Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 26. február 2018

Súd: Okresný súd Nitra
Spisová značka: 14Csp/33/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4117202123
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 02. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dana Bartová

ECLI: ECLI:SK:OSNR:2018:4117202123.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nitra sudkyňou JUDr. Danou Bartovou v spore žalobcu: EOS KSI Slovensko, s.r.o. , so

sídlom Pajštúnska 5 , 851 02 Bratislava, IČO: 35 724 803, právne zastúpený: TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., so
sídlom Pajštúnska 5 , 851 02 Bratislava, IČO: 36 613 843, proti žalovanej: W. E., narodená XX.XX.XXXX,
bytom K. trieda XX, XXX XX E., o zaplatenie sumy 985,87 eura s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu zamieta.

Žalovanej priznáva náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou súdu dňa 31.01.2017 sa žalobca domáhal zaplatenia sumy 985,87 eura s
príslušenstvom a náhrady trov konania. Žalobu odôvodnil tým, že na základe zmluvy o postúpení

pohľadávok zo dňa 23.10.2015 uzatvorenej medzi postupcom Slovenská sporiteľňa, a.s., Tomášikova
48, Bratislava a žalobcom, postúpil postupca na žalobcu pohľadávku voči žalovanej. Postupca uzatvoril
so žalovanou dňa 08.10.2003 zmluvu, súčasťou ktorej sú všeobecné obchodné podmienky v znení ich
dodatkov, na základe ktorej poskytol žalovanej peňažné prostriedky. Žalovaná neplnila v stanovených
termínoch splátky. Pohľadávka žalobcu predstavovala ku dňu postúpenia 985,87 eura, pozostávala z
istiny 741,07 eura, riadneho úroku 96,85 eura, úroku z omeškania 101,15 eura a poplatkov 46,70 eura.

2. V písomnom podaní žalobca doplnil žalobu na základe výzvy súdu o špecifikovanie žalovanej sumy.
K debetným operáciám uviedol, že žalovaná vykonala debetné operácie vo výške 21.971,85 eura (výber
kartou + platba kartou + odchádzajúce platby z účtu), poplatky predstavujú sumu 606,88 eura, debetné
úroky sumu 642,10 eura, zmluvné úroky z omeškania 89,66 eura. Kreditné operácie pozostávajú z úhrad
vo výške 22.335,81 eura a kreditných úrokov 0,68 eura. Súčet debetných operácií prestavuje 23.310,49
eura, súčet kreditných operácií 22.336,49 eura, rozdiel tak predstavuje sumu 974 eur, ktorá pozostáva
z istiny 741,07 eura, poplatkov 46,70 eura, riadneho úroku z omeškania 96,95 eura a zmluvného úroku

89,28 eura.

3. Súd doručil žalovanej žalobu do vlastných rúk dňa 09.06.2017. Žalovaná v písomnom vyjadrení k
žalobe uviedla, že zmluva o kontokorentnom úvere neobsahuje povinné náležitosti podľa zákona o
spotrebiteľských úveroch, ako je miera nákladov RPMN, tento údaj úplne absentuje, plne absentuje aj
výška splátky a ďalších poplatkov, na základe čoho sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov,
pričom poukázala na zákon č. 129/2010 Z.z.. Ďalej uviedla, že veriteľ použil nekalé praktiky, veriteľ

nekonal s odbornou starostlivosťou, neinformoval o dôsledkoch vyplývajúcich z jednotlivých ustanovení
zmluvy, zmluva obsahuje neprijateľné podmienky a chyby, o ktorých sa dozvedela neskôr, splácanie
úver nebolo dojednané určite a zrozumiteľne. Ďalej argumentovala, že žaloba je v celom rozsahu
neoprávnená, pretože pochybila banka, resp. zamestnanec banky, a to z dôvodu, že dal príkaz nastrhnutie sumy 947,25 eura dňa 26.03.2014 na základe exekučného príkazu od súdneho exekútora
JUDr. Pavla Halása, EX 13999/09 zo dňa 19.03.2014 (exekučný príkaz na sumu 3.119,22 eura). Podľa
žalovanej banka mala vykonať blokáciu sumy uvedenej v exekučnom príkaze vo výške 3.119,22 eura.

Voľné prostriedky v deň prijatia exekučného príkazu bankou boli 240,60 eura, správnym postupom malo
byť prevedenie sumy vo výške voľných, teda použiteľných prostriedkov 240,46 eura a zvyšnú časť
blokovanej sumy 2.878,76 eura mala banka vinkulovať na jej účte. Nebolo jej poskytnuté vysvetlenie,
na akom podklade bola zrazená a súdnemu exekútorovi zaslaná dňa 26.03.2014 suma 947,25 eura.

4. Súd nariadil na prejednanie vec pojednávanie, na ktoré predvolal právneho zástupcu žalobcu a
žalovanú, ktorí sa nariadeného aj odročeného pojednávania zúčastnili.

5. K postupu banky právny zástupca žalobcu na pojednávaní v spojení s predchádzajúcim písomným
vyjadrením uviedol, že po doručení exekučného príkazu banka poukázala na účet súdneho exekútora
sumu 947,25 eura, ktorá predstavovala súčet všetkých plusových obratov na účte od doručenia príkazu

na začatie exekúcie ponížených o sumu 99,58 eura (čiastka nepostihnuteľná exekúciou) a sumu
poplatku 1,20 eura (1.048,03 - 99,58 - 1,20). Banka teda po doručení exekučného príkazu musela
odpísať peňažné prostriedky, ktoré obdržala od žalovanej a ktoré si sčasti započítavala na svoje
pohľadávky. K neuvedeniu RPMN v zmluve v písomnom vyjadrení uviedol, že nakoľko v čase uzavretia
zmluvyniejezrejmé,akévýberyaprevodybudedlžníkvykonávať,niejemožnéaniurčiťvýškumesačnej

splátky a tým nie je logicky možné určiť výšku RPMN, práve preto je predmetný úver s poukazom na §
1 ods. 3 zákona č. 258/2001 vylúčený spod úpravy zákona o spotrebiteľských úveroch a nie je možné
aplikovať ustanovenia daného zákona, ani § 4 zákona.

6. Súd vykonal dokazovanie listinami, a to zmluvou o vydaní a používaní platobnej karty zo dňa

23.04.2005, zmluvou o vydaní a používaní bankovej platobnej karty zo dňa 04.04.2002, zmluvou o
účte zo dňa 18.03.2002, zmluvou o poskytnutí balíka produktov a služieb pre fyzické osoby zo dňa
05.03.2008, zmluvou o kontokorentnom úvere zo dňa08.10.2003, oznámením o zastavení čerpania,
výpoveďou zmluvy, všeobecnými obchodnými podmienkami, podacími hárkami, zmluvou o postúpení
pohľadávok č. 1237/2015/CE, prílohou č. 1 k zmluve o postúpení pohľadávok, oznámením o postúpení

pohľadávky, výzvou k úhrade, pokusom o zmier, prehľadom transakcií, výpisom z účtu k 22.10.2017,
exekučným príkazom EX 1986/2010, exekučným príkazom EX 1399/09, výpisom z účtu k 31.03.2014
a zistil nasledovný skutkový a právny stav:

7. Zo zmluvy o kontokorentnom úvere zo dňa 08.10.2003 vyplýva, že právny predchodca žalobcu,

Slovenská sporiteľňa, a.s., poskytol žalovanej kontokorentný úver vo výške 15.000 Sk /497,91 eura,
s úrokovou sadzbou 10,85 % ročne (typ premenlivá), splatnosťou úrokov mesačne k ultimu mesiaca,
končenou splatnosťou 07.10.2004, úrokom z omeškania 26,40 % ročne, poplatkom za poskytnutie úveru
2 % z úverového rámca, úrokom z prečerpania 26,40 % ročne, poplatkom za správu úveru 0,20 % z
výšky úverového rámca / mesačne. V Čl. 3 ods. 1 zmluvy bolo dojednané, že zmluva sa uzatvára na

dobu určitú, a to na dobu 1 roka odo dňa podpísania zmluvy zmluvnými stranami. Doba trvania zmluvy
sa predlžuje vždy o dobu jedného roka, ak dlžník, neoznámi veriteľovi najneskôr v lehote 1 mesiac pred
uplynutím doby trvania zmluvy (pôvodnej alebo predĺženej), že nemá záujem o predĺženie doby trvania
zmluvy, maximálne však do dosiahnutia 65. roku veku dlžníka.

8. Listom zo dňa 16.08.2005 právny predchodca žalobcu (banka) oznámil zastavenie čerpania
kontokorentného úveru s účinnosťou od 15.08.2005. Z prehľadu obratov vyplýva, že dňa 16.08.2005
žalovaná hradila na úver (č.l. 61 spisu) a následne čerpala prostriedky ďalej. Listom zo dňa 17.04.2015
právny predchodca žalobcu (banka) vypovedal zmluvu s účinnosťou ku dňu uplynutia dvojmesačnej
výpovednej lehoty, na základe ktorej poskytol k účtu žalovanej povolené prečerpanie, zároveň vyhlásil

mimoriadnu splatnosť prečerpania.

9.Zmluvouopostúpenípohľadávokč.1237/2015/CEzodňa23.10.2015vzmyslejejdodatkuč.1právny
predchodca žalobcu postúpil na žalobcu zosplatnenú pohľadávku voči žalovanej v zostatkovej sume
985,87 eura s počtom dní omeškania 574 a dátumom poslednej úhrady 03.06.2014. Právny predchodca

žalobcu oznámil žalovanej postúpenie pohľadávky listom zo dňa 30.10.2015, ktorý bol žalovanej zaslaný
podľa podacích hárkov dňa 12.11.2015. Výzvou k úhrade zo dňa 11.11.2015 vyzval žalobca žalovanú
na úhradu sumy celkom 1.132,98 eura. Pokusom o zmier zo dňa 19.01.2017 žalobca žiadal o zaplatenie
dlžne sumy 1.059,26 eura do 22.01.2017.10.Exekučnýmpríkazomzodňa19.03.2014 súdnyexekútorJUDr.PavelHalásvexekučnomkonaníEX
13999/09 prikázal banke, aby po doručení príkazu prikázaním pohľadávky z účtu v banke odpísala sumu

3.119,22 eura. Z výpisu z účtu žalovanej za obdobie 01.03.2014 do 31.03.2014 vyplýva, že na začiatku
tohto obdobia bola na účte suma 240,46 eura, dňa 26.03.2014 bola vykonaná úhrada exekúcie vo výške
947,25 eura, zostatok po transakcii bol 707,99 eura, s poplatkom 3,50 eura a riadnym debetným úrokom
1,57 eura bol konečný stav účtu ku koncu obdobia 713,06 eura.

11. Podľa § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka
poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné
prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

12. Podľa § 52 ods. 1, 3 a 4 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva
bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Dodávateľ je osoba, ktorá

pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej
podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy
nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

13. Podľa § 1 ods. 3 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch účinného v čase uzatvorenia

zmluvy o kontokorentnom úvere, t.j. znenie účinné do 30.06.2006 (ďalej len zákon o spotrebiteľských
úveroch) zákon sa ďalej nevzťahuje na úver formou preddavku na bežný účet poskytnutý bankou iným
spôsobom ako na kreditné karty.

14. Podľa § 2 o spotrebiteľských úveroch na účely tohto zákona sa rozumie a) spotrebiteľským úverom

dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme
odloženej platby, pôžičky alebo v inej právnej forme, b) zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou
sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté
peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom, d) ročnou
percentuálnou mierou nákladov sadzba, ktorá sa aplikuje na výpočet podľa prílohy tohto zákona z

hodnoty celkových nákladov spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským úverom a výšky poskytnutého
spotrebiteľského úveru.

15. Podľa § 4 ods. 2 písm. g) zákona o spotrebiteľských úveroch zmluva o spotrebiteľskom úvere
okrem všeobecných náležitostí obsahuje najmä ročnú percentuálnu mieru nákladov; ak nie je uvedená,

spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov.

16. Podľa § 559 ods. 1 Občianskeho zákonníka splnením dlh zanikne.

17. Uvedený právny vzťah bolo nutné posúdiť podľa ustanovení zákona č. 258/2011 Z.z. o

spotrebiteľských úveroch v znení účinnom do 30.6.2006. Uvedená právna úprava definuje spotrebiteľský
úver ako dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo
forme odloženej platby, pôžičky alebo v inej právnej forme (§ 2 písm. a) zákona o spotrebiteľských
úveroch) a zmluvu o spotrebiteľskom úvere ako zmluvu, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť
spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a

uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom (§ 2 písm. b) zákona o spotrebiteľských
úveroch). Podľa § 3 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch veriteľom je fyzická osoba alebo
právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania; v závislosti od formy
poskytovaného spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj predávajúci. Podľa § 3 ods. 2 zákona
o spotrebiteľských úveroch spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver

na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania. Právna regulácia zákona o
spotrebiteľských úveroch je špeciálnou úpravou zmluvy o úvere definovanej v Obchodnom zákonníku
vytvorenej predovšetkým s ohľadom na špecifiká týkajúce sa ochrany spotrebiteľa.

18. V danom prípade neboli medzi stranami sporu sporné skutkové okolnosti. Vzhľadom na námietky

žalovanej a charakter úveru ako spotrebiteľského bolo potrebné sa zaoberať právnym posúdením
skutočností namietaných žalovanou, teda neuvedením RPMN a nesprávnym postupom banky ako
právneho predchodcu žalobcu.19. Nosným argumentom žalobcu po vyjadrení predbežného názoru súdu bolo, že ide o kontokorentný
úver, preto v zmysle § 1 ods. 3 zákona č. 258/20001 Z.z. nevzťahuje nie je spotrebiteľským úverom a
rovnako z tohto dôvodu nie je logicky možné určiť výšku ročnej percentuálnej miery nákladov.

20. Podľa § 1 ods. 3 zákona o spotrebiteľských úveroch zákon sa ďalej nevzťahuje na úver formou
preddavku na bežný účet poskytnutý bankou iným spôsobom ako na kreditné karty. Na účely výkladu
uvedeného ustanovenia vychádzal súd z pripomienok Asociácie bánk k návrhu zákona č. 258/2001 Z.z.
o spotrebiteľských úveroch zo dňa 25.11.2005 (nakoľko dôvodová správa k označenému ustanoveniu

podrobnejšie informácie neobsahovala), z ktorej vyplýva, že "preddavok na bežný účet je v praktickom
slova zmysle poskytnutý spotrebný úver na účet klienta (banka na účet ´pripíše´ príslušný objem
úveru)...". Argumentáciu, že práve povolené prečerpanie poskytnuté žalobcom znamená "úver formou
preddavku na bežný účet" podľa uvedeného ustanovenia zákona preto nie je možné prijať. Súd tak
vychádzal z predpokladu, že použitie zákona o spotrebiteľských úveroch je v kontexte posudzovanej
veci, keď žalobca umožnil žalovanej prečerpať bežný účet, je správne (porovnaj rozsudok Krajského

súdu v Žiline zo dňa 21.12.2015 sp. zn. 9Co/724/2015, rozsudok Krajského súdu v Žiline zo dňa
16.12.2015 sp. zn. 6Co/535/2015).

21. V zmysle ustanovenia § 4 ods. 2 písm. g) zákona o spotrebiteľských úveroch nemohol žalobca
požadovať od žalovanej žiadne úroky a poplatky, keďže zmluva o povolenom prečerpaní účtu

neobsahovala údaj o ročnej percentuálnej miere nákladov (otázkou absencie údaja o RPMN v zmluve o
revolvingovom úvere a s tým súvisiacimi následkami sa zaoberal napr. Krajský súd v Žiline v rozsudku
sp. zn. 7Co/136/2013 zo dňa 27. 11. 2013, Krajský súd v Nitre v rozsudku sp. zn. 9Co/104/2014 z 03.
04. 2014, Krajský súd v Prešove v rozsudku sp. zn. 19Co/64/2013 zo dňa 15. 04. 2014, Krajský súd v
Banskej Bystrici sp. zn. 13C/80/2016). Suma debetných operácií bez poplatkov a úrokov predstavuje

21.971,85 eura (výber kartou + platba kartou + odchádzajúce platby z účtu), suma úhrad predstavuje
22.335,81 eura. Žalovaná teda mala vzhľadom na vyhlásenie úveru za bezúročný a bez poplatkov
povinnosť uhradiť len poskytnutú istinu (plnenie v sume 21.971,85 eura predstavujúce výber kartou +
platba kartou + odchádzajúce platby z účtu), ktorú uhradila, čím dlh zanikol.

22. Skutočnosť, že je úver vyhlásený za bezúročný a bez poplatkov, nemá za následok automaticky
nemožnosť nárokovať si úroky z omeškania, ktoré si žalobca v žalobe uplatnil vo výške 101,15 eura
(podrobne rozpísané neskôr v písomnom vyjadrení na č.l. 43 a 44), avšak vzhľadom na sumu úrokov
z omeškania je táto konzumovaná rozdielom čerpanej sumy a zaplatenej sumy (363,96 eura), zároveň
úrok z omeškania by vzhľadom na vyhlásenie úveru za bezúročný a bez poplatkov mal byť vypočítaný

z nižšej dlžnej sumy.

23. Čo sa týka postupu banky pri odpísaní sumy z účtu v prospech exekučného príkazu, v konaní nebol
predložený príkaz na začatie exekúcie, od doručenia ktorého banka nie je oprávnená vykonávať plnenia
z prostriedkov na účte. Z výpisu z obratov na účte však vyplýva, že sa tak stalo dňa 29.10.2009 (položka

označená ako "zákaz výplaty na sumu"). Po tomto dátume banka pripisovala na účet sumy platené
žalovanou,kuktorýmsiúčtovnezapočítavalasvojepohľadávky.Keďbolvšakdoručenýexekučnýpríkaz,
banka musela všetky peňažné prostriedky vložené na účet žalovanou po doručení príkazu na začatie
exekúcie vyplatiť súdnemu exekútorovi, teda aj tie, ktoré si "započítala" na svoje pohľadávky, čím tieto
pohľadávky prestali byť evidované ako uhradené a preto sa v časti sumy 245,45 dostala žalovaná do

nepovoleného prečerpania (713,06 mínus 497,91; výpis na č.l. 91). Postup banky bol podľa názoru súdu
v súlade s Exekučným poriadkom, ktorý prikazuje banke všetky finančné prostriedky naakumulované po
doručení upovedomia o začatí exekúcie na príkaz exekútora vyplatiť (§ 94 a nasledujúce Exekučného
poriadku v znení účinnom do 31.03.2017).

24. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP, v zmysle ktorého súd prizná strane
náhradu trov podľa pomeru jej úspechu vo veci. Keďže bola žalovaná v konaní úspešná, súd jej priznal
náhradu trov konania v plnom rozsahu, teda v rozsahu 100 %.

25. V zmysle § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po

právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Nitra.
O odvolaní rozhodne Krajský súd v Nitre.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je podanie určené, kto ho robí,
ktorejvecisatýka,čosanímsleduje,podpis)uvedie,protiktorémurozhodnutiusmeruje,vakomrozsahu
sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa
odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym
procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere,
že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne
obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo
ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 CSP).

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP).

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na

podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP).

Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže žalobca podať návrh na vykonanie
exekúcie podľa Exekučného poriadku.