Rozsudok ,
Potvrdené, Zrušené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 22. marec 2016

Súd: Okresný súd Galanta
Spisová značka: 17C/580/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2315220536
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 03. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marianna Hosťovecká

ECLI: ECLI:SK:OSGA:2016:2315220536.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Galanta, v konaní vedenom pred sudkyňou JUDr. Mariannou Hosťoveckou, v právnej veci

navrhovateľa: s Autoleasing SK , s.r.o., so sídlom 832 44 Bratislava, Tomášikova 48, IČO: 46 806 491,
zast.: Havel, Holásek & Partners s.r.o., advokátska kancelária, so sídlom 821 09 Bratislava, Mlynské
Nivy 49, IČO: 36 856 584, proti odporcovi: Y. T., nar. XX.X.XXXX, bytom XXX XX U., J. XXXX/XXA, o
zaplatenie 2352,04 eura s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Súd návrh zamieta.
Súd odporcovi náhradu trov konania nepriznáva.
Súd určuje, že zmluvná podmienka uvedená v článku 5 bod 5.1 písm. b/ Všeobecných obchodných

podmienok v znení :
"Ak nie je v úverovej zmluve alebo v týchto podmienkach stanovené inak, je spoločnosť oprávnená v
prípade nesplnenia akejkoľvek povinnosti klienta vyplývajúcej z úverovej zmluvy požadovať od klienta
zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 200,- eur za každú nesplnenú povinnosť riadne a včas podľa
úverovej zmluvy." je neplatná z dôvodu jej neprijateľnosti.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa návrhom doručeným Okresnému súdu Galanta dňa 3.9.2015 domáhal, aby súd zaviazal
odporcu na zaplatenie sumy 2352,04 eura s príslušenstvom (úrok z omeškania vo výške 5,05 % ročne
zo sumy 2352,04 eura od 15.5.2015 do zaplatenia).

Svoj návrh odôvodnil tým, že navrhovateľ ako veriteľ a odporca ako dlžník uzatvorili dňa 10.1.2014
Zmluvu o s úvere č. D. (ďalej len „Zmluva o úvere“), ktorej predmetom bolo poskytnutie úveru na
financovanie kúpy motorového vozidla vo výške 2299,- eur. Odporca si na základe Zmluvy o úvere,
ktorá predstavuje dohodu medzi navrhovateľom, odporcom a splnomocneným zástupcom navrhovateľa,
ktorým je spoločnosť AUTO DISKONT s.r.o. Nitra, IČO: 35 899 620, so sídlom Šenkvická cesta 14/F,
902 0l Pezinok, kúpil osobný automobil Ford Mondeo Diesel II 2.0 TDCi 16V Ambiente, VIN: A., rok

výroby 2004. Cena motorového vozidla bola určená sumou vo výške 3299,- eur, pričom odporca uhradil
priamou platbou sumu vo výške l000,- eur. Zvyšok kúpnej ceny motorového vozidla bol financovaný z
poskytnutého úveru. Odporca v zmysle protokolu o prevzatí vozidla k Zmluve o úvere zo dňa 10.1.2014
potvrdil svojim podpisom prevzatie motorového vozidla spolu s ostatným príslušenstvom.

Odporca sa zaviazal splatiť úver v 48 mesačných splátkach po 97,91 eura, teda všetky splátky celkom
vo výške 4699,68 eura, prvá splátka bola v zmysle splátkového kalendára, ktorý tvorí prílohu Zmluvy o

úvere, splatná dňa 10.2.2014 a ostatné splátky boli splatné vždy k 10. dňu v mesiaci, posledná splátka
bola splatná dňa 10.1.2018. Výška úrokovej sadzby, ako odplaty za poskytnutý úver, bola dohodnutá vo
výške 27 % ročne, pričom úroková sadzba bola dohodnutá ako pevná.Právne svoj návrh navrhovateľ oprel o ustanovenie § 273 ObZ a ďalej poukázal na znenie bodov 4.1,
5.1, 6.1, 6.2 všeobecných obchodných podmienok (VOP).

Odporca však svoju povinnosť riadne a včas splácať úver nesplnil, pretože uhradil iba 7 splátok
a splátku č. 8 uhradil iba čiastočne vo výške 0,18 eura. Odporca podmienky pre splácanie riadne
nedodržiaval a dostal sa so splácaním do omeškania. Navrhovateľ ho na túto skutočnosť upozorňoval
a vyzýval ho na úhradu jeho splatných záväzkov. Nakoľko došlo k uplatneniu práva spoločnosti na
okamžité splatenie úveru vykonané v súlade a za podmienok stanovených v čl. 8 VOP, navrhovateľ

požadoval okamžité vrátenie motorového vozidla a začal výkon zabezpečovacieho práva, o ktorom
bol odporca oboznámený listom zo dňa 13.10.2014. Zmluva o zabezpečovacom prevode vlastnícke
práva nadobudla platnosť podpisom Zmluvy o úvere a účinnosť dňom prevzatia motorového vozidla
od predajcu. Vzhľadom k porušeniu povinností vyplývajúcich zo Zmluvy o úvere došlo k odobratiu
motorového vozidla. Odporca svojím podpisom na Protokole o odobratí a prevzatí motorového vozidla
zo dňa 2.12.2014 potvrdil odovzdanie motorového vozidla. V zmysle VOP došlo po odobratí motorového

vozidla k predaju motorového vozidla a dlžná suma bola znížená o výnos z predaja vo výške 2100,-
eur. Celkové náklady spojené s odobratím vozidla a následným predajom vozidla predstavujú sumu vo
výške 734,80 eura. Navrhovateľ v zmysle čl. 8 bod 8.1 písm. b) VOP listom zo dňa 10.12.2014 uplatnil
právo okamžitého splatenia celého čerpaného úveru a ku dňu 10.12.2014 zosplatnil úver. Navrhovateľ
následne zaslal odporcovi Protokol o konečnom vyrovnaní zo dňa 12.5.2015, v ktorom presne vyčíslil

dlh odporcu a vyzval odporcu na uhradenie dlžnej sumy vo výške 2352,04 eura do 14 dní od doručenia
protokolu. Odporca si zásielku neprevzal v odbernej lehote a zásielka sa navrhovateľovi vrátila ako
nedoručená dňa 14.5.2015.

Navrhovateľovivzniklakudňu12.5.2015(ďalejlen„Rozhodnýdeň“)pohľadávkavočiodporcovivovýške

2352,04 eura špecifikovaná nasledovne:
- Pohľadávky po lehote splatnosti (dlžné splátky Úveru a iné platby podľa Zmluvy o úvere, ktorých
splatnosť nastala najneskôr v deň ukončenia Zmluvy o úvere a úroky a poistné odo dňa splatnosti
poslednej vystavenej splátky do dňa predčasného ukončenia Zmluvy o úvere) vo výške 391,46 eura,
- Nesplatená časť istiny splatná ku dňu skončenia Zmluvy vo výške 1921,91 eura,

- Ostatné neuhradené záväzky vo výške 2138,67 eura:
o zmluvné pokuty vo výške 1170,87 eura,
o náklady spojené s vymáhaním nesplnených záväzkov zo Zmluvy o úvere vo výške 734,80 eura,
o nevysporiadané záväzky na poistnom vo výške 3,- eurá,
o poplatok za predčasné ukončenie Zmluvy o úvere vo výške 200,- eur,

o ostatné dlžné záväzky vo výške 30,- eur.

Pohľadávka bola znížená o výťažok z predaja vozidla vo výške 2100,- eur.

Navrhovateľ súdu doručil dňa 16.3.2016 presnú špecifikáciu žalovanej sumy (č. l. 54 spisu).

Odporca sa k návrhu, na pojednávaní konanom dňa 22.3.2016, vyjadril tak, že potvrdil uzatvorenie
Zmluvy o úvere, odobratie vozidla pre nesplácanie úveru, avšak k žalovanej sume sa presne vyjadriť
nevedel, nakoľko zmluve nerozumie. Uviedol, že auto používal asi mesiac, najazdil na ňom cca. 1000
km, až kým prestalo jazdiť a ďalej bolo nepojazdné. Uviedol, že auto kupoval od spol. AAA Auto, kde

ho zdržiavali od obeda, pričom k podpisu Zmluvy došlo až večer o 23.00 hod. Bol unavený, chcel už
odísť, preto Zmluvu podpísal bez prečítania. Zmluve vôbec nerozumie a zároveň nechápe, keď nemá
auto a nemohol ho ani používať, prečo by mal platiť ešte ďalších viac ako 2000,- eur. Keď sa auto stalo
nepojazdné, telefonicky to oznámil spol. AAA Auto, bol u nich aj osobne, pričom vždy sa vyhovárali, že
technik, ktorý mu auto predával, tam nie je. Keďže autu sa pokazil motor, odporca si ho sám opravil

za 1000,- eur, pričom splátky úveru neplatil z dôvodu, že auto bolo nepojazdné. Keď mu navrhovateľ
volal, že má auto odovzdať, súhlasil s tým, ale navrhovateľ si musí pre auto sám prísť, nakoľko je
nepojazdné, resp. pojazdné bolo, hoci nie tak, ako by malo byť. Odporca dal auto do takého stavu,
aby s ním navrhovateľ mohol odísť. Odporca pri odovzdaní auta osobne nebol, ale auto zanechal pred
bratovým domov, o čom navrhovateľa informoval, nechal u brata aj kľúče od auta, ktoré navrhovateľovi

odporcov brat odovzdal a navrhovateľ odišiel na uvedenom aute (odťahové auto so sebou zamestnanci
navrhovateľa nemali). Vzhľadom na to odporca spochybnil, prečo by mal platiť aj peniaze za odvoz
vozidla, resp. jeho odobratie.Ustanovenie § 101 O.s.p. ukladá účastníkovi tzv. povinnosť tvrdenia. Táto povinnosť však nie je
súdom vynútiteľná. V záujme hospodárnosti a rýchlosti konania sa umožňuje súdu, aby na pojednávaní
prejednal vec v neprítomnosti účastníka, za predpokladu, že účastník bol na pojednávanie riadne

predvolaný, na pojednávanie sa nedostavil a ani nepožiadal z dôležitého dôvodu o jeho odročenie.

Vzhľadom k tomu, že sa jedná o spotrebiteľský vzťah, súd je povinný skúmať uzatvorenú zmluvu
a chrániť práva spotrebiteľa, navyše sa jedná o návrhové konanie a navrhovateľ nesie dôkazné
bremeno (bremeno tvrdenia aj bremeno dôkazu). Keďže navrhovateľ je v konaní zastúpený advokátskou

kanceláriou, je nutné konštatovať, že advokátska kancelária musí poznať právo a súd z tohto faktu
vychádza, musí poznať, aké náležitosti musí obsahovať návrh a rovnako musí vedieť, že k návrhu je
potrebné doložiť všetky listinné dôkazy na preukázanie tvrdení uvedených v návrhu. Preto súd nemôže
vyzývať (s poukazom na § 101, § 120 O.s.p. a dodržiavanie zásady kontradiktórnosti konania a rovnosti
účastníkovkonania)účastníkakonanianapreukázaniesvojichtvrdení,aprisvojomrozhodovanívmerite
veci vychádza z toho, čo účastník v konaní preukáže a to ku dňu, kedy rozhoduje. Tu súd poukazuje aj

na to, že na dôkazy predložené po vyhlásení rozsudku nie je možné prihliadať.

Súd vykonal dokazovanie špecifikáciou pohľadávky, Zmluvou o úvere č. D. z 10.1.2014, štandardnými
európskymi informáciami o spotrebiteľskom úvere, splátkovým kalendárom, protokolom o prevzatí
vozidla, faktúrou č. K., všeobecnými obchodnými podmienkami, upomienkou z 17.9.2014, oznámením

o začatí výkonu zabezpečovacieho práva z 13.10.2014, protokolom o odobratí a prevzatí vozidla z
2.12.2014, oznámením o okamžitom splatení úveru z 10.12.2014, faktúrou č.XXXXXXXX, vyúčtovaním
č. XX/XXXX, faktúrou č. XXXXXXXXXX, faktúrou č. W., faktúrou č. XXXXXXXXXX, protokolom
konečného vyrovnania Zmluvy o úvere č. D. a takto vykonaným dokazovaním zistil nasledovný skutkový
a právny stav:

Navrhovateľ podal návrh na základe skutkového stavu tak, ako bol vyššie popísaný a odôvodnený.
Navrhovateľ uzatvoril s odporcom zmluvu ako s fyzickou osobou nepodnikateľom, t.j. spotrebiteľom.

Dualistický systém záväzkového práva na Slovensku je určitá anomália medzi právnymi poriadkami

(napr. dvojaká úprava premlčania, dualistická právna úprava uznania dlhu, zmluvných pokút, dvojaká
úprava odstúpenia od zmluvy a pod.). Aplikačná prax síce ukazuje, že aj takýto stav môže dlhodobo
fungovať (od 1.1.1992), avšak niet rozumného dôvodu na skonštatovanie, že na záväzkovo-právny
vzťah vyplývajúci zo spotrebiteľskej zmluvy má dopadať právna úprava regulujúca vzťahy v zásade
medzi biznismenmi, ak Občiansky zákonník ako kódex občianskeho súkromného práva takúto úpravu

má a je pre nepodnikateľov výhodnejšia. Ustanovenie § 54 ods. 1 OZ preto treba podľa názoru súdu
vykladať tak, že v prípade dualistickej právnej úpravy inštitútov súkromného práva sa na spotrebiteľské
právne vzťahy nepoužije obchodné právo (Obchodný zákonník), ak aplikáciou konkrétnej zmluvnej
podmienkybysapostaveniespotrebiteľaoprotiobčianskoprávneúpravezhoršilo.Ustanovenie§54ods.
1 je dôsledkom transpozície čl. 8 smernice Rady 93/13 EHS. Smernica síce neharmonizuje dualistické

právne úpravy inštitútov súkromného práva, no na druhej strane nebráni ani regulácii, akú predstavuje
ustanovenie § 54 ods. 1 OZ a ktoré bráni akémukoľvek zhoršeniu postavenia spotrebiteľa oproti
tomuto zákonu (rozumej Občianskemu zákonníku, § 54 ods. 1 OZ). Popretím úveru ako absolútneho
obchodu sa nemôže rozumieť stav, ak súd aplikuje ustanovenie § 54 ods. 1 OZ, ktoré má svoj
obsah a ktorým zákonodarca sledoval dôležitý cieľ v spotrebiteľských zmluvách bez ohľadu na typ

zmluvy, teda aj v prípade absolútnych obchodov (absolútne obchody sú vzťahy regulované Obchodným
zákonníkom bez ohľadu na povahu účastníkov zmluvy). Zo žiadneho ustanovenia zákona nevyplýva, že
by z pôsobnosti ustanovenia § 54 ods. 1 OZ boli vylúčené niektoré typy spotrebiteľských zmlúv. Teda
ustanovenie § 54 ods. 1 OZ reguluje aj absolútne obchody. Ustanovenie § 54 ods. 1 OZ je ustanovením
lex specialis s dopadom na všetky spotrebiteľské zmluvy. Za stavu dualistickej právnej úpravy (dvojaká

právna úprava rovnakých inštitútov súkromného práva) je plošné vylúčenie občianskoprávnej úpravy
inštitútov súkromného práva a naopak paušalizovanie obchodného práva typického predovšetkým pre
podnikateľskú sféru nenáležité. Presadzovanie obchodného práva na inštitúty upravené v kódexe
o občianskych právach len s poukazom na argumentáciu o úveroch ako absolútnych obchodoch je
argumentačne zjednodušené. Súd nijako nepopiera úver ako absolútny obchod a ani dôvodnosť

aplikácie Obchodného zákonníka. Odvolací súd len pripomína, že prednosť majú osobitné ustanovenia
právnehoporiadku,ktorésúsúčasťoušpeciálnejprávnejúpravyvoblastispotrebiteľskéhoprávavrátane
ustanovení § 52 až § 54 OZ. O tom, že ide o spotrebiteľskú zmluvu, nie sú žiadne pochybnosti a v
konečnom dôsledku tomu zodpovedá aj definícia spotrebiteľskej zmluvy, za ktorú sa považuje každázmluva bez ohľadu na právnu formu, ak ju uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Uprednostnenie
obchodného práva pred ustanoveniami kódexu o občianskych právach má pre spotrebiteľov diametrálne
odlišné negatívne následky. Pri názore navrhovateľa by sa v celej škále dualisticky upravených inštitútov

súkromného práva malo použiť vždy obchodné právo (napr. vrátane premlčania), s čím sa podľa
súdu zásadne nedá súhlasiť. Spotrebitelia napriek dôvere v objektívne právo zakotvené v kódexe o
občianskych právach by sa museli podrobovať pomerne zložitejšiemu a vzdialenejšiemu obchodnému
právu, ktoré oproti Občianskemu zákonníku zásadne zhoršuje ich postavenie. Za nedostatočný na
presadenie obchodného práva považuje súd aj argument, že rovnaká právna úprava dopadá na obidve

strany zmluvného vzťahu. Súd poznamenáva, že aj právna úprava v Občianskom zákonníku dopadá
na obidve strany v súlade s princípom rovnosti, no je citlivejšia, zohľadňuje aspekt informovanosti
spotrebiteľa, garantuje efektívnejšie uplatnenie práva pri plynutí času pri zlom úmysle veriteľa a pod.
Nemožnoprehliadnuťpritomfakt,žesútopredovšetkýmdodávatelia,ktorí uplatňujúvecinasúde.Spory
iniciované spotrebiteľmi sú len veľmi zriedkavé, a preto argument o obchodnom práve a rovnosti ,,pre
všetkých“ je objektívne značne relativizovaný.

Aj NS SR v rozsudku zo dňa 21.4.2015, sp. zn. 3MCdo/14/2014, ustálil, že ako § 5b zákona č. 250/2007
Z.z. o ochrane spotrebiteľa, tak aj § 52 ods. 2 veta tretia občianskeho zákonníka, nadobudli účinnosť 1.
mája 2014 a právne predpisy, ktorých súčasťou sú, nemajú prechodné ustanovenia, čo znamená, že od
ich účinnosti sa vzťahujú aj na právne vzťahy založené pred týmto dňom.

Vzhľadom na uvedené súd potom posúdil predmetný vzťah ako spotrebiteľský.

Uzatvorená úverová zmluva podlieha právnej úprave zakotvenej v § 52 a nasledujúceho Občianskeho
zákonníka, ako aj zákona číslo 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách

pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, účinných k 10.1.2014.

Dňa 10.1.2014 účastníci konania uzatvorili Zmluvu o úvere č. D.. Predmetom zmluvy bolo poskytnutie
účelovéhospotrebiteľskéhoúveruvovýške2299,-eur(nákuposobnéhoautomobiluFordMondeoDiesel
II 2.0 TDCi 16V Ambiente, VIN: A., rok výroby 2004), ktorý mal odporca splácať v mesačných splátkach

po 97,91 eura počas 48 mesiacov počnúc dňom jeden mesiac po prevzatí vozidla klientom od predajcu,
dátumom splatnosti ďalších splátok, počnúc druhou splátkou, sa rozumie deň, ktorého poradové číslo v
rámci kalendárneho mesiaca zodpovedá poradovému číslu dňa prevzatia vozidla klientom od predajcu.
Ak takýto deň v mesiaci nie je, pripadne dátum splatnosti na jeho posledný deň. Termín konečnej
splatnosti úveru v zmluve nie je uvedený. Vyplýva len zo splátkového kalendára (10.1.2018).

Odporca prevzal vozidlo toho istého dňa o 21,30 hod. (č. l. 15 spisu - protokol o prevzatí vozidla).

Z dôvodu nesplácania úveru navrhovateľ vyzval odporcu na zaplatenie nedoplatku a to listom zo dňa
17.9.2014 (č. l. 25 spisu).

Listom zo dňa 13.10.2014 navrhovateľ vyzval odporcu na odovzdanie vozidla najneskôr do 18.10.2014,
zároveň ho informoval o začatí výkonu zabezpečovacieho práva podľa spôsobu zabezpečenia
dohodnutého v Zmluve, ako aj o tom, že pristúpi dňa 10.12.2014 k zosplatneniu Zmluvy číslo D. (č. l.
26 spisu).

Vozidlo bolo odobraté a odovzdané navrhovateľovi dňa 2.12.2014 v Seredi (č. l. 27 spisu).

Listom zo dňa 10.12.2014 si navrhovateľ uplatnil práva na okamžité splatenie úveru, ku dňu zosplatnenia
evidoval navrhovateľ na Zmluve nedoplatok vo výške 721,46 eura (č. l. 28 spisu).

Navrhovateľovi boli vystavené nasledovné faktúry za úkony súvisiace s odobratím a predajom vozidla
(č. l. 30 - 34 spisu):
-faktúrač.XXXXXXXXzodňa3.12.2014,splatná17.12.2014,suma300,-eur-odmenazaodbervozidla
spoločnosťou MEMFIS.cz, s.r.o.,

-faktúrač.XX/XXXXzodňa10.12.2014,splatná10.1.2015,suma40,-eur-za vypracovanieznaleckého
posudku Ing. Róbertom Rojkom,
- faktúra č. 2015900001 zo dňa 31.3.2015, splatná 5.4.2015, suma 217,80 eura - poplatok za predaj
vozidla spoločnosťou GR8 auctions a.s.,- faktúra č. W. zo dňa 3.2.2015, splatná 10.2.2015, suma 118,80 eura - odmena za skladovanie a
predpredajnú prípravu spoločnosťou KLAN Slovakia s.r.o.,
- faktúra č. XXXXXXXXXX zo dňa 21.4.2015, splatná 6.5.2015, suma 276,- eur - náklady súvisiace s

predajom vozidla Ford Mondeo - odplata poskytovateľa 216,- eur a odhlásenie vozidla do iného okresu
60,- eur (správny poplatok).

Súd je toho názoru, že splátkový kalendár a štandardné európske informácie o spotrebiteľskom úvere
sú podpísané len a výlučne zo strany odporcu, teda nejedná sa o právne úkony podľa § 40 ods. 3 OZ

a § 9 ods. 1 ZoSÚ, nakoľko na nich absentuje podpis navrhovateľa, teda tieto úkony pre nedodržanie
ich formy sú absolútne neplatnými právnymi úkonmi.

Náležitosti zmluvy o úvere sú upravené v § 9 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch.

Podľa § 1 ods. 1 zák. č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách

pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, Tento zákon upravuje práva a povinnosti
súvisiace s poskytovaním spotrebiteľského úveru na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
podmienky poskytovania spotrebiteľského úveru, náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, spôsob
výpočtu celkových nákladov spotrebiteľa spojených s poskytovaním spotrebiteľského úveru a ďalšie
opatrenia na ochranu spotrebiteľa.

Podľa § 9 ods. 1, ods. 2 písm. f/, k/ cit. zák., (1) Zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú
formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom
trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi.
(2) Zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí

obsahovať tieto náležitosti:
f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru,
k) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom
sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami
spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia.

Podľa § 11 ods. 1 písm. b/ cit. zák., (1) Poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez
poplatkov, ak
b) zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y).

Medzi obligatórne náležitosti Zmluvy o úvere patrí podľa § 9 ods. 2 písm. f/, k) a to výška, počet a
termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať
k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely
jeho splatenia. Ako vyplýva z predloženej zmluvy o úvere, tento údaj nie je v zmluve uvedený. Preto
podľa § 11 ods. 1 písm. b) zákona číslo 129/2010 Z.z. sa poskytnutý úver považuje za bezúročný a bez

poplatkov. Zo zmluvy vyplýva, že výška splátok bola v zmluve určená len jednou sumou (97,91 eura)
bez jasnej a určitej špecifikácie, aká suma pripadá na istinu, na úroky a iné poplatky. Takto uvedená
splátka je nepreskúmateľná. Rovnako absentuje aj údaj o termíne konečnej splatnosti úveru. Konečná
splatnosť musí byť určená konkrétne tak, aby si mohol spotrebiteľ už na začiatku urobiť obraz o dĺžke
trvania úveru a tým zvoliť aj najvhodnejšiu voľbu medzi viacerými úverovými produktmi. Je neprípustné,

aby sa účastník zmluvy k tomuto údaju dopracovával výkladom či výpočtom.

Podľa názoru súdu preto splátkový kalendár nemôže nahradiť konečnú splatnosť úveru, ktorá má
byť uvedená priamo v zmluve, rovnako tak štandardné európske informácie o spotrebiteľskom úvere
nesmú obsahovať (a už vôbec nie zaväzovať!) informácie o poplatkoch, úrokoch z omeškania, náhrade

škody a iných nákladoch (súvisiacich s predčasným splatením úveru a pod.), rovnako tak všeobecné
zmluvné podmienky majú obsahovať len skutočnosti technického, spresňujúceho, resp. vysvetľujúceho
charakteru, nemôžu však obsahovať podstatné náležitosti zmluvy, ktorou je aj riadne dojednanie výšky
úroku za poskytnutý úver alebo výšky jednotlivých poplatkov. Pri vyhotovení úverových zmluvných
podmienok navrhovateľ ako dodávateľ postupoval v rozpore so zásadou dobromyseľnosti a v rozpore

s dobrými mravmi. Ďalšie dojednania ohľadne úveru ako podstatné náležitosti úverovej zmluvy podľa
zákona o spotrebiteľských úveroch sú zapracované len vo VOP, a nie priamo v zmluve. Takéto konanie
navrhovateľa ako dodávateľa je nutné vyhodnotiť ako konanie v rozpore s dobrými mravmi v zmysle § 3
a § 39 Občianskeho zákonníka. Navrhovateľ takýmto spôsobom využil svoje postavenie ako dodávateľaa porušil zmluvnú slobodu odporcu, keď mu nanútil podpisom zmluvy prijatie VOP týkajúcich sa splátok
úveru bližšie v zmluve nešpecifikovaných, iba s odkazom na VOP. Vzhľadom na vyššie uvedené súd
považoval dojednania o zmluvne dohodnutých úrokoch, pravidelných a nepravidelných poplatkoch ale

najmä zmluvných sankciách, ktoré navrhovateľ špecifikoval len vo VOP, ktoré odporca ani nepodpísal
(opätovne nedostatok písomnej formy podľa § 9 ods. 1 ZoSÚ), za absolútne neplatné, a to z dôvodu,
že takýto právny úkon v rozpore s ust. § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka nebol urobený určite a
zrozumiteľne ako aj vzhľadom na rozpor s dobrými mravmi v zmysle ust. § 3 a § 39 Občianskeho
zákonníka.

Navyše,čosatýkačl.5VOPbod5.1,písm.a/,c/,d/súdpovažujezaneplatnéajzdôvoduichneurčitosti,
keď pri uzatváraní zmluvy o úvere tieto časti nestanovujú jednoznačné povinnosti odporcu, teda v akej
výške bude odporca plniť pri porušení povinností a akých povinností, nie je možné už pri uzatváraní
zmluvy jednoznačným výkladom dospieť k výške plnenia odporcu. Tieto ustanovenia, v znení, ako
sú predtlačené vo VOP, umožňujú ich aplikáciu v akejkoľvek výške v podstate bez obmedzenia a sú

jednoznačne formulovaná na prospech dodávateľa - navrhovateľa ako silnejšej strany v záväzkovom
vzťahu a sú teda formulované v neprospech spotrebiteľa (rozpor s § 53 ods. 1 OZ).

Za predpokladu, že by VOP boli platným právnym úkonom, potom bod 5.1 písm. b/ VOP je neprijateľnou
zmluvnou podmienkou (túto súd preto uviedol aj v enunciáte postupom podľa § 153 ods. 3 O.s.p.)

a teda podľa § 53 ods. 5 OZ je neplatná. Takto formulovaná zmluvná podmienka totižto umožňuje
navrhovateľovi požadovať zmluvnú pokutu v podstate v nepredvídateľnej výške a to aj niekoľkonásobne
vyššej, ako je sám poskytnutý spotrebiteľský úver. Zároveň je však možné túto podmienku považovať
aj za neplatnú pre jej neurčitosť (§ 37 ods. 1 OZ), pretože nie je možné žiadnym výpočtom dospieť k
jednoznačnej sume zmluvnej pokuty.

Súd vychádzal pri posúdení neprijateľnosti zmluvnej podmienky z nasledovného:

PodľaR36/2013(UznesenieNSSR5MCdo/20/2009)Zmluvuoúveretrebapovažovaťzaspotrebiteľskú
zmluvu, na ktorú sa vzťahujú ustanovenia § 52 až 54 OZ. Ustanovenia všeobecných podmienok prijatých

podnikom, ktoré sa na základe prejavov vôle oboch zmluvných strán stali súčasťou tejto spotrebiteľskej
zmluvy a v neprospech spotrebiteľa sa odchýlili od právnej úpravy danej Občianskym zákonníkom, sú
neprijateľné podmienky danej spotrebiteľskej zmluvy.

Podľa § 53 ods. 1, 2, 4 písm. k/, ods. 5 OZ, účinného k 10.1.2014, (1) Spotrebiteľské zmluvy nesmú

obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných
strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné
podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky
sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
(2) Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ

možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.
(4) Za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré
k) požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako
sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku.
(5) Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

Pri právnej úprave spotrebiteľských zmlúv sa vychádza zo zásady ochrany spotrebiteľa ako tzv.
slabšej zmluvnej strany a neprípustnosti zneužívania monopolného postavenia dodávateľov ako tzv.
silnej zmluvnej strany. Postavenie slabšej zmluvnej strany vyplýva zo skutočnosti, že nemá možnosť
individuálne ovplyvniť obsah zmluvy vopred pripravenej dodávateľom. Preto treba aspoň rámcovo

vymedziť, ktoré, resp. aké podmienky v spotrebiteľských zmluvách sa považujú za neprijateľné, pričom
dôsledkom je to, že sú zo zákona neplatné. Vychádza sa z toho, že spotrebiteľ dobromyseľne uzaviera
zmluvu a právom očakáva, že dodávateľ ako odborník, "profesionálne znalý podnikateľ" dodáva tovar
alebo služby so zárukou kvality.

V ustanovení § 53 OZ je obsiahnutá úprava neprijateľných podmienok v spotrebiteľských zmluvách.
Ide o také podmienky, s ktorými sa spotrebiteľ mal možnosť oboznámiť pred uzavretím zmluvy, ale
nemohol ovplyvniť ich obsah. V odseku 1 zákonodarca vymedzil všeobecnú zásadu, podľa ktorej
spotrebiteľská zmluva nesmie obsahovať také ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhuv právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Ak by zmluva obsahovala
ustanovenia spôsobujúce nerovnováhu v právach a povinnostiach, ale v neprospech dodávateľa,
takáto podmienka by v zmysle tejto právnej úpravy nebola neplatná. Čo treba rozumieť "značnou

nerovnováhou", možno vydedukovať z úpravy neprijateľných podmienok upravených v odseku 4. Za
značnú nerovnováhu treba vždy považovať také právne postavenie spotrebiteľa, ktoré mu nedovoľuje
alebo značne obmedzuje uplatňovanie nárokov, ktorými sa domáha riadneho plnenia zo zmluvy, resp.
nápravy už prijatého plnenia (vrátane uplatnenia nárokov vyplývajúcich zo zodpovednosti za vady,
omeškanie či škodu), alebo ktoré sa týkali možnosti odstúpenia od zmluvy.

Ochrana pred neprijateľnými podmienkami sa vzťahuje iba na tie spotrebiteľské zmluvy, pri uzavieraní
ktorých spotrebiteľ nemôže ovplyvniť ich obsah, teda ktoré sú vopred pripravené, naformulované. Pri
iných spotrebiteľských zmluvách, kde sa dojednávajú podmienky individuálne, sa ich neprijateľnosti
nemožno dovolávať.

V prípade, ak boli podmienky dojednané individuálne (v spotrebiteľských zmluvách v širšom zmysle), tak
sa na ne režim uvedený v tomto ustanovení, okrem odseku 4 písm. a), nevzťahuje. V odsekoch 2 a 3 sa
spresňuje, ktoré podmienky, ak boli individuálne dojednané, sa za neprijateľné nepovažujú. V prípade
pochybností či sporu musí dodávateľ preukázať, že zmluvné podmienky boli dohodnuté individuálne. Ak
to nepreukáže, platí, že neboli individuálne dojednané.

V odseku 4 je zakotvený exemplifikatívny výpočet neprijateľných podmienok uvedených v
spotrebiteľských zmluvách. Novelou (zákonom č. 568/2007 Z.z.) bol ich výpočet spresnený a doplnený
[písm. a) až r)], a to na základe smernice č. 93/13/ES.

Pojmom "neprijateľná podmienka" treba rozumieť "neprijateľné dojednanie" (ktoré tvorí obsah zmluvy),
keďže tu nejde o podmienku v právnom úkone v zmysle § 36, na ktorú možno viazať vznik, zmenu alebo
zánik práv či povinností.

V odseku 5 sa ustanovuje, že neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú

neplatné. Z formulácie § 53 ods. 5 nevyplýva, že v dôsledku neplatnosti jednej zo zmluvných podmienok
by mala automaticky nastať neplatnosť celej zmluvy. Spotrebiteľ sa s úspechom bude môcť domáhať
voči dodávateľovi neplatnosti určitej podmienky a v súvislosti s tým aj toho, v uplatnení čoho mu táto
podmienka bránila.

Uvedená zmluvná podmienka spôsobuje nerovnováhu v postavení dodávateľa a spotrebiteľa v tom,
že neberie do úvahy, že rovnako aj dodávateľ môže porušiť zmluvné povinnosti (napr. spotrebiteľovi
je dodané nepojazdné vozidlo, vozidlo s vadami a pod.), pričom však dodávateľ nie je nijako
sankcionovaný, čím dochádza k diskriminácii spotrebiteľa. Nie je prípustné, aby jedna strana bola
sankcionovaná a druhá nie. Takéto nerovné postavenie účastníkov zmluvného vzťahu nemôže požívať

právnu ochranu a to aj s prihliadnutím k tomu, že tu nie je zohľadnený napríklad aj čas, kedy
dôjde k porušeniu zmluvnej povinnosti a akej povinnosti a aké následky bude mať porušenie pre
navrhovateľa. Preto určenie zmluvnej pokuty jednotnou sumou bez zohľadnenia mnohých ďalších
faktorov (čas porušenia, následky porušenia, výška škody, ak vznikne) môže viesť k záveru, že takto
určená výška (200,- eur za každú neslnenú povinnosť) bude neprimerane vysoká s prihliadnutím na

výšku poskytnutého úveru.

ZožiadnychzustanoveníObčianskehozákonníka,aleanizustanoveníZákonaoochranespotrebiteľač.
250/2007 Z.z., či Zákona o spotrebiteľských úveroch č.129/2010 Z. z. v znení účinnom ku dňu uzavretia
zmluvy nie je možné vyvodiť, že by v spotrebiteľských zmluvách zmluvné strany neboli oprávnené

dohodnúťzmluvnúpokutupreprípadporušeniazmluvnejpovinnostispotrebiteľom.Jedinoupodmienkou
platnosti je primeranosť tejto sankcie v porovnaní so závažnosťou nesplnenia záväzku spotrebiteľom.

Pojem „neprimerane vysoká zmluvná pokuta“ obsahuje s účinnosťou od 1. 1. 2008 nielen § 301
Obchodného zákonníka, ale aj ust. § 545a Občianskeho zákonníka. Vzhľadom k úprave stanovenej v §

54 ods. 1 vetá prvá Občianskeho zákonníka nesmú sa zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou
zmluvou odchýliť od úpravy uvedenej v Občianskom zákonníku v neprospech spotrebiteľa. Zmluvná
pokuta je peňažitá čiastka, ktorú je dlžník povinný zaplatiť veriteľovi v prípade, že nesplní svoju
zmluvnú povinnosť, a to bez ohľadu na to, či porušením povinností vznikla veriteľovi škoda. Účelomzmluvnej pokuty je donútiť dlžníka pod hrozbou majetkovej sankcie k riadnemu splneniu záväzku.
Pokiaľ má vymáhaná sankcia charakter zmluvnej pokuty v spotrebiteľskej zmluve, je treba rozlišovať
medzi neplatnosťou zmluvného dojednania o zmluvnej pokute podľa § 39 Občianskeho zákonníka

pre rozpor s dobrými mravmi a jej neplatnosťou ako neprimeranej zmluvnej podmienky podľa §
53 ods. 4 Občianskeho zákonníka pre „neprimerane vysokú sumu“ sankcie. Zmluvná pokuta v
spotrebiteľskej zmluve môže byť neplatná ako neprimeraná zmluvná podmienka napriek tomu, že
v prípade nespotrebiteľskej zmluvy by jej dojednanie bolo v súlade s dobrými mravmi. Primeranosť
zmluvnej pokuty v spotrebiteľskej zmluve sa skúma z hľadiska uhradzovacej a sankčnej funkcie. V

spotrebiteľských zmluvách však môže byť dôvodom pre absolútnu neplatnosť zmluvného dojednania o
zmluvnej pokute aj neprijateľnosť takejto zmluvnej podmienky v prípade, že požaduje od spotrebiteľa,
ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením
jeho záväzku (§ 53 ods. 4 písm. k/ Občianskeho zákonníka). Súd je toho názoru, že pokiaľ má byť
sankciou preskúmavanou podľa uvedeného ustanovenia zmluvná pokuta, neobmedzuje sa súd len na
preskúmavanie toho, či jej výška zodpovedá uhradzovanej - reparačnej funkcii, ale aj funkcii sankčnej.

Vyplýva to aj z formulácie tohto ustanovenia, ktoré sa vzťahuje aj na zaplatenie „neprimerane vysokých
súm ako sankcie“. Zmluvnú pokutu možno považovať za primerane vysokú sankciu, pokiaľ neprimerane
neprekračuje tak výšku zabezpečovanej sumy (uhradzovacia funkcia), ako aj súhrn prípadných škôd,
ktorémožnovkonkrétnomprípadeočakávaťvprípadeporušeniazmluvnejpovinnosti(sankčnáfunkcia).
Znamená to, že súd môže označiť takéto dojednanie v spotrebiteľskej zmluve za neprijateľné len vtedy,

keď výška dohodnutej zmluvnej pokuty neprimerane presahuje plnenie, ktoré spotrebiteľ na základe
zmluvy dostal, alebo by bol dostal, keby nedošlo k zániku zmluvy. Ak je zmluvná pokuta primeraná v čase
uzavretia zmluvy, nemôže neskoršie porušenie zmluvnej povinnosti účastníkom zmluvy postihované
zmluvnou pokutou spôsobiť neplatnosť dohody o zmluvnej pokute bez ohľadu na to, v ktorom časovom
okamihu po uzavretí zmluvy k tomu došlo. V tejto súvislosti je treba poukázať aj na čl. 4 ods. 1 Smernice

Rady (ES) 93/13/EHS zo dňa 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, podľa
ktorého nekalosť zmluvných podmienok sa hodnotí so zreteľom na povahu tovaru alebo služieb, na
ktoré bola zmluva uzatvorená a na všetky ostatné podmienky zmluvy alebo na inú zmluvu, od ktorej
závisí. V podstate rovnaký obsah má ust. § 53 ods. 10 Občianskeho zákonníka v znení účinnom od 1.
3. 2010. Podľa neho pri posudzovaní neprijateľnosti zmluvných podmienok sa nemá prihliadať len na

samotný text zmluvy a všeobecných obchodných podmienok dodávateľa, ale aj na širšie súvislosti, ktoré
charakterizujú samotné dojednanie spotrebiteľskej zmluvy a na obsah ostatných podmienok zmluvy.
Pre záver o neprimeranosti (nekalosti) zmluvnej podmienky upravujúcej sankciu za nesplnenie záväzku
spotrebiteľom nestačí len záver o tom, že táto zmluvná podmienka nebola individuálne dojednaná. Je
vylúčené urobiť záver o neprimerane vysokej sankcii len po porovnaní s jednou z viacerých skutočností,

za existencie ktorých bola zmluva uzavretá, a to v závislosti od času prípadného porušenia zmluvnej
povinnosti v priebehu doby viazanosti spotrebiteľa.

Ak výška dojednanej zmluvnej pokuty v čase uzavretia spotrebiteľskej zmluvy je primeraná výške
zabezpečovanej sumy, ako aj výške zodpovedajúcej súhrnu prípadných škôd, ktoré možno očakávať v

prípade porušenia zmluvnej povinnosti, nie sú splnené podmienky pre záver o neprijateľnosti zmluvnej
podmienky podľa § 53 ods. 4 písm. k/, ods. 5 Občianskeho zákonníka v teraz platnom znení.

Keďže z takto koncipovanej zmluvnej pokuty, v akom znení ju súd vyhlásil za neprijateľnú, súd nemôže
jednoznačne urobiť záver o jej prijateľnosti vo vzťahu k porušeniu záväzku, vo všetkých vzájomných

súvislostiach uvedených vyššie ju súd musel potom vyhlásiť za neprijateľnú, nakoľko je dojednaná veľmi
všeobecne, nezohľadňuje skutočnosti uvedené vyššie a tak dáva priestor na špekulatívne jej uplatnenie
na úkor práva spotrebiteľa.

Súd však zdôrazňuje, že predovšetkým VOP nespĺňajú písomnú formu podľa 9 ods. 1 ZoSÚ a teda sú

neplatné aj podľa § 40 ods. 3 OZ.

Vzhľadom na uvedené preto súd nepriznal navrhovateľovi právo na zaplatenie súm (ako to vyplýva zo
špecifikácie pohľadávky zo dňa 16.3.2016):
- zmluvné pokuty vo výške 1170,87 eura ako ostatné zmluvné pokuty vo výške 400,-eur v zmysle bodu

5.1 písm. b) VOP a zmluvná pokuta podľa bodu 5.1 písm. c) VOP vo výške 770,87 eura,
- náklady spojené s vymáhaním nesplnených záväzkov klienta vo výške 734,80 eura v zmysle bodu
5.1 písm. a) VOP pre ich absolútnu neplatnosť (pre neurčitosť), navyše takto vynaložené náklady súd
považuje za neúčelné, teda v rozpore s ochranou spotrebiteľa,- nevysporiadané záväzky klienta na poistnom vo výške 3,- eurá (súdu nie je známe, že by poistné bolo
dohodnuté (nevyplýva to ani z mesačnej splátky 97,91 eura),
- poplatok za predčasné ukončenie zmluvy vo výške 200,- eur - v zmluve nie je dohodnutý, podľa § 9

ods. 9 ZoSÚ od spotrebiteľa nemôže veriteľ požadovať úrok, poplatky alebo akékoľvek iné plnenie, ktoré
nie sú ustanovené zákonom alebo uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere alebo jej prílohách, tento
poplatok je uvedený len v štandardných európskych informáciách o spotrebiteľskom úvere (k týmto sa
súd vyjadril vyššie),
- ostatné dlžné záväzky klienta voči spoločnosti vo výške 30,- eur (Omámenie o uplatnení práva na

okamžité splatenie úveru zo dňa 10.12.2014 - nesplatená upomienka vo výške 10,- eur; Oznámenie
o začatí výkonu zabezpečovacieho alebo záložného práva a predpokladanom termíne zosplatnenia
Zmluvy o úvere zo dňa 13.10.2014 - nesplatená upomienka vo výške 10,- eur; Upomienka - upozornenie
na nedoplatok zo dňa 17.9.2014 - nesplatená upomienka vo výške 10 eur) - rovnako aj tu platí uvedené
to, čo aj pre prípad poplatku za predčasné ukončenie zmluvy.

Súd poukazuje aj na to, že vozidlo nebolo nutné odťahovať, preto jeho odobratie bolo vyúčtované
neúčelne, rovnako tak aj jeho skladovanie, umytie, prepis auta a pod. náklady. Aj tu platí, že navrhovateľ
nepostupoval v súlade s ochranou spotrebiteľa. Všetky vyúčtované náklady boli neúčelné, nakoľko
nič nebránilo navrhovateľovi, aby odobratie vozidla vykonal sám, rovnako aj ho pripravil na predaj,
vykonal predaj vozidla a aj ho prepísal. Rovnako súd poukazuje na to, že nikde v Zmluve o úvere

nie je dohodnuté, že spotrebiteľ súhlasí s tým, aby tretie subjekty vykonali tieto úkony, ako ani to, že
sa zaväzuje na náhradu nákladov vyššie uvedených, pričom tieto náklady nie sú nikde špecifikované
(súd poukazuje na § 9 ods. 9 ZoSÚ!). Podľa čl. 3 ods. 1 smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla
1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách (Úradný vestník Európskych spoločenstiev
L 095, 21/4/1993, str. 29-34 - ďalej len "smernica") zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne

dohodnutá sa považuje za nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v
právach a povinnostiach strán vzniknutých na základe zmluvy, ku škode spotrebiteľa. Podľa bodu 1
písm. i/ prílohy, je nekalou podmienkou neodvolateľne zaviazať spotrebiteľa k podmienkam, s ktorými
sa skutočne nemohol oboznámiť pred uzavretím zmluvy. V danom prípade sa odporca nemohol a ani sa
neoboznámil s tým, že pri predaji vozidla vzniknú ďalšie a nie zanedbateľné náklady na odvoz a predaj

vozidla a s tým súvisiacimi úkonmi vykonanými tretími subjektmi.

Ak by aj bod 5.1 píms. b/ VOP bol platný, potom zmluvná pokuta vo výške 400,- eur za nesplnenie
povinnosti uhradiť dohodnuté splátky riadne a včas v zmysle Zmluvy a nesplnenie povinnosti odovzdať
motorové vozidlo do 18.10.2014 (2 x po 200,- eur) a poplatok vo výške 60,- eur za odhlásenie vozidla

(správny poplatok) boli plne kryté výškou bezdôvodného obohatenia zo strany navrhovateľa vo výške
486,55 eura za to, čo sa navrhovateľovi dostalo viac ako mal nárok za úver.

Dodávateľ ako odborník musel vedieť o obsahových náležitostiach úverovej zmluvy v zmysle zákona o
spotrebiteľských úveroch, ktorý vyžaduje aby zmluva o spotrebiteľskom úvere spĺňala prísne obsahové

náležitosti. Cieľom tejto právnej úpravy je ochrana spotrebiteľa ako slabšieho účastníka zmluvného
vzťahu zo spotrebiteľského úveru.

Preabsenciuuvedenýchnáležitostípodľa9ods.2písm.f/,k/cit.zák.,ktorémusiabyťvzmluveuvedené,
je teda nutné považovať úver za bezúročný a bez poplatkov. Z uvedeného teda vyplýva, že odporca je

povinný navrhovateľovi vrátiť len to, čo mu poskytol, t. j. 2299,- eur.

Ako vyplýva zo žalobného návrhu a listinných dôkazov, odporca uhradil navrhovateľovi 7 splátok po
97,91 eura a 8. splátku vo výške 0,18 eura, spolu tak 685,55 eura a navrhovateľ získal predajom vozidla
sumu 2100,- eur, navrhovateľovi sa tak dostalo späť celkovo 2785,55 eura, čím sa na úkor odporcu

obohatil o sumu 486,55eura.

Podľa § 52 ods. 1 a 2 OZ (účinný k 10.1.2014), (1) Spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu
na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
(2) Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne

vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany,
ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je
obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.Podľa§54ods.1a2OZ,(1)Zmluvnépodmienkyupravenéspotrebiteľskouzmluvousanemôžuodchýliť
od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv,
ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.

(2) V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

Podľa § 52 ods. 2 OZ, účinný od 1.4.2015, Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné
ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na
prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých

obsahomaleboúčelomjeobchádzanietohtoustanovenia,súneplatné.Navšetkyprávnevzťahy,ktorých
účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by
sa inak mali použiť normy obchodného práva.
Vzhľadom na uvedené skutkové a právne zistenia súd potom vyhodnotil žalobný návrh ako podaný
nedôvodne, preto ho v celom rozsahu zamietol, vrátane príslušenstva, pretože „príslušenstvo
pohľadávky nasleduje osud pohľadávky samej“, t.j. keď nevznikol nárok na zaplatenie istiny, nemôže

vzniknúť ani na zaplatenie príslušenstva.

Podľa§3OZ,výkonprávapovinnostívyplývajúcichzobčianskoprávnychvzťahovnesmiebezprávneho
dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.

Podľa § 37 ods. 1 OZ, právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je
neplatný.

Podľa § 39 OZ, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo
ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Posudzovaný právny vzťah medzi navrhovateľom a odporcom je od svojho vzniku zmluvným vzťahom
medzi spotrebiteľom a dodávateľom a zmluva, ktorá bola medzi účastníkmi konania uzatvorená, je
spotrebiteľskou zmluvou v zmysle ust. § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, nakoľko odporca ako
spotrebiteľ nemohol individuálne ovplyvniť obsah vopred pripraveného návrhu na uzatvorenie úverovej

zmluvy. Táto zmluva je zároveň zmluvou o spotrebiteľskom úvere, keďže jej predmetom je poskytnutie
úveru, ktorý sa odporca zaviazal navrhovateľovi ako veriteľovi v dohodnutých splátkach vrátiť, teda ide
o dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme
úveru (§ 1 ods. 2 ZoSÚ). Navrhovateľ bol v čase uzavretia zmluvy v postavení veriteľa a zároveň
dodávateľa (§ 2 písm. b) ZoSÚ v spoj. s § 52 ods. 3 OZ) s poukazom na predmet podnikania a odporca

bol v postavení spotrebiteľa, pretože pri uzatváraní úverovej zmluvy nekonal v rámci predmetu svojej
obchodnejalebopodnikateľskejčinnosti(tátookolnosťzpripojenejzmluvynevyplývaanavrhovateľopak
tohto postavenia odporcu nepreukázal žiadnymi dôkazmi, resp. ani netvrdil). Tento právny vzťah sa preto
spravuje ustanoveniami Občianskeho zákonníka a právnych predpisov, ktoré upravujú právne vzťahy
spotrebiteľského charakteru (z. č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, príp. zákon o ochrane

spotrebiteľa).

Právny úkon je určitý len vtedy, keď nie je vnútorne rozporný jeho obsah alebo keď prípadný rozpor
možno odstrániť výkladom (výklad však nemôže dopĺňať právny úkon) alebo použitím dispozitívnych
ustanovení zákona namiesto neurčitých častí prejavu vôle.

S poukazom na nález Ústavného súdu SR pod číslom konania I. ÚS 38/2013 - 50 zo dňa 24. 10. 2013
súd konštatuje, že k odňatiu možnosti konať pred súdom nedochádza ani údajným porušením zásady
kontradiktórnosti ako základnej súčasti práva na spravodlivý proces. Táto zásada znamená, že obom
stranám konania musí byť daná možnosť zoznámiť sa so stanoviskami a dôkazmi predloženými súdu

s cieľom ovplyvniť jeho rozhodnutie - či už protistranou alebo na konaní nezúčastneným subjektom, od
ktorého si prípadne súd takéto vyjadrenie alebo dôkaz môže vyžiadať - a vyjadriť sa k nim (porovnaj
Kmec, J., Kosař, D., Kratochvíl, J., Bobek, M. Evropská úmluva o lidských právech. Komentář. 1. Vydání.
Praha:C.H.Beck,2012,s.740).Kontradiktórnosťjeprenosdôkaznéhobremenazosúdunaúčastníkov
sporu, resp. rokovací spôsob súdneho procesu. Právo na kontradiktórny proces nemá absolútny

charakterajehorozsahsamôželíšiťnajmävzávislostinazvláštnostiachdanéhokonania.Nebránisúdu,
aby od tohto pravidla v záujme procesnej ekonómie upustil, ak je zrejmé, že nezoznámenie účastníka
konania napr. so stanoviskom iných účastníkov nemôže mať akýkoľvek vplyv na výsledok konania pred
nimi.Súd ďalej uvádza, že v prípade, ak sa v odôvodnení nezaoberal konkrétnou námietkou účastníkov
konania, urobil tak preto, že daný argument a taktiež odpoveď naň nepovažoval pre rozhodnutie za

rozhodujúce (Ruiz Torija c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-A, s.12, § 29; Hiro Balani
c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-B; Georgiadis c. Grécko z 29. mája 1997; Higgins
c. Francúzsko z 19. februára 1998).

V závere dáva súd navrhovateľovi do pozornosti, že do obsahu základného práva podľa čl. 46 ods. 1

Ústavy Slovenskej republiky a práva na spravodlivý súdny proces podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane
ľudskýchprávaslobôdnepatrídožadovaťsaňounavrhnutéhospôsobuhodnoteniavykonanýchdôkazov
(I. ÚS 97/97), resp. toho, aby súdy preberali alebo sa riadili výkladom všeobecne záväzných predpisov,
ktorý predkladá účastník konania (II. ÚS 3/97, II. ÚS 251/03).

Na základe uvedeného súd rozhodol tak, ako to vyplýva z enucniátu rozhodnutia a návrh ako nedôvodný

zamietol.

O trovách konania súd rozhodol súd v súlade s ustanovením § 142 ods. 1 O.s.p., podľa ktorého
účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie
alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal. Odporca bol v konaní úspešný,

žiadne trovy konania mu však nevznikli, ich náhradu si pred súdom neuplatnil, súd mu teda právo na
náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomu rozsudku možno podať odvolanie a to do 15 dní odo dňa jeho písomného doručenia cestou
podpísaného súdu na Krajský súd v Trnave, písomne alebo ústne do zápisnice. Z písomne podaného

odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sa ním sleduje,
musí byť podpísané a datované. V odvolaní sa má ďalej uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho
sa odvolateľ domáha (ako má odvolací súd rozhodnúť). Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom
rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden

rovnopis. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.;

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci;
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností;
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam;
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré

doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.);
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.