Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 28. jún 2018

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 24Co/109/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8710211187
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 06. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eliška Wagshalová

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2018:8710211187.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Elišky Wagshalovej a členov

senátuJUDr.AntónieKandravejaJUDr.MartinaBaranavsporežalobcu:Prvástavebnásporiteľňa,a.s.,
IČO: 31 335 004, so sídlom Bajkalská 30, 829 48 Bratislava, proti žalovanému: 1/ Y. V., W.. XX.XX.XXXX,
F. Y. T., XXX XX T., 2/ U. H., W.. XX.XX.XXXX, F. Š. XXXX/XX, XXX XX T., 3/ Y. Š., W.. XX.XX.XXXX, Ú.-
I. XXXX/XX, XXX XX T., 4/ Y. V., W.. XX.XX.XXXX, F. F. XX, XXX XX F., 5/ H. V., W.. XX.XX.XXXX, F. F.Z.
XXX/XX, XXX XX T., za účasti intervenienta na strane žalovaných: Združenie Brániť sa oplatí - BSO,
IČO: 42 379 083, Potočná 37, so sídlom 080 06 Prešov, o zaplatenie 15 309,78 eur s prísl, o odvolaní
žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Poprad č.k. 7C/136/2011 - 107 zo dňa 23.1.2017 takto

r o z h o d o l :

I. P o t v r d z u j e sa rozsudok.

II. Žalovaným v rade 1/ až 5/ ani intervenientovi sa nárok na náhradu trov odvolacieho konania n e p
r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Obsah napadnutého rozsudku

1. Okresný súd Poprad (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom žalobu zamietol a
žalovaným priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

2. V odôvodnení rozhodnutia okrem iného uviedol, že po rozhodnutí o povolení obnovy konania po
vykonanomdokazovanízistil,ženazákladezmluvyostavebnomsporeníbolasožalovanýmiaručiteľom
uzatvorená zmluva o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere zo dňa 6.3.2006, v súlade s ktorou
poskytol žalobca žalovaným mimoriadny medziúver vo výške 18 256,66 eur. Z dôvodu neplnenia si
zmluvných povinností žalobca od zmluvy odstúpil písomným podaním zo dňa 1.7.2010. Nebolo sporné
medzi stranami v konaní, že žalobca poskytol žalovaným sumu 18 140,47 eur a taktiež nebolo sporné,

že táto suma bola dňa 29.12.2016 v plnej výške uhradená. V zmysle § 48 ods. 1, ods. 2 Obč. zákonníka,
od zmluvy môže účastník odstúpiť, len ak je to v tomto alebo inom zákone ustanovené alebo účastníkmi
dohodnuté. V konkrétnom prípade došlo k platnému odstúpeniu od zmluvy a teda účastníci zmluvy sú
povinní vrátiť si vzájomné plnenia. Vzhľadom na tú skutočnosť, že žalovaní získané fin. prostriedky od
žalobcu vrátili, súd žalobu zamietol tak ako je to uvedené vo výroku tohto rozsudku.

3. Žalovaní boli v konaní úspešní, preto im súd priznal nárok na náhradu trov konania vo výške 100 %.

Obsah odvolania a vyjadrení4. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca. Namietal nesprávne
právne posúdenie veci. Má za to, že súd prvej inštancie nesprávne aplikoval ustanovenia Občianskeho
zákonníka namiesto ustanovení Obchodného zákonníka. Zároveň došlo k nesprávnej aplikácii § 54

ods. 1 Občianskeho zákonníka. Žalobca má za to, že odstúpenie od zmluvy mal súd posúdiť podľa
úpravy obsiahnutej v Obchodnom zákonníku. To, že právna úprava zmluvy o úvere sa má spravovať
ustanoveniami Obchodného zákonníka potvrdil aj NS SR v rozhodnutí zo dňa 27.03.2013. sp. zn.
6MCdo/4/2012. Poukázal na novelu Občianskeho zákonníka č. 102/2014 Z.z. a uviedol, že do 1.4.205
sa na právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ použijú ustanovenia Obchodného zákonníka. Z

uvedených dôvodov navrhol, aby odvolací súd rozsudok v jeho napadnutej časti zrušil a vec vrátil na
ďalšie konanie.

5. Žalovaní a intervenient navrhli napadnutý rozsudok potvrdiť.

Hodnotenie odvolacieho súdu

6. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 zákona
č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, ďalej len „C.s.p“) vzhľadom na včas podané odvolanie
preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z
ust. § 379 a nasl. C.s.p, bez nariadenia pojednávania (§ 385 C.s.p. a contrario) s tým, že miesto a čas

vyhlásenia rozhodnutia oznámil na úradnej tabuli súdu Krajského súdu v Prešove a na jeho webovej
stránke najmenej 5 dní vopred a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodne.

7. V odvolacom konaní z dispozičnej zásady vyplýva, že odvolací súd vec prejedná v medziach, v
ktorých sa odvolateľ domáha prieskumu. Určením rozsahu napadnutia rozhodnutia súdu prvej inštancie

odvolateľ nielen vymedzuje to, ohľadne akých výrokov u rozhodnutia súdu prvej inštancie nastal
suspenzívny účinok odvolania, ale súčasne stanoví medze, v ktorých je odvolací súd oprávnený a
povinný rozhodnutie súdu prvej inštancie preskúmať.

8. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov v kontexte

s namietaným nesprávnym právnym posúdením, to, či súd prvej inštancie na zistený skutkový stav
správne, v úplnosti, aplikoval príslušné právne predpisy, či riadne svoje rozhodnutie odôvodnil, to všetko
s prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo
argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o
odvolaní (Ústavný súd Slovenskej republiky II.ÚS 78/05).

9. Odvolateľ namieta nesprávne právne posúdenie sporu. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej
na zistený skutkový stav aplikuje príslušné právne predpisy. Nesprávnym právnym posúdením veci sa
rozumieomylsúdupriaplikáciipráva.Oomylvaplikáciiprávaidevtedy,aksúdpoužilinýprávnypredpis,
než ktorý mal použiť, alebo ak použil síce správny právny predpis, ale ho nesprávne vyložil.

10. Podľa názoru odvolacieho súdu predmetný spor vznikol zo zmluvy uzavretej medzi obchodníkom
pri výkone jeho obchodnej činnosti (poskytovanie úverov) a spotrebiteľmi jeho úverovej služby, ide
o spotrebiteľskú zmluvu a sporný vzťah treba posúdiť vo svetle cieľov Smernice Rady 93/13/EHS o
nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách (ďalej len „smernica“).

11. Podľa § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy, zmluvné
podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech
spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznávaj,
alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.

12. Odvolací súd nijako nepopiera, že by predmetná zmluva nebola absolútnym obchodom a ani
dôvodnosť aplikácie ustanovení Obchodného zákonníka. Odvolací súd len pripomína, že prednosť
majú osobitné ustanovenia právneho poriadku, ktoré sú súčasťou špeciálnej právnej úpravy v oblasti
spotrebiteľského práva vrátane ustanovení § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka.

13. Popretím úveru ako absolútneho obchodu sa nemôže rozumieť stav, ak súd aplikuje ustanovenie
§ 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ktoré má svoj obsah a ktorým zákonodarca sledoval dôležitý
cieľ v spotrebiteľských zmluvách bez ohľadu na typ zmluvy, teda aj v prípade absolútnych obchodov(absolútne obchody sú vzťahy regulované Obchodným zákonníkom bez ohľadu na povahu účastníkov
zmluvy). Zo žiadneho ustanovenia zákona nevyplýva, že by z pôsobnosti ustanovenia § 54 ods. 1
Občianskeho zákonníka boli vylúčené niektoré typy spotrebiteľských zmlúv. Teda ustanovenie § 54 ods.

1 Občianskeho zákonníka reguluje aj absolútne obchody.

14. Ustanovenie § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka je ustanovením lex specialis s dopadom na všetky
spotrebiteľské zmluvy, a teda aj zmluvy o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere. Odvolací súd
sa domnieva, že ak by z pôsobnosti ustanovenia § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka mali byť vyňaté

niektoré typy spotrebiteľských zmlúv, zákonodarca by to explicitne upravil. To platí aj na zmluvné typy
upravené v Obchodnom zákonníku.

15. Odvolací súd nijako nepopiera argumenty, že úver je absolútnym obchodom; predmetná vec sa však
týka záväzkovo - právneho vzťahu založeného spotrebiteľskou zmluvou, ktorá je regulovaná osobitnou
právnou úpravou obsiahnutou v Občianskom zákonníku (§ 52 a nasl.). Ide o vzťah medzi obchodníkom

a spotrebiteľom, ktorý prijíma úver na spotrebu. Ide teda o typický občianskoprávny vzťah a niet dôvodu
nechrániť dobromyseľnosť spotrebiteľa vychádzajúcu z dôvery v objektívne občianske právo.

16. V prípade dualistickej právnej úpravy rovnakých inštitútov súkromného práva je dôvodné a
plne v súlade s princípmi ochrany spotrebiteľa aplikovať občianskoprávnu úpravu a nie úpravu

obchodnoprávnu. Presadzovanie obchodného práva na inštitúty upravené v kódexe o občianskych
právach len s poukazom na argumentáciu o úveroch ako absolútnych obchodoch je argumentačne
zjednodušené.

17. Nemožno v tejto súvislosti opomenúť, že zo strany žalobcu došlo k odstúpeniu od uzatvorenej

zmluvy s tým, že tento inštitút odstúpenia od zmluvy je upravený v Obchodnom zákonníku a
Občianskom zákonníku odlišne. Obchodný zákonník sa odlišuje od Občianskeho zákonníka, podľa
ktorého odstúpením od zmluvy sa zmluva od začiatku zrušuje, ak nie je právnym predpisom upravené
alebo účastníkmi dohodnuté inak (§ 48 ods. 2 Občianskeho zákonníka). Právna úprava odstúpenia od
zmluvy obsiahnutá v Občianskom zákonníku je pre spotrebiteľa výhodnejšia a tejto výhodnejšej úpravy

sa spotrebiteľ vzdať nemohol. V tejto súvislosti je právne významné ust. § 54 ods. 1 Občianskeho
zákonníka, na ktoré už vyššie odvolací súd poukázal.

18. Posudzovaním zmluvnej podmienky je pritom aj posudzovanie právneho rámca zmluvy, to
znamená, či ide o aplikáciu obchodného práva alebo občianskeho práva a v tomto smere ust. § 54

ods. 1 Občianskeho zákonníka predstavuje garanciu pre spotrebiteľa v tom zmysle, že si nemôže
zhoršiť svoje zmluvné (a teda i právne) postavenie bez ohľadu na to, aké dojednania sú uvedené
v spotrebiteľskej zmluve. Toto zákonné ustanovenie zaručuje prednostnú aplikáciu tých právnych
predpisov na spotrebiteľský právny vzťah, ktoré sú pre spotrebiteľa výhodnejšie, práve za účelom
princípu zákazu zhoršenia zmluvného postavenia spotrebiteľov v právnom vzťahu s dodávateľom.

19. Ustanovenie čl. VII zmluvy vychádzajúce z úpravy odstúpenia od zmluvy obsiahnutej v Obchodnom
zákonníku, podľa ktorej má spotrebiteľ plniť zmluvné povinnosti aj napriek odstúpeniu od zmluvy, je
upravené pre žalovaných nevýhodnejšie oproti úprave v § 48 v spojení s § 54 ods. 1 a § 457
Občianskeho zákonníka.

20. Zmluvná klauzula o odstúpení nie je ničím iným, ako poistením zachovania všetkých práv veriteľa
vrátane úrokov a poplatkov len s ďalším zvýhodnením, a to o úroky aj za úverové obdobie, ktoré ešte
nenastalo.

21. Podľa ustanovení Občianskeho zákonníka (§ 48 v spojení s § 457) je následkom odstúpenia od
zmluvy len vznik povinnosti účastníkov zmluvy navzájom si vrátiť to, čo podľa nej dostali. V danom
prípade teda povinnosť žalovaných vrátiť poskytnuté finančné prostriedky žalobcovi.

22. Ak zo strany žalobcu došlo k odstúpeniu od zmluvy (aj keď išlo o zmluvu o mimoriadnom medziúvere

a stavebnom úvere), pre žalovaných ako spotrebiteľov je priaznivejšia právna úprava odstúpenia od
zmluvy upravená v Občianskom zákonníku, nie v Obchodnom zákonníku.23. Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje na rozhodnutie Krajského súdu v Prešove zo dňa
14.02.2013 v konaní sp. zn. 6Co/81/2012, v ktorom je vyslovený právny názor, že aj pri úverovej
zmluve uzatvorenej podľa Obchodného zákonníka medzi podnikateľom a spotrebiteľom (a to aj v

prípade, že k uzatvoreniu zmluvy došlo pred 01.01.2008) je potrebné použiť pri otázke premlčania
(ale aj pri iných otázkach, napríklad uznanie dlhu a pod.) prednostne úpravu uvedenú v Občianskom
zákonníku. Ústavný súd Slovenskej republiky v rozhodnutí sp. zn. I. ÚS 402/2011-10 z 19.06.2013
na základe ústavnej sťažnosti proti predmetnému rozsudku Krajského súdu v Prešove uviedol, že
po preskúmaní rozsudku argumentáciu sťažovateľa nevyhodnotil ako spôsobilú spochybniť ústavnú

udržateľnosť záverov krajského súdu. Ústavný súd nezistil, že by krajským súdom aplikovaný postup pri
zisteniach a hodnotení skutkového stavu veci a pri ustálení právnych záverov mohol zakladať dôvod na
zásah ústavného súdu do namietaného rozsudku v súlade s jeho právomocami ustanovenými v čl. 127
ods. 2 Ústavy. Ústavný súd nezistil, že by posudzovaný rozsudok krajského súdu bol svojvoľným alebo
v zjavnom vzájomnom rozpore, či urobený v zrejmom omyle a v nesúlade s platnou právnou úpravou,
či nedostatočne odôvodnený.

24. Nie je dôvodnou odvolacia námietka týkajúca sa retroaktívnej aplikácie § 52 ods. 2 Občianskeho
zákonníka v znení účinnom od 01.04.2015, pretože súd vec právne posúdil podľa ustanovení
Občianskeho zákonníka v znení účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy.

25. Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie rozhodol správne, keď
po zohľadnení výšky poskytnutého úveru a výšky plnení žalovaných žalobu zamietol. Preto odvolací súd
rozsudok vo výroku o zamietnutí ako aj súvisiaci výrok o trovách konania ako vecne správny potvrdil
(§ 387 ods. 1 a 2 C. s. p.).

26. V odvolacom konaní nebol žalobca úspešný. Naopak fakticky plne úspešní boli žalovaní, ako aj
intervenient vystupujúci v konaní na ochranu ich záujmov, ktorým vznikol zásadne nárok na náhradu
trov odvolacieho konania (v zmysle § 255 ods. 1 CSP v spojení s ust. § 396 ods. 1 CSP). Z obsahu spisu
vyplýva, že žalovaní ani intervenient si náhradu trov odvolacieho konania neuplatnili, a podľa obsahu
spisu im ani žiadne trovy v odvolacom konaní nevznikli. Odvolací súd vychádzal z čl. 17 Základných

princípov CSP zakotvujúcim procesnú ekonómiu. Rozhodovanie postupom najskôr podľa § 262 CSP
v spojení s § 396 ods. 1 CSP o priznaní nároku strane na náhradu trov konania a následne súdom
prvej inštancie o výške náhrady trov konania, za situácie, keď oprávnenej strane žiadne trovy v konaní
nevznikli, by bolo zjavne nielen nerozumné, ale i v rozpore so zásadou hospodárnosti civilného súdneho
konania.

27. Rozhodnutie prijal senát pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 C.s.p).

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).