Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 27. september 2018

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 15Co/15/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8116210551
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 09. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anna Ilčinová

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2018:8116210551.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Anny Ilčinovej a členov senátu

JUDr. Jozefa Angeloviča a JUDr. Mareka Kohúta, v spore žalobkyne: W. O., D.. X.X.XXXX, G. X, XXX
XX A., právne zastúpenej JUDr. Igorom Šafrankom, advokátom, ul. Sov. hrdinov 153/66, 089 01 Svidník,
proti žalovanému: POHOTOVOSŤ, s.r.o., Pribinova č.25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, o určenie
neprijateľnosti zmluvnej podmienky, vydanie bezdôvodného obohatenia a zdržanie sa výkonu práv z
Dohody o zrážkach zo mzdy, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Prešov č. k. XX Y.-
XX zo dňa 13. novembra 2017, takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok vo výroku I., III. a V..

Žalobkyňa má nárok na náhradu trov odvolacieho konania proti žalovanému v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie rozhodol o nároku žalobkyne v znení :

„I. Žalovaný j e p o v i n n ý vydať žalobkyni bezdôvodné obohatenie vo výške
385,95 eura s 8 % úrokom z omeškania ročne od 2.6.2016 do zaplatenia do 3 dní od právoplatnosti
rozsudku.

II. V prevyšujúcej časti ohľadom úroku z omeškania konanie z a s t a v u j e .

III. U r č u j e , že zmluvná podmienka v zmluve č. XXXXXXX zo 17.7.2008 uzavretej medzi žalobkyňou
a žalovaným uvedená v bode 13 vo všeobecných podmienkach poskytnutia
úveru v znení „dlžník uznáva dlžnú sumu vrátane poplatku v celej výške na základe tejto zmluvy ako svoj
dlh voči veriteľovi čo do dôvodu aj výšky tak, ako je uvedené v tejto zmluve, 1/3 poplatku predstavuje
dohodnutý úrok a zvyšné 2/3 zahŕňajú náklady na vypracovanie a uzatvorenie zmluvy o úvere spolu so

všetkou administratívou s tým spojenou“ j e n e p r i j a t e ľ n á .

IV. Žalovaný j e p o v i n n ý zdržať sa Dohody o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov zo dňa 17.7.2008
v zmluve o úvere č. XXXXXXX zo 17.7.2008 uzavretej medzi žalobkyňou a žalovaným na výkon zrážok
zo mzdy žalobkyne.

V. P r i z n á v a žalobkyni voči žalovanému nárok na 100 % náhradu trov konania, o ktorej výške

rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením.“

2. Súd prvej inštancie rozhodol v znení uvedeného výroku rozsudku na základe žaloby doručenej
žalobkyňou dňa 18.5.2016 vo vzťahu k nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia s príslušenstvoma nároku na určenie, že zmluvná podmienka v zmluve o úvere č. XXXXXXX zo 17.7.2008 uzavretej
medzi žalobkyňou a žalovaným, uvedená v bode 13 vo Všeobecných podmienkach poskytnutia úveru v
znení „dlžník uznáva dlžnú sumu vrátane poplatku v celej výške na základe tejto zmluvy ako svoj dlh voči

veriteľovi čo do dôvodu aj výšky tak, ako je uvedené v tejto zmluve, 1/3 poplatku predstavuje dohodnutý
úrok a zvyšné 2/3 zahŕňajú náklady na vypracovanie a uzatvorenie zmluvy o úvere spolu so všetkou
administratívou s tým spojenou“, je neprijateľná a dňa 15.7.2016 doručenej žaloby na zaviazanie
žalovaného zdržať sa použitia Dohody o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov zo dňa 17.7.2008 k zmluve
o úvere XXXXXXX zo dňa 17.7.2008, ktoré konania boli spojené na spoločné konanie.

3. Pri rozhodnutí súd prvej inštancie vychádzal zo zmluvy o úvere č. XXXXXXX zo dňa 17.7.2008,
Všeobecných podmienok poskytnutia úveru, z prehľadu o splátkach a pokutách, prehlásenia Združenia
na ochranu občana HOOS z 24.4.2016, vyjadrenie žalovaného a z dohody o zrážkach zo mzdy, pričom
na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru o spotrebiteľskom charaktere zmluvného vzťahu
sporových strán, preto na uvedenú právnu vec aplikoval príslušné ustanovenia zákona č. 258/2001

Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení platnom a účinnom v čase uzavretia zmluvy o úvere, ako aj
ustanovenia § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka poskytujúce ochranu spotrebiteľovi pri uzatvorení
spotrebiteľských zmlúv, pričom poukázal na to, že podľa Občianskeho zákonníka súd posudzuje všetky
nároky vyplývajúce z uzavretej zmluvy, aj keď sa jedná o zmluvu o úvere, ktorá je upravená ako základný
zmluvný typ v Obchodnom zákonníku. Súd považoval krížikom označenú časť formulárovej zmluvy za

nekalú obchodnú praktiku. Mal za to, že žalovaný z následne uzavretej Dohody o zrážkach zo mzdy
a z predložených dokladov musel zistiť, že žalobkyňa je zamestnaná v nemocnici, teda niet žiadneho
logického dôvodu, prečo by mala potrebovať finančné prostriedky na výkon zamestnania.

4. Po preskúmaní uvedenej zmluvy o úvere súd prvej inštancie konštatoval, že v nej chýbajú náležitosti

v zmysle zákona o spotrebiteľských úveroch a to: konečná splatnosť spotrebiteľského úveru (§ 4 ods.
2 písm. g/), ročná úroková sadzba (§4 ods. 2 písm. h/), výška, počet a termíny splátok istiny, úrokov a
iných poplatkov (§ 4 ods. 2 písm. i/), ročná percentuálna mieru nákladov a celkové náklady spotrebiteľa
spojené so spotrebiteľským úverom vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o
spotrebiteľskom úvere (§ 4 ods. 2 písm. j/), priemerná hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov na

príslušný spotrebiteľský úver platná ku dňu podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere zverejnená podľa §
7a ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok (§ 4 ods. 2 písm. k/). Preto považovať úver za bezúročný a bez
poplatkov. V tomto prípade poukázal súd prvej inštancie na to, že bremeno tvrdenia a dôkazné bremeno
vo vzťahu k preukázaniu naliehavosti právneho záujmu nezaťažuje žalobkyňu, keďže vyplýva priamo zo
zákona o spotrebiteľských úveroch. Spotrebiteľ má, ak existuje zákonný dôvod, pre ktorým by mohol byť

úver považovaný za bezúročný a bez poplatkov ako v tomto prípade, vždy naliehavý právny záujem na
tomto určení. Poukázal pritom na právny názor vyslovený v uznesení Krajského súdu v Prešove zo dňa
30. mája 2017 vo veci XXCo XXX/XXXX. Naliehavý právny záujem spotrebiteľa na určení neprijateľnej
zmluvnej podmienky je daný podľa záveru súdu prvej inštancie priamo zákonom, a to v ustanovení §
3 ods. 3 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, podľa ktorého každý spotrebiteľ má právo na

ochranu pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách, ako aj v ustanovení § 53 ods.
1 Občianskeho zákonníka a vyplýva aj zo zákonného ustanovenia § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z.z..

5. Poukazujúc na právny názor vyslovený v rozsudku Krajského súdu v Prešove zo dňa 8. júna 2017
sp.zn. XCo XX/XXXX posúdil súd prvej inštancie ako neprijateľnú zmluvnú podmienku, ktorá vyjadruje

finančný záväzok spotrebiteľa za plnenie, ktoré mu nie je po materiálnej stránke dodané a v skutočnosti
slúži záujmom dodávateľa. Všetky zistené skutočnosti svedčia podľa prvoinštančného súdu o tom, že
žalovaný ako dodávateľ finančnej služby hrubo porušil všetky ustanovenia zákona č. 258/2001 Z.z. o
spotrebiteľských úveroch.

6. Bezdôvodné obohatenie v zmysle § 451 ods.1, 2 Občianskeho zákonníka v danom prípade videl vo
výške rozdielu medzi sumou, ktorá bola na úver uhradená a výškou úveru v sume 385,95 Eur. Keďže
žalobkyňa vyzvala žalovaného na vydanie tohto obohatenia v žalobe, ktorá mu bola doručená 1.6.2016,
dostal sa tento do omeškania s jeho vydaním v zmysle § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka dňom
2.6.2016, pričom výška úrokov z omeškania predstavovala 8 % ročne.

7. V prevyšujúcej časti nároku na úroky z omeškania súd v dôsledku čiastočného späťvzatia žaloby
žalobkyňou konanie zastavil podľa § 145 C.s.p..8. Vo vzťahu k premlčacej lehote a k uplynutiu subjektívnej lehoty v danom prípade súd
prvej inštancie poukázal na to, že nemal dôvod neveriť spotrebiteľke - žalobkyni v tom, že sa o tom, že sa
na jej úkor mohol žalovaný bezdôvodne obohatiť dozvedela až po návšteve v Združení HOOS. Žalovaný

ako nebankový subjekt, poskytujúci úvery vo svojej podnikateľskej sfére a disponujúci aj potrebným
aparátom právnych poradcov určite vedel o tom, že porušuje ustanovenia spotrebiteľskej legislatívy
platné už v čase vzniku predmetnej úverovej zmluvy, preto nie je možné žiadať od spotrebiteľky,
osoby neznalej právnych predpisov a bez právneho vedomia, aby vedela, že sa na jej úkor žalovaný
bezdôvodne obohacuje. Ohľadom 10-ročnej premlčacej lehoty a úmyslu žalovaného sa na úkor

žalobkyne obohatiť súd poukázal na tú skutočnosť, že v občiansko-právnych vzťahoch sa za úmysel
považuje nielen úmysel priamy - dolus directus, kedy druhá strana chcela porušiť a ohroziť záujmy
chránené druhej osoby, ale aj úmysel nepriamy - dolus indirectus, kedy za takto úmyselného konanie
sa považuje aj konanie druhej strany, ktorá vedela, že svojím konaním môže porušenie alebo ohrozenie
práva spôsobiť a pre prípad, že ho spôsobí, bola s tým uzrozumená. Žalovaný nepochybne vedel,
že porušuje ustanovenia zákona č. 258/2001 Z.z. v podstatných náležitostiach zmluvy a že existuje

spotrebiteľská legislatíva v Občianskom zákonníku v § 52 a nasl. na ochranu spotrebiteľa ako slabšej
stranyažetentospotrebiteľjeslabšoustranousporu.Bolojehopovinnosťoutaktoknemuajpristupovať.
Počas celého zmluvného vzťahu žalovaný neodstránil zjavné porušenia spotrebiteľskej legislatívy v
tomto zmluvnom vzťahu, čo len deklaruje jeho nepriamy úmysel. Súd okrem žalovanej neprijateľnej
zmluvnej podmienky za takúto považoval aj zmluvnú podmienku uvedenú v bode 17 Všeobecných

obchodných podmienok, pretože táto sa v polovici textu akokeby týkala mediácie medzi stranami sporu,
ale bez bližšieho zdôvodnenia priamo v texte pokračuje dohodou o rozhodcovskej doložke. Bežný
spotrebiteľ nie je schopný drobným písmenom uvádzané jednotlivé body ani len preštudovať pri podpise
zmluvy, nie to aby ich zložito formulovanému textu aj porozumel. Súd považoval za zrejmé, že žalobkyňa
hneď po tom čo sa dozvedela o dôvodoch, pre ktoré by sa mohla domáhať vydania bezdôvodného

obohatenia od žalovaného, svoj nárok uplatnila v subjektívnej dvojročnej aj objektívnej desaťročnej
premlčacej lehote. Z tohto dôvodu súd neprihliadol k námietke premlčania vznesenej žalovaným.

9. Námietku žalovaného res iudicata považoval súd prvej inštancie za nedôvodnú, nakoľko dohodu o
rozhodcovskom konaní v bode 17 Všeobecných obchodných podmienok žalovaného vyhodnotil ako

neprijateľnú zmluvnú podmienku získanú nekalou obchodnou praktikou žalovaného, ktorý sa takýmto
spôsobom snažil zabezpečiť si výhodné postavenie strany sporu v rozhodcovskom konaní.

10. Citujúc ustanovenie § 551 Občianskeho zákonníka súd prvej inštancie ďalšej konštatoval, že
dohoda o zrážkach zo mzdy, ktorá bola spotrebiteľke predložená, hoci na samostatnej listine, je

nepochybne súčasťou zmluvných dojednaní medzi veriteľom a spotrebiteľkou a formulárové tlačivo
obsahuje taký výklad práv a povinností v súvislosti s týmito dohodami, ktoré nezodpovedajú charakteru
zmluvného vzťahu. Sú koncipované pre bežného spotrebiteľa zložito a porozumieť im môže jedine
osoba s právnickým vzdelaním, teda sú formulované výlučne pre právnikov a nie pre bežných
spotrebiteľov. Žalovaný ju použil na výkon práv, ktoré mu nepatria a od počiatku zmluvného vzťahu

nevyhnutne vedel, že koná v zjavnom rozpore so spotrebiteľskou legislatívou. Navyše, žalovaná
strana predložila zamestnávateľovi žalobkyne Dohodu o zrážkach zo mzdy v čase, kedy už súdna
prax judikovala mnohými rozhodnutiami, že tento inštitút, pokiaľ ho chce dodávateľ v spotrebiteľských
vzťahoch uplatňovať, musí rešpektovať práva spotrebiteľa a byť nielen na osobitnej listine, ale musí
byť spotrebiteľovi zrejmý rozsah jeho práv a povinností a najmä praktický dosah dohody v prípade,

kedy dodávateľ disponujúci takouto dohodou ju môže použiť a zabezpečiť si plnenie od zamestnávateľa
spotrebiteľa kedykoľvek v priebehu vzťahu a ak sa spotrebiteľ nedovolá ochrany, môže dôjsť k získaniu
plnenia, ktoré môže byť nad rámec zákonného nároku dodávateľa. Práve takéto konania dodávateľa
vyvolalimnožstvosúdnychsporovourčeniebezúročnostiabezpoplatkovostianeprijateľnostizmluvných
podmienok, ako aj konania o neodkladné opatrenia zdržania sa výkonu práv z dohody o zrážkach zo

mzdy.

11. Súd prvej inštancie napokon do výroku rozsudku premietol svoj právny záver, že žalobkyňa žaluje
bezdôvodné obohatenie vo výške rozdielu medzi zaplatenou sumou 1.049,83 Eur a výškou úveru 663,88
Eur, t.j. 385,95 Eur dôvodne a preto je žalovaný povinný ho vydať spolu aj s úrokmi z omeškania podľa

§ 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v zákonom stanovenej výške 8% ročne s tým, že nad túto sumu
úrokov z omeškania žalobkyňa zobrala žalobu späť a súd v tejto časti konanie zastavil podľa § 145
C.s.p.. Rovnako žalobkyňa dôvodne žalovala určenie neprijateľnosti zmluvnej podmienky v zmluve č.
XXXXXXX zo 17.7.2008 uzavretej medzi žalobkyňou a žalovaným uvedenej v bode 13 Všeobecnýchpodmienok poskytnutia úveru v znení „dlžník uznáva dlžnú sumu vrátane poplatku v celej výške na
základe tejto zmluvy ako svoj dlh voči veriteľovi čo do dôvodu aj výšky tak, ako je uvedené v tejto
zmluve, 1/3 poplatku predstavuje dohodnutý úrok a zvyšné 2/3 zahŕňajú náklady na vypracovanie a

uzatvorenie zmluvy o úvere spolu so všetkou administratívou s tým spojenou“ a tiež zdržanie sa výkonu
práv z dohody o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov zo dňa 17.7.2008 v zmluve o úvere č. XXXXXXX
zo 17.7.2008 uzavretej medzi žalobkyňou a žalovaným.

12. Napokon súd prvej inštancie rozhodol o náhrade trov konania podľa ustanovenia § 262 ods. 1,2

C.s.p. s poukazom na ustanovenie § 255 ods. 2 C.s.p., podľa ktorých o nároku na náhradu trov konania
rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Keďže žalobkyňa mala vo veci plný
úspech, súd jej priznal 100% náhradu trov konania.

13. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal v zákonnej lehote elektronickým podaním dňa 10.1.2018
odvolanie žalovaný, ktorý navrhol, aby odvolací súd podľa § 369 ods.1 C.s.p.v platnom znení výrok

rozsudku I. , III. a V. zrušil a vec vrátil súdu na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Zároveň žalovaný
požiadal o úhradu trov konania, ktoré mu vznikli, vrátane trov odvolacieho konania. Odvolateľ namietal
vady podľa § 365 ods.1 písm. d/, f/ a h/ C.s.p. s tým, že súd prvej inštancie rozsudok nedostatočne
odôvodnil najmä tým, že sa nevysporiadal s argumentáciou žalovaného a iba nekriticky prevzal
argumentáciu žalobkyne, čím odňal žalovanému možnosť konať pred súdom, že súd prvej inštancie

dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a napokon rozhodnutie
súdu prvej inštancie podľa odvolateľa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

14. Namietal ďalej, že žaloba, ktorou sa žalobkyňa domáhala určenia neprijateľnej zmluvnej podmienky,
nie je formulovaná ako žaloba na určenie, či tu právo je alebo nie je, ale je formulovaná ako žaloba

na určenie právnej skutočnosti, neprijateľnosti, ktorej prípustnosť je založená osobitným predpisom. V
tomto prípade zo žiadneho právneho predpisu nevyplýva výslovná možnosť takúto žalobu podať.

15. Žalovaný v odvolaní ďalej opätovne agumentoval námietkou res iudicata a poukázal na
neodstrániteľnú prekážku konania, ktorú predstavuje existencia veci rozhodnutej, na ktorú je súd

povinný prihliadať počas ktorejkoľvek časti konania. O platnosti jednotlivých časti zmluvy o úvere
č.XXXXXXX, teda či zmluva je bezúročná a bez poplatkov alebo nie už bolo rozhodnuté dňa 6.7.2009
rozsudkom Stáleho rozhodcovského súdu pod sp. zn. Z. XXXXX/XX, ktorý nadobudol právoplatnosť
a vykonateľnosť. Argumentáciu týkajúcu sa res iudicata podporil poukazom na komunitárne a
medzinárodné právo.

16.Ďalejžalovanýnamietal,žespornúzmluvuoúverenemožnopovažovaťzazmluvuospotrebiteľskom
úvere v zmysle zákona o spotrebiteľských úveroch a teda súdom citované ustanovenia týkajúce sa
ochrany spotrebiteľa sú neaplikovateľné. Nakoľko v zmluve je výslovne určený účel uzatvorenia zmluvy
- povolania, je dlžník vyňatý spod statusu spotrebiteľa podľa ustanovenia zákona o spotrebiteľských

úveroch platného v čase uzatvorenia zmluvy. Zmluva bola uzatvorená v zmysle § 269 ods. 2.
Obchodného zákonníka. Žalobkyňa vstúpila do právneho vzťahu so žalovaným na základe vyhlásenia,
že poskytnuté peňažné prostriedky použije na výkon povolania, a teda nie na svoju súkromnú potrebu,
čo vlastnoručne podpísala, pričom tento prejav vôle je na prednej strany zmluvy o úvere a pre dlžníka je
zrozumiteľne, určito a jasne uvedené hneď vedľa podpisu dlžníka. Žalovaný poukázal na to, že disponuje

vlastnoručnepodpísanýmprehlásenímdlžníka,žefinančnéprostriedkysúposkytnuténaúčelpovolania,
a teda dôkazné bremeno v tomto smere zaťažuje žalobkyňu a táto relevantnými dôkazmi nevyvrátila
tvrdenia žalovaného, ale len účelovo svojím vyjadrením tvrdila, že peňažné prostriedky použila pre
osobnú potrebu, resp. nie na účel povolania. Žalovaný poukázal na zákonnú zásadu koncentrácie
konania a žiadal, aby súd žalobu ako nedôvodnú a nedostatočnú zamietol. Zároveň vyslovil domnienku,

že ide o naplnenie čl. 5 C.s.p., teda o zjavné zneužitie práva, ktoré nepožíva právnu ochranu. Poukázal v
tomtoprípadenarozsudokNajvyššiehosúduSRsp.zn.XCdo/XXX/XXXXakoajrozsudokNSSRsp,zn.
XObo/XX/XXXX. Žalovaný sa nestotožnil a rázne odmietol tvrdenia, že účelovo obchádza ustanovenia
chrániace spotrebiteľov využívaním formálneho účelu zmluvy. Tvrdil, že žalobkyňa svojím prejavom vôle
ovplyvňuje obsah zmluvy prostredníctvom informácii dôležitých pre ňu a jej záväzok, ako výška úveru, o

ktorú si v žiadosti o úver požiadala, poplatok, ktorý sa vypočítava v závislosti od úveru, dobu splatnosti,
ktorú si spotrebiteľ určí, v koľkých splátkach úver chce splatiť, dátum splatnosti splátky a v neposlednom
rade aj účel, na základe ktorého použije finančné prostriedky, pričom mala možnosť slobodnej voľby
uzavrieť so žalovaným zmluvu o úvere. Zmluva o úvere plní funkciu návrhu na uzavretie zmluvy. Návrhmôže obsahovať dodatky, výhrady, či iné zmeny ako ich dlžník navrhne. Za dôležité považoval odvolateľ,
to na aký účel bol úver poskytnutý a nie na aký účel žalobkyňa finančné prostriedky naozaj použila.
Odvolateľ ďalej uviedol, že zmluvné strany sa môžu dohodnúť, na základe akého zákona sa ich zmluvné

vzťahy v budúcnosti budú spravovať. V zmysle VPPÚ sa zmluvné strany dohodli na tom, že ich vzťahy
sa budú spravovať ustanoveniami Obchodného zákonníka. Zmluva sa uzatvorila v zmysle § 497 a
nasl. Obchodného zákonníka, z čoho jasne vyplýva, že iný zákon ani na daný zmluvný vzťah nie je
možné aplikovať. Ak by tak bolo urobené, bolo by to v rozpore so zákonom. Vzájomný právny vzťah
účastníkov konania je teda obchodnoprávny a uplatnenie právnych noriem s cieľom ochrany spotrebiteľa

nie je vôbec namieste. Zdôraznil ďalej, že dlžník podľa zmluvných vyhlásení z vlastnej vôle vstúpil do
zmluvného vzťahu za účelom poskytnutia peňažných prostriedkov na výkon povolania a toto vyhlásenie
potvrdil svojím podpisom. Spoločnosť POHOTOVOSŤ, s.r.o. toto jeho vyhlásenie akceptovala, nijako ho
neovplyvňovala a ani si ho nevynucovala.

17. Žalovaný namietal, že napádaný rozsudok je nepreskúmateľný a žalovanému tak došlo k odopretiu

možnosti konať pred súdom. Poukázal na nedostatočné odôvodnenie predmetného rozsudku a jeho
následnú nepreskúmateľnosť.

18.Napokonodvolateľuviedol,ževydaniabezdôvodnéhoobohateniasažalobkyňavzmysleustanovení
Občianskeho zákonníka môže domáhať v subjektívnej lehote, najneskôr však do uplynutia 3 ročnej

objektívnej premlčacej lehoty. Rozhodnutie súdu tak vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci,
s poukazom na zákonné ustanovenie § 107 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Nárok žalobkyne považoval
za premlčaný v rozsahu 115,96 Eur dňa 13.5.2016 dôsledkom uplynutia subjektívnej premlčacej lehoty,
keďže žalobkyňa svoj návrh na súde uplatnila až dňa 18.5.2016. Žalobkyni zo zmluvy o úvere začala
plynúť subjektívna premlčacia lehota odo dňa 12.10.2012 uhradením istiny 663,88 Eur, kedy mala

vedomosť o bezdôvodnom obohatení, nakoľko uhrádzala sumy nad rámec istiny a to poplatky a
úroky. Ďalej uviedol, že vedomosť o tom, že zmluva neobsahuje požadované údaje je potrebné na
strane žalobkyne viazať k okamihu podpisu zmluvy. Podpis predstavuje prejav súhlasu s písomným
právnym úkonom a ako prejav súhlasu logicky zahŕňa aj prejav znalosti obsahu. Nedostatok opatrnosti
spotrebiteľa taktiež nespôsobuje absolútnu neplatnosť právneho úkonu.

19. K odvolaniu žalovaného sa žalobkyňa na výzvu súdu prvej inštancie nevyjadrila.

20. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací, príslušný na rozhodnutie o odvolaní
podľa § 34 zákona č. 160/2015 Z. z., Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP.“) preskúmal napadnutý

rozsudok vo výrokoch I., III. a V., ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich
z ustanovenia § 379 a nasl. C.s.p., bez nariadenia pojednávania v zmysle § 385 C.s.p. a contrario.
Miesto a čas vyhlásenia rozhodnutia oznámil odvolací súd na úradnej tabuli súdu ako aj na príslušnej
webovej stránke najmenej 5 dní vopred. Krajský súd v Prešove v odvolacom konaní dospel k záveru,
že odvolaniu žalovaného nie je možné vyhovieť. Výroky rozsudku súdu prvej inštancie II. a IV. neboli

odvolaním napadnuté, preto nepodliehajú preskúmavanej právomoci odvolacieho súdu a nadobudli tak
právoplatnosť.

21. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s rozhodnutím súdu prvej inštancie,
vrátane jeho dôvodov, na ktoré plne odkazuje. Vo vzťahu k už v konaní sa opakujúcim odvolacím

námietkam žalovaného odvolací súd uvádza, že podľa § 220 ods. 2 C.s.p. v odôvodnení rozsudku súd
uvedie,čohosažalobcadomáhal,akéskutočnostitvrdil,akédôkazyoznačil,aképrostriedkyprocesného
útoku použil, ako sa vo veci vyjadril žalovaný, aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a
výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti
považoval za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich

vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na
ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé. Právo na riadne
odôvodnenie súdneho rozhodnutia patrí medzi základné zásady spravodlivého súdneho procesu, čo
jednoznačne vyplýva z ustálenej judikatúry ESĽP, podľa ktorej sa nevyžaduje, aby na každý argument
strany, aj na taký, ktorý je pre rozhodnutie bezvýznamný, bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia.

Ak však ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyžaduje sa špecifická odpoveď práve
na tento argument.

22. Odvolací súd konštatuje, že prvoinštančný súd v dostatočnom rozsahu zistil skutkovýstav a zo zistených skutočností vyvodil správny právny záver pokiaľ ide o priznanie bezdôvodného
obohatenia na ťarchu žalovaného a vyslovenia neprijateľnosti zmluvnej podmienky v znení výrokovej
časti rozsudku súdu prvej inštancie. Ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových

a právnych zisteniach nič nezmenilo. Odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie
rozhodnutia súdu prvej inštancie, na ktoré v plnom rozsahu v tejto uvedenej časti odkazuje.

23. Rozsudok bol odôvodnený riadne, v súlade s ustanovením § 220 ods. 2 C.s.p.. Súd
prvej inštancie náležite vysvetlil, z akých dôvodov žalobe v časti vyhovel a v odôvodnení svojho

rozhodnutia reagoval na všetky podstatné námietky a tvrdenia žalovaného prednesené v konaní, ktoré
napokon žalovaný zopakoval v odvolacom konaní. Na základe vykonaného dokazovania v konaní pred
súdom prvej inštancie odvolací súd konštatuje, že argumentácii žalovaného nemožno prisvedčiť.

24. Niet pochybností, že predmetný spor sa týka zmluvného vzťahu založeného spotrebiteľskou zmluvou
zo dňa 17.7.2008 v zmysle zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch účinného v čase

uzatvorenia zmluvy. Na spotrebiteľskom charaktere predmetnej zmluvy podľa § 52 a nasl. Občianskeho
zákonníka nemení nič ani označený účel úveru v zmluve za súčasného nepreukázania jednoznačne
nespotrebiteľského charakteru zmluvy spôsobom nevzbudzujúcim odôvodnené pochybnosti. S
poukazom na interpretačné ustanovenie § 54 Občianskeho zákonníka je namieste pri pochybnostiach
o obsahu zmluvy výklad priaznivejší pre spotrebiteľa. Vzhľadom na uvedené odvolací súd, v zhode

s názorom súdu prvej inštancie, uzavrel, že zmluva o úvere je spotrebiteľskou zmluvou v zmysle §
52 a nasl. Občianskeho zákonníka a žalobkyni je dôvodné priznať postavenie spotrebiteľa. Zmluvným
dojednaním nie je možné vyňať zmluvu spod režimu právnych noriem zameraných na ochranu
spotrebiteľa. Tento záver je viacnásobne vyslovený v obdobných veciach, v ktorých žalovaný vystupuje
ako strana sporu, podrobne odôvodnený a podporený tak stabilizovanou judikatúrou vnútroštátnych ako

aj európskych súdov. Odvolací súd tak nepovažuje za hospodárne sa k nemu znovu obšírne vyjadrovať.
Existujúce pochybnosti je potrebné odstrániť spôsobom známym pre dôkazné konanie, čo znamená,
že aj nespotrebiteľský charakter zmluvy musí byť preukázaný bezpečne - spôsobom nevzbudzujúcim
odôvodnené pochybnosti.

25. K relevantnej námietke žalovaného, týkajúcej sa premlčania žalovaného nároku odvolací súd
poukazuje na ustanovenie § 107 ods.1,2 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého sa právo na vydanie
plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že
došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil. V danom prípade k tomu došlo v
decembri 2015, kedy bola žalobkyňa v rámci právneho poradenstva uzrozumená s právnym rámcom

svojho úverového vzťahu a tak žaloba podaná dňa 18.5.2016 bola podaná počas plynutia subjektívnej
premlčacej lehoty a nárok bol žalobkyňou uplatnený včas.

26. Odvolací súd konštatuje aj správny postup súdu prvej inštancie, ktorým vyslovil neprijateľnosť
zmluvnej podmienky uvedenej v čl.13 Všeobecných obchodných podmienok žalovaného, tvoriacich

súčasť úverovej zmluvy, uzavretej medzi sporovými stranami. Zo zákonného ustanovenia § 53 ods.
1 Občianskeho zákonníka vyplýva právny záujem žalobkyne ako spotrebiteľa na určení neplatnosti
neprijateľnej zmluvnej podmienky, ktorá spôsobuje nerovnováhu v postavení účastníkov tohto konania a
predmetnej spotrebiteľskej zmluvy. Platí, že členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v
zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho

práva neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre
strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok (článok 6 bod 1 Smernice Rady 93/13/
EHS z 05.04.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách).

27. Spotrebiteľ má právo, aby jeho právne postavenie nebolo spochybňované existenciou

neprijateľnej zmluvnej podmienky a v tomto slova zmysle nie je rozhodné, či dochádza aj k uplatneniu
práv na plnenie vyplývajúcich z takejto neprijateľnej podmienky (posudzuje sa, či zmluvná podmienka
je z objektívneho hľadiska spôsobilá negatívne zasiahnuť do práv spotrebiteľa), ako ani to, kedy sa
spotrebiteľ domáha určenia zmluvnej podmienky za neprijateľnú.

28. Odvolací súd poukazuje na rozsudok Súdneho dvora z 27.02.2014 vo veci sp. zn. Y.-
XXX/XX, bod 41, v ktorom Súdny dvor výslovne deklaroval, že „možnosť súdu skúmať nekalosúťažné
podmienky aj bez návrhu predstavuje vhodný prostriedok na dosiahnutie výsledku stanoveného v článku
6 smernice 93/13, teda zabránenie tomu, aby bol jednotlivý spotrebiteľ viazaný nekalou podmienkou,a zároveň na dosiahnutie cieľa stanoveného v článku 7 tejto smernice, pretože takéto preskúmanie
môže mať odradzujúci účinok smerujúci k ukončeniu používania nekalých podmienok v zmluvách
uzavretých so spotrebiteľmi zo strany predajcov alebo dodávateľov (rozsudky z 21. novembra 2002,

Cofidis, C-473/00, Zb. s. I-10875, bod 32, a Mostaza Claro, C-168/05, Zb. s. I-10421, bod 25)“

29. Občiansky zákonník obsahuje demonštratívny výpočet neprijateľných zmluvných
podmienok. To znamená, že súdu nebráni žiadna prekážka, aby vyvodil dôsledky zo zmluvného
dojednania v štandardnej formulárovej zmluve, ak spôsobuje hrubú nerovnováhu v právach a

povinnostiach medzi dodávateľom a spotrebiteľom v neprospech spotrebiteľa podľa § 53 ods. 1
Občianskeho zákonníka.

30. Okrem uvedeného, ustanovenie § 298 ods. 2 CSP výslovne uvádza povinnosť súdu vyjadriť
neprijateľnú podmienku vo výroku rozsudku, ak nárok priznáva z takejto podmienky.

31. Odvolací súd preto potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie v celom odvolaním
napadnutom rozsahu ako vecne správny (§ 387 C.s.p.).

32. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd v súlade s ustanovením § 396
ods. 1 C.s.p. v spojení s ustanovením § 255 ods.1 C.s.p., keďže v odvolacom konaní úspešná žalobkyňa

má nárok na náhradu trov odvolacieho konania na ťarchu žalovaného v rozsahu 100 %.

33. Toto rozhodnutie prijal odvolací senát Krajského súdu v Prešove pomerom
hlasov 3:0 (§ 393 ods.2 veta druhá Civilného sporového poriadku).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh - § 428 CSP).