Rozsudok ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 7. august 2018

Súd: Okresný súd Liptovský Mikuláš
Spisová značka: 6Csp/67/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5617204268
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 08. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Iveta Žišková

ECLI: ECLI:SK:OSLM:2018:5617204268.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Liptovský Mikuláš, sudkyňou JUDr. Ivetou Žiškovou, vo veci žalobcu Intrum Slovakia, s. r.

o., so sídlom Mýtna 48, Bratislava, IČO: 35 831 154, zastúpeného JUDr. Jánom Šoltésom, advokátom
so sídlom Mýtna 48, Bratislava, IČO: 37 927 795, proti žalovanej T. N., nar. XX. XX. XXXX, bytom B.
XXXX/XX, G. U., o zaplatenie 1 044,85 eura s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobcovi 1 044,85 eura a úroky z omeškania 5 % ročne zo sumy
939,91 eura od 01. 09. 2017 do zaplatenia v mesačných splátkach po 30,- eur, prvá splátka splatná v
mesiaci nasledujúcom po právoplatnosti tohto rozsudku, pod následkom straty výhody splátok v prípade
nezaplatenia čo aj len jednej splátky.

II. Vo zvyšku sa žaloba z a m i e t a .

III. Žalobcovi sa p r i z n á v a voči žalovanej nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Písomnou žalobou zo dňa 04. 05. 2017, doručenou Okresnému súdu Liptovský Mikuláš (ďalej len
„súd“) dňa 05. 05. 2017, uplatnila obchodná spoločnosť Consumer Finance Holding a.s., so sídlom
v Kežmarku (pôvodný žalobca) voči žalovanej pohľadávku 1 044,85 eura s úrokmi z omeškania
3,15 % ročne od 20. 07. 2014 do zaplatenia a trovy konania. Pôvodný žalobca žalobu odôvodnil

tým, že so žalovaným uzatvorili dňa 28. 11. 2013 Zmluvu o pôžičke evidenčné číslo 6165375, na
základe ktorej poskytol žalovanému pôžičku vo výške 1 000,- eur. Neoddeliteľnou súčasťou zmluvy sú
Všeobecné obchodné podmienky. Podľa zmluvy o pôžičke mal žalovaný splácať pôžičku v pravidelných
36 mesačných splátkach v sume 41,41 eura, a to až do celkovej sumy pôžičky vo výške 1 490,76 eura.
Dodňapodaniažalobyžalovanývšakuhradilibasumu124,23eura.Vzhľadomnato,žežalovanýporušil
svojupovinnosťsplácaťposkytnutúpôžičkuriadneavčas,žalobcadňa25.05.2014vyzvalžalovanéhok
úhrade dlžných splátok a žalovaného upozornil na možnosť vyhlásenia splatnosti celého úveru. Nakoľko

k úhrade dlžných splátok nedošlo, žalobca dňa 19. 07. 2014 úver zosplatnil. Žalovaný dlžné splátky
neuhradil. Ku dňu podania žalobného návrhu mal žalovaný uhradiť 1 169,08 eura, takže po započítaní
úhrady 124,23 eura zostala neuhradená suma 1 044,85 eura. Na výzvu súd pôvodný žalobca reagoval
písomnou odpoveďou dňa zo dňa 11. 08. 2017, v ktorej doplnil žalobné dôvody tak, že splátka žalovanej
vo výške 124,23 eura bola započítaná na istinu vo výške 60,09 eura, v dôsledku čoho zostalo na istine k
úhrade 936,91 eura a na úroku zostala neuhradená suma 104,94 eura (rozdiel medzi celkovou výškou
vyčísleného úroku ku dňu vypovedania zmluvy 169,08 eura mínus na úroky uhradenú sumu 64,14 eura).

Uplatnenú sumu 1 044,85 eura potom žalobca špecifikoval tak, že pozostáva zo zostatku na istine vo
výške 939,91 eura a zostatku na úroku vo výške 104,94 eura.2. Žaloba s prílohami, všeobecné poučenie spotrebiteľa a uznesenie súdu zo dňa 23. 08. 2017, č. k.
6Csp/67/2017-20, ktorým žalovaná bola vyzvaná, aby sa k žalobe vyjadrila do 10 dní, boli žalovanej
doručené dňa 20. 09. 2017. Žalovaná reagovala na túto výzvu podaním zo dňa 26. 09. 2017, doručeným

súdu dňa 29. 09. 2017, ktorým oznámila, že „uznáva svoju pohľadávku voči spoločnosti Consumer
Finance, a.s. Pohľadávku splácala na začiatku pravidelne podľa predpísaných splátok, a to po 41,41
eura. V roku 2014 sa od známej dozvedela, že táto spoločnosť „padla“, čomu žalovaná uverila a keďže
nemala ani poštové poukážky na splátky, pohľadávku prestala splácať. Poukázala na to, že jej jediným
príjmomjestarobnýdôchodokvovýške240,-eur,zčohoplatíbyt,elektrinu,vodu,lieky,potraviny,apreto

pohľadávku nie je schopná splatiť jednorazovo a požiadala o splátkový kalendár po 20,- eur mesačne.

3. Dňa 25. 09. 2017 bolo súdu doručené podanie, obsahujúce návrh na zmenu žalobcu z dôvodu
postúpenia pohľadávky na spoločnosť Intrum Justitia Slovakia s.r.o., IČO: 35 831 154. Uznesením zo
dňa 01. 12. 2017, č. k. 6Csp/67/2017-42, súd podanie, obsahujúce návrh na zmenu žalobcu, odmietol
(uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňom 29. 12. 2017).

4. Vzhľadom k tomu, že pôvodný žalobca bol dňom 01. 01. 2018 vymazaný z obchodného registra,
súd uznesením zo dňa 14. 02. 2018, č. k. 6Csp/67/2017-52, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňom 10.
03. 2018, rozhodol v zmysle § 64 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) o pokračovaní v
konaní s právnym nástupcom pôvodného žalobcu, a to Všeobecnou úverovou bankou, a.s., so sídlom

v Bratislave, IČO: 31 320 155.

5. Dňa 02. 05. 2018 bolo súdu doručené elektronické podanie so zaručeným elektronickým podpisom,
ktorým žalobca VÚB, a.s., zastúpený advokátom JUDr. Jánom Šoltésom, podal návrh na zmenu strany
sporu na strane žalobcu z dôvodu postúpenia pohľadávky obchodnej spoločnosti Intrum Slovakia s.r.o.

Zároveň navrhol vec rozhodnúť rozsudkom pre uznanie nároku podľa § 282 CSP. O tomto návrhu
rozhodol súd uznesením zo dňa 15. 05. 2018, č. k. 6Csp/67/2017-78 tak, že pripustil, aby na miesto
žalobcu VÚB, a.s., vstúpil nový žalobca, a to obchodná spoločnosť Intrum Slovakia s.r.o. Uznesenie
nadobudlo právoplatnosť dňom 07. 06. 2018.
6. Súd vo veci nariadil pojednávanie na deň 07. 08. 2018, na ktoré sa strany sporu neustanovili.

Žalobca, zastúpený advokátom, aj žalovaná, ospravedlnili svoju neprítomnosť, pričom ani jedna zo strán
nežiadala o odročenie pojednávania. V súlade s ustanovením § 180 CSP súd preto rozhodol o vykonaní
pojednávania aj v neprítomnosti žalobcu.

7.Podľa§37ods.1Občianskehozákonníka(ďalejlen„Obč.zák.“),právnyúkonsamusíurobiťslobodne

a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný.

8. Podľa § 282 CSP, ak žalovaný uzná nárok uplatnený žalobcom alebo jeho časť, rozhodne súd na
návrh žalobcu rozsudkom pre uznanie nároku.

9. V predmetnej veci žalovaná vo vyjadrení k žalobe oznámila súdu, že uznáva „svoju pohľadávku“
voči žalobcovi. Žalovaná však voči žalobcovi nemá žiadnu pohľadávku, naopak, predmetom sporu je
pohľadávka žalobcu voči žalovanej, ako dlžníčke. Žalovaná nešpecifikovala vôbec pohľadávku, ktorú
uznala, čo má za následok, že tento úkon je v zmysle § 37 ods. 1 Obč. zák. neplatný. Nakoľko žalovaná
neuznala nárok uplatnený žalobcom, a ani jeho časť, neboli splnené podmienky pre rozhodnutie

rozsudkom pre uznanie v zmysle § 282 CSP tak, ako to navrhol žalobca v podaní zo dňa 02. 05. 2018,
aj v elektronickom podaní, doručenom súdu dňa 03. 08. 2018, ktorým zároveň ospravedlnil aj svoju
prítomnosť na pojednávaní.

10. Súd preto vykonal dokazovanie podľa § 185 a nasl. CSP. Pretože uplatnený nárok vyplýva zo

spotrebiteľskej zmluvy, súd postupoval aj v súlade s procesnými predpismi podľa
§ 290 a nasl. CSP. Pretože žalovaná, ako spotrebiteľka, nebola v konaní zastúpená advokátom, súd aj
bez jej výslovných tvrdení skúmal, či uplatnený nárok je v súlade s hmotným právom.

11. Vykonaným dokazovaním bolo zistené, že pôvodný žalobca, ako veriteľ, uzatvoril so žalovanou, ako

klientkou, dňa 28. 11. 2013 Zmluvu o poskytnutí najľahšej pôžičky, číslo zmluvy 4610508245 (ďalej len
„Zmluva o pôžičke“). V Zmluve pôžičke je teda uvedené iné číslo ako to, ktoré žalobca uviedol do žaloby
a k akému číslu predložil aj listinné dôkazy. Nakoľko však žalovaná tvrdenie žalobcu nespochybnila, súd
vychádzal z predpokladu, že po uzavretí zmluvy pôvodný žalobca pôžičku zaevidoval pod č. 6165375.Zmluvou o pôžičke bola medzi pôvodným žalobcom a žalovanou dojednaná pôžička 1 000,- eur s tým,
že splatnosť bola určená na 36 mesiacov po 41,41 eura. V zmluve bolo jednoznačne uvedené, že
predmetom nie je poistenie schopnosti splácať splátky. Celkové náklady spotrebiteľa boli vyčíslené na

490,76 eura, fixná úroková sadzba 32 %, RPMN 32 %, priemerná hodnota RPMN 45,94 % a termín
konečnej splatnosti bol stanovený na november 2016. V texte tejto zmluvy bolo ďalej uvedené, že splátky
boli splatné do 20. dňa v príslušnom kalendárnom mesiaci a splatnosť prvej splátky bola určená na
nasledujúci mesiac po uzavretí zmluvy.

12. Z prehľadu splátok a úhrad, predloženého žalobcom ako listinný dôkaz, obsah ktorého žalovaná
nenamietala vyplýva, že žalovaná zaplatila celkom 124,23 eura, pričom uhradila iba 3 splátky po
41,41 eura, a to 23. 01. 2014, 27. 01. 2014 a 21. 02. 2014. Následne už žiadne splátky žalovaná
nepoukazovala, pričom ku dňu 19. 07. 2014 veriteľ vyznačil do kolónky „splátka“ sumu 879,21 eura, v
dôsledku čoho nárok z pôžičky pôvodný veriteľ vyčíslil sumou 1 169,08 eura. Podľa tvrdenia pôvodného
žalobcu v podaní zo dňa 11. 08. 2017, ktoré žalovaná nespochybnila, suma 1 159,08 eura pozostávala

z istiny 1 000,- eur a úrokov z úveru ku dňu zosplatnenia 169,08 eura. Žalovanou splatenú sumu 124,23
eura veriteľ zaúčtoval na istinu vo výške 60,09 eura a na úroky vo výške 64,14 eura, v dôsledku čoho
zostala neuhradená istina 936,91 eura a úroky z úveru vo výške 104,94 eura. Predžalobnou upomienkou
zo dňa 25. 05. 2014 pôvodný žalobca upozornil žalovanú, že k zmluve o pôžičke eviduje nedoplatok
na splátkach v celkovej výške 132,51 eura, ktorý nedoplatok žiadal uhradiť bezodkladne. Zároveň ju

upozornil, že ak do 05. 07. 2014 nedôjde k úhrady splátky splatnej v mesiaci marec 2014, Consumer
FinanceHolding,a.s.budeoprávnenáúverzosplatniť-predžalobnáupomienkabolažalovanejdoručená
dňa 02. 06. 2014. Podľa tvrdenia žalobcu, ktoré žalovaná nespochybnila, na základe tejto predžalobnej
upomienky nedošlo k žiadnemu plneniu, a preto ku dňu 19. 07. 2014 pôvodný žalobca úver zosplatnil.
Žalobca nepredložil dôkaz o tom, že vyrozumel žalovanú o zosplatnení úveru a o dlžnej sume, pričom

túto skutočnosť ani netvrdil.

13. Vzhľadom k tomu, že predmetom sporu je nárok zo spotrebiteľskej zmluvy, súd na danú vec aplikoval
príslušné ustanovenia spotrebiteľského práva podľa Občianskeho zákonníka a ustanovenia zákona č.
129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a

doplnení niektorých zákonov, v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy o pôžičke, t. j. 28. 11. 2013 (ďalej
len „ZSÚ“). Úverová zmluva je síce tzv. absolútnym obchodom, ale nakoľko ide o spotrebiteľskú zmluvu,
ustanovenia Obchodného zákonníka sa použijú iba v prípade, ak je táto právna úprava výhodnejšia, ako
úprava spotrebiteľského práva.

14. Preskúmaním súd zistil, že Zmluva o pôžičke, z ktorej žalobca uplatnil nárok v tomto konaní, bola
uzavretá písomne a obsahuje náležitosti upravené v § 9 ods. 1, 2 ZSÚ. Potom žalovaná bola povinná
počas trvania zmluvného vzťahu splácať úver tak, ako bolo zmluvne dojednané.

15.Podľa§565Obč.zák.,akideoplnenievsplátkach,môževeriteľžiadaťozaplateniecelejpohľadávky

pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však
môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.

16. Podľa § 53 ods. 9 Obč. zák., ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v
splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania

so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie
tohto práva.

17. Právo zosplatniť úver bolo dojednané v bode 12.4 zmluvy o pôžičke. V súlade s citovanou právnou
úpravou bol potom veriteľ oprávnený požadovať zaplatenie celej dlžnej sumy po uplynutí troch mesiacov

od omeškania so zaplatením ktorejkoľvek splátky. Vzhľadom na prehľad splátok a úhrad, veriteľ
postupoval v súlade s hmotným právom, keď po predchádzajúcom upozornení zo dňa 25. 05. 2014
zosplatnil úver ku dňu 19. 07. 2014. Ku dňu zosplatnenia úveru predstavoval dlh žalovanej 1 169,- eur,
ktorý pozostával z nesplatnej istiny 939,91 eura a nesplatených úrokov z úveru vo výške 104,94 eura.
Súd mal teda preukázanú dôvodnosť žalobného návrhu v časti, pokiaľ sa žalobca domáhal priznania

sumy 1 044,85 eura, a v tejto časti žalobe vyhovel.

18. Podľa § 121 ods. 3 Obč. zák., príslušenstvom pohľadávky sú úroky, úroky z omeškania, poplatok z
omeškania a náklady spojené s jej uplatnením.19. Podľa § 517 ods. 1 prvá veta Obč. zák., dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.

20. Podľa § 517 ods. 2 Obč. zák., ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo
požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť
poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

21. Podľa § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia
Občianskeho zákonníka, výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia, ako základná
úroková sadzba W. N. V. platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

22. Veriteľ síce zosplatnil úver ku dňu 19. 07. 2014, avšak nepreukázal, že by túto skutočnosť bol
žalovanému oznámil. Pre vznik omeškania pritom nie je určujúci dátum zosplatnenia úveru, ale dátum,

kedy veriteľ dlžníkovi oznámil konkrétnu dlžnú sumu (zosplatnenú istinu s príslušenstvom) a uplynie
lehota na splnenie tejto povinnosti. Pri absencii iných tvrdení a listinných dôkazov potom mal súd
preukázané, že žalovaná sa prvýkrát dozvedela o výške dlžnej sumy až z oznámenia o postúpení
pohľadávky, vypracovaného pôvodným žalobcom dňa 23. 08. 2017. Uvedená písomnosť bola žalovanej
zaslaná doporučenou zásielkou, odovzdanou na poštovú prepravu dňa 23. 08. 2017. Pretože súdu nebol

predložený doklad o doručení tejto zásielky, súd v súlade s ustanovením bodu 15.2 zmluvy o pôžičke
zásielku považoval za doručenú 5. dňom po odovzdaní na poštovú prepravu, t. j. 28. 08. 2017. V súlade s
ustanovením§563Obč.zák.žalovanábolapovinnásplniťdlhnasledujúcideň,t.j.29.08.2017.Nakoľko
koniec lehoty na splnenie povinnosti pripadol na sviatok, podľa § 122 ods. 3 Obč. zák. posledným dňom
lehoty na zaplatenie dlžnej sumy bol nasledujúci najbližší pracovný deň, t. j. 30. 08. 2017 tak, ako to

pôvodne žalobca aj určil v oznámení o postúpení pohľadávky. Pokiaľ v tejto lehote žalovaná dlžnú sumu
neuhradila, dňom 01. 09. 2017 sa dostala do omeškania. K tomuto dňu bola Európskou centrálnou
bankou určená základná úroková sadzba 0,00 %, a pretože úroky z omeškania predstavujú túto sadzbu
zvýšenú o 5 percentuálnych bodov, súd zaviazal žalovanú zaplatiť žalobcovi úroky z omeškania 5 %
ročne z dlžnej istiny 939,91 eura od 01. 09. 2017 do zaplatenia. V časti, pokiaľ žalobca žiadal priznať

vyššie úroky z omeškania (5,15 % ročne) a aj za obdobie od 20. 07. 2014 do 30. 08. 2017, nárok
nepreukázal, a preto v tejto časti súd žalobu zamietol.

23. Vzhľadom na ustanovenie § 121 ods. 3 Obč. zák. žalobcovi nepatria úroky z omeškania zo sumy
104,94 eura, ktorú špecifikoval ako zostatok úroku z pôžičky. Úroky z úveru, aj úroky z omeškania, sú

totiž príslušenstvom pohľadávky, pričom oneskoreným zaplatením zmluvných úrokov nevzniká veriteľovi
právo na úroky z omeškania (R 70/95). Podľa judikatúry Občiansky zákonník, ani Obchodný zákonník
neumožňujú veriteľovi požadovať od dlžníka úroky z omeškania ako príslušenstvo pre prípad omeškania
s platením zmluvných úrokov, ktoré sú takisto príslušenstvom pohľadávky (Rc 5/2006). V časti, pokiaľ
žalobca žiadal priznať úroky z omeškania 5,15 % ročne z úrokov z úveru 104,94 eura od 20. 07. 2014

do zaplatenia, preto súd žalobu zamietol.

24. Podľa § 232 ods. 3,4 CSP
(3) Lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd môže v odôvodnených prípadoch
určiť dlhšiu lehotu.

(4) Ak súd uložil povinnosť plniť opakujúce sa a v budúcnosti splatné dávky a splátky, vykonateľnosť
týchto dávok a splátok sa spravuje poradím ich splatnosti, ak súd nerozhodne inak; súd môže rozhodnúť,
že omeškanie s plnením jednej dávky alebo splátky má za následok splatnosť celého plnenia.

25. Žalovaná žiadala povoliť splátky na zaplatenie dlžnej sumy po 20,- eur mesačne z dôvodu, že má

príjem iba 240,- eur mesačne a vyššie splátky nie je schopná platiť. Žalobca v elektronickom podaní,
doručenom súdu dňa 03. 08. 2018, navrhol poskytnúť žalovanej mesačné splátky vo výške 30, -eur,
splatné vždy do 20. dňa toho ktorého mesiaca. Žalovaná neodôvodnila prečo navrhuje práve splátky vo
výške 20, -eur, neuviedla výšku mesačných životných nákladov, a potom pri nedostatku iných zistení,
súd akceptoval návrh žalobu a žalovanej povolil žalobcom navrhnuté splátky vo výške 30,- eur mesačne.

Žalovaná uviedla, že jej jediným zdrojom príjmu je starobný dôchodok vo výške 240,- eur, pričom súd
nemal zistený dátum, kedy je žalovanej vyplácaný tento dôchodok. Nakoľko podľa § 567 ods. 2 Obč. zák.
musí byť v deň splatnosti splátka aj pripísaná na účet veriteľa súd rozhodol, že povolené splátky po 30,-eur je žalovaná povinná platiť žalobcovi vždy do konca toho ktorého mesiaca. Pokiaľ žalovaná nedodrží
povolené splátky, nezaplatením čo aj len jednej splátky nastane splatnosť celej dlžnej sumy naraz.

26. Podľa § 251 CSP, trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky,
ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.

27. Podľa § 255 CSP
(1) Súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

(2) Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne
rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

28. Podľa § 262 ods. 1, 2 CSP
(1)Onárokunanáhradutrovkonaniarozhodneajbeznávrhusúdvrozhodnutí,ktorýmsakonaniekončí.
(2) O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým

sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

29. Súd vyhovel žalobe v časti, pokiaľ sa žalobca domáhal priznania sumy 1 044,85 eura. Zamietnutý
bol návrh iba v časti príslušenstva, ktoré však nie je určujúce pre rozhodovanie o nároku na náhradu
trov konania. Súd preto priznal žalobcovi voči žalovanej nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %

s tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne po právoplatnosti tohto rozsudku súd prvej inštancie
uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať v lehote 15 dní od jeho doručenia odvolanie na Okresnom súde
Liptovský Mikuláš. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. O

odvolaní rozhodne Krajský súd v Žiline.

Podľa § 363 Civilného sporového poriadku, sa v odvolaní popri všeobecných náležitostiach podania
uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 364 Civilného sporového poriadku rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 365 Civilného sporového poriadku,
1) Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
2) Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu

prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto
vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
3) Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Podľa § 366 Civilného sporového poriadku, prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej
obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy,
ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v
znení neskorších predpisov.