Rozsudok ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 28. február 2017

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 5CoPr/9/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1514222831
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 02. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Juraj Považan

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1514222831.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Juraja Považana a členov senátu

JUDr. Janky Richterovej a JUDr. Milana Chalupku, v právnej veci žalobcu: N.. G. T., B.. X. X. XXXX, X.
X., O. Č.. XX, zastúpený Mgr. Mariánom Balážom, advokátom so sídlom v Bratislave, Tešedíkova č. 59,
proti žalovanému: News and Media Holding a. s. , so sídlom v Bratislave, Einsteinova 25, IČO: 47 256
281, zastúpenému verita, s. r. o., so sídlom v Bratislave, Miletičova 5B, o určenie neplatnosti skončenia
pracovného pomeru výpoveďou a i., na odvolanie žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bratislava
V zo dňa 8. júna 2015 č. k. 47Cpr/33/2014-112, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku, ktorým sa určila neplatnosť výpovede a trvanie

pracovného pomeru m e n í tak, že:

Skončenie pracovného pomeru výpoveďou zo dňa 23. 5. 2014, doručenou žalobcovi dňa 28. 5. 2014,
podľa § 63 ods. 1 písm. b/ Zák. práce je neplatné a pracovný pomer trvá ďalej.

Vo zvyšných častiach rozsudok súdu prvej inštancie z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie určil za neplatné skončenie pracovného pomeru
výpoveďou podľa § 63 ods. 1 písm. b/ Zák. práce, keď dospel k záveru, že žalovaný v rozpore s

ustanovením§61ods.3Zák.prácezamestnalnapracovnúpozíciužalobcuT.L.eštevpriebehuplynutia
výpovednej lehoty; išlo teda len o fiktívne zníženie počtu pracovníkov, a nie o jeho reálne znižovanie.
Podľa jeho záverov v zmysle tohto ustanovenia na zrušené pracovné miesto nemôže byť prijatý
iný zamestnanec nielen za obdobie dvoch mesiacov po skončení pracovného pomeru nadbytočného
zamestnanca, ale ani v priebehu plynutia výpovednej lehoty.

2. S ohľadom na určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru určil tiež, že pracovný pomer trvá

ďalej a žalovaného zaviazal po zákonných zrážkach na náhradu mzdy za obdobie odo dňa 19. 9. 2014
do 18. 5. 2015 vo výške 9.355,80 €. Úspešnému žalobcovi priznal náhradu trov konania podľa § 142
ods. 1 O. s. p. a žalovaného zaviazal na zaplatenie súdneho poplatku.

3. Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie žalovaný, domáhajúc sa jeho zmeny a zamietnutia žaloby,
resp. zrušenia a vrátenia veci súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

4. Súdu prvej inštancie vytýkal predovšetkým nesprávne právne posúdenie veci ohľadom nadbytočnosti
žalobcu a aplikáciu ustanovenia § 61 ods. 3 Zák. práce, ktoré podľa jeho názoru nemožno v
prejednávanej veci aplikovať. Zastával názor, že na pracovnú pozíciu žalobcu ako redaktora redakcie
Zdravie nebol prijatý iný zamestnanec, keďže došlo len k preradeniu redaktorky T. L. z inej redakciedo tejto redakcie. Navyše zákaz vytvorenia zrušeného pracovného miesta a prijatia iného zamestnanca
sa týka len obdobia dvoch mesiacov po skončení pracovného pomeru, k preradeniu redaktorky došlo
ešte v priebehu plynutia výpovednej lehoty, čo Zákonník práce zamestnávateľovi nezakazuje. Namietal

tiež neurčitosť výroku o neplatnom skončení pracovného pomeru, v ktorom výpoveď nie je bližšie
špecifikovaná dátumom, v dôsledku čoho považoval prvý výrok rozsudku za nevykonateľný. Poukázal
tiež na skutočnosť, že súd prvej inštancie vo veci nerozhodol o celom uplatnenom nároku, hoci k
zastaveniu konania v žiadnej časti nedošlo. Žalobca totiž žiadal priznať náhradu mzdy odo dňa 1. 9.
2014 s príslušenstvom. Súd prvej inštancie náhradu mzdy priznal až od 19. 9. 2014 a o požadovaných

úrokoch z omeškania nerozhodol vôbec. Napokon namietal nesprávne určený rozsah trov právneho
zastúpenia, keď súd prvej inštancie neaplikoval § 13 ods. 4 vyhl. č. 655/2004 Z. z. a základnú odmenu
stanovil súčtom základných tarifných odmien za požadované určenie neplatnosti ako aj za uplatňovanú
náhradu mzdy. Opomenul tiež prihliadnuť na skutočnosť, že žalobca nemal vo veci plný úspech, preto
mu náhrada trov nemôže patriť v plnej výške.

5. Žalobca navrhol rozsudok ako vecne správny potvrdiť, resp. vrátiť vec súdu prvej inštancie na
vydanie dopĺňacieho rozsudku ohľadom uplatnených úrokov z omeškania. Uviedol, že redaktorka T.
L. bola na základe dohody o zmene pracovných podmienok zo dňa 26. 5. 2014 s účinnosťou od
1. 6. 2015 preradená do redakcie mesačníka Zdravie, teda v priebehu plynutia výpovednej lehoty
žalobcu. V redakcii Zdravie pracovali 6 redaktori, hoci pred rozhodnutím o organizačnej zmene tam

pracovali 5 redaktori. Žalovaný ako zamestnávateľ teda nezrušil pracovné miesto redaktora v redakcii
Zdravie, obsadil ho iným zamestnancom, čím nesplnil hmotnoprávnu podmienku výpovede z dôvodu
nadbytočnosti, ktorou je zrušenie pracovného miesta. Nesúhlasil s názorom žalovaného, že vo veci
nedosiahol plný úspech, keď priemerná hodinová mzda bola súdom priznaná v plnom rozsahu, avšak
pri rozhodnom období apríl až jún 2014.

6. Odvolací súd prejednal odvolanie žalovaného v rozsahu a z dôvodov ním vymedzených (§ 379, § 380
ods. 1 CSP) a dospel k záveru, že jeho odvolanie je opodstatnené len čiastočne.

7. Súd prvej inštancie dospel na základe dostatočne zisteného skutkového stavu k zodpovedajúcim

skutkovým a právnym záverom o tom, že výpoveď z dôvodu nadbytočnosti podľa § 63 ods. 1 písm. b/
Zák. práce, doručenú žalobcovi dňa 28. 5. 2014, je potrebné považovať za neplatnú.

8. Predpokladom pre platnosť výpovede podľa § 63 ods. 1 písm. b/ Zák. práce je písomné rozhodnutie
zamestnávateľa o organizačnej zmene, ktoré sleduje zmenu úloh zamestnávateľa, zmenu technického

vybavenia, zníženie počtu zamestnancov za účelom zefektívnenia práce. Ak zamestnávateľ len
predstieral prijatie organizačných zmien a jeho skutočné zámery boli iné, ide o neplatnú výpoveď. Ak
súd zistí, že skutočným cieľom rozhodnutia zamestnávateľa v čase jeho prijatia nebolo napr. zníženie
existujúceho stavu zamestnancov, ale iný zámer, nejde o rozhodnutie v zmysle uvedeného zákonného
ustanovenia.

9. Z dokazovania vykonaného súdom prvej inštancie je nesporné, že v čase rozhodnutia o organizačnej
zmene dňa 23.5.2014, spočívajúcej v zrušení jedného miesta redaktora v oddelení Zdravie, pracovalo
v redakcii tohto mesačníka 5 redaktorov a po tejto zmene a po uplynutí výpovednej lehoty žalobcu
opätovne 5 redaktorov; a to v dôsledku preradenia J.. L. z inej redakcie na základe dohody o zmene

pracovnej zmluvy zo dňa 26. 5. 2014, s účinnosťou od 1. 6. 2014, kedy žalobcovi začala plynúť
výpovedná lehota. Vychádzajúc z tohto skutkového stavu súd prvej inštancie dospel k správnemu
záveru, že išlo len o fiktívne, a nie reálne zrušenie pracovnej pozície, obsadenej žalobcom, v dôsledku
čoho nebolo možné žalobcu považovať za nadbytočného zamestnanca. Len z formálnych dôvodov, keď
v určujúcom výroku nebol uvedený dátum výpovede, odvolací súd tento výrok zmenil a dátum doručenia

výpovede žalobcovi do tohto výroku výslovne vložil, aby z hľadiska určitosti nevykazoval určujúci výrok
súdu žiadne vady.

10. Odvolací súd sa stotožňuje aj so závermi súdu prvej inštancie o tom, že ak v zmysle § 61 ods. 3
Zák. práce zamestnávateľ na zrušené miesto nemôže prijať iného zamestnanca po jeho opätovnom

vytvorení minimálne do 2 mesiacov od skončenia pracovného pomeru, o to skôr táto požiadavka
musí byť splnená ešte v priebehu plynutia výpovednej lehoty nadbytočného zamestnanca, inak by
pracovnoprávna ochrana celkom stratila opodstatnenie. Je celkom vylúčené, aby zákonodarca ustálil v
ustanovení § 61 ods. 3, že pracovné miesto nebolo skutočne zrušené, ak je vytvorené opätovne skôr,ako uplynú dva mesiace od skončenia pracovného pomeru nadbytočného zamestnanca a súčasne by
bolo možné akceptovať, že pracovná pozícia nadbytočného zamestnanca by ale mohla byť opätovne
obsadená, i keď preradeným zamestnancom, už v priebehu plynutia výpovednej lehoty. Nadbytočným

by tak reálne nebol prepustený ale preradený zamestnanec, na jeho pôvodnom mieste. Prijatím
opačného názoru by sa celkom stratil účel pracovného práva, a to je poskytnutie ochrany zamestnancovi
ako slabšiemu subjektu pracovnoprávneho vzťahu. Ak zamestnávateľ nebol spokojný s pracovnou
disciplínou alebo prácou žalobcu, mal zvoliť postup v súlade so Zákonníkom práce, a nie účelovo
rozhodovať o organizačnej zmene.

11. Za opodstatnené považoval odvolací súd odvolanie žalovaného v časti náhrady mzdy. Súd prvej
inštancie priznal náhradu mzdy odo dňa 19. 9. 2014 do 18. 5. 2015, hoci žalobca pôvodne uplatňoval
náhradu mzdy už odo dňa 1. 9. 2014 vo výške 916,11 € za každý mesiac, spolu s úrokom z omeškania vo
výške 5,05 % ročne odo dňa nasledujúceho po splatnosti náhrady mzdy do zaplatenia. Na pojednávaní,
konanom dňa 12. 1. 2015, žalobca v časti náhrady mzdy požadoval zmenu žaloby, a to tak, že náhradu

mzdy uplatňuje už odo dňa 1. 8. 2014, a to vo výške priemerného mesačného zárobku 1.247,57 €. Vôbec
nerozhodol o uplatňovaných úrokoch z omeškania.

12. Súd prvej inštancie teda pri rozhodovaní o náhrade mzdy nepochybil len v tom, že v rozpore so
zásadou viazanosti žalobou (non ultra petitum) nerozhodol o celom predmete konania, dostatočne si

predmet konania ani neujasnil, keď predovšetkým nerozhodol uznesením o požadovanej zmene žaloby.
Ide o zásadnú vadu konania, ktorá mala vplyv na nesprávnosť napadnutého rozhodnutia, na ktorú
odvolací súd musel prihliadnuť nezávisle od jej uplatnenia v odvolacích dôvodoch.

13. Z týchto dôvodov odvolací súd v určujúcom výroku o neplatnosti skončenia pracovného pomeru

výpoveďou a o trvaní pracovného pomeru ako vecne správny potvrdil (§ 387 ods. 1 CSP; len formálna
zmena), a vo výroku o náhrade mzdy a v ďalších závislých výrokoch (o trovách konania a o poplatkovej
povinnosti žalovaného) rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie, v ktorom
si súd prvej inštancie predovšetkým musí ozrejmiť, aký je žalobný návrh v časti náhrady mzdy, či vôbec
v tejto časti je žalobný návrh perfektný a nevykazuje vady, ktoré by bolo potrebné odstraňovať (§

389 ods. 1 písm. a/ CSP). Následne rozhodne o celom predmete konania.

14. Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté jednomyseľne.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).