Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 21. november 2017

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 13Csp/52/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6116216877
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 11. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriel Slobodník

ECLI: ECLI:SK:OSBB:2017:6116216877.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Banská Bystrica v konaní pred sudcom JUDr. Gabrielom Slobodníkom v právnej veci

žalobkyne N. G., P.. XX. XX. XXXX, Y. E. W. XXXX/X, XXX XX Y. Y., V. E. G.U., P.. XX. XX. XXXX, Y. Y.
XXX, XXX XX E. proti žalovanému PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava,
IČO: 35 792 752, zastúpenom Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., so sídlom Kubániho
16, Bratislava, IČO: 47 233 516, o určenie neplatnosti právneho úkonu, dohodách o zrážkach zo mzdy,
zmlúv o revolvingových úveroch, bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru, a vydanie bezdôvodného
obohatenia, takto

r o z h o d o l :

Žalovaný je povinný zaplatiťžalobkyni7620,-Eur,vlehote3dníodprávoplatnostitohtorozhodnutia.

Súd žalobu vo zvyšnej časti z a m i e t a.

Žalovaný má nárok na náhradu trov konania voči žalobkyni v rozsahu 50 % s tým, že o výške tejto
náhrady bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením.

Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť súdny poplatok vo výške 197,13 Eur, na účet Slovenskej pošty, a.s. -

prevádzkovateľ systému, so sídlom Banská Bystrica, Partizánska cesta 9, IČO: 36 631 124, pripojeným
príkazom na úhradu, v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa sa podanou žalobou domáha, aby súd určil, že Dohody o zrážkach zo mzdy č.
XXXXXXXXXX V. I. XX.XX.XXXX, Č.. XXXXXXXXXX V. I. XX. XX. XXXX, Č.. XXXXXXXXXX V. I.
XX. XX. XXXX, Č.. XXXXXXXXXX V. I. XX. XX. XXXX, Č.. XXXXXXXXXX V. I. XX. XX. XXXX N. Č..
XXXXXXXXXX V. I. XX. XX. XXXX, uzavreté medzi ňou a žalovaným (ďalej „dohody o zrážkach zo
mzdy“) sú neplatné. Ďalej sa domáha, aby súd určil, že zmluvy o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX
V. I. XX. XX. XXXX, Č.. XXXXXXXXXX V. I. XX. XX. XXXX, Č.. XXXXXXXXXX V. I. XX. XX. XXXX,

Č.. XXXXXXXXXX V. I. XX. XX. XXXX, Č.. XXXXXXXXXX V. I. XX. XX. XXXX N. Č.. XXXXXXXXXX V.
I. XX. XX. XXXX (ďalej „zmluvy“, resp. „zmluva 1, 2, 3, 4, 5, 6“), sú neplatné, úvery bezúročné a bez
poplatkov, vydania bezdôvodného obohatenia vo výške 7 620,- Eur a náhrady trov konania.

2. Súd na návrh žalobkyne vydal neodkladné opatrenie (uznesením č. k. 13Csp/52/2016- 48 zo dňa
11. 10. 2016, právoplatným dňa 01. 11. 2016), ktorým nariadil žalovanému zdržať sa výkonu práva na
zrážky zo mzdy žalobkyne na základe uzavretých dohôd o zrážkach zo mzdy, a to do právoplatného

skončenia konania vo veci samej.

3. Žalobkyňa má za to, že zmluvy sú absolútne neplatné, nakoľko žalovaný pri ich uzatváraní
postupoval bez odbornej starostlivosti a v rozpore s dobrými mravmi, a obsahujú viaceré neprijateľnépodmienky (v bodoch 5,6 zmlúv je neprimeraná odplata - RPMN a ročná úroková sadzba 70,01 %,
v bode 7 sa dôkazné bremeno prenáša na spotrebiteľa, v bode 8 je neprimerane vysoký poplatok za
poskytnutie možnosti odkladu úverových splátok, ďalej neprimerane vysoké zmluvné pokuty, neplatnosť

rozhodcovskej doložky, prednosť úpravy úverových vzťahov podľa Obchodného zákonníka, absenciu
rozlíšenia splátok na splátku istiny, úroku a splátku iných poplatkov). Má za to, že úvery sú bezúročné
a bez poplatkov v zmysle § 11 ods. 1 písm. a) zákona č. 129/2010 Z. z. pre chýbajúce náležitosti v
zmysle § 9 ods. 2 písm. j), k), m), o), p), w). Zabezpečenie úverov dohodami o zrážkach zo mzdy je
podľa žalobkyne neprípustné, v rozpore s právom EÚ. Určenia neplatnosti dohôd o zrážkach zo mzdy

sa žalobkyňa domáha, aby nedochádzalo k zrážkam z jej mzdy (pozastavené do rozhodnutia vo veci
samej neodkladným opatrením) bez súdnej kontroly. Vzhľadom k tomu, že úvery sú bezúročné a bez
poplatkov, žalobkyňa sa zároveň domáha vydania bezdôvodného obohatenia zo zmlúv spolu vo výške
7 620,- Eur, keď čerpala celkom 9 019,28 Eur, doposiaľ zaplatila 16 639,28 Eur.

4. Žalovaný pri prvom úkone (v písomnom vyjadrení k žalobe) vzniesol námietku miestnej nepríslušnosti

a žiadal postúpiť vec príslušnému súdu, ktorým je všeobecný súd žalovaného, t.j. Okresný súd
Bratislava I z dôvodu, že vzťah bezdôvodného obohatenia medzi sporovými stranami je osobitným,
nie spotrebiteľským vzťahom (uznesenie Krajského súdu v Žiline sp. zn. 9Co/516/2015 zo dňa 29. 10.
2015). Súd považoval žalovaným včas vznesenú námietku miestnej nepríslušnosti za nedôvodnú, preto
v súlade s § 42 CSP na ňu neprihliadal, spor prejednal a rozhodol. Nárok na vydanie bezdôvodného

obohatenia má svoj základ v spotrebiteľskej zmluve (viď uznesenie NS SR sp. zn. 4Obdo/45/2012 zo
dňa 24. 06. 2013), preto v tomto prípade mala žalobkyňa ako spotrebiteľ možnosť výberu podať žalobu
na všeobecný súd žalovaného alebo na Okresný súd Banská Bystrica, ktorý je miestne príslušný na
konanie podľa § 19 písm. d) CSP.

5. Žalovaný navrhol žalobu v celom rozsahu zamietnuť s poukazom na nasledovné. Namieta
nepreukázanie naliehavého právneho záujmu v súvislosti s podanou žalobu. Pokiaľ sa žalobkyňa
domáha určenia neplatnosti zmlúv a neplatnosti dohôd o zrážkach zo mzdy, podľa Civilného sporového
poriadku (CSP) ide o neprípustnú žalobu podľa § 137 písm. c) CSP, keď žalobkyňa sa nedomáha určenia
práva, aj podľa § 137 písm. d) CSP, keď žiadny osobitný zákon takýto typ žaloby neupravuje.

6. Žalovaný má za to, že odplata v zmluvách nie je neprimerane vysoká. Poukázal na ustanovenie § 53
ods. 6 OZ, ktoré reguluje výšku odplaty v spotrebiteľskej zmluve tak, že nesmie podstatným spôsobom
prevyšovať priemernú odplatu obvykle požadovanú na finančnom trhu. Pri posudzovaní obdobnosti
prípadov sa prihliada najmä na finančnú situáciu spotrebiteľa, spôsob a mieru zabezpečenia jeho

záväzku, objem poskytnutých peňažných prostriedkov a lehotu splatnosti. Obvyklou odplatou, vzhľadom
na spôsob jej určovania v spojení s tým, že ide o odplatu na finančnom trhu (nie na bankovom trhu) je
potom podľa žalovaného hodnota priemernej odplaty určovanej Ministerstvom financií SR a táto bola v
čase uzatvorenia zmlúv od 45,11 % do 46,56 %.

7. K námietke žalobkyne ohľadom bodu 7 zmlúv uviedol, že ju považuje za nedôvodnú. Nie je možné
objektívne zistiť, k čomu smeruje, akých pohnútok sa týka, čo ňou žalobkyňa sleduje.

8. Žalovaný tvrdí, že dohoda o poskytnutí služby (uvedená v bode 8) je samostatným úkonom a jej
vznik nie je podmienkou pre vznik zmluvy o úvere a teda má povahu individuálneho dojednania. Dlžník

podpísaním tlačiva Žiadosti/zmluvy nepristupuje a neuzatvára automaticky dohodu o poskytnutí služby,
ktorá je osobitne podpisovaná. To že, uzavretie dohody o poskytnutí služby je samostatné, zdôrazňuje aj
grafické rozlíšenie dohody od ostatného obsahu zmluvy. Pokiaľ ide o poplatok za poskytnutie možnosti
odkladu splátok, povaha tejto odplaty ako neprijateľnej podmienky je v zmysle § 53 ods. 1 OZ vylúčená
z dôvodu jej samostatnej povahy ako ceny plnenia.

9. V súvislosti so zmluvnou pokutou (vo výške 0,065 % denne - 23,725 % ročne v prípade všetkých
zmlúv) poukázal na § 53b ods. 1 OZ v spojení s vykonávacím predpisom (§ 3a ods. 1, 2, 3 nariadenia
vlády č. 87/1995 Z.z.). Zákonodarca právnou úpravou pripustil, že sankcie za omeškanie (úrok z
omeškania, pokuty, penále a pod.) môžu byť dohodnuté popri sebe za rovnaké porušenie povinnosti

riadne splácať úver a dosiahnuť trojnásobok úrokovej sadzby úroku z omeškania s tým, že od momentu,
keď súčet všetkých sankcií bude rovnaký, ako suma poskytnutých peňažných prostriedkov, je možné
uplatniť iba zákonný úrok.10. Rozhodcovská zmluva nikdy nebola podmienkou uzavretia zmluvy o revolvingovom úvere. To
vyplýva z bodu 2 rozhodcovskej zmluvy, ale aj z práva na jednostranné odstúpenie od nej (bod 7). Z
formulácie rozhodcovskej zmluvy vyplýva, že spory zo zmluvy o revolvingovom úvere môžu byť riešené

buď v konaní pred všeobecným súdom alebo pred rozhodcovským súdom, pričom výber alternatívy
riešenia sporov ponecháva na strane podávajúcej žalobný návrh.

11. Žalovaný tvrdí, že zmluvy jednoznačne obsahujú náležitosť podľa § 9 ods. 2 písm. k) zákona č.
129/2010 Z.z., keď v bode 6 je zákonom vyžadovaná výška splátky (mesačná splátka - vrátane úrokov),

termín splatnosti splátky (splatnosť úveru) a počet splátok. Nad rámec toho zmluvy obsahujú aj dátum
splatnosti prvej splátky (v oznámení veriteľa o schválení úveru a v splátkovom kalendári, ktoré tvoria
neoddeliteľnú súčasť zmluvy). V tejto súvislosti poukázal na záver Súdneho dvora EÚ vo veci C-42/15
podľa ktorého článok 10 ods. 2 písm. h/ a i) smernice 2008/48 sa majú vykladať v tom zmysle, že zmluva
o úvere na dobu určitú stanovujúca amortizáciu istiny po sebe nasledujúcimi splátkami nemusí vo forme
amortizačnej tabuľky spresňovať, aká časť každej splátky bude započítaná na vrátenie tejto istiny. Tieto

ustanovenia v spojení s čl. 22 ods. 1 smernice bránia tomu, aby členský štát stanovil túto povinnosť vo
svojej vnútroštátnej právnej úprave.

12. Žalovaný poukázal na to, že Dohoda o zrážkach zo mzdy je zákonný spôsob zabezpečenia
pohľadávky (§ 551 OZ) a pre jej uplatnenie sa žiadne súdne rozhodnutie o pohľadávke nepredpokladá

ani nevyžaduje. Ak vnútroštátna úprava upravuje tento spôsob zabezpečenia, potom logicky nemôže
ísť o neprijateľnú podmienku. Tvrdenia žalobkyne odporujú aj poslednej novele zákona č. 129/2010
Z.z., pokiaľ ide o prípustnosť tejto formy zabezpečenia. Žalovaný popiera tvrdenie žalobkyne o rozpore
zrážok zo mzdy s právom Európskej únie. Európske právo žiadnym spôsobom inštitút zrážok zo mzdy
neupravuje, naopak, úpravu ponecháva na vnútroštátneho zákonodarcu (č. l. 1 ods. 2 smernice).

13. Žalovaný vzniesol námietku premlčania nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia z dôvodu
uplynutia subjektívnej aj objektívnej premlčacej lehoty. Nerozporoval tvrdenia žalobkyne o výške
poskytnutých peňažných prostriedkov (9 019,28 Eur), rozsahu jej plnenia (16 639,28 Eur). Subjektívna
premlčacia doba je viazaná na moment, kedy sa druhá zmluvná strana dozvie o tom, že došlo k

bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jej úkor obohatil (§ 107 ods. 1 OZ). Túto skutočnosť žalobkyňa
v žalobe žiadnym relevantným spôsobom neosvedčuje. V nadväznosti na uvedené je potom vylúčené
a zároveň objektívne nemožné určiť začiatok plynutia objektívnej 3-ročnej premlčacej lehoty, nakoľko
táto by potom neuplynula nikdy.

14. Zástupca žalobkyne považoval túto vznesenú námietku premlčania za nedôvodnú. Uviedol, že
žalobkyňa sa v auguste 2016 zdôverila so svojou situáciou rodine, ktorá získala všetky zmluvy,
spravila finančný audit žalobkyne a zistila, že zmluvy so žalovaným neobsahujú náležitosti vyžadované
zákonom, sú plné neprijateľných podmienok, dodávateľ zaúveroval vdovu (žalobkyňu) nad jej príjem a
tak dňa 08. 09. 2016 podala žalobu na príslušný súd, t.j. do dvoch rokov od vtedy ako sa dozvedela,

že zmluva neobsahuje zákonom vyžadované údaje a žalovaný sa bezdôvodne obohatil. Pokiaľ ide
objektívnu premlčaciu dobu podľa jeho názoru sa v danom prípade sa jedná o 10- ročnú premlčaciu
dobu (v tejto súvislosti poukázal na rozsudok Okresného súdu Prešov sp. zn. 20C/505/2015 zo dňa
05.09.2016 potvrdený rozsudkom Krajského súdu Prešov sp. zn. 3Co/243/2016 zo dňa 02. 02. 2017),
keď neuvedenie zákonných náležitostí v zmluvách nemožno hodnotiť inak ako konanie zamerané na

získanie bezdôvodného obohatenia bez právneho dôvodu, minimálne s nepriamym úmyslom.

15. Súd pojednával dňa 21. 11. 2017 v neprítomnosti žalovaného, a jeho právneho zástupcu, pričom
títo ospravedlnili svoju neúčasť a súhlasili s pojednávaním bez ich prítomnosti.

16. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi obsiahnutými v spise, najmä
so žiadosťou o poskytnutie revolvingového úveru/zmluva o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX
V. I. XX. XX. XXXX, žiadosťou o poskytnutie revolvingového úveru/zmluva o revolvingovom úvere
č. XXXXXXXXXX V. I. XX. XX. XXXX, žiadosťou o poskytnutie revolvingového úveru/zmluva o
revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX V. I. XX. XX. XXXX, žiadosťou o poskytnutie revolvingového

úveru/zmluva o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX V. I. XX. XX. XXXX, žiadosťou o poskytnutie
revolvingového úveru/zmluva o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX V. I. XX. XX. XXXX, oznámením
veriteľa o schválení úveru dlžníkovi - zmluva o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX V. I.
XX. XX. XXXX, žiadosťou o poskytnutie revolvingového úveru/zmluva o revolvingovom úvere č.XXXXXXXXXX V. I. XX. XX. XXXX, dohodami o zrážkach zo mzdy (č.l. 78 - 83 spisu), druhou žiadosťou
o zaslanie chýbajúcich kópií úverových zmlúv zo dňa 28. 08. 2016, odpoveďou na žiadosť, aktualizáciou
dlhu 02/2017 (č.l. 132 spisu), aktualizáciou dlhu 11/2017 (č.l. 149), prehľadom čerpaných a zaplatených

prostriedkov zo zmlúv 1/ - 6/ (č.l. 14), žiadosťami o vykonávanie zrážok zo mzdy (č.l. 16 - 18, 163),
rozhodcovskýmizmluvami,zmluvnýmidojednaniami,výkazmioúhradách(č.l.164-169),výpisomzúčtu
žalobkyne (č.l. 174 - 183), písomnými vyjadreniami sporových strán, výsluchom zástupcu žalobkyne,
pričom iné návrhy na dokazovanie neboli, a zistil tento skutkový stav:

17. Sporové strany uzatvorili celkom 6 zmlúv o revolvingovom úvere v dňoch XX. XX. XXXX, XX.
XX.XXXX,XX.XX.XXXX,XX.XX.XXXX,XX.XX.XXXX,N.XX.XX.XXXX,nazákladektorýchžalovaný
poskytol žalobkyni peňažné prostriedky za zmluvne dohodnutých podmienok (zo zmluvy 1 sumu 785,09
Eur, zo zmlúv 2/ a 6/ sumu 1 284,25 Eur, zo zmlúv 3/,4/ sumu 1 963,01 Eur, a zo zmluvy 5/ sumu 1 739,67
Eur, spolu 9 019,28 Eur), s dobou splácania 42 mesiacov. K uzatvoreniu zmlúv došlo tým spôsobom, že
najprv žalobkyňa podpísala a vyplnila body 1. až 5. žiadostí o poskytnutie revolvingového úveru/zmluvy

o revolvingovom úvere, následne zástupca žalovaného podpísal a vyplnil bod 6. predmetných žiadostí
(údaje o schválenom revolvingovom úvere v eur - nevypĺňajte) a vystavil oznámenia veriteľa o schválení
úveru dlžníkovi, ktoré mali byť prijatím návrhu a teda uzavretím zmlúv. Súd zistil, že návrhy na uzavretie
zmluvy (žiadosť) a prijatie návrhu (žiadosť - bod 6 a oznámenie veriteľa o schválení úveru dlžníkovi) nie
sú totožné a pri všetkých zmluvách sa líšia v údaji o RPMN pre úver s tým, že RPMN v bode 6 zmlúv

je nižšia ako ročná úroková sadzba príslušného úveru (napr. pri zmluve č. XXXXXXXXXX G.e v bode 6
RPMN za úver 65,06 %, ročná úroková sadzba 70,01 %).

18. V bode 8.1 zmlúv je dohoda o poskytnutí služby v podobe možnosti odkladu maximálne troch
akýchkoľvek splátok úveru, resp. revolvingu za dohodnutú odplatu a podľa bodu 8.4 zmlúv odplata za

poskytnutie odkladu splatnosti splátok úveru je splatná dňom uzavretia tejto Dohody o poskytnutí služby.
Bod 8.6 obsahuje zvlášť podpisy oboch zmluvných strán, vyhlásenie veriteľa, že uzavretie tejto dohody
o poskytnutí služby nie je podmienkou uzavretia zmluvy o revolvingovom úvere, a vyhlásenie dlžníka,
že túto dohodu o poskytnutí služby uzatvára na základe slobodnej vôle, jej obsahu porozumel a svojím
podpisom vyjadruje súhlas so všetkými jej ustanoveniami.

19. Podľa bodu 13. zmlúv riadnym vyplnením a následným podpisom žiadosti/zmluvy všetkými
zúčastnenými stranami uzatvoril veriteľ s dlžníkom zmluvu o revolvingovom úvere, ktorej neoddeliteľnou
súčasťou sú zmluvné dojednania (na zadnej strane tejto žiadosti/zmluvy).

20. V súvislosti s každou zmluvou zvlášť zmluvné strany zároveň uzatvorili dohodu o zrážkach zo
mzdy dlžníka -žalobkyne v zmysle § 551 OZ na zabezpečenie pohľadávok veriteľa - žalovaného zo
zmlúv. Na základe týchto dohôd žalovaný požiadal zamestnávateľa žalobkyne (Univerzita Mateja Bela)
o vykonávanie zrážok zo mzdy, a tieto boli vykonávané podľa predložených mzdových listov (č.l. 11, 12
spisu) a výkazov o úhradách za obdobie rokov 2013 až 2016, t.j. do nariadenia neodkladného opatrenia

uznesením č.k. 13Csp/52/2016 - 48 zo dňa 11. októbra 2016.

21. Žalobkyňa v žalobe tvrdí, že jej žalovaný celkom poskytol peňažné prostriedky zo zmlúv spolu vo
výške 9 019,28 Eur, zaplatila celkom 16 639,28 Eur (1414,- Eur na zmluvu 1/, 3 246,95 Eur na zmluvu
2, 3 916,33 Eur na zmluvu 3, 2927,- Eur na zmluvu 4, 3 065,- Eur na zmluvu 5, 2070,- Eur na zmluvu

6), teda výška bezdôvodného obohatenia žalovaného predstavuje 7 620,- Eur. Žalovaný tieto tvrdenia
nerozporoval, preto ich súd považoval za nesporné (§ 151 ods. 1 CSP).

22. Počas konania žalobkyňa v písomnom vyjadrení zo dňa 20. 09. 2017 zmenila skutkové tvrdenia
ohľadom aktuálnej výšky bezdôvodného obohatenia tak, že predstavuje 7 670,92 Eur (629,51 Eur zo

zmluvy 1 pri čerpanej sume 785,09 Eur a úhradách 1 414,60 Eur, 1962,70 Eur zo zmluvy 2 pri čerpanej
sume 1 284,25 Eur a úhradách 3 246,95 Eur, 2003,02 zo zmluvy 3 pri čerpanej sume 1 963,01 Eur a
úhradách 3 966,03, 963,99 Eur zo zmluvy 4 pri čerpanej sume 1 963,01 Eur a úhradách 2 927,- Eur, 1
325,44 Eur zo zmluvy 5 pri čerpanej sume 1739,67 Eur a úhradách 3 065,11 Eur, 786,26 Eur zo zmluvy 6
pri čerpanej sume 1 284,25 Eur a úhradách 2 070,51 Eur), o čom svedčia predložené výkazy o úhradách

a výpisy z účtov. Z aktualizácie dlhu k 11/2017 vyplýva výška bezdôvodného obohatenia 7 674,87 Eur
(zaplatená suma 16 694,15 Eur - čerpaných 9 019,28 Eur). Žalobkyňa však zmenu žaloby nenavrhla,
súd je žalobným návrhom viazaný (§ 216 CSP), pričom zástupca žalobkyne na pojednávaní dňa 21. 11.2017 uviedol, že žalobkyňa sa domáha vydania bezdôvodného obohatenia vo výške 7 620,- Eur, preto
súd ustálil, že predmetom konania je bezdôvodné obohatenie vo výške 7 620,- Eur.

23. Podľa § 2 písm. d) zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a
pôžičkách pre spotrebiteľov v znení účinnom v rozhodnom čase, je zmluvou o spotrebiteľskom úvere
zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje
poskytnutépeňažnéprostriedkyvrátiťazaplatiťcelkovénákladyspotrebiteľaspojenésospotrebiteľským
úverom.

24. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. v znení účinnom v rozhodnom čase, spotrebiteľským
úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy
o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci
poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.

25. Podľa § 9 ods. 1 veta prvá zákona č. 129/2010 Z. z. v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy,
zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu.

26. Podľa § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. v znení účinnom do 31. 12. 2012, zmluva o spotrebiteľskom
úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti:

f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru,
j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané
na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky
predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov,
k) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom

sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami
spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia.

27. Podľa § 11 ods. 1 písm. a) zákona č. 129/2010 Z. z. v znení účinnom do 31. 12. 2012, poskytnutý
spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere

nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1 a neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a
y) a § 10 ods. 1,
28. Podľa § 52 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení účinnom v čase uzatvorenia
zmlúv (ďalej „OZ“) spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára
dodávateľ so spotrebiteľom.

29. Podľa § 52 ods. 2 veta tretia OZ, v znení účinnom od 01. 05. 2014, na všetky právne vzťahy, ktorých
účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by
sa inak mali použiť normy obchodného práva.

30. Podľa § 53 ods. 1, 2 OZ spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len
"neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu
plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo
ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia

sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol
ovplyvniť ich obsah.

31. Podľa § 53 ods. 5 OZ, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

32. Podľa § 54 ods. 1 OZ, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť
od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv,
ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.

33. Podľa § 44 ods. 1, 2 OZ, zmluva je uzavretá okamihom, keď prijatie návrhu na uzavretie zmluvy

nadobúda účinnosť. Mlčanie alebo nečinnosť samy o sebe neznamenajú prijatie návrhu. Prijatie návrhu,
ktoré obsahuje dodatky, výhrady, obmedzenia alebo iné zmeny, je odmietnutím návrhu a považuje sa za
nový návrh. Prijatím návrhu je však odpoveď, ktorá vymedzuje obsah navrhovanej zmluvy inými slovami,
ak z odpovede nevyplýva zmena obsahu navrhovanej zmluvy.34. Podľa § 39 OZ, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo
ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

35. Podľa § 41 OZ, ak sa dôvod neplatnosti vzťahuje len na časť právneho úkonu, je neplatnou len táto
časť, pokiaľ z povahy právneho úkonu alebo z jeho obsahu alebo z okolností, za ktorých k nemu došlo,
nevyplýva, že túto časť nemožno oddeliť od ostatného obsahu.

36. Podľa § 451 ods. 1, 2 OZ kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.
Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením
z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový
prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

37. Podľa § 107 ods. 1, 2 OZ právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva

roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor
obohatil. Najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí za tri roky, a ak
ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa, keď k nemu došlo.

38. Podľa § 137 CSP žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o

a) splnení povinnosti,
b) nároku na usporiadanie práv a povinností strán, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami
vyplýva z osobitného predpisu,
c) určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie
je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu, alebo

d) určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu.

39. V konaní nebolo sporné, že sporové strany uzatvorili v období od 14. 07. 2011 do 13. 12.
2012, t.j. v priebehu cca 1 a pol roka 6 zmlúv o revolvingovom úvere. Ide o spotrebiteľské zmluvy podľa
§ 52 a nasl. OZ, keďže žalovaný ako dodávateľ konal pri ich plnení a uzatváraní v rámci predmetu svojej

podnikateľskej činnosti (§ 52 ods. 3 OZ) a žalobkyňa ako spotrebiteľ - fyzická osoba nekonala pri ich
uzatváraní v rámci predmetu svojej obchodnej alebo podnikateľskej činnosti (§ 53 ods. 4 OZ). Zároveň
sa predmetné zmluvy považujú za zmluvy o spotrebiteľskom úvere v zmysle zákona č. 129/2010 Z.
z. Taktiež bolo nesporné (§ 151 ods. 1 CSP), že na základe týchto zmlúv žalovaný vyplatil žalovanej
peňažné prostriedky v celkovej výške 9 019,28 Eur, pričom žalovaná podľa predložených listín zaplatila

do rozhodnutia súdu celkom 16 694,15 Eur.

40. Vzhľadom na zmenu právnej úpravy (zavedenie CSP od 1.7.2016) je potrebné súhlasiť s
argumentácioužalovaného,žeurčovaciažalobajevzmysleCSPohľadomprávnejskutočnostiprípustná
len vtedy, ak to ustanovuje osobitný predpis. Ustanovenie § 137 CSP obsahuje demonštratívny výpočet

druhov žalôb, pričom oproti predchádzajúcej právnej úprave obsiahnutej v zákone č. 99/1963 Zb.
Občianskom súdnom poriadku (§ 80) došlo k ich výraznej modifikácii. Od 01.07.2016 tak možno
žalobou požadovať, aby sa rozhodlo najmä o: 1/ splnení povinnosti (žaloby na plnenie), 2/ o nároku
na usporiadanie práv a povinností strán, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva
z osobitného predpisu (vyporiadanie BSM, vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, neoprávnená

stavba a iné), 3/ o určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý
právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu, alebo 4/ o určení právnej
skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu (žaloba o určení inej právnej skutočnosti, napríklad
vyplývajúcej zo Zákonníka práce, zákona o dobrovoľných dražbách a iných). Zákon tak stanovuje
najprv základné členenie žalôb, prípustných v civilnom sporovom konaní, pričom pre niektoré z týchto

druhov žalôb určuje aj ďalšie kritérium prípustnosti (pri určení či tu právo je alebo nie je, musí byť daný
naliehavý právny záujem, pri určení právnej skutočnosti musí byť taká možnosť daná iným právnym
predpisom). Vychádzajúc zo žalobného návrhu je zrejmé, že žalobkyňa sa domáha určenia právnej
skutočnosti (neplatnosti právneho úkonu - zmlúv a dohôd o zrážkach zo mzdy, a určenia úverov za
bezúročné a bez poplatkov), ktorá však, ako ďalej vyžaduje § 137 písm. d) CSP, nevyplýva z osobitného

predpisu, keď žiadny hmotnoprávny predpis nedáva možnosť sa žalobou domáhať určenia neplatnosti
zmlúv o spotrebiteľskom úvere, neplatnosti dohôd o zrážkach zo mzdy a určenia úveru za bezúročný
a bez poplatkov. Nakoľko v zmysle novej právnej úpravy obsiahnutej v CSP je takýto žalobný návrhneprípustný, súd musel zamietnuť žalobu v časti, pokiaľ žalobkyňa žiadala, aby súd určil zmluvy a
dohody o zrážkach zo mzdy za neplatné a úvery za bezúročné a bez poplatkov.

41. Na základe vykonaného dokazovania dospel súd k záveru, že žaloba je dôvodná v časti vydania
bezdôvodného obohatenia. K uzatvoreniu zmlúv došlo tým spôsobom, že najprv žalobkyňa podpísala
a vyplnila body 1. až 5. žiadostí o poskytnutie revolvingového úveru/zmluvy o revolvingovom úvere ako
jednostranného právneho úkonu, ktoré súd považuje za návrh na uzavretie zmluvy. Následne zástupca
žalovaného podpísal a vyplnil bod 6. predmetných žiadostí (údaje o schválenom revolvingovom úvere)

a vystavil oznámenia veriteľa o schválení úveru dlžníkovi, ktoré mali byť prijatím návrhu a teda uzavretím
zmlúv. Súd v rámci dokazovania zistil, že návrh na uzavretie zmluvy (žiadosť) a prijatie návrhu (žiadosť
- bod 6 a oznámenie veriteľa o schválení úveru dlžníkovi) nie sú totožné a líšia sa v údaji o RPMN pre
úver. Vzhľadom na uvedené nemožno hovoriť o akceptácii návrhu (žiadosti) zo strany žalovaného, ale
o novom návrhu, ktorý by mala žalobkyňa písomne prijať alebo odmietnuť (§ 44 OZ). V konaní však
nebolo preukázané, že by žalobkyňa následne urobila ďalší písomný úkon, z ktorého by vyplynulo, že by

takýto nový návrh žalovaného prijala. Súd teda na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru,
že nemal preukázanú existenciu dvoch platných vzájomných a obsahovo zhodných písomných prejavov
vôle zmluvných strán v časti údajov o výške ročnej percentuálnej miere nákladov (RPMN) pre úver (je
právne bezvýznamné, či zmena týchto údajov bola v prospech alebo v neprospech spotrebiteľa). Súd
preto dospel k záveru, že zmluvy neobsahujú náležitosť podľa § 9 ods. 2 písm. j) zákona č. 129/2010

Z. z. a to RPMN.

42. Súd ďalej zistil, že zmluvy neobsahujú termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru v
zmysle § 9 ods. 2 písm. f) zákona č. 129/2010 Z.z. Tento je uvedený iba v oznámení veriteľa o
schválení úveru dlžníkovi, ktoré nie je podpísané žalobkyňou. Je nepochybné, že v čase uzatvárania

zmluvy o revolvingovom úvere, listina označená ako žiadosť/zmluva takýto údaj vôbec neobsahovala.
Konvalidovanie obsahu zmluvy o tento údaj nemožno nahradiť listinou žalovaného - oznámením
veriteľa o schválení úveru dlžníkovi, a to ani za situácie, keď sa v bode 7.1 zmluvných dojednaní
uvádza, že toto oznámenie predstavuje neoddeliteľnú súčasť zmluvy, nakoľko sa nepochybne jedná
o zmluvné dojednania vypracované žalovaným, pričom aj žiadosť/zmluva je formulárového charakteru

bez možnosti ovplyvnenia textu zmluvných dojednaní spotrebiteľom vrátane bodu 13 žiadosti/zmluvy o
revolvingovom úvere (viď rozhodnutie Krajského súdu Banská Bystrica 14Co/23/2017 zo dňa 31. 10.
2017 vo veci totožného veriteľa).

43. Pokiaľ ide o náležitosť podľa § 9 ods. 2 písm. k) zákona č. 129/2010 Z. z. - výšku, počet a termíny

splátok istiny, úrokov a iných poplatkov pravdou je, že zmluvy obsahujú iba sumu mesačnej splátky bez
toho, aby bolo zrejmé aká časť mesačnej splátky je určená na úhradu istiny, aká časť na úhradu úrokov,
prípadne poplatkov. S poukazom na rozsudok Súdneho dvora Európskej únie vo veci C-42/15, z ktorého
vyplýva, že Smernica Európskeho parlamentu a Rady č. 48/2008 o zmluvách o spotrebiteľskom úvere
bráni členským štátom, aby vo svojej vnútroštátnej úprave stanovili ako povinnosť do zmluvy o úvere

iné náležitosti, než sú tie, ktoré vymenúva smernica, pričom ustanovenie § 9 ods. 2 písm. k/ zákona
č. 129/2010 Z. z. je v rozpore so smernicou, dospel súd k záveru, že nie je potrebné, aby zmluva o
spotrebiteľskom úvere obsahovala aj údaj o tom, aká časť splátky bude započítaná na istinu a aká na
úroky.

44. Vzhľadom na uvedené súd považoval poskytnuté úvery za bezúročné a bez poplatkov v zmysle §
11 ods. 1 písm. a) zákona č. 129/2010 Z. z. v znení účinnom do 31. 12. 2012 pre chýbajúce náležitosti v
zmysle § 9 ods. 2 písm. f), j) zákona č. 129/2010 Z.z. v znení účinnom v rozhodnom čase, resp. v zmysle
§ 11 ods. 1 písm. b) tohto zákona pre nesprávny údaj o RPMN v neprospech spotrebiteľa (výška RPMN
je nižšia ako ročná úroková sadzba čo je nelogické, keď RPMN prestavuje všetky náklady spojené s

úverom). Aj Krajský súd v Žiline v rozsudku 9Co/31/2016 zo dňa 18. 02. 2016 skonštatoval, že pokiaľ
zmluva uzatvorená medzi účastníkmi niektorú z podstatných náležitostí vymenovaných v § 9 ods. 2
písm. písm. a) až k), r) a y) a § 10 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. neobsahuje, nie je zároveň vo vzťahu k
tejto náležitosti zachovaná písomná forma a poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov.
45. Vzhľadom na právnu fikciu, podľa ktorej sa poskytnuté úvery považujú za bezúročné a bez poplatkov,

je plnenie prijaté žalovaným od žalobkyne nad rámec čerpaných prostriedkov plnením bez právneho
dôvodu a teda ide o bezdôvodné obohatenie na strane žalovaného, ktoré musí vydať (§ 451 ods. 2 OZ).
Nebolo sporné, že žalobkyni boli zo zmlúv žalovaným reálne vyplateného peňažné prostriedky vo výške
9 019,28 Eur, pričom celkom zaplatila 16 694,15 Eur, preto súd viazaný žalobným návrhom žalobe v častio zaplatenie 7 620,- Eur vyhovel majúc za to, že tento nárok nie je premlčaný. Pri premlčaní práva na
vydanie získaného bezdôvodného obohatenia je zákonom ustanovená kombinovaná premlčacia doba a
tosubjektívna-dvojročná(§107ods.1)aobjektívna(§107ods.2),ktorejdĺžkajeurčenározdielnepodľa

charakteru získania bezdôvodného obohatenia (3 roky pri nedbanlivosti, 10 rokov ak ide o úmyselné
konanie). Pre začiatok behu subjektívnej premlčacej doby sa vyžaduje skutočná, nie iba predpokladaná
vedomosť oprávneného o tom, že na jeho úkor bolo získané bezdôvodné obohatenie a kto ho získal.
Pritom nie je rozhodujúce, že oprávnený sa mohol o získaní tohto obohatenia na jeho úkor dozvedieť
pri vynaložení potrebnej starostlivosti prípadne aj skôr. Naproti tomu, plynutie objektívnej premlčacej

doby je upravené bez akejkoľvek závislosti na subjektívnej vedomosti oprávneného o bezdôvodnom
obohatení získanom na jeho úkor; v zmysle ustanovenia § 107 ods. 2 OZ plynie odo dňa, kedy skutočne
(fakticky) došlo k získaniu bezdôvodného obohatenia (Ro NS ČR sp. zn. 30Cdo 2758/2006 z 14. 08.
2007). Bezdôvodné obohatenie získané plnením bez právneho dôvodu vzniká už samotným prijatím
tohto plnenia; týmto okamihom začína plynúť objektívna premlčacia doba (Ro NS ČR 33Cdo 1864/2000
zo dňa 30. 05. 2001). Zmluvy boli uzatvorené v časovom období od 14.11.2011 do 13. 12. 2012 a žaloba

doručená na súd dňa 12. 09. 2016 po tom, čo sa žalobkyňa v auguste 2016 zdôverila so svojou situáciou
rodine, ktorá získala všetky zmluvy a spravila finančný audit, pričom žalobkyňa zaplatila žalovanému
úvery nad rámec čerpaných prostriedkov pred podaním žaloby. Súd nemá dôvod neveriť, že žalobkyňa
sa o bezdôvodnom obohatení dozvedela v auguste 2016, pričom žalovaný nepreukázal opak. Súd sa
stotožňuje s názorom žalobkyne, že v danom prípade nemožno neuvedenie obligatórnych náležitostí

zmlúv (najmä RPMN) hodnotiť inak, ako konanie zamerané na získanie bezdôvodného obohatenia
bez právneho dôvodu, hoci aj s nepriamym úmyslom, teda platí 10- ročná objektívna premlčacia doba
(rovnako rozsudok Krajského súdu v Prešove z 12. decembra 2011, sp. zn. 7Co/84/2011). Keďže
tak subjektívna dvojročná doba, ako aj objektívna desaťročná premlčacia doba boli zachované, súd
považoval žalobu za včas podanú, preto jej v časti bezdôvodného obohatenia v uplatnenej výške 7 620,-

Eur vyhovel.

46. Vzhľadom na záver o bezúročnosti a bezpoplatkovosti úverov súd tvrdenia žalobkyne o neprimeranej
odplate a sankciách bližšie neskúmal.

47. Nesprávny je záver žalobkyne spočívajúci v tom, že rozhodcovská zmluva je neplatný právny úkon,
nakoľko rozhodcovská zmluva uzavretá medzi stranami sporu má povahu individuálneho dojednania.
V rozhodcovskej zmluve sa výslovne uvádza (bod 2.), že uzatvorenie rozhodcovskej zmluvy nie je
podmienkou uzatvorenia a vykonávania zmluvy o revolvingovom úvere a súčasne dlžník nie je povinný
prijať návrh danej rozhodcovskej zmluvy. Taktiež v bode 7. rozhodcovskej zmluvy je uvedené, že dlžník

má právo od zmluvy odstúpiť do 14 dní, pričom toto odstúpenie nemá vplyv na zmluvu o revolvingovom
úvere a druhá strana (veriteľ) nemôže odstúpenie nijako ovplyvniť. A napokon v bode 5 sa uvádza,
že akékoľvek spory budú riešené cestou príslušného súdu v súdnom konaní alebo v rozhodcovskom
konaní. Potom má dlžník jednoznačne možnosť ovplyvniť to, či vec bude alebo nebude riešená v
rozhodcovskomkonaníresp.predakýmsúdom(čivšeobecnýmaleborozhodcovským).Tátoskutočnosť

potom vylučuje, aby rozhodcovská zmluva bola kvalifikovaná ako neprijateľná zmluvná podmienka (viď
napr. uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 15Co/38/2016 z 1.8.2017).

48.Inštitútdohodyozrážkachzomzdy(§551)ješpeciálnymzabezpečovacímprostriedkomakcesorickej
povahy, ktorý vo vzťahu k hlavnému záväzku plní funkciu zabezpečovaciu (pre veriteľa zabezpečuje jeho

nárok voči dlžníkovi) a uhradzovaciu (ak dlh nie riadne a včas splnený môže veriteľ pristúpiť k úhrade
dlhu prostredníctvom zabezpečovacieho prostriedku). Dohoda o zrážkach zo mzdy je akcesorická vo
vzťahu k hlavnému záväzku, bez existencie ktorého zaniká. Ak zanikol záväzok zo zmlúv splnením,
zanikol aj akcesorický záväzok (dohody o zrážkach zo mzdy) a teda neexistuje naliehavý právny záujem
na určení ich neplatnosti.

49. Pokiaľ ide o Dohodu o poskytnutí služby (body 8.1 - 8.6 zmluvy) uvedenú podmienku (bod 8.1 zmluvy
-Dohodaoposkytnutíslužby)užsúdyvyhlásilizaneprijateľnú(napr.OkresnýsúdPrešovvrozsudkuč.k.
10C/291/2014 -36 zo dňa 05.12. 2014 v spojení s rozsudkom KS Prešov sp. zn. 15Co/70/2015 zo dňa
27. 05. 2015). Občiansky zákonník neprijateľné podmienky taxatívne nevymenúva, ale dáva možnosť

vyvodiť dôsledky zo zmluvného dojednania v spotrebiteľskej zmluve, ak spôsobuje značnú nerovnováhu
v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa (§ 53 ods. 1 OZ). Zmluvné dojednanie bod 8.1 bolo
žalovaným vopred zakomponované do textu formulárovej zmluvy v takom znení, že bez ohľadu na to, či
spotrebiteľ možnosť odkladu splátok niekedy v budúcnosti využije, a či bude mať o túto službu záujemalebo nie, žalovaný si odplatu vyúčtoval už v čase uzavretia zmlúv. Takéto zmluvné dojednanie, ktoré
oprávňuje žalovaného na neprimerane vysokú odplatu za poskytnutie služby, so splatnosťou ihneď pri
poskytnutí úveru a jej jednostranné započítanie s úverovými prostriedkami na vyplatenie, je jednoznačne

neprijateľná a neplatná podmienka podľa § 53 ods. 1, 5 OZ.

50. Vzhľadom na vyššie uvedené súd žalobe v časti bezdôvodného obohatenia vyhovel a vo zvyšnej
časti zamietol. V súlade s § 333 CSP v danej veci nariadené neodkladné opatrenie zanikne ex lege
uplynutím času, na ktorý bolo nariadené, t.j. právoplatnosťou rozhodnutia vo veci samej.

51. O trovách konania súd v zmysle § 255 ods. 2 v spojení s § 262 ods. 1 CSP, t.j. podľa pomeru úspechu
strán v spore. V konaní bol úspešnejší žalovaný, pretože neuspel iba v časti bezdôvodného obohatenia,
vo zvyšnej časti mal úspech (pokiaľ sa žalobkyňa domáhala určenia neplatnosti zmlúv, dohôd o zrážkach
zo mzdy a určenia úverov za bezúročné a bez poplatkov). Jeho čistý úspech v konaní potom predstavuje
po odčítaní pomeru jeho úspechu (75 %) a neúspechu (25 %) 50 %, preto súd v súlade s § 255 ods.

2 CSP priznal žalovanému voči menej úspešnej žalobkyni nárok na náhradu trov konania v rozsahu
50 %. Po právoplatnosti tohto rozsudku rozhodne o výške náhrady trov žalobcu vyšší súdny úradník
samostatným uznesením (§ 262 ods. 2 CSP).

52. Vzhľadom k tomu, že žalobkyňa je oslobodená od súdnych poplatkov, v súlade s § 2 ods. 2 zákona č.

71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch má podľa výsledku sporu hradiť súdny poplatok za žalobu žalovaný.
Jeho neúspech v spore je 25 %, preto v tomto rozsahu mu súd uložil povinnosť zaplatiť súdne poplatky
(súdny poplatok podľa položky 1 písm. a/, b/ Sadzobníka poplatkov z bezdôvodného obohatenia 457,-
Eur, z určovacích výrokov 3x 99,50 Eur + poplatok za návrh na nariadenie neodkladného opatrenia 33,-
Eur, spolu 788,50 Eur a z toho 25 % predstavuje 197,13 Eur).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie vo vyhotovení dvojmo do 15 dní od doručenia jeho
písomného vyhotovenia, písomne na Okresný súd Banská Bystrica.

V odvolaní treba popri všeobecných náležitostiach (§ 127 Civilného sporového poriadku) uviesť, proti

ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje
za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa
rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie je
potrebné predložiť v potrebnom počte rovnopisov inak súd zhotoví kópie na trovy odvolateľa.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1
CSP).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný rozsudok,
môže oprávnený podať návrh na výkon exekúcie podľa zákona č.

233/1995 Z. z. Exekučný poriadok v znení neskorších predpisov.