Rozhodnutie ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 7. december 2016

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 12Co/69/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8112233953
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 12. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Tóth
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2016:8112233953.1

Rozhodnutie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Romana Tótha a členov senátu
JUDr. Milana Majerníka a JUDr. Mareka Košča, v právnej veci žalobcu: B. P., G.. X.X.XXXX, K. O., O. H.
I. XX, zastúpeného advokátom JUDr. Jánom Garajom, so sídlom Prešov, Hlavná 137, proti žalovanému:
A. I., G.. XX.X.XXXX, K. O., O. C. K. XX, o zaplatenie 313,60 eur s prísl., o odvolaní žalovaného proti
rozsudku Okresného súdu Prešov zo dňa 20.1.2016 pod č. k. 28C/55/2013-184, takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok súdu prvej inštancie.

Sporovým stranám n e p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1) Okresný súd Prešov rozsudkom č. k. 28C/55/2013-184 rozhodol o povinnosti žalovaného zaplatiť
žalobcovi istinu vo výške 213,60 eur s 9 % úrokom z omeškania od 14.3.2012 do zaplatenia v lehote

15 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku. V prevyšujúcej časti návrh zamietol. Žiaden z účastníkov
nemá právo na náhradu trov konania. V odôvodnení rozhodnutia súd uviedol, že žalobca sa domáhal
zaplatenia 313,60 eur titulom škody, ktorá žalobcovi vznikla, keď 25.12.2011 v čase okolo 11.36 hod.
pes žalovaného zaútočil na psa žalobcu, s ktorým neskôr absolvoval ošetrenia, za ktoré zaplatil 213,60
eur. Mal aj cestovné výdavky a ušiel mu zisk vo výške 100,- eur. Svoj nárok podporil neprávoplatným
rozhodnutím o priestupku, ktorým bol žalovaný uznaný vinným z priestupku opísaným žalobcom. Podľa

žalobcu dňa 25.12.2011 šiel na prechádzku s dcérou aj so psom, ktorého dostala od svojho priateľa. Ich
pes je malá čivava. Na ceste O. C. K. cez plot preskočil vlčiak, napadol ich psa a začal ním lomcovať. Z
domu vyšiel p. I., ktorý potvrdil, že pes je majetkom jeho svokra - žalovaného. Medzitým zavolali políciu
a keď vyšiel p. I., tento sa žalobcovi ospravedlnil. S poraneným psom išla jeho dcéra k veterinárovi
a so psom absolvovali viaceré vyšetrenia v termíne do 20.1.2012, za čo zaplatili 213,60 eur. Ďalšou
časťou nároku žalobcu sú cestovné náklady, ktoré mal za cestu k veterinárovi a ušlý zisk. Žalovaný

spochybňovalvšetkydôkazy,ktoréžalobcapredložil.Žiadnerozhodnutieopriestupkuniejeprávoplatné.
Čo sa týka platobného výmeru veterinárnej nemocnice (č. l. 7), tak nie je uvedený platca a nie je možné
ho stotožniť so žalobcom. Celú vec vie len sprostredkovane, keď mu švagor doniesol psa. P. P. skrýval
pred ním svojho psa, takže sú tu určité pochybnosti. Policajti do správy napísali, že pes má poranenú
nohu a liečenie určite nestálo 214,- eur. Žalovaný potvrdil, že vlčiak bol cvičený, avšak nechodil s ním do
kynologického klubu. Psov mal od mala, tak ich vie vycvičiť. Naviac, p. P. nie je vlastníkom psa, ale jeho

dcéra. Čo sa týka priestupkového konania, tak existuje celý rad neprávoplatných rozhodnutí, pričom v
konečnom dôsledku bolo konanie zastavené pre uplynutie 3-ročnej prekluzívnej lehoty. Sám žalovaný
do zápisnice na krajskom súde dňa 17.10.2012 uviedol, že pes nepreskočil cez jeho plot, ale cez plot
susedného pozemku, ktorý je síce vlastníctvom jeho syna, ale nie je jeho oplotením. Podľa žalovaného
napadnutie bolo zapríčinené správaním poškodených, pretože umožnili svojmu psovi priblížiť sa tesne k
plotu, čím vydráždili fenu zaťa, a to vyprovokovalo jeho psa preskočiť plot a zachytiť votrelca za zadok.2) Súd posudzoval nárok podľa § 420 a nasl. Občianskeho zákonníka č. 40/1964 Zb. (ďalej „OZ“),
že každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti. Podľa § 7 ods. 1 písm.
f/ zákona č. 282/2002 Z.z., ktorým sa upravujú niektoré podmienky držania psov, priestupku sa

dopustí držiteľ psa, ak nezabráni voľnému pohybu psa okrem priestorov na to určených. Základným
predpokladom vzniku zodpovednosti za škodu je porušenie právnej povinnosti, existencia škody,
príčinná súvislosť medzi porušením právnej povinnosti a škodou, a zavinenie. Žalovaný spochybňoval
všetky predpoklady vzniku zodpovednosti za škodu, pričom žalovaný spochybnil aj poranenie psa,
ako to uvádza žalobca. Okolnosti poranenia psa sú ale doložené listinnými dôkazmi z veterinárnej

nemocnice o zdravotnom stave a poranení psa a časová súvislosť je jednoznačná. Samotnú škodu
žalobca nepreukázal v plnej výške. Čo sa týka nákladov na liečenie vo výške 100,- eur v súvislosti
s jazdou motorovým vozidlom k veterinárovi, ako aj ušlý zisk, tak tieto okolnosti žalobcom neboli
preukázané. Ušlý zisk súdu nebol preukázaný. Žalobca nebol práceneschopný a samotné doklady o
hodinovej mzde nič neznamenajú a nič nepreukazujú. Súd nespochybňuje drobné poranenia žalobcu,
tieto ale neboli vážne, pričom pri poranení žalobcu neboli preukázané náklady na liečenie. Tiež neboli

preukázané jazdy k veterinárovi v súvislosti s poraneným psom. Preto v časti nároku na 100,- eur bez
bližšej špecifikácie či ušlého zisku súd žalobu zamietol. Pri nároku žalobcu na preplatenie nákladov
liečby, tu súd návrhu vyhovel v celom rozsahu. Potvrdenia veterinárnej nemocnice svedčia o vyšetrení
psa - čivavy od decembra 2011 do 20.1.2012, o čom svedčia denné záznamy z veterinárnej nemocnice a
rozsah poranenia a termíny pravidelných návštev u veterinárneho lekára. Naviac je možné identifikovať

platbu žalobcom za liečbu poškodeného psa - čivavy. Keď žalovaný spochybňoval priebeh škodovej
udalosti, je pravda, že priestupkové konanie nebolo právoplatne skončené nejakým rozhodnutím vo
veci, pretože konanie bolo zastavené z dôvodov preklúzie. Z vykonaného dokazovania v priestupkovom
konaní je nesporné, že k vzniku škody došlo zavinením psa žalovaného. Vlčiak žalovaného sa dostal z
ohradeného pozemku, bol pri škodovej udalosti, čo potvrdil aj svedok p. I.. Pes žalobcu bol napadnutý,

došlo k jeho zraneniam, čo preukazuje celý opis z priestupkového konania. Bola zavolaná mestská
polícia a bolo nepochybne preukázané, že pes žalovaného - vlčiak napadol čivavu žalobcu a spôsobil
jej zranenia uvedené vo veterinárnej správe. Keďže žalovaný porušil ustanovenia zákona, upravujúce
niektoré podmienky držania psov, ako aj zavinenie žalovaného z nedbanlivosti, preto vyhovel návrhu
žalobcu na náhradu škody týkajúcej sa liečenia psa - čivavy. V prevyšujúcej časti návrh zamietol.

Porušenie povinnosti o chove psov má súd preukázané výpoveďami účastníkov a svedkov, ako aj
z priestupkového konania. Výška škody je preukázaná listinnými dôkazmi z veterinárnej nemocnice,
ako aj príčinná súvislosť medzi porušením právnej povinnosti a škodou, ako aj zavinenie, ktoré je z
nedbanlivosti.

3) O trovách konania bolo rozhodnuté podľa § 150 ods. 1 O.s.p.. Viac úspešnému žalobcovi nebola
priznaná náhrada trov konania proti žalovanému. Žalovaný je dôchodca vysokého veku a pre jeho
majetkové pomery súd nezaťažil žalovaného platením trov konania.

4) Proti rozsudku okresného súdu dal odvolanie žalovaný. Odvolateľ poukazuje na to, že ani jedno

rozhodnutie z priestupkového konania sa nestalo právoplatným, a to až do zastavenia konania. V
priestupkovom rozhodnutí je konštatované, že v konaní nebolo preukázané, že p. Homišan akýmkoľvek
spôsobom, hoci aj z nedbanlivosti zavinil to, že jeho pes sa dostal za bránu, potom útočil a ohrozoval
človeka alebo psa. Súd vykonal nedostatočný prieskum spisového materiálu z priestupkového konania
vedeného Mestom O. proti osobe žalovaného. Odvolateľ sa dotýka procesného postupu a posudzovania

prekluzívnej lehoty z uplatnenia nároku v priestupkovom konaní. Keď súd tvrdil, že mal preukázané
viacerými listinnými dôkazmi ošetrovanie psa vo veterinárnej nemocnici, tak žalovaný vytýka formálne
nedostatky platobného výmeru z 20.1.2012 Z. G. V., A..P..U.., ktorý je nezúčtovateľný. Sú pochybnosti o
časových súvislostiach vystaveného dokladu, ktorý hovorí o ošetrení psa 21.12.2011, pričom k incidentu
došlo25.12.2011.Takjesporné,či21.12.2011bološetrenýpesžalobcu.Tovyvolávanedôveruvdoklady

predkladané v konaní. Odvolateľ namieta nedôsledné opísanie skutkového stavu, ktorý bol dôvodom
pre vydanie rozhodnutia. Sú pochybnosti o tom, či drobné poranenia na ruke žalobcu boli spôsobené
psom žalovaného a nie čivavou. Treba zohľadniť váhový nepomer 45 - 50 kg vlčiaka k 2,5 kg čivavy.
Poukazuje na rozpory v pôvodnej správe mestskej polície o poranení psa na pravej nohe a závermi
veterinárnej nemocnice o otvorenom poranení brušnej steny, ktorá silno krvácala u čivavy. Keďže je tu

viacero pochybností, navrhuje zrušiť rozhodnutie súdu prvej inštancie a vec vrátiť okresnému súdu na
ďalšie konanie.5) Podľa § 470 ods. 1 CSP č. 160/2015 Z.z., ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na
konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa § 387 ods. 1, 2 CSP, odvolací súd
rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom

rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len
na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie
správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. V danom prípade sa odvolací súd v celom rozsahu
stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia a na potvrdenie jeho správnosti ďalej uvádza:

6) Žalobca v konaní uplatnil právo na náhradu škody v súvislosti s poškodením psa čivavy vo vlastníctve
žalobcu psom vo vlastníctve žalovaného dňa 25.12.2011. Je potrebné potvrdiť tú skutočnosť, že v
priestupkovom konaní nedošlo k vydaniu právoplatného rozhodnutia, ktoré by rozhodlo o porušení
povinnosti zo strany žalovaného ako držiteľa psa. V prvom rade je potrebné vychádzať zo zákona
č. 282/2002 Z.z., ktorým sa upravujú niektoré podmienky držania psov, pričom v § 7 ods. 1 písm. f/
zákona je definovaný priestupok, ktorého sa dopustil držiteľ psa, ak nezabránil voľnému pohybu psa

okrem priestorov na to určených. Tým smerom sa uberali aj pôvodné priestupkové konania. Podľa
rozhodnutia o priestupku Mesta O. z 10.4.2012 uznal obvineného A. I. vinného z porušenia povinnosti
a priestupkov podľa § 7 ods. 1 písm. f/ zákona č. 282/2002 Z.z., že pes obvineného preskočil plot a
zaútočil na psa B. P.C., čím obvinený nezabránil voľnému pohybu psa okrem priestorov na to určených.
Po podanom odvolaní žalovaného bolo mestom vydané ďalšie rozhodnutie o zastavení konania z

28.1.2013, pretože pozemok, na ktorom sa pes pohyboval bol riadne oplotený a obvinený vykonal
všetky úkony, ktoré mali zabrániť voľnému pohybu jeho psa. Nebolo preukázané, aby p. I. akýmkoľvek
spôsobom, hoci aj z nedbanlivosti zavinil, že jeho pes sa dostal za bránu a tam zaútočil alebo ohrozoval
človeka alebo zviera. Na podanie odvolania žalobcom Mesto O. vydalo ďalšie rozhodnutie o priestupku
z 19.1.2015, kde opätovne obvinený A. I. bol uznaný vinným z priestupku podľa § 7 ods. 1 písm. f/

zákona č. 282, pretože nezabránil voľnému pohybu psa okrem priestorov na to určených, keď jeho
pes na verejnom priestranstve zaútočil na iného psa. Tu sa odvolal žalovaný, ale Okresný úrad O.
priestupkovékonaniezastavil,pretožeodspáchaniauplynulaprekluzívnalehota2rokov.Upovedomenie
o zastavení konania je z 19.6.2015. Z obsahu doložených priestupkových rozhodnutí je nesporné, že
pes žalovaného preskočil plot, dostal sa na verejné priestranstvo, čím došlo evidentne k porušeniu

povinností držiteľa psa, pretože podľa § 7 ods. 1 písm. f/ sa považuje za priestupok, ak držiteľ psa
nezabráni voľnému pohybu psa okrem priestorov na to určených. Došlo k porušeniu právnej povinnosti
zo strany držiteľa psa, a to žalovaného. Žalobca preukázal výšku škody v súvislosti s ošetrením psa vo
vlastníctve ich rodiny, pravdepodobne dcéry žalobcu, pričom ale žalobca preplácal náklady súvisiace s
liečbou ich psa. Keď žalovaný spochybňuje formálne náležitosti platobného dokladu, tak bolo doložené

Veterinárne osvedčenie o vyšetrení zdravotného stavu zvieraťa, ktoré poranilo človeka alebo zviera dňa
25.12.2011, s prvým dátumom ošetrenia 25.12.2011, s dokladom o úhrade 213,60 eur Z.G. G. V.K.,
A..P..U.., resp. dennými záznamami veterinárnej nemocnice o ošetrení psa žalovaného od 25.12.2011
do 20.1.2012, aj keď denný záznam uvádza rok 2011. Časový sled denných záznamov jednoznačne
svedčí o ukončení liečby 20.1.2012. Žalobca preukázal aj výšku škody v súvislosti s vynakladaním

finančných nákladov za ošetrenie psa. Preto okresný súd správne konštatoval, že sú splnené všetky
predpokladyurčeniazodpovednostižalovanéhozaškodu,atoporušenieprávnejpovinnostidržiteľapsa,
pokiaľ umožnil voľný pohyb psa mimo vyhradeného priestoru. Je preukázaná výška škody zaplatením za
veterinárne ošetrenie. Takisto je preukázaná príčinná súvislosť medzi porušením právnej povinnosti zo
strany držiteľa psa a škodou u žalobcu, ako aj zavinenie žalovaného, ktorý nezabránil voľnému pohybu

jeho psa, keď tento preskočil plot a na verejnom priestranstve napadol psa z rodiny žalobcu. Preto podľa
§ 420 ods. 1 OZ je daná zodpovednosť žalovaného za škodu z porušenia právnej povinnosti a následne
aj povinnosť žalovaného nahradiť túto škodu. Ak žalovaný poukazuje na to, že pes je vlastníctvom
dcéry žalobcu, tak je nesporné, že náklady na ošetrenie vynaložil žalobca a tento je oprávnenou osobou
požadovať náhradu od žalovaného ako držiteľa psa vlčiaka, ktorý napadol čivavu vo vlastníctve rodiny

žalobcu. Keďže podľa § 442 ods. 1 OZ sa uhrádza skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý
zisk), potom žalovaný je povinný nahradiť ako škodu peňažné prostriedky vynaložené žalobcom na
ošetrenie jeho psa v stanovenej výške 213,60 eur, čo vyplýva aj z predložených dôkazov (platobný
výmer na č. l. 7 spisu), denného záznamu (č. l. 170 spisu), o celkovej sume za ošetrenie 213,60 eur
podľa platobného výmeru a v rozsahu denného záznamu. Pokiaľ žalovaný namietal, že sú tu aj určité

poranenia samotného žalobcu, pokiaľ oddeľoval psov od seba, tak tieto nároky z poškodenia na zdraví
u žalobcu neboli predmetom súdnej žaloby. Predmetom je len preplatenie nákladov liečenia psa, kde
bolo nároku vyhovené. Ďalšie nároky žalobcu, cestovných náhrad za jazdy k veterinárovi či ušlom zisku,
boli súdy zamietnuté. Aj v tejto časti odvolanie žalovaného nie je dôvodné. Krajský súd potvrdzujerozhodnutie súdu prvej inštancie ako vecne správne, pokiaľ bol žalovaný zaviazaný k náhrade škody
v rozsahu 213,60 eur. Krajský súd potvrdzuje rozhodnutie súdu prvej inštancie ako vecne správne aj
vo výrokoch o náhrade trov konania. O nich súd rozhodoval v čase platnosti Občianskeho súdneho

poriadku, pričom o náhrade trov konania súd mal rozhodovať s poukazom na § 142 ods. 2 O.s.p. podľa
pomeru úspechu v súdnom konaní, kde viac úspešný žalobca by mal právo na náhradu trov konania
proti menej úspešnému žalovanému. Súd využil ust. § 150 O.s.p. a dôvody hodné osobitného zreteľa,
prečo úspešnému žalobcovi nebola priznaná náhrada trov konania. Preto aj výrok rozhodnutia súdu
prvej inštancie, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania, je v princípe správne.

7)Otrováchodvolaciehokonaniabolorozhodnutépodľa§396vspojenís§251a§255CSP.Neúspešný
žalovanýnemáprávonanáhradutrovodvolaciehokonania.Žalobcovivodvolacomkonanítrovykonania
nevznikli, preto sporovým stranám nebol priznaný nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

8) Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Prešove pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2, posledná

veta, CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh - § 428 CSP).