Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 11. december 2017

Súd: Okresný súd Spišská Nová Ves
Spisová značka: 1T/42/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7616010513
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 12. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Kráľová

ECLI: ECLI:SK:OSSN:2017:7616010513.8

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Spišská Nová Ves v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Moniky Kráľovej a

prísediacich Radovana Komára a Emila Bajtoša na hlavnom pojednávaní konanom dňa 11. decembra
2017 takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný:

W. N., nar. XX.X.XXXX v B., okres B., trvale bytom Q. č. XX, okres
B.,

u z n á v a s a z a v i n n é h o , ž e

v dobe od 20. januára 2016 do 11. februára 2016 v rodinnom dome v obci Q. č. XX, okres B. svojej
družke O. S. opakovane vulgárne nadával a vyhrážal sa jej zabitím tým, že ju prinúti k pohlavnému styku
s iným mužom, po ktorom ju zabije, že zabije ju aj jej brata a zakope ich na cintoríne, ako aj tým, že
jej odreže hlavu, ktorú odnesie jej matke alebo aby matka vykopala hrob, čím u poškodenej O. S. aj

vzhľadom na skutky spáchané proti jej osobe za strany W. N., za ktoré už bol v minulosti odsúdený u
nej vzbudil dôvodnú obavu o jej život a zdravie, že svoje vyhrážky skutočne uskutoční,

t e d a

inému sa vyhrážal smrťou takým spôsobom, že to mohlo vzbudiť dôvodnú obavu a čin spáchal na
chránenej osobe - blízkej osobe,

č í m s p á ch a l

prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. b) Tr. zákona s poukazom na § 139
ods. 1 písm. c) Tr. zákona a

z a t o m u u k l a d á

Podľa § 360 ods. 2 Tr. zákona s použitím § 37 písm. m) Tr. zákona, § 38 ods.4 Tr. zákona trest odňatia
slobody v trvaní 28 (dvadsaťosem) mesiacov.

Podľa § 48 ods. 2 písm. b) Tr. zákona na výkon trestu odňatia slobody ho zaraďuje do ústavu na výkon
trestu so stredným stupňom stráženia.

Podľa § 76 ods. 2 Tr. zákona, § 78 ods. 1 Tr. zákona ukladá obžalovanému ochranný dohľad v trvaní

18 (osemnásť) mesiacov.Podľa § 285 písm. b) Tr. poriadku o s l o b o d z u j e obžalovaného W. N., XX.X.XXXX v B., okres B.,
trvale bytom Q. č. XX, okres B., spod obžaloby prokurátora zo skutku, že:
v dobe od 20. januára 2016 do 11. februára 2016 v rodinnom dome v obci Q. č. XX, okres B., viackrát

vykonal so svojou družkou O. S. súlož proti jej vôli a to tak, že dňa 20. januára 2016 v presne nezistenom
čase jej prikázal, aby sa vyzliekla a ľahla si k nemu s tým, že vykoná s ňou pohlavný styk, čo poškodená
O. S. odmietla, v dôsledku čoho k nej pristúpil a otvorenou dlaňou ruky ju udrel po tvári, v dôsledku čoho
poškodená v obave z jeho ďalšieho násilného konania jeho príkaz uposlúchla, po čom s ňou proti jej
vôli vykonal súlož, kde následne od tej doby až do dňa 11. februára 2016 využívajúc jej strach ju donútil

opakovane k súloži, ktorej sa v obave z možných následkov podvolila, pričom po jednom odmietnutí
pohlavného styku sa jej aj vymočil na tvár a uvedeného konania sa dopustil napriek tomu, že bol
- rozsudkom Okresného súdu Spišská Nová Ves sp. zn. 5T 450/86 z 11. decembra 1986 v spojení s
uznesením Krajského súdu v Košiciach z 25. februára 1987 odsúdený pre trestný čin ublíženia na zdraví
podľa § 222 ods. 1 Tr. zákona č. 140/1961 Zb. v spolupáchateľstve podľa § 9 ods. 2 Tr. zákona č.
140/1961 Zb. a iné, za ktorý mu bol uložený nepodmienečný úhrnný trest odňatia slobody v trvaní tri a

polrokavdruhejnápravnovýchovnejskupine,ktorýnastúpildňa25.apríla1988auznesenímOkresného
súdu v Považskej Bystrici sp. zn. 2Nt 508/90 zo dňa 4. januára 1990 na základe amnestie prezidenta
republiky z 1. januára 1990 mu bol odpustený zvyšok trestu odňatia slobody,
- rozsudkom Okresného súdu Spišská Nová Ves sp. zn. 1T 78/2010 z 21. júna 2011 v spojení s
rozsudkom Krajského súdu v Košiciach z 13. októbra 2011 odsúdený pre zločin týrania blízkej a zverenej

osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a),b) Tr. zákona, za ktorý mu bol uložený nepodmienečný trest odňatia
slobody v trvaní 56 (päťdesiatšesť) mesiacov so zaradením do ústavu na výkon trestu s minimálnym
stupňom stráženia, ktorý trest v plnom rozsahu vykonal, ktorý bol právne kvalifikovaný ako zločin
znásilnenia podľa § 199 ods. 1, ods. 2 písm. b) Tr. zákona s poukazom na § 139 ods. 1 písm. c) Tr.
zákona a § 47 ods. 2 Tr. zákona,

pretože

skutok nie je trestným činom.

o d ô v o d n e n i e :

ProkurátorOkresnejprokuratúrySpišskáNováVespodalnatunajšísúdobžalobunaW.N.preskutky,že
v bode 1/ v dobe od 20. januára 2016 do 11. februára 2016 v rodinnom dome v obci Q. č. XX, okres B.,
viackrát vykonal so svojou družkou O. S. súlož proti jej vôli a to tak, že dňa 20. januára 2016 v presne
nezistenom čase jej prikázal, aby sa vyzliekla a ľahla si k nemu s tým, že vykoná s ňou pohlavný styk,
čo poškodená O. S. odmietla, v dôsledku čoho k nej pristúpil a otvorenou dlaňou ruky ju udrel po tvári,

v dôsledku čoho poškodená v obave z jeho ďalšieho násilného konania jeho príkaz uposlúchla, po čom
s ňou proti jej vôli vykonal súlož, kde následne od tej doby až do dňa 11. februára 2016 využívajúc
jej strach ju donútil opakovane k súloži, ktorej sa v obave z možných následkov podvolila, pričom po
jednom odmietnutí pohlavného styku sa jej aj vymočil na tvár a uvedeného konania sa dopustil napriek
tomu, že bol

- rozsudkom Okresného súdu Spišská Nová Ves sp. zn. 5T 450/86 z 11. decembra 1986 v spojení s
uznesením Krajského súdu v Košiciach z 25. februára 1987 odsúdený pre trestný čin ublíženia na zdraví
podľa § 222 ods. 1 Tr. zákona č. 140/1961 Zb. v spolupáchateľstve podľa § 9 ods. 2 Tr. zákona č.
140/1961 Zb. a iné, za ktorý mu bol uložený nepodmienečný úhrnný trest odňatia slobody v trvaní tri a
polrokavdruhejnápravnovýchovnejskupine,ktorýnastúpildňa25.apríla1988auznesenímOkresného

súdu v Považskej Bystrici sp. zn. 2Nt 508/90 zo dňa 4. januára 1990 na základe amnestie prezidenta
republiky z 1. januára 1990 mu bol odpustený zvyšok trestu odňatia slobody,
- rozsudkom Okresného súdu Spišská Nová Ves sp. zn. 1T 78/2010 z 21. júna 2011 v spojení s
rozsudkom Krajského súdu v Košiciach z 13. októbra 2011 odsúdený pre zločin týrania blízkej a zverenej
osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a),b) Tr. zákona, za ktorý mu bol uložený nepodmienečný trest odňatia

slobody v trvaní 56 (päťdesiatšesť) mesiacov so zaradením do ústavu na výkon trestu s minimálnym
stupňom stráženia, ktorý trest v plnom rozsahu vykonal, ktorý bol právne kvalifikovaný ako zločin
znásilnenia podľa § 199 ods. 1, ods. 2 písm. b) Tr. zákona s poukazom na § 139 ods. 1 písm. c) Tr.
zákona a § 47 ods. 2 Tr. zákona a
v bode 2/ v dobe od 20. januára 2016 do 11. februára 2016 v rodinnom dome v obci Q. č. XX, okres

B. svojej družke O. S. opakovane vulgárne nadával a vyhrážal sa jej zabitím tým, že vo výkone trestuodňatiaslobodymaldosťčasusipremyslieťavybraťsprávnyčasnajejzabitie,žejuprinútikpohlavnému
styku s iným mužom, po ktorom ju zabije ako aj tým, že jej odreže hlavu, ktorú odnesie jej matke a telo
spáli alebo aby jej matka vykopala hrob, čím u poškodenej O. S. aj vzhľadom na skutky spáchané proti

jej osobe zo strany W. N., za ktoré už bol v minulosti odsúdený u nej vzbudil dôvodnú obavu o jej život a
zdravie, že svoje vyhrážky skutočne uskutoční, ktorý bol právne kvalifikovaný ako prečin nebezpečného
vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. b) Tr. zákona s použitím § 139 ods. 1 písm. c) Tr. zákona.

Obžalovaný W. N. na hlavnom pojednávaní v zmysle § 257 ods. 1 písm. a) Tr. poriadku vyhlásil, že je

nevinný v oboch bodoch obžaloby.

Následne k žalovaným skutkom zhodne ako v prípravnom konaní vypovedal, že dňa 19.1.2016 asi o
15.00 hod. mu skončil výkon trestu odňatia slobody. Keďže nemal spoj do miesta trvalého bydliska,
došiel domov až 20.1.2016 ranným spojom. Ešte počas výkonu trestu mu písali, že družka O. S. asi
dva mesiace pred jeho príchodom domov odišla preč za prácou. Keď prišiel domov, išiel k bratovi, ktorý

býva vedľa v dome a majú spoločný dvor. Brat mu povedal, že jeho družka je doma, lebo ju deportovali,
pretože nemala občiansky preukaz. Išiel tak po ňu do domu jej matky, kde spali. Zapálil svetlo, družka
sa posadila, pobozkal ju a popýtal kávu. Ešte jej povedal, že sa mu vidí tehotná. Družka mu na DVD
pustila vystúpenie ich detí z detského domova, za ktorými sa rozplakal. Opýtal sa družky, či chce s ním
žiť, povedala, že áno. Zobrala si hygienické veci a odišla s ním domov dobrovoľne. Keby ju ťahal nasilu,

jej mama by ho tam dobila. Bola tam jej mama a jej sestra I. N.. Dom bolo opustený asi 5 rokov, preto
založili oheň a začali upratovať. Jeho bolela chrbtica, preto si ľahol. Družka išla ešte poobede domov k
mame lebo im chýbali nejaké veci, ktoré doniesla. Pýtala ho peniaze, lebo švagor A. W. išiel do obchodu
do Smolníka, aby im niečo nakúpil. Mal asi 16 eur, ktoré jej dal a švagor im nakúpil. Družka navarila
obed, najedli sa a rozprávali o deťoch. Potom sa umyla a prišla si ku nemu ľahnúť. Ona ho začala prvá

bozkávať a vyliezla na neho. Sadla si na neho a robila si to sama, ešte chcela, aby to robil aj on, no
nemal erekciu, akosi ho nepriťahovala. K pohlavnému styku došlo, ale asi v polovici stratil erekciu. Mal
bolesti chrbta, preto si dal ibalgin a novalgin a zaspal. S družkou žili harmonicky, spoločne sa starali o
domácnosť. Sex mali každý tretí alebo štvrtý deň, stále večer. On mal bolesti kĺbu a chrbtice. Nevyčítal
jej milencov, ktorých mala, povedal, že minulosť je za nimi, že si vyberú deti z domova a budú žiť nový

život. Žili spokojne, až kým asi po týždni nedostala list z Českej republiky. Dostala dva listy, a to z úradu
práce a ten z Českej republiky. Nečítala ho ani doma, ale u jeho brata A. N. a A. A.. A. ten list aj čítala.
Bolo tam napísané, že sa má vrátiť späť do Českej republiky, majú jej občiansky preukaz, aby sa vrátila
späť, lebo po ňu príde a že má vrátiť peniaze. Družka list odhodila do pece a domov prišla už len s tým
jedným z úradu práce. Keď sa jej opýtal, čo tam bolo, povedala mu, že výpoveď. Robil všetko preto, aby

ju získal späť, lebo ju mal rád. Družka jeho city neopätovala. Jej sestra I. N. mu povedala, že má niekoho
v Českej republike. Keď sa družky pýtal, či chce ísť do Českej republiky, povedala, že nie. Videl na nej,
že sa trápi, ale to už bola tehotná. Bola k nemu chladná. Cítil, že ho neľúbi tak, ako predtým. A preto
jej povedal asi trikrát, nech ide domov, keď ho neľúbi. Ona ale ostala s ním, lebo mal peniaze, staral sa
o ňu, nakupoval. Čakala za občianskym preukazom. Peniaze mal od starostu, ktorý mu požičal asi 30

eur, lebo nemal ako chodiť do Gelnice, sestra S. mu dala asi 30 eur, mama asi po 2 týždňoch mu dala
asi 50 eur a sociálne kurátorky mu vybavili asi 60 eur. Dňa 11.2. prišiel k ním starostov syn, lebo mali
prísť k ním deti z domova. Družke povedal, že 12.2. vyzdvihnú deti. Popratala a asi okolo 17.00 hod.
ho zavolala ku A. W. posedieť. A. W. nebol doma, ale bol u O. C.. Tak išli tam. O. C. mu urobil kávu,
družka stála za ním. Mal v ten deň meniny, a tak zavolal A. W. niečo kúpiť. Družka išla k W. a oni boli

kúpiť pálenku. U W. pili. Družka aj so sestrou R. N. stáli pri peci a akoby niečo kuli. Družka potom prišla,
že ide k mame, ktorá bola chorá, tak jej povedal, nech ide, že on dopije a príde domov. Družka ale spolu
s bratom L. N. išli späť k O. C. po cigarety a povedali, aby zavolal políciu. Družka ale mala mobil a keby
aj nemala kredit, tak 158 je voľné číslo. Okolo pol ôsmej išiel po družku k jej mame, ktorá nevedela, kde
bola, preto išiel domov. Doma zaspal a ráno o pol štvrtej vtrhli policajti a zobrali ho s tým, že družka ho

zase udala. Ešte keď prišiel z výkonu trestu jej povedal, že nemôže spáchať žiaden zločin, pretože mu
hrozí trikrát a dosť. Dôvodom, prečo sa ho chcela zbaviť, bol ten, že bola opäť tehotná, hanbila sa, že
čaká tretie dieťa s tretím mužom. Kým bol vo výkone trestu, mala jedno dieťa s bratom a ďalšie s jeho
kamarátom a čakala tretie dieťa. Najprv sa zbavila jeho a potom aj dieťaťa, lebo pobrala lieky a potratila.
Bol predtým alkoholik, absolvoval ale protialkoholické vo výkone trestu. Večer chodili k W. a družka sa

čudovala, prečo nepije, pričom ona nasávala. Nemala na neho nič, a preto toho 11.2. si myslela, že keď
vypije pol litra pálenky, bude opitý a preto zavolala policajtov.K pohlavným stykom ďalej uviedol, že ich mali väčšinou z jej iniciatívy, stále ho bozkávala, chcela, aby
jej urobil cucflek. Masturbovala mu, aby sa mu postavil úd. On mal tiež niekedy chuť na pohlavný styk,
ale vždy sa jej opýtal, či sa idú milovať a vždy súhlasila. Bolela ho chrbtica, preto väčšinou ona na neho

sadla, čo sa čudoval, odkiaľ to vie, tvrdila, že z televízie alebo mali styk zozadu, keď ležala na boku.
Družka nikdy pohlavný styk neodmietla. Nikdy jej v súvislosti pohlavným stykom nedal facku, ani sa na
ňu nevymočil. On ju ani nesledoval, tak ako o tom družka vypovedala. Mohla ísť hocikde. On väčšinou
ležal doma a družka chodila domov za mamou. Družka aj kurátorke, keď sa jej pýtala, či chce žiť s ním a
vybrať deti z domova, povedala, že áno. Preto si myslel, že by neodišla. Do Českej republiky jej nebránil

ísť, ale povedal jej, že ju tam nepustí, na čo mu ona povedala, že tam nepôjde. Vedel, že tam chce ísť.
K jej mame ju posielal, bola by ale doma a starala sa o deti. Ak odišla k matke, nebál sa, že by odišla
do Českej republiky, lebo ju pozná za tie roky, čo s ňou žije. Bola by tam dva dni a vrátila by sa k nemu.
Väčšinou času boli s družkou spolu, on bol doma a ležal s chrbticou. Ona dva aj trikrát išla ku svojej
mame, ktorá býva asi 150 metrov od nich. Chodili spolu na návštevy k Danielovi skoro každý deň. S W.
a s jeho ženou chodili spolu aj na nákupy. Družka chodievala sama k svojej mame, k svojej sestre a A.

W.. Družku doprevádzal, keď išla na bratovu latrínu, lebo sa asi hanbila, že tam príde jeho brat, tak ho
zavolala, aby išiel s ňou. On vtedy fajčil vonku na ceste. Keď išla k matke na latrínu, išla sama. Nikdy
sa jej žiadnym spôsobom nevyhrážal, lebo si bol vedomý, že ak by niečo urobil, udá ho a jej minulosť
nechcel riešiť. Chcel, aby spolu žili. K požívaniu alkoholu uviedol, že skoro každý piatok si vypili jednu
alebo dve fľaše vína, boli ale aj šiesti, družka, jej mama, jej sestry. Jemu víno nechutilo. Keď už pije,

je kľudný, baví sa.

Na otázku prokurátora, prečo vypovedal o tom, že družka sa čudovala, prečo nepije a neskôr hovoril o
pití každý piatok, obžalovaný uviedol, že družka sa čudovala, nie prečo nepije, ale že sa neopíja, pije
málo. Až toho 11.2. vypil viac.

Na otázky obhajkyne obžalovaný uviedol, že poškodenú videl naposledy dňa 11.2.2016. Teraz nevie,
kde sa nachádza, neberie mobil. Bola odsúdená za incest s bratom na pol roka, preto sa niekde skrýva.
O deti nemá vôbec záujem.

Poškodená O. S. na hlavnom pojednávaní zhodne ako v prípravnom konaní vypovedala, že pokiaľ bol
obžalovaný vo výkone trestu, bývala u svoje matky a bola tam, aj keď prišiel z výkonu trestu. Keď prišiel,
bolo ráno, oni ešte spali. Obžalovaný povedal, že má vstať, urobiť mu kávu a že budú spolu žiť. Bála
sa ho a aj mu povedala, že s ním žiť nechce. Povedal jej, že nemá špekulovať a ísť s ním domov.
Obžalovaný mal na ňu nervy, lebo predtým, žila s bratom a ešte s jedným mužom. Pohlavný styk mali,

no nebol dobrovoľný. Nevie kedy presne mali prvý pohlavný styk. Prvý deň jej ale nič nespravil. Na druhý
deň už sa jej vyhrážal, že mu bola neverná, že zabije ju aj jej brata a že ich zakope na cintoríne. Vyhrážal
sa stále, kým s ním bola doma. Poslal ju k matke, aby vykopala dva hroby, pre ňu a pre jej brata. Pri
prvom pohlavnom styku ju obžalovaný hodil na posteľ a musela mu dať. Povedal, že keď dala im (bratovi
a ďalšiemu), musí aj jemu. Ona nechcela, hodil ju na posteľ a jedenkrát ju udrel, dal jej facku. Pohlavný

styk chcel asi dvakrát za týždeň. Ona s ním pohlavný styk nechcela, nenávidela ho, aj mu povedala, že
nechce. Obžalovaný na ňu kričal, nadával do kuriev. Niekedy, keď odmietla pohlavný styk, mal nervy,
preto mu zo strachu dala. Aj sa na ňu vymočil, keď po pohlavnom styku ležala na posteli.

Na otázky poškodená ďalej uviedla, že o správaní obžalovaného hovorila sestre R. N., že s ňou spáva

a ona nechce. Mame povedala všetko. Z obžalovaného mala strach odkedy s ním žila a týral ju aj deti a
má ho doteraz. Ich bežný deň prebiehal tak, že ona len sedela a počúvala, nechcela s ním ani rozprávať.
Niekedy ju vzal k mame, k sestre R. N.. Stále za ňou chodil.

Na otázku, prečo obžalovaného udala po dvoch týždňoch, poškodená uviedla, že si myslela, že sa

obžalovaný po tých piatich rokoch zmení, lebo písal, že sa zmení a zoberú deti domov. Chcela ostať s
ním, ale keď videla ako sa ku nej správa, chcela ísť naspäť do Českej republiky.

Na otázku, ako často sa jej vyhrážal, uviedla, že obžalovaný menil nálady. Nevie uviesť, či to bolo každý
deň. V ten deň keď ho oznámila, pil od rána, mal meniny. Ona išla ku kamarátovi O. C. a obžalovaný

pil so sestriným mužom a povedala mu, že ide na záchod. Počas toho čo bol doma pil viackrát. Keď
bol opitý bol horší ako za triezva, vtedy by bol schopný ju aj zabiť. Kričal na ňu a zamykal dvere, aby
neušla. Fyzicky ju už nenapádal. Povedal, že už to tak neurobí, aby mala dôkazy. Predmety v rukách
pri vyhrážkach nemal žiadne.Na návrh prokurátora bola prečítaná časť výpovede poškodenej z prípravného konania zo dňa
16.3.2016, kde vypovedala, že potom sa jej začal vyhrážať, že ju zabije, že donesie domov k ním A. a

T. B., s ktorými mala deti a že bude sa musieť s nimi pred ním vyspať a že ich potom zabije s tým, že
mama im vykope hroby. Ona bola len ticho, nič mu na to nehovorila. On bol vtedy triezvy. Taktiež sa
jej vyhrážal, že jej odreže hlavu a odnesie ju hore mame. On pri tom ako jej to hovoril mal v ruke nôž,
taký čierny kuchynský, len tak ho držal v ruke, nepripravoval si predtým žiadne jedlo, len tak ho vzal do
ruky. Takto sa ku nej správal každý deň, ona sa nijako nebránila, verila mu, že je schopný urobiť to čím

sa vyhrážal, brala ho vážne, pozná ho 15 rokov.

Po vysvetlení rozporov poškodená uviedla, že pred vyšetrovateľkou vypovedala pravdu. Je pravdou, že
keď sa jej vyhrážal mal v ruke nôž a bolo to raz. Nevie vysvetliť, prečo teraz uviedla, že nemal nič v
ruke. Je pravdou, že sa jej vyhrážal, že jej odreže hlavu a odnesie ju mame, aj to že donesie k nim A.
a T. B. a že ich potom zabije, s tým, že im vykope hroby. Oni mali ukázať, ako mali spolu sex. Dnes

si na to nespomenula.

Na návrh prokurátora bola prečítaná časť výpovede svedkyne zo dňa 16.3.2016, kde uviedla, že
pohlavný styk od nej žiadal každý večer, vždy jej prikázal, aby sa vyzliekla a ona ho poslúchla.

Po vysvetlení rozporu, že na hlavnom pojednávaní uviedla, že mali pohlavný styk asi 2-krát do týždňa
a v prípravnom konaní udávala každý deň, poškodená uviedla, že pravdou je, že pohlavný styk mali asi
dvakrát do týždňa. Vtedy tak povedala, lebo mala nervy a aby obžalovaného hneď zobrali. Nervy mala
z toho, ako jej stále nadával. Na doplňujúcu otázku prečo tak vypovedala vo výsluchu, ktorý prebehol v
čase, keď obžalovaný bol už vo väzbe uviedla, že preto, lebo obžalovaný sa s ňou vyspal nasilu, keď

ona nechcela.

K ďalším prečítaným častiam výpovede zo dňa 16.3.2016, kde vypovedala, že on na nej vykonal
pohlavný styk, ona len ležala, nebránila sa, ani slovne ani fyzicky. Nikomu o tom nepovedala, len to
znášala a následne vypovedala, že ona sa W. v podstate nikdy nevzoprela, pretože sa bála, že urobí

to, o čom stále rozpráva, preto to ani nikomu nepovedala, i keď jej mama tušila, že čo sa deje. Ona sa
ani nepokúsila ujsť, lebo bol stále pri nej. Aj keď sa mama pýtala pred ním, tak klamala, že všetko je
v poriadku, pričom na hlavnom pojednávaní vypovedala, že to povedala matke a sestre R. Bikárovej
uviedla, že je pravdou, že povedala o tom matke aj sestre Žanete Bikárovej a tak o tom aj vypovedala,
ale nevie či policajtom alebo komu. Keď sa jej mama pýtala, či je všetko v poriadku a bol tam obžalovaný,

klamala, pretože nechcela, aby sa mama hádala, lebo sa o ňu bála kvôli tomu, že mala trikrát infarkt.
Mame povedala o tom, až keď bol obžalovaný vo väzbe. Sestre povedala, keď bol obžalovaný ešte
doma a pil.

Ďalej bola prečítaná časť výpovede poškodenej zo dňa 16.3.2016, kde uviedla, že taktiež v jeden večer

dostala „nervy“ a povedala, že s ním nechce spať, on jej kázal si ísť ľahnúť na druhú posteľ, ona si ľahla
a prišiel ku nej a vymočil sa jej na tvár, povedal:„ na kurvy treba šťať“. Ona sa nijako nebránila, nechala
ho, nech to robí, len ležala. Potom jej to urobil ešte raz na druhý deň, ale ona mu už predtým nijako
neodvrávala, len znova jej prikázal si ľahnúť a vymočil sa na ňu. Predtým ako volala na políciu, tak sa
jej naposledy vyhrážal v to ráno, povedal jej: „ dneska tvoju hlavu odnesiem tvojej mame“.

Po vysvetlení rozporu, poškodená uviedla, že pravdou je, že sa na ňu vymočil raz, nevie prečo
vypovedala o dvoch prípadoch. Bolo to po pohlavnom styku, vypovedala aj predtým pravdivo. Nepamätá
sa, čo všetko vypovedala, ale vymočil sa na ňu jedenkrát. Je pravdou, že v to ráno, ako volala políciu,
jej povedal, že dnes jej hlavu odnesie matke. V ten deň už ráno začal piť. Je to pravda, nespomenula

si , že to bolo v to posledné ráno.

Ďalej na otázky obhajkyne uviedla, že z Českej republiky sa vrátila, lebo stratila občiansky preukaz.
Potom, čo bol obžalovaný vzatý do väzby, išla opäť do Čiech. Deti sú v domove. Kurátorka jej ich nechce
dať,lebonemápodmienky.Potvrdila,žesociálnejpracovníčkepaniF.uviedla,žechcežiťsobžalovaným

a chce späť deti.Na otázku obhajkyne, či chcela, aby obžalovaný išiel do väzby vzhľadom na jej vyjadrenie, že mala nervy
na obžalovaného a dopĺňala niektoré udalosti, uviedla áno. Nechcela s ním žiť nasilu. Na ďalšie otázku,
či udávala aj iné nepravdivé okolnosti, poškodená odpovedala, že nie.

Obžalovaný k výpovedi poškodenej uviedol, že všetko čo uviedla je klamstvo. Sex mu dávala
dobrovoľne. Hovoril jej, že jej neublíži, nechcel ísť do výkonu trestu a vedel, že by ho udala.

Svedok O. C. na hlavnom pojednávaní zhodne ako v prípravnom konaní vypovedal, že si pamätá

okolnosť, že robil vodu s A. W. v deň, keď mal W. meniny, lebo obžalovanému blahoželal. Obžalovaný
prišiel s poškodenou O. S. k nemu, urobil im kávu, on s obžalovaným sa rozprávali o detstve, poškodená
stála pri šporáku a bola ticho. Potom odišli preč. Večer ešte prišla poškodená O. S. s L. Bikárom, asi jej
bratom. Zobral ich dnu, bola zima a urobil im kávu. O. S. povedala, že obžalovaný ju bije, nepamätá už
či niečo iné, okrem toho povedala. Povedal jej, nech si to vyrieši sama, lebo on jej nemá ako pomôcť.
Odišli od preč, na koniec dediny a odtiaľ ju zobrali policajti. K vzťahu obžalovaného a poškodenej sa

nevie vyjadriť, lebo nič nevidel ani nepočul od iných.

Na hlavnom pojednávaní bola prečítaná časť výpovede svedka z prípravného konania zo dňa 16.3.2016,
kde uviedol, že odkedy sa W. vrátil z výkonu trestu v januári, tak bol u neho len raz, a to bolo práve v ten
deň, keď O. na neho podala trestné oznámenie a vtedy ku nemu prišiel, že či mu nespraví kávu, mohlo

byť asi tak 18.00-19.00 hod., rozprávali sa o ich detstve. Posedel asi pol až trištvrte hodiny a potom
odišiel preč. Asi hodinu potom prišla aj O., že jej je zima, prišla aj s bratom L., tak ich zavolal dnu, tiež im
uvaril kávu, sťažovala sa mu že ju W. bije, že sa jej vyhráža a on jej povedal, že ak má nejaký problém,
tak nech zavolá políciu a jemu nech dá pokoj.

Po vysvetlení rozporov svedok uviedol, že pravdou je, že obžalovaný prišiel k nemu s poškodenou O. S..
V prípravnom konaní sa asi pomýlil, nevie prečo je zaprotokolované, že bol sám. Všetci spolu od neho
odišli, a to obžalovaný, poškodená aj pán W., ktorý povedal, že ide domov. Obžalovaný a poškodená
odchádzali s ním preč a ďalej už sa nevie vyjadriť. O. S. sa vrátila, tak ako to uviedol. To, že v prípravnom
konaní vypovedal, že sa sťažovala, že ju obžalovaný bije, že sa jej vyhráža si vzhľadom na odstup času

nepamätá a teraz pamätá to, že hovorila, že ju bije.

S obžalovaným sa pozná od mala, navštevovali sa a majú kamarátsky vzťah. Poškodená O. S. chodila
za ním, keď niečo potrebovala. Nenavštevovali sa navzájom. V ten deň ju zavolal ku nemu domov, lebo
bola zima a bola to jeho povinnosť. Poškodená nebola veľmi komunikatívna.

Svedkyňa R. N. (sestra poškodenej) na hlavnom pojednávaní zhodne ako v prípravnom konaní
vypovedala, že k vzťahu obžalovaného a poškodenej O. S. nevie uviesť nič. Navštevovali ich asi každý
druhý deň, chodili k ním na kávu, pozerať televízor. Chodili s nimi na nákupy a správali sa normálne
ako muž a žena. Svedkom toho, aby sa obžalovaný poškodenej vyhrážal nebola. Čo si pamätá tak

poškodená sa sťažovala na obžalovaného, že nemôže vydržať, že ju každý deň znásilňuje a že zavolá
policajtov, lebo nemá pokoj. Takto sa sťažovala raz. Poškodená na ňu pôsobila, že sa obžalovaného
bála, mala z neho strach.

Na hlavnom pojednávaní bola prečítaná časť výpovede svedkyne zo dňa 16.3.2016, kde uviedla, že

pokiaľ sa má vyjadriť k tomu, ako Dezider, žil s O., keď sa vrátil v januári z basy uvádza, že oni bývajú od
nich ďalej, nebola nikdy svedkom nejakého agresívneho správania W. voči O., ale oni ich navštevovali,
a to niekedy aj 2-krát do dňa, oni k nim nechodievali, ani nevie prečo, a pri jednej návšteve sa jej
Marcela sťažovala, že sa jej W. vyhráža, ale nepovedala čím a že s ňou nasilu spáva. Ale nepovedala
jej podrobnosti, lebo ona to nechcela počuť, povedala jej, že to jej život.

Po vysvetlení rozporu, že na hlavnom pojednávaní udáva podrobnejšie informácie, svedkyňa uviedla,
že to isté povedala aj vyšetrovateľke. Poškodená jej povedala, že s ňou nasilu spáva a nie, že sa jej
vyhráža. Nevie prečo vo výpovedi je záznam, že obžalovaný sa jej mal vyhrážať.

Na otázku obhajkyne, aby vysvetlila svoje vyjadrenie, že obžalovaný s poškodenou sa správali normálne
a zároveň, že poškodená, že sa ho bála, svedkyňa uviedla, že poškodená hovorila, že sa ho bojí, bola
smutná. To, že správali normálne myslela tak, že pred nimi obžalovaný na poškodenú nekričal.Ďalej na otázky svedkyňa uviedla, že keď bol obžalovaný vo výkone trestu, poškodená bola pri mame,
stretávali sa ale sa nerozprávali, lebo žila s bratom. Po prepustení obžalovaného z výkonu trestu ich
brat išiel do basy a poškodená bola opäť s obžalovaným. Teraz s poškodenou nekomunikuje, nevie čo

robila v Českej republike, z čoho žije. K svojim deťom podľa nej vzťah nemá.

Svedok A. W. tak ako v prípravnom konaní uviedol, že mal pocit, že spolužitie obžalovaného s
poškodenou funguje normálne. Dva alebo trikrát do týždňa chodili k nim večer na návštevu a myslel
si, že všetko je v pohode. Obžalovaný sa choval normálne, poškodená sa pred ním nesťažovala na

obžalovaného. Vraj sa sťažovala manželke (R. N.). Obžalovaný spomínal, že mal plány normálne žiť.
Poškodená komunikovala nie veľmi, skôr s jeho ženou.

Obžalovaný k výpovedi svedka uviedol, že s nimi chodil po nákupoch do Gelnice.

Svedkyňa A. A. (švagriná obžalovaného) na hlavnom pojednávaní zhodne ako v prípravnom konaní

vypovedala, že keď obžalovaný prišiel z výkonu trestu domov, s družkou (O. S.) žil dobre. Predtým jeho
družka bývala u mamy. Mali s nimi spoločný dvor. Nepočuli, aby sa hádali. Obžalovaný sa k O. S. správal
dobre, o všetko sa staral, kupoval jej všetko. Poškodená sa na neho nesťažovala, bola tichá žena. Že
sa niečo medzi nimi stalo zistili, až keď obžalovaného zobrali policajti. Ohľadne vzťahu k poškodenej
uviedla, že nemali medzi sebou žiaden vzťah, nestretávali sa, nechodili ku jej mame, ani následne sa

nestýkali. Poškodená o obžalovanom nerozprávala. Keď vypovedala, že žili dobre, bolo to na základe
toho, že si to všimla, lebo bývali na jednom dvore. Obžalovaný je dobrý, nedá sa o ňom povedať, že je
zlý. Lepší vzťah má k obžalovanému.

Svedkyňa I. N. (sestra poškodenej) na hlavnom pojednávaní uviedla, že k spolužitiu obžalovaného a jej

sestry nevie nič uviesť. O. S. k nim chodila aj s obžalovaným. S obžalovaným sa normálne správali, O.
sa usmievala, nesťažovala sa, nehovorila o ich spolužití. Nemajú spolu bližší vzťah.

Na otázku prokurátora koľkokrát ju v žalovanom období obžalovaný a poškodená navštívili uviedla, že
asi dvakrát.

Na návrh prokurátora bola prečítaná časť výpovede svedkyne z prípravného konania z 16.3.2016, kde
uviedla, že keď bol W. z basy doma tak ich navštívil len raz, aj to prišla spolu s ním. Po vysvetlení rozporu
svedkyňa uviedla, že boli u nich dvakrát, pomýlila sa. Aj po tak dlhom čase si pamätá, že to bolo dvakrát.
Na návšteve sa zdržali sa krátko.

Svedok S. A. (synovec obžalovaného) na hlavnom pojednávaní uviedol, že s obžalovaným býval s ním
na jednom dvore a každý deň ráno chodil k nemu a poškodenej na kávu. Nevšimol si žiadne nezhody,
obaja srandovali, nebol svedkom žiadneho zlého správania sa obžalovaného k poškodenej, ktorá sa ani
žiadnym spôsobom nesťažovala. S obžalovaným je v denno dennom kontakte, má s ním lepší vzťah

ako s poškodenou. S poškodenou keď bol obžalovaný vo výkone trestu nerozprával.

Na návrh prokurátora bola prečítaná výpoveď svedka z prípravného konania zo dňa 16.3.2016, kde
uviedol, že v tejto veci nevie nič uviesť, nevie sa vyjadriť k tomu, ako W. N., ktorý je jeho strýkom žil s O.
S., on sa o nich nezaujímal, nenavštevovali sa. On niekedy prišiel pýtať cigaretu k jeho rodičom, ale to

bolo všetko. Vie o tom, že jeho mama spomínala nejaký list, ktorý mala O. S. hodiť do pece, ale nevie
vôbec uviesť od koho bol ten list, ni čo v ňom bolo, takže sa k tomu nevie vyjadriť. On osobne nebol
nikdy svedkom toho, žeby W. N. napadol O., alebo sa jej vyhrážal alebo niečo podobné.

Po vysvetlení rozporov, že v prípravnom konaní uvádzal, že sa nenavštevovali, nezaujímal sa o nich

svedok uviedol, že bol vtedy vystresovaný a nechcelo sa mu rozprávať, nepýtali sa ho na návštevy.
Pravdu hovorí na hlavnom pojednávaní

Svedkyňa O.. Z. A. - pracovníčka sociálnej kurately na hlavnom pojednávaní zhodne ako v
prípravnom konaní vypovedala, že ako zamestnankyňa Úradu práce sociálnych vecí a rodiny po návrate

obžalovaného W. N. z výkonu trestu odňatia slobody dňa 3.2.2016 vykonala šetrenie. Obžalovaný bol
doma a uviedol, že sa z výkonu trestu vrátil 19.1.2016, potom čo vykonal 56 mesiacov uloženého trestu
a absolvoval protialkoholické liečenie v Trnave. Bol navštíviť deti v detskom domove Štós, ktoré chce
domov, lebo obnovil spolužitie s družkou. V tom čase bola v dome aj družka O. S., ktorá uviedla, žepracovala v spoločnosti Ubea, ale stratila občiansky preukaz, preto je doma a ako si občiansky preukaz
vybaví, tak sa vráti do Prahy. Počas jej šetrenia, ktoré trvalo päť až desať minút poškodená sedela a
obžalovaný komunikoval. Ich vzťah sa jej nejavil, aby nebol dobrý. Následne vykonali šetrenie 4.4.2016

s poškodenou u jej matky, ktorá uviedla, že druhu vzali 12.2.2016 do väzby, na jeho správanie sa
nesťažovala.

Na otázku ako sa jej javila poškodená O. S. pri šetrení dňa 3.2.2016 svedkyňa uviedla, že poškodená
je stále utiahnutá, nesmelá, tichá, sama nerozpráva, len odpovie na otázku, nepôsobila na ňu, že má

strach.

Na otázky obhajkyne svedkyňa uviedla, že kým poškodená a obžalovaný boli spolu zvládali výchovu
detí, po jeho nástupe do výkonu trestu poškodenú vyhodili z domu, odišla s deťmi k svojej matke.
Starostlivosť o deti nebola dobrá, najstaršie deti páchali trestnú činnosť, nechodili do školy, poškodená
mala ľahkovážny prístup k výchove. Taktiež bývanie bolo v hroznom stave. Čo sa týka súčasnej doby

poškodená bola dosť dlho preč niekde v Českej republike. Doma ju zastihli 11.7.2017 kedy uviedla, že
bola deti navštíviť.

SvedkyňaPhDr.V.F. -pracovníčkasociálnejkuratelynahlavnompojednávanízhodneakovprípravnom
konaní uviedla, že dňa 25.1.2016 prišiel k nej obžalovaný, ktorý požiadal o resocializačný príspevok.

Urobila pohovor, kde obžalovaný ohľadne družky povedal, že stojí von, preto ju zavolali dnu. Poškodená
doslovne povedala, že chce žiť so svojim druhom, chce, aby sa deti vrátili späť z detského domova, verí
že sa zmenil, keďže absolvoval protialkoholické liečenie a obaja boli navštíviť deti, a deti boli šťastné a
uviedli im, že sa chcú vrátiť domov. Obžalovaný bol prítomný a povedal, že absolvoval protialkoholické
liečenie, chce sa zmeniť a chce mať svoju rodinu doma. Na poškodenej nebadal nič, aby sa mala

obžalovaného báť, v pohode vošla dnu, rozprávala normálne, nasťažovala sa na obžalovaného. Viac s
poškodenou v kontakte nebola. Obžalovaný si bol ešte sám po peniaze.

Svedok A. N. - brat obžalovaného na hlavnom pojednávaní tak ako aj v prípravnom konaní využil svoje
zákonné právo a odmietol vypovedať.

Na hlavnom pojednávaní bola vypočutá znalkyňa PhDr. I. Z. z odboru Psychológia, Odvetvie Klinická
psychológia detí, Klinická psychológia dospelých, Poradenská psychológia, ktorá v prípravnom konaní
vypracovala písomný znalecký posudok na osobu poškodenej O. S.. Na hlavnom pojednávaní zotrvala
na záveroch svojho písomného znaleckého posudku. Podľa neho má poškodená intelektové schopnosti

znížené do hraničného pásma mentálnej retardácie až podpriemeru, čo má dopad nato, že má
slabo rozvinuté logické myslenie a ťažšie chápe zložité a abstraktné veci. V bežnom živote je ale
schopná správne vnímať, avšak môže dávať do súvislosti nepodstatné veci. Pamäťové schopnosti
sú podpriemerné, udalosti opisuje podľa svojich spomienok, o ktoré sa opiera. Nebol zistený u nej
sklon ku konfabulovaniu. U poškodenej nebola zistená tendenciu klamať, skresľovať, ani zveličovať, do

budúcnosti sa ale nedá vylúčiť, že nepodľahne nejakému nátlaku na zmenu výpovede, pretože je ľahko
ovplyvniteľná. Osoba poškodenej bola posúdená ako osoba s objektívnym prístupom k opisu udalosti,
ktorú prežila. Osobnosť poškodenej je pasívna, apatická, nezrelá, labilná a nízka. V dobe jej vyšetrenia
neboli zistené znaky neurotizácie, ani depresie, ani zvýšenie strachov resp. také príznaky psychického
utrpenia, aby ju mohla označiť ako týranú osobu, nebola u nej zistená ani postraumatická stresová

porucha. V čase spoločného života s druhom sa u nej objavili len niektoré znaky ako otupenosť, obavy,
strata zmyslu života, strach. V čase vyšetrenia sa poškodená chcela oslobodiť od vzťahu s druhom,
nechcela už s ním spoločne žiť. Odmietala ho, ale nevládala sa ubrániť jeho správaniu. Popísala to,
ako krízu vzťahu, v ktorom sa objavovali nedôvera z jej strany a jeho strany, vyhrážky, pričom nemožno
vylúčiť, že ak by pretrvával podobný štýl spoločného života, nedošlo by k opätovnému syndrómu týranej

osoby. Poškodenú znalkyňa vyšetrovala už v predošlých prípadoch (rok 2008 a 2010) čo jej umožnilo v
kontinuite posúdiť jej prejavy správania, osobnosť a lepšie poznanie minulosti poškodenej jej umožnilo
aj objektívne pristupovať k terajšiemu znaleckému posúdeniu.

Na doplňujúcu otázku, či by bola poškodená vzhľadom na rozumové schopnosti poškodená schopná

si vymyslieť skutok znalkyňa uviedla, že nie, čo aj posúdila v znaleckom posudku, že vymýšľanie u nej
nebolo zaznamenané.Na otázku, aby sa vyjadrila ku konštatovaniu, že poškodená má pamäťové schopnosti podpriemerné,
pričom v odpovedi na druhú otázku uviedla, že zníženie pamäťových schopností teraz nie je zistené
a dnes konštatovala, že sú podpriemerné uviedla, že vždy sleduje úmyselnú aj neúmyselnú pamäť.

Úmyselná pamäť je schopnosť učiť sa, zapamätať si a neúmyselná súvisí so zážitkami a zapamätaním
si zážitkov. Na tieto pamäte má veľký vplyv emočné rozpoloženie osoby, pričom v roku 2016 bola
poškodená emočne vyrovnanejšia, netrpela syndrómom týranej osoby, celkovo pôsobila kľudnejšie,
pamäťová schopnosť bola lepšia.

Na otázku, aby sa vyjadrila ku konštatovaniu túžby poškodenej oslobodiť sa od vzťahu s obžalovaným,
či to nemohlo mať vplyv na prípadné skreslenie výpovede poškodenej uviedla, že to nepredpokladá,
pretože, ak vzťah s druhom bol normálny, nevyvinul by sa u nej ten odpor a nenávisť a fungovali by ako
partneri. Je to podmienené tým, ako sa druh ku nej správal.

Na otázku, či predošlý odpor poškodenej k obžalovanému sa nemohol preniesť aj do žalovaného

obdobia uviedla, že čiastočne mohol, tá kontinuita tu mohla byť, ale až vtedy, keď sa objavujú prvé znaky
násilného správania sa druha k nej. Niečo to muselo spustiť.

Na otázku, čím mohla byť z psychologického hľadiska u poškodenej motivovaná zmena výpovede
týkajúca sa počtu nedobrovoľných pohlavných stykov uviedla, že odstup času vždy spôsobí nejakú

zmenu v spomienkach. U osoby, ktorá má takto znížené intelektové aj pamäťové schopnosti odstup času
môže mať vplyv na zmenu počtov alebo číselných údajov. Posúdila by to skôr ako pamäťovú výkonnosť,
intelektovú výkonnosť a nie sklony zveličovania a klamania.

Na otázku, či bola zisťovaná snaha poškodenej o nejakú pomstu obžalovanému znalkyňa uviedla, že to

nepredpokladá, poškodená sa ho už bála. Jediné riešenie, ktorá vedela urobiť, je z tohto vzťahu uniknúť,
pomstychtivosť nebola nezaznamená.

Na doplňujúcu otázku, či za spomínaný únik možno považovať vyjadrenie poškodenej, že tak
vypovedala, aby obžalovaného zobrali (do väzby) znalkyňa uviedla, že nie. Pod únikom a útekom

myslela jej reakcie osobné, že ona z danej situácie konfliktu utiekla. U týchto poškodených sa často
stretáva, s tým že sa na políciu obracajú ako na orgán, ktorý im môže pomôcť v tomto smere, skôr v
tom, aby to oni riešili za ňu. Z jej strany to považovala za riešiaci prístup.

Obžalovaný k výpovedi znalkyne a znaleckému posudku uviedol, že poškodená to urobila preto, lebo sa

bála toho, že keď on bol vo výkone trestu odňatia slobody, ona splodila dve deti a tretie čakala a chcela
ísť do Českej republiky a on jej povedal, že ju nepustí. Sama mu to povedala, že to bol jej výmysel.

K znaleckého posudku č. 40/2016 ohľadom psychologického vyšetrenia obžalovaného bola na hlavnom
pojednávaní vypočutá znalkyňa Mgr. U. U. z odboru Psychológia, Odvetvie Klinická psychológia

detí, Klinická psychológia dospelých. Podľa záverov znaleckého posudku má obžalovaný intelektové
schopnosti v pásme podpriemeru, myslenie má mierne spomalené v dynamogénnej zložke ale bez
obsahových porúch. Mnestické schopnosti sú v spodnom priemernom výkonnostnom pásme. Dokáže
zreprodukovať podstatu zmysluplného deja bez skreslenia, nemá tendenciu konfabulačne skresľovať,
dopĺňať detaily podľa momentálneho nápadu to, čo sa ho osobne netýka. Má vysoké sklony k

sociálne žiaducemu skresľovaniu sebaobrazu, vedome sa štylizuje do sterilnej, absolútne nekonfliktnej,
neagresívnej polohy. Lži skóre má maximálne zvýšené. Jeho výpovede sa tak musia vnímať ako málo
úprimné a validné. Osobnosť obžalovaného je abnormne štruktúrovaná, výrazne emočne nevyrovnaná
a labilná so zvýraznenými asociálnymi črtami, v popredí je uspokojovanie najmä svojich hedonistických
potrieb, ako aj snaha o skreslenú účelovú sebareprezentáciu. Schopnosť fungovať v zmysluplných

interpersonálnych rolách je ovplyvnená poruchami sociálnej adaptácie a afektívnou labilitou so sklonom
k impulzívnym riešeniam. Vyššie city sú nedostatočne vyzreté, je egocentrický, nesebakritický a
manipulatívny. Rozumie mravným zásadám, vie sociálne žiaduco odlíšiť morálne a nemorálne, dobré
a zlé, ale neriadi sa spontánne mravnými zásadami, nemá ich zvnútornené, povrchnejšie. Ohľadne
motivácie skutku je v pozadí skutku abnormná osobnosť, emočná labilita a citová závislosť na partnerke.

Je nezrelý a nevie adekvátne zvládnuť frustráciu, frustračná tolerancia je malá. V prípade ebriety je
vysoký predpoklad porúch správania. Charakter skutkov, ktoré sú predmetom vyšetrovania sú v súlade
s jeho osobnostným profilom. Ohľadne agresívneho správania má zistené zvýšené hodnoty oproti
populačnej norme, pri súčasnej snahe o disimuláciu týchto pohnútok. Afektivitu má labilnú. Obžalovanývykazuje vo forenzne zvýšenej miere faktory, pre ktoré možno u neho konštatovať zvýšenú prognózu
recidivity. Vzhľadom k veku, intelektuálnej kapacite a osobnostným charakteristikám nie je predpoklad,
že dôjde k zásadnej prevýchove a zmene postojov, čo potvrdzujú výsledky znaleckého vyšetrenia a

je vysoký predpoklad pokračovania v trestnej činnosti vo vzťahu k poškodenej. Sociálne primerané
správanie je možné predpokladať iba v chránenom prostredí.

Na doplňujúce otázky znalkyňa uviedla, že pri prognostických kritériách recidivity páchateľov treba
vychádzať z troch okruhoch - spoločenské, osobnostné a symptomické faktory, spolu ide o tridsať

faktorov a podľa toho ako v nich skóruje vyšetrovaná osoba, je možné vyjadriť sa k pravdepodobnostnej
rovine recidivity. Pri 30% naplnení týchto faktorov je už nález signifikantný, čo znamená mierne zvýšený,
pri prekročení hranice 60 % možno hovoriť o veľmi zlej prognóze, najmä pri páchateľoch násilných
trestných činov. U obžalovaného konštatovala 50% naplnení kritérií, ktoré rozviedla v znaleckom
posudku. Toto zistenie u obžalovaného neznamená absolútne vylúčenie možnosti jeho prevýchovy, je to
vyjadrenie len v pravdepodobnostnej rovine. Sociálne primerané správanie je od obžalovaného možné

očakávať skôr v chránenom prostredí. Pri akejkoľvek záťaži, konflikte je u neho vysoký predpoklad,
že sa bude správať, tak ako sa správal v minulosti. Zvýšenú recidívu konštatovala podľa zadania
len vo vzťahu k poškodenej. Obžalovaný sa už od mladistvého veku dopúšťal trestnej činnosti, jeho
náprava a prevýchova je z psychologického hľadiska nepravdepodobná. Jedná sa u neho o abnormálne
štruktúrovanú osobnosť so zvýraznenými asociálnymi črtami.

Ohľadne toho aká je možnosť recidívy vo vzťahu k iným osobám, resp. či sa vie chovať sociálne
primerane k iným osobám znalkyňa uviedla, že sa dá sa o tom uvažovať, pretože obžalovaný má
asociálne črty, má svoje limity, má svoju trestnú minulosť, sú to všetko negatívne faktory v neprospech,
ťažiskom skúmania ale bola recidíva vo vzťahu k poškodenej. Skutočnosť, že poškodená splodila počas

jeho výkonu trestu dve deti pravdepodobne u obžalovaného predstavovalo výraznú frustráciu, je na nej
citovo závislý, emočne veľmi nevyrovnaný a určite to u neho spôsobovalo tlaky, stres frustráciu. Nebolo
to niečo, s čím by sa vedel vyrovnať zrelým, adaptívnym spôsobom. V prípade, ak by aj nedošlo k takým
podnetom, už predtým bolo zaznamenané voči družke násilné správanie, za ktoré aj bol odsúdený, čo
vypovedá o tom, že aj bez týchto frustrujúcich podnetov má tento štýl správania sa k nej.

Na otázku obžalovaného, aby sa znalkyňa vyjadrila k tomu, že je už štrnásť mesiacov na slobode bez
záznamu o protiprávnom konaní, pričom aj poškodená sa zdržuje v Úhornej uviedla, že obžalovaný
vie, že je v určitom konaní a je otázne, aké bude jeho správanie, keď dôjde k jeho ukončeniu. U
obžalovanéhobolokonštatované,ževiesaúčelovosprávaťsociálnežiaducimspôsobomatovovysokej

miere. Ohľadne toho, že v rámci vyšetrenia nemal dobre vidieť v rámci jedného testu ,,machule“ uviedla,
že v znaleckom posudku konštatovala, že obžalovaný uviedol, že rozumie účelu vyšetrenia, cítil sa v
psychickom a fyzickom stave, aby mohol vyšetrenie absolvovať a jeho spolupráca bola adekvátna.

Obžalovaný k výpovedi znalkyne a znaleckému posudku uviedol, že mal požičané okuliare od

spoluobžalovaného a ,, tie machule“ nevidel, na čo upozornil aj znalkyňu.

Znalkyňa uviedla, že sa nejednalo o očné vyšetrenie, vo všetkých ostatných testoch spolupracoval
adekvátne. Zraková percepcia bola taká, že umožňovala vyplniť intelektové a pamäťové testy.
Spolupráca bola adekvátna, umožňovala jej test štandardne vyhodnotiť, nedošlo k niečomu, aby bol test

neukončený. Pri teste, ktorý má obžalovaný na mysli, ide o predkladanie atramentových škvŕn, vnímanie
toho,čomupripomínaanieozachytávaniedetailovvzmysleočnéhovyšetrenia.Všetkytestyabsolvoval
bez nejakých výhrad, pretože, keby mal výhrady, tak by ich musela uviesť. V administrácií testových
metód spolupracoval samostatne, rýchlo a ochotne. Tieto námietky teraz vníma ako absolútne účelové.

Na hlavnom pojednávaní boli podľa § 269 Tr. poriadku prečítané nasledovné listinné dôkazy:

Z dohody o vykonaní práce agentúry M.. s.r.o., P.-O. C. (ako zamestnávateľa) zo dňa 12.11.2015
vyplynulo, že poškodená O. S. bola zamestnankyňou obchodnej spoločnosti M.. s.r.o. na dobu určitú,
a to do 31.12.2015 a podľa pokynu k dočasnému výkonu práce s pridelením do spol. O., spol. s r.o.

so sídlom v R..Podľa zápisov o dychovej skúške bola obžalovanému dňa 12.02.2016 o 04:20 hod. nameraná hodnota
alkoholu v dychu 0,54 mg/L a dňa 12.02.2016 o 05:00 hod nameraná hodnota alkoholu v dychu 0,53
mg/L.

Podľa správy z miesta trvalého bydliska správanie obžalovaného W. N. nebolo riešené v rámci
kompetencií obce.

Podľa odpisu z registra trestov bol obžalovaný W. N. doposiaľ (od roku 1979) štrnásť krát súdne trestaný

pre rôznu, úmyselnú trestnú činnosť. Naposledy v konaní okresného súdu Spišská Nová Ves sp. zn. 5T
151/2011, kde bol odsúdený pre prečin podľa§ 360 ods. 1, 2 písm. b),d) Tr. zákona a bolo upustené od
uloženia ďalšieho trestu vzhľadom na odsúdenie v konaní Okresného súdu Spišská Nová Ves sp. zn.
1T 78/2010, kde mu bol uložený trest odňatia slobody vo výmere 56 mesiacov so zaradením do ústavu
na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.

Z potvrdenia o výkone väzby Archívu Zboru väzenskej a justičnej stráže v Leopoldove zo dňa 26.05.2016
vyplynulo, že W. N. sa v minulosti osemkrát nachádzal vo výkone väzby alebo vo výkone trestu odňatia
slobody.

Zo spisu Okresného súdu Spišská Nová Ves sp. zn. 5T/450/1986 vyplynulo, že rozsudkom zo dňa

11.12.1986 v spojení s uznesením Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 10To/19/1987 zo dňa 25.02.1987,
bol W. N. uznaný za vinného zo spáchania trestného činu ublíženia na zdraví podľa § 222 ods. 1 Tr.
zákona č. 140/1961 Zb. účinného do 13.02.1989 v spolupáchateľstve podľa § 9 ods. 2 Tr. zákona č.
140/1961 Zb. účinného do 13.02.1989 a iné. Bol mu za to uložený úhrnný trest odňatia slobody v trvaní
3 a 1/2 (tri a pol) roka so zaradením do II. (druhej) nápravnovýchovnej skupiny. Taktiež mu bol uložený

ochranný dohľad na dobu 1 (jedného) roka. Okresným súdom Spišská Nová Ves bol odsúdenému
nariadený výkon trestu s pravdepodobným nástupom dňa 25.04.1988 v Útvare zboru nápravnej výchovy
Košice - Šaca.

Z hlásenia zmien Nápravného výchovného ústavu Dubnica nad Váhom zo dňa 26.04.1988 vyplynulo, že

odsúdený W. N. ukončil dňa 25.04.1988 trest Okresného súdu Spišská Nová Ves sp. zn. 1T/89/1986 a
zároveň nastúpil trest odňatia slobody Okresného súdu Spišská Nová Ves sp. zn. 5T/450/1986 v trvaní tri
a pol roka. Z hlásenia zmien zo dňa 11.01.1990 vyplynulo, že odsúdený W. N. bol amnestiou prepustený
04.01.1990 (uznesením Okresného súdu Považská Bystrica sp. zn. 5T/450/1986) z trestu Okresného
súdu Spišská Nová Ves sp. zn. 5T/450/1986.

Z uznesenia Okresného súdu v Považskej Bystrici sp. zn. 2Nt/508/1990 zo dňa 04.01.1990,
právoplatným dňa 04.01.1990 vyplynulo, že odsúdený W. N. bol účastný amnestie prezidenta republiky
zo dňa 01.01.1990 a tým mu bol odpustený zvyšok trestu odňatia slobody v Nápravnovýchovnom ústave
Dubnica nad Váhom v trestnej veci Okresného súdu Spišská Nová Ves sp. zn. 5T/450/1986.

Zo spisu Okresného súdu Spišská Nová Ves sp. zn. 3T/128/2008 súd zistil, že rozsudkom zo dňa
29.09.2009, právoplatným dňa 30.09.2009 v spojení s uznesením Krajského súdu v Košiciach sp. zn.
5To/71/2009 zo dňa 03.11.2009, bol W. N. uznaný za vinného zo spáchania prečinu nebezpečného
vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. b) Tr. zákona a prečinu ublíženia na zdraví podľa §156 ods.

1, ods. 2 písm. a) Tr. zákona, ktorých sa dopustil vo vzťahu k poškodenej O. S.. Bol mu za to uložený
úhrnný trest odňatia slobody v trvaní 21 (dvadsaťjeden) mesiacov so zaradením do ústavu na výkon
trestu s minimálnym stupňom stráženia. Uložený trest vykonal dňa 19.1.2011.

Zo spisu Okresného súdu Spišská Nová Ves sp. zn. 1T/78/2010 bolo preukázané, že rozsudkom zo dňa

21.06.2011 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 5To/46/2011 zo dňa 13.10.2011
bol W. N. uznaný za vinného zo spáchania zločinu týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208
ods. 1 písm. a), b) Tr. zákona, ktorého sa dopustil vo vzťahu k poškodenej O. S.. Bol mu za to uložený
trest odňatia slobody v trvaní 56 (päťdesiatšesť) mesiacov so zaradením do ústavu na výkon trestu s
minimálnym stupňom stráženia. Uložený trest odňatia slobody vykonal dňa 19.1.2016.

Zo spisu Okresného súdu Spišská Nová Ves sp. zn. 5T/151/2011 súd zistil, že rozsudkom zo dňa
29.02.2012, právoplatným dňa 29.02.2012, bol Dezider Bikár uznaný za vinného zo spáchania prečinu
nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. b), d) Tr. zákona, ktorého sa dopustil vovzťahu k poškodenej O. S.. U odsúdeného bolo upustené od uloženia súhrnného trestu, pretože trest
uložený rozsudkom Okresného súdu Spišská Nová Ves sp. zn. 1T/78/2010 zo dňa 21.06.2011 pokladal
súd za dostatočný. Odsúdenému bolo uložené ochranné protialkoholické liečenie ambulantnou formou.

Obžalovaný sa na hlavnom pojednávaní vyjadril, že sa poškodenej vtedy nevyhrážal.

Z hodnotenia Ústavu na výkon trestu odňatia slobody Košice - Šaca vyplynulo, že W. N. bol v minulosti
trinásťkrát súdne trestaný a vo výkone trestu bol šesťkrát. Správanie mal na požadovanej úrovni.
Odsúdený dňa 23.05.2011 nastúpil do výkonu väzby zo slobody predvedením do Ústavu na výkon väzby

a Ústavu na výkon trestu odňatia slobody Košice, dňa 25.10.2011 nastúpil na výkon trestu odňatia
slobody do Ústavu na výkon väzby a Ústavu na výkon trestu odňatia slobody Košice a dňa 22.11.2011
bol premiestnený k ďalšiemu výkonu trestu do Ústavu na výkon trestu odňatia slobody Košice. V
adaptačnej fáze viackrát porušil zásady slušného správania. Nebol pracovne zaradený. Jedenkrát bol
disciplinárne odmenený, a to dňa 16.07.2013 za aktívny prístup k plneniu programu zaobchádzania v
bode C, disciplinárne potrestaný nebol. Riziko sociálneho zlyhania u odsúdeného bolo hodnotené ako

vysoké, a to hlavne z dôvodu abúzu alkoholu a opakovanej trestnej činnosti. Resocializačná prognóza
je nepriaznivá.

Zo správy Ústavu na výkon trestu odňatia slobody Hrnčiarovce nad Parnou zo dňa 20.04.2016
vyplynulo, že W. N. udával bolesti chrbtice v krížovej oblasti, načo dostal jedno balenie liekov proti

bolesti bez ďalšieho odporučenia odborného vyšetrenia, keďže si to nevyžadoval jeho zdravotný
stav. Dňa 18.08.2015 bol eskortovaný do Ústavu na výkon trestu odňatia slobody Hrnčiarovce nad
Parnou za účelom absolvovania ochranného ambulantného protialkoholického liečenia, ktoré ukončil
dňa 27.11.2015. Neužíval žiadne lieky. Pri výstupnej lekárskej prehliadke neudával žiadne zdravotné
problémy.

Zo správy Ústavu na výkon väzby a ústavu na výkon trestu odňatia slobody Košice vyplynulo, že W. N.
sa počas výkonu väzby (v predmetnej trestnej veci) liečil s ťažkosťami s chrbticou. Boli mu predpísané
lieky od bolesti, ktoré údajne aj sám doma užíval.

Na hlavnom pojednávaní súd odmietol návrh obžalovaného na doplnenie dokazovania výsluchom
svedkyne Z. A. (netere obžalovaného) a svedka L. N. (brata poškodenej) na okolnosti spolužitia
obžalovaného a poškodenej O. S. pre nepotrebnosť, nakoľko uvedená okolnosť bola už na hlavnom
pojednávaní v dostatočnom rozsahu objasňovaná výsluchom viacerých svedkov. H. súd odmietol
návrh poškodenej O. Šariškovej na doplnenie dokazovania jej opätovným výsluchom, pretože ohľadne

znásilnenia nevypovedala pravdu, vzhľadom na okolnosť, že poškodená bola na hlavnom pojednávaní
zákonným spôsobom a v dostatočnej miere vypočutá k všetkým skutkovým okolnostiam tak, aby mohla
byť predmetom hodnotenia.

Na základe takto vykonaného dokazovania súd hodnotil dôkazy jednotlivo a vo vzájomnej súvislosti

podľa § 2 ods. 12 Tr. poriadku a zistil nasledovné:

Obžalovaný spáchanie skutku (z bodu 2/ obžaloby), ktorým sa mu kládlo za vinu prečin nebezpečného
vyhrážania vo vzťahu k poškodenej O. S. na hlavnom pojednávaní poprel. Na svoju obranu uviedol, že
s družkou O. S. po výkone jeho trestu odňatia slobody, z ktorého prišiel 20.1.2016 žili pekne, nikdy sa

jej nevyhrážal, neublížil jej. Pohlavné styky si od nej nevynucoval. Robil všetko preto, aby ju získal späť,
lebo ju mal rád a chcel, aby spolu žili. Nevyčítal jej milencov, ktorých mala, povedal, že minulosť je za
nimi a budú žiť nový život. V deň, keď ho udala mal meniny, preto pil u A. W., čo poškodená využila
a zavolala policajtov. Poškodená sa mohla voľne pohybovať, mala mobil, chodili spolu po návštevách.
Chcela sa ho takto zbaviť, lebo bola opäť tehotná.

Zo spáchania skutku obžalovaného usvedčila a jeho obranu vyvrátila poškodená O. S.. Poškodená
zhodne na hlavnom pojednávaní ako aj v prípravnom konaní vrátane konfrontácie s obžalovaným
potvrdila, že s obžalovaným potom, čo sa vrátil z výkonu trestu odňatia slobody obnovila spolužitie.
Obžalovaný však mal na ňu nervy, lebo počas jeho výkonu trestu žila s bratom a ešte jedným mužom a

už na druhý deň sa jej vyhrážal, že mu bola neverná, že zabije ju aj jej brata a že ich zakope na cintoríne.
Vyhrážal sa stále, kým s ním bola doma. Poslal ju k matke, aby vykopala dva hroby, pre ňu a pre jej
brata. Obžalovaný na ňu kričal, nadával do kuriev. Fyzicky ju už nenapádal, nakoľko povedal, že to už
neurobí tak, aby mala dôkaz. Z obžalovaného má strach doteraz, v podstate odkedy s ním žila a týralju. Ako často sa jej vyhrážal nevedela uviesť, ale obžalovaný menil nálady. Keď bol opitý, bol horší ako
za triezva, vtedy by bol schopný ju aj zabiť. Kričal na ňu a zamykal dvere, aby neušla. V deň keď ho
oznámila pil od rána, lebo mal meniny. V ten deň ráno sa jej vyhrážal, že odnesie jej hlavu jej matke.

Na hlavnom pojednávaní bol odstraňovaný rozpor vo výpovedi poškodenej ohľadom toho, či počas
vyhrážok mal nejaké predmety v ruke. Poškodená potvrdila pravdivosť výpovede z prípravného konania,
kde uviedla, že obžalovaný sa jej začal vyhrážať, že ju zabije, že donesie domov k ním Paľka a T. B., s
ktorými mala deti a že bude sa musieť s nimi pred ním vyspať a že ich potom zabije s tým, že mama im

vykopehroby.Taktiežsajejvyhrážal,žejejodrežehlavuaodnesiejuhoremameapritommalvrukenôž,
ktorý len tak vzal do ruky. Vzniknutý odôvodnila tým, že na hlavnom pojednávaní si na to nespomenula.

Výpoveď poškodenej súd vyhodnotil ako pravdivú, lebo o podstatných okolnostiach vypovedala
rovnako ako v predošlých výpovediach, logickú a ucelenú teda presvedčivú v tom, že takéto konanie
obžalovaného aj zažila, bez zistenia okolnosti nasvedčujúcej tomu, žeby si toto konanie obžalovaného

vymyslela a zámerne a nepravdivo o skutkových okolnostiach vypovedala. Poškodená nemenila nikdy
podstatu výpovede, rozpory vo výpovedi logicky a presvedčivo odôvodnila a jej výpovede boli podporené
ďalšími dôkazmi, čím takto navzájom dotvárali okolnosti skutku a vyvrátili obranu obžalovaného.

Psychologickým vyšetrením poškodenej bolo potvrdené, že poškodená má znížené intelektové

schopnosti do hraničného pásma mentálnej retardácie v dôsledku čoho nedokáže chápať zložitejšie a
abstraktné veci. Pamäťové schopnosti má vyvinuté na úrovni podpriemeru, v bežnom živote je schopná
zapamätať si a správne reprodukovať prežité udalosti. Udalosti popisuje podľa svojich spomienok,
o ktoré sa opiera, je osobou s objektívnym prístupom k opisu udalosti, ktorú prežila. Nebol zistený
u nej sklon ku konfabulovaniu, nebola zistená tendencia klamať, skresľovať, ani zveličovať, nebola

zaznamenaná pomstychtivosť. Bola u nej preukázaná otupenosť, obavy, strata zmyslu života, strach,
správanie druha u nej spôsobilo zníženú kvalitu jej života, bez prejavu príznakov svedčiacim syndrómu
týranej osoby. Ďalej znalkyňa potvrdila, že nepredpokladá, že zistená túžba poškodenej oslobodiť sa
od vzťahu s obžalovaným mala vplyv prípadné na skreslenie výpovede poškodenej, pretože, ak by jej
vzťah s obžalovaným bol normálny, nevyvinul by sa u nej odpor a nenávisť a fungovali by ako partneri.

Je to podmienené tým, ako sa druh ku nej správal. Odpor poškodenej k obžalovanému z minulosti tu
mohol čiastočne byť, ale až vtedy, keď sa objavujú prvé znaky násilného správania sa obžalovaného k
nej (niečo to muselo spustiť). Ďalej potvrdila, že u poškodenej, ktorá má znížené intelektové aj pamäťové
schopnosti odstup času môže mať vplyv na zmenu počtov alebo číselných údajov vo výpovedi.

Výpoveď poškodenej potvrdila svedkyňa R. N. v tom, že poškodená sa jej sťažovala na správanie
obžalovaného, že sa jej vyhráža a nasilu s ním spáva. Potvrdila, že poškodená pôsobila, že mala z
obžalovaného strach. Aj keď svedkyňa na hlavnom pojednávaní uviedla, že poškodená jej povedala len
o znásilňovaní, rozpor vo výpovedi neodstránila presvedčivo, keď trvala na tom, že takto vypovedala aj
na polícii, čo ale nezodpovedalo obsahu zápisnice o výsluchu z prípravného konania.

Výpovede svedkov O. C., R. N., A. W., A. A., S. A., I. N. a O.. Z. A. neprispeli k skutkovému objasneniu
veci, nakoľko zhodne sa vedeli vyjadriť len k okolnosti ako pôsobili obžalovaný s poškodenou na
verejnosti, resp. počas ich prítomnosti, pričom z výpovede poškodenej O. S. bolo zrejmé, že obžalovaný
sa jej vyhrážal v domácom prostredí, bez prítomnosti akýchkoľvek svedkov. Zároveň súd k výpovedi

svedka Vladimíra A., ktorý sa snažil na hlavnom pojednávaní presvedčiť súd o skutočnosti, že každý deň
bol u obžalovaného a bol svedkom ich dobrého spolužitia neuveril, nakoľko v prípravnom konaní uviedol,
že sa nenavštevovali a o ich spolužití nevie nič, lebo sa o nich nezaujímal, pričom zmenu výpovede
vysvetlil nepresvedčivo tým, že mal vtedy stres a nechcelo. Zmena jeho výpovede teda jednoznačne
pramenila z jeho snahy pomôcť obžalovanému s ktorým je rodina a každodennom styku.

Z výpovede svedkyne PhDr. V. F. vyplynulo, že dňa 25.1.2016 bola v kontakte s obžalovaným aj
poškodenou, ktorá sa pred ňou vyjadrila, že chce žiť so svojim druhom, chce, aby sa deti vrátili späť z
detského domova, verí, že sa zmenil, keďže absolvoval protialkoholické liečenie. Uvedenú skutočnosť
potvrdilasvojouvýpoveďouajpoškodenáO.S.,ktorásatovôbecnesnažilapoprieť,pričomvzhľadomna

dobu kedy tieto okolnosti uviedla sociálnej pracovníčke, logicky to nadväzovalo na jej ďalšie vyjadrenie,
že obžalovaného udala po dvoch týždňoch, pretože si myslela, že sa obžalovaný po tých piatich rokoch
zmenil, lebo písal, že sa zmení a zoberú deti domov. Chcela ostať s ním, ale keď videla ako sa ku nej
správa, chcela ísť naspäť do Českej republiky.Tvrdenie obžalovaného o tom, že sa žalovaného skutku nedopustil, preto súd považoval len za účelové
tvrdenie v snahe vyhnúť sa trestnej zodpovednosti, čo vyplynulo aj z jeho psychologického profilu. U

obžalovaného bolo totiž preukázané maximálne zvýšenie lži skóre, vysoké sklony k sociálne žiadúcemu
skresľovaniu sebaobrazu, vedomé sa štylizovanie do sterilnej, absolútne nekonfliktnej a neagresívnej
polohy v dôsledku čoho sú jeho výpovede málo validné. Konanie obžalovaného pritom bolo v súlade
so štruktúrou jeho osobnosti tak ako ju popísala znalkyňa, ktorá uviedla, že obžalovaný je osobnosť
abnormne štruktúrovaná, výrazne emočne nevyrovnaná a labilná so zvýraznenými asociálnymi črtami.

V popredí je uspokojovanie najmä svojich hedonistických potrieb, ako aj snaha o skreslenú účelovú
sebareprezentáciu. Schopnosť fungovať v zmysluplných interpersonálnych rolách je ovplyvnená
poruchami sociálnej adaptácie a afektívnou labilitou so sklonom k impulzívnym riešeniam. Vyššie city sú
nedostatočne vyzreté, je egocentrický, nesebakritický a manipulatívny. Neriadi sa spontánne mravnými
zásadami, nemá ich zvnútornené, povrchnejšie. Charakter skutku, ktorého sa dopustil je teda v súlade
s jeho osobnostným profilom.

Pokiaľ obžalovaný ďalej uviedol prípadný motív, prečo ho poškodená udala, spočívajúci v tom, že využila
okolnosť, že bol pod vplyvom alkoholu, čo bolo preukázané aj záznamami o dychových skúškach u
neho, aby to bolo presvedčivejšie, resp. sa ho chcela zbaviť, aby odišla do Českej republiky (k čomu aj
následne došlo ako to vyplynulo z výpovede poškodenej) sa súd taktiež nestotožnil, práve naopak, to

že ho bola poškodená udať práve v deň pramenilo z toho, že počas tohto spolužitia mala v súvislosti
s vyhrážkami obžalovaného spočívajúcimi v zabití strach o seba vzhľadom na jeho predchádzajúce
správanie sa k nej, kedy v posledných jeho troch odsúdeniach (Okresným súdom Spišská Nová Ves sp.
zn. 3T/128/2008, 1T/78/2010 a sp. zn. 5T/151/2011) bol odsúdený za protiprávne konanie, ktorého sa
dopúšťal práve voči jej osobe a ako ďalej vyplynulo z jej výpovede, obžalovaný bol pod vplyvom alkoholu

agresívnejší, výslovne uviedla, že mala vtedy pocit, že by ju dokázal zabiť. Teda jej rozhodnutie oznámiť
ho polícii pramenilo z toho, že v ten deň sa jej vyhrážal, že dnes odnesie jej hlavu matke a v súvislosti
s tým, že požíval alkohol a jej reálnou obavou o svoj život, bolo to jediné riešenie, ktoré vedela na svoju
obranu urobiť. Konanie obžalovaného pritom malo základ v jeho hneve na poškodenú, ktorá ako jeho
družka, počas jeho výkonu nepodmienečného trestu splodila dve deti s dvoma mužmi, cez čo sa nevedel

obžalovaný preniesť, napriek jeho tvrdeniu, že chcel s poškodenou začať nový život s tým, že minulosť
je za nimi. Jeho neschopnosť vyrovnať sa s uvedenými skutočnosťami, ktoré nastali a predstavovali u
neho frustráciu, pramení už jeho osobnosti ako osoby so zvýraznenými asociálnymi črtami, emočnou
labilitou, citovo závislosťou na partnerke a neschopnosťou adekvátne zvládnuť frustráciu.

Vykonané dokazovanie takto tvorí logickú sústavu navzájom sa dopĺňajúcich dôkazov, ktoré vo svojom
súhrne spoľahlivo preukazujú všetky okolnosti spáchaného skutku a usvedčujú obžalovaného z jeho
spáchania, preto ho súd uznal za vinného.

Obžalovaný W. N. po subjektívnej aj objektívnej stránke naplnil skutkovú podstatu prečinu

nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, 2 písm. b) Tr. zákona s poukazom na § 139 ods. 1 písm.
c) Tr. zákona, pretože inému sa vyhrážal smrťou takým spôsobom, že to mohlo vzbudiť dôvodnú obavu
a čin spáchal na chránenej osobe - blízkej osobe. Uvedeného konania sa dopustil tak, že v dobe od
20.1.2016 do 11.2.2016 v rodinnom dome v obci Q. č. XX, svojej družke O. S. opakovane vyhrážal sa
zabitím tým, že vo výkone trestu odňatia slobody mal dosť času si premyslieť a vybrať správny čas na

jej zabitie, že ju prinúti k pohlavnému styku s iným mužom, po ktorom ju zabije, že jej odreže hlavu,
ktorú odnesie jej matke a jej telo spáli alebo aby matka vykopala hrob, čím u nej aj vzhľadom na skutky
spáchané proti jej osobe, za ktoré už bol v minulosti odsúdený vzbudil dôvodnú obavu o jej život a
zdravie, že svoje vyhrážky skutočne uskutoční.

Poškodená O. S. sa v zmysle § 139 ods. 1 písm. c) Tr. zákona s poukazom § 127 ods. 5 Tr.
zákona považuje za osobu blízku, keďže v čase spáchania skutku bola družkou obžalovaného a žila s
obžalovaným v spoločnej domácnosti.

Z okolností spáchania skutku je zrejmé, že obžalovaný konal v priamom úmysle podľa § 15 písm. a)

Tr. zákona, keďže chcel porušiť záujem chránený Trestným zákonom, ktorý sleduje ochranu osôb pred
niektorými závažnými vyhrážkami.Takto vykonané dokazovanie tvorí logickú sústavu navzájom sa dopĺňajúcich dôkazov, ktoré vo svojom
súhrne spoľahlivo preukazujú všetky okolnosti spáchaného skutku a usvedčujú obžalovaného z jeho
spáchania, preto ho súd uznal za vinného.

Súd oproti podanej obžalobe upravil skutkovú vetu ohľadne použitých vyhrážok tak, ak to vyplynulo z
vykonaného dokazovania pre súdom bez toho, aby došlo k zmene totožnosti skutku.

Pri rozhodovaní o treste súd vychádzal z ustanovení § 31 a § 34 Tr. zákona, teda z účelu trestu a zásad

jeho ukladania. Podľa § 34 ods. 1 Tr. zákona trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom
tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby
viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov, trest zároveň vyjadruje morálne
odsúdenie páchateľa spoločnosťou. Pri určení druhu trestu a jeho výmery súd v zmysle v ustanovenia
§ 34 ods. 4 Tr. zákona prihliadol na spôsob spáchania činu - úmyselným zavinením, jeho následok,
priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na osobu obžalovaného, jeho pomery a možnosť jeho

nápravy.

Súd podľa § 38 ods. 2 Tr. zákona prihliadol na pomer a mieru závažnosti poľahčujúcich a priťažujúcich
okolností, pričom u obžalovaného poľahčujúcu okolnosť nezistil žiadnu. Podľa § 37 písm. m) Tr. zákona
mu priťažuje okolnosť, že bol už v minulosti za trestný čin odsúdený.

Vzhľadom na zistený prevažujúci pomer priťažujúcich okolností súd postupoval podľa § 38 ods. 4 Tr.
zákona a zvýšil dolnú hranicu zákonom ustanovenej trestnej sadzby (šesť mesiacov až tri roky) o jednu
tretinu, na základe čoho bola určujúca horná hranica trestnej sadzby 16 (šestnásť) mesiacov až 3 (tri)
roky. Obžalovanému súd takto uložil nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere 28 (dvadsať

osem) mesiacov, teda v hornej polovici trestnej sadzby.

Naobžalovanéhojemožnépôsobiťužlentrestomspojenýmsobmedzenímjehoosobnejslobody,keďže
ide o recidivistu v páchaní úmyselnej trestnej činnosti. Obžalovaný sa opakovane dopúšťa úmyselnej
trestnejčinnosti,prijehoposlednýchodsúdeniachopakovanevočipoškodenejnapriektomu,žeužbolvo

výkone trestu odňatia slobody, dokonca v predmetnej trestnej veci sa jej dopustil bezprostredne potom,
čo bol z výkonu trestu odňatia slobody prepustený. Vzhľadom na osobu obžalovaného, by iný druh trestu
u neho nesplnil účel sledovaný Trestným zákonom. Znaleckým skúmaním z odboru psychológia bolo u
obžalovaného konštatovaná zvýšená prognóza recidivity, bez predpokladu, že u neho dôjde k zásadnej
prevýchove a zmene postojov a vysokým predpokladom pokračovania v trestnej činnosti vo vzťahu k

poškodenej, preto bolo nutné uložiť trest odňatia slobody pri hornej hranici trestnej sadzby.

Na výkon trestu odňatia slobody ho súd podľa § 48 ods. 2 písm. b) Tr. zákona zaradil do ústavu na
výkon trestu o stredným stupňom stráženia, keďže obžalovaný bol v posledných desiatich rokoch pred
spáchaním trestného činu vo výkone trestu odňatia slobody pre iný úmyselný trestný čin.

Vzhľadom na splnenie zákonných podmienok (bol už v minulosti najmenej dvakrát vo výkone trestu za
takýto trestný čin a znovu sa ukladá nepodmienečný trest odňatia slobody) súd zároveň podľa § 76
ods. 2 Tr. zákona uložil obžalovanému ochranný dohľad, nakoľko vzhľadom na osobu obžalovaného
(jeho psychologický profil) najmä s prihliadnutím na jeho doterajší spôsob života (recidivista v páchaní

úmyselnej trestnej činnosti), prostredie v ktorom žije a na povahu spáchanej trestnej činnosti (opakované
páchanie trestnej činnosti voči poškodenej) sa nedá očakávať, že po výkone trestu bude viesť riadny
život a ochranný dohľad je takto nevyhnutným na dovŕšenie nápravy obžalovaného po jeho prepustení
na slobodu, a to vo výmere 18 (osemnásť) mesiacov podľa § 78 ods. 1 Tr. zákona, teda v strede trestnej
sadzby, ktorú súd považoval za dostatočnú a primeranú.

V rámci uloženého ochranného dohľadu bude obžalovaný povinný podľa § 77 ods. 1 Tr. zákona po
prepustení z výkonu trestu odňatia slobody
a) oznamovať potrebné údaje o spôsobe a zdrojoch svojej obživy,
b) osobne sa hlásiť v určených lehotách a

c) vopred oznamovať vzdialenie sa z miesta bydliska uvedeného v rozhodnutí súd

Takto uložený trest a ochranný dohľad súd považuje za spravodlivé, ktoré splnia účel sledovaný
Trestným zákonom tým, že nimi bude zabezpečená prevýchova obžalovaného, teda individuálnaprevencia a súčasne naplní prvok generálnej prevencie spočívajúci vo výchovnom pôsobení trestu na
ostatných, ktorých odradí od páchania trestných činov.

K oslobodzujúcej časti rozsudku:

Z výpovede obžalovaného a poškodenej bolo v konaní preukázané, že potom, čo sa dňa 20.1.2016 vrátil
obžalovaný z výkonu trestu odňatia slobody obnovili ich spolužitie (ktoré mali pred jeho nástupom do
výkonu trestu) ako druh a družka a žili v spoločnej domácnosti v Úhornej č. XX. Išlo teda o osoby, ktoré

sa navzájom poznali a boli im známe ich osobné pomery. Už udalosti prebiehajúce počas ich spolužitia
do 11.2.2016 (kedy bol obžalovaný zadržaný políciou) popísali obžalovaný a poškodená kvalitatívne
rozdielne.

Obžalovaný už od prípravného konania aj pred súdom poprel spáchanie skutku (z bodu 1/ obžaloby)
v tom, že by mal poškodenú O. S. v žalovanom období znásilniť. Na svoju obranu uviedol, že po jeho

návrate z výkonu trestu odňatia slobody žili s družkou harmonicky. Sex mali každý tretí alebo štvrtý deň
a väčšinou z jej iniciatívy. Stále ho bozkávala, masturbovala mu pohlavný úd. On mal tiež niekedy chuť
na pohlavný styk, ale vždy sa jej opýtal, či sa idú milovať a vždy súhlasila. Bolela ho chrbtica, preto
väčšinou ona na neho sadla, čo sa čudoval, odkiaľ to vie. Družka nikdy pohlavný styk neodmietla. Nikdy
jej v súvislosti pohlavným stykom nedal facku, ani sa na ňu nevymočil.

Poškodená O. S. zase tvrdila, že keď obnovili spolužitie s obžalovaným, mal na ňu nervy, lebo predtým,
žilasbratomaeštesjednýmmužom.Pohlavnýstykmali,noneboldobrovoľný.Prvýdeňjejničnespravil.
Na druhý deň a ďalšie sa už jej vyhrážal. Pri prvom pohlavnom styku ju obžalovaný hodil na posteľ a
musela mu dať. Povedal, že keď dala im (bratovi a ďalšiemu), musí aj jemu. Ona nechcela, hodil ju na

posteľ a dal jej facku. Pohlavný styk chcel asi dvakrát za týždeň. Ona s ním pohlavný styk nechcela,
nenávidela ho, aj mu povedala, že nechce. Niekedy, keď odmietla pohlavný styk, mal nervy, preto mu
zo strachu dala. Aj sa na ňu vymočil, keď po pohlavnom styku ležala na posteli. Ďalej z jej výpovedí
ohľadne popisu pohlavných stykov vyplynulo, že keď obžalovaný na nej vykonal pohlavný styk, ona len
ležala, nebránila sa, ani slovne ani fyzicky, prikázal jej, aby sa vyzliekla a ona ho poslúchla. Nikomu o

tom nepovedala, len to znášala. Obžalovanému sa v podstate nikdy nevzoprela, pretože sa bála, že
urobí to, o čom stále rozpráva (vyhrážky zabitím).

Poškodená pritom na hlavnom pojednávaní potvrdila, že pohlavný styk mali asi dvakrát do týždňa a nie
každý deň ako o tom vypovedala v prípravnom konaní, kedy tak vypovedala preto, lebo chcela, aby

obžalovaného zobrala polícia. Nervy mala z toho, ako jej stále nadával a vyspal sa s ňou nasilu, keď
ona nechcela. Nechcela s ním žiť nasilu.

Tvrdenie o vymočení sa ňu po odmietnutí pohlavného styku korigovala na hlavnom pojednávaní v tom,
že obžalovaný sa na ňu vymočil raz, po pohlavnom styku a nebolo tomu tak dvakrát v súvislosti s

odmietnutím pohlavného styku ako uviedla v prípravnom konaní.

Vzhľadom na rozporne tvrdené skutkové okolnosti vo výpovediach obžalovaného a poškodenej súd z
ďalšíchdôkazovoverovaljednotlivéverziepriebehuskutkuobžalovanéhoakoajpoškodenej.Kokolnosti
spolužitia obžalovaného a poškodenej v rozhodnom čase vypovedali svedkovia O. C., R. N., A. W., A.

A., S. A., I. N., O.. Z. A., A.,. V. F., ktorých výpovede však neprispeli k skutkovému objasneniu veci, keďže
všetky skutkové okolnosti sa odohrali v domácom prostredí obžalovaného a poškodenej, bez toho, aby
bol tam v tom čase niekto prítomný. Z. R. N. akurát potvrdila tú okolnosť, že od poškodenej O. S. sa
dozvedela (v deň, keď obžalovaného poškodená oznámila polícii), že s obžalovaným nasilu spáva. Zo
správy Ústavu na výkon trestu odňatia slobody Hrnčiarovce nad Parnou vyplynulo, že obžalovaný počas

výkonu trestu odňatia slobody udával bolesti chrbtice dňa 28.1.2013, kedy dostal jedno balenie liekov
proti bolesti bez ďalšieho odporučenia odborného vyšetrenia. Ambulanciu všeobecného lekára navštívil
naposledy dňa 17.8.2015, kedy bol vyšetrený pred nástupom na ambulantnú ochrannú liečbu, neužíval
žiadne lieky a pri výstupnej lekárskej prehliadke neudával žiadne zdravotné problémy. V dôsledku toho
čiastočná obrana obžalovaného v tom, že z dôvodu bolestí kĺbu a chrbta a užívania liekov nemal tak chuť

na pohlavný styk, resp. stratil erekciu, vyznieva účelovo. Z psychologického vyšetrenia obžalovaného
taktiežbolopreukázanémaximálnezvýšenielžiskóre,vysokésklonyksociálnežiadúcemuskresľovaniu
sebaobrazu, vedomé sa štylizovanie do absolútne nekonfliktnej a neagresívnej polohy pri zistení jeho
abnormne struktúrovanej osobnosti, labilnej so zvýraznenými asociálnymi črtami. Z psychologickéhovyšetrenia poškodenej bola preukázaná jej schopnosť zapamätať si a správne reprodukovať prežité
udalosti, bez zistenia sklonu ku konfabulovaniu, tendencia klamať, skresľovať alebo zveličovať, nebola
zaznamenaná u nej pomstychtivosť.

Z hľadiska právnej kvalifikácie skutku ako zločinu znásilnenia podľa § 199 Tr. zákona bolo potrebné
zistiť, či v konaní obžalovaného bolo obsiahnuté to, že donútil poškodenú k súloži násilím, hrozbou
bezprostredného násilia alebo na taký čin zneužil jej bezbrannosť. Pritom za násilie a hrozbe násilím
sa považuje použitie fyzickej sily zo strany páchateľa za účelom prekonania alebo zamedzenia vážne

mieneného odporu poškodenej a dosiahnutie tak súlože proti jej vôli alebo podľahnutie pri zistení
beznádejnosti odporu so zreteľom na to, že obžalovaný nedal za použitia násilia alebo hrozby ním
žiadnu možnosť odpor prejaviť. O vážne mienený odpor ide vtedy, keď nevôľa poškodenej trvá od
počiatku, pretrváva počas celého násilného konania a táto nevôľa musí byť spôsobom nevzbudzujúcim
pochybnosť daná navonok alebo musí byť zrejmá z okolnosti prípadu.

Vychádzajúc z výpovede poškodenej O. S. bolo preukázané, že zo skutkových okolností nemožno
vyvodiť, že obžalovaný prekonal vážne mienený odpor poškodenej alebo, že by poškodená podľahla
jeho konaniu po zistení beznádejnosti odporu za podmienky, že jej obžalovaný za použitia násilia alebo
hrozby bezprostredného násilia nedal žiadnu možnosť odpor prejaviť, resp. zneužil jej bezbrannosť, čo
predpokladá, že poškodená nie je vzhľadom na okolnosti schopná prejaviť vôľu, pokiaľ ide o pohlavný

styk, prípadne nie je schopná klásť odpor.

Vážne mienený odpor pritom treba posudzovať individuálne s ohľadom na okolnosti konkrétneho
prípadu, teda za akých okolností došlo k násilnému konaniu smerujúcemu k dosiahnutiu súlože. Vážne
mienený odpor možno vyvodzovať najmä z fyzického konania alebo emocionálneho prejavu ako je plač,

krik, ktoré zreteľne manifestujú nesúhlas so súložou, prípadne sprevádzaných aj verbálnou obranou,
ktorými poškodená nepochybným spôsobom prejavuje svoj nesúhlas so súložou.

Zásadné okolnosti treba vzhliadnuť v tom, že obžalovaný a poškodená obnovili spolužitie a poškodená
musela predpokladať, že dôjde medzi nimi k súloži, aj opakovane. Z jej výpovede je pritom zrejmé, že

jej nesúhlas so súložou spočíval v tom, že obžalovanému povedala, že nechce pohlavný styk. Následne
priebeh prvého pohlavného styku popísala tak, že jej obžalovaný dal facku a povedal, že keď dala
iným, musí aj jemu. Priebeh nasledovných pohlavných stykov popísala tak, že ona ležala, žiadnym
spôsobom sa nebránila, ani slovne ani fyzicky, prikázal jej, aby sa vyzliekla a ona poslúchla. Potvrdila, že
obžalovanémusanikdynevzoprela,lebosabála,žeurobíto,čímsavyhrážal,čovpodstatebolivyhrážky

zabitím. Je teda nutné konštatovať, že v rámci svojej obrany nepoužila žiadne preukázateľne odmietavé
konanie vo vzťahu k obžalovanému. Nebránila sa fyzicky ani emocionálnym prejavom, za ktorý nemožno
považovať okolnosť, že mu iba povedala, že nechce pohlavný styk, čo nemožno posúdiť ako vážne
mienený odpor v spojitosti s jej následným konaním, kedy sa už nijak jeho konaniu nebránila. Aj keď
podľa jej výpovede k následným pohlavným stykom došlo zo strachu, tento jej strach nespôsoboval

obžalovaný v súvislosti s vynucovaním si pohlavného styku od nej násilím, ale bolo to v súvislosti s
ich spolužitím ako takým a s jeho konaním, ktoré je predmetom odsudzujúcej časti rozsudku a ktoré
pramenilozjehohnevunapoškodenú,žemalamilencovpočastoho,keďbolvovýkonetrestuvspojitosti
s čím sa jej vyhrážal zabitím, nakoľko poškodená nikdy neuviedla, aby sa jej tak vyhrážal v spojitosti s
odmietnutím pohlavného styku. Takto vznikli pochybnosti o tom, že obžalovaný z vonkajších prejavov

poškodenej mohol vedieť o tom, že vykonáva pohlavný styk proti jej vôli, pričom poškodená ani celkovo
vediac o povahe obžalovaného nevyužila už skôr neprítomnosť obžalovaného resp. skoršiu možnosť
oznámenia takéhoto konania polícii tak, ako to urobila 11.2.2016 (čo bolo možné), pričom z jej vyjadrení
je zrejmé, že aj vtedy konala najmä z dôvodu obavy o svoj život v súvislosti s vyhrážkami. Taktiež treba
zohľadniť možnú pochybnosť týkajúcu okolnosti, že poškodená chcela skutok týkajúci sa znásilnenia

zveličiť, vzhľadom na zistenie, že nepravdivo vypovedala o frekvencii pohlavných stykov v prípravnom
konaní s odôvodnením, že chcela, aby bol obžalovaný políciou zadržaný, aj keď bola preukázaná jej
reálna obava z konania obžalovaného ale opäť súvisiaca s možným naplnením vyhrážok zabitím vo
vzťahu k jej osobe.

Pre uznanie viny obžalovaného zo žalovaného skutku resp. trestného činu sa vyžaduje, aby bola
vina nepochybne a jednoznačne preukázaná. Súd pritom na základe výsledkov dokazovania vzhliadol
dôvodné pochybnosti spochybňujúce, že k spáchaniu skutku došlo tak, ako je uvedený v obžalobe,keďže nebol preukázaný jednoznačne úmysel obžalovaného v súvislosti so spáchaním tohto skutku ako
trestného činu znásilnenia podľa § 199 Tr. zákona.

Na základe zistenia dôvodných pochybností, tieto súd riešil v zmysle zásady v pochybnostiach v
prospech obžalovaného a rozhodol o oslobodení obžalovaného spod obžaloby podľa § 285 písm. b) Tr.
poriadku, pretože nebolo dokázané, že skutok je trestným činom.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 (pätnásť) dní od
jeho oznámenia na Okresný súd Spišská Nová Ves.

Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba
rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby,
oznámením je až doručenie rozsudku.
V písomne podanom odvolaní treba uviesť, proti ktorým výrokom odvolanie
smeruje, a či smeruje aj proti konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo.

Obžalovaný môže odvolaním napadnúť rozsudok pre nesprávnosť výroku,
ktorý sa ho priamo týka, okrem výroku o vine v rozsahu, v ktorom súd prijal
jeho vyhlásenie, že je vinný, alebo vyhlásenie, že nepopiera spáchanie skutku
uvedeného v obžalobe.
Poškodený môže odvolaním napadnúť nesprávnosť výroku o náhrade škody.

Oprávnená osoba sa po vyhlásení rozsudku môže odvolania výslovne vzdať
alebo podané odvolanie môže výslovným vyhlásením vziať späť, a to až do
doby, než sa odvolací súd odoberie na záverečnú poradu.