Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 16. august 2018

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 19Co/274/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3816206872
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 08. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Škultétyová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2018:3816206872.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Škultétyovej a sudkýň
JUDr. Beáty Čupkovej a JUDr. Márie Vrtochovej v spore žalobkyne R., zastúpenej J. proti žalovanému
Y., zastúpenému J., o určenie neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy, na odvolanie žalovaného proti
rozsudku Okresného súdu Prievidza zo dňa 08. marca 2017, č.k. 18C/101/2016-134, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žalobkyňa m á proti žalovanému n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie svojím rozsudkom určil, že dohoda o zrážkach zo mzdy (iných príjmov) dlžníka
č. XXXXXXXXXX, uzavretá medzi žalobkyňou a žalovaným dňa 02.07.2014, je neplatná (I.
výrok). O trovách konania rozhodol, že žalovaný je povinný nahradiť žalobkyni trovy konania v rozsahu
100 % (II. výrok).
2. Z vykonaného dokazovania súd prvej inštancie zistil, že dňa 02.07.2014 bola na základe

žiadosti žalobkyne o poskytnutie revolvingového úveru uzatvorená medzi žalovaným ako veriteľom a
žalobkyňou ako dlžníkom Zmluva o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX. Žalobkyňa
je v zmluve identifikovaná svojím menom a priezviskom, bydliskom, rodným číslom. Podľa predmetnej
zmluvy dlžník v bode 5. žiadosti/zmluvy (označenom „Údaje o požadovanom revolvingovom úvere v
eur“) žiada žalovaného o poskytnutie úveru vo výške 1.080 Eur pri splatnosti úveru v počte
splátok 36, pri mesačnej splátke (vrátane úrokov) 38,34 Eur, pri predpokladanej RPMN za úver 20,91 %,

pri ročnej úrokovej sadzbe úveru 18,03 %, pri priemernej RPMN za úver 49,67 %, pri celkovej čiastke,
ktorú má dlžník zaplatiť za celú dobu čerpania úveru 1.416,24 Eur. Poplatok za poskytnutie úveru 36
Eur. V Dohode o zrážkach zo mzdy (iných príjmov) dlžníka č. XXXXXXXXXX zo dňa 02.07.2014 sú ako
zmluvné strany označené strany, a to pod bodom 1. žalovaný a pod bodom 2.
žalobkyňa. Podľa čl. I. Dohody dlžník si je vedomý, že uzavretie dohody je dobrovoľné a nie
je podmienkou uzavretia zmluvy o revolvingovom úvere alebo poskytnutia úveru, spoločnosť vyhlasuje,
že uzavretie tejto dohody nevyžaduje ako podmienku uzavretia Zmluvy o revolvingovom úvere alebo

poskytnutia úveru. V čl. II dlžník má možnosť odmietnuť uzavretie tejto dohody tým, že ju nepodpíše. V
čl. III je poučenie o dôsledkoch uzavretia dohody o zrážkach zo mzdy, V čl. V zmluvy je
uvedené, že strany dojednávajú v zmysle § 551 Občianskeho zákonníka k zabezpečeniu pohľadávok
spoločnosti dohodu o zrážkach zo mzdy a na základe tejto dohody je zamestnávateľ dlžníka povinný
vykonať v prospech žalovaného mesačné zrážky zo mzdy dlžníka vždy vo výške 64,54 Eur mesačne.
Listom zo dňa 15.12.2014 žalovaný zaslal zamestnávateľovi žalobkyne Dohodu o zrážkach zo

mzdy (iných príjmov dlžníka č. XXXXXXXXXX a vyzval ho, aby od dnešného dňa vykonával pravidelné
mesačné zrážky zo mzdy v sume 64,54 Eur až do vyrovnania celého dlhu, ktorý ku dňu 15.12.2014
predstavuje 2.064,56 Eur (vyplatená čiastka a zmluvná odmena úveru v sume 2.063,90 Eur plus ostatnézáväzky klienta za omeškanie v sume 0,66 Eur). Podľa potvrdenia zamestnávateľa žalobkyne I., s.r.o.
zo dňa 16.05.2016 zamestnávateľ vykonáva jeho zamestnankyni - žalobkyni 5 x zrážky zo mzdy pre
žalovaného na základe obdržaných Žiadostí o vykonávanie zrážok zo mzdy, súčasťou ktorých sú aj

uzatvorené Dohody o zrážkach zo mzdy medzi menovanou a spoločnosťou Y. A. T., s.r.o. Zrážky sú
vykonávané pod VS XXXXXXXXXX od 12/2014 a od 12/2014 do 4/2016 bolo zrazených 343,04
Eur. Podľa výpisu z účtu žalobkyne jej žalovaný poukázal dňa 03.07.2014 na účet sumu 1.044 Eur.

3. Súd prvej inštancie predovšetkým skúmal, či na podanej žalobe má žalobkyňa naliehavý právny

záujem. Žalobkyňa podala žalobu v tejto veci dňa 20.05.2016, t. j. za účinnosti zákona č.
99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku. V čase podania žaloby účinný Občiansky súdny poriadok
vosvojomustanovení§80písm.c)upravoval, ženávrhomnazačatiekonaniamožnouplatniť,aby
sa rozhodlo najmä o určení, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny
záujem. Procesný úkon (v tomto prípade návrh podaný žalobkyňou dňa 20.05.2016) vyvoláva
procesnoprávne následky (účinky) do budúcnosti a v tejto procesnej budúcnosti sa následky úkonu

uznávajúajvtedy,aknovšiaprocesnáúpravaužstakýmtonásledkomnepočíta.Žalobkyňasavtejtoveci
domáha určenia neplatnosti Dohody o zrážkach zo mzdy zo dňa 02.07.2014, ktorá je zabezpečovacím
prostriedkom záväzku žalobkyne zo Zmluvy o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX zo
dňa 02.07.2014, za situácie, kedy došlo k jej realizácii výkonom zrážok zo mzdy žalobkyne
vykonávaných jej zamestnávateľom a za situácie, kedy sa zrážky zo mzdy žalobkyne nevykonávajú na

základe nariadeného predbežného opatrenia v tejto veci až do právoplatného skončenia
tohto konania. Pri skúmaní existencie naliehavého právneho záujmu žalobkyne na predmetnej určovacej
žalobe súd prvej inštancie dospel k záveru, že žalobkyňa má naliehavý právny záujem na určení
neplatnosti Dohody o zrážkach zo mzdy dlžníka č. XXXXXXXXXX. Žalovaný už začal s realizáciou tohto
zabezpečovacieho inštitútu, ktorý pritom nie je založený na objektívnom vyhodnotení výšky pohľadávky

veriteľa. Jej výška síce môže mať oporu v uzavretej Zmluve o revolvingovom úvere
č. XXXXXXXXXX, ktorá dohoda ale nebola predmetom ex offo posúdenia súdom. Dohoda o zrážkach
zo mzdy dlžníka poskytuje žalovanému ako veriteľovi priamy právny priestor na postihnutie majetku
žalobkyne, vrátane prípadných plnení, ktoré sú v rozpore s kolíznymi ustanoveniami zákona. Žalobkyňa
a jej majetková sféra je v ohrození z neprimeranej výšky zrážok zo mzdy, ktorých konečnú výšku určuje

žalovaný svojím jednostranným rozhodnutím. Postavenie žalobkyne ako spotrebiteľa (slabšej zmluvnej
strany,ktorejšpecificképostavenieosvedčujenajmäprávnaúpravavkomunitárnompráve),jetakneisté.
Podľa obsahu predmetnej Dohody o zrážkach zo mzdy dlžníka žalobkyňa nemá oprávnenie
ju vypovedať, odstúpiť od nej, ani iným spôsobom ju jednostranne ukončiť. Len rozsudok súdu o určení
neplatnosti predmetnej dohody môže zastaviť (nariadené predbežné opatrenie vo veci má len dočasný

charakter) realizáciu zrážok zo mzdy zamestnávateľom žalobkyne. Len deklarovaným vyslovením
neplatnosti predmetnej Dohody o zrážkach zo mzdy môže žalobkyňa argumentovať vo
vzťahu ku svojmu (nielen terajšiemu) zamestnávateľovi, aby ďalej nevykonával zrážky z jej
mzdy. Naliehavý právny záujem na požadovanom určení je preto daný.
4. Žalobkyňa ako spotrebiteľ bola nútená podpísať dohodu o zrážkach zo mzdy, a tým sa podrobiť

vykonávaným zrážkam bez možnosti zabránenia ich výkonu, napriek tomu, že by tieto boli veriteľom
uplatnené z neprijateľných zmluvných podmienok. Podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka právny
úkonsamusíurobiťslobodne,vážne,určiteazrozumiteľne.Vopačnomprípadejeprávnyúkonneplatný.
Právny úkon je v ustanovení § 34 OZ definovaný ako prejav vôle smerujúci najmä ku vzniku, zmene
alebo zániku tých práv alebo povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú. Základným

predpokladom vzniku právneho úkonu je existencia vôle. Bez vôle preto niet ani právneho úkonu.
Z predloženej zmluvy je potom možné ustáliť, že účastníci konania uzatvorili individuálne špecifikovanú
zmluvu o spotrebiteľskom úvere, na základe ktorej poskytol žalovaný žalobkyni revolvingový úver.
Žalovaný však vnútil žalobkyni aj iný úkon, než iba ten, ktorý bol v danom okamihu vo sfére jej záujmu, a
to získanie spotrebiteľského úveru. Z vykonaného dokazovania bolo preukázané, že

žalobkyňa nemala vôľu pri uzatváraní Zmluvy o revolvingovom úvere dňa 02.07.2014 uzavrieť dohodu o
zrážkach zo mzdy, hoci táto bola predpripravená v podobe osobitnej listiny. Nebola zo strany žalovaného
upozornená na dôležitosť podpisu takejto dohody z jej strany, ani na dôsledky, ktoré z toho pre žalobkyňu
ako spotrebiteľku vyplývajú. Ak sa žalovaný v konaní bránil tvrdením, že elementárnou zodpovednosťou
osoby, ktorá listinu podpisuje, a teda aj žalobkyne je, že si túto minimálne pozrie a oboznámi sa s jej

obsahom, nemožno sa s takýmto tvrdením žalovaného stotožniť, ak žalobkyňa vo výpovedi uviedla,
že zamestnankyňa žalovaného mala všetko na podpis pripravené vopred a po príchode žalobkyne do jej
kancelárie deklarovala, že je v časovej tiesni, hneď jej predkladala listiny predpripravené na podpis tak,
že jej ukazovala, kde má čo podpísať. Informovala ju len o výške úroku, výške splátok, čísle účtu, kammá splátky posielať, o dohode o zrážkach zo mzdy ju nijako neinformovala, len uviedla k listinám, ktoré
jej predložila na podpis ,,toto podpisujete aby ste dostala úver!“ Nedala žalobkyni možnosť výberu, resp.
slobodnej voľby, či chce/nechce k takejto dohode pristúpiť, hoci to samotný text dohody deklaruje. Bolo

preukázané, že žalobkyňa nemala záujem uzavrieť dohodu o zrážkach zo mzdy, jej záujmom bolo len
uzavretie Zmluvy o úvere, z čoho sa teda dá usudzovať nedostatok vôle konajúcej osoby spotrebiteľa
vstúpiť do iného zmluvného vzťahu so žalovaným, ako bolo primárne vo sfére jeho
záujmu. V čase uzavretia zmluvy o revolvingovom úvere žalobkyňa inú vôľu, než
tú ako poskytnutie revolvingového úveru nemala, k podpisu dohody o zrážkach zo mzdy bola prinútená

skutočnosťou, že chcela čerpať spotrebiteľský úver.

5. Dohoda o zrážkach zo mzdy predstavuje zabezpečovací prostriedok peňažnej pohľadávky, ktorú
uzatvára veriteľ s dlžníkom, pre ktorú platia všeobecné ustanovenia o právnych
úkonoch. V čase uzatvorenia dohody o zrážkach zo mzdy musí byť zabezpečovaná pohľadávka presne
a úplne konkretizovaná, inak by dlžník nemohol platne prejaviť vôľu uspokojiť pohľadávku veriteľa

prostredníctvom uvedeného zabezpečovacieho prostriedku. Neurčitosť tohto právneho úkonu súd videl
v bode III. predmetnej Dohody o zrážkach zo mzdy z 02.07.2014, kde sa uvádza,
že dlžník je povinný rešpektovať vykonávanie zrážok zo mzdy až do úplného splatenia pohľadávok
žalovaného, prípadne aj iných nárokov, ktoré voči nemu vznikli. Z takéhoto dojednania nie je zrejmá
určitosť pohľadávky, ktorá má byť zabezpečená, čo tiež spôsobuje absolútnu neplatnosť tohto právneho

úkonu podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej OZ). Je potrebné ešte dodať, že dohoda o
zrážkach zo mzdy je v rozpore aj s ustanovením § 5a ods. 1 písm. a) zákona o ochrane spotrebiteľa č.
250/2007 Z. z. Zavedením takejto právnej úpravy zákonodarca jednoznačne prejavil záujem na ochrane
spotrebiteľa a definoval podmienky, ktoré musia byť splnené, aby dohodu o zrážkach zo mzdy bolo
možné akceptovať ako zabezpečovací prostriedok v spotrebiteľskom právnom vzťahu.

6. Okrem toho konanie žalovaného pri uzatváraní dohody o zrážkach zo mzdy má navyše znaky
nekalosti, čo nie je v súlade so zásadou dobrých mravov. Žalobkyňa nebola žiadnym spôsobom osobitne
oboznámená zo strany žalovaného o forme tohto zabezpečovacieho inštitútu, ani o jeho následkoch,
žalovaný takouto praktikou preto podľa názoru súdu konal nekalo a v rozpore s dobrými mravmi. Z

viacerých aktuálnych rozhodnutí odvolacieho súdu v obdobných veciach bolo konštatované,
že inštitút dohody o zrážkach zo mzdy umožňuje obísť dôležitý prvok únijného práva, a to ex offo súdnu
kontrolu zmluvných podmienok, či nespôsobujú hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach
v neprospech spotrebiteľa (neprijateľné zmluvné podmienky). Je nepochybné, že dohoda o zrážkach
zo mzdy svojím obsahom spôsobuje značnú nerovnováhu v zmluvnom postavení strán v neprospech

spotrebiteľa, teda žalobkyne. S odkazom na preukázaný nedostatok slobodnej, určitej a vážnej vôle
žalobkyne uzavrieť okrem zmluvy o úvere aj dohodu o zrážkach zo mzdy a neurčitosť tohto právneho
úkonu čo do výšky ňou zabezpečovanej pohľadávky, rozpor s § 5a ods. 1 písm. a) zákona o ochrane
spotrebiteľa č. 250/2007 Z. z. a s dobrými mravmi túto dohodu v zmysle § 37 ods. 1 OZ považuje
za absolútne neplatný právny úkon. Na absolútnu neplatnosť prihliada súd z úradnej povinnosti, a preto

žalobe, ktorou sa žalobkyňa domáhala určenia jej neplatnosti, v celom rozsahu vyhovel. Právne svoje
rozhodnutie odôvodnil ust. § 137 písm. c) CSP, § 80 písm. c) O.s.p., § 470 ods. 2 veta prvá
CSP, § 34, § 37, § 52, § 551 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, § 3 ods. 3, § 5a ods. 1 písm. a)
zákona č. 250/2007 Z. z., o trovách konania rozhodol podľa § 255, § 262 ods. 1 CSP.

7. Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie žalovaný a domáhal sa, aby
odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
Uplatnil odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. b), d), h) CSP. Uviedol, že súd prvej inštancie sa
v odôvodnení svojho rozsudku neriadil ust. § 35 ods. 2 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého je
potrebné právny úkon vykladať a až vtedy, keď na základe jeho aplikácie nie je možné

odstrániť pochybnosti o jeho obsahu, je možné dospieť k záveru o neurčitosti. Vytýkal súdu prvej
inštancie, že sa uvedeným ustanovením neriadil, ale automaticky pristúpil ku konštatovaniu neplatnosti
dohody o zrážkach zo mzdy. Zdôraznil, že zákonná úprava dohody o zrážkach zo mzdy nešpecifikuje,
akým spôsobom má byť vymedzený predmet zabezpečenia. Identifikácia zabezpečenej pohľadávky,
vyplývajúcej zo zmluvy o revolvingovom úvere, o uspokojenie ktorej ide, v dohode o zrážkach zo mzdy je

dostatočná na to, aby nevyvolávala žiadne pochybnosti. Predmetom zmluvy o revolvingovom úvere je
poskytnutie úveru a za dohodnutých podmienok aj poskytnutie revolvingu. Označenie pohľadávky, ktorej
sa zabezpečenie týka, je z hľadiska identifikácie zabezpečenej pohľadávky dostatočne určité, pretože
pohľadávku nezameniteľne identifikuje z hľadiska osoby oprávnenej a povinnej a z hľadiska určeniaprávneho vzťahu (právneho dôvodu) zabezpečovanej pohľadávky a rovnako aj sumy pohľadávky
(minimálne v časti istiny úveru). Na podporu svojich argumentov poukázal na rozhodnutie Okresného
súdu Prešov, sp. zn. 9C/171/2015. Rozhodnutie súdu prvej inštancie považoval

za nepreskúmateľné, vzhľadom na jeho závery, že považuje túto za neplatnú, pokiaľ ide o vymedzenie
pohľadávok v časti úveru, a teda vyslovil neplatnosť celej dohody o zrážkach zo mzdy, pričom predmet
zabezpečenia - pohľadávky je vždy rozdeliteľný v tom zmysle, že je možné určiť - ponechať v platnosti
časť ustanovenia vymedzujúceho zabezpečenie len na úver. Vyslovenie neplatnosti právneho úkonu je
v zmysle súdnej praxe rozhodnutím ultima ratio. V tejto súvislosti poukázal na Nález Ústavného súdu

Slovenskej republiky, sp. zn. I. ÚS 640/2014. Tvrdil, že rozhodnutie súdu je nesprávne pre rozpor
so zákonom a je nepreskúmateľné, keďže dôvod vyžadujúci určenie neplatnosti celej dohody o zrážkach
zo mzdy sa z rozsudku nedá zistiť ani pri tých záveroch, ktoré sa v ňom uvádzajú. Vytýkal súdu prvej
inštancie, že dohodu o zrážkach zo mzdy považoval za neplatný právny úkon pre nedostatok slobodnej,
určitej a vážnej vôle žalobkyne, keď v tomto smere nekritickým spôsobom prebral jednoznačne tvrdenie
žalobkyne, ktoré je zhodné s tvrdeniami iných spotrebiteľov v iných veciach sledujúcich zbavenie sa

zodpovednosti za vlastné konanie. Poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky,
sp. zn. 5Cdo/420/2014. Pri akceptovaní tvrdení žalobkyne by nemal nikdy reálne možnosť preukázať
opak. Poukázal na skutočnosť, že žalobkyňa dva roky od uzavretia zmluvy o úvere
nepodnikla žiadne kroky voči údajne nanútenej dohode o zrážkach zo mzdy, pričom opomenula uviesť,
že sa domáhala určenia neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy uzavretej dňa 03.01.2014 v konaní

vedenom na Okresnom súde Prievidza pod sp. zn. 9C/100/2016. Jej tvrdenia o nútení
uzavrieť dohodu o zrážkach zo mzdy sú nevierohodné. Pokiaľ súd prvej inštancie uviedol, že dohoda o
zrážkach zo mzdy nespĺňa podmienky podľa § 5a ods. 1 zákona č. 250/2007 Z. z., nie je zrejmé, ktoré
podmienky z uvedeného ustanovenia nie sú splnené, keď súd prvej inštancie obsah dohody o zrážkach
vôbec neposudzoval a pristupoval k veci paušálne, bez toho, aby sa vysporiadal s obsahom dôkazov s

procesným vznikom dohody a postupom žalobcu.

8. Žalovaná vo svojom písomnom vyjadrení k podanému odvolaniu navrhla rozsudok súdu prvej
inštancie ako vecne správny potvrdiť. Uviedla, že špecifikácia zabezpečovanej pohľadávky, akú zvolil
žalovaný v bode III. dohody o zrážkach zo mzdy, mu umožňuje rozhodnúť, kedy má dôjsť k úplnému

splateniu pohľadávky, čo je neprijateľné vzhľadom na zásadne zákonné nedostatky v
zmluve o úvere a z toho vyplývajúcej absencie odplaty žalovaného za úver. Zdôraznila, že k použitiu
inštitútu dohody o zrážkach zo mzdy je možné uvažovať iba v prípadoch, ak zmluva o úvere, ktorá je
zabezpečovaná, je v súlade s hmotným právom a vykonanými zrážkami nedochádza k obchádzaniu ex
officio súdnej kontrole neprijateľných zmluvných podmienok. Zdôraznila, že jej výsluch bol navrhovaný v

podaní zo dňa 05.10.2016, uskutočnil sa až dňa 08.03.2017 a žalovaný mal tak dostatok času,
aby zvážil, či sa pojednávania zúčastní a využije možnosť uskutočniť jej výsluch osobne. V tomto štádiu
konania, keď žalovaný sa konania nezúčastnil, nie je na mieste spochybňovať súdom vykonané dôkazy -
jej výsluch ako strany sporu. Ďalej uviedla, že žalovaný síce po formálnej stránke pripravil dohodu
o zrážkach zo mzdy na osobitnej listine, ale už len spôsob jej uzavretia nemožno považovať za zákonný

a v súlade s odbornou starostlivosťou, keď reálne nemala možnosť odmietnuť takúto dohodu podpísať,
ani dodatočne od nej odstúpiť. Dôkazné bremeno ohľadne splnenia si povinnosti podľa § 5a zákona č.
250/2007 Z.z.jenapleciachdodávateľa,ktorémumusíbyťzrejmé,žeaksúvkonaníspornéotázky,
je potrebné ich preukázať. Poukázala na ust. § 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka. Dohoda o zrážkach
zo mzdy bola vopred pripravená listina k zmluve pripravenej žalovaným, pričom nebola s ňou osobitne

dohodnutá, nebola s obsahom oboznámená a nebola jej poskytnutá žiadna informácia o dôsledku
podpisu tejto dohody. Ako spotrebiteľka nedisponuje s takými odbornými znalosťami a informáciami o
jednotlivých právnych, či iných inštitútoch, ktoré sú obsahom samotných zmlúv a ich príloh, a preto
uvedené zmluvné dojednanie spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných
strán v jej neprospech ako spotrebiteľky. Zdôraznila, že dohoda o zrážkach zo mzdy bola v rozpore s

jej vôľou a ide o zmluvnú podmienku, ktorá spôsobuje hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach v
neprospech spotrebiteľa. Ďalej uviedla, že v čase podpisovania zmluvy o úvere ust. § 4 ods. 8 zákona č.
250/2007 Z. z. ukladal žalovanému povinnosť nekonať v rozpore s dobrými mravmi, ktorú pri uzatváraní
dohody zjavne porušil, nakoľko jej podpísaním si ona ako spotrebiteľka zhoršila svoje postavenie a
umožnila žalovanému formou zrážok zo mzdy u jej zamestnávateľa znižovať jej majetok. Vyslovila názor,

že pokiaľ žalovaný chce, aby splnila svoju pohľadávku zo zmluvy o úvere, je potrebné, aby o výške tohto
plnenia rozhodol súd v súlade s platnými právnymi predpismi a nemôže o tom rozhodovať sám žalovaný
na základe svojich subjektívnych predstáv.9. Žalovaný sa k vyjadreniu žalobkyne, ktoré mu bolo doručené, písomne nevyjadril.

10. Krajský súd preskúmal vec podľa § 379 a § 380 CSP bez nariadenia pojednávania podľa § 385 CSP

a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdiť ako
vecne správny.

11. Odvolací súd podrobne preskúmal všetky odvolacie námietky vznesené žalovaným v
podanom odvolaní a v plnom rozsahu sa stotožňuje so skutkovými i právnymi závermi súdu prvej

inštancie. Súd prvej inštancie vykonal vo veci dostatočné dokazovanie, vyhodnotil dôkazy v konaní
vykonané každý jednotlivo a všetky vo vzájomnej súvislosti, odôvodnil, z akých dôvodov, a ktoré
tvrdenia strán sporu mal za preukázané, a ktoré nie, uviedol svoje skutkové zistenia, ktoré z dokazovania
vyplynuli a na vec aplikoval správne právne predpisy, ktoré i správne vyložil. Rozhodnutie súdu prvej
inštancie zodpovedá požiadavkám ust. § 220 ods. 2 CSP. Ani v odvolacom konaní neboli preukázané,
ani tvrdené také skutočnosti, ktoré by mohli mať za následok odlišné rozhodnutie vo veci. Z tohto dôvodu

si odvolací súd osvojil dôvody napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie a v podrobnostiach na ne
v zmysle § 387 ods. 2 CSP poukazuje. Na zdôraznenie správnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie
dodáva nasledovné:
12. Súd prvej inštancie určil, že dohoda o zrážkach zo mzdy, uzavretá medzi žalobkyňou a žalovaným
dňa 02.07.2014, je neplatná podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka z dôvodu, že mal z

vykonaného dokazovania preukázané, že žalobkyňa nemala vôľu takúto zmluvu uzavrieť, z dôvodu, že
pohľadávka vymedzená v predmetnej dohode, ktorá mala byť zabezpečená, je neurčitá čo do výšky ňou
zabezpečovanej pohľadávky, ako i pre rozpor s ust. § 5a ods. 1 písm. a) zákona č. 250/2007 Z. z.

13. Odvolacie námietky žalovaného napadajú záver súdu prvej inštancie, že dohoda o zrážkach zo

mzdy je neplatná z dôvodu absencie vôle žalobkyne predmetnú dohodu o zrážkach zo mzdy uzavrieť
a neurčitosti vymedzenia pohľadávky, ktorá má byť dohodou o zrážkach zo mzdy zabezpečená, ktoré
závery považoval za nedôvodné.

14. V civilnom sporovom konaní sa uplatňuje prejednacia zásada. Strana sporu má jednak povinnosť

tvrdenia, jednak dôkaznú povinnosť. Následky spojené s ich nesplnením v podobe vecne nepriaznivého
rozhodnutia nesie tá strana sporu, ktorá tieto povinnosti nesplnila. Medzi povinnosťou tvrdenia a
povinnosťou označiť dôkazy na preukázanie tvrdení je vzájomná väzba. Pokiaľ strana sporu nesplní
povinnosť tvrdenia, nemôže splniť ani povinnosť označiť na svoje tvrdenia dôkazy. Dôkazné bremeno,
ako procesný inštitút v civilnom sporovom konaní, spočíva v zodpovednosti strany sporu za to, že v

konaní budú preukázané tie rozhodné skutočnosti, ku ktorým sa dôkazné bremeno viaže. Ak neboli
preukázané tvrdenia strany sporu, táto dôkazné bremeno neuniesla, čoho následkom je rozhodnutie
súdu vo veci samej v jej neprospech. Zmyslom dôkazného bremena je umožniť súdu rozhodnúť vo veci
samejajvtakýchprípadoch,keďnebolipreukázanéurčitéskutočnosti,významnépodľahmotnéhopráva
pre rozhodnutie o veci (či už z dôvodu nečinnosti strany sporu, ktorá nesplnila povinnosť označiť dôkazy

na preukázanie svojich tvrdení, alebo preto, že takáto skutočnosť nemohla byť preukázaná vôbec.

15. Okruh rozhodujúcich skutočností, ktoré sa týkajú povinnosti tvrdenia a povinnosti označenia dôkazov
na preukázanie tvrdení, je daný hypotézou právnej normy, ktorá upravuje sporný právny pomer strán
sporu. Táto norma zásadne určuje tak rozsah dôkazného bremena (okruh skutočností, ktoré musia byť

preukázané), ako aj nositeľa dôkazného bremena.

16. V danej veci sa žalobkyňa domáhala určenia neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy, ktorá mala byť
medzi stranami sporu uzavretá dňa 02.07.2014 z dôvodu rozporu s § 37 Občianskeho zákonníka, keď
tvrdila (okrem iného), že predmetná dohoda neodzrkadľovala jej skutočnú vôľu, nebola oboznámená

s jej obsahom a ani existenciou predmetnej dohody pri podpisovaní zmluvy o úvere,
ktorú mala dohoda zabezpečovať. Súd prvej inštancie nariadil výsluch žalobkyne ako strany sporu (§
195 ods. 1 CSP), ktorá uviedla, že k uzavretiu zmluvy o revolvingovom úvere dňa 02.07.2014 došlo
potom, ako bola písomne a telefonicky oslovená žalovaným s ponukou ďalšieho úveru (dva úvery od
žalovaného už mala). Zamestnankyňa žalovaného mala všetko vytlačené, pripravené s tým, že všetko

je presne to isté ako predchádzajúce dve zmluvy, text preto nečítala, nevie, čo všetko podpísala, lebo
zamestnankyňa žalovaného jej dala na podpis kopu listín (cca 1,5 cm), ukazovala jej, kde má ktorý list
podpísať s tým, že ju informovala len o úrokoch, akú sumu má mesačne platiť a navrhla jej trvalý príkaz
z účtu, celá transakcia trvala cca 5 minút. Vôbec jej zamestnankyňou žalovaného nebola daná možnosťvoľby dobrovoľne pristúpiť k uzavretiu dohody o zrážkach zo mzdy, nebolo jej povedané, čo vyplýva z
tejto dohody, bolo jej len povedané, že „toto“ podpisuje, aby dostala úver. O existencii dohody o zrážkach
zo mzdy sa dozvedela, až keď ju zamestnávateľ informoval, že jej musí zo zákona vykonávať zrážky

zo mzdy. Jej úmyslom bolo uzavrieť len zmluvu o úvere, o žiadnu dohodu o zrážkach zo mzdy
nemala záujem, keby o dohode zrážkach vedela, neuzavrela by zmluvu o úvere.

17. Danosť vôle je základným predpokladom každého právneho správania - tvorí podstatnú,
neopomenuteľnú a ničím nenahraditeľnú (výkladom neodstrániteľnú) náležitosť právneho úkonu. Právny

úkon je prejavom vôle, s ktorým právny poriadok spája vznik, zmenu alebo zánik práv a povinností
účastníkov právneho vzťahu. Podstatu právneho úkonu tvorí prejav vôle. Vôľa je nenahraditeľným
elementom (prvkom) prejavu vôle. Prejav je odrazom (vyjadrením) psychického vnútra človeka
rozpoznateľný v objektívnej realite. Aby sa vôľa mohla v objektívnej realite (navonok) uplatniť, musí
byť vyjadrená tak, aby bola rozpoznateľná a uplatniteľná. Pokiaľ ide o prejav vôle výslovný (vyjadrený
napríklad slovom, písmom, kresbou a pod.) spravidla ľahšie možno v ňom identifikovať uvedené

rozlišovacie znaky charakterizujúce vôľu a jej obsahovú stránku.

18. Žalobkyňa predložila súdu svoje tvrdenie o absencii jej vôle (ako i vedomosti) uzavrieť so
žalovaným dohodu o zrážkach zo mzdy, ktorá mala zabezpečovať pohľadávku žalovaného zo zmluvy
o revolvingovom úvere zo dňa 02.07.2014 a svoje tvrdenie preukazovala svojou podrobnou výpoveďou

o okolnostiach vzniku zmluvného vzťahu strán sporu.
19. Žalovaný nie je procesným subjektom, ktorého by sa vyššie spomenuté procesné povinnosti netýkali,
a preto, pokiaľ sa chcel v spore úspešne brániť, musel tvrdiť, že o dohode o zrážkach zo mzdy bola
žalobkyňa informovaná, bola poučená o dôsledkoch jej uzavretia, mala možnosť ju odmietnuť a na
svoje tvrdenia označiť dôkazy (napr. navrhnúť výsluch svojej zamestnankyne, ktorá so žalobkyňou

komunikovala).

20. Pokiaľ súdu prvej inštancie žalobkyňa poskytla tvrdenie o neexistencii jej vôle uzavrieť so žalovaným
dohoduozrážkachzomzdyaakodôkazposkytlasvojuvýpoveďakostranysporu,jemožnékonštatovať,
že uniesla dôkazné bremeno a preukázala, že nemala vôľu takúto zmluvu nikdy uzavrieť, mienila

uzavrieťibazmluvuoúvere,apretojedohodaozrážkachzomzdyneplatnýmprávnymúkonomvzmysle
ust. § 37 Občianskeho zákonníka. Žalovaný tvrdenia žalobkyne, vrátane jej výpovede ako strany sporu
relevantným spôsobom nespochybnil, v podanom odvolaní poukazoval výlučne na podpis žalobkyne na
dohode o zrážkach zo mzdy (popis žalobkyne nebol žiadnou zo strán spochybnený) a obsah predmetnej
dohody. K absencii akejkoľvek vôle žalovanej predmetnú dohodu o zrážkach zo mzdy so

žalovaným uzavrieť žiadne tvrdenie, ani dôkaz súdu neposkytol. Musí preto niesť následky neunesenia
bremena tvrdenia i bremena dôkazu, ktoré spočívajú v neúspechu v tomto súdnom konaní.

21. Z týchto dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil.

22. Záverom odvolací súd udáva, že sa nezaoberal všetkými námietkami žalovaného obsiahnutými v
jehoodvolaní,keďodôvodneniesúdnehorozhodnutiavopravnomkonanínemáaaninemusíodpovedať
na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci
význam pre rozhodnutie o odvolaní, zostali sporné, alebo sú nevyhnutné na doplnenie dôvodov
prvoinštančného rozhodnutia, ktoré sa preskúmava v odvolacom konaní. Uvedený záver vyplýva z

ustálenej judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej republiky i Ústavného súdu Slovenskej republiky.

23. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1, § 255 ods. 1, § 262
ods. 1 CSP a úspešnej žalobkyni priznal proti žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania
v celom rozsahu.

24. Toto rozhodnutie bolo senátom krajského súdu v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP), v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorýrozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).