Rozsudok ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 24. júl 2018

Súd: Okresný súd Liptovský Mikuláš
Spisová značka: 6Csp/146/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5617207172
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 07. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Iveta Žišková

ECLI: ECLI:SK:OSLM:2018:5617207172.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Liptovský Mikuláš, sudkyňou JUDr. Ivetou Žiškovou, vo veci žalobcu Intrum Slovakia s.r.o.,

so sídlom Mýtna 48, Bratislava, IČO: 35 831 154, zastúpeného JUDr. Jánom Šoltésom, advokátom so
sídlom Mýtna 48, Bratislava, proti žalovanému D. O., nar. XX. XX. XXXX, bytom R., K. XX, o zaplatenie
2 603,87 eura s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi 1 731,83 eura a úroky z omeškania 5,05 % ročne zo
sumy 2 136,83 eura od 31. 01. 2015 do 06. 10. 2017, 5 % ročne zo sumy 2 001,83 eura od 07. 10.
2017 do 11. 10. 2017, 5 % ročne zo sumy 1 866,83 eura od 11. 11. 2017 do 08. 12. 2017, 5 % ročne
zo sumy 1 731,83 eura od 09. 12. 2017 do zaplatenia, v mesačných splátkach po 70,- eur, prvá splátka

splatná v mesiaci nasledujúcom po právoplatnosti tohto rozsudku, pod následkom straty výhody splátok
v prípade nezaplatenia čo aj len jednej splátky.

II. V časti o zaplatenie 501,48 eura, s úrokmi z omeškania, sa konanie z a s t a v u j e .

III. Vo zvyšku sa žaloba z a m i e t a .

IV. Žalobcovi sa p r i z n á v a voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 44 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Písomnou žalobou zo dňa 10. 11. 2017, doručenou Okresnému súdu Liptovský Mikuláš (ďalej len
„súd“) dňa 13. 11. 2017, žalobca Consumer Finance Holding, a.s., Hlavné námestie 12, Kežmarok, IČO:
35 923 130 (ďalej len „pôvodný žalobca“), uplatnil voči žalovanému pohľadávku 2 603,87 eura s úrokmi z
omeškania 5,05 % ročne od 20. 01. 2015 do zaplatenia a žiadal priznať aj náhradu trov konania. Žalobu
odôvodnil tým, že so žalovaným uzatvorili dňa 31. 07. 2014 Zmluvu o pôžičke, evidenčné číslo 6183156,
na základe ktorej poskytol žalovanému pôžičku vo výške 3 000,- eur. Podľa zmluvy o pôžičke žalovaný
mal splácať pôžičku v pravidelných 60 mesačných splátkach v sume 93,17 eura, a to až do celkovej

sumy pôžičky 5 229,60 eura. Do vypracovania tejto žaloby žalovaný však uhradil iba sumu 863,17 eura.
Vzhľadom na to, že žalovaný porušil svoju povinnosť splácať pôžičku riadne a včas, pôvodný žalobca
listom zo dňa 26. 11. 2014 vyzval žalovaného k úhrade dlžných splátok a upozornil ho na možnosť
vyhláseniasplatnosticeléhoúveru.Nakoľkokúhradedlžnýchsplátokanivdodatočneposkytnutejlehote
nedošlo, pôvodný žalobca dňa 19. 01. 2015 úver zosplatnil, o čom žalovaného informoval listom zo dňa
25. 01. 2015. Pôvodný žalobca tvrdil, že ku dňu podania žalobného návrhu mal žalovaný uhradiť sumu
3 370,56 eura, a to 5 splátok po 93,17 eura, čo je 465,85 eura a zosplatnenú sumu 2 904,71 eura. K

tejto sume pôvodný žalobca pripočítal náklady na vymáhanie 96,48 eura, takže po odpočítaní prijatých
úhrad zo strany žalovaného vo výške 863,17 eura, žalobca vyčíslil dlh na 2 603,87 eura.2.Žalobasprílohami,všeobecnépoučeniespotrebiteľapodľa§292Civilnéhosporovéhoporiadku(ďalej
len „CSP“) a uznesenie súdu 6Csp/146/2017 zo dňa 08. 12. 2017, ktorým súd vyzval žalovaného, aby sa
k žalobe vyjadril, boli žalovanému doručené dňa 21. 12. 2017. Žalovaný reagoval písomným podaním zo

dňa 08. 01. 2018 v ktorom uviedol, že v plnej výške uznáva zostatok istiny pohľadávky a príslušenstvo
„nechánazváženiesúdom“.Zároveňuviedol,žezačiatkomroka2017kontaktovalspoločnosťProtourion
Slovakia, s. r. o., ktorá danú pohľadávku mala vymáhať pre spoločnosť Consumer Finance Holding,
a. s. a dohodol sa na splátkovom kalendári po 135,- eur. Táto suma však pre neho bola privysoká. V
Consumer Finance Holding mal ešte jeden úver s mesačnou splátkou 125,- eur, ktorý splácal vymáhacej

spoločnosti Protourion Slovakia, s. r. o. Poukázal aj na ďalšie splátky, a to ne leasing za motorové
vozidlo vspoločnostiCOFIDISSAvsume100,-eurmesačne.Vočinemujevedenéajexekučnékonanie
vo výške 374,- eur s príslušenstvom, má dlh voči KOOPERATIVE poisťovni, a. s. Vienna Insurance
Group vo výške 103,33 eura, voči Komunálnej poisťovni vo výške 143,33 eura, ktorú vymáha spoločnosť
Intrum Justitia Slovakia s. r. o. Ako živnostník má nedoplatky v zdravotnej aj Sociálnej poisťovni. Preto
žiadal o možnosť splatiť pohľadávku v mesačných splátkach, keďže dostatočnou finančnou hotovosťou

nedisponuje.

3. Z výpisu z Obchodného registra Okresného súdu Prešov súd zistil, že v priebehu konania, a to dňa
01. 01. 2018, bol pôvodný žalobca vymazaný z obchodného registra v dôsledku zániku rozdelením.
Uznesením zo dňa 23. 01. 2018, č. k. 6Csp/146/2017 súd rozhodol o pokračovaní v konaní s

právnym nástupcom pôvodného žalobcu, a to spoločnosťou Všeobecná úverová banka, a. s., Bratislava
(uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňom 14. 02. 2018). Tomuto žalobcovi súd zaslal vyjadrenie
žalovaného, spolu s uznesením 6Csp/146/2017-43 zo dňa 23. 02. 2018, ktorým bol žalobca vyzvaný,
aby sa k vyjadreniu žalovaného vyjadril do 10 dní. Reakciou žalobcu (R., a.s.) na toto uznesenie bolo
podanie návrhu na zmenu strany sporu na strane žalobcu (podanie zo dňa 21. 03. 2018, doručené súdu

dňa 03. 04. 2018), ktorý R., a. s. odôvodnila tým, že pohľadávka, ktorá je predmetom tohto konania,
bola postúpená obchodnej spoločnosti Intrum Slovakia,
s. r. o. - na preukázanie tohto tvrdenia bola súdu predložená Rámcová zmluva zo dňa 30. 11. 2017
o postúpení pohľadávok, uzavretá medzi Consumer Finance Holding, a. s., R. Ú. T., a. s. a Intrum
Justitia Slovakia, s. r. o., ako aj žiadosť o postúpenie a prevod zo dňa 21. 02. 2018, uzavretá medzi

R., a. s. a R. A., a. s., ako postupcami a Intrum Slovakia, s. r. o., ako postupníkom a príloha č.
3 k rámcovej zmluve o postúpení pohľadávok z ktorej vyplýva, že predmetom postúpenia bola aj
pohľadávka voči žalovanému, uplatnená v tomto súdnom konaní. Uznesením zo dňa 16. 04. 2018, č.
k. 6Csp/146/2017-62, súd pripustil, aby do konania na miesto žalobcu R., a. s., so sídlom v Bratislave,
vstúpila obchodná spoločnosť Intrum Slovakia, s. r. o., so sídlom v Bratislave; uznesenie nadobudlo

právoplatnosť dňom 09. 05. 2018.

4. Súd nariadil prvé pojednávanie vo veci na deň 28. 06. 2018, na ktoré sa strany sporu neustanovili.
Krátko pred pojednávaním (dňa 26. 06. 2018) bolo súdu doručené čiastočné späťvzatie žaloby, a to v
časti o zaplatenie poplatkov vo výške 96,48 eura a úhrad žalovaného vo výške 405,- eur. Dňa 26. 06.

2018 bolo súdu doručené aj ospravedlnenie žalovaného v ktorom uviedol, že „o predmetnej veci má
rozhodnutie priamo od žalobcu o uznaní dlhu a formy splácania, takže nevidí dôvod na pojednávanie“.
Následne elektronicky žalovaný doručil súdu dňa 26. 06. 2018 listinu potvrdenú žalobcom (Intrum
Slovakia, s. r. o.), zo dňa 22. 05. 2018, o súhlase s postupným splácaním žalovanej pohľadávky 2
994,76 eura po 69,70 eura. Nakoľko ani jedna zo strán sporu sa na pojednávanie na deň 28. 06. 2018

neustanovila, nebolo možné na pojednávaní odstrániť rozpory v ich tvrdeniach a nakoľko sa jedná v
predmetnej veci o spotrebiteľský vzťah, súd pojednávanie odročil na deň 24. 07. 2018. Zároveň vyzval
žalobcu aby oznámil súdu, či v rámci mimosúdneho rokovania so žalobcom uzatvoril dohodu o predmete
sporu, ak áno, bol vyzvaný na jej predloženie a aj na vyjadrenie, či vôbec na podanej žalobe trvá.
Takisto žalovaného súd vyzval, aby sa jednoznačne vyjadril, či uznáva nárok žalobcu tak, ako bol tento

naposledyupravenýpodanímzodňa25.06.2018,atocelkomaleboibačiastočne.Zároveňbolpoučený
o tom, že ak nárok neuzná v plnom rozsahu, musí jednoznačne označiť, ktorú časť uplatneného nároku
uznáva a ktorú neuznáva s tým, že súd v rozsahu, v akom žalovaný uzná nárok, rozhodne na návrh
žalobcu rozsudkom pre uznanie. Napriek tomu, že výzva, adresovaná žalobcovi, bola doručená jeho
právnemu zástupcovi dňa 29. 06. 2018 a žalovanému bola výzva doručená dňa 02. 07. 2018, ani jedna

zo strán sporu sa k veci nevyjadrila.

5.Podľa§37ods.1Občianskehozákonníka(ďalejlen„Obč.zák.“),právnyúkonsamusíurobiťslobodne
a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný.6. V predmetnej veci žalovaný vo vyjadrení k žalobe síce uznal nárok, uplatnený žalobcom, ale toto
uznanie nie je určité, pretože v plnej výške uznal len zostatok istiny, ktorú sumu však nešpecifikoval a

príslušenstvoponechalnazváženiesúdu.Potomvzmysle§37ods.1Obč.zák.takýtoúkonniejeplatný,
pretože je nezrozumiteľný. Na jednoznačnú výzvu súdu zo dňa 28. 06. 2018 už žalovaný nereagoval.
Žalovaný následne tvrdil, že disponuje „rozhodnutím“ žalobcu o uznaní dlhu a forme splácania, ale súdu
predložil iba dohodu týkajúcu sa zmluvy s VS: 6183156, ktorú v mene pôvodného žalobcu vypracovala
Protourion Slovakia, s. r. o., v ktorej celková dlžná suma bola vyčíslená na 4 040,09 eura, ako aj súhlas

žalobcu zo dňa 22. 05. 2018 s postupným splácaním pohľadávky s VS: 6183156 vo výške 2 994,76 eura.
Z uvedeného potom nevyplýva uzavretie mimosúdnej dohody medzi žalobcom a žalovaným o predmete
tohto súdneho sporu a ani určité (jednoznačné) uznanie nároku, uplatneného v tomto konaní, zo strany
žalovaného. Potom neboli splnené podmienky pre rozhodnutie rozsudkom pre uznanie v zmysle § 282
CSP tak, ako to navrhol žalobca v podaní zo dňa 25. 06. 2018.

7. Z listinných dôkazov, predložených stranami sporu vyplýva, že pôvodný žalobca, ako veriteľ, uzatvoril
so žalovaným, ako klientom, dňa 31. 07. 2014 „Zmluvu o poskytnutí najľahšej pôžičky, Zmluvu o
spotrebiteľskom úvere“ číslo zmluvy 5570506394, Quatro Finančný dom. Jednalo sa o bezúčelový
spotrebiteľský úver, poskytnutý žalovanému vo výške 3 000,- eur. Celkové náklady spotrebiteľa boli
vyčíslené na 2 229,60 eura, celková čiastka 5 229,60 eura, splátka s poistením 93,17 eura, splátka (Ak)

87,16 eura, počet splátok 60, sadzba poistenia 6,9 %, mesačná výška poistenia 6,01 eura, RPMN 27,44
%, fixná ročná úroková sadzba 27,44 %, priemerná hodnota RPMN 18,9 %. Splatnosť prvej splátky bola
určenánadeň20.08.2014,ďalšiesplátkysplatnévždydo20.dňavmesiaciatermínkonečnejsplatnosti
7/2019. Doba trvania zmluvy bola stanovená do splatenia všetkých záväzkov klienta podľa tejto zmluvy
(ďalej len „Zmluva o úvere“). Ako listinné dôkazy, vzťahujúce sa na túto zmluvu, boli predložené listiny

týkajúce sa zmluvy č. 6183156, ktoré číslo sa však v samotnej Zmluve o úvere nenachádza. Nakoľko
však žalovaný uvedené nespochybnil, súd vychádzal z predpokladu, že po uzavretí zmluvy veriteľ
zaevidoval Zmluvu o úvere pod č. 6183156.

8. Dňa 26. 11. 2014 vypracoval pôvodný žalobca predžalobnú upomienku, v ktorej oznámil žalovanému,

že eviduje v zmluve č. 6183156, uzatvorenej dňa 31. 07. 2014, nedoplatok na splátkach vo výške 276,15
eura s tým, že ak do 05. 01. 2015 nedôjde k úhrade splátky splatnej v mesiaci 09/2014, bude pôvodný
žalobca oprávnený úver zosplatniť - predžalobná upomienka bola žalovanému doručená dňa 03. 12.
2014. Dňa 25. 01. 2015 pôvodný žalobca vypracoval oznámenie o vyhlásení okamžitej splatnosti úveru,
ktorou listinou informoval žalovaného o tom, že dlh z úverovej zmluvy č. 6183156 sa stal splatným v

celom rozsahu, pričom ku dňu 25. 01. 2015 dlžná čiastka predstavovala 3 283,47 eura, z čoho istina
bola 3 247,39 eura. Z „Prehľadu splátok a úhrad“, týkajúceho sa variabilného symbolu 6183156 vyplýva,
že žalovaný zaplatil sumu 93,17 eura (splátku s poistením uvedenú v zmluve o úvere) iba jedenkrát, a to
21. 08. 2014. Veriteľ ku dňu 19. 01. 2015 zosplatnil úver s tým, že vyznačil v tejto listine ako splátku sumu
2 904,71 eura, v dôsledku čoho zostatok bol vyčíslený na 3 272,35 eura. Žalovaný v období od 31. 07.

2014 do 13. 10. 2017 zaplatil spolu 863,17 eura. Žalovaný podpísal vo Važci dňa 10. 03. 2017 listinu s
názvom „Dohoda o uznaní dlhu a o úhrade pohľadávky v splátkach“, ktorú mu zrejme zaslala spoločnosť
Protourion Slovakia, s. r. o., pričom sa týka pohľadávky veriteľa Consumer Finance Holding, a. s. a
zmluvy, vedenej pod variabilným symbolom 6183156. V časti IV. Splátkový kalendár je uvedený dátum
prvej splátky 12. 03. 2017, dátum poslednej splátky 12. 08. 2019 s tým, že sa malo jednať o 30 splátok

po 135,- eur a posledná splátka vo výške 122,22 eura. Celková dlžná suma v tejto listine bola vyčíslená
na 4 040,09 eura, z čoho istina mala predstavovať sumu 3 197,39 eura. Obdobnú dohodu podpísal
žalovaný vo Važci dňa 10. 03. 2017 aj na dlh, vedený vo R. pod VS 6170371 (teda zmluvný vzťah,
ktorý nie je predmetom tohto súdneho sporu), pričom sa malo jednať o dlžnú sumu 3 565,63 eura. Z
„Prehľadu splátok a úhrad“, týkajúceho sa VS 6183156, predloženého žalobcom spolu s podaním zo dňa

25. 06. 2018 vyplýva, že v období od 31. 07. 2014 do 31. 01. 2018 žalovaný uhradil spolu 1 268,17 eura,
keď oproti prehľadu splátok a úhrad pripojeného k žalobe, boli zaevidované platby po 135,- eur prijaté
veriteľom dňa 06. 10. 2017, 10. 11. 2017 a 08. 12. 2017. Žalovaný predložil ako listinný dôkaz listinu,
vypracovanú Intrum Slovakia, s. r. o. dňa 22. 05. 2018, týkajúcu sa referenčného čísla u pôvodného
veriteľa 6183156, ktorým oznámil žalovanému súhlas s postupným splatením pohľadávky vo výške 2

994,75 eura ku dňu 22. 05. 2018 formou 43 splátok s tým, že 42 splátok bolo určených vo výške 69,70
eura a posledná splátka, splatná 28. 11. 2011, mala predstavovať zostatok dlhu. Intrum Slovakia, s. r.
o. pridelila uvedenej pohľadávke variabilný symbol 0005801983. Súdu však neboli predložené dôkazy
o tom, či na základe tejto listiny žalovaný plnil, ak áno kedy a v akej výške. Súd vychádzal potom ztvrdenia žalobcu, že žalovaný uhradil spolu sumu 1 268,17 eura, pretože toto skutkové tvrdenie žalovaný
nepoprel (§ 151 ods. 1 CSP).
9. Súd vo veci rozhodol na základe tvrdení strán sporu a nimi predložených listinných dôkazov, ktoré

spochybnené neboli. Nakoľko sa však jedná o spotrebiteľský vzťah a žalovaný, ako spotrebiteľ, nebol v
konaní zastúpený advokátom, súd aj bez jeho výslovných tvrdení skúmal, či zmluva o úvere neobsahuje
ustanovenia, ktoré by spôsobili značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v
neprospech spotrebiteľa a či zmluva má zákonom stanovené náležitosti.

10. Úver, poskytnutý žalovanému na základe Zmluvy o úvere, je spotrebiteľským úverom podľa §
129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene
a doplnení niektorých zákonov, v znení účinnom ku dňu 31. 08. 2014 (ďalej len „ZSÚ“). Zároveň na
daný zmluvný vzťah je potrebné aplikovať aj ustanovenia, upravujúce spotrebiteľské vzťahy podľa
Občianskeho zákonníka.

11. Podľa § 53 ods. 9 Obč. zák., v znení účinnom do 31. 12. 2014, ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej
zmluvy ktoré sa má vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí
troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozorní spotrebiteľa v lehote nie
kratšej, ako 15 dní na uplatnenie tohto práva.

12.Podľa§565Obč.zák.,akideoplnenievsplátkach,môževeriteľžiadaťozaplateniecelejpohľadávky
pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však
môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.

13.Podľa§2ods.2písm.g),h)ZSÚ,vzneníúčinnomdo31.08.2014,naúčelytohtozákonasarozumie

g)celkovýminákladmispotrebiteľaspojenýmisospotrebiteľskýmúveromvšetkynákladyvrátaneúrokov,
provízií, daní a poplatkov akéhokoľvek druhu, ktoré musí spotrebiteľ zaplatiť v súvislosti so zmluvou o
spotrebiteľskom úvere a ktoré sú veriteľovi známe, okrem notárskych poplatkov; do celkových nákladov
patria aj náklady na doplnkové služby súvisiace so zmluvou o spotrebiteľskom úvere, a to najmä
poistné, ak spotrebiteľ musí navyše uzavrieť zmluvu o poskytnutí takejto doplnkovej služby, aby získal

spotrebiteľský úver alebo aby ho získal za ponúkaných podmienok,
h) celkovou čiastkou, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, súčet celkovej výšky spotrebiteľského úveru a
celkových nákladov spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským úverom.

14. Podľa § 9 ods. 1 prvá veta ZSÚ, zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu.

15. Podľa § 9 ods. 2 písm. f), i), j) ZSÚ, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí
podľa Občianskeho zákonníka 18) musí obsahovať tieto náležitosti:
f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru,
i) úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo

referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná,
ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru,
podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové
sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových
sadzbách spotrebiteľského úveru,

j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané
na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky
predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov,

16. Podľa § 11 písm. a), b) ZSÚ, poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez

poplatkov, ak
a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1,
b) zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y),

17. Z citovanej právnej úpravy vyplýva, že do celkových nákladov spotrebiteľa, spojených so

spotrebiteľským úverom, patria aj náklady na doplnkové služby a to najmä poistné. Zo Zmluvy o úvere
nesporne vyplýva, že podmienkou jej uzavretia bola aj dohoda o poistnom, ktoré bolo určené vo výške
6,01 eura mesačne, v dôsledku čoho sa splátka 87,16 eura navýšila na sumu 93,17 eura. V zmysle
ustanovenia § 9 ods. 2 písm. j) ZSÚ zmluva o spotrebiteľskom úvere musí obsahovať celkovú čiastku,ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, pričom v zmysle § 2 písm. h) ZSÚ táto celková čiastka predstavuje súčet
celkovej výšky spotrebiteľského úveru a celkových nákladov spotrebiteľa, spojených so spotrebiteľským
úverom. Pri dojednaných 60 splátkach po 93,17 eura (vrátane poistenia) celková čiastka, ktorú mal

žalovaný zaplatiť, predstavovala sumu 5 590,20 eura a nie sumu 5 202,60 eura, uvedenú v Zmluve o
úvere. Potom celkové náklady spotrebiteľa za úver, poskytnutý vo výške 3 000,- eur, predstavovali 2
590,20 eura a nie 2 229,60 eura. Tým, že veriteľ nezahrnul poistné vo výške 360,60 eura (60 splátok po
6,01 eura) do celkových nákladov spotrebiteľa, Zmluva o úvere neobsahuje ani správnu výšku RPMN,
ktorá by v takom prípade predstavovala 31,72 %, takže hodnota RPMN, uvedená v zmluve - 27,44

%, nezodpovedá zmluvným dojednaniam. V Zmluve o úvere je uvedená navyše aj nesprávne ročná
úroková miera, nakoľko pri 60-tich splátkach po 87,16 eura (bez poistenia), by ročná úroková miera
predstavovala hodnotu 11,75 % a nie 27,44 %, ktorá je uvedená v Zmluve o úvere.

18. Zmluva o úvere obsahuje aj nezrozumiteľný údaj o dobe jej trvania. Z ustanovenia § 9 ods. 2 písm.
f) ZSÚ vyplýva, že zmluva o spotrebiteľskom úvere musí obsahovať dve obligatórne náležitosti s tým,

že doba trvania zmluvy, aj termín konečnej splatnosti, musia byť v zmluve uvedené jednoznačným
spôsobom. Pokiaľ doba trvania zmluvy je v Zmluve o úvere označená ako „do splatnosti všetkých
záväzkov klienta podľa tejto zmluvy“, jedná sa o neurčitý údaj, čo má za následok neplatnosť v zmysle
§ 37 ods. 1 Obč. zák.

19. Vzhľadom na uvedené zistenia potom úver, poskytnutý žalovanému vo výške 3 000,- eur, je v zmysle
§ 11 ods. 1 písm. b), d) ZSÚ bezúročný a bez poplatkov. To znamená, že žalovaný bol povinný žalobcovi
vrátiť len istinu 3 000,- eur, takže pokiaľ v konaní bolo nesporné, že žalovaný zaplatil sumu 1 268,17
eura, nárok žalobcu bol dôvodný len v časti, pokiaľ sa domáhal priznania sumy 1 731,83 eura.

20. Podľa § 144 CSP, žalobca môže vziať žalobu späť.

21. Podľa § 145 ods. 2 CSP, ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O
čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej.
22. Podľa § 146 ods. 1 CSP, súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych

dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu
žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie.

23. Z citovanej právnej úpravy vyplýva dispozičné právo žalobcu zobrať bez súhlasu žalovaného
žalobu späť celkom alebo čiastočne dovtedy, kým sa nezačne predbežné prejednanie sporu alebo

pojednávanie. V predmetnej veci žalobca toto právo využil, do začiatku prvého pojednávania
(uskutočneného dňa 28. 06. 2018) zobral žalobu späť v časti 96,48 eura, ktorú pôvodne uplatnil ako
náklady na vymáhanie, ako aj v časti 405,- eur z dôvodu platieb žalovaného, vykonaných dňa 06. 10.
2017, 10. 11. 2017 a 08. 12. 2017, každej po 135,- eur. V zmysle citovanej právnej úpravy preto súd
zastavil konanie v časti o zaplatenie 501,48 eura spolu s úrokmi z omeškania. V dôsledku čiastočného

zastavenia konania potom predmetom sporu zostala suma 2 102,39 eura.

24. Vzhľadom na vyššie uvedené dôvody bo žalovaný povinný vrátiť veriteľovi požičanú sumu 3 000,-
eur bez úrokov a poplatkov. Medzi stranami bolo nesporné, že žalovaný splatil celkom sumu 1 268,17
eura, a preto súd žalobe vyhovel v časti, pokiaľ žalobca žiadal priznať sumu 1 731,83 eura a vo zvyšku

žalobu zamietol.

25. Podľa § 517 ods. 1 prvá veta Obč. zák., dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.

26. Podľa § 517 ods. 2 Obč. zák., ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo

požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť
poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

27. Podľa § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia

Občianskeho zákonníka, výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia, ako základná
úroková sadzba L. B. T. platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.28. Právo zosplatniť úver v prípade porušenia zmluvných povinností zo strany dlžníka bolo dojednané
v bode 12.2 Zmluvy o úvere. Nakoľko žalovaný od septembra 2014 úver nesplácal v dojednanej výške,
porušil zmluvné podmienky a veriteľ bol oprávnený vykonať zosplatnenie úveru ku dňu 19. 01. 2015,

keď predtým na možnosť zosplatnenia žalovaného upozornil listom, ktorý mu bol doručený dňa 13.
12. 2014. K tomu, aby sa dlžník dostal do omeškania, však veriteľ bol povinný vyzvať žalovaného na
zaplatenie konkrétnej zosplatnenej sumy. Pôvodný žalobca vypracoval dňa 25. 01. 2015 oznámenie o
vyhlásení okamžitej splatnosti úveru, ale nepreukázal doručenie tejto písomnosti žalovanému. Súd preto
vychádzalzpredpokladu,žeuvedenápísomnosťbolaodoslanánapoštovúprepravunajskôrnasledujúci

deň po vyhotovení, t. j. 26. 01. 2015 a doručená mohla byť na tretí deň po odoslaní, t. j. 29. 01. 2015.
V zmysle ustanovenia § 563 Obč. zák., žalovaný bol povinný splatiť zosplatnený dlh nasledujúci deň,
t. j. 30. 01. 2015 a keď tak neurobil, do omeškania sa dostal dňom 31. 01. 2015. K tomuto dňu bola
Európskou centrálnou bankou určená základná úroková sadzba 0,05 %, a pretože úroky z omeškania
predstavujú túto sadzbu zvýšenú o 5 percentuálnych bodov, a preto veriteľ bol oprávnený uplatniť z
dlžnej sumy zákonné úroky z omeškania 5,05 % ročne od 31. 01. 2015 do zaplatenia. Ku dňu vzniku

omeškania žalovaný zaplatil čiastku 863,17 eura, takže súd zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi úroky
z omeškania 5,05 % ročne zo sumy 2 136,83 eura. Žalovaný následne zaplatil splátky po 135,- eur dňa
06. 10. 2017, 10. 11. 2017 a 08. 12. 2017, takže po započítaní týchto splátok sa dlh žalovaného znížil
ku dňu 07. 10. 2017 na sumu 2 001,83 eura, ku dňu 11. 11. 2017 na sumu 1 866,83 eura a od 09. 12.
2017 na sumu 1 731,83 eura. Od 07. 10. 2017 však žalobca uplatnil nižší úrok z omeškania, a to 5,00 %

ročne a nakoľko súd je návrhom viazaný (§ 216 ods. 1 Obč. zák.), zaviazal od 07. 10. 2017 do zaplatenia
platiť žalovaného len žalobcom požadovaný úrok z omeškania 5,00 % ročne z príslušnej dlžnej sumy
tak, ako je to uvedené vo výroku rozsudku. .

29. Podľa § 232 ods. 3, 4 CSP

(3) Lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd môže v odôvodnených prípadoch
určiť dlhšiu lehotu.
(4) Ak súd uložil povinnosť plniť opakujúce sa a v budúcnosti splatné dávky a splátky, vykonateľnosť
týchto dávok a splátok sa spravuje poradím ich splatnosti, ak súd nerozhodne inak; súd môže rozhodnúť,
že omeškanie s plnením jednej dávky alebo splátky má za následok splatnosť celého plnenia.

30. Žalovaný žiadal povoliť na zaplatenie dlžnej sumy splátky, ktorých výšku však neoznačil. Uviedol len,
že pôvodne stanovené splátky po 135,- eur nebol schopný platiť, vzhľadom na ostatné dlžoby. Nakoľko
predložil súdu súhlas žalobcu s postupným splatením žalovanej pohľadávky v mesačných splátkach po
69,70 eura, súd povolil žalovanému na zaplatenie istiny 1 731,83 eura, spolu s úrokmi z omeškania,

mesačné splátky po 70,- eur. Prvá splátka bude splatná v mesiaci nasledujúcom po právoplatnosti
rozsudku s tým, že ak žalovaný povolené splátky nedodrží, nezaplatením čo aj len jednej splátky sa
stane splatným celý dlh naraz.

31. Podľa § 251 CSP, trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky,

ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.

32. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

33. Podľa § 262 ods. 1, 2 CSP

(1)Onárokunanáhradutrovkonaniarozhodneajbeznávrhusúdvrozhodnutí,ktorýmsakonaniekončí.
(2) O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým
sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

34. Žalobca uplatnil v konaní pohľadávku 2 603,87 eura, pričom v priebehu konania žalobu zobral späť

ohľadne sumy 501,48 eura. Táto suma pozostáva z nákladov, uplatnených vo výške 96,48 eura, ktorú
sa žalobca rozhodol neuplatňovať, takže v tejto časti zastavenie konania procesne zavinil žalobca.
Späťvzatie žaloby v časti 405,- eur žalobca odôvodnil tým, že žalovaný mal túto sumu zaplatiť po začatí
konania. V predmetnej veci sa však konanie začalo dňa 13. 11. 2017, kedy bola súdu doručená žaloba
(§ 156 CSP), takže platby uskutočnené žalovaným dňa 06. 10. 2017 a 10. 11. 2017, boli vykonané

pred začatím konania, takže aj v tejto časti ohľadne sumy 270,- eur zavinil zastavenie konania žalobca.
Žalovaný potom zavinil zastavenie konania iba ohľadne sumy 135,- eur (splátka zaplatená 08. 12. 2017).
Ako procesný úspech žalobcu potom súd posúdil nárok žalobcu v časti, pokiaľ uplatnil sumu 1 866,83
eura (priznaná istina 1 731,83 eura a splátka 135,- eura zo dňa 08. 12. 2017), čo predstavuje 72 % zuplatnenej sumy 2 603,87 eur. Po započítaní úspechu žalovaného v rozsahu 28 %, súd priznal žalobcovi
nárok na náhradu trov konania v rozsahu 44 %. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej
inštancie po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať v lehote 15 dní od jeho doručenia odvolanie na Okresnom súde
Liptovský Mikuláš. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. O
odvolaní rozhodne Krajský súd v Žiline.

Podľa § 363 Civilného sporového poriadku, sa v odvolaní popri všeobecných náležitostiach podania

uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 364 Civilného sporového poriadku rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 365 Civilného sporového poriadku,
1) Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
2) Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu
prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto
vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

3) Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Podľa § 366 Civilného sporového poriadku, prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej
obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy,

ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo

d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v
znení neskorších predpisov.