Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 29. september 2015

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 8Co/856/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1206228118
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 09. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Vlčková
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2015:1206228118.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Vlčkovej a členov
senátu JUDr. Moniky Holickej a JUDr. Ondreja Krajča v právnej veci navrhovateľa: A.. E. R., L. O.
XX, H., zastúpeného Mgr. Martinom Dohňanským, advokátom, so sídlom Exnárova 13, Bratislava, proti
odporcovi: Slovenská kancelária poisťovateľov, so sídlom Trnavská cesta 82, Bratislava, zastúpená
Allianz-Slovenská poisťovňa, a.s., so sídlom Dostojevského rad 4, Bratislava, o mimoriadne zvýšenie

náhrady za bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia, na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku
Okresného súdu Bratislava II, zo dňa 04.septembra 2014, č.k. 17C/228/2006-305, jednohlasne takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zamietol návrh, ktorým sa navrhovateľ domáhal od odporcu
zaplatenia sumy 303.973,- eur (9.157.500,- Sk) titulom mimoriadneho zvýšenia náhrady za bolesť a
za sťaženie spoločenského uplatnenia z dôvodu, že dňa 22.01.1998 sa stal účastníkom dopravnej
nehody, pri ktorej utrpel viaceré zranenia. Rozhodol tak podľa § 444 Obč. zákonníka, § 2 ods. 1, §

4 ods. 1, § 7 ods. 3 vyhl.č. 32/1965 Zb. a podľa § 106 Obč. zákonníka, keď vykonaným
dokazovaním zistil, že H.. J. D. v znaleckom posudku, vypracovanom dňa 22.09.1998, ohodnotil
bolestné na 1.627,50 bodov, následne ohodnotil operáciu zo dňa 22.10.1998, vykonanú za účelom
extrakcie osteosyntetického materiálu a osteotomia tibiofibulárnej symdezmozy a deliberácie členka
počtom 63 bodov, zvýšených o 50%, t.j. 180 bodov titulom bolestného a ďalej operáciu zo dňa
22.02.1999 - vykonanie extrakcie osteosyntetického materiálu zo stehna a predkolenia počtom 307,50

bodov. Sťaženie spoločenského uplatnenia navrhovateľa ohodnotil H.. J. D. v posudku vypracovanom
dňa 07.12.1998 počtom 300 bodov. H.. H. Y., odborný lekár a znalec v odbore zdravotníctvo, vypracoval
dňa 21.08.2003 znalecký posudok č. 10877-39/03 na základe objednávky navrhovateľa, v ktorom
ohodnotil bolestné počtom 1.126,25 bodov, ktoré zvýšil o dvojnásobok, t.j. na 2.252,50 bodov a sťaženie
spoločenského uplatnenia ohodnotil 800 bodmi, ktoré rovnako zvýšil na dvojnásobok, t.j. na 1.600
bodov. Znalec z odboru zdravotníctvo, odvetvie psychiatria, G.. H.. Ľ. Y., M.. vypracoval dňa 10.06.2003
znalecký posudok, v ktorom dospel k záveru, že napriek liečeniu sa somatický stav navrhovateľa

nezlepšil, začali sa prejavovať príznaky postresovej traumatickej poruchy a trvalé zmeny psychického
stavu v zmysle organickej poruchy a ohodnotil sťaženie spoločenského uplatnenia pre vážne mozgové
aleboduševnéporuchypoťažkomporaneníhlavypočtom600bodov.Vzhľadomnanámietkupremlčania
vznesenú odporcom ustanovil v konaní znalca H.. K. R. na zodpovedanie otázky, ku ktorému dňu došlo
k ustáleniu zdravotného stavu navrhovateľa vo vzťahu k bolestnému v súvislosti s dopravnou
nehodou zo dňa 22.01.1998, t.j. kedy bolo možné ohodnotiť bolesť a rovnako, ku ktorému dňu došlo

k ustáleniu zdravotného stavu navrhovateľa vo vzťahu k sťaženiu jeho spoločenského uplatnenia v
dôsledku následkov po úraze, t.j. kedy sa ustálil zdravotný stav navrhovateľa natoľko, aby bolo
zrejmé, či a v akom rozsahu došlo u neho k sťaženiu spoločenského uplatnenia. Znalec vo svojomposudku č. 15/2008 dospel k záveru, že k definitívnemu ustáleniu zdravotného stavu navrhovateľa
došlo dňa 06.02.2003, kedy H.. D. konštatoval posttraumatickú artrózu - zhrubnutie kostených spojov
a obmedzenie hybnosti v mieste komplikovanej zlomeniny ľavej píšťaly v úrovni členka s ťažkým

obmedzením hybnosti a jedinou alternatívnou - operačným znehybnením ľavého členka - artrodézou. K
ustáleniu zdravotného stavu vo vzťahu k sťaženiu spoločenského uplatnenia podľa znalca došlo
taktiež ku dňu 06.02.2003. Na posúdenie ustálenia zdravotného stavu navrhovateľa v súvislosti s jeho
duševnými,resp.psychickýmiporuchami,aktakétovdôsledkudopravnejnehody unavrhovateľa
nastali, súd ustanovil znalca H.. H. Č. z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie psychiatria, ktorý

vo svojom znaleckom posudku č. 40/2009 konštatoval, že navrhovateľ trpí duševnou
poruchou - posttraumatickou stresovou poruchou s pokračujúcimi paralelnými emočnými príznakmi v
súvislosti so vznikom život ohrozujúcej udalosti (autonehoda). Uviedol, že posttraumatická stresová
porucha (ďalej len PTSP) začala u navrhovateľa bezprostredne po nehode, je viazaná s udalosťou
ohrozujúcouživot,akeďžePTSPjepodľadiagnostickýchkritériíkonštatovaná akoodpoveď nastresovú
udalosť, je v prípade navrhovateľa trvanie príznakov dlhodobé. Na pojednávaní dňa 05.11.2009 znalec

vo svojej výpovedi uviedol, že podľa neho do 6-ich mesiacov od dopravnej nehody
sa musela prejaviť PTSP, teda prvé príznaky začali hneď po traume a do konca 6-ich mesiacov
sa ustálila v celom rozsahu. Na pojednávaní dňa 18.03.2010 znalec H.. K. R. na otázku, kedy bolo
možné definitívne konštatovať posttraumatickú artrózu členka ako trvalý následok úrazu uviedol, že
toto bolo možné konštatovať už v roku 1999 po extrakcii osteosyntetického materiálu a po ukončení

rehabilitačnej liečby, následne v roku 2003 bola táto diagnóza iba potvrdená. Na základe vykonaného
dokazovania rozhodol rozsudkom zo dňa 18.03.2010 tak, že návrh navrhovateľa zamietol z dôvodu, že
návrh bol podaný po uplynutí dvojročnej subjektívnej premlčacej doby podľa § 10 Obč. zákonníka, keď
vychádzal z obsahu znaleckého posudku H.. K. R. a z jeho výpovede pred súdom, keď konštatoval, že
bolestné bolo možné ohodnotiť už v roku 1999 a po 12-ich mesiacoch od úrazu musel byť zdravotný stav

navrhovateľa definitívne ustálený. Najneskôr sa zdravotný stav podľa znalca ustálil dňom 06.02.2003,
kedy mu bolo navrhnuté operačné znehybnenie členka, a to tak vo vzťahu k bolestnému ako aj
vo vzťahu k sťaženiu spoločenského uplatnenia. Dospel k záveru, že do 22.01.1999 - najneskôr do
06.02.2003 musel byť zdravotný stav navrhovateľa ustálený, návrh na súd v časti o bolestné
mohol navrhovateľ podať teda dňa 22.01.1999, resp. dňa 06.02.2003, subjektívna dvojročná lehota na

podanie návrhu teda uplynula dňa 22.01.2001, resp. dňa 06.02.2005, a preto návrh podaný na súd
dňa 09.11.2006, bol podaný po uplynutí zákonnej dvojročnej premlčacej doby. V časti o mimoriadne
zvýšenie náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia mohol teda navrhovateľ podať návrh na súd
dňa 06.02.2003, pričom subjektívna premlčacia doba uplynula dňom 06.02.2005 a návrh podaný dňa
09.11.2006, bol podaný po uplynutí premlčacej doby. V dôsledku odvolania podaného navrhovateľom

Krajský súd v Bratislave uznesením č.k. 8Co 373/2010-213 rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vec
mu vrátil na ďalšie konanie. V odôvodnení rozhodnutia odvolací súd uviedol, že pri posudzovaní času,
kedy sa poškodený dozvedel o škode spočívajúcej v bolesti, je rozhodujúci čas jej zistenia, pri
posudzovaní ktorého súd prvého stupňa správne vychádzal z rozhodnutia Najvyššieho súdu SR č. M
Cdo 37/2000, podľa ktorého za deň zistenia bolesti nemožno bez ďalšieho považovať deň ukončenia

práceneschopnosti poškodeného, ani deň vyhotovenia posudku o bolestnom, ale okamih ustálenia
zdravotného stavu poškodeného, keď v zmysle § 9 ods. 1 vyhl. č. 32/1965 Zb. možno bolesť ohodnotiť
lenčostavpoškodenéhomožnopovažovaťzaustálený.Tátoskutočnosťvšakpodľanázoruodvolacieho
súdu nebola jednoznačne preukázaná vzhľadom na nejednotnosť záverov znaleckých posudkov, a preto
uložil súdu prvého stupňa na odstránenie rozporov nariadiť kontrolné znalecké dokazovanie. Súd prvého

stupňa v ďalšom konaní v súlade s právnym názorom odvolacieho súdu ustanovil v konaní znaleckú
organizáciu LEGE ARTIS znalecká organizácia s.r.o., ktorá uviedla, že bolestné je možné hodnotiť
hneď, ako sú známe všetky poranenia (diagnózy), avšak najideálnejšie, a teda aj väčšinou sa realizuje
hodnotenie bolestného po skončení liečby, kedy sú známe aj prípadné komplikácie celého priebehu
liečby, ktoré by mohli ovplyvniť navýšenie hodnotenia. Znalecká organizácia sa preto priklonila k tomu,

že dňom kedy bolo možné prvýkrát hodnotiť bolesť u navrhovateľa po nehode zo dňa 22.01.1998, bol
deň ukončenia jeho liečby, teda 01.09.1998 a tento termín označila aj za deň ustálenia zdravotného
stavu vo vzťahu k hodnoteniu bolestného. Podľa znaleckej organizácie bolo možné prvýkrát hodnotiť
sťaženie spoločenského uplatnenia u navrhovateľa v súvislosti s dopravnou nehodou zo dňa
22.01.1998, dňa 07.12.1998. Na pojednávaní dňa 10.06.2014 vypočul B. H.. J. K., zastupujúceho

znaleckú organizáciu LERGE ARTIS znalecká organizácia s.r.o., ktorý vo svojej výpovedi zotrval
na záveroch vypracovaného znaleckého posudku a na otázku navrhovateľa, či nemal na ustálenie
zdravotného stavu vplyv ďalší vývoj jeho zdravotného stavu, teda to, že sa jeho komfort zhoršoval,
čo viedlo až k úplnému znehybneniu kĺbu, znalec uviedol, že už v čase liečenia bolo konštatované,že pacient mal opuch členkového kĺbu, má obmedzenú hybnosť, zmeny na koži, čo predstavovalo
jasný signál artrózy, a tento stav sa už nedalo zvrátiť v tom čase, keď neexistovali také metódy ako v
súčasnej dobe, kedy je možné pristúpiť k výmene kĺbu. To, že dochádza k artróze, konštatoval znalec

H.. D., teda už v tom čase musel vedieť a predpokladať, aký bude vývoj zdravotného stavu pacienta.
Uviedol, že išlo o vnútrokĺbovú zlomeninu na nosnom kĺbe, ktorý stav musel zákonite
viesť k artróze. Ďalej v odôvodnení rozhodnutia uviedol, že návrhom podaným na Okresný súd
Bratislava III dňa 14.11.2003, vedeným pod sp.zn. 16C 13/2004 sa navrhovateľ domáhal mimoriadneho
zvýšenia náhrady za bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia v súvislosti s predmetnou dopravnou

nehodou proti odporcom: 1/ Finisch car s.r.o. - držiteľ motorového vozidla, ktoré spôsobilo kolíziu, 2/
Slovenská kancelária poisťovateľov, avšak uznesením zo dňa 21.09.2006 súd konanie zastavil z dôvodu
výmazu odporcu 1/ z Obchodného registra. Pri posudzovaní námietky premlčania vznesenej odporcom
vychádzal zo záverov kontrolného znaleckého dokazovania a dospel k záveru, že premlčacia doba vo
vzťahukbolestnémuuplynuladňa01.09.2000 avovzťahuksťaženiuspoločenskéhouplatneniakudňu
07.12.2000, a preto už v čase podania návrhu na Okresný súd Bratislava III dňa 14.11.2003 bol nárok

navrhovateľa premlčaný. Podľa § 151 ods. 3 O.s.p. rozhodol, že o trovách konania bude rozhodnuté
samostatným uznesením.
Proti tomuto rozsudku podal odvolanie v zákonom stanovenej lehote navrhovateľ, žiadal napadnutý
rozsudok súdu prvého stupňa zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. Za nesprávny považoval názor
súdu, že znalecký posudok len deklaruje škodu na zdraví a namietal, že navrhovateľ si uplatnil

dva samostatné nároky, avšak rozhodnutie o nich má konštitutívny charakter, keď súd o ich existencii v
konaní ešte len rozhoduje. Pokiaľ súd nesúhlasil s jeho tvrdením, že o potrebnom rozsahu škody získal
vedomosť až posudkom, namietal, že skôr sa o škode na zdraví navrhovateľ nemá ako dozvedieť. Súd v
označenom rozhodnutí predpokladá, že sa o tomto rozsahu dozvedel (NS SR č.k. M Cdo 37/2000). Toto
však nie je v súlade s ust. § 106 od. 1, 2 Obč. zákonníka a v tejto súvislosti uviedol, že sa pridržiava jeho

námietok uvedených v odvolaní voči rozsudku súdu prvého stupňa v tomto konaní zo dňa 18.03.2010.
K záveru súdu, že podľa konštantnej súdnej praxe za deň zistenia bolesti nemožno považovať deň
vyhotovenia rozsudku, ale rozhodujúcou je skutočnosť, kedy bola bolesť spôsobená, uviedol, že súd
má zrejme na mysli nárok na náhradu základného, nie mimoriadneho odškodnenia bolesti, keď súd
ďalej uviedol, že podstatným je okamih dopravnej nehody a následné operácie a liečenie navrhovateľa a

uviedol, že aj po ustálení zdravotného stavu mohol navrhovateľ žiadať o vyhotovenie posudku. Poukázal
na rozhodnutia Najvyššieho súdu SR, a to R 38/1975, z ktorého vyplýva, že pri úvahe o tom, kedy
sa poškodený dozvedel o škode, treba vychádzať z preukázanej vedomosti poškodeného o vzniknutej
škode,nielenzjehopredpokladanejvedomostiotejtoškodeaďalej narozhodnutieNajvyššieho
súduSRR9/1986arozsudok NajvyššiehosúduSRsp.zn. 3Cdo145/2004,vzmyslektoréhopre

posúdenie začiatku plynutia subjektívnej premlčacej doby je rozhodujúce, kedy sa oprávnený skutočne
dozvie o tom, že mu vznikla škoda a kto za jej vznik zodpovedá a nie je rozhodujúce, že oprávnený
mal možnosť dozvedieť sa potrebné skutočnosti už skôr. Uviedol, že v zmysle § 106 ods. 1 a 2 Obč.
zákonníka a uvedených rozhodnutí, je na vedľajšom účastníkovi - poisťovni, resp. škodcovi,
aby preukázal súdu, kedy sa poškodený najskôr dozvedel o druhu a rozsahu škody, a teda mu začala

plynúť premlčacia subjektívna doba. V rozpore s princípom právnej istoty a inštitútom premlčania sú
podľa jeho názoru práve rozhodnutia prekračujúce zákonné rámce tak, že oslabujú práva poškodených
na zdraví tým spôsobom, že sa za začiatok subjektívnej premlčacej doby pre uplatnenie náhrady škody
na zdraví poškodeným určuje objektívny, a na vôli poškodeného nezávislý moment - ustálenie
zdravotného stavu.

Odporca vo svojom vyjadrení navrhol napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny
potvrdiť. K rozhodnutiu Najvyššieho súdu SR sp.zn. 3 Cdo 145/2004, na ktoré poukázal navrhovateľ
vo svojom odvolaní, uviedol, že toto nerieši otázku premlčania nároku na náhradu škody na zdraví, ale
prejudikuje začiatok plynutia subjektívnej premlčacej doby pre uplatnenie práva na vydanie plnenia z
bezdôvodného obohatenia v zmysle § 107 ods. 1 Obč. zákonníka. Ďalej uviedol, že v zmysle judikátu

R 9/1986, na ktorý taktiež navrhovateľ poukázal vo svojom odvolaní, práve v danom prípade boli u
navrhovateľa splnené všetky predpoklady na to, aby si nárok uplatnil po tom, ako bol navrhovateľovi
vyhotovený posudok o hodnotení bolesti a sťaženia spoločenského uplatnenia H.. D. v roku 1998, keď k
tomuto dátumu už navrhovateľ poznal skutkové okolnosti (napr. skončenie liečby, trvalé následky úrazu),
z ktorých mohol vyvodiť svoje nároky na náhradu škody na zdraví. Ďalej poukázal v tejto súvislosti aj

na závery kontrolného znaleckého posudku vypracovaného v konaní. Uviedol, že navrhovateľ
si neuplatňoval v konaní základné odškodnenie za bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia, ale
len mimoriadne zvýšenie náhrady týchto nárokov a s poukazom na § 7 ods. 3 vyhl. č. 32/1965 Zb.
namietal, že aj zvýšenie odškodnenia u oboch nárokov treba posudzovať jednotlivo, pri každom nárokuzvlášť, pričom mimoriadne zvýšenie náhrady za bolesť a náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia
prichádza do úvahy len vo výnimočných prípadoch, t.j. v prípadoch hodných osobitného zreteľa,
v ktorých súd môže primerane zvýšiť tieto náhrady nad stanovené najvyššie sadzby odškodnenia bez

akéhokoľvek obmedzenia, avšak takéto zvýšenie v rámci voľnej úvahy súdu musí byť vždy náležite
odôvodnené s prihliadnutím k mimoriadnej povahe a okolnostiam konkrétneho prípadu. Nesúhlasil s
tvrdením navrhovateľa, že o škode sa dozvedel až zo znaleckého posudku H.. Y. v roku 2003, pretože
navrhovateľ mal hodnotenie bolesti a sťaženia spoločenského uplatnenia k dispozícii už v roku 1998,
vykonané H.. D., ktoré je identické v hodnotených položkách s posudkom H.. Y. aj v zmysle § 9

ods. 1 cit. vyhlášky sa posúdenie vykoná po ustálení stavu. Podľa jeho názoru preto za deň zistenia
škody na zdraví spočívajúcej v bolestiach a sťažení spoločenského uplatnenia, sa nemá považovať
deň vystavenia znaleckého posudku hodnotiaceho bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia, ale pre
počiatok zistenia takejto škody je aj podľa právnej teórie a rozhodovacej praxe rozhodujúce ustálenie
zdravotného stavu, t.j. bez ohľadu na to, kedy bol posudok vystavený.
Odvolací súd prejednal vec podľa § 212 ods. 1 O.s.p., bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa

§ 214 ods. 2 O.s.p. v spojení s ust. § 156 ods. 3 O.s.p. a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok súdu
prvého stupňa je vecne správny.
V prejednávanej veci súd prvého stupňa vykonal rozsiahle dokazovanie na zistenie všetkých
rozhodujúcich skutočností potrebných pre posúdenie dôvodnosti návrhu navrhovateľa, ktorým sa
domáhal zaplatenia žalovanej istiny titulom mimoriadneho zvýšenia náhrady za bolesť a za sťaženie

spoločenského uplatnenia v súvislosti so zraneniami, ktoré utrpel pri dopravnej nehode dňa 22.01.1998,
doplnil dokazovanie nariadením kontrolného znaleckého dokazovania v zmysle právneho názoru
odvolacieho súdu uvedeného v uznesení Krajského súdu v Bratislave č.k. 8Co 373/2010-213
zo dňa 20.03.2012, ktorým bol zrušený rozsudok súdu prvého stupňa zo dňa 18.03.2010 č.k.
17C/228/2006-179, ktorým právnym názorom je súd prvého stupňa v zmysle § 226 O.s.p. v ďalšom

konaní viazaný. Vykonané dôkazy vyhodnotil v súlade so zásadami vyplývajúcimi z ust. § 132 O.s.p.
a vec posúdil správne po právnej stránke, keď na daný prípad aplikoval § 444 a § 106 Obč. zákonníka
a ust. § 2 ods. 1, § 4 ods. 1 a § 7 ods. 3 vyhlášky č. 32/1965 Zb. Správne tiež dospel k záveru, že
navrhovateľ podal návrh na začatie konania po uplynutí zákonom stanovenej premlčacej doby. S týmto
záverom sa odvolací súd v celom rozsahu stotožnil.

Navrhovateľ vo svojom odvolaní neuviedol žiadne také relevantné námietky alebo argumenty, ktoré by
mali za následok zmenu skutkového stavu oproti tomu, ako bol ustálený súdom prvého stupňa, alebo
ktoré by boli spôsobilé spochybniť správnosť právnych záverov, na ktorých súd prvého stupňa založil
svoje rozhodnutie. Súd prvého stupňa venoval patričnú pozornosť všetkým tým sporným skutočnostiam,
ktoré boli významné z hľadiska právneho posúdenia veci, náležite objasnil skutkový a právny základ

svojho rozhodnutia, a preto jeho rozhodnutie možno považovať v tomto ohľade za presvedčivé. So
zreteľom na uvedené, odvolací súd považuje skutkové a právne závery súdu prvého stupňa za správne
a v celom rozsahu sa preto stotožňuje s dôvodmi uvedenými v odôvodnení napadnutého rozhodnutia,
ktoré viedli súd prvého stupňa k týmto záverom, tieto si osvojuje v celom rozsahu a
v podrobnostiach na ne odkazuje. Obsah odvolania navrhovateľa, z hľadiska ním uplatňovaných

odvolacích dôvodov, nie je spôsobilý spochybniť správnosť záverov súdu prvého stupňa, na ktorých
založil svoje rozhodnutie.
Navrhovateľ sa v konaní domáhal zaplatenia sumy 303.973,- eur (9.157.500,- Sk) z titulu
mimoriadneho zvýšenia náhrady za bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia v súvislosti so
zraneniami, ktoré utrpel pri dopravnej nehode dňa 22.01.1998, pričom tieto nároky si uplatnil v konaní

vedenom na Okresnom súde Bratislava III sp.zn. 16C 13/2004 návrhom na začatie konania podaným
dňa 14.11.2003 proti odporcom: 1/ Finisch car s.r.o., ako držiteľovi motorového vozidla, ktoré spôsobilo
kolíziu a 2/ Slovenská kancelária poisťovateľov, ktoré konanie bolo zastavené uznesením zo dňa
21.09.2006 z dôvodu výmazu odporcu 1/ z obchodného registra. Z uvedeného dôvodu si navrhovateľ
svoje nároky uplatnil proti odporcovi v tomto konaní návrhom podaným na súd dňa 09.11.2006.

Vzhľadom na námietku premlčania vznesenú odporcom, súd prvého stupňa správne postupoval, keď
skúmal, či si navrhovateľ uplatnil svoje nároky na náhradu škody spôsobenej na zdraví, ktoré sú
predmetom konania, v zákonom stanovenej subjektívnej premlčacej dobe v zmysle § 106 ods. 1Obč.
zákonníka, pričom pre začatie plynutia subjektívnej dvojročnej premlčacej doby správne považoval
za rozhodujúce, kedy sa poškodený dozvie o škode, pričom sa vyžaduje preukázaná vedomosť

poškodeného o vzniknutej škode určitého druhu a rozsahu do tej miery, aby mohol svoj nárok uplatniť
na súde a tiež zo skutočnosti, kedy sa poškodený dozvie o tom, kto za vzniknutú škodu zodpovedal. Pri
posudzovaní času, kedy sa poškodený dozvedel o škode spočívajúcej v bolesti, správne vychádzal z
času jej zistenia, za ktorý považoval okamih ustálenia zdravotného stavu poškodeného, keď v zmysle§ 9 ods. 1 vyhl. č. 32/1965 Zb. možno bolesť ohodnotiť, len čo stav poškodeného možno považovať
za ustálený a taktiež správne pre posúdenie začiatku plynutia premlčacej doby pre uplatnenie nároku
na náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia za rozhodujúci považoval okamžik, kedy sa po úraze

a liečení ustálil zdravotný stav poškodeného natoľko, aby bolo zrejmé, či a v akom rozsahu došlo
k sťaženiu spoločenského uplatnenia. Uvedené posúdenie začiatku plynutia subjektívnej dvojročnej
premlčacej doby na uplatnenie práva na náhradu škody na zdraví, je v súlade s právnym názorom
odvolacieho súdu uvedeným v uznesení Krajského súdu v Bratislave zo dňa 20.03.2012 č.k. 8Co
373/2010-213, v odôvodnení ktorého sa odvolací súd stotožnil s postupom súdu prvého stupňa,

ktorý v konaní nariadil znalecké dokazovanie na zistenie, kedy došlo k ustáleniu zdravotného
stavu navrhovateľa, avšak dospel k záveru, že vykonaným znaleckým dokazovaním táto skutočnosť
nebola jednoznačne preukázaná a považoval za potrebné nariadiť kontrolné znalecké dokazovanie na
zistenie ustálenia zdravotného stavu navrhovateľa vo vzťahu k bolestnému aj vo vzťahu k jeho sťaženiu
spoločenského uplatnenia. Súd prvého stupňa v ďalšom konaní postupoval v súlade s uvedeným
názorom odvolacieho súdu, keď na vypracovanie kontrolného znaleckého posudku ustanovil znaleckú

organizáciu LEGE ARTIS znalecká organizácia s.r.o. Vykonal dokazovanie aj výsluchom znalca H.. J.V.
K., zastupujúceho znaleckú organizáciu, a z vykonaného kontrolného znaleckého dokazovania vyvodil
správne skutkové zistenia, že zdravotný stav navrhovateľa bol ustálený vo vzťahu k bolestnému
ku dňu 01.09.1998 a vo vzťahu k sťaženiu spoločenského uplatnenia ku dňu 07.12.1998, pričom v
odôvodnení napadnutého rozsudku sa vysporiadal aj so všetkými námietkami navrhovateľa uvedenými

v jeho vyjadrení k znaleckému posudku a správne dospel k záveru, že premlčacia doba vo vzťahu k
bolestnému uplynula dňa 01.09.2000 a vo vzťahu k sťaženiu spoločenského uplatnenia ku dňu
07.12.2000, a teda návrh na začatie konania podaný na Okresný súd Bratislava III dňa 14.11.2003 podal
navrhovateľ po uplynutí premlčacej doby.
Z uvedených dôvodov odvolací súd posúdil ako nedôvodné námietky navrhovateľa, že o potrebnom

rozsahu škody sa dozvedel až zo znaleckého posudku, keď s týmito námietkami sa dostatočne
vysporiadal nielen súd prvého stupňa v odôvodnení napadnutého rozsudku, ale aj odvolací súd vo
svojom uznesení zo dňa 20.03.2012, ktorým rozhodol o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku súdu
prvého stupňa zo dňa 18.03.2010 a vzhľadom na vyčerpávajúce odôvodnenie súdu prvého
stupňa, by odvolací súd posudzovaním odvolacích námietok navrhovateľa už len opakoval správnosť

záverov súdu prvého stupňa, ktorý po dôkladnej úvahe vydal svoje rozhodnutie v súlade s platnou
právnou úpravou. Navrhovateľ len zopakoval skutočnosti, na ktoré poukazoval, a ktoré odprezentoval
aj pred súdom prvého stupňa, pričom na dôkladnom zvážení a správnom vyhodnotení aj týchto
skutočností a tvrdení, spočíva prvostupňovým súdom vydaný rozsudok.
So zreteľom na vyššie uvedené odvolací súd uzavrel, že rozsudok súdu prvého stupňa je z hľadiska

navrhovateľom uplatnených odvolacích dôvodov a ich obsahového vymedzenia vecne správny, a preto
ho v celom jeho rozsahu, plne sa stotožňujúc so zisteným skutkovým stavom a právnym posúdením
veci súdom prvého stupňa, potvrdil podľa § 219 od. 1 a 2 O.s.p.
O náhrade trov odvolacieho konania rozhodne súd prvého stupňa podľa § 224 ods. 4 O.s.p.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.