Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 25. apríl 2018

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 6Co/14/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1611203329
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 04. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Murgaš

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1611203329.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Murgaša a členov senátu

JUDr. Branislava Krála a JUDr. Zuzany Kučerovej v právnej veci žalobcu: A. Q., XX N. W., N..V..D. XXXX,
W. T., T., D. N. V., W.. Č.. XXX XXX, zast. Nosko & Partners, s.r.o., Námestie SNP č. 16, Bratislava, proti
žalovanému: W. H., R.. XX. XX. XXXX, D. C. Q. Č.. XXX, o 2.663,41 eur s prísl., na odvolanie žalobcu
proti rozsudku Okresného súdu Malacky zo 6. septembra 2016 č.k. 27C/156/2011-80, takto

r o z h o d o l :

Napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie sa p o t v r d z u j e.
Žalovanému sa voči žalobcovi nepriznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania

o d ô v o d n e n i e :

11 Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu o zaplatenie 2.663,41 eur s prísl. a
žalovanému nepriznal náhradu trov konania.

2. Z vykonaného dokazovania súd prvej inštancie skutkovo zistil, že žalovaný uzavrel s právnym
predchodcomžalobcuI.I.,O..I..dňa27.4.2006Zmluvuoúvere,vzmyslektorejsaSlovenskáI.,O..I..ako
banka zaviazala poskytnúť žalovanému úver vo výške 35.000 Sk a žalovaný sa zaviazal úver splácať v
mesačných splátkach vždy k 20. dňu v mesiaci s konečnou splatnosťou úveru dňa 20.4.2011. Žalovaný
predmetný úver nesplácal riadne a včas a teda svoju povinnosť v zmysle Zmluvy o úvere nesplnil. Banka
dňa 21.10.2010 zmluvou o postúpení pohľadávky postúpila predmetnú pohľadávku zo Zmluvy o úvere

na spoločnosť O. I., O..I.. I. O. I. O..I.. následne dňa 10.11.2010 postúpila predmetnú pohľadávku na
žalobcu.

3. Z takto zisteného skutkového stavu veci súd prvej inštancie vyvodil záver, že žalobe nie je
možné vyhovieť. Ustálil, že predmetom konania je záväzkový vzťah, ktorého obsahom je bankový úver
regulovaný Zákonom o bankách ako osobitnou právnou úpravou. Súd prvej inštancie v konaní zistil,
že pohľadávka právneho predchodcu žalobcu - I. I., O..I.. bola na žalobcu postúpená ako pohľadávka

z neukončeného bankového úveru, keď v konaní žalobca nijakým spôsobom nepreukázal, že jeho
právny predchodca vyhlásil mimoriadnu splatnosť celého úveru, t.j., že by ukončil úverový vzťah. Ust.
§ 92 ods. 8 Zákona o bankách poskytuje dlžníkom zákonnú ochranu pred zhoršením ich situácie v
právnom vzťahu z bankového úveru, lebo vyžaduje písomnú výzvu banky klientovi, ktorý nepretržite
dlhšie ako 90 kalendárnych dní je v omeškaní so splnením čo i len časti svojho peňažného záväzku.
Žalobca nepreukázal, že by banka žalovanému skutočne doručila písomná výzva a napriek doručeniu
tejto výzvy bol žalovaný nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splatením čo i len

časti svojho peňažného záväzku. Súd prvej inštancie odvolávajúc sa na dôvodovú správu k Zákonu o
bankách dospel k záveru, že v zmysle citovaného ust. § 92 ods. 8 môže byť spôsobilým predmetom
postúpenia pohľadávky zo strany banky len pohľadávka alebo jej časť, ktoré sú splatnými. Súd prvej
inštancie mal za to, že zákonodarca mal na mysli oprávnenie banky postúpiť časť peňažného záväzku,ktorým je dlžník aktuálne po stanovenú dobu napriek písomnej výzve banky v omeškaní, čo vyplýva z
gramatického, ale aj logického výkladu znenia citovaného ustanovenia. Pod formuláciou „pohľadávka
zodpovedajúca tomuto peňažnému záväzku“ treba rozumieť nesplácaný zročný dlh. Ak by banka mohla

postúpiť akýkoľvek živý úver po uplynutí relatívne krátkej doby v porovnaní s dobou, na ktoré sa úverové
vzťahy bežne uzatvárajú, na akýkoľvek subjekt, ktorého činnosť nespadá v zmysle Zákona o bankách
pod dohľad Národnej banky Slovenska, bolo by to v rozpore s účelom Zákona o bankách. Takýto
postup by taktiež mohol byť v rozpore s požiadavkou vynakladania náležitej odbornej starostlivosti,
ktorá sa od dodávateľa vyžaduje v súlade so smernicou o nekalých obchodných praktikách. Pre platné

postúpenie je nevyhnutné pristúpiť k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti celého úveru, čo je výlučným
oprávnením banky. Ak predmetom postúpenej pohľadávky bola suma 2.663,41 eur, je zrejmé, že
pôvodný veriteľ Slovenská sporiteľňa a.s., ako banka postúpila zmluvou zo dňa 21.10.2010 nebankovej
inštitúcii aj splátky nezročné, pričom k ich predčasnej splatnosti nedošlo. Predmetom zmluvy o postúpení
pohľadávokzodňa21.10.2010naspoločnosťO.I.,a.s.bola neexistujúcapohľadávka,pretotátozmluva
o postúpení pohľadávky zo dňa 21.10.2010 je neplatná. V zmysle zásad nemo plus iuris nemôže byť

platnou ani následná cesia uplatňovanej pohľadávky zo dňa 10.11.2010 zo spoločnosti O. I., O..I.. na
žalobcu. Súd prvej inštancie z uvedeného vyvodil, že žalobca nie je na podanie žaloby aktívne vecne
legitimovaný, nakoľko nie je nositeľom práva, ktoré si v konaní uplatňuje. S poukazom na tieto závery
súd prvej inštancie žalobu zamietol.

4. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 255 ods. 1 v spojení s 262 ods. 1 C.s.p. Keďže
úspech v konaní svedčí žalovanému, ktorému však žiadne trovy nevznikli, súd prvej inštancie mu ich
náhradu nepriznal.

5. Proti tomuto rozsudku podal odvolania žalobca. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil

a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, alternatívne aby ho zmenil a žalobe vyhovel. Uviedol,
že napadnutý rozsudok na základe vykonaného dokazovania vychádza z nesprávneho posúdenia veci,
keď jeho argumentácia popiera základný účel § 524 ods. 1 Obč. zák. Žalobca sa nestotožňuje so
záverom súdu prvej inštancie o nedostatku jeho aktívnej vecnej legitimácie, keďže v konaní preukázal,
že je nositeľom práva, ktoré uplatňuje. Skutočnosť, že zmluva o úvere je spotrebiteľskou zmluvou, by

nemala predstavovať neprimerané a neodôvodnené znevýhodnenie právneho postavenia dodávateľa
- žalobcu, oproti právnemu postaveniu spotrebiteľa - žalovaného neplniaceho si svoje záväzky, či
popieranie princípu právnej istoty a legitímnych očakávaní vyplývajúceho z čl. 2 C.s.p. a Nálezu ÚS
SR sp. zn. IV. ÚS 92/09-23.

6. Odvolací súd, ktorý bol viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 C.s.p.), preskúmal
napadnutý rozsudok, prejednal odvolanie bez nariadenia odvolacieho pojednávania a dospel k záveru,
že odvolanie nie je dôvodné.

7. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia a konštatuje

správnosť jeho dôvodov. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku odvolací súd dodáva,
že ust. § 92 ods. 8 zák. č. 483/2001 Z.z. o bankách je špeciálnym ustanovením k inštitútu cesie a
postúpenie pohľadávky bankou na žalobcu, resp. na jeho právneho predchodcu sa riadi okrem § 524
a nasl. Obč. zák. aj § 92 ods. 8 Zákona o bankách. Sprísnenie zákonných predpokladov postúpenia
bankovej pohľadávky má svoje opodstatnenie v tom, že po postúpení pohľadávky tretím subjektom (aj

nebankovým, ako to bolo v prejednávanom prípade) už nad pohľadávkou nie je zachovaná kontinuita
dohľadu NBS ako centrálnej banky, ktorý je osobitne významný v priebehu trvania úverového vzťahu.
Pre rozpor so zákonom (absencia výzvy podľa § 92 ods. 8 ZoB a následné postúpenie pohľadávky z tzv.
živého, ešte neukončeného úverového vzťahu) je tak postúpene pohľadávky Slovenskou sporiteľňou,
a.s. Zmluvou o postúpení č. 0920/210/CE zo dňa 21.10.2010 neplatné pre rozpor so zákonom (§ 39

Obč. zák.). Keďže pôvodný postupník sa nestal vlastníkom žalovanej pohľadávky, túto nemohol platne
postúpiť na žalobcu ani Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 10.11.2010. Totiž keďže ku dňu
postúpenia pohľadávky nebol splatným celý úver (nedošlo k vyhláseniu jeho mimoriadnej splatnosti),
Slovenská I., O..I.. nebola oprávnená postúpiť svoju pohľadávku z úveru vrátane úrokov z neho v celosti
inému subjektu.

8. K odvolacej námietke žalovanej, že postupom súdu prvej inštancie došlo k porušeniu jej práva na
spravodlivý súdny proces, odvolací súd dodáva, že medzi právo na spravodlivý súdny proces nepatrí
právo sporovej strany, aby sa všeobecný súd stotožnil s jej právnymi názormi a jej hodnotením dôkazov
(viď rozhodnutie ÚS SR sp. zn. IV. ÚS 252/04). Právo na spravodlivý súdny proces neznamená ani právona to, aby bola sporová strana pred všeobecným súdom úspešná, teda aby bolo rozhodnuté v súlade
s jej požiadavkami a právnymi názormi (viď. I. ÚS 50/04). Do obsahu základného práva podľa čl. 46
ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva na spravodlivý súdny proces podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o

ochrane ľudských práv a slobôd nepatrí ani právo strany sporu vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ním
navrhnutýchdôkazovsúdom,prípadnesadožadovaťnímnavrhnutéhospôsobuhodnoteniavykonaných
dôkazov (viď I. ÚS 97/97), resp. toho, aby súdy preberali alebo sa riadili výkladom všeobecne záväzných
predpisov, ktorý sporová strana predkladá (viď. II. ÚS 3/97, II. ÚS 251/03, uznesenie Najvyššieho
súdu SR zo dňa 23.11.2010, sp. zn. 5 Cdo 218/2010). O arbitrárnosti pri výklade a aplikácii zákonného

predpisu všeobecným súdom je možné uvažovať len v prípade, ak by sa tento natoľko odchýlil od znenia
príslušných ustanovení, že by zásadne poprel ich účel a význam. V prejednávanom prípade súd prvej
inštancie riadne zistil skutkový stav veci a vo veci použil relevantné právne normy. Svoje rozhodnutia
aj náležite a presvedčivo odôvodnil v súlade s § 220 ods. 2 C.s.p. Jeho rozhodnutie nie je odklonom od
ustálenej rozhodovacej praxe vyžadujúcim postup podľa § 220 ods. 3 C.s.p. Z uvedeného teda možno
zhrnúť, že postupom súdu prvej inštancie nedošlo k porušeniu práva žalobcu na spravodlivý súdny

proces.
9. Vzhľadom na uvedené neostávalo odvolaciemu súdu nič iné, ako rozsudok súdu prvej inštancie
potvrdiť ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 C.s.p.

10. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa ust. § 255 ods. 1 v spojení s § 396 ods.

1 C.s.p. tak, že úspešnému žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, pretože
mu v odvolacom konaní žiadne trovy nevznikli.

11. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
c) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
d) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

e) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/ (§ 422 ods. 1 C.s.p.).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C.s.p.).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii (§ 427 ods. 1 prvá veta C.s.p.).Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne /
dovolacie dôvody/ a čoho sa dovolateľ domáha /dovolací návrh/ (§ 428 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 C.s.p.).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada ( § 431 ods. 2 C.s.p.).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 C.s.p.).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 C.s.p.).