Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 27. september 2018

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 10Co/59/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5715214609
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 09. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Róbert Urban

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2018:5715214609.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Róberta Urbana a

sudcov JUDr. Amálie Paulerovej a JUDr. Erika Vargu, v právnej veci žalobcu I.. J. M., nar. XX.X.XXXX,
bytom I., X. XX, právne zastúpeného Advokátska kancelária Mrázovský & partners, s.r.o., so sídlom
Žilina, Mariánske námestie 2, proti žalovanej H. M., rod. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom I., X. XX, právne
zastúpenej JUDr. Mario Buksa, právne služby, s.r.o., so sídlom Martin, Červenej armády 1, o určenie
neplatnosti odstúpenia od dohody o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov, na základe
odvolania žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Martin č. k.7C/443/20158-192 zo dňa 11. októbra
2017 takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .

Žalobca m á voči žalovanej nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom okresný súd určil, že odstúpenie žalovanej zo 28.7.2014 od dohody o
vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov (ďalej len BSM) z 24.6.2014 uzavretej medzi
stranami je neplatné. Vychádzal z toho, že odstúpenie od dohody „neodôvodňuje“ ustanovenie § 48
ods. 1 Obč. zák., lebo možnosť odstúpenia nebola stranami dojednaná a neboli splnené ani podmienky
podľa zákona na odstúpenie od zmluvy. Taktiež odstúpenie nie je v súlade s ustanovením § 517 ods. 1

Obč. zák., keďže žalobca nebol vyzvaný v dodatočne primeranej lehote na plnenie, s ktorým sa ocitol
v omeškaní. Okresný súd konštatoval, že žalobkyňa neuniesla dôkazné bremeno ohľadne tvrdenia,
že dotknutá dohoda by mala byť absolútne neplatná. Pokiaľ ide o jej vyjadrenia o rozpore dohody
o vyporiadaní BSM s § 150 Obč. zák., odkázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4 Cdo
147/2011,vzmyslektoréhonemožnodohodupovažovaťzaneplatnúprerozporsoznačenýmzákonným
ustanovením.
2. Okresný súd v tejto spojitosti dodal, že vychádzal z celého priebehu uzatvárania dohody, keď ešte

pred uzavretím samotnej dohody o vyporiadaní BSM, bola uzavretá dohoda o budúcej zmluve. Zároveň
v týchto „konaniach“ bola žalovaná zastúpená právnym zástupcom. Okresný súd nepovažoval za
preukázané, že by žalovanú žalobca uviedol do omylu, pričom poukázal tiež na skutočnosť, že žalovaná
aj po odstúpení od zmluvy prijímala plnenia poskytované protistranou (práve) v zmysle dotknutej dohody.
Týmto teda akceptovala dohodu o vyporiadaní BSM. Podľa názoru okresného súdu je predmetná
dohoda dostatočne určitá a jasná.
3. O trovách konania rozhodol tak, že žalovanej uložil povinnosť uhradiť žalobcovi trovy konania v celom

rozsahu (§ 255 ods. 1 CSP), pričom o výške náhrady bude rozhodnuté samostatným uznesením.

4. Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podala odvolanie žalovaná, ktorá sa domáhala
jeho zrušenia a vrátenia vecí na nové prejednanie a rozhodnutie. Poukazovala na to, že podstatnouokolnosťou, pre ktorú odstúpila od dohody o vyporiadaní BSM bolo, že žalobca napriek tomu, že vedel,
že je vo finančnej tiesni, neuhradil riadne a však splátky majetkového vyrovnania. Tvrdila, že v zmysle
§ 518 Obč. zák. bolo namieste pokladať odstúpenie od dohody o vyporiadaní BSM za zrušenie tejto

zmluvy, z ktorého titulu daná dohoda neexistuje, lebo jej zrušením zaniká od začiatku.
5. Podľa odvolateľky sa okresný súd touto argumentáciou nezaoberal, pričom v odôvodnení absentuje
i vysvetlenie týkajúce sa absolútnej neplatnosti predmetnej dohody a jej (tvrdeného) uzavretia v tiesni.
Hoci iba súd rozhoduje o tom, ktoré z navrhnutých dôkazov vykoná, nevykonanie dôkazu musí byť
presvedčivo zdôvodnené. Žalovaná doplnila, že predmetné (ňou navrhované dôkazy) smerovali k

preukázaniu jej tvrdení, že dohoda o vyporiadaní BSM z 24.6.2014 je absolútne neplatným úkonom
a úkonom uzavretým v tiesni a za nápadne nevýhodných podmienok. Ak okresný súd nevykonal
navrhnuté dôkazy a dostatočne nevysvetlil prečo tak postupoval, je napadnutý rozsudok (tiež) predčasný
a nepreskúmateľný.

6. Žalobca žiadal napadnutý rozsudok - ako vecne správny a dostatočne odôvodnený - potvrdiť. Na

„zastabilizovanom“ skutkovom základe náležite okresný súd posúdil nemožnosť odstúpenia od zmluvy
tak v zmysle § 48, ako i podľa § 517 Obč. zák. Žalovanou podsúvaná aplikácia § 518 Obč. zák. je
bez akejkoľvek právnej relevancie, pretože dotknutá dohoda nebola fixnou zmluvou. Žalobca sa plne
stotožnil taktiež s prejudiciálnym posúdením údajnej absolútnej neplatnosti dohody o vyporiadaní BSM,
ktoré posúdenie rešpektuje i aktuálnu justičnú prax. Za náležité a zodpovedajúce rozhodnutia ESĽP, či

Najvyššieho súdu SR považoval i odôvodnenie napadnutého rozsudku.

7. Na dotknuté vyjadrenie už žalovaná nereagovala.

8. Krajský súd, ako súd odvolací, vec preskúmal v rozsahu a z dôvodov vymedzených v odvolaní (§ 379

a § 380 ods. 1 CSP) a bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 a contrario v spojení s § 219 ods. 3
CSP) napadnutý rozsudok potvrdil podľa § 387 ods. 1 CSP.

9. Žalovaná v odvolaní za určujúcu okolnosť, pre ktorú odstúpila od zmluvy o vyporiadaní BSM, označuje
to, že žalobca neuhradil riadne a včas splátky majetkového vyrovnania. Okresný súd správne uviedol,

že predmetné tvrdenie smeruje k využitiu oprávnenia veriteľa (v zmysle dohody o vyporiadaní BSM
žalovaná) odstúpiť od zmluvy podľa § 517 ods. 1 Obč. zák. Dotknuté zákonné ustanovenie však
okrem samotného omeškania dlžníka (v zmysle dohody o vyporiadaní BSM žalobca) vyžaduje aj ďalšiu
podmienku a tou je poskytnutie veriteľom dodatočnej primeranej lehoty na plnenie, ktorú dlžník taktiež
nedodrží a ani v nej svoj dlh nesplní. Žalovaná ani len netvrdí, že by takýmto spôsobom postupovala,

t.j. vyzvala dlžníka/žalobcu na plnenie v dodatočnej primeranej lehote. Nadväzne je náležitým záver
okresného súdu, že pre odstúpenie od zmluvy v zmysle § 517 ods. 1 Obč. zák. neboli splnené zákonom
stanovené predpoklady.

10. Argumentáciu o charaktere zmluvy o vyporiadaní BSM ako tzv. fixnej zmluvy žalovaná výslovnejšie

vymedzila po prvý krát až v záverečnom vyjadrení na pojednávaní dňa 14.9.2017. Podstatou dotknutého
inštitútu, zadefinovaného § 518 Obč. zák., je zrušenie zmluvy od počiatku pri nedodržaní presného
(striktne fixného) času plnenia. Bez ohľadu na to, že žalovaná v danej spojitosti nevymedzila žiadne
konkrétneskutkovéokolnosti,ktorébymohlipotvrdzovaťtakýtocharakterzmluvyz24.6.2014(neuniesla
tak ani bremeno tvrdenia), nielen z obsahu predmetnej zmluvy, ale predovšetkým zo správania samotnej

žalovanej, ktorá prijímala všetky postupné platby poskytované žalobcom v zmysle zmluvy o vyporiadaní
BSM, rozhodne nemožno konštatovať, že by veriteľ (žalovaná) nemohla mať záujem na oneskorenom
plnení záväzku. Práve predmetná skutočnosť - nezáujem na oneskorenom plnení - je však určujúcim
pri prijatí záveru o fixnej povahe záväzku.

11. Zároveň legislatívny pojem „presný čas“, obsiahnutý v § 518 Obč. zák., nie je prípustné zamieňať
s presným (v zmysle určitým konkrétnym a jednoznačným vymedzením) času/dátumu plnenia dlžníka.
Ak by sa akceptoval takýto výklad (čiastočne žalovanou naznačovaný), potom by každá zmluva
obsahujúca dátum plnenia musela byť zmluvou fixnou, t.j. takou, kedy veriteľ nemá (nemôže mať)
záujem na neskoršom plnení. Uvedené však jednoznačne nekorešponduje nielen s bežnou praxou

súkromnoprávnych záväzkových vzťahov, ale ani s právnou úpravou času plnenia a naň nadväzujúcej
eventuality omeškania dlžníka a z neho vyplývajúcich oprávnení veriteľa. Prioritou, resp. minimálne
štandardom je totiž oprávnenie veriteľa požadovať od (meškajúceho) dlžníka úroky z omeškania.12. Krajský súd uzatvára, že dohoda medzi stranami o vyporiadaní BSM nemala charakter tzv. fixnej
zmluvy, z ktorého titulu omeškaním žalobcu s plnením prvej splátky (eventuálne i niektorej z ďalších
splátok) nedošlo k zrušeniu dotknutej zmluvy od počiatku.

13. Za hlavný argument tvrdenej (absolútnej) neplatnosti zmluvy o vyporiadaní BSM z 24.6.2014
považovala žalovaná fakt, že v nej nie je obsiahnutý všetok majetok patriaci do BSM strán. Okresný
súd v tomto smere plne zodpovedajúco princípu právnej istoty, ktorý sa prejavuje aj rešpektovaním
ustálenej rozhodovacej praxe najvyšších súdnych autorít, poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu

SR sp. zn. 4 Cdo 147/2011 z 27.8.2013. V zmysle jeho záverov (okrem iného) „...dohoda o vyporiadaní
BSM, ktorou i prípadne jeden z účastníkov nadobudne podstatne menší podiel, prípadne nenadobudne
nič, ani dohoda, ktorá sa netýka celého majetku, ktorý bol v BSM, nie je neplatná pre rozpor s § 150 Obč.
zák. Vychádza sa totiž z vôle účastníkov ako má byť vyporiadané zaniknuté BSM a pokiaľ dôjde k zhode
vôle oboch účastníkov, nemožno dohodu neskôr považovať za neplatnú pre rozpor s § 150 Obč. zák.“
14. Z dôvodov tvrdeného nevyporiadania všetkého majetku predmetná dohoda teda nie je neplatnou.

Nadväzne, ani prípadné nevykonanie všetkých navrhnutých dôkazov, ktoré sa mali týkať rozsahu
majetku v BSM, nemôže mať relevantný vplyv na vecnú správnosť napadnutého rozsudku.

15. Žalovaná v priebehu celého konania používala termín „tieseň“ (na pojednávaní pomenovaný i ako
„núdzna situácia“), ale v žiadnom jeho štádiu tento tvrdený stav dostatočne konkrétne nevymedzila. Na

to, aby bolo možné existenciu tiesne v súdnom konaní preukázať/preskúmať, je nevyhnutné pomerne
podrobné popísanie jedinečnej situácie dotknutého subjektu v určitom (kritickom) čase/období. Pokiaľ
má ísť o tieseň sociálnu, resp. finančnú, je potrebné konkrétne pomenovať zdroje/príjmy, v danom čase
existujúce záväzky, termíny ich splatnosti, atď. Len tá skutočnosť, že žalovaná mala uzavreté úverové
zmluvy s D., tieseň rozhodne nepreukazuje; osobitne, ak išlo o zmluvy z rokov 2010 a 2012 celkovo s

poskytnutou čiastkou 3.060 eur (ďalšia zmluva na 910 eur je až z obdobia časovo nasledujúceho po
dohode o vyporiadaní BSM - z 13.1.2015).
16. V prípade tiesne emocionálnej, eventuálne „celkovej“, je nutné primerane individualizovane
zadefinovať jednotlivé okolnosti podmieňujúce dotknutý vnútorný (psychický) stav, možnosti jeho
verifikácie, či objektivizácie, okolnosti týkajúce sa celkového zdravotného stavu, indispozícii a pod.

Taktiež v tomto smere je namieste konštatovať neunesenie bremena tvrdenia zo strany žalovanej.
Uvedenélogickypodmieňujeajneuneseniedôkaznéhobremena,ktoréokolnostisanutnemusiaprejaviť
v negatívnom výsledku sporu pre dotknutú stranu.

17. Pre úplnosť krajský súd dodáva, že nedostatok opísania rozhodujúcich skutočností nemožno

nahradiť odkazom na označené dôkazy, ktoré východisko platí nielen výlučne vo vzťahu k žalobcovi a
žalobe (§ 132 ods. 2 CSP), ale všeobecne vo vzťahu k povinnostiam sporových strán v kontradiktórnom
konaní (napríklad čl. 8 základných zásad CSP, či § 151 CSP). Súčasne je potrebné uviesť, že hoci z
hľadiska možnosti odstúpenia od zmluvy je tieseň významnou pri uzavretí zmluvy, tak žalovaná tento
argument používala aj vo vzťahu k situácii, ktorá mala byť navodená až neplnením podľa dohody, t.j.

tiesne ako dôsledku neplnenia dohody o vyporiadaní BSM. Prípadné nepriaznivé dôsledky včasného
neplnenia záväzkov sú však sanované prostredníctvom iných právnych inštitútov.

18. Je možné čiastočne súhlasiť s odvolateľkou, že niektoré súvislosti, či čiastkové závery mohol (a
mal) okresný súd v odôvodnení vymedziť podrobnejšie. Nejedná sa však o takú absenciu dôvodov, či

ich nedostatok, ktorý by spôsoboval nepreskúmateľnosť napadnutého rozhodnutia. Zároveň je nutné
pripomenúť, že rozhodnutia súdu prvej inštancie a odvolacieho súdu tak v zmysle judikatúry ESĽP, ako i
ÚstavnéhosúduSR(napr.sp.zn.IV.ÚS372/2008,čiIV.ÚS350/2009),tvoriajedencelok,zktoréhotitulu
krajský súd čiastkové nedôslednosti okresného súdu pri formulovaní dôvodov doplnil komplexnejšou
argumentáciou v rámci odôvodnenia tohto rozhodnutia.

19. Nakoľko odvolacie námietky vymedzené žalovanou, ktorými je odvolací súd viazaný, neboli dôvodné
a odvolací súd nezistil ani nedostatky v postupe okresného súdu, na ktoré prihliada z úradnej povinnosti
(§ 380 ods. 2 CSP), napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdil.
20. Žalovaná síce odvolaním výslovne napadla aj výrok rozsudku okresného súdu o trovách

prvoinštančného konania, ale výlučne v súvislosti s ňou tvrdenou nesprávnosťou rozhodnutia vo
veci samej (vyhovením žalobe). Nadväzne, potvrdenie rozhodnutia v meritórnej časti zakladá vecnú
správnosť (i pre viazanosť odvolacieho súdu konkrétnymi odvolacími dôvodmi - § 380 ods. 1 CSP) aj odneho závislého výroku o náhrade trov konania. Len na okraj krajský súd dopĺňa, že okresný súd náležite
aplikoval zásadu plného úspechu v spore (§ 255 ods. 1 CSP).

21. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol krajský súd podľa § 255 ods. 1 v spojení s § 396
ods. 1 CSP. Odvolateľka - žalovaná nebola v tomto štádiu konania (vôbec) úspešná, preto má žalobca
voči nej nárok na náhradu trov odvolacieho konania v (plnom) rozsahu - 100%.

22. Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku j e p r í p u s t n é dovolanie z dôvodov vymedzených v § 420 a § 421 ods. 1 CSP.
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané, v lehote dvoch mesiacov
od doručenia tohto rozhodnutia na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Dovolanie je podané včas aj
vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde.
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom a dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom. Táto povinnosť neplatí v prípadoch vymedzených v § 429 ods. 2 CSP.