Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 24. október 2012

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 11CbZm/4/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5110238250
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 10. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Róbert Bebčák

ECLI: ECLI:SK:OSZA:2012:5110238250.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina, v konaní pred samosudcom JUDr. Róbertom Bebčákom, v právnej veci

navrhovateľa: ELIT SLOVAKIA, s.r.o., Kolmá 4, 851 01 Bratislava, IČO: 31 596 061, právne zastúpený:
Mgr. Richard Karkó, advokát, D. Dlabača 35, Žilina, proti odporcovi: X. L., Z.. XX.XX.XXXX, K. XX, Ž.a,
zastúpený: Advokátska kancelária Andrea Havelková, s.r.o., J. Milca 11, Žilina, o zaplatenie zmenkovej
sumy vo výške 60.538,82 Eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Súd Zmenkový platobný rozkaz vydaný Okresným súdom Žilina č. k. 10Zm 97/2010-15 zo dňa
20.01.2011 v časti o zaplatenie 6 %-ného ročného úroku zo sumy 60.538,82 Eur za obdobie od
14.08.2010 do 21.02.2011 a v časti, kde bola odporcovi uložená povinnosť nahradiť navrhovateľovi trovy

konania vo výške 3.644,- Eur a trovy právneho zastúpenia vo výške 1.316,76 Eur, z r u š u j e .

V časti o zaplatenie zmenkovej sumy 60.538,82 Eur spolu so 6 %-ným ročným úrokom zo sumy
60.538,82 Eur od 22.02.2011 do zaplatenia a v časti o zaplatenie zmenkovej odmeny vo výške 201,80
Eur súd Zmenkový platobný rozkaz vydaný Okresným súdom Žilina č. k. 10Zm 97/2010-15 zo dňa
20.01.2011 p o n e c h á v a v p l a t n o s t i .

Odporca j e p o v i n n ý nahradiť navrhovateľovi na účet jeho právneho zástupcu trovy konania vo výške
3.644,- Eur a trovy právneho zastúpenia vo výške 4.167,35 Eur, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Návrhom podaným dňa 21.12.2010 žiadal navrhovateľ vydať zmenkový platobný rozkaz, ktorým by súd
uložil odporcovi povinnosť zaplatiť mu sumu 60.538,82 Eur s príslušenstvom. Návrh odôvodnil tým, že je
majiteľom vlastnej vista zmenky na sumu 60.538,82 Eur s doložkou bez protestu, vystavenej odporcom
dňa 14.08.2009 v Bratislave v prospech navrhovateľa a splatnej Z. T.: A. X, B.. Splatnosť zmenky nastala
dňa 14.08.2009, napriek tomu vystaviteľ nesplnil svoju povinnosť zaplatiť majiteľovi zmenkovú sumu.
Nároknavrhovateľapredstavujezmenkovúsumuspoluso6%-nýmúrokomod14.08.2010dozaplatenia

a spolu s odmenou vo výške 201,80 Eur.

Okresný súd Žilina vydal vo veci Zmenkový platobný rozkaz č. k. 10Zm/97/2010-15 zo dňa 20.01.2011,
ktorým návrhu v celom rozsahu vyhovel.

Proti vydanému zmenkovému platobnému rozkazu podal odporca námietky. Tieto odôvodnil tým, že
z ustanovenia §-u 17 Zákona zmenkového a šekového argumentom a contrario vyplýva, že osoba

žalovaná zo zmenky môže uplatniť námietky, ktoré sa zakladajú na jeho osobných vzťahoch k terajšiemu
majiteľovi uplatňujúcemu zmenečnú pohľadávku. Odporca tak uplatňuje osobné, relatívne námietky. Ako
prvú uplatňuje námietku, že zmenka bola doplnená v rozpore s dohodou. Zmenka bola vystavená ako
krycia blanko zmenka, ktorú odporca vydal navrhovateľovi na zaistenie svojho záväzku, ktorý mal vbudúcnosti vzniknúť na základe dodania tovaru, ktorý si odporca u navrhovateľa objednal. Navrhovateľ
mal oprávnenie zmenku v časti zmenkovej sumy vyplniť vo výške dlžnej kúpnej ceny za tovar, ktorý
mal dodať. Nárok na zaplatenie kúpnej ceny mal vzniknúť na základe dodania tovaru odporcovi, teda

až po dodaní tovaru mal vzniknúť odporcovi záväzok zaplatiť kúpnu cenu. Navrhovateľ napriek tomu,
že vystavil a odporcovi odovzdal faktúry za objednaný tovar, tento tovar nikdy odporcovi nedodal, teda
nevznikol záväzok odporcu zaplatiť zaň kúpnu cenu a navrhovateľ nebol oprávnený vyplniť blanko
zmenku. Ako druhú námietku vznáša odporca námietku krycej zmenky. Odporcom vydaná zmenka je
krycou zmenkou, teda sa jedná o zmenku, ktorá mala slúžiť na zaistenie budúceho záväzku odporcu na

zaplatenie kúpnej ceny. Obsahom dohody účastníkov bolo, že táto zmenka nemá byť uplatnená pred
vznikom pohľadávky navrhovateľa, na ktorej krytie je určená, teda pred vznikom nároku na zaplatenie
kúpnej ceny. Keďže odporcovi nevznikla povinnosť zaplatiť kúpnu cenu, nevznikla ani pohľadávka
navrhovateľa, na ktorej krytie vydal odporca zmenku. Krycia zmenka sa môže uplatňovať iba po splnení
predpokladov na vymáhanie záväzku, ktorý kryje. Keďže tieto podmienky splnené neboli, je návrh
navrhovateľa nedôvodný. Pri vzniku krycej zmenky bol daný dôvod pre jej vystavenie, ale neskôr zanikol,

keďže kúpa tovaru sa neuskutočnila a odporca tak namieta zánik kauzy. Ako tretiu námietku odporca
namieta nedostatok kauzálneho pomeru medzi dlžníkom a majiteľom zmenky, čo spočíva v námietke
nedostanej (neposkytnutej) protihodnoty. Túto námietku odporca odôvodňuje tým, že záväzok odporcu
zo základného pomeru medzi dlžníkom a majiteľom zmenky nevznikol. Odporca tiež uplatňuje námietku
podľa ustanovenia §-u 34 ods. 1 zákona, podľa ktorého treba zmenku na videnie predložiť na platenie

v jednoročnej lehote od dáta vystavenia, a len čo ju majiteľ predloží na platenie, nastáva jej zročnosť.
Právne účinky má pritom iba úkon, ktorým sa zmenka na platenie predkladá, teda nestačí výzva
na platenie bez predloženia zmenky. Bez predloženia zmenky nie je dlžník povinný zmenku zaplatiť.
Odporca sa tak nemohol dostať do omeškania s platením zmenky. Navrhovateľ nepredložil odporcovi
nikdy pred začatím konania zmenku na platenie. Zmenka bola predložená na platenie až po začatí

sporu a navrhovateľ tak znáša trovy sporu a nemá právo na úroky do podania žaloby. Odporca zároveň
podáva odvolanie proti rozhodnutiu o náhrade trov konania z dôvodu, že návrh na vydanie zmenkového
platobného rozkazu nebol podaný dôvodne.

Navrhovateľ vo vyjadrení k námietkam rozporoval všetky tvrdenia odporcu. O tom, či zmenka

zabezpečovala budúci záväzok alebo záväzok už existujúci, resp. či bol tovar dodaný alebo nie, o
tom je najpreukaznejšia výpoveď samotného odporcu na pojednávaní pred OS Žilina v konaní sp. zn.
24C/23/2010, kde odporca uviedol, že zmenka bola vystavená na základe tovaru, ktorý bol uskladnený
u môjho kamaráta V. B., F. K. a po dohode s pánom Q. bol vyfakturovaný na moje meno s tým, že ako
garancia bola podpísaná zmenka. Na otázku, či zmenka mala byť vystavená na zabezpečenie faktúr

odpovedal, že áno, ale treba dodať, že tento tovar neprevzal, lebo navrhovateľ tovar zo skladu zobral.
Navrhovateľ tak žiada vydaný zmenkový platobný rozkaz ponechať v celom rozsahu v platnosti.

Za účelom prejednania námietok odporcu súd na pojednávaní vykonal dokazovanie vypočutím
účastníkov a ich právnych zástupcov, vypočutím svedkov, oboznámením návrhu na začatie konania,

zmenky, námietok odporcu, korešpondencie účastníkov, faktúr a ďalších listinných dôkazov a zistil
nasledovné:

Odporca dňa 14.08.2009 v Bratislave vystavil zmenku. Podľa tejto zmenky sa za zmenku na videnie
zaviazal zaplatiť na rad navrhovateľa s platobným miestom A. X, XXX XX B., sumu 60.538,82 Eur, bez

protestu.

Navrhovateľ faktúrou č. 9230012339 vystavenou dňa 16.08.2009 a splatnou dňa 30.08.2009 fakturoval
odporcovi tovar špecifikovaný v tejto faktúre celkovou sumou 972.905,31 Sk. Jednotlivé strany faktúry
sú v spodnej časti potvrdené podpisom odporcu.

Faktúrou č. 9230012340 vystavenou dňa 16.08.2009 s dátumom splatnosti 15.09.2009 fakturoval
navrhovateľ odporcovi tovar špecifikovaný vo faktúre celkovou sumou 850.887,18 Sk. Každá strana
faktúry je v spodnej časti potvrdená podpisom odporcu.

V obdivoch faktúrach je odporca označený uvedením svojho mena, adresy, v časti DIČ je uvedené rodné
číslo odporcu a v časti IČ je uvedené číslo občianskeho preukazu odporcu.Listom zo dňa 16.11.2009 vyzýval právny zástupca navrhovateľa odporcu okrem iného na zaplatenie
sumy 60.538,82 Eur titulom odobratého tovaru v zmysle faktúr.

Listom zo dňa 07.12.2009 právny zástupca odporcu ohľadom uvedenej pohľadávky namietal, že tovar
v tejto výške klient nikdy neprevzal, nebol mu dodaný, rovnako ako ani dodacie listy.

Podľa Zápisnice o pojednávaní pred Okresným súdom Žilina vo veci sp. zn. 24C/23/2010 odporca dňa
09.11.2010 uviedol, že zmenka bola vystavená na základe tovaru, ktorý bol uskladnený u jeho kamaráta

V. B., F. K. a bol vyfakturovaný na jeho meno s tým, že ako garancia bola podpísaná zmenka. Na otázku,
prečo nežiadal o vrátenie zmenky, keď bol v domnení, že má všetko vyrovnané, odporca uviedol, že v
tom čase si to ani neuvedomil a keby mu to zástupca navrhovateľa nepripomenul, tak by si na to ani
nespomenul. Zmenku podpisoval v Bratislave asi v auguste 2009 a zmenku vyhotovil pán Q.. Zmenka
mala byť vystavená na zabezpečenie faktúr. Tovar však neprevzal a navrhovateľ si tovar zo skladu
zobral, ale to je na ďalšie vysvetľovanie.

Odporca do súdneho spisu predložil inventúru, ktorá sa robila u navrhovateľa, a v ktorej boli zistené
položky naviac na sklade navrhovateľa vo výške 37.047,78 Eur. Jedná sa o nákupné ceny navrhovateľa.
Podľa navrhovateľom predložených dokladov mal odporca fiktívne vložiť do pokladne navrhovateľa
sumu 25.000,- Eur s popisom platba dokladu: faktúra 9230012339.

Dňa 09.09.2009 podpísal navrhovateľ ako zamestnávateľ s odporcom ako zamestnancom doklad
označený ako Hrubé porušenie pracovnej disciplíny. Podľa dokladu odporca dňa 31.08.2009 hrubo
porušil pracovnú disciplínu neodvedením tržby zo dňa 31.08.2009 vo výške 52.623,93 Eur, čím
zamestnávateľovi spôsobil škodu v tejto výške.

Právny zástupca navrhovateľa na pojednávaní trval na návrhu. Zmenka bola pôvodne vystavená ako
blanko zmenka a odporcovi bola predložená v súlade so zákonom a s lehotou jej splatnosti. Podľa
návrhu bola zmenka odporcovi predložená 14.08.2010, a to v sídle spoločnosti M. V. B., Z. A. Č.. X.
Podľa navrhovateľa je preukázané, že tovar bol odporcom prevzatý, odporca podpísal faktúry, ktoré boli

za dodávku tovaru vystavené a tovar sa nachádzal v sklade u pána K.. Nie je zrejmé, z akého dôvodu
by mal navrhovateľ tento tovar následne zo skladu sťahovať. Navrhovateľ faktúry naďalej eviduje ako
neuhradené. Odporca si uvedomoval svoju povinnosť zaplatiť vystavené faktúry, čo potvrdzuje aj to, že
odporcatovarprevzalajehonámietkyneobstoja.Podľapredloženýchdokladovodporcadňa31.08.2009
fiktívne vložil na účet navrhovateľa sumu 25.000,- Eur, ktorá mala byť použitá na zaplatenie faktúry č.

9230012339. Následne v tento deň celú tržbu navrhovateľovi neodviedol, čo je predmetom zápisu o
porušení pracovnej disciplíny. Tieto skutočnosti boli predmetom aj konania vedeného na OS Žilina pod
sp. zn. 24C/23/2010. Odporca si teda uvedomoval svoj dlh z týchto faktúr, čo spochybňuje jeho tvrdenie
o tom, že tovar nebol prevzatý. Keďže odporca na poslednom pojednávaní uviedol, že tovar mal byť
dodanýažpozaplatenívystavenýchfaktúr,právnyzástupcanavrhovateľažiadalnávrhuvcelomrozsahu

vyhovieť, nakoľko sa nejednalo o kryciu zmenku. Faktúry sú naďalej splatné a tovar má byť dodaný až
po ich zaplatení tak, ako to tvrdí odporca. V rámci záverečného prednesu uviedol, že námietky odporcu
neboli preukázané. Navrhovateľ naďalej tvrdí, že tovar bol odporcovi dodaný. Čo sa týka predloženia
zmenky, vystavená zmenka bola bez protestu, čím je navrhovateľ zbavený povinnosti protestovať v
prípade neplatenia zmenky pri jej predložení. V dôsledku porušenia týchto povinnosti by malo dôjsť

len k zániku sekundárnych nárokov, ktoré však nie sú predmetom tohto konania, nakoľko sa jedná o
nárok proti odporcovi ako vystaviteľovi zmenky. Navrhovateľ tak nebol povinný vystaviť protest a podľa
judikatúry sa v tomto prípade zmenkový úrok počíta odo dňa nasledujúceho po uplynutí jednoročnej
lehoty po vystavení zmenky na videnie. Navrhovateľ preto na návrhu trvá.

Odporca na pojednávaní uviedol, že pracoval ako zamestnanec navrhovateľa do septembra 2009.
Zmenka bola vystavená ako garancia za dve faktúry. Tieto faktúry boli vystavené v nedeľu, pričom
zmenku podpisoval v piatok. Teda faktúry boli vystavené dva dni po podpise zmenky. Čo sa týka tovaru,
jednalo sa o tovar, ktorý sa nachádzal v spoločnosti TOM SPEED V. B.D.. Odtiaľto bol tovar pracovníkmi
žilinskej pobočky navrhovateľa prevzatý a prevezený do pobočky v Žiline. Zmenková suma presne

zodpovedá sumám, ktoré sú uvedené na týchto faktúrach. Zmenka odporcovi nikdy nebola predložená
na platenie. O tom, že tovar bol prevzatý navrhovateľom, svedčí inventúra, v ktorej boli zistené položky
naviac vo výške 37.047,78 Eur. Nevedel sa presne vyjadriť k tomu, či sa jedná o tovar, ktorý úplne
súhlasí s položkami, ktoré sú vo vystavených faktúrach. Cena je nižšia, pretože sa jedná o nákupnéceny navrhovateľa bez dane. Tovar nakupoval od navrhovateľa pre svoju potrebu, nakoľko odchádzal
zo spoločnosti a chcel s týmto tovarom ďalej podnikať. Tovar podľa faktúr nikdy neprevzal. Navrhovateľ
mal u pána K. medzisklad v jeho firme. Tovar tam bol naskladnený pre potreby jednotlivých pobočiek,

nakoľko na pobočkách navrhovateľ nemal miesto na jeho skladovanie. Preto tento tovar nikdy neprevzal.
Potom, ako od navrhovateľa odišiel, zamestnanci pobočky dostali príkaz, aby všetok tovar uskladnený v
spoločnosti TOM SPEED previedli do žilinskej pobočky. Tovar bol spoločnosti TOM SPEED skladovaný
aj polroka dopredu. Bol tam skladovaný zimný tovar a regálové zostavy z pobočiek, ktoré sa rušili.
Vrátenie zmenky ho ani nenapadlo žiadať. S pánom Q. bol dohodnutý, že tovar si bude môcť nechať

a potom budú zaplatené faktúry. Následne z týchto dohôd vzišlo a tovar si už nemohol nechať. Od
zmluvy neodstúpil z toho dôvodu, že nie je dostatočne právne zbehlý. Popiera, že by mu zmenka bola
predložená na platenie 14.08.2010. Poukazuje na to, že tento deň je sobota. Faktúry podpísal z toho
dôvodu, že medzi ním a bývalým konateľom navrhovateľa bola dohoda, že tovar mu bude dodaný až
potom, ako zaplatí vystavené faktúry. Tovar však nikdy dodaný nebol. Po ukončení jeho pracovného
pomeru dostal pán J. príkaz na návrat z dovolenky a následne došlo k vyskladneniu všetkého tovaru od

pána K. I. B. do skladu navrhovateľa. Sumu 25.000,- Eur sa pokúsil fiktívne uhradiť z toho dôvodu, že
pán Q. na neho vyvíjal nátlak, aby časť faktúry zaplatil. Navrhovateľ sa vždy snažil ku koncu mesiaca
mať maximálny cash, aby bola dobrá účtovná závierka. Z tohto dôvodu potom len do počítača vyznačil
platbu25.000,-Eur.NátlakzostranyQ.boltelefonicky,mailovýajosobný,čomôžupotvrdiťzamestnanci.
Napriek tomu tento krok nemal spraviť.

Právnazástupkyňaodporcunapojednávaníuviedla,ženesúhlasístvrdením,žebytovarzaodporcumal
prevziať X. K., u ktorého bol uskladnený. Tento tovar mal navrhovateľ u pána K. uskladnený dlhší čas,
a to minimálne polroka pred vystavením faktúr. Nejednalo sa teda o tovar, ktorý by bol navrhovateľom
vyskladnený pre odporcu a odporcovi odovzdaný alebo odovzdaný pánovi K.. Navrhovateľ odporcovi

tovar nikdy neodovzdal a následne si ho zobral späť. Navrhovateľ tak akoby konkludentne zmluvu zrušil,
a preto nebol dôvod, aby od nej odporca odstupoval. To, že faktúry sú naďalej evidované v účtovníctve
navrhovateľa ešte nepreukazuje ich dôvodnosť. Keďže platba 25.000,- Eur zo strany odporcu bola len
fiktívna, nemôže preukazovať dôvodnosť faktúr. Odporca u navrhovateľa ukončil pracovný pomer ku
konca septembra 2009, pričom už od 09.09.2009 mal zakázaný vstup a nemohol pracovať v priestoroch

navrhovateľa. Dňa 10.09.2009 navrhovateľ všetok tovar od pána K. vyskladnil, a to vrátane tovaru, ktorý
mal byť dodaný odporcovi. Podľa predložených dokladov o inventúre, ktorá sa uskutočnila 11 až 12
dní potom, ako bol ukončený pracovný pomer odporcu, boli evidované položky, ktoré sú minimálne v
názve zhodné s položkami, ktoré mali byť predmetom dodávky podľa faktúr. Následné námietky odporcu
ohľadom nesediaceho množstva konateľ odporcu odmietal riešiť. V rámci záverečného prednesu právna

zástupkyňa odporcu žiadala návrh zamietnuť. Dôkazné bremeno v tomto prípade nenesie odporca, čo
vyplýva aj z judikatúry, podľa ktorej, ak sa preukáže, že zmenka je zmenkou krycou, žalobník musí
dokázať, že vznikol prípad zaistenia. Navrhovateľ nepredložil žiaden dôkaz preukazujúci tvrdenie o tom,
že tovar bol dodaný. Nepriamo to potvrdila aj svedecká výpoveď svedka J., ktorý potvrdil, že všetok
tovar, ktorý sa po ukončení pracovného pomeru odporcu nachádzal V. B., bol vyskladnený späť do

Žiliny. Odporca zotrváva aj na námietke, že zmenka nebola predložená. Zmenka neobsahuje vyjadrenie
zmenkového dlžníka potvrdzujúce, že zmenka bola predložená. Podľa komentáru JUDr. Kovaříka,
doložka bez protestu na vlastnej zmenke oslobodzuje zmenkového veriteľa len od povinnosti nechať
protestom zistiť neplatenie zmenky, t. j. nie ako pri zmenke cudzej, protestom zistiť predloženie zmenky.
Keďže 14.08.2010 bola sobota, podľa §-u 72 ods. 1 zákona všetky úkony týkajúce sa zmenky, najmä

predloženie k prijatiu a protestu, sa môžu stať len v pracovný deň. Zmenka tak do dnešného dňa nie
je splatná a povinnosť predložiť zmenku na videnie nenahrádza ani podanie žaloby, preto nevznikla
povinnosť odporcu zo zmenky plniť, keďže navrhovateľ si nesplnil svoju upomienkovú povinnosť. Zákon
v §-e 74 obsahuje zákaz respira, teda zmeškanie lehoty alebo zmeškania urobenia úkonu predloženia
zmenky na videnie nie je možné odpustiť. Nekonanie navrhovateľa tak nemožno ospravedlniť. Čo sa

týka tvrdenia, že si navrhovateľ ani nemusel tovar dodať a odporca bol povinný plniť, poukazuje na §
326 ods. 1 Obchodného zákonníka s tým, že ak je strana povinná plniť záväzok pred plnením druhej
strany, môže svoje plnenie odoprieť až do doby, keď sa jej poskytne plnenie druhej strany, pričom ak sa
po uzavretí zmluvy stane zrejmým, že druhá strana nesplní svoj záväzok ohľadom čoho poukazuje na
správanie navrhovateľa, ktorý celý tovar určený pre odporcu vyskladnil a previezol ho k sebe a nikdy už

nepristúpil k jeho dodaniu. Odporca tak žiada vyhovieť námietkam a návrh zamietnuť.

Q. J. J., ktorý pracuje pre navrhovateľa ako skladník a šofér, uviedol, že u navrhovateľa pracoval
aj vtedy, keď jeho nadriadený ako riaditeľ pobočky bol odporca. O vzťahu medzi navrhovateľom aodporcom vedomosť nemá. Tovar navrhovateľa bol istý čas skladovaný V. Q. V. B.. Jednalo sa o zimný
tovar, ktorý sa pripravoval na sezónu a regály, ktoré nemali, kde uskladniť. Tento tovar sa následne
stiahol z medziskladu do pobočky v Žiline. Sťahoval sa odtiaľ všetok tovar vrátane regálov. Kvôli tomuto

sťahovaniu bol stiahnutý aj z dovolenky. Sťahovanie prebehlo niekedy v letnom období. Čo sa týka
identifikácie tovaru, podľa jednotlivých označení tovaru ACC sa k tomu vyjadriť nevie, nakoľko sa to nedá
presneidentifikovať.Potvrdil,žesasťahovalinemrznúcezmesiXTANTIFREEZEBAT,XTANTIFREEZE
5-litrové a XT ANTIFREEZE mínus 20oC. Okrem toho sa sťahovali aj XT batérie. K ďalšiemu tovaru,
ktorý sa sťahoval, sa vyjadriť nevie. Nevie, či sa jedná o ten istý tovar a nevie sa vyjadriť k množstvám

tovaru, keďže bol naložený na paletách. Zdá sa mu, že v tom čase už odporca nebol zamestnancom
navrhovateľa. Časť sťahovaného tovaru, ktorý identifikoval, sa nachádzal v medzisklade a časť tovaru
bola priamo na pobočke. Ak sa tovar na pobočke minul, tak sa dopĺňal z medziskladu. Po odchode
odporcu sa určite robila inventúra, nevie sa však presne vyjadriť k tomu, kedy to bolo.

Podľa §-u 175 ods. 1 O.s.p., ak navrhovateľ predloží v prvopise zmenku alebo šek, o pravosti ktorých

niet dôvodu pochybovať, a ďalšie listiny potrebné na uplatnenie práva, súd vydá na jeho návrh zmenkový
(šekový) platobný rozkaz, v ktorom odporcovi uloží, aby do troch dní zaplatil požadovanú sumu a trovy
konania alebo aby v tej istej lehote podal námietky, v ktorých musí uviesť všetko, čo proti platobnému
rozkazu namieta. Ak nemožno návrhu na vydanie platobného rozkazu vyhovieť, nariadi predseda senátu
pojednávanie.

Podľa §-u 34 ods. 1 Zákona zmenkového a šekového - zmenka na videnie je zročná pri predložení.
Musí byť predložená na platenie do jedného roku od dáta vystavenia. Vystaviteľ môže túto lehotu skrátiť
alebo určiť lehotu dlhšiu.

Podľa §-u 46 ods. 1 tohto zákona - vystaviteľ, indosant alebo zmenečný ručiteľ môžu doložkou bez trov,
bez prostestu, alebo inou doložkou rovnakého významu na zmenku napísanou a podpísanou oslobodiť
majiteľa od povinnosti, aby na zachovanie postihových práv, dal urobiť protest pre neprijatie alebo pre
neplatenie.
Podľa odseku 2 - doložka neoslobodzuje majiteľa od povinnosti zmenku včas predložiť a dať potrebné

správy. Preukázať, že lehoty neboli dodržané má ten, kto sa toho proti majiteľovi dovoláva.
Podľa § 48 ods. 1 tohto zákona, majiteľ môže postihom žiadať:
1. zmenkovú sumu, pokiaľ nebola zmenka prijatá alebo zaplatená, s úrokami, ak boli dojednané;
2. šesťpercentové úroky odo dňa sročnosti;
3. trovy protestu a podaných zpráv, ako aj ostatné trovy;

4. odmenu vo výške jednej tretiny percenta zmenkovej sumy alebo v menšej dohodnutej výške.

Podľa §-u 74 tohto zákona - nepripúšťajú sa žiadne dni odkladu, ani zákonné, ani sudcovské.

Podľa §-u 53 ods. 1 tohto zákona, zmeškaním lehôt určených

- na predloženie zmenky, na videnie alebo na určitý čas po videní,
- na protestáciu pre neprijatie, alebo pre neplatenie,
- na predloženie zmenky na platenie pri doložke bez trov
stráca majiteľ svoje práva proti indosantom, vystaviteľovi a všetkým ostatným osobám zmenečne
zaviazaným, okrem prijímateľa.

Podľa článku I §-u 75 tohto zákona, vlastná zmenka obsahuje:
1/ označenie, že ide o zmenku pojaté do vlastného textu listiny a vyjadrené v jazyku, v ktorom je táto
listina spísaná,
2/ bezpodmienečný sľub zaplatiť určitú peňažnú sumu,

3/ údaj zročnosti,
4/ údaj miesta, kde sa má platiť,
5/ meno toho komu, alebo na rad koho sa má platiť,
6/ dátum a miesto vystavenia zmenky,
7/ podpis vystaviteľa.

Podľa§-u77ods.1druhejčastitohtozákona,pokiaľtoneodporujepovahevlastnejzmenky,platiapreňu
ustanovenia dané pre cudziu zmenku o indosamente, zročnosti, platení, postihu pre neplatenie, platenie
pre česť, odpisoch, zmenách, premlčaní, dňoch pracovného pokoja, počítaní lehôt a zákazu dní odkladu.Podľa §-u 78 ods. 1 druhej časti tohto zákona, vystaviteľ vlastnej zmenky je zaviazaný rovnako ako
prijímateľ cudzej zmenky.

Podľa §-u 588 Občianskeho zákonníka - z kúpnej zmluvy vznikne predávajúcemu povinnosť
predmet kúpy kupujúcemu odovzdať a kupujúcemu povinnosť predmet kúpy prevziať a zaplatiť zaň
predávajúcemu dohodnutú cenu.

Podľa §-u 591 OZ - ak nie je dohodnuté inak, ani ak to nie je obvyklé, sú účastníci povinní plniť
bez zbytočného odkladu. Predávajúci je oprávnený odovzdanie predmetu kúpy odoprieť, ak kupujúci
nezaplatí cenu včas.

Predmetom návrhu podaného navrhovateľom je zaplatenie zmenkovej sumy s príslušenstvom. Z
vykonaných dôkazov pritom súd zistil, že zmenka bola pôvodne vystavená ako blanko zmenka a

dodatočne do jej textu bola dopísaná zmenková suma. Jedná sa pritom o zmenku na videnie vystavenú
bez protestu. Zmenka samotná obsahuje všetky zákonom požadované náležitosti a je tak platným
cenným papierom.

Odporca v podaných námietkach namietal predovšetkým skutočnosť, že tovar podľa uzavretej

kúpnej zmluvy mu nikdy navrhovateľom nebol dodaný, a teda nevznikla pohľadávka navrhovateľa
na zaplatenie kúpnej ceny. Navrhovateľ tak nebol oprávnený zmenku vyplniť a nie je oprávnený
požadovať jej plnenie. Všetky tri okruhy námietok uplatnených odporcom v podaných námietkach proti
zmenkovémuplatobnémurozkazusúzaloženénatomistomskutkovomtvrdení,žetovardodanýnebola
navrhovateľovi nevzniklo právo požadovať zaplatenie kúpnej ceny, a teda ani zaplatenie krycej zmenky.

Navrhovateľ v priebehu konania uvádzal, že tovar dodaný bol.

Ohľadom právneho vzťahu, ktorý medzi navrhovateľom a odporcom vznikol a ktorý sa týkal záväzku
navrhovateľa dodať tovar, je súd toho názoru, že v tomto prípade sa jedná o vzťah kúpnej zmluvy
podľa Občianskeho zákonníka. Zo žiadneho z vykonaných dôkazov nevyplýva, že by v čase uzatvorenia

tejto dohody odporca vystupoval ako podnikateľ pri svojej podnikateľskej činnosti. Podľa vystavených
faktúr odporca vystupoval ako fyzická osoba, nepodnikateľ, o čom svedčí to, že tieto faktúry nie sú
vystavené na jeho IČO, ale na jeho rodné číslo a ďalším identifikačným údajom je číslo občianskeho
preukazu odporcu. Preto na tento vzťah je potrebné aplikovať príslušné ustanovenia Občianskeho
zákonníka upravujúce kúpnu zmluvu. Tieto ustanovenia sú pritom v celom rozsahu dispozitívne a

umožňujú účastníkom tohto zmluvného vzťahu, aby si dohodli, či kúpna cena bude zaplatená až po
dodaní predmetu kúpy, alebo či bude zaplatená vopred a až následne bude predmet kúpy odovzdaný
predávajúcim kupujúcemu. Navrhovateľ dvomi faktúrami uplatnil voči odporcovi právo na zaplatenie
kúpnej ceny.

Zpredloženýchfaktúrpritomvyplýva,žeodporcakaždústranuvystavenýchfaktúrpodpísal,čonepriamo
nasvedčuje tomu, že potvrdil aj prevzatie tovaru. Z obdivoch faktúr totižto vyplýva, že zdaniteľné plnenie
sa už uskutočnilo, a to ku dňu 16.08.2009. Podpisom faktúr tak odporca túto skutočnosť uskutočnenia
zdaniteľného plnenia potvrdil. Rovnako tak z textu, ktorý je uvedený na poslednej strane každej z
vystavených faktúr a ktorý je rovnako krytý podpisom odporcu, nepriamo vyplýva, že tovar už dodaný

bol. Túto skutočnosť možno vyvodiť z textu, podľa ktorého faktúra zároveň slúži ako záručný list, pričom
podľa tohto textu je možné tovar bezplatne vrátiť do 14-tich dní odo dňa predaja. Podpisom týchto faktúr
tak podľa názoru súdu odporca nepriamo potvrdil, že tovar prevzal. Súd je potom toho názoru, že k
prevzatiu tohto tovaru došlo odporcom tým spôsobom, že odporca prevzal tovar, ktorý bol v tom čase
v sklade V. B., u jeho známeho X. K. vo firme TOM SPEED, pričom k tomuto prevzatiu došlo ku dňu,

ktorý odporca potvrdil ako dátum zdaniteľného plnenia 16.08.2009. O tom, že odporca tovar prevzal,
podľa názoru súdu svedčí tiež to, že sa pokúsil fiktívnou platbou vo výške 25.000,- Eur jednu z faktúr
zaplatiť. O tom, že sa malo jednať o úhradu kúpnej ceny, jednoznačne svedčí uvedenie čísla tejto faktúry
v popise vykonanej fiktívnej transakcie. Ak odporca fiktívne ako vedúci pobočky vykonal úkon, ktorý mal
čiastočne túto faktúru splniť, je súd toho názoru, že tým potvrdil existenciu pohľadávky navrhovateľa na

zaplatenie kúpnej ceny, a tým nepriamo aj dodanie tohto tovaru.

Z vykonaných dôkazov súd dospel k záveru, že odporca svoje tvrdenie o tom, že by tovar dodaný nebol,
nepreukázal. Odporca tvrdil, že tovar uskladnený V. B. R. X. K. bol po ukončení jeho pracovného pomeruv celom rozsahu odvezený aj za účasti svedka J. do žilinskej pobočky navrhovateľa. Odporca pritom
predložil záznam z inventúry. Z tohto záznamu súd zistil, že sú v ňom obsiahnuté aj položky, ktoré sú
obsiahnuté vo vystavených faktúrach. Položky vo faktúrach, aj položky v inventúre, sú však položky,

ktoré sú určené len druhovým označením a uvedením množstva. Nie je preto možné jednoznačne
identifikovať, či sa v tejto inventúre nachádzajú aj tie položky, resp. ten tovar, ktorý mal byť podľa
faktúr dodaný navrhovateľom odporcovi. Okrem toho zo samotnej inventúry, resp. z dokladov, ktoré
majú zachytávať obsah a výsledky tejto inventúry, nevyplýva, že by sa jednalo o inventúru vykonanú u
navrhovateľa, resp. v jeho žilinskej pobočke a z týchto dokladov nie je možné zistiť ani dátum, kedy sa

inventúra mala uskutočniť. Pre účely posúdenia skutočnosti, či tovar bol alebo nebol dodaný, tak podľa
názoru súdu doklady o tejto tvrdenej inventúre nemajú žiadnu relevanciu.

Odporca sa ďalej odvolával na svedeckú výpoveď Q. J.. Z tejto svedeckej výpovede však rovnako
žiadne konkrétne skutočnosti ohľadom tvrdení odporcu neboli zistené. Svedok síce potvrdil, že bol
stiahnutý z dovolenky niekedy v letnom období, a že sťahovali tovar z medziskladu V. B. do skladu v

pobočke v Žiline. Nevedel však jednoznačne identifikovať, či sa prevážal aj tovar, ktorý mal byť dodaný
odporcovi. Aj ohľadom tých tovarových položiek, ktoré svedok identifikoval, možno uviesť, že sa jedná
len o tovar určený druhovo a nie je tak možné jednoznačne identifikovať, či sa prevážal tovar, ktorý mal
byť predmetom dodávky navrhovateľa pre odporcu podľa vystavených faktúr. Tovar, ktorý sa nachádzal
na medzisklade, sa pritom podľa jeho vyjadrenia nachádzal aj priamo v pobočke.

Tvrdenie odporcu o tom, že po ukončení jeho pracovného pomeru došlo k vyskladneniu všetkého tohto
tovaru z priestorov skladu v Bytčici do žilinskej pobočky, sú podľa názoru súdu bez právneho významu.
Ako už bolo uvedené, súd dospel k záveru, že tovar bol odporcovi dodaný. Ak by v konaní aj bolo
preukázané, že navrhovateľ pri tomto vyskladnení vyskladnil a previezol do svojej pobočky aj tovar, ktorý

bol predtým predaný a odovzdaný odporcovi, tak sa odporca mal domáhať svojho práva na vydanie
tohto tovaru žalobou o vydanie veci s tým, že navrhovateľ neoprávnene previezol do svojej pobočky aj
tovar, ktorý predal predtým odporcovi, a teda tovar, ktorý odporcovi patrí.

Na základe uvedených skutočností tak súd dospel k záveru, že v konaní bolo preukázané, že tovar bol

navrhovateľom odporcovi dodaný a odporca kúpnu cenu tohto tovaru nezaplatil. Čo sa týka tvrdenia
odporcu, že cena mala byť zaplatená vopred, teda ešte pred dodaním tovaru, toto tvrdenie v konaní
nebolo preukázané, nakoľko sa jedná len o jednostranné tvrdenie odporcu. Samotný navrhovateľ pritom
tvrdil, že tovar bol dodaný a následne preto uplatňoval právo na zaplatenie kúpnej ceny. Ak by v konaní
bolo preukázané, že medzi účastníkmi existovala dohoda tak, ako to uvádzal odporca, že tovar mal byť

zaplatený vopred, tak by všetky námietky odporcu boli bez právneho významu, nakoľko kúpna cena by
bola splatná ešte pred dodaním tovaru.

Na základe uvedených skutočností tak súd dospel k záveru, že tovar odporcovi bol dodaný a tým
navrhovateľ splnil svoju povinnosť z kúpnej zmluvy. Ak následne navrhovateľ tento tovar zo skladu

V. B. previezol, došlo tým k zásahu do vlastníckeho práva odporcu a odporca ako bolo už uvedené,
sa mal svojich práv domáhať osobitnou žalobu o vydanie veci. Odporca však takúto žalobu nepodal
a neuskutočnil ani žiaden iný právny úkon. Z vykonaných dôkazov pritom vyplýva, že tovar bol z
medziskladu TOM SPEED I. B. prevezený až po skončení pracovného pomeru odporcu u navrhovateľa,
teda zrejme v mesiaci september 2009. Vlastnícke právo k predmetu kúpy na odporcu prešlo dodaním

tovaru ku dňu 16.08.2009 a ak následne navrhovateľ tento tovar previezol, zasiahol tým do vlastníckeho
práva navrhovateľa, keďže do svojho skladu previezol aj veci, ktoré mu v danom čase už nepatrili.

Na základe všetkých týchto skutočností potom súd dospel k záveru, že po dodaní tovaru navrhovateľovi
vzniklo právo požadovať od odporcu zaplatenie jeho kúpnej ceny. Právo na zaplatenie kúpnej ceny

bolo pritom zabezpečené vystavením blanko zmenky, ktorou sa odporca zaviazal túto kúpnu cenu
navrhovateľovi zaplatiť. Zmenková suma, ktorá bola do vystavenej blanko zmenky následne doplnená,
presne zodpovedá súčtu dvoch súm fakturovaných navrhovateľom vyššie uvedenými faktúrami po
prepočte konverzným kurzom na menu Euro. Súd preto námietky odporcu ohľadom nedodania tovaru a
následnej nemožnosti navrhovateľa požadovať zaplatenie kúpnej ceny vyhodnotil ako v celom rozsahu

nedôvodné a nepreukázané.

Odporca namietal tiež skutočnosť, že mu zmenka zo strany navrhovateľa nebola predložená na
platenie. Navrhovateľ uvádzal, že zmenka bola predložená na platenie dňa 04.08.2010 v miestesídla navrhovateľa v Bratislave. Ohľadom tejto skutočnosti, teda ohľadom preukázania dátumu, kedy
zmenka na videnie bola dlžníkovi predložená na platenie, je nositeľom dôkazného bremena navrhovateľ.
Navrhovateľ musí preukázať, kedy bola zmenka predložená na platenie, kedy sa stala zročnou a od kedy

vznikol navrhovateľovi ako veriteľovi nárok na zaplatenie zmenkového úroku. Na preukázanie svojho
tvrdenia, že zmenka bola predložená dňa 14.08.2010, však navrhovateľ žiadne dôkazy nepredložil a ani
vykonanie žiadnych dôkazov nenavrhol. V tomto prípade neobstojí tvrdenie, že nepreukázanie splnenia
tejto povinnosti má vplyv len na nárok voči nepriamym zmenkovým dlžníkom. Predloženie zmenky
na videnie dlžníkovi má rozhodujúci význam nielen vo vzťahu k nepriamym zmenkovým dlžníkom,

ale tiež vo vzťahu k odporcovi ako vystaviteľovi, teda priamemu zmenkovému dlžníkovi. Z citovaného
ustanovenia §-u 34 ods. 1 Zákona zmenkového a šekového jednoznačne vyplýva, že zmenka na videnie
je zročná pri predložení s tým, že na platenie musí byť predložená do jedného roka od dáta vystavenia.
Zročnosť tejto zmenky teda nastáva výlučne v prípade, ak je predložená na platenie. Bez predloženia
na platenie zročnosť takejto zmenky nenastane. Neobstojí tvrdenie navrhovateľa, že v takomto prípade
sa stane zmenka automaticky splatnou jeden rok po dáte jej vystavenia. Žiadne takéto ustanovenie v

Zákone zmenkovom a šekovom obsiahnuté nie je a navrhovateľ bližším spôsobom neoznačil judikatúru,
z ktorej toto svoje tvrdenie odvodzuje. Treba sa pritom stotožniť s vyjadrením odporcu v tom smere,
že zmenka má charakter upomínacieho cenného papiera. Je preto povinnosťou navrhovateľa ako
veriteľa upomenúť dlžníka na splnenie jeho povinnosti, ktorá z tohto cenného papiera vyplýva. Preto
bez predloženia zmenky na platenie vistazmenka nenadobudne splatnosť. Skutočnosť, že navrhovateľ

ním tvrdené predloženie zmenky na platenie nezabezpečil protestom, nemá podľa §-u 53 ods. 1 Zákona
zmenkového a šekového žiaden vplyv na povinnosť odporcu ako priameho dlžníka zo zmenky plniť.
Zmeškanie lehoty určenej na predloženie zmenky na videnie má vplyv len na práva majiteľa proti
indosantom, vystaviteľovi cudzej zmenky a všetkým ostatným osobám zmenečne zaviazaným, okrem
prijímateľa. Vystaviteľ vlastnej zmenky má pritom postavenie totožné s prijímateľom zmenky cudzej. Čo

sa týka skutočnosti, že zmenka obsahovala doložku bez protestu, táto doložka oslobodzuje majiteľa
zmenky, teda v tomto prípade navrhovateľa, len od povinnosti, aby na zachovanie postihových práv dal
urobiť protest pre neprijatie alebo pre neplatenie (§ 46 ods. 1 zákona). Doložka bez protestu teda podľa
znenia tohto ustanovenia nemá žiaden vplyv na povinnosť navrhovateľa zmenku na videnie predložiť
zmenečnému dlžníkovi, čo jednoznačne vyplýva z ustanovenia §-u 46 ods. 2 Zákona zmenkového a

šekového, ktoré ustanovuje, že doložka bez protestu majiteľa neoslobodzuje od povinnosti zmenku včas
predložiť.

Na základe uvedeného potom súd dospel k záveru, že navrhovateľ nepreukázal svoje tvrdenie, že
zmenku odporcovi na platenie predložil dňa 14.08.2010 v mieste svojho sídla v Bratislave. Odporca túto

skutočnosť poprel a poukázal tiež na skutočnosť, že sa jedná o sobotu, teda nie pracovný deň. Súd
sa potom zaoberal otázkou, či zmenka bola predložená odporcovi dodatočne, prípadne aj v priebehu
súdneho konania. Z obsahu súdneho spisu bolo zistené, že zmenkový platobný rozkaz spolu s návrhom
a zmenkou bol odporcovi doručený dňa 22.02.2011. Súd je potom názoru, že týmto dňom bola odporcovi
zmenka aj predložená na platenie. Skutočnosť, že sa jedná o úkon smerujúci k plateniu zmenky vyplýva

z toho, že obsahom tejto zásielky je aj zmenkový platobný rozkaz, ktorý stanovuje povinnosť odporcovi
zo zmenky plniť. Z tohto názoru vychádza aj staršia judikatúra, ktorá je obsiahnutá v publikácii Zmenkové
právo autorov Karol Kizlínk a Ján Spišiak na strane 225. Podľa tejto judikatúry môže byť zmenka
predložená na platenie aj v priebehu sporu o zaplatenie zmenky.

Na základe uvedeného potom súd dospel k záveru, že navrhovateľ svoju povinnosť predložiť zmenku
na videnie odporcovi splnil až v priebehu súdneho konania ku dňu 22.02.2011. Týmto dňom sa zmenka
stala splatnou a od tohto dňa potom navrhovateľovi patria tiež zmenkové úroky vo výške 6 % ročne. Súd
preto konštatuje, že návrh navrhovateľa v časti, kde požaduje zaplatenie 6 %-ného úroku zo zmenkovej
sumy počnúc dňom 14.08.2010 do zaplatenia, nie je dôvodný. Zmenka sa stala splatnou až ku dňu

22.02.2011 a počnúc týmto dňom tak navrhovateľovi patrí úrok vo výške 6 % ročne. Tento úrok teda
navrhovateľovi nepatrí za obdobie od 14.08.2010 do 21.02.2011.

Na základe uvedených skutočností potom súd vydaný zmenkový platobný rozkaz zrušil v časti, kde
navrhovateľovi bol zo zmenkovej sumy priznaný 6 %-ný ročný úrok od 14.08.2010 do 21.02.2011. Vo

zvyšnej časti, teda v časti, kde navrhovateľovi bolo priznané právo na zaplatenie zmenkovej sumy
60.538,82 Eur, právo na zaplatenie 6%-ného úroku z tejto sumy od 22.02.2011 do zaplatenia a v
časti o zaplatenie zmenkovej odmeny vo výške 201,80 Eur, súd zmenkový platobný rozkaz ponechal
v platnosti. Uplatnená výška zmenkovej odmeny zodpovedá citovanému ustanoveniu §-u 48 ods.1zákona.Vzhľadomktomu,žedošlokčiastočnémuzrušeniuvydanéhozmenkovéhoplatobnéhorozkazu,
a teda navrhovateľ je v konaní čiastočne neúspešný, zrušil súd aj pôvodný výrok o trovách konania
obsiahnutý v platobnom rozkaze s tým, že o trovách konania je samostatne rozhodnuté za celé konanie

vo vydanom rozsudku.

O trovách konania potom súd rozhodol podľa §-u 142 OSP. Navrhovateľ bol v konaní čiastočne
neúspešný v časti, kde súd vydaný zmenkový platobný rozkaz zrušil. Navrhovateľ pôvodne požadoval
zaplatenie istiny, zmenkovej odmeny a úroku za obdobie od 14.08.2010 do zaplatenia. Tento úrok

požadovaný navrhovateľom vyčíslený ku dňu vyhlásenia rozsudku dňa 24.10.2012 zodpovedá sume
7.991,12 Eur. Ku dňu vyhlásenia rozsudku tak predmet konania zodpovedal súčtu istiny, zmenkovej
odmeny a vyčísleného úroku z omeškania, teda spolu 68.731,74 Eur. Navrhovateľovi bolo priznané
právo na zaplatenie istiny, zmenkovej odmeny a úroku za obdobie od 22.02.2011 do dňa vyhlásenia
rozsudku, ktorý zodpovedá sume 6.080,41 Eur. Spolu tak ku dňu vyhlásenia rozsudku bol navrhovateľ
úspešnývrozsahuistiny,zmenkovejodmenyavyčíslenéhoúrokuzomeškaniaspoluvovýške66.821,03

Eur. Po prepočítaní úspech navrhovateľa zodpovedá približne 97 %-ám predmetu konania. Neúspech
navrhovateľa v rozsahu 3 % predmetu konania súd vyhodnotil ako neúspech v pomerne nepatrnej časti,
a preto podľa §-u 142 ods. 3 OSP priznal navrhovateľovi právo na plnú náhradu jeho trov. Tieto trovy
predstavujúzaplatenýsúdnypoplatokvovýške3.644,-Euratrovyprávnehozastúpenia.Trovyprávneho
zastúpenia boli priznané za 7 úkonov právnej služby (príprava a prevzatie, podanie návrhu, vyjadrenie

k námietkam, 1-krát účasť na pojednávaní, ktoré bolo odročené bez prejednania veci, 3-krát účasť na
pojednávaní) vo výške 6 x 546,05 Eur + 1 x 136,51 Eur (1/4 odmeny za účasť na pojednávaní dňa
09.05.2012, ktoré bolo odročené bez prejednania veci) + režijný paušál 2 x 7,21 Eur, 1 x 7,41 Eur a 4 x
7,63 Eur, čo vrátane DPH vo výške 20 % zodpovedá sume 4.167,35 Eur.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia, prostredníctvom
Okresného súdu v Žiline ku Krajskému súdu v Žiline.

V odvolaní je potrebné uviesť: ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, musí
byť podpísané a datované. Ďalej je potrebné označiť rozhodnutie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa napáda, v čom vidí odvolateľ nesprávnosť rozhodnutia alebo postupu súdu a čoho sa
domáha. Odvolanie je potrebné predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden
rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník
nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

Odvolanie proti rozsudku, možno odôvodniť len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 OSP,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a OSP),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak osoba povinná podľa tohto rozhodnutia dobrovoľne nesplní, čo jej ukladá vykonateľné rozhodnutie,
môže osoba oprávnená z rozhodnutia podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.

Odvolanie nemôže podať účastník, ktorý sa práva na podanie odvolania výslovne vzdal.