Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa

Rozhodnuté bolo na súde Okresný súd Rimavská Sobota

Rozhodutie vydal sudca JUDr. Margita Žilková

Forma rozhodnutia – Rozsudok

Povaha rozhodnutia – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami

Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)

Súd: Okresný súd Rimavská Sobota
Spisová značka: 12Csp/182/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6916212898
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 05. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Margita Žilková

ECLI: ECLI:SK:OSRS:2017:6916212898.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Rimavská Sobota sudkyňou JUDr. Margitou Žilkovou v spore žalobkyne G. G., U.. XX. XX.

XXXX, R. F. H. E. XXX, zast. JUDr. Andrejom Cifrom, advokátom so sídlom v Lučenci, ul. J. Kráľa 5/
A proti žalovanému PROFI CREDIT Slovakia, s. r. o. so sídlom v Bratislave, Pribinova 25, IČO 35 792
752, zast. Advokátskou kanceláriou JUDr. Andrea Cviková, s. r. o. so sídlom v Bratislave, Kubániho 16
o 2.652,21 eur s prísl. takto

r o z h o d o l :

Žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni 2.652,21 eur s 5,05 % úrokmi z omeškania ročne od 29. 11.
2016 do zaplatenia do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Konanie ohľadom 3 % úrokov z omeškania ročne zo sumy 2.652,21 eur od 29. 11. 2016 do zaplatenia
sa zastavuje.

Žalobkyni sa priznáva náhrada trov konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1/ Žalobkyňa sa žalobou podanou na súd dňa 30. 11. 2016 domáhala na žalovanom zaplatenia 2.652,21
eur s 8 % úrokmi z omeškania ročne (žaloba ohľadom 3 % úrokov bola neskôr vzatá späť - viď nižšie) od
29. 11. 2016 do zaplatenia na tom základe, že dňa 06. 07. 2011 uzatvorili zmluvu o revolvingovom úvere
č. XXXXXXXXXX, na základe ktorej jej mal žalovaný poskytnúť 1.500,- eur a ona sa zaviazala tento

úver splácať 42 mesačnými splátkami vo výške 80,37 eur. Z úverovej zmluvy je zrejmé, že mala vyplniť
všetky body okrem bodu VI - údaje o schválenom revolvingovom úvere. Bod V - údaje o požadovanom
revolvingovom úvere považuje preto za návrh zmluvy a obsahuje aj predpokladanú RPMN za úver 70,01
% a predpokladanú RPMN po poskytnutí revolvingu 63,32 %. V bode VI zmluvy však žalovaný uviedol
iné údaje, a to RPMN za úver 66,12 %, predpokladanú RPMN po poskytnutí revolvingu 60,49 % a
ročnú úrokovú sadzbu úrokov z omeškania 9,25 %, pričom toto absentuje v bode V. Návrh zmluvy a
prijatie zo strany žalovaného teda nie sú zhodné, preto konanie žalovaného považuje za nový návrh.

Nakoľko k uzatvoreniu úverovej zmluvy je obligatórne stanovená písomná forma a z jej strany nedošlo
k písomnému prijatiu nového návrhu, má za to, že k platnému uzatvoreniu úverovej zmluvy nedošlo.
Úverovú zmluvu preto považuje za absolútne neplatný právny úkon pre nedodržanie písomnej formy
podľa § 40 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Okrem toho ročná úroková sadzba úveru vo výške 70,01 %
a ročná úroková sadzba revolvingu vo výške 76,21 %, pričom obvyklá úroková miera pre obdobné typy
úverov bola v auguste 2013 v priemere vo výške 15,17 %. Zmluva ani neobsahuje všetky obligatórne
náležitosti podľa zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a sú v nej aj neprijateľné zmluvné

podmienky. Keď jej boli reálne poskytnuté na základe zmluvy o úvere peňažné prostriedky vo výške
1.284,25 eur a reálne už uhradila žalovanému sumu 4.822,20 eur, potom sa žalovaný na jej úkor
bezdôvodne obohatil sumou 2.652,21 eur (od 23. 12. 2013 do 22. 08. 2016). Prijímaním jednotlivých
úhrad z jej strany takto došlo zo strany žalovaného k bezdôvodnému obohateniu na jej úkor, keďžežalovaný nemal právny titul na jednotlivé úhrady. Na základe výzvy na dobrovoľné plnenie zo dňa 23. 11.
2016 bol žalovaný oboznámený s existenciou jej pohľadávky a súčasne bol vyzvaný na úhradu dlžnej
sumy do 28. 11. 2016. Od nasledujúceho dňa, teda od 29. 11. 2016 sa preto dostal do omeškania a

žiada od tohto dňa aj úroky z omeškania.

2/ Žalovaný sa na výzvu súdu písomne vyjadril tak, že v prvom rade vznáša námietku miestnej
nepríslušnosti Okresného súdu Rimavská Sobota, lebo vzťah bezdôvodného obohatenia nie je
spotrebiteľským vzťahom, a preto žiada vec postúpiť vecne a miestne príslušnému Okresnému súdu

Bratislava I. Zdôraznil, že podľa bodu 2 zmluvných dojednaní čl. 2.1 veriteľ je oprávnený po vyhodnotení
údajov výšku úveru jednostranne znížiť a schváliť iné parametra požadovaného úveru. Ustanovenia
Občianskeho zákonníka o uzatváraní zmlúv pritom nepredstavujú kogentnú úpravu v tom zmysle, že
sa strany nemôžu dohodnúť na tom, čo sa bude považovať za návrh na prijatie návrhu, resp. čo
bude alebo nebude zmenou návrhu na uzavretie zmluvy. Jediný rozdiel medzi údajmi v bode 5 a
v bode 6 zmluvy, teda medzi návrhom a prijatím návrhu je v údaji o RPMN, lenže tento údaj nie je

predmetom konsenzu zmluvných strán. Tento údaj sa nenavrhuje a nedojednáva v zmysle ust. § 44
a nasl. Občianskeho zákonníka, ale sa určuje na základe práve takých údajov, ktoré môžu byť a sú
výsledkom dohody medzi stranami. RPMN možno určiť až po schválení úveru. Čo sa týka výšky úrokovej
sadzby,zmluvabolauzavretávroku2011ariadisaustanoveniamiObchodnéhozákonníkaavotázkach,
ktoré neupravuje Obchodný zákonník, ustanoveniami Občianskeho zákonníka. Poukázal na ust. § 502

Obchodného zákonníka, že ani v prípade zneplatňujúceho dojednania o úrokovej sadzbe nie je možné
vysloviť neplatnosť celého dojednania o odplate. Zmluva obsahuje všetky náležitosti. Súčasne vzniesol
námietku premlčania, lebo nejde o 10 ročnú objektívnu lehotu, keď poprel prípadný úmysel bezdôvodne
sa obohatiť.

3/ Na pojednávanie sa zástupca žalovaného nedostavil, doručenie predvolania mal vykázané a svoju
neúčasť aj ospravedlnil, a preto súd pojednával v jeho neprítomnosti.

4/ Zástupca žalobkyne na pojednávaní žalobu v časti úrokov z omeškania vo výške 3 % ročne zo sumy
2.652,21 eur od 29. 11. 2016 do zaplatenia vzal späť. Preto súd konanie v tejto časti podľa § 145 ods. 2

Civilného sporového poriadku (ďalej len "C. s. p.") zastavil. Predmetom konania takto ostalo zaplatenie
2.652,21 eur s 5 % úrokmi z omeškania ročne od 29. 11. 2016 do zaplatenia.

5/ Zástupca žalobkyne na pojednávaní predniesol žalobu s tým, že primárne navrhuje žalobe vyhovieť z
dôvodu, že zmluva je neplatný právny úkon pre nedostatok jej písomnej formy, alternatívne je neplatná

pre rozpor s dobrými mravmi. Ak by sa súd nestotožnil s názorom, že ide o neplatný právny úkon, tak
úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Pokiaľ ide o námietku nepríslušnosti, aj keď podľa jeho
názoru nedošlo k platnému uzavretiu spotrebiteľskej zmluvy, základom je práve posúdenie uvedenej
zmluvy po právnej stránke a tiež nesúhlasí ani s námietkou premlčania, keď žalobkyňa sa o tom, že ide
o bezdôvodné obohatenie, dozvedela až v novembri 2016.

6/ Žalobkyňa pri svojom výsluchu uviedla, že bola v jednom činžiaku vo Fiľakove, kde spísali žiadosť o
poskytnutie úveru a v podstate o ničom nehovorili len to, koľko chce. Žiadala 1.500,- eur, ale potom jej
bola poskytnutá nižšia suma. Nevedela, prečo dali menej, ale proste to nechala tak. Určite o ničom inom
nehovorili, len koľko chce a v akých splátkach to má zaplatiť. Nehovorili nič ani o úrokoch. Zmluvu vtedy

podpísala, lebo peniaze potrebovala. Potom jej prišli na účet peniaze, ale menej ako bolo v zmluve a
potom jej bola zaslaná poštou zmluva. Neskôr ešte poslali na účet nejakých 620,- eur, čo dcéra chcela
aj vrátiť (vybavovala to za ňu), že to nepýtali, ale povedali, že sa to nedá vrátiť a je to za to, že dobre
spláca úver. Uzavrela so žalovaným len jednu zmluvu. Splácala v dobrom, lebo si myslela, že to musí a
keď jej posielali šeky, tak ona ich platila. Keď už mala všetko vyplatené, začala zvažovať, že veď ona ani

nedostala toľko, ako to bolo uvedené a potom sa začala informovať a zistila, že viacerí hovorili, že ich
oklamali a potom išla za zástupcom, či sa to dá nejako riešiť. Zatým, ako sa to dozvedela, už nič neplatila.

7/ Súd sa v prvom rade musel vyporiadať s námietkou miestnej nepríslušnosti súdu, keď žalovaný tvrdí,
že pri bezdôvodnom obohatení nejde o spotrebiteľský spor, a preto miestne príslušným je všeobecný

súd žalovaného.8/ Podľa § 41 C. s. p. súd skúma miestnu príslušnosť iba na námietku žalovaného uplatnenú najneskôr
pri prvom procesnom úkone, ktorý mu patrí; výlučnú miestnu príslušnosť skúma aj bez námietky na
začiatku konania.

9/ Podľa § 42 C. s. p. ak je námietka miestnej nepríslušnosti nedôvodná alebo ak nie je uplatnená
včas, súd na ňu neprihliadne a spor prejedná a rozhodne. Neprihliadnutie na námietku súd odôvodní v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

10/ Podľa § 19 písm. d/ C. s. p. popri všeobecnom súde žalovaného je na konanie miestne príslušný aj
súd, v ktorého obvode má adresu trvalého pobytu žalobca, ktorý je spotrebiteľom, ak ide o spotrebiteľský
spor ....

11/ Podľa § 290 C. s. p. spotrebiteľský spor je spor medzi dodávateľom a spotrebiteľom vyplývajúci zo
spotrebiteľskej zmluvy alebo súvisiaci so spotrebiteľskou zmluvou.

12/ Súd námietku nepríslušnosti, ktorá bola podaná žalovaným včas, teda pri prvom procesnom úkone
(podanie vyjadrenia k žalobe) nepovažuje za dôvodnú. V prvom rade sa nestotožňuje s názorom,
že bezdôvodné obohatenie je osobitný vzťah a teda nemá priamy súvis so spotrebiteľskou zmluvou.
Žalobkyňa totiž žaluje vydanie bezdôvodného obohatenia na základe spotrebiteľskej zmluvy (v konaní

sa zisťuje, či bola resp. či bola platne uzavretá zmluva, prípadne či nie je prípadne úver bezúročný a bez
poplatkov), vydania sa domáha z dôvodu, že na tento úver preplatila, a preto je tu jednoznačný súvis
a tento spor sa odvíja práve od spotrebiteľského vzťahu medzi stranami konania. Na tom z hľadiska
miestnej príslušnosti súdu nič nemení skutočnosť, ak by prípadne predmetná úverová zmluva nebola
platne uzavretá (ako to tvrdí žalobkyňa), pretože úkony smerovali k uzavretiu spotrebiteľskej zmluvy

medzi žalovaným ako dodávateľom a žalobkyňou ako spotrebiteľkou (§ 52 ods. 1/ - 4/ Obč. zák.) a teda
na začiatku sporu ani nie je možné jednoznačne konštatovať, či bola zmluva platne uzavretá alebo nie
(to je práve predmetom sporu), a preto žalobkyňa by bola poškodená, keby sa na ňu nehľadelo ako
na spotrebiteľa, hoci by na prípadnej neplatnosti zmluvy nemala žiadne zavinenie. Pritom práve pre
spornosť, či bola platne uzavretá spotrebiteľská zmluva, by mohli mať súdy rozdielne názory, teoreticky

aj odvolací súd a teda až pri konečnom právoplatnosť rozhodnutí bude evidentné, či bola spotrebiteľská
zmluva uzavretá a teda či ide o spotrebiteľský vzťah a následne z neho vyplývajúci vzťah (bezdôvodné
obohatenie). Vzhľadom na ust. čl. 3 ods. 1 a čl. 6 ods. 1 a 2 C. s. p. preto súd dospel k záveru, že na
žalobkyňu je potrebné hľadieť ako na spotrebiteľku (princíp zvýšenej ochrany strany spotrebiteľa ako
slabšej strany sporu).

13/ Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalobkyne, oboznámením predžalobnej výzvy zo dňa 23. 11.
2016, žiadosti o poskytnutie revolvingového úveru/zmluvy o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX,
zmluvných dojednaní zmluvy o revolvingovom úvere spoločnosti PROFI CREDIT, s. r. o., výpisu z
obchodnéhoregistranažalovaného,ústrižkovpoštovýchpoukážokoplatbáchžalobkyne,výpisuzúveru

v Poštovej banke zo dňa 20. 09. 2016, oznámenia veriteľa o schválení úveru dlžníkovi k zmluve o
revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX a vec posúdil takto:

14/ Žalovaný vzniesol námietku premlčania, a preto súd musel v prvom rade posúdiť, či pohľadávka nie
je premlčaná, pretože v zmysle ust. § 100 ods. 3 Obč. zák. ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno

premlčané právo veriteľovi priznať.

15/ Podľa predmetnej zmluvy XXXXXXXXXX mal byť žalovanej poskytnutý úver 1.500,- eur. Podľa
predloženého výpisu z účtu Poštovej banky k účtu žalobkyne jej na účet dňa 07. 07. 2011 bola vložená
suma od žalovaného vo výške 1.284,25 eur k variabilnému symbolu XXXXXXXXXX (číslo zmluvy).

Žalobkyňa na tento úver uhradila žalovanému podľa poštových poukážok s uvedením čísla zmluvy ako
variabilnému symbolu za obdobie od 23. 08. 2011 do 22. 08. 2016 v splátkach po 80,37 eur spolu sumu
4.822,20 eur , z toho 33 splátok bolo v období od 23. 12. 2013 do 22. 08. 2016 v sume 2.652,21 eur.
Tieto údaje stranami konania neboli spochybnené.

16/ Podľa § 107 ods. 1 Obč. zák. právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za
dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho
úkor obohatil.17/ Podľa § 107 ods. 2 Obč. zák. najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia
premlčí za tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa, keď k nemu
došlo.

18/ Žaloba bola podaná na súd 30. 11. 2016, pričom žalobkyňa žiada vydať ako bezdôvodné obohatenie
splátky zaplatené v období od 23. 12. 2013 do 22. 08. 2016. Žaloba teda bola podaná v objektívnej
trojročnejpremlčacejlehoteaniejepotrebnésazaoberaťprípadnoudesaťročnoulehotoupriúmyselnom
bezdôvodnom obohatení, čo namietal žalovaný vo vyjadrení (že u neho nemohlo ísť o úmyselné

bezdôvodné obohatenie). Pokiaľ ide o subjektívnu dvojročnú lehotu, keď žalobkyňa plnila až do 22.
08. 2016, nemožno hovoriť o jej vedomosti o tom, že plní bez právneho dôvodu, a preto súd aj uveril
jej výpovedi v tom smere, že kým jej chodili šeky tak platila, a potom keď sa dozvedela, že aj iní boli
oklamaní, zašla za zástupcom. Takto podľa názoru súdu najskôr po poslednej splátke, čo bolo 22.
08. 2016, začala u žalobkyne plynúť subjektívna dvojročná premlčania lehota. Žalobu takto podala v
objektívnej trojročnej aj subjektívnej dvojročnej premlčacej lehote, preto námietka premlčania nie je

dôvodná.

19/ Pokiaľ ide o zmluvu, od ktorej žalobkyňa odvíja svoj nárok, tak žalobkyňa ako dlžník dňa 24.
06. 2011 vyplnila v časti 1 až 5 Žiadosť o poskytnutie revolvingového úveru. Žalovaný dňa 06. 07.
2011 doplnil dátum, pečiatku a podpis na predloženej žiadosti a doplnil časť 6 - údaje o schválenom

revolvingovom úvere a napísal Oznámenie veriteľa o schválení úveru dlžníkovi - Zmluva o revolvigovom
úvere číslo XXXXXXXXXX (ďalej len "zmluva"). Žalovaný má v predmete svojej činnosti okrem iných
tiež poskytovanie úverov nebankovým spôsobom. Z uvedeného je potom nutné vyvodiť záver, že
bol dodávateľom a zároveň veriteľom v zmysle § 2 ods. 2 písm. b/ zákona č. 129/2010 Z. z. o
spotrebiteľských úveroch v znení platnom k 06. 07. 2011 (ďalej len "zákon o spotrebiteľských úveroch")

a tiež podľa § 52 ods. 3 Obč. zák., pretože túto činnosť vykonával v rámci svojho podnikania. Žalobkyňa
v zmluvnom vzťahu vystupovala ako fyzická osoba - občan, ide teda o spotrebiteľa v zmysle § 52 ods. 4
Obč. zák. a § 2 ods. 2 písm. a/ zákona o spotrebiteľských úveroch, pretože nekonala v rámci predmetu
svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

20/ Zmluva je formulárové tlačivo (žalobkyni vydaný exemplár ja práve priamo v častiach o poskytnutom
úvere dosť poškrtané a mätúce) s predtlačeným označením veriteľa - žalovaného, s názvom "Žiadosť o
poskytnutie revolvingového úveru/zmluva o revolvingovom úvere", do ktorého záujemca o poskytnutie
úveru vypĺňa svoje osobné údaje a údaje o požadovanom revolvingovom úvere. V danom prípade
žiadala žalobkyňa podľa bodu 5 zmluvného formulára revolvingový úver vo výške 1.500,- eur s

tým, že úver bude splácať v 42 mesačných splátkach splatných vždy k 26. dňu mesiaca po 80,37
eur, pričom poskytnutá čiastka peňažných prostriedkov - revolvingu mala predstavovať sumu 790,84
eur. Predpokladaná RPMN za úver mala byť vo výške 70,01 %, ročná úroková sadzba úveru mala
byť vo výške 70,01 %, priemerná RPMN za úver mala byť vo výške 46,56 %, predpokladaná RPMN
po poskytnutí revolvingu mala byť vo výške 63,32 % a ročná úroková sadzba revolvingu mala byť vo

výške 76,21 %. Formulár žalobkyňa podpísala dňa 24. 06. 2011. Na formulári sa v bode 6 zapisujú
údaje o schválenom revolvingovom úvere s výslovným označením "nevypĺňať. Tento bod vypĺňa veriteľ.
Obsahom tohto bodu je schválená výška úverového limitu vo výške 1.500,- eur s podmienkami splácania
po dobu 42 mesiacov, v splátkach vo výške po 80,37 eur, splatných v 26. deň mesiaca s tým, že sú
uvedené rozdielne údaje oproti bodu 5/ a to pokiaľ ide o RPMN za úver, ktorá bola určená vo výške 66,12

% a predpokladaná RPMN za úver po poskytnutí revolvingu bola určená vo výške 60,49 %. Žalovaný
formulár podpísal dňa 06. 07. 2011 a preukázateľne do formulára v bode 6. doplnil zmenené údaje
oproti bodu 5. týkajúce sa predpokladanej RPMN za úver a predpokladanej RPMN úveru po poskytnutí
revolvingu a tiež bola dopísaná ročná úroková sadzba úrokov z omeškania 9,25 % a to až po podpísaní
formulára žalobkyňou (keďže táto bod 6 nemala vyplniť).

21/ Podľa § 39 Obč. zák. neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu
alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

22/ Podľa § 43a ods. 1 Obč. zák. prejav vôle smerujúci k uzavretiu zmluvy, ktorý je určený jednej alebo

viacerým určitým osobám, je návrhom na uzavretie zmluvy, ak je dostatočne určitý a vyplýva z neho
vôľa navrhovateľa, aby bol viazaný v prípade jeho prijatia.23/ Podľa § 43c ods. 2 vety prvej Obč. zák. včasné prijatie návrhu nadobúda účinnosť okamihom, keď
vyjadrenie súhlasu s obsahom návrhu dôjde k navrhovateľovi.

24/ Podľa § 44 ods. 2 Obč. zák. prijatie návrhu, ktoré obsahuje dodatky, výhrady, obmedzenia alebo
iné zmeny, je odmietnutím návrhu a považuje sa za nový návrh. Prijatím návrhu je však odpoveď,
ktorá vymedzuje obsah navrhovanej zmluvy inými slovami, ak z odpovede nevyplýva zmena obsahu
navrhovanej zmluvy.

25/ Podľa § 46 ods. 1 Obč. zák. písomnú formu musia mať zmluvy o prevodoch nehnuteľností, ako aj
iné zmluvy, pre ktoré to vyžaduje zákon alebo dohoda účastníkov.

26/ Predmetný zmluvný vzťah je vzťahom medzi dodávateľom a spotrebiteľom, ide teda o vzťah
spotrebiteľský, zo spotrebiteľskej zmluvy podľa § 52 ods. 1 Obč. zák. a to bez ohľadu na jeho právnu
formu. Preto sa musí riadiť zákonnými ustanoveniami Občianskeho zákonníka. K tomuto záveru súd

dospel vyhodnotením obsahu zmluvy a obsahu zmluvných (všeobecných) dojednaní, z ktorých vyplýva,
že žalovaný ako veriteľ mal požičať žalobkyni finančné prostriedky a táto sa mali zaviazať tieto
vrátiť v splátkach. Malo ísť teda o dočasné poskytnutie finančných prostriedkov. Z uvedeného, spolu s
okolnosťou, že ide o vzťah veriteľa - dodávateľa a občana - spotrebiteľa, je nutné vyvodiť záver, že ide
o vzťah podliehajúci režimu nielen zákonnej úpravy podľa Obč. zák., ale tiež zákonnej úpravy zákona o

spotrebiteľských úveroch č. 129/2010 Z. z.. v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy. Podľa § 9 ods. 1
vety prvej zákona o spotrebiteľských úveroch zmluva o úvere musí mať písomnú formu.

27/ Z predloženej listiny (zmluvného formulára) možno bez pochýb ustáliť iba to, že žalobkyňa podľa
bodu 5. zmluvy požiadala dňa 24. 06. 2011 o úver vo výške 1.500,- eur (podľa jej výpovede vôbec

nehovorili o tom, že by žiadala revolvingový úver a jednoznačne chcela len 1.500,- eur) a súčasne o
poskytnutie revolvingu vo výške 790,84 eur. Žalobca v bode 6. zmluvy uviedol zmenené údaje oproti
bodu 5. zmluvy a to ohľadne predpokladanej RPMN za úver a ohľadne predpokladanej RPMN úveru po
poskytnutí revolvingu a dopísal do zmluvy ročnú úrokovú sadzbu úrokov z omeškania. Je nepochybné,
že v prípade doplňovania - zmenených údajov do znenia zmluvy sa jedná o zmenu návrhu (§ 44 ods.

2 Obč. zák.), ktorý mala žalobkyňa následne prijať, keďže zákon vyžaduje pod sankciou neplatnosti v
prípade zmluvy o spotrebiteľskom úvere písomnú formu zmluvy, žalobkyňa mala formulár opäť opatriť
svojím podpisom a následne rovnopis doručiť do dispozičnej sféry žalovaného. V danom prípade však
tento postup pri uzavretí zmluvy nebol súdu preukázaný a tým, že nebol dodržaný zákonom predpísaný
postup (návrh zmluvy - akceptácia návrhu zmluvy bez výhrad, zmien či doplnkov), nedošlo v danom

prípade k uzavretiu spornej zmluvy o revolvingovom úvere.

28/Vzmluvnýchdojednaniachjepopísanýpostupuzatváraniazmluvy.Vpraxipodľatohtojepostuptaký,
že 1.) dlžník vyplní žiadosť/zmluvu, bod 5. žiadosti/zmluvy a podpíše ju iba on, ale listina nie je vyplnená
v bode 6, pri ktorom je uvedená poznámka "nevypĺňajte", 2.) takto podpísaná a v bode 6. nevyplnená

zmluva ide veriteľovi, aby posúdil, či žiadosti dlžníka vyhovie alebo nie a v akej výške, 3.) dodávateľ
a veriteľ v jednej osobe posudzuje žiadosť/zmluvu dlžníka, 4.) po vyhodnotení, keď veriteľ do žiadosti/
zmluvy zapracoval možnosť zníženia a vykonania aj iných zmien, bez toho, aby to bolo považované z
jeho strany za porušenie zmluvy, vyhotoví oznámenie pre dlžníka, podpíše žiadosť/zmluvu a následne
5.) tieto listiny zasiela dlžníkovi. Z tohto postupu vyplýva, že spotrebiteľ vlastne najprv podpíše žiadosť/

zmluvu, kedy však nie je vôbec zrejmé a jednoznačné, jasné a určité, či sumu, akú uviedli v žiadosti,
aj fakticky dostane. Navyše samotný veriteľ do zmluvných dojednaní zapracoval text o tom, že takto
vyplnená a dlžníkmi podpísaná žiadosť/zmluva sa považuje za návrh (bod 2.1. zmluvných dojednaní) na
uzatvorenie zmluvy o revolvingovom úvere. Veriteľ si vyhradil právo žiadosť dlžníka posúdiť a prípadne
ním požadovanú výšku znížiť alebo zmeniť iné parametre. V tomto smere by takéto dojednanie samo

o sebe nebolo v rozpore so zákonom, ani s dobrými mravmi, žalovaný ako veriteľ však zapracoval do
zmluvy dojednanie, že takéto zmeny môže urobiť jednostranne, nezávisle od vôle spotrebiteľa, bez jeho
súhlasu, bez toho, aby mal možnosť spotrebiteľ sa k tomu vyjadriť a následne sa rozhodnúť, či podpíše
alebo nie takýto návrh zmluvy, ktorý predloží veriteľ. V zmluve (v zmluvných dojednaniach bod 2.3)
sa uvádza, že veriteľ poskytne dlžníkovi schválenú výšku úveru na účet dlžníka v deň nadobudnutia

účinnosti zmluvy a podľa bodu 2.2 zmluvných dojednaní má zaslať oznámenie o schválení úveru.
Takto fakticky bude dlžník oboznámený s obsahom oznámenia až potom, čo by ho už zmluva mala
zaväzovať. Ide o dojednanie jednoznačne koncipované v prospech výlučne jednej zmluvnej strany
- dodávateľa na úkor a v neprospech dlžníka - spotrebiteľa, ktorého takýmto dojednaním dodávateľzbavuje jeho práva slobodného rozhodnutia, či podmienky, ktoré mu dodávateľ oznámi dodatočne
prijme alebo nie a zaväzuje ho k prijatiu týchto podmienok nezávisle od jeho rozhodnutia. Celý takýto
postup je netransparentný, zavádzajúci a v rozpore nielen s dobrými mravmi. Preto súd neakceptuje

argumentáciu žalovaného, že ustanovenia Občianskeho zákonníka o uzatváraní zmlúv nepredstavujú
kogentnú úpravu v tom zmysle, že strany sa nemôžu dohodnúť na tom, čo sa bude považovať za návrh
a čo za prijatie návrhu, resp. čo bude alebo nebude zmenou návrhu na uzavretie zmluvy.

29/ K uzavretiu úverovej zmluvy preto nedošlo (viď ods. 26). Zo strany žalovaného však bolo poskytnuté

plnenie vo výške 1.284,25 eur , a preto žalovaný mal nárok voči žalobkyni na zaplatenie tejto sumy
iba z titulu vydania bezdôvodného obohatenia, čo však žalobkyňa už uhradila. Žalobkyňa pritom
uhradila celkovo 4.822,20 eur, teda naviac o 3.537,95 eur, pričom v tomto konaní uplatňuje vydanie
bezdôvodného obohatenia len vo výške 2.652,21 eur (nežiada premlčanú pohľadávku).

30/ Podľa § 451 ods. 1 Obč. zák. kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.

31/ Podľa § 451 ods. 2 Obč. zák. bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením
bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý
odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

32/ Podľa § 456 Obč. zák. predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho sa
získal. Ak toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu.

33/ Keď žalobkyňa zaplatila žalobcovi v období od 23. 12. 2013 do 22. 08. 2016 sumu 2.652,21 eur (33
splátok po 80,37 eur), platila tak bez právneho dôvodu, a preto súd podľa § 456 vety prvej Obč. zák.

zaviazal žalovaného na vydanie tejto sumy žalobkyni z titulu bezdôvodného obohatenia.

34/ Žalovaný je si zaplatením v omeškaním, keď nezaplatil do 28. 11. 2016 podľa predžalobnej výzvy
zo dňa 23. 11. 2016, a preto súd vyhovel žalobe aj v časti ohľadom úrokov z omeškania a zaviazal
žalovaného podľa § 517 ods. 1 a 2 Obč. zák. a § 3 nar. v. č. 87/1995 Z. z. v znení neskorších predpisov

na zaplatenie 5 % úrokov z omeškania ročne zo sumy 2.652,21 eur od 29. 11. 2016 do zaplatenia.

35/ O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 C. s. p. a priznal úspešnej žalobkyni (žalovaný
bol zaviazaný na zaplatenie žalovanej sumy istiny 2.652,21 eur) náhradu trov konania.
Keď žalobkyňa zaplatila žalobcovi v období od 23. 12. 2013 do 22. 08. 2016 sumu 2.652,21 eur (33

splátok po 80,37 eur), platila tak bez právneho dôvodu, a preto súd podľa § 456 vety prvej Obč. zák.
zaviazal žalovaného na vydanie tejto sumy žalobkyni z titulu bezdôvodného obohatenia.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde
Rimavská Sobota písomne v 2 vyhotoveniach.

V odvolaní je potrebné popri všeobecných náležitostiach (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sleduje a musí byť podpísané) uviesť spisovú značku tohto konania, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie považuje za nesprávne
(odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, aleboh) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej

inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

O výške náhrady trov konania rozhodne súd po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením,
ktoré vydá súdny úradník.

Ak žalovaný nesplní v stanovenej lehote uloženú mu povinnosť, možno podať návrh na vykonanie
exekúcie podľa Exekučného poriadku.

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.