Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 17. apríl 2018

Súd: Okresný súd Topoľčany
Spisová značka: 4Csp/5/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4618200133
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 04. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Marián Mokoš

ECLI: ECLI:SK:OSTO:2018:4618200133.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Topoľčany samosudcom Mariánom Mokošom v právnej veci žalobcu: N. Q., nar.

XX.XX.XXXX, bytom J.. U. XXXX/X, XXX XX T., proti žalovanému: POHOTOVOSŤ, s.r.o., Pribinova 25,
811 09 Bratislava, IČO 35 807 598, o zaplatenie 1.563,67 eura s prísl., takto

r o z h o d o l :

Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 1.563,67 eura do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

Žalovaný je povinný zaplatiť na účet Okresného súdu Topoľčany súdny poplatok vo výške 93,50 eura
do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

Súd žalobcovi priznáva náhradu trov konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1./ Žalobca sa podanou žalobou domáhal od žalovaného zaplatenia sumy 1.563,67 eura z titulu
vydania bezdôvodného obohatenia, nakoľko dňa 17.01.2013 so žalovaným uzavrel zmluvu o úvere č.
303800092, na základe ktorej mu žalovaný poskytol úver vo výške 800 eur za poplatok vo výške 772 eur
a celková čiastka spojená so zaplatením úveru bola 1.572 eur, ktorú sa zaviazal vrátiť v 12 mesačných
splátkach po 131 eur. Podľa neho zmluva neobsahovala náležitosti podľa § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010
Z.z. o spotrebiteľských úveroch a to výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov,
ročná úroková sadzba bola v rozpore s dobrými mravmi a výška RPMN bola tiež v rozpore s dobrými

mravmi a z toho dôvodu sa takýto úver považuje za bezúročný a bez poplatkov, pričom na tento úver
zaplatil spolu sumu 2.363,67 eura. Vo vyjadrení zo dňa 27.02.2018 uviedol, že rozhodcovský rozsudok,
ktorý bol proti nemu vydaný je materiálne nevykonateľný a nepredstavuje prekážku res iudicata a preto
trvá na podanej žalobe v celom rozsahu.

2./ Žalovaný sa pojednávania nezúčastnil, pričom sa písomne ospravedlnil a súhlasil s prejednaním
veci v jeho neprítomnosti a preto súd podľa § 180 CSP rozhodol, že sa bude pojednávať v

neprítomnosti žalovaného. Vo svojom odpore proti platobnému rozkazu žalovaný namietal existenciu
neodstrániteľnej prekážky konania podľa § 161 CSP s tým, že podľa § 230 CSP sa nemôže vec
prejednávať a rozhodovať znova ak sa o veci právoplatne rozhodlo a v tomto prípade prekážkou
rozsúdenej veci je rozhodcovský rozsudok zo dňa 11.11.2014 vydaný Stálym rozhodcovským súdom
spoločnosti Slovenská rozhodcovská a.s. Bratislava sp.zn. SR 13620/14, ktorý nadobudol právoplatnosť
a vykonateľnosť. Pokiaľ ide o náležitosti zmluvy o úvere, tak žalovaný trval na tom, že zmluva obsahuje
všetky náležitosti podľa zákona č. 129/2010 Z.z. a preto nie je možné úver považovať za bezúročný a

bez poplatkov. V zmluve o úvere bola RPMN stanovená vo výške 96,50 % a bola správne vypočítaná a
povinnosťou žalobcu je preukázať, v čom spočíva nesprávne uvádzanie RPMN. Pokiaľ žalobca namieta
výškuodplatyzaposkytnutieavráteniepeňažnýchprostriedkov,znášavtomtosmeredôkaznébremeno.
Zuvedenýchdôvodovžiadalžalobuvcelomrozsahuzamietnuťavosvojomvyjadrenízodňa10.04.2018namietal, že na jeho strane nedošlo k bezdôvodnému obohateniu, pretože žalobca plnil na základe
platne uzavretej zmluvy o úvere, taktiež rozhodcovskú zmluvu považoval za platne uzavretú, pretože sa
nachádza na samostatnom liste papiera a žalobca nebol žiadnym spôsobom k podpisu rozhodcovskej

zmluvy donútený. Zmluvné strany prejavili vôľu uzatvoriť nevýhradnú rozhodcovskú zmluvu, ktorá tvorí
samostatnú listinu a keďže ju podpísali, došlo k jej individuálnemu dojednaniu a z toho dôvodu ju nie je
možné považovať za neprijateľnú podmienku.

3./ Súd sa oboznámil s predloženými dokladmi ako aj s fotokópiou spisu Stáleho rozhodcovského súdu

sp.zn. SR13620/14 a zistil, že sporové strany dňa 17.01.2013 uzavreli zmluvu o úvere č. 303800092, na
základe ktorej žalovaný poskytol žalobcovi úver v sume 800 eur a žalobca ako dlžník sa zaviazal zaplatiť
žalovanému úver zvýšený o príslušný poplatok vo výške 772 eur t.j. celkovo zaplatiť čiastku 1.572 eur a
to v 12 mesačných splátkach po 131 eur ako vyplýva zo splátkového kalendára uzavretého v ten istý deň
a posledná splátka mala byť uhradená dňa 07.01.2014. Podľa zmluvy o úvere celkový poplatok dlžníka v
sume 772 eur spojený s úverom je tvorený súčtom úroku vo výške 39,15 % ročne z poskytnutého úveru,

čo predstavuje sumu 313,20 eura a administratívnych nákladov na vypracovanie a uzatvorenie zmluvy
o úvere v sume 458,80 eura. Podľa zmluvy o úvere je výška RPMN 96,50% a výška priemernej RPMN
je 40,60%. Zároveň dňa 17.01.2013 strany uzavreli aj rozhodcovskú zmluvu , podľa ktorej všetky spory,
ktorévzniknúzozmluvyoúvere č.303800092uzatvorenejdňa17.01.2013vrátanesporovojejplatnosť,
výklad alebo zrušenie ako aj spory, ktoré vzniknú z dohody o vyplnení zmeniek zabezpečujúcej uvedenú

úverovú zmluvu a uplatnenia práv z takto vyplnenej zmenky, vrátane sporov o jej platnosť, výklad alebo
zrušenie, budú riešené pred Stálym rozhodcovským súdom, ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu
na Stálom rozhodcovskom súde. Žalovaný dňa 17.10.2014 podal na Stálom rozhodcovskom súde
zriadenom spoločnosťou Slovenská rozhodcovská a.s. Bratislava návrh na začatie rozhodcovského
konanianazákladezmluvyoúvereč.303800092zodňa17.01.2013adomáhalsaodžalobcuzaplatenia

sumy 385,23 eura s príslušenstvom pričom k návrhu pripojil zmluvu o úvere č. 303800092 zo dňa
17.01.2013 spolu so všeobecnými podmienkami poskytnutia úveru a rozhodcovskú zmluvu uzavretú
v ten istý deň. Stály rozhodcovský súd dňa 11.11.2014 vydal rozhodcovský rozsudok pod sp.zn. SR
13620/14, ktorým zaviazal žalobcu zaplatiť žalovanému istinu vo výške 385,23 eura, známy úrok vo
výške 322,12 eura, známy úrok z omeškania vo výške 23,02 eura, poplatok vo výške 458,80 eura,

úrok vo výške 39,15% ročne zo sumy 385,23 eura od 09.09.2014 do zaplatenia a úrok z omeškania
vo výške 8% ročne zo sumy 385,23 eura od 09.09.2014 do zaplatenia ako aj zmluvnú pokutu vo výške
312 eur a trovy mediačného konania vo výške 225,87 eura. Taktiež bol žalobca zaviazaný zaplatiť
žalovanému trovy rozhodcovského konania vo výške 425,34 eura a to v splátkach po 180 eur mesačne.
Rozhodcovský rozsudok bol žalobcovi doručovaný na adresu bydliska, avšak tento si ho v úložnej

dobe neprevzal a preto bola na rozhodcovskom rozsudku vyznačená právoplatnosť dňom 30.12.2014
a vykonateľnosť dňom 02.01.2015. Žalobca na úvere podľa zmluvy č. 303800092 zo dňa 17.01.2013
zaplatil spolu sumu 2.363,67 eura, čo dokladoval výpisom z klientskej zóny žalovaného.

Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej aj len OZ) výkon práv a

povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv
a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.

Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na
právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné

ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na
prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých
obsahomaleboúčelomjeobchádzanietohtoustanovenia,súneplatné.Navšetkyprávnevzťahy,ktorých
účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by
sa inak mali použiť normy obchodného práva.

Podľa § 52 ods. 3, 4 Občianskeho zákonníka
- dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej
obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti,- spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci
predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa 53 ods. 1, 2, 3, 5 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia,
ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa
týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito,
jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Za individuálne

dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť
sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné
ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.
Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

Podľa § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 31.12.2014 za neprijateľné podmienky

uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré napr.
a) má spotrebiteľ plniť a s ktorými sa nemal možnosť oboznámiť pred uzavretím zmluvy,
r) vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil
výlučne v rozhodcovskom konaní.

Podľa § 54 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou
sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred
vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V
pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a
o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy (ďalej aj len zákon
o spotrebiteľských úveroch alebo ZoSÚ) spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné
poskytnutiepeňažnýchprostriedkovnazákladezmluvyospotrebiteľskomúverevoformepôžičky,úveru,
odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.

Podľa § 2 zákona č. 129/2010 Z. z. o na účely tohto zákona sa rozumie
a) spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania, 5a)
b) veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v
rámci svojej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 73 ods. 3 zákona č. 335/2014 Z. z. rozhodcovská zmluva uzavretá pred 1. januárom 2015 sa
spravuje predpismi účinnými v čase jej uzavretia.
Podľa § 73 ods. 4 zákona č. 335/2014 Z. z. na základe rozhodcovskej zmluvy uzavretej pred 1. januárom
2015 môže spor spĺňajúci podmienky podľa tohto zákona po 1. januári 2015 rozhodovať len rozhodca v

konaní pred stálym rozhodcovským súdom, ktorí spĺňajú podmienky podľa tohto zákona.

Podľa § 9 ods.1 Zákona č.129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre
spotrebiteľovaozmeneadoplneníniektorýchzákonovvzneníúčinnomvčaseuzavretiazmluvy,zmluva
o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej

vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi.

Podľa ods.2 písm. i/ zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho
zákonníka musí obsahovať úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú
jej uplatňovanie, index alebo referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby

spotrebiteľského úveru naviazaná, ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej
sadzby spotrebiteľského úveru, podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny a podľa písm. j/ ročnú
percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť vypočítanú na základe
údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady
použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov.

Podľa § 11 ods.1 písm. b/ Zákona č.129/2010 Z.z. poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za
bezúročný a bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods.2písm. a/ až k/, r/ a y/ a podľa písmena d/ v zmluve o spotrebiteľskom úvere je uvedená nesprávne ročná
percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa.

Podľa § 451 ods. 1 O. z., kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.
Podľa ods. 2, bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu,
plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj
majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

Podľa § 456 O. z., predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho sa získal. Ak
toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu.

4./ Na základe vykonaného dokazovania dospel súd k záveru, že žaloba žalobcu na zaplatenie sumy
1.563,67 eura z titulu vydania bezdôvodného obohatenia je dôvodná a preto jej vyhovel. Žalovaný síce
namietal prekážku právoplatne rozhodnutej veci s poukazom na predchádzajúce rozhodcovské konanie

a preto súd musel preskúmať rozhodcovskú zmluvu, na základe ktorej bolo rozhodcovské konanie
vedené a dospel k záveru, že v tomto prípade bol vydaný rozhodcovský rozsudok, ktorý je potrebné
považovať za nulitný a ktorý nezakladá prekážku právoplatne rozhodnutej veci. Rozhodcovská zmluva
medzi sporovými stranami bola uzavretá dňa 17.01.2013 rovnako ako aj zmluva o úvere č. 303800092,
pričom preskúmaním rozhodcovského rozsudku a zmluvy súd zistil, že právny vzťah účastníkov je

spotrebiteľský (§ 52 a nasl. OZ) a úver poskytnutý žalobcovi je spotrebiteľský m úverom - podľa zákona
č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, a to z nasledovných dôvodov. Predmetom zmluvy o úvere
bolo dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov vo forme úveru bez uvedenia účelu. Oprávnený pri
uzatváraní zmluvy konal v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti a mal preto postavenie veriteľa
podľa § 2 písm. b) ZoSÚ a dodávateľa podľa § 52 ods. 3 OZ. Pokiaľ ide o žalobcu, ktorý je dlžníkom

zo zmluvy o úvere, je nepochybné, že zmluvu uzatváral ako fyzická osoba, pričom nekonal v rámci
predmetusvojhopodnikaniaalebopovolenia,resp.vrámcipredmetusvojejobchodnejčinnostialeboinej
podnikateľskej činnosti. Pri uzatváraní zmluvy mal preto žalobca postavenie spotrebiteľa podľa § 2 písm.
a) ZoSÚ a § 52 ods. 4 OZ. Z celkového formátu zmluvy (tlačiva) vyplýva, že ide o typ zmluvy (vrátane
úverových podmienok, ktoré sú jej súčasťou), ktorá bola vopred oprávneným pripravená pre veľký počet

dlžníkov, ktorí pri ich uzatváraní nemohli ovplyvniť jej obsah a zmluvné dojednania (§ 53 ods. 1, 2, 3 OZ).
Zmluva o úvere uzavretá medzi účastníkmi je teda typizovanou, štandardnou zmluvou (uzatvára sa vo
viacerých prípadoch a je obvyklé, že dlžník obsah zmluvy nemá možnosť zmeniť). Rozhodcovský súd
odvodil svoju právomoc rozhodnúť spor účastníkov z rozhodcovskej zmluvy uzavretej medzi žalobcom
a žalovaným dňa 17.01.2013. Podľa čl. II rozhodcovskej zmluvy všetky spory vzniknuté zo zmluvy o

úvere vrátane sporov o jej platnosť, výklad alebo zrušenie, ako aj spory, ktoré z dohody o vyplnení
zmeniek zabezpečujúcej úverovú zmluvu a uplatnenia práv z takto vyplnenej zmenky, vrátane sporov o
jej platnosť, výklad alebo zrušenie, budú riešené
a) pred Stálym rozhodcovským súdom, ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na Stálom
rozhodcovskom súde, rozhodcovské konanie bude vedené podľa vnútorných predpisov Stáleho

rozhodcovského súdu, a to jedným rozhodcom ustanoveným podľa vnútorných predpisov Stáleho
rozhodcovského súdu, pričom účastník rozhodcovského konania môže do 15 kalendárnych dní od
doručenia rozhodcovského rozsudku podať Stálemu rozhodcovskému súdu žiadosť o preskúmania
rozhodcovského rozsudku, rozhodcovský rozsudok preskúmava iný rozhodca ustanovený podľa
vnútorných predpisov Stáleho rozhodcovského súdu,

b) pred príslušným súdom Slovenskej republiky, ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na súde podľa
príslušného právneho predpisu (zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok)
stým,žesazmluvnéstranydohodli,žepokiaľktorákoľvekzozmluvnýchstránpodážalobuorozhodnutie
akéhokoľveksporu,ktorývzniknezprávnychvzťahovuvedenýchvbode1článkuIIzmluvyvrátanesporu
o platnosť, výklad alebo zrušenie zmluvy o úvere na všeobecnom súde, považuje sa táto skutočnosť za

rozväzovaciu podmienku rozhodcovskej zmluvy, ustanovenie tejto vety sa nepoužije v prípade, ak pred
podaním žaloby na všeobecnom súde bola podaná žaloba na rozhodcovský súd vo veci, v ktorej je touto
rozhodcovskou zmluvou v súlade s vnútornými predpismi rozhodcovského súdu založená právomoc
Stáleho rozhodcovského súdu.

5./ V zmysle čl. I rozhodcovskej zmluvy sa Stálym rozhodcovským súdom na účely rozhodcovskej
zmluvy rozumie Stály rozhodcovský súd zriadený spoločnosťou Slovenská rozhodcovská a. s. so sídlom
v Karloveské rameno 8, Bratislava, IČO: 35 922 761. Rozhodcovská zmluva (čl. II bod 3) upravuje
možnosť odstúpenia od rozhodcovskej zmluvy bez uvedenia dôvodu v lehote 10 dní od jej uzatvorenias tým, že odstúpenie od zmluvy musí byť v písomnej forme doručené v uvedenej lehote druhej zmluvnej
strane. V čl. III obsahuje rozhodcovská zmluva poučenie o rozhodcovskom konaní, napr. o tom, že
rozhodcovské konanie je podobné konaniu na všeobecnom súde, Stály rozhodcovský súd je obdoba

všeobecného súdu a rozhodca je obdoba sudcu všeobecného súdu zo zoznamu rozhodcov vedeného
Stálym rozhodcovským súdom, výsledkom rozhodcovského konania je rozhodnutie (rozhodcovský
rozsudok/uznesenie) záväzné pre účastníkov rozhodcovského konania, ktoré má rovnaké účinky ako
právoplatný rozsudok všeobecného súdu a je možné na základe neho viesť exekúciu, voči rozhodnutiu
rozhodcovského súdu je možné v stanovenej lehote podať žiadosť o jeho preskúmanie na Stály

rozhodcovský súd alebo žalobu o jeho zrušenie na príslušný všeobecný súd. Súčasne podľa čl.
IV rozhodcovskej zmluvy zmluvné strany v zmysle ustanovenia § 42 zákona č. 244/2002 Z. z. o
rozhodcovskom konaní vylúčili zrušenie rozhodnutia Stáleho rozhodcovského súdu v rámci obnovy
konania (bod 1), dohodli, že zmluva sa môže meniť alebo zrušiť výlučne písomnou dohodou zmluvných
strán vyhotovenou vo forme dodatku k rozhodcovskej zmluve s úradne overenými podpismi zmluvných
strán(bod.2).Napokonrozhodcovskázmluva(včl.IV)obsahujevyhláseniedlžníka,žesjejuzatvorením

súhlasí a bol osobitne poučený o dôsledkoch uzavretia rozhodcovskej zmluvy.

6./ Rozhodcovská zmluva obsahuje v čl. II rozhodcovskú doložku, podľa ktorej môžu byť spory
medzi zmluvnými stranami riešené v rozhodcovskom konaní alebo v súdnom konaní, z čoho by
vyplývalo, že rozhodcovská doložka nevyžaduje od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne

v rozhodcovskom konaní (§ 53 ods. 4 písm. r/ OZ v znení účinnom do 31.12.2014 - § 879s OZ).
V skutočnosti však rozhodcovská doložka možnosť riešenia sporov na všeobecnom (štátnom) súde
spotrebiteľovi prakticky neposkytuje, pretože o forme konania (pred rozhodcovským alebo všeobecným
súdom) rozhoduje žalobca, čo vzhľadom na charakter sporov zo zmlúv o úvere znamená, že o forme
konania rozhodne veriteľ (dodávateľ). Súdu je totiž z jeho činnosti známe, že práve dodávateľ je ten, kto

si uplatňuje nároky zo zmlúv o úvere podaním žaloby na rozhodcovskom súde. Tým došlo k porušeniu
Ústavou SR garantovaného práva každého na spravodlivý súdny proces pred nezávislým a nestranným
súdom (čl. 46 ods. 1 Ústavy SR). Rozhodcovská doložka v čl. II rozhodcovskej zmluvy je vzhľadom
na uvedené neprijateľnou zmluvnou podmienkou, pretože spôsobuje značnú nerovnováhu v právach
a povinnostiach zmluvných strán. Podpisom rozhodcovskej zmluvy s rozhodcovskou doložkou tak,

ako je koncipovaná v čl. II rozhodcovskej zmluvy, sa spotrebiteľ vopred vzdal práva, aby bol jeho
spor s dodávateľom zo zmluvy o úvere riešený pred nezávislým a nestranným súdom (§ 54 ods. 1
OZ). Súd pritom nemá pochybnosti o tom, že uzavretie rozhodcovskej zmluvy bolo práve v záujme
dodávateľa, ktorého snahou bolo zabezpečiť si, aby prípadný spor zo zmluvy o úvere riešil subjekt,
ktorý dodávateľ sám vyberie a s ktorým spolupracuje, pričom to platí aj v prípade, že by bola podaná

žiadosť o preskúmanie rozhodcovského rozsudku, keďže preskúmanie má vykonať rozhodca toho
istého rozhodcovského súdu. Vzhľadom na uvedené, aj keď rozhodcovská doložka v rozhodcovskej
zmluve pripúšťa rozhodovanie sporu pred všeobecným súdom, táto možnosť bola pre spotrebiteľa
iba teoretická, pretože podľa doložky, ak žalobu na rozhodcovskom súde podal dodávateľ, pričom
práve on mal záujem získať exekučný titul, spotrebiteľ sa už nemohol domáhať svojich práv na

všeobecnom súde, pretože to priamo rozhodcovská zmluva vylučuje. Rozhodcovská doložka v čl. II
rozhodcovskej zmluve tak nútila spotrebiteľa, ak podá žalobu dodávateľ, neodvolateľne sa podrobiť
rozhodcovskému konaniu. Rozhodcovská zmluva môže mať podľa § 4 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z. z.
o rozhodcovskom konaní (ďalej len ZoRK) formu osobitnej zmluvy alebo formu rozhodcovskej doložky
k zmluve. Predmetná rozhodcovská zmluva bola uzavretá ako samostatná zmluva a bola podpísaná

obidvoma zmluvnými stranami. Z rozhodcovskej zmluvy vyplýva, že jej text vopred pripravil veriteľ (pri
jej uzatváraní boli do veriteľom pripraveného tlačiva dopísané iba údaje o dlžníkovi a zmluve o úvere -
jej číslo a dátum uzavretia) a predložil ju na podpis dlžníkovi, ktorý celkom zjavne nemal reálnu možnosť
obsah predloženej formulárovej rozhodcovskej zmluvy ovplyvniť, resp. niektoré zo zmluvných dojednaní
vylúčiť. Súd s poukazom na uvedené dospel k záveru, že aj keď bola rozhodcovská zmluva uzavretá na

samostatnej listine nebola dojednaná individuálne.

7./Preplatnédojednanierozhodcovskéhokonaniasavyžadujeindividuálnevyjednanierozhodcovského
konania zo strany spotrebiteľa, a to po poučení o dôsledkoch jeho rozhodnutia, pričom dodávateľ tak
musí postupovať spôsobom preukázateľným. Predformulované vyhlásenie spotrebiteľa, že súhlasí s

uzatvorením rozhodcovskej zmluvy a že bol poučený o dôsledkoch jej uzatvorenia nerobí rozhodcovskú
zmluvuindividuálnedojednanou.Existujetotižnebezpečenstvo,žespotrebiteľ,ktorémujerozhodcovská
zmluva predložená spolu so zmluvou o úvere, teda v čase, keď jeho snahou je získať finančné
prostriedky, pristúpi v rámci formulárovej zmluvy na arbitráž alebo od nej z dôvodu neinformovanostineodstúpi, najmä ak z nej vyplýva, že ju možno zmeniť alebo zrušiť iba dohodou zmluvných strán,
a to dokonca formou dodatku s úradne overenými podpismi zmluvných strán (čl. III bod 2). Podľa
rozhodnutia Krajského súdu v Prešove sp. zn. 6CoE 256/2012 zo dňa 29.11.2012 nevyužitie odstúpenia

od neprijateľnej rozhodcovskej zmluvy nerobí doložku individuálne vyjednanou. Taktiež v zmysle
rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vo veci 3MCdo 14/2011 odstúpenie od zmluvy
prichádza do úvahy za predpokladu, že je platná. Od absolútne neplatnej zmluvy sa odstúpiť nedá.
Ak je zmluva od začiatku neplatná ex tunc, nie sú splnené zákonné podmienky na jej dodatočné
zrušenie. Aj keď zmluva obsahuje poučenie o rozhodcovskom konaní, súd má zato, že priemerný

spotrebiteľ, z neho nemá možnosť zistiť, že o prípadnej žalobe, ktorú podá voči nemu oprávnený,
rozhodne súkromný subjekt (nie štátny súd), najmä, ak z poučenia vyplýva, že rozhodcovský súd je
obdoba všeobecného súdu a rozhodca je obdoba sudcu všeobecného súdu. Rozhodcovskou zmluvou,
tak ako bola koncipovaná, bola spotrebiteľovi odopretá možnosť brániť svoje práva pred všeobecným
súdom vo všetkých prípadoch, ak dodávateľ podá voči nemu žalobu na rozhodcovskom súde. Pokiaľ
ten, kto mlčí tam, kde nie je povinný sa vyjadriť, nie je možné toto jeho mlčanie považovať ani za

súhlasanizanesúhlas.Dodávateľ(oprávnený)nútispotrebiteľa(povinného)spotrebiteľskouzmluvouku
konaniu,ktoréniejepovinnývykonať,scieľomdosiahnutiaprejednaniavecipredrozhodcovskýmsúdom
a obchádzania ustanovení Občianskeho zákonníka chrániacich spotrebiteľa. Znenie rozhodcovskej
zmluvy nemusí odporovať doslovnému zneniu zákonného ustanovenia, avšak svojimi dôsledkami
sleduje ten cieľ, aby predmetné ustanovenie dodržané nebolo, teda zákon obchádza. O obchádzanie

zákona ide vtedy, ak je právnym úkonom dohodnuté niečo, čo síce nie je so zákonom v priamom rozpore,
ale svojimi dôsledkami sleduje cieľ, aby zákon nebol dodržaný (nález Ústavného súdu SR sp. zn. PL.
ÚS 16/95 zo dňa 24.5.1995).

8./ Rozhodcovskú zmluvu bolo potrebné posúdiť za absolútne neplatnú podľa § 39 Občianskeho

zákonníka, nakoľko sa celkom zjavne svojím obsahom a účelom prieči dobrým mravom. Rozpor s
dobrými mravmi vidí súd najmä v tom, že nebola so spotrebiteľom individuálne dojednaná, spotrebiteľ
nemal reálnu možnosť obsah predloženej formulárovej rozhodcovskej zmluvy ovplyvniť, resp. niektoré
ustanovenia vylúčiť, pričom bola podpísaná v čase, keď ešte žiadna pohľadávka neexistovala a
spotrebiteľ, ktorému bolo predložených na podpis niekoľko listín a medzi nimi aj rozhodcovská

zmluva, sa zameriaval na získanie finančných prostriedkov. Zanedbateľná pritom nie je ani skutočnosť,
že spotrebiteľ, ktorý má záujem získať peňažné prostriedky je vo finančnej tiesni a pri podpise
rozhodcovskej zmluvy sa môže odôvodnene domnievať, že ak rozhodcovskú zmluvu nepodpíše, úver
mu nebude poskytnutý. Voľba rozhodcu v rozhodcovskej zmluve bola uskutočnená jednostranne,
nakoľko samotné ustanovenie rozhodcu na predtlačenom formulári dokonca predchádzalo nepochybne

aj samotnému rozhodnutiu povinného si finančné prostriedky obstarať, teda predtým, ako vôbec
pristúpil k uzatvoreniu zmluvy o úvere. Rozhodcovská doložka v rozhodcovskej zmluve (čl. II) je
prakticky rovnakého znenia ako rozhodcovské doložky, ktoré už boli viackrát judikované za neprijateľné
zmluvné podmienky, iba nebola začlenená do všeobecných podmienok, ale do rozhodcovskej zmluvy
a upravuje možnosť požiadať o preskúmanie rozhodcovského rozsudku, ale rozhodcom toho istého

rozhodcovského súdu. Z tohto pohľadu je potom možné vidieť aj určité obchádzanie zákona, a
to konkrétne snahu vyhnúť sa súdnej kontrole rozhodcovskej doložky podľa kritérií neprijateľných
podmienok spotrebiteľskej zmluvy. Súd navyše zastáva názor, že už samotná forma, v akej je
rozhodcovská zmluva napísaná (drobným ťažko čitateľným textom) už sama osebe podstatne sťažuje
riadne oboznámenie sa spotrebiteľa s obsahom dojednaní v takomto texte obsiahnutými. Rozhodcovská

zmluva uzavretá so spotrebiteľom, ak má byť právom akceptovateľná ako prejav zmluvnej autonómie,
musí byť výsledkom slobodnej vôle oboch zmluvných strán. Slobodná vôľa vyžaduje informácie o
možnosti voľby medzi viacerými riešeniami a informácie o tom, čo tá ktorá voľba konkrétne znamená.
Nakoľko tieto podmienky neboli splnené a povinný nemal možnosť ovplyvniť ani obsah zmluvy o
úvere, ale predovšetkým rozhodcovskej zmluvy, nemožno považovať rozhodcovskú zmluvu za zmluvnú

podmienku dojednanú individuálne. Súd poukazuje na to, že zmluva o úvere a rozhodcovská zmluva
boli uzavreté v ten istý deň. Spotrebiteľ tak v skutočnosti ešte pred poskytnutím finančných prostriedkov
a vznikom akéhokoľvek sporu stratil právo brániť sa voči nárokom veriteľa na riadnom súde v mieste
svojho bydliska.

9./ Súd dospel k záveru, že rozhodcovská zmluva je absolútne neplatná podľa § 39 a § 53 ods. 5 OZ,
pretože nebola dojednaná individuálne a spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach
strán v neprospech spotrebiteľa, pričom aj keď ide o spotrebiteľa menej bdelého, či nečinného (až
ľahostajného) je namieste mu poskytnúť súdnu ochranu. Súd je toho názoru, že nebezpečenstvo,že priemerný spotrebiteľ nepoukáže na nekalosť zmluvnej podmienky (ako to vyplýva aj z judikatúry
súdneho dvora - Oceáno), t. j. zostane nečinný, nie je zanedbateľné. Úlohou súdu, ktorý vo veci
rozhoduje, je vyrovnávať nerovnováhu, ktorá existuje medzi spotrebiteľom a dodávateľom a posudzovať

tak ex offo prípadnú nekalú povahu zmluvnej podmienky - rozhodcovskej zmluvy, aj keď to spotrebiteľ
nenamieta. Pri posudzovaní rozhodcovskej zmluvy súd nemohol vychádzať iba zo skutočnosti, že táto
bola koncipovaná na samostatnej listine, ale prihliadal aj na celkový charakter rozhodcovskej zmluvy,
t. j. okolností, za ktorých bola uzavretá (pri uzatvorení zmluvy o úvere, teda v čase, keď hlavným
cieľom povinného bolo získať peniaze) a tiež schopnosti žalobcu ako priemerného spotrebiteľa pochopiť

význam tak dôležitého dojednania, akým rozhodcovská zmluva je a napokon aj nemožnosť žalobcu
ako slabšej zmluvnej strany ovplyvniť obsah rozhodcovskej zmluvy (§ 53 ods. 2 OZ). Súd pritom
prihliadal aj na to, že v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad pre spotrebiteľa
priaznivejší (§ 54 ods. 2 OZ). V tomto smere súd poukazuje na rozhodnutie Vrchného krajinského súdu
v Brandenburgu, ktorý v rozhodnutí z 21.6.2006 č. k. 7U 17/06 konštatoval, že „Pri skúmaní neprijateľnej
povahy zmluvných podmienok súd v slade s rozhodovacou líniou Spolkového súdneho dvora (BGH)

potvrdil, že je potrebné vychádzať z najneprijateľnejšieho výkladu, aký pri posudzovaných zmluvných
podmienkach vôbec prichádza do úvahy.“

10./ Po preskúmaní rozhodcovskej zmluvy dospel súd k záveru, že právomoc rozhodcovského
súdu bola založená na absolútne neplatnej rozhodcovskej zmluve (§ 53 ods. 5 OZ, § 39 OZ), preto

rozhodcovský súd nemal právomoc rozhodovať spor účastníkov a vydať rozhodcovský rozsudok, ktorý
tak nemôže byť (a to ani sčasti) spôsobilým exekučným titulom, na základe ktorého by žalovanému
voči žalobcovi vznikol nárok, ktorého vymoženia by sa mohol v rámci exekúcie domáhať. Ak aj bol
vydaný rozhodcovský rozsudok a to na základe absolútne neplatnej rozhodcovskej zmluvy, takýto
rozsudok nemôže spĺňať podmienku vykonateľnosti a nemôže byť ani exekučným titulom. Vzhľadom

na uvedené nulitný rozhodcovský rozsudok nezakladá prekážku právoplatne rozhodnutej veci, pretože
neplatná rozhodcovská zmluva nemohla platne založiť právomoc rozhodcovského súdu na prejednanie
veci a ani na vydanie rozhodnutia, ktoré by následne mohlo požívať tiež náležitú ochranu v procese
exekučného vymáhania ním priznanej pohľadávky (čiže stať sa spôsobilým podkladom exekúcie alebo
tiež exekučným titulom). V tomto smere súd poukazuje na uznesenie Krajského súdu v Trnave sp.zn.

10CoE/308/2011 zo dňa 31.05.2012 ako aj uznesenie NS SR sp.zn. 5Cdo/232/2012 zo dňa 27.02.2013.

11./ Vzhľadom na uvedené súd ďalej posudzoval samotnú zmluvu o úvere č. 303800092 zo dňa
17.01.2013 uzavretú medzi sporovými stranami a skúmal, či obsahuje všetky náležitosti stanovené
zákonom č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách, pričom dospel k

záveru, že v tejto zmluve je výška úrokovej sadzby 39,15% ročne v rozpore s dobrými mravmi, nakoľko v
tom čase sa spotrebiteľské úvery so splatnosťou do jedného roka poskytovali pri úrokovej sadzbe 7,98%
ročne. Keďže úroky za poskytovanie peňažných prostriedkov podliehajú súdnej kontrole z hľadiska
princípu dobrých mravov , tak súd musí konštatovať, že doterajšia judikatúra súdov nespochybnila, že
neprimerané úroky sú v rozpore s pravidlami správania sa, ktoré sú v spoločnosti v prevažnej miere

uznávané a predstavujú základný hodnotový poriadok. Neprimeranou a preto odporujúcou dobrým
mravom je taká výška úrokov, ktorá podstatne presahuje úrokovú mieru v dobe dojednania obvyklú
určenú najmä s prihliadnutím k najvyšším úrokovým sadzbám uplatňovaným bankami pri poskytovaní
úverov alebo pôžičiek. Pri nebankových subjektoch, ktoré sú taktiež súčasťou finančného trhu sa
vzhľadom na vyššiu mieru rizika vo všeobecnosti dajú akceptovať vyššie úroky, rozhodne nie však

viac ako o 100% oproti priemeru bánk. Výška zmluvných úrokov, pokiaľ tieto úroky prevýšia priemer
úrokov na trhu pri porovnateľnom úvere o viac ako 100% je neprijateľná a odporuje dobrým mravom
(rozsudok KS Banská Bystrica sp.zn. 13Co/188/2017 zo dňa 06.06.2017). S poukazom na uvedené je
potrebné považovať výšku úrokovej sadzby 39,l5 % ročne v rozpore s dobrými mravmi, nakoľko takmer 5
násobne prevyšuje najvyššiu mieru úrokovej sadzby pri obdobných úveroch poskytovaných bankovými

subjektmi a preto nie je možné akceptovať sporovými stranami dohodnutú úrokovú sadzbu uvedenú v
predmetnej úverovej zmluve resp. úrokovú sadzbu, ktorú stanovil veriteľ dlžníkovi za poskytnutie úveru
vo výške 800 eur. Okrem toho je v zmluve o úvere uvedená nesprávne RPMN, keďže podľa zmluvy
by mala RPMN predstavovať 96,50%, avšak vychádzajúc zo zmluvných údajov t.j. výška úveru 800
eur, ktorý mal byť zaplatený v 12 mesačných splátkach po 131 eur, čiže spolu suma 1.572 eur je

potom správna výška RPMN 302,67% teda niekoľko násobne viac ako je uvedené v úverovej zmluve
a teda údaj o RPMN v zmluve o spotrebiteľskom úvere zo dňa 17.01.2013 je uvedený nesprávne v
neprospech spotrebiteľa, čo spolu s výškou úrokovej sadzby, ktorá je v rozpore s dobrými mravmi
spôsobuje, že poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov. Námietkužalobcu ohľadne výšky, počtu a termínov splátok istiny, úrokov a iných poplatkov súd nepovažoval za
dôvodnú, keďže podľa zmluvy o úvere mal zaplatiť sumu 1.572 eur do 07.01.2014 a podľa splátkového
kalendára podpísaného v ten istý deň uvedená suma mala byť zaplatená v 12 mesačných splátkach

po 131 eur a v tomto smere súd odkazuje na súčasnú rozhodovaciu prax ( uznesenie NS SR sp.zn.
3Cdo/146/2017 zo dňa 22.02.2018). Keďže spotrebiteľský úver poskytnutý žalovaným žalobcovi na
základe úverovej zmluvy zo dňa 17.01.2013 sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, tak povinnosťou
žalobcu ako dlžníka bolo vrátiť žalovanému istinu vo výške 800 eur a pokiaľ žalobca zaplatil žalovanému
viac ako predstavuje istina úveru, tak sa to považuje za bezdôvodné obohatenie, ktoré je žalovaný

povinný vydať žalobcovi. V tomto prípade ide o bezdôvodné obohatenie získané plnením spotrebiteľa
z úverovej zmluvy, na ktorú sa vzťahuje fikcia bezúročnosti a bez poplatkovosti a preto by sa na takéto
bezdôvodné obohatenie malo nazerať ako na bezdôvodné obohatenie získané plnením z neplatného
právneho úkonu. Žalovaný je teda povinný vydať bezdôvodné obohatenie, ktoré získal na úkor žalobcu
a zo strany žalobcu bol predložený doklad, podľa ktorého na základe zmluvy č. 303800092 zo dňa
17.01.2013 zaplatil žalovanému spolu sumu 2.363,67 eura, pričom žalovaný vo svojich vyjadreniach

výšku tejto sumy nespochybnil a z toho dôvodu podľa § 151 ods. 1 CSP súd skutkové tvrdenie žalobcu
o zaplatení sumy 2.363,67 eura považoval za nesporné. Žalobca teda mal na základe úverovej zmluvy
zaplatiť žalovanému sumu 800 eur pričom zaplatil sumu 2.363,67 eura a teda rozdiel vo výške 1.563,67
eura predstavuje bezdôvodné obohatenie žalovaného na úkor žalobcu a z toho dôvodu súd zaviazal
žalovaného vydať žalobcovi z titulu bezdôvodného obohatenia sumu 1.563,67 eura, čím vyhovel žalobe

žalobcu v celom rozsahu.

12./ Žalobca je oslobodený od súdnych poplatkov podľa § 4 ods.2 písm. u/ Zákona č.71/1992 Zb. a preto
súd podľa § 2 ods.2 cit.zákona zaviazal na zaplatenie súdneho poplatku za podanú žalobu žalovaného,
pričom súdny poplatok predstavuje sumu 93,50 eura (6 % zo sumy 1.563,67 eura podľa položky 1 písm.

a/ Sadzobníka súdnych poplatkov).

13./ O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 262 ods. 1 CSP tak, že podľa § 255 ods. 1 CSP
žalobcovi, ktorý mal vo veci plný úspech priznal náhradu trov konania v plnom rozsahu s tým, že podľa
§ 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne tunajší súd samostatným uznesením po

právoplatnosti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa
doručenia na Okresný súd Topoľčany.
Podľa §-u 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných

náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutie smeruje,
v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ
domáha (odvolací návrh).