Rozsudok – Starostlivosť o maloletých ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 31. júl 2018

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 11CoP/271/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1317217403
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 07. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Patrícia Železníková

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1317217403.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Patrície Železníkovej a členiek

senátu JUDr. Bianky Gelačíkovej a Mgr. Aleny Čakváriovej, vo veci starostlivosti súdu o maloleté deti
V.: J., nar. XX.XX.XXXX a B., nar. XX.XX.XXXX, zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce,
sociálnych vecí a rodiny Pezinok, pracovisko Senec, so sídlom Krátka 1, 903 01 Senec, deti rodičov:
matka - B. T., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom W. 3, XXX XX U., a otec - J. V., nar. XX.XX.XXXX, trvale
bytom V. XXX/XX, XXX XX L., toho času Ústav na výkon trestu odňatia slobody a Ústav na výkon väzby
R. XX/XXX, priečinok 7, XXX XX I., v konaní o návrhu matky na úpravu výkonu rodičovských práv a
povinnosti k maloletým deťom, na odvolanie otca proti rozhodnutiu Okresného súdu Bratislava III., č.k.

38P 275/2017-33 zo dňa 15.02.2018, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie sa v napadnutej časti p o t v r d z u j e.

Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom zveril maloleté deti V.: J., nar. XX.XX.XXXX a B., nar.
XX.XX.XXXX do osobnej starostlivosti matky, ktorá ich bude zastupovať a spravovať ich majetok. Otca
zaviazal prispievať na výživu maloletého J. V. sumou XX eur mesačne, maloletej B. V. sumou XX eur
vždy do 15 dňa v mesiaci vopred k rukám matky počnúc dňom 01.02.2018. Styk otca s maloletými deťmi

neupravil. O trovách konania rozhodol tak, že žiadnemu z účastníkov právo na ich náhradu nepriznal.

2. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie právne zdôvodnil ust. § 36 ods. 1, § 62 ods. 1-5, § 65
ods.1, § 75 ods. 1, § 76 ods. 1, § 25 ods.2, Zákon o rodine, majúc za preukázanú dôvodnosť úpravy
výkonu rodičovských práv a povinností rodičov k maloletým deťom, keďže rodičia maloletých detí nie
sú manželmi a nežijú v spoločnej domácnosti. Maloleté deti zveril do osobnej starostlivosti matky,
ktorá ich bude zastupovať a spravovať ich majetok, rešpektujúc výkon osobnej starostlivosti matky o

maloleté deti a napokon aj nespornosť týchto otázok medzi rodičmi pri rozhodovaní o úprave výkonu
rodičovských práv a povinností k maloletým deťom. Výživné určil v zmysle kritérií uvedených v ust. §
62 ods. 1 až 5, § 75 ods. 1 Zák. o rodine. Pri určení výšky výživného vychádzal z odôvodnených v
konaní preukázaných potrieb maloletých detí zohľadňujúc výkon výlučnej osobnej starostlivosti matky o
maloletédeti.Nastarnematkyzohľadniljejpríjempozostávajúciibazrodičovskéhopríspevkuajejďalšiu
vyživovaciu povinnosť k maloletému B. K., nar. XX.XX.XXXX. Návrhu otca na určenie výživného na
maloleté deti v minimálnom rozsahu z dôvodu jeho výkonu trestu odňatia slobody nevyhovel, poukazujúc

naopakovanútrestnúčinnosťotcasnáslednýmobmedzenímosobnejslobody.Zdôraznil,žejehoprístup
k rodičovským povinnostiam je dlhodobo nezodpovedný a ľahkovážny, čím prenecháva starostlivosť
o deti po všetkých stránkach výlučne na strane matky. Uviedol, že jeho súčasný výkon trestu odňatia
slobody pri rozhodovaní už zohľadnil v sume XX eur mesačne na každé dieťa, ktorá čiastka všaknezodpovedá ani nákladom na existenčné potreby maloletých detí. Poukázal na skutočnosť, že otec
bol odsúdený na trest odňatia slobody v trvaní 7 mesiacov, po uplynutí ktorého bude povinný využiť
všetky dostupné možnosti k tomu, aby si našiel prácu a prispieval na výživu svojich maloletých detí

v dostatočnom rozsahu, a tým aspoň čiastočne vykompenzoval svoj neadekvátny prístup k plneniu
si svojich rodičovských povinností. Styk otca s maloletými deťmi súd ponechal bez úpravy, nakoľko
nevzhliadol dôvod upravovať ho súdnym rozhodnutím. O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie
podľa § 52 C.m.p..

3. Proti tomuto rozhodnutiu podal odvolanie otec vo výroku o výživnom na maloleté deti, navrhujúc
odvolaciemu súdu rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti zmeniť a výživné na maloleté deti
určiťvminimálnomrozsahu.Uviedol,ženiejevovýkonetrestuodňatiaslobody,akouvádzavrozhodnutí
súd prvej inštancie, keď z posledného výkonu trestu odňatia slobody bol prepustený 15.06.2017, ale je
vovýkoneväzbyahrozímuvyššítrestodňatiaslobody.Jepretobezfinančnýchprostriedkovanemáako
uhrádzať súdom určené výživné na maloleté deti. Žiadal, aby odvolací súd zaviazal matku k informačnej

povinnosti a k povinnosti priviezť mu maloleté deti na návštevu.

4. Matka a kolízny opatrovník písomné vyjadrenie k odvolaniu otca nepodali.

5. Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie v jeho napadnutom výroku o výživnom na

maloleté deti, bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 378 ods. 1 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný
sporový poriadok ( ďalej „ C.s.p.“), a dospel k záveru, že odvolanie otca dôvodné nie je.
6. Súd prvej inštancie vo veci vykonal potrebné dokazovanie, vyvodil z neho správny právny záver,
pričomvodvolaníneboliuvedenéžiadnenovéskutočnosti,ktorébymalizanásledokzmenurozhodnutia
súdu prvej inštancie. Odvolací súd sa v plnom rozsahu stotožňuje s dôvodmi rozhodnutia súdu prvej

inštancie, na ktoré ako správne poukazuje. Skutkové zistenia na základe vykonaného dokazovania súd
prvejinštancievyhodnotil,svojerozhodnutieajnáležitevzmysle§220ods.2,C.s.p.odôvodnil,zktorého
dôvodu, keďže sa odvolací súd s názorom súdu prvej inštancie vysloveným v písomnom vyhotovení
napadnutého rozsudku v plnom rozsahu stotožnil, na toto zmysle § 387 ods. 2, C.s.p. poukazuje.

7. Podľa § 387 ods. 2 C.s.p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením
napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov
napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie
dôvody.

8. Odvolací súd dopĺňa, že vyživovaciu povinnosť rodičov k maloletým deťom upravujú ust. § 62 ods.
1 až 5, § 75 ods. 1 Zákon o rodine. Vyživovacia povinnosť rodičov sa pri rozhodovaní posudzuje vždy
samostatne u každého z nich, keďže každý z rodičov je povinný vyživovať svoje dieťa. Vyživovacia
povinnosť má niekoľko foriem, môže byť plnená osobnou starostlivosťou, poskytovaním vecných plnení,
napr. bývania, stravovania, ďalšou formou je platenie výživného. Rodič, ktorý sa o dieťa osobne

stará, plní vyživovaciu povinnosť prevažne poskytovaním vecných plnení, ( bývanie, strava, ošatenie,
zabezpečovanie bývania ), ako aj osobnou starostlivosťou. Rodič, ktorý sa o dieťa osobne nestará,
prispieva na jeho výživu výživným, ktoré určuje súd. Pokiaľ ide o odvolacie námietky otca, s týmito sa
odvolací súd nestotožnil. Súd prvej inštancie v danom konaní, pri určení výšky výživného na maloleté
deti správne zisťoval, či dôvod na strane otca, výkon trestu odňatia slobody, alebo aj väzby, teda

obmedzenie jeho osobnej slobody z dôvodu páchania trestnej činnosti, je tou skutočnosťou, ktorá by
odôvodňovala určenie výživného v minimálnej výške. So záverom, ku ktorému dospel súd prvej inštancie
sa odvolací súd stotožnil. Na doplnenie správnosti záverov súdu prvej inštancie odvolací súd dodáva,
že v danom prípade spôsob života, aký si otec zvolil, nemôže byť na ťarchu maloletých detí. Ak sa otec
svojim protiprávnym a opakovaným zavineným konaním zbavil objektívnej možnosti plniť si vyživovaciu

povinnosť, nie je možné takúto okolnosť pripísať k ťarche maloletého dieťaťa odkázaného výživou na
svojich rodičov. Opačný výklad by viedol k tomu, že dôsledkom trestnej činnosti povinného rodiča by
bolo zbavenie sa vyživovacej povinnosti voči maloletým deťom a jej prenesenie na druhého rodiča, v
danom prípade na matku, ktorá sa o maloleté deti osobne stará. Odvolací súd neprihliadol na odvolací
návrh otca na zaviazanie matky informačnou povinnosťou, nakoľko takýto návrh otca nebol predmetom

konania vo veci samej. Požiadavka otca uvedená v jeho odvolaní, aby mu matka maloleté deti priniesla
do Ústavu na výkon väzby v Leopoldove na návštevu, odvolací súd nepovažoval za odvolací petit s
návrhom na konkrétnu úpravu styku s maloletými deťmi.9. S poukazom na uvedené, odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti vo výroku o
určení výšky výživného na maloleté deti ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 C.s.p. potvrdil.

10. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 52 C.m.p..

11. Odvolací súd prijal rozhodnutie jednomyseľne, pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 C.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 C.s.p.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).