Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 22. máj 2018

Súd: Okresný súd Galanta
Spisová značka: 17C/272/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2314203598
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 05. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marianna Hosťovecká

ECLI: ECLI:SK:OSGA:2018:2314203598.10

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Galanta, v konaní vedenom pred sudkyňou JUDr. Mariannou Hosťoveckou, v právnej

veci žalobcu: EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom 851 02 Bratislava, Pajštúnska 5, IČO: 35 724 803,
zastúpeného: TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., advokátska kancelária so sídlom 851 02 Bratislava, Pajštúnska
5, IČO: 36 613 843, proti žalovanému: V. Š., nar. XX. X. XXXX, trvale bytom XXX XX A., V.. Š. XXX/X,
o zaplatenie 2502,60 eura s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 1705,35 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 89,29
eura a ďalej úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 1705,35 eura od 21. 4. 2012 do zaplatenia
a to všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Súd žalobcovi priznáva voči žalovanému náhradu trov konania vo výške 36,28 %, o ktorej výške súd
rozhodne samostatným uznesením podľa § 262 ods. 2 CSP.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 17. 2. 2014 domáhal vydania platobného rozkazu na
zaplatenie sumy 2502,60 eura spolu s úrokom z omeškania a náhrady trov konania.

2. Svoju žalobu žalobca odôvodnil tým, že na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok uzavretej podľa
§ 524 a nasledujúceho Občianskeho zákonníka zo dňa 27. 6. 2013 bola na neho postúpená pohľadávka

z pôvodného veriteľa - postupcu Slovenská sporiteľňa, a.s. Právny predchodca žalobcu uzatvoril
so žalovaným dňa 24. 4. 2007 zmluvu číslo XXXXXXXXX , na základe ktorej poskytol žalovanému
peňažné prostriedky. Podmienky čerpania peňažných prostriedkov, podmienky splácania, podmienky pri
neplnení zmluvných povinností aj ďalšie náležitosti sú upravené v zmluve a vo všeobecných obchodných
podmienkach.

3. Pohľadávka žalobcu ku dňu postúpenia predstavovala sumu 3228,18 eura, ktorá pozostávala z

istiny úveru 2295,51 eura, riadneho úroku 207,09 eura, úroku z omeškania 698,67 eura a ostatného
príslušenstva26,91eura,pričomžalobcasivžalobeneuplatnilúroky zomeškania698,67euraaostatné
príslušenstva26,91eura.Právnypredchodcažalobcuposkytolžalovanémuúvervovýške4979,09eura,
ktorý mal byť splácaný v mesačných splátkach po 113,69 eura do 20. dňa v mesiaci. Žalobca si žalobou
uplatnil splátky úveru splatné od 20. 6. 2010 do 20. 4. 2012 v počte 23 a v celkovej výške 2502,60 eura.
Žalobca si uplatnil aj zákonné úroky z omeškania podľa § 517 ods. 2 OZ v spojení s § 3 ods. 1 nariadenia
vlády SR č. 87/1995 Z.z.

4. Elektronickým podaním zo dňa 17. 5. 2017, t. j. pred začatím pojednávania, doplneným na
pojednávaní konanom dňa 25. 5. 2017 a následne v originály založenom v spise, žalobca z dôvodu
premlčania vzal žalobu v časti istiny vo výške 797,25 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 %ročne od 21. 4. 2012 do zaplatenia a v časti úroku z omeškania zo splátok za obdobie od 21. 6. 2010
do 20. 2. 2011 vo výške 107,54 eura späť a žiadal v tejto časti konania zastaviť. Súd preto postupom
podľa § 145 ods. 2 CSP konanie v uvedenej časti zastavil a to výrokom I. rozsudku tunajšieho súdu pod

č. k. XXC/XXX/XXXX - XXX zo dňa 25. 5. 2017, ktorý nadobudol v uvedenej časti právoplatnosť. Pre
účely priznania náhrady trov konania sa táto časť neúspechu prisudzuje žalobcovi, nakoľko z vlastnej
vôle vzal žalobu v tejto časti späť.

5. Predmetom konania tak zostalo zaplatenie sumy 1705,35 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške

89,29 eura (zo splátok splatných od 21. 2. 2011 do 20. 4. 2012), úrokom z omeškania 9 % p.a. zo sumy
1705,35 eura od 21. 4. 2012 do zaplatenia a náhrada trov konania.

6. Žalovaný sa k žalobe nevyjadril.

7. Súd vykonal dokazovanie špecifikáciou pohľadávky, Zmluvou o splátkovom úvere č. XXXXXXXXX,

všeobecnými podmienkami, oznámením o postúpení pohľadávky, Zmluvou o postúpení pohľadávok č.
XXXX/XXXX/CE, výzvou Slovenskej sporiteľne, a.s. zo dňa 16. 2. 2010 a takto vykonaným dokazovaním
zistil nasledovný skutkový a právny stav:

8. Žalobca podal žalobu tak, ako je vyššie popísané a odôvodnené.

9. Právny predchodca žalobcu uzatvoril so žalovaným dňa 24. 4. 2007 Zmluvu o splátkovom úvere č.
XXXXXXXXXX tak, ako to žalobca popísal v žalobe. Predmetom zmluvy bolo poskytnutie bezúčelového
úveru vo výške 150 000,- Sk (4979,09 eura), splatného v mesačných splátkach po 113,69 eura splatných
vždy do 20. dňa v mesiaci, počnúc dňom 20. 5. 2007, s termínom splatnosti úveru 20. 4. 2012, úročeným

úrokom vo výške 12,35 % p.a., RPMN 15,20 %. Následne svoju pohľadávku postúpil na žalobcu tak,
ako to vyplýva zo žaloby. V uznesení Krajského súdu v Trnave pod č. k. 24Co/147/2017 - 190 zo dňa
10. 1. 2018 Krajský súd jednoznačne vyslovil, že postúpenie pohľadávky bolo platné (bod 25. veta prvá
odôvodnenia). Týmto právnym názor je prvostupňový súd viazaný.

10. Právna úprava v ustanovení § 150 CSP zakotvuje tzv. povinnosť tvrdenia, teda procesnú povinnosť,
ktorej nesplnenie je sankcionované procesnými prostriedkami, predovšetkým vo forme rýchlej straty
sporu. Strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia
týkajúce sa sporu. Táto povinnosť tvrdenia sa vzťahuje na skutkové okolnosti súvisiace s procesným
útokom alebo procesnou obranou strany sporu a je koncepčným predpokladom tzv. sudcovskej

koncentrácie civilného sporového konania (§ 153 CSP).

11. Súd ďalej uvádza, že v prípade, ak sa v odôvodnení nezaoberal konkrétnou námietkou strán, urobil
tak preto, že daný argument a taktiež odpoveď naň nepovažoval pre rozhodnutie za rozhodujúce (Ruiz
Torija c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-A, s.12, § 29; Hiro Balani c. Španielsko z 9.

decembra 1994, séria A, č. 303-B; Georgiadis c. Grécko z 29. mája 1997; Higgins c. Francúzsko z 19.
februára 1998).

12. Súd dáva stranám do pozornosti, že do obsahu základného práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy
Slovenskej republiky a práva na spravodlivý súdny proces podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane

ľudskýchprávaslobôdnepatrídožadovaťsanímnavrhnutéhospôsobuhodnoteniavykonanýchdôkazov
(I. ÚS 97/97), resp. toho, aby súdy preberali alebo sa riadili výkladom všeobecne záväzných predpisov,
ktorý predkladá strana (II. ÚS 3/97, II. ÚS 251/03).

13. Predmetom konania bolo, po čiastočnom späťvzatí žaloby pre premlčanie, zaplatenie sumy 1705,35

eura, čo je 15 nepremlčaných splátok úveru (od 21. 2. 2011 do 20. 4. 2012), úroky z omeškania vo výške
89,29 vypočítaných zo splátok splatných za rovnaké obdobie vyčíslených do 20. 4. 2012 a následne
úroky z omeškania 9 % ročne uplatnené od 21. 4. 2012 do zaplatenia.

14. Na podklade vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že žaloba je podaná dôvodne. Zmluva

o splátkovom úvere je zmluvou spotrebiteľskou podľa § 52 OZ. Právny predchodca žalobcu konal v
rámci predmetu svojej obchodnej činnosti. Žalovaný vystupuje ako spotrebiteľ, keďže sa jedná o fyzickú
osobu, ktorá pri uzatvorení zmluvy nekonala v rámci svojej obchodnej činnosti.15. Žalobca vo svojej žalobe argumentoval, že bola uzatvorená zmluva o úvere, ktorá je absolútnym
obchodom a spravuje sa teda ustanoveniami Obchodného zákonníka.

16. Dualistický systém záväzkového práva na Slovensku je určitá anomália medzi právnymi poriadkami
(napr. dvojaká úprava premlčania, dualistická právna úprava uznania dlhu, zmluvných pokút, dvojaká
úprava odstúpenia od zmluvy a pod.). Aplikačná prax síce ukazuje, že aj takýto stav môže dlhodobo
fungovať (od 1. 1. 1992), avšak niet rozumného dôvodu na skonštatovanie, že na záväzkovo-právny
vzťah vyplývajúci zo spotrebiteľskej zmluvy má dopadať právna úprava regulujúca vzťahy v zásade

medzi biznismenmi, ak Občiansky zákonník ako kódex občianskeho súkromného práva takúto úpravu
má a je pre nepodnikateľov výhodnejšia. Ustanovenie § 54 ods. 1 OZ preto treba podľa názoru súdu
vykladať tak, že v prípade dualistickej právnej úpravy inštitútov súkromného práva sa na spotrebiteľské
právne vzťahy nepoužije obchodné právo (Obchodný zákonník), ak aplikáciou konkrétnej zmluvnej
podmienky by sa postavenie spotrebiteľa oproti občianskoprávne úprave zhoršilo. Ustanovenie § 54
ods. 1 je dôsledkom transpozície čl. 8 smernice Rady 93/13 EHS. Smernica síce neharmonizuje

dualistické právne úpravy inštitútov súkromného práva, no na druhej strane nebráni ani regulácii,
akú predstavuje ustanovenie § 54 ods. 1 OZ a ktoré bráni akémukoľvek zhoršeniu postavenia
spotrebiteľa oproti tomuto zákonu (rozumej Občianskemu zákonníku, § 54 ods. 1 OZ). Popretím úveru
ako absolútneho obchodu sa nemôže rozumieť stav, ak súd aplikuje ustanovenie § 54 ods. 1 OZ,
ktoré má svoj obsah a ktorým zákonodarca sledoval dôležitý cieľ v spotrebiteľských zmluvách bez

ohľadu na typ zmluvy, teda aj v prípade absolútnych obchodov (absolútne obchody sú vzťahy regulované
Obchodným zákonníkom bez ohľadu na povahu účastníkov zmluvy). Zo žiadneho ustanovenia zákona
nevyplýva, že by z pôsobnosti ustanovenia § 54 ods. 1 OZ boli vylúčené niektoré typy spotrebiteľských
zmlúv. Teda ustanovenie § 54 ods. 1 OZ reguluje aj absolútne obchody. Ustanovenie § 54 ods. 1
OZ je ustanovením lex specialis s dopadom na všetky spotrebiteľské zmluvy. Za stavu dualistickej

právnej úpravy (dvojaká právna úprava rovnakých inštitútov súkromného práva) je plošné vylúčenie
občianskoprávnej úpravy inštitútov súkromného práva a naopak paušalizovanie obchodného práva
typického predovšetkým pre podnikateľskú sféru nenáležité. Presadzovanie obchodného práva na
inštitúty upravené v kódexe o občianskych právach len s poukazom na argumentáciu o úveroch ako
absolútnych obchodoch je argumentačne zjednodušené. Súd nijako nepopiera úver ako absolútny

obchod a ani dôvodnosť aplikácie Obchodného zákonníka. Súd len pripomína, že prednosť majú
osobitné ustanovenia právneho poriadku, ktoré sú súčasťou špeciálnej právnej úpravy v oblasti
spotrebiteľského práva vrátane ustanovení § 52 až § 54 OZ. O tom, že ide o spotrebiteľskú zmluvu,
nie sú žiadne pochybnosti a v konečnom dôsledku tomu zodpovedá aj definícia spotrebiteľskej zmluvy,
za ktorú sa považuje každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ak ju uzatvára dodávateľ so

spotrebiteľom. Uprednostnenie obchodného práva pred ustanoveniami kódexu o občianskych právach
máprespotrebiteľovdiametrálneodlišnénegatívne následky.Prinázorenavrhovateľabysavcelejškále
dualisticky upravených inštitútov súkromného práva malo použiť vždy obchodné právo (napr. vrátane
premlčania), s čím sa podľa súdu zásadne nedá súhlasiť. Spotrebitelia napriek dôvere v objektívne
právo zakotvené v kódexe o občianskych právach by sa museli podrobovať pomerne zložitejšiemu

a vzdialenejšiemu obchodnému právu, ktoré oproti Občianskemu zákonníku zásadne zhoršuje ich
postavenie. Za nedostatočný na presadenie obchodného práva považuje súd aj argument, že rovnaká
právna úprava dopadá na obidve strany zmluvného vzťahu. Súd poznamenáva, že aj právna úprava
v Občianskom zákonníku dopadá na obidve strany v súlade s princípom rovnosti, no je citlivejšia,
zohľadňuje aspekt informovanosti spotrebiteľa, garantuje efektívnejšie uplatnenie práva pri plynutí času

pri zlom úmysle veriteľa a pod. Nemožno prehliadnuť pritom fakt, že sú to predovšetkým dodávatelia,
ktorí uplatňujú veci na súde. Spory iniciované spotrebiteľmi sú len veľmi zriedkavé, a preto argument
o obchodnom práve a rovnosti ,,pre všetkých“ je objektívne značne relativizovaný.

17. Vzhľadom na uvedené súd potom posúdil predmetný vzťah ako spotrebiteľský. Aj Najvyšší súd

SR vo svojich rozhodnutiach ustálil, že v prípade spotrebiteľských zmlúv sa na právne vzťahy uplatnia
prednostne ustanovenia Občianskeho zákonníka (a to aj na vzťahy založené pred účinnosťou § 52 ods.
2 OZ - rozsudok Najvyššieho súdu SR z 21. 4. 2015 sp. zn. 3MCdo/14/2014).

18. Žalovaný teda uzatvoril zmluvu ako spotrebiteľ, preto sa pri posúdení veci postupuje podľa zák. č.

258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č.
71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov účinných k 24. 4. 2007,
zák. č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa účinného k 24. 4. 2007, zák. č. 483/2001 Z.z. o bankách ao zmene a doplnení niektorých zákonov účinného k 27. 6. 2013 (deň postúpenia pohľadávky) a zák. č.
40/1964 Občiansky zákonník účinný k 24. 4. 2007.

19. Podľa § 52 ods. 1, 2 OZ, účinný k 24. 4. 2007, (1) Spotrebiteľskými zmluvami sú kúpna zmluva,
zmluva o dielo alebo iné odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti tohto zákona a zmluva podľa § 55,
ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol
individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy.
(2) Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej

obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
(3) Spotrebiteľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu
svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 54 ods. 1 a ods. 2 OZ, (1) Zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu
odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich

práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.
(2) V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

Podľa § 4 ods. 1, 2, 4, 5 a 6 zák. č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení
zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších

predpisov účinný k 24. 4. 2007, (1) Zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu, inak je
neplatná.
(2) Zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí 6) obsahuje najmä
a) sumu, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov; ak je to možné, treba uviesť aj súčet
týchto platieb s upozornením na možnosť účtovania kompenzácie ušlých výnosov, ak veriteľ chce túto

možnosť využiť,
b) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje,
c) cenu tovaru alebo poskytnutej služby,
d) identifikáciu vlastníka, ak vlastníctvo neprechádza na spotrebiteľa okamihom odovzdania a prevzatia
tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva spotrebiteľom,

e) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť,
f) meno a adresu spotrebiteľa,
g) ročnú percentuálnu mieru nákladov; ak nie je uvedená, spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný
a bez poplatkov,
h) podmienky závislé od objektívnych skutočností, pri ktorých splnení môže byť upravená ročná

percentuálna miera nákladov,
i) výpočet nákladov uvedených v § 2 písm. c), ktoré neboli zahrnuté do výpočtu ročnej percentuálnej
miery nákladov; ide o určenie podmienok, za ktorých musí spotrebiteľ zaplatiť zvýšené náklady. Uvedie
sa výška týchto nákladov, spôsob výpočtu alebo čo najpresnejší
(4) Pri nesplnení podmienok podľa odsekov 2 a 3 je zmluva o spotrebiteľskom úvere platná, ak bol

spotrebiteľovi na jej základe
a) poskytnutý spotrebiteľský úver a spotrebiteľ ho začal čerpať alebo
b) dodaný tovar alebo poskytnutá služba.
(5) Od spotrebiteľa nemôže veriteľ požadovať úrok alebo poplatky, ktoré nie sú uvedené v zmluve o
spotrebiteľskom úvere.

(6) Veriteľ môže postúpiť pohľadávku, len ak to pripúšťa osobitný predpis. Ak dôjde k postúpeniu
pohľadávky z veriteľa na tretiu osobu, postupuje sa podľa osobitného predpisu.

20. Po posúdení zmluvy súd konštatuje, že Zmluva o úvere bola uzatvorená v súlade s citovanými
predpismi. Dňa 24. 4. 2007 pôvodný veriteľ uzatvoril so žalovaným Zmluvu o splátkovom úvere, na

základe ktorej pôvodný veriteľ poskytol žalovaným úver vo výške 4979,09 eura (150 000,- Sk). Dátum
poskytnutia úveru ako aj pripísanie peňažných prostriedkov na účet žalovaného je v platobnej histórii
uvedené pod položkou „Schválenie úveru" a „Bezhotovostné čerpanie úveru". V zmysle čl. I. Zmluvy
sa žalovaný zaviazal splatiť úver s úrokovou sadzbu vo výške 12,35 % p.a. V zmysle čl. I. Zmluvy sa
žalovaný zaviazal zaplatiť poplatok za vedenie úverového účtu vo výške 1,99 eura mesačne a poplatok

zaposkytnutieúveruvovýške99,58eura.Vzmyslečl.I.Zmluvysažalovanýzaviazalsplácaťposkytnutý
úver spolu s dohodnutými úrokmi formou pravidelných mesačných splátok vo výške 113,69 eura (3.425,-
Sk) vždy k 20. dňu v mesiaci počnúc dňom 20. 5. 2007 a s konečnou splatnosťou dňa 20. 4. 2012. V
zmysle čl. II. bodu 2. Zmluvy žalovaný svojím vlastnoručným podpisom na Zmluve potvrdil, že sa preduzatvorením Zmluvy oboznámil so Všeobecnými obchodnými podmienkami a so Sadzobníkom, súhlasí
s nimi a zaväzuje sa ich dodržiavať. Dňa 27. 6. 2013 pôvodný veriteľ postúpil na žalobcu vyššie uvedenú
pohľadávku v celkovej výške 3228,18 eura, ktorá pozostávala z istiny vo výške 2295,51 eura, z riadneho

úroku vo výške 207,09 eura, z úroku z omeškania vo výške 698,67 eura a z ostatného príslušenstva
vo výške 26,91 eura.

21. Žalovaný z poskytnutého úveru uhradil sumu v celkovej výške 5421,60 eura nasledovne (úhrady
žalovaného sú v platobnej histórii označené ako „Bezhotovostná splátka úveru obyv." + „Bezhotovostná

splátka úveru" + „Hotovostná splátka na úver"):
dňa 24. 4. 2007 - 3000,- Sk,
dňa 20. 5. 2007 - 3425,- Sk,
dňa 20. 6. 2007 - 3425,- Sk,
dňa 20. 7. 2007 - 1685,60 Sk,
dňa 23. 7. 2007 - 1739,40 Sk,

dňa 20. 8. 2007 - 3425,- Sk,
dňa 20. 9. 2007 - 289,70 Sk,
dňa 6. 11. 2007 - 6560,30 Sk,
dňa 20. 11. 2007 - 214,70 Sk,
dňa 27. 11. 2007 - 3210,30 Sk,

dňa 20. 12. 2007 - 116,70 Sk,
dňa 5. 2. 2008 - 6733,30 Sk,
dňa 20. 2. 2008 -141,70 Sk,
dňa 17. 3. 2008 - 3283,30 Sk,
dňa 20. 3. 2008 - 642,70 Sk,

dňa 26. 3. 2008 - 2782,30 Sk,
dňa 20. 4. 2008 - 3425,- Sk,
dňa 20. 5. 2008 - 348,80 Sk,
dňa 27. 5. 2008 - 3076,20 Sk,
dňa 20. 6. 2008 - 255,80 Sk,

dňa 15. 8. 2008 - 6594,20 Sk,
dňa 20. 8. 2008 - 803,80 Sk,
dňa 13. 10. 2008 - 6046,20 Sk,
dňa 20. 10. 2008 - 627,80 Sk,
dňa 19. 11. 2008 - 2797,20 Sk,

dňa 20. 11. 2008 - 842,80 Sk,
dňa 22. 12. 2008 - 3303,- Sk,
dňa 6. 2. 2009 - 203,45 eura,
dňa 20. 2. 2009 - 13,42 eura,
dňa 20. 4. 2009 - 240,- eur,

dňa 15. 6. 2009 - 230,- eur,
dňa 1. 7. 2009 - 86,- eur,
dňa 30. 7. 2009 - 90,- eur,
dňa 11. 9. 2009 - 160,- eur,
dňa 22. 10. 2009 - 120,- eur,

dňa 1. 2. 2010 - 200,- eur,
dňa 4. 3. 2010 - 111,- eur,
dňa 13. 4. 2010 - 143,44 eura,
dňa 23. 4. 2010 - 145,- eur,
dňa 7. 7. 2010 - 515,19 eura,

dňa 24. 8. 2010 - 150,- eur,
dňa 24. 9. 2010 - 150,- eur,
dňa 15. 10. 2010 - 130,50 eura,
dňa 25. 10. 2010 - 150,- eur,
dňa 24. 11. 2010 - 150,- eur,

dňa 27. 12. 2010 - 150,- eur,

z úhrad žalovaného bola na istinu započítaná suma vo výške 5264,31 eura, na poplatky bola započítaná
suma vo výške 99,58 eura a na úrok z omeškania bola započítaná suma vo výške 57,71 eura.22. Po čiastočnom späťvzatí žaloby predmetom konania tak zostalo zaplatenie sumy 1705,35 eura, t.
j. 15 nepremlčaných splátok po 113,69 eura splatných v období od 21. 2. 2011 do 20. 4. 2012, spolu s

úrokom z omeškania vo výške 89,29 eura (zo splátok splatných od 21. 2. 2011 do 20. 4. 2012), úrokom
z omeškania 9 % p.a. zo sumy 1705,35 eura od 21. 4. 2012 do zaplatenia.

23. Úroky z omeškania vo výške 89,28 eura boli vypočítané ako úroky z omeškania vo výške 9 % p.a. z
jednotlivých mesačných splátok po 113,69 eura od 21. 2. 2011 do 20. 4. 2012 x počet dní omeškania /

36 500, a ich presný výpočet je uvedený v bode V. žaloby, spolu však predstavujú žalovanú sumu.

24. Po vykonanom dokazovaní, s prihliadnutím na čiastočné späťvzatie žaloby, súd posúdil žalobu ako
dôvodnú a preto jej vo zvyšnej časti (ktorá nebola predmetom čiast. späťvzatia) vyhovel.

25. Podľa § 517 ods. 2 OZ, Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať

od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z
omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

Podľa § 10c nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia
Občianskehozákonníka,Akzáväzkovývzťahvznikolpred1.februárom2013,výškaúrokovzomeškania

sa riadi podľa predpisov účinných k 31. januáru 2013 aj za dobu omeškania po 31. januári 2013.

Podľa § 3 ods. 1 cit. nar., Výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná
úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

26. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, veriteľ má právo požadovať úroky z omeškania,
pokiaľ nie je ustanovená povinnosť zaplatiť poplatok z omeškania. Úroky z omeškania sa platia až do
zániku pohľadávky splnením (§ 559). Vývoj úrokovej sadzby ECB (predtým NBS) bol nasledovný (zdroj:
https://www.nbs.sk/sk/statisticke-udaje/financne-trhy/urokove-sadzby/urokove-sadzby-ecb):

Platné od Hlavné refinančné operácie
8. 5. 2013 0,50 %
11. 7. 2012 0,75 %
14. 12. 2011 1,00 %
9. 11. 2011 1,25 %

13. 7. 2011 1,50 %
13. 4. 2011 1,25 %
13. 5. 2009 1,00 %

Z uvedeného vyplýva, že úroky z omeškania vypočítané zo splátok splatných od 21. 2. 2011 do 20.

4. 2012 a následne úroky z omeškania uplatnené od 21. 4. 2012 boli uplatnené v súlade s citovanými
ustanoveniami, dokonca v prípade splátok splatných po 13. 4. 2011 do 13. 12. 2011 a následne od 11.
7. 2012 v nižšej výške, ako žalobcovi patrí, súd však postupoval podľa § 216 CSP.

27. O nároku žalovaného na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 2 a § 256 ods. 1 CSP.

V sporových konaniach sa ohľadom náhrady trov konania uplatňuje tzv. zásada úspechu, t. j. strane,
ktorá mala vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov proti neúspešnej strane. Úspech vo veci sa
zisťujeporovnanímžalobnejžiadosti(petitu)avýrokurozhodnutia,ktorýmsavovecirozhodlo.Užalobcu
ide o plný úspech vo veci vtedy, ak sa výrok meritórneho rozhodnutia zhoduje so žalobným petitom, t.
j. ak sa jeho žalobe vyhovelo v plnom rozsahu. Strana, ktorá mala plný úspech vo veci, má nárok na

náhradu všetkých účelne vynaložených trov proti strane, ktorá vo veci úspech nemala. Ak strana nemá
plný úspech vo veci, vždy má čiastočný úspech vo veci, t. j. každá strana (žalobca aj žalovaný) je sčasti
úspešná a sčasti neúspešná. Vo všeobecnosti platí, že ak mala strana vo veci úspech len čiastočný,
súd náhradu trov konania pomerne rozdelí (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 22. júna 2011, sp. zn. 8
Sžo 215/2010). Ustanovenie § 256 vychádza pri náhrade trov konania zo zásady procesného zavinenia.

Ak dôjde k zastaveniu sporového konania v dôsledku späťvzatia žaloby, potom je povinnosťou súdu
pri rozhodovaní o trovách konania skúmať procesnú zodpovednosť pri zastavení konania na oboch
procesných stranách, teda aj na strane žalobcu, aj na strane žalovaného. Ak by žalobca žalobu zobral
späť napr. z dôvodu premlčania uplatnenej pohľadávky, či napr. bez udania dôvodu alebo bez toho,aby išlo o reakciu na správanie žalovaného, nemožno pričítať procesné zavinenie žalovanému, a preto
znáša trovy žalovaného žalobca. V danom prípade žalobca zavinil čiastočné zastavenie konania, čo sa
považuje za jeho neúspech. Ak mala teda strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov buď

pomerne rozdelí. Žalobca sa svojou žalobou na žalovanom domáhal pôvodne zaplatenia sumy 2502,60
eura istiny. V časti o zaplatenie sumy 1705,35 eura istiny bola žaloba žalobcu dôvodná a v tejto časti súd
žalobe vyhovel. Vo zvyšnej časti istiny, t. j. 797,25 eura súd konanie zastavil, čo je neúspech žalobcu.
Súd pri rozhodovaní o trovách konania podľa § 255 ods. 2 CSP určil pomer úspechu a neúspechu strán
sporu. Žalobca bol teda úspešný v časti 68,14 % a žalovaný v časti 31,86 %. Žalobcovi prináleží po

pomernom rozdelení náhrada trov konania v sume rozdielu úspechu a neúspechu, t. j. vo výške 36,28
% uplatnených trov.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné podať odvolanie a to v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na
súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje (§ 362 ods. 1 CSP). Odvolanie môže podať strana, v ktorej
neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP).

Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na podanie odvolania. Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistenýskutkovýstavneobstojí,pretožesúprípustnéďalšieprostriedkyprocesnejobranyaleboďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 371 CSP žalobu nemožno v odvolacom konaní meniť.

Podľa § 372 CSP v odvolacom konaní nemožno uplatniť práva voči žalobcovi vzájomnou žalobou.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o exekútoroch a exekučnej činnosti v platnom znení.