Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 14. január 2015

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 1Co/639/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7203898995
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 01. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Tutko
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2015:7203898995.2

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v právnej veci žalobcu Správcovského bytového družstva IV, so sídlom v
Košiciach, Levočská č. 3, proti žalovanej R. E., O. B. S., X. I. Č.. XX, o zaplatenie 799,41 eura s prísl., o
odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Košice II zo dňa 4.4.2014 č.k. 15C/317/2003-426 takto

r o z h o d o l :

Z r u š u j e rozsudok a vec vracia súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa žalobu zamietol a žalobcu zaviazal nahradiť žalovanej na
trovách konania sumu 759,69 eura a nahradiť na účet Okresného súdu Košice II trovy štátu v sume
341,38 eura.

Týmto rozsudkom rozhodol súd prvého stupňa o peňažnom nároku žalobcu titulom bezdôvodného
obohatenia súvisiaceho s užívaním bytu č. XX žalovanou nachádzajúceho sa v S. K. X. I. Č.. XX za

obdobie od decembra 2000 do augusta 2002.

Pri rozhodovaní vychádzal súd prvého stupňa zo zistenia, že žalovaná bez právneho dôvodu užívala
hore uvedený byt za obdobie od decembra 2000 do augusta 2002. Súd prihliadal na skutočnosť, že
žalobcavnávrhuuplatňovalzaplateniesumy799,41eurasprísl.akonároknanájomnéaslužbyspojené
s užívaním bytu za uvedené obdobie. Súd bol toho názoru, že žalobca na pojednávaní 12.5.2006 navrhol

zmenu žalobného návrhu, ktorú súd uznesením pripustil. Podľa názoru súdu žalobca síce požadoval
rovnaké plnenie, ale na základe iného zisteného stavu, než ako sám uviedol v pôvodnom návrhu,
pričom svoje nové skutkové tvrdenia doložil aj listinnými dôkazmi. Súd mal teda za to, že predmetom
pojednávania je zaplatenie sumy 799,41 eura s prísl. titulom vydania bezdôvodného obohatenia a
nejednalo sa o vzťah z nájmu bytu. Žalovaná po pripustení zmeny návrhu na pojednávaní 4.4.2014
vzniesla námietku premlčania, ktorú bližšie neodôvodnila. Vzhľadom na žalovanou vznesenú námietku

premlčania dospel súd k záveru, že žalobca právo na vydanie bezdôvodného obohatenia neuplatnil v
dvojročnej subjektívnej, ani trojročnej premlčacej dobe podľa § 107 Občianskeho zákonníka. O vzniku
bezdôvodného obohatenia a o tom, kto sa na jeho úkor obohatil sa žalobca podľa názoru súdu dozvedel,
keď žalovanej poskytol bývanie a plnenia spojené s užívaním bytu v žalovanom období od decembra
2000 do augusta 2002 najneskôr dňom 1.9. 2002 (za každý mesiac tohto obdobia užívania bytu zvlášť
si mohol uplatniť tento svoj nárok). Žalobca totiž už v roku 1995 vedel, že žalovaná nie je nájomkyňou

bytu a že sa na jeho úkor obohacuje a v akom rozsahu. Keďže navrhovateľ uplatnil právo na vydanie
bezdôvodného obohatenia na súde až na pojednávaní 12.5.2006, uplatnil právo po uplynutí objektívnej
trojročnej premlčacej doby (uplynula dňom 1.9.2005, t.j. 3 roky od jej začiatku plynutia dňom 1.9.2002),
pričom v rámci objektívnej premlčacej lehoty na uplatnenie práva na vydanie bezdôvodného obohatenia
mu uplynula aj dvojročná subjektívna premlčacia doba, ktorá začala plynúť rovnako dňa 1.9.2002, v
ktorej si toto právo žalobca neuplatnil. Z uvedených dôvodov preto súd prvého stupňa návrh žalobcu v

celom rozsahu z dôvodu premlčania uplatneného nároku zamietol.O trovách konania rozhodol súd podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a úspešnej žalovanej priznal náhradu trov
konania spočívajúcu v trovách právneho zastúpenia.

Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie žalobca. Žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil
avrátilvecsúduprvéhostupňanaďalšiekonanie.Vodvolaníuviedol,ženesúhlasísnázoromazáverom
súdu prvého stupňa, ak považoval prejav žalobcu na pojednávaní dňa 12.5.2006 za zmenu návrhu
a konštatoval, že žalobca síce môže požadovať rovnaké plnenie, ale na základe iného skutkového
stavu, než ako sám uviedol v pôvodnom návrhu. Podľa jeho názoru zmena právnej kvalifikácie nároku

uplatneného v žalobe nie je zmenou žaloby v zmysle § 95 ods. 1 O.s.p. a súd nemal rozhodovať o
takomto pripustení zmeny návrhu, keďže nedošlo k zmene návrhu. Uviedol, že skutkový stav bol pritom
od podania návrhu stále rovnaký a trvá až dodnes a to, že sa návrhom domáhal zaplatenia za užívanie
bytu, ktorý je jeho vlastníctvom a toto zaplatenie za užívanie bytu zahŕňa „nájomné“, stále ide o rovnaký
nároknazaplateniezaužívaniebytu.Nejednásaaniouplatnenieúplneiného nároku,t.j.niezaužívanie
bytu, ani za iné obdobie alebo v inej výške. Keďže nedošlo k uplatneniu iného nároku, stále šlo iba o

nárok na zaplatenie za užívanie bytu a bolo len vecou právneho posúdenia súdu, či ide o nárok titulom
vydania bezdôvodného obohatenia alebo ako nájomcu bytu šlo iba o zmenu právnej kvalifikácie nároku
uplatneného v žalobe, ktorá nie je zmenou žaloby v zmysle § 95 ods. 1 O.s.p.

Žalovaná vo svojom písomnom vyjadrení k podanému odvolaniu navrhla, aby odvolací súd rozsudok

prvého stupňa ako vecne správny potvrdil a priznal jej náhradu trov odvolacieho konania. Podľa jej
názoru zo spisu je bez akýchkoľvek pochybností zrejmé, že vo vzťahu k nároku žalobcu uplatneného
12.5.2006 došlo k uplynutiu subjektívnej premlčacej doby.

Na základe podaného odvolania odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok a konanie mu

predchádzajúce podľa § 212 ods. 1, 3 O.s.p. bez nariadenia odvolacieho pojednávania postupom podľa
§ 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je dôvodné.

Odvolací súd je v prejednávanej veci toho názoru, že rozhodnutie súdu prvého stupňa nemožno
považovaťzasprávne,akprirozhodovanívychádzalznázoru,žežalobcanapojednávanídňa12.5.2006

zmenil skutkové tvrdenia ohľadom uplatneného nároku, v dôsledku čoho vec nesprávne právne posúdil
vo vzťahu k vznesenej námietke premlčania.

Podľa§79ods.1O.s.p.konaniesazačínananávrh.Návrhmáokremvšeobecnýchnáležitostí(§42ods.
3) obsahovať meno, priezvisko, prípadne aj dátum narodenia a telefonický kontakt, bydlisko účastníkov,

prípadne ich zástupcov, údaj o štátnom občianstve, pravdivé opísanie rozhodujúcich skutočností,
označenie dôkazov, ktorých sa navrhovateľ dovoláva, a musí byť z neho zrejmé, čoho sa navrhovateľ
domáha.

Podľa § 95 ods. 1 O.s.p. navrhovateľ môže za konania so súhlasom súdu meniť návrh na začatie

konania.

Rozhodujúcimi skutočnosťami podľa § 79 ods. 1 sa rozumejú údaje, ktoré sú celkom nutné k tomu,
aby bolo jasné, o čom a na akom podklade má súd rozhodnúť. Žalobca musí v návrhu uviesť také
skutočnosti, ktorými opíše skutok (skutkový dej), na ktorého základe uplatňuje svoj nárok, a to v takom

rozsahu, ktorý umožňuje jeho jednoznačnú individualizáciu, t.j. nemožnosť zámeny s iným skutkom.
Právna charakteristika skutku (tzv. právny dôvod žaloby) nie je žalobca povinný v návrhu uvádzať.

V prejednávanej veci rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza zo záveru, že žalobca požadoval
peňažné plnenie v sume 799,41 euro s prísl. titulom nájomného a služieb spojených s užívaním bytu za

obdobie od decembra 2000 do augusta 2002. Prejav žalobcu na pojednávaní dňa 12.5.2006 považoval
za zmenu návrhu i napriek tomu, že žalobca požadoval rovnaké plnenie, avšak podľa názoru súdu
na základe „iného skutkového stavu“, keďže uplatňovaný peňažný nárok žalobca požadoval titulom
bezdôvodného obohatenia.

Ako vyplýva z ust. § 79 ods. 1 nárok uplatnený žalobou je vymedzený opísaním rozhodujúcich okolností
a žalobným návrhom (petitom). Právna kvalifikácia nároku, i keď je v žalobe uvedená, nie je pre súd
záväzná a súd je pri rozhodovaní viazaný zisteným skutkovým stavom, nie však tým, ako účastník
konania skutkový stav právne posudzuje. Súd prvého stupňa však v rozpore s uvedeným uznesenímzo dňa 6.3.2014 č.k. 15C/317/2003-412 pripustil zmenu návrhu „v zmysle prejavu navrhovateľa na
pojednávaní dňa 12.5.2006 týkajúcu sa skutkových okolností uplatneného nároku“.

Ak žalobca požadoval peňažnú sumu titulom nájomného a následne titulom bezdôvodného obohatenia,
nešlo o zmenu žaloby, ale iba o zmenu právneho dôvodu požadovaného plnenia, ktorým - ako už
bolo uvedené - súd nie je viazaný. V tejto súvislosti je potrebné poukázať na doterajšiu judikatúru,
podľa ktorej pokiaľ súd rozhoduje o nároku na plnenie na základe skutkových zistení, umožňujúcich
podriadiť uplatnený nárok po právnej stránke pod inú hmotnoprávnu normu, než akú uvádza žalobca, je

povinnosťou súdu podľa príslušných ustanovení vec posúdiť a o nároku rozhodnúť, a to bez ohľadu na
to, aký právny dôvod požadovaného plnenia uvádza žalobca. Ak teda na základe zisteného skutkového
stavu možno žalobcovi priznať plnenie, ktorého sa domáha, hoci z iného právneho dôvodu, než ako
žalobca svoj nárok po právnej stránke kvalifikoval, súd nemôže žalobu zamietnuť, prípadne rozhodovať
o zmene žalobného návrhu, ale musí žalobcovi plnenie priznať. Prekročením návrhu a porušením
dispozičnej zásady konania by bolo iba priznanie iného plnenia, než ktorého žalobca v žalobnom petite

požadoval, alebo priznanie plnenia na základe iného skutkového stavu, než ktorý bol tvrdený v žalobe
a bol predmetom dokazovania v súdnom konaní.

V prejednávanej veci žalobca uplatnil nárok na peňažné plnenie vychádzajúci zo skutkového tvrdenia,
že žalovaná užíva sporný byt, za ktorý neuhrádza nájomné a služby spojené s užívaním bytu. Ak

na pojednávaní dňa 12.5.2006, na ktoré poukazuje súd prvého stupňa, žalobca tvrdil, že nárok na
peňažné plnenie požaduje titulom bezdôvodného obohatenia, nejednalo sa o zmenu žalobného návrhu
spočívajúceho v zmene skutkového stavu vymedzenom v žalobe, ale iba o zmenu právneho dôvodu,
preto bolo úlohou súdu prvého stupňa nárok žalobcu na zaplatenie požadovanej sumy posúdiť podľa
hmotnoprávnych noriem upravujúcich nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia. Nesprávne preto

postupoval súd prvého stupňa, ak uznesením zo dňa 6.3.2014 pripustil zmenu návrhu. Nesprávny je
preto záver súdu prvého stupňa, že žalobca uplatnil právo na vydanie bezdôvodného obohatenia na
súde až dňa 12.5.2006, a teda po uplynutí premlčacej doby.

Vzhľadom na uvedené možno konštatovať, že súd prvého stupňa vychádzajúc z nesprávneho právneho

názoru nezisťoval rozhodujúce skutočnosti pre vyporiadanie sa s námietkou premlčania uplatnenou
žalovanou, preto odvolací súd postupom podľa § 221 ods. 1 písm. h/, ods. 2 O.s.p. napadnutý rozsudok
zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Po vrátení veci bude úlohou súdu prvého stupňa vychádzať z názoru odvolacieho súdu vysloveným

v tomto zrušujúcom uznesení a to, že zo strany žalobcu nedošlo k zmene žalobného návrhu na
pojednávaní dňa 12.5.2006 a z tohto pohľadu posúdi aj vznesenú námietku premlčania žalovanou a vo
veci opätovne o nároku žalobcu rozhodne.

V novom rozhodnutí rozhodne súd prvého stupňa aj o trovách tohto odvolacieho konania (§ 224 ods.

3 O.s.p.).

Uvedené rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.