Rozhodnuté bolo na súde Krajský súd Prešov
Rozhodutie vydal sudca JUDr. Mariana Muránska
Forma rozhodnutia – Rozsudok
Povaha rozhodnutia – Potvrdené
Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)
Predpisy odkazované v rozhodnutí
Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 2Co/134/2017
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8716208216
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 07. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mariana Muránska
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2018:8716208216.2
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Mariany Muránskej a sudcov
JUDr. Daniely Babinovej a JUDr. Diany Vlčkovej v právnej veci žalobcu: L. Z., nar. XX.XX.XXXX, bytom
M. XXX, B., právne zastúpený PUCHALLA, SLÁVIK & partners s.r.o., so sídlom Kmeťova 24, Košice,
proti žalovanej: Poštová banka a.s., so sídlom Dvořákovo nábrežie 4, Bratislava, IČO: 31 340 890,
právne zastúpená AK Antol s.r.o., so sídlom Kupeckého 2542/72, Pezinok, o uloženie povinnosti zdržať
sa použitia Dohody o zrážkach zo mzdy, o odvolaní žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Poprad
č. k. 17Csp/51/2016 - 71 zo dňa 20.06.2017, takto
r o z h o d o l :
P o t v r d z u j e rozsudok.
P r i z n á v a žalobkyni vo vzťahu k žalovanému náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.
o d ô v o d n e n i e :
I. Obsah napadnutého rozhodnutia
1. Napadnutým rozsudkom Okresný súd Poprad (ďalej aj ako „súd prvej inštancie“) určil, že Dohoda
o zrážkach zo mzdy, ktorá je súčasťou zmluvy o úvere č. XXXXXXXXXX, z 06.09.2011 uzavretej
medzi stranami sporu je neplatná. Žalobcovi priznal právo na náhradu trov konania a žalovanému uložil
povinnosťzaplatiťsúdnypoplatokvovýške99,50eurnaúčetprevádzkovateľasystémuSlovenskápošta
a.s. do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. V odôvodnení uviedol, že žalobca sa podanou žalobou
domáhal určenia, že dohoda o zrážkach zo mzdy, ktorá je súčasťou zmluvy o úvere č. XXXXXXXXXX
zo dňa 06.09.2011 uzavretá medzi žalobcom a žalovaným je neplatná a náhrady trov konania. Žalovaný
so žalobou nesúhlasil. Súd vykonaným dokazovaním zistil, že sporové strany uzavreli dňa 06.09.2011
zmluvu o spotrebiteľskom úvere, na základe ktorej žalovaný poskytol žalobcovi úver vo výške 7.000,-
eur. Žalobca sa zaviazal vrátiť žalovanému úver v mesačných splátkach vo výške 178,50 eur. Súčasťou
zmluvy bola dohoda o zrážkach zo mzdy na zabezpečenie pohľadávky. Z prednesov strán sporu
bolo preukázané, že zamestnávateľ žalobcu realizoval zrážky zo mzdy. Žalovanému súd neodkladným
opatrením uložil povinnosť zdržať sa použitia dohody o zrážkach zo mzdy odo dňa doručenia uznesenia
o nariadení neodkladného opatrenia do právoplatného skončenia konania vo veci samej. Súd prvej
inštancie posúdil dohodu o zrážkach zo mzdy ako absolútne neplatný právny úkon, v ktorej je neurčitým
spôsobom špecifikovaná výška zabezpečenej pohľadávky. Nie je zrejmé, či dohoda o zrážkach zo
mzdy slúži iba ako zabezpečovací inštitút plnenia zo zmluvy o úvere zo dňa 06.09.2011, alebo aj
iných nešpecifikovaných úverov, resp. príslušenstva pohľadávok, ktoré nie sú presne špecifikované.
Je súčasťou úverovej zmluvy, ktorá je písaná malým nečitateľným písmom. Ide o formulárovú zmluvu,
ktorej obsah žalobca nemal možnosť ovplyvniť. Žalobca ako spotrebiteľ nebol poučený o dôsledkoch
uzavretia dohody a nemal možnosť ju odmietnuť, čím došlo k rozporu dohody s ust. § 5a ods. 1 písm. a)
zákona 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, ako aj s čl. 6 smernice Rady 93/13 EHS. Výkon zrážok zomzdy je súkromným procesom, ktorý nepodlieha nijakej autorizácii a verifikácii primeranosti. Spotrebiteľ
môže byť tak vystavený neprimeranému konaniu zo strany dodávateľa. O trovách konania rozhodol súd
prvej inštancie v zmysle ust. § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku, keď žalobca mal v konaní plný
úspech. O povinnosti žalovaného zaplatiť súdny poplatok súd rozhodol v zmysle ust. § 2 ods. 2 zákona č.
71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov. Žalobca bol osobne oslobodený
od súdnych poplatkov, súd žalobe vyhovel, preto žalovaného zaviazal na zaplatenie súdneho poplatku
vo výške 99,50 eur podľa položky 1b) Sadzobníka súdnych poplatkov.
II. Obsah odvolania žalovaného
2. Proti rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný. Namietal, že súd prvej
inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, rozhodnutie
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok
nesprávne rozhodnutie vo veci. Odvolacie dôvody bližšie špecifikoval. Dohoda o zrážkach zo mzdy bola
uzavretá v súlade s právnymi predpismi účinnými v čase uzavretia zmluvy o úvere. Nakoľko žalobca
hrubým spôsobom porušil podmienky splácania úveru vyplývajúceho zo zmluvy o úvere, žalovaný
postupoval podľa vopred dojednaných zmluvných podmienok a pristúpil k realizácii dohody o zrážkach
zo mzdy. V čase uzavretia dohody o zrážkach zo mzdy nebol účinný žiaden právny predpis, ktorý by
ustanovoval povinnosť jej uzatvárania individuálne. Znenie ust. § 5a ods. 1 písm. b) zákona o ochrane
spotrebiteľa je potrebné vykladať tak, že ak nie je v intertemporálnych ustanoveniach uvedený spôsob
riešenia právneho stavu novej právnej normy, je potrebné aplikovať zákaz retroaktivity a novú právnu
úpravu použiť až na právne vzťahy vzniknuté po jej účinnosti. Žalobca dohodu o zrážkach zo mzdy
uzavrel slobodne a vážne. Bol poučený o dôsledkoch jej uzavretia a na znak jej akceptácie ju dobrovoľne
vlastnoručne podpísal. Prijatím Civilného sporového poriadku došlo k zmene podmienok na podávanie
určovacích žalôb. Podľa § 137 písm. c) Civilného sporového poriadku mal súd rozhodnúť či žalovaný má
alebo nemá právo realizovať voči žalobcovi dohodu o zrážkach zo mzdy. Navrhol napadnutý rozsudok
zrušiť, žalobu zamietnuť a uložiť žalobcovi povinnosť nahradiť žalovanému trovy právneho zastúpenia.
3. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu uviedol, že argumentáciu žalovaného považuje v celom rozsahu
za nedôvodnú. Rozhodovacia prax súdov v skutkovo a právne obdobných veciach potvrdzuje výrok
navrhovaný žalobcom. Ust. § 137 Civilného sporového poriadku len exemplifikatívne uvádza možné typy
žalôb. Na základe dohody o zrážkach zo mzdy veriteľ vymáha voči dlžníkovi pohľadávky, ktoré neboli
podrobené súdnemu prieskumu, preto veriteľ môže uplatňovať aj plnenia, na ktoré nemá nárok. Navrhol
napadnutý rozsudok potvrdiť ako vecne správny, zároveň si uplatnil trovy odvolacieho konania vo výške
92,21 eur.
III. Hodnotenie odvolacieho súdu
4. Krajský súd v Prešove (ďalej len odvolací súd) príslušný na rozhodnutie o odvolaní podľa § 34 zákona
č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku účinného od 01.07.2016 (ďalej len C.s.p.), vzhľadom na
včas podané odvolanie osobou oprávnenou (§ 359 v spojení s § 362 ods. 1 C.s.p.) preskúmal napadnutý
rozsudok, ako aj konanie mu predchádzajúce, v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a nasl. C.s.p.,
beznariadeniapojednávania(§385ods.1acontrarioC.s.p.)adospelkzáveru,žeodvolaniežalovaného
nie je dôvodné.
5. Z obsahu súdneho spisu je zrejmé, že medzi žalobkyňou a žalovaným bola dňa 06.09.2011 uzavretá
zmluva o úvere, ktorú súd prvej inštancie správne právne posúdil ako zmluvu o spotrebiteľskom úvere v
zmysle zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch. V rámci ustanovení zmluvy o úvere žalobca
vyhlásil, že zo žalovaným uzatvára dohodu o zrážkach zo mzdy podľa § 551 Občianskeho zákonníka,
ktorá je zabezpečením pohľadávky žalovaného vzniknutej zo zmluvy o úvere v súlade s príslušnými
ustanoveniami obchodných podmienok pre úver.
6. Na úvod považuje odvolací súd za dôležité uviesť, že inštitút dohody o zrážkach zo mzdy je legitímnym
zabezpečovacímprostriedkom.Akvšakexistuječoilenhrozbavymoženianečestnéhoplnenia,jedôvod
chrániť spotrebiteľa pred hroziacim rizikom. Hrozba vzniku ujmy pramení už len zo samotnej skutočnosti,
že o existencii a výške pohľadávky nerozhoduje nestranná inštitúcia, ale podnikateľ (dodávateľ) a je
značne problematické, až na úrovni nezistiteľnosti, kedy tento inštitút aktivuje. Do úvahy prichádzaochrana spotrebiteľa (§ 3 ods. 3, 5 zákona č. 250/2007 Z z. o ochrane spotrebiteľa) alebo v prípade
neprijateľnosti dohody o zrážkach zo mzdy ochrana určením dohody o zrážkach zo mzdy ako neplatnej
neprijateľnej zmluvnej podmienky ( § 298 C.s.p.).
7. Je potrebné si uvedomiť, že žalobca sa pri realizácii dohody o zrážkach zo mzdy dostáva do
pozície subjektu strácajúceho právo disponovať so svojim vlastným majetkom. Navyše, pri zrážkach
zo mzdy nie je možné preveriť, či sú zo mzdy zrážané len tie finančné nároky, ktoré dodávateľovi aj
prináležia a nie aj tie, na ktoré nemá právny nárok, a to s poukazom na potrebu riadneho vyhodnotenia
spotrebiteľskej zmluvy. Inštitút dohody o zrážkach zo mzdy umožňuje veriteľovi dosiahnuť uspokojenie
pohľadávky siahnutím na majetok dlžníka bez predchádzajúceho odobrenia súdom či inou nezávislou
inštitúciou. V podstate ide o exekúciu majetku, s tým rozdielom, že ju nevykonáva súd, ale spravidla
podnikatelia. Pritom ide okrem iného aj o otázku, či dlh existuje a v akej výške. Výšku dlhu veriteľ sám
diktuje, vykonávajú sa zrážky zo mzdy dlžníka a dlžník nemá možnosť ich priamo zastaviť. Dlžník je
tak vystavený jedine konaniu a rozhodovaniu podnikateľa, navyše zainteresovaného vo vlastnej veci a
vlastnom zisku. Tieto okolnosti opodstatňujú obzvlášť obozretnosť pri vykonávaní ex offo súdnej kontroly
čestnosti dohody o zrážkach zo mzdy.
8. Inštitút dohody o zrážkach zo mzdy umožňuje obísť dôležitý prvok únijného práva, a to ex offo
súdnu kontrolu zmluvných podmienok, či nespôsobujú hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach
v neprospech spotrebiteľa (neprijateľné zmluvné podmienky). Spotrebiteľovi je nevyhnutné poskytnúť
ochranu, najmä ak existuje nebezpečenstvo, že sa v procese zrážok zo mzdy, na základe dohody
o zrážkach zo mzdy, umožňuje uhradiť plnenie z neprijateľných zmluvných podmienok, bez súdnej
kontroly, na čo musí brať súd ohľad. Ak by vnútroštátne právo umožnilo obísť preskúmanie uplatneného
nároku dodávateľa prostredníctvom uzavretia dohody o zrážkach zo mzdy, išlo by o pozbavenie účinkov
smernice 93/13/EHS.
9. Zo samotnej predtlačenej zmluvy o úvere, v rámci ustanovení ktorej je obsiahnutá dohoda o
zrážkach zo mzdy, vyplýva, že obsah dohody o zrážkach zo mzdy žalobca nemohol ovplyvniť. Nebola
individuálne dojednaná, umožňuje siahnuť spotrebiteľovi na majetok a vymôcť aj plnenia, na ktoré
žalovaný nemá nárok. Z jej obsahu nemožno vyvodiť skutočnú informovanosť spotrebiteľa o vážnych
dôsledkoch uzavretia dohody o zrážkach zo mzdy. Z tohto dôvodu sa odvolací súd stotožňuje s právnym
záverom súdu prvej inštancie o neprijateľnosti dohody o zrážkach zo mzdy, ktorá spôsobuje značnú
nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa a je postihnutá
sankciou neplatnosti v zmysle ust. § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka.
10. Správne súd prvej inštancie poskytol žalobcovi ako spotrebiteľovi prislúchajúcu ochranu, najmä za
situácie,keďvyhodnotil,žedohodaozrážkachzomzdybolazároveňneurčitýprávnyúkon.Nebolojasne
a určite koncipované vymedzenie pohľadávky žalovaného, ktorá má byť zabezpečená touto dohodou.
Je preukázané, že dohoda o zrážkach zo mzdy bola uzavretá v súvislosti so zmluvou o revolvingovom
úvere, pritom je nepochybné, že v deň jej uzavretia ešte nebolo možné konkretizovať pohľadávku, ktorú
má táto dohoda o zrážkach zabezpečovať.
11. Z týchto dôvodov odvolací súd potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny v zmysle
ust. § 387 ods. 1 C.s.p..
12. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd v zmysle ust. 396 ods. 1 v spojení s § 262
ods. 1 a § 255 ods. 1 C.s.p.. Odvolanie žalovaného nebolo dôvodné, preto nárok na náhradu trov
odvolacieho konania patrí úspešnému žalobcovi. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej
inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá
súdny úradník (§ 262 ods. 2 C.s.p.).
13. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku nie je odvolanie prípustné.Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 C.s.p., v dovolacom konaní zastúpený
advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).
Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.