Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 12. október 2017

Súd: Okresný súd Galanta
Spisová značka: 17C/294/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2316212108
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 10. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marianna Hosťovecká

ECLI: ECLI:SK:OSGA:2017:2316212108.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Galanta, v konaní vedenom pred sudkyňou JUDr. Mariannou Hosťoveckou, v právnej veci

žalobcu: Prima banka Slovensko, a.s., so sídlom 010 11 Žilina, Hodžova 11, IČO: 31 575 951, proti
žalovanému: Ľ. R., nar. X. X. XXXX, trvale bytom XXX XX F. č. XXX, o zaplatenie 1897,89 eura s
príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 1721,67 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 %
ročne od 1. 7. 2016 do zaplatenia, a to do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Vo zvyšnej časti súd žalobu zamieta.

Súd priznáva žalobcovi voči žalovanému náhradu trov konania vo výške 75,02 %, o ktorej výške súd
rozhodne samostatným uznesením podľa § 262 ods. 2 CSP.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa svojou žalobou zo dňa 29. 6. 2016 domáhal, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie
sumy nezaplatenej istiny vo výške 1897,89 eura, úrokov 73,67 eura, úrokov z omeškania 1,38 eura,
úroku z omeškania 5 % p.a. zo sumy 1897,89 eura od 27. 5. 2016 do zaplatenia, úroku z omeškania
5 % p.a. zo sumy 73,67 eura od 27. 5. 2016 do zaplatenia, poplatku za poistenie 1,46 eura a náhradu
trov konania.

2. Svoju žalobu odôvodnil tým, že žalobca uzatvoril so žalovaným dňa 27. 4. 2015 Úverovú zmluvu
číslo XXXXXX (ďalej len ÚZ), na základe ktorej žalobca poskytol žalovanému úver vo výške 2000,- eur.
Poskytnutý úver sa žalovaný zaviazal splatiť spolu s úrokom v pravidelných mesačných splátkach v
termíne splatnosti do 22. 4. 2024.

3. Žalovaný porušil svoje zmluvné povinnosti a preto bol listom zo dňa 26. 5. 2016 vyzvaný na predčasné

splatenie úveru najneskôr do 5. 6. 2016.

4. Dlh žalovaného predstavuje ku dňu zosplatnenia sumu 2034,40 eura a to:
- nezaplatená istina úveru 1897,89 eura,
- úroky 73,67 eura,
- úroky z omeškania 1,38 eura,
- nezaplatené poplatky za poistenie 1,46 eura,

- poplatky za upomienky a výzvu na predčasné splatenie úveru 60,- eur (túto sumu si žalobca žalobou
neuplatnil).Žalovaný po zosplatnení úveru uhradil 0,- eur. Žalobca si žalobou uplatnil zaplatenie sumy 1974,40 eura
s príslušenstvom.

5. Žalovaný sa k žalobe nevyjadril.

6. Súd na deň 12. 10. 2017 vytýčil termín pojednávania, na ktoré sa strany nedostavili. Žalobca tak
nevyužil svoje právo pred súdom spresniť a objasniť skutočnosti tvrdené v žalobe.

7. Nová právna úprava v ustanovení § 150 CSP zakotvuje tzv. povinnosť tvrdenia, teda procesnú
povinnosť,ktorejnesplneniejesankcionovanéprocesnýmiprostriedkami,predovšetkýmvoformerýchlej
straty sporu. Strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové
tvrdenia týkajúce sa sporu. Táto povinnosť tvrdenia sa vzťahuje na skutkové okolnosti súvisiace
s procesným útokom alebo procesnou obranou strany sporu a je koncepčným predpokladom tzv.
sudcovskej koncentrácie civilného sporového konania (§ 153 CSP). Súd nemôže vyzývať (s poukazom

nadodržiavaniezásadykontradiktórnostikonaniaarovnostistrán)stranunapreukázaniesvojichtvrdení,
a pri svojom rozhodovaní v merite veci vychádza z toho, čo strana v konaní preukáže a to ku dňu, kedy
rozhoduje. Tu súd poukazuje aj na to, že na dôkazy predložené po vyhlásení rozsudku nie je možné
prihliadať. Podanie žaloby tak, ako to predpokladá zákon, je zodpovednosťou tej-ktorej strany a súd
predpokladá, v zmysle zásady „neznalosť zákona neospravedlňuje“, že strany vedia, aké náležitosti

žaloba musí obsahovať a že musia uviesť skutkové tvrdenia a tieto náležite podporiť relevantnými
dôkazmi.

8. Ak aj súd rozhodol bez prítomnosti strán sporu, na čo mal splnené procesné podmienky, ak žalobu
v časti zamietol pre neunesenie dôkazného bremena, takýmto postupom nemohol súd stranám odňať

možnosť konať pred súdom a to s poukazom na uznesenie NS SR sp. zn. 4 Cdo 13/2009 z 24.
2. 2010 (Základnou normou upravujúcou bremeno tvrdenia a preukazovania je ustanovenie § 120
ods. 1 veta prvá O.s.p. (teraz § 150 CSP), podľa ktorého účastníci sú povinní označiť dôkazy na
preukázanie svojich tvrdení. Uvedené ustanovenie stanovuje dôkaznú povinnosť účastníkov v sporovom
konaní, t. j. povinnosť označiť dôkazy na svoje tvrdenia. Iniciatíva pri zhromažďovaní dôkazov leží

zásadne na účastníkoch konania. Účastník, ktorý neoznačil dôkazy potrebné na preukázanie svojich
tvrdení, nesie nepriaznivé dôsledky v podobe takého rozhodnutia súdu, ktoré bude vychádzať zo
skutkového stavu zisteného na základe vykonaných dôkazov. Aby účastník mohol splniť svoju zákonnú
povinnosť označiť potrebné dôkazy, musí predovšetkým splniť svoju povinnosť tvrdenia. Predpokladom
dôkaznej povinnosti je teda tvrdenie skutočností účastníkom, tzv. bremeno tvrdenia. Medzi povinnosťou

tvrdenia a dôkaznou povinnosťou je úzka vzájomná väzba. Ak účastník nesplní svoju povinnosť tvrdiť
skutočnosti rozhodné z hľadiska hypotézy právnej normy, potom spravidla ani nemôže splniť dôkaznú
povinnosť. Nesplnenie povinnosti tvrdenia, teda neunesenie bremena tvrdenia, má za následok, že
skutočnosť, ktorú účastník vôbec netvrdil a ktorá nevyšla inak v konaní najavo, spravidla nebude
predmetom dokazovania. Ak ide o skutočnosť rozhodnú podľa hmotného práva, potom neunesenie

bremena tvrdenia o tejto skutočnosti bude mať pre účastníka väčšinou za následok pre neho nepriaznivé
rozhodnutie. Zákon účastníkom ukladá povinnosť tvrdiť všetky potrebné skutočnosti; potrebnosť, teda
okruh rozhodujúcich skutočností, je určovaný hypotézou hmotnoprávnej normy, ktorá upravuje sporný
právny pomer účastníkov. Táto norma zásadne určuje jednak rozsah dôkazného bremena, t. j. okruh
skutočností, ktoré musia byť ako rozhodné preukázané, jednak nositeľa dôkazného bremena.), ako aj na

rozsudok NS SR sp. zn. 4Cdo/217/2007 z 27. 7. 2009 (Účastníci konania teda majú povinnosť tvrdenia
a povinnosť tvrdenie preukázať. Ak účastník neunesie dôkaznú povinnosť, resp. dôkazné bremeno, má
to pre neho nepriaznivý následok v tom, že súd pristúpi k vydaniu pre neho nepriaznivého rozhodnutia
vo veci.)

9. S poukazom na nález Ústavného súdu SR pod číslom konania I. ÚS 38/2013 - 50 zo dňa 24. 10. 2013
súd konštatuje, že k odňatiu možnosti konať pred súdom nedochádza ani údajným porušením zásady
kontradiktórnosti ako základnej súčasti práva na spravodlivý proces. Táto zásada znamená, že obom
stranám konania musí byť daná možnosť zoznámiť sa so stanoviskami a dôkazmi predloženými súdu
s cieľom ovplyvniť jeho rozhodnutie - či už protistranou alebo na konaní nezúčastneným subjektom, od

ktorého si prípadne súd takéto vyjadrenie alebo dôkaz môže vyžiadať - a vyjadriť sa k nim (porovnaj
Kmec, J., Kosař, D., Kratochvíl, J., Bobek, M. Evropská úmluva o lidských právech. Komentář. 1. Vydání.
Praha : C. H. Beck, 2012, s. 740). Kontradiktórnosť je prenos dôkazného bremena zo súdu na strany,
resp. rokovací spôsob súdneho procesu. Právo na kontradiktórny proces nemá absolútny charakter ajeho rozsah sa môže líšiť najmä v závislosti na zvláštnostiach daného konania. Nebráni súdu, aby od
tohto pravidla v záujme procesnej ekonómie upustil, ak je zrejmé, že nezoznámenie strany napr. so
stanoviskom iných strán nemôže mať akýkoľvek vplyv na výsledok konania pred nimi.

10.Súdďalejuvádza,ževprípade,aksavodôvodnenínezaoberalkonkrétnounámietkoustránkonania,
urobil tak preto, že daný argument a taktiež odpoveď naň nepovažoval pre rozhodnutie za rozhodujúce
(Ruiz Torija c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-A, s.12, § 29; Hiro Balani c. Španielsko
z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-B; Georgiadis c. Grécko z 29. mája 1997; Higgins c. Francúzsko

z 19. februára 1998).

11. Súd dáva do pozornosti, že do obsahu základného práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej
republiky a práva na spravodlivý súdny proces podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práva
slobôd nepatrí dožadovať sa stranou navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov (I. ÚS
97/97), resp. toho, aby súdy preberali alebo sa riadili výkladom všeobecne záväzných predpisov, ktorý

predkladá strana (II. ÚS 3/97, II. ÚS 251/03).

12. Súd sa oboznámil s obsahom spisu a listinnými dôkazmi v ňom založených - Úverová zmluva
číslo 206360 (ÚZ), výzva na predčasné splatenie úveru zo dňa 26. 5. 2016, prehľad vykonaných úhrad
žalovaného a zistil nasledovný skutkový a právny stav veci:

13. Žalobca podal žalobu tak, ako je vyššie popísaná.

14. V úvode súd poznamenáva, že priložené obchodné podmienky a všeobecné obchodné podmienky
žalobcu súd nemohol preskúmať, nakoľko boli predložené v kópii s minimálnou výškou písma. Dôkazné

prostriedky majú byť súdu predkladané tak, aby dokazovanie súd mohol aj reálne vykonať (v danom
prípade oboznámením sa ich prečítaním), predloženie listinných dôkazov nemôže byť len formálne
(všeobecné podmienky a obchodné podmienky sú absolútne nečitateľné z dôvodu veľkosti zvoleného
písma). Uvedené je potom na ťarchu žalobcu, ktorý si sám zvolil predloženie takto vytlačeného dôkazu.

15. Uzatvorená úverová zmluva podlieha právnej úprave zakotvenej v § 52 a nasledujúceho
občianskeho zákonníka ako aj zákona číslo 129/2010 Z.z. (oba predpisy účinné k 27. 4. 2015).
Žalobca nepreukázal, že žalovaný vystupoval ako podnikateľ, zmluva ani neuvádza údaje svedčiace
takémuto záveru (napr. žalovaný je na nej identifikovaný rodným číslom). Aj Najvyšší súd SR vo svojich
rozhodnutiach ustálil, že v prípade spotrebiteľských zmlúv sa na právne vzťahy uplatnia prednostne

ustanovenia Občianskeho zákonníka (NS SR v rozsudku zo dňa 21. 4. 2015, sp. zn. 3MCdo/14/2014,
ustálil, že ako § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, tak aj § 52 ods. 2 veta tretia
občianskeho zákonníka, nadobudli účinnosť 1. mája 2014 a právne predpisy, ktorých súčasťou sú,
nemajú prechodné ustanovenia, čo znamená, že od ich účinnosti sa vzťahujú aj na právne vzťahy
založené pred týmto dňom).

16. Dňa 27. 4. 2015 uzatvoril žalobca so žalovaným Úverovú zmluvu č. XXXXXX, v zmysle ktorej, bola
žalovanému schválená pôžička - bezúčelový úver vo výške 2000,- eur. Podľa úverovej zmluvy úver bol
dohodnutý so splatnosťou 108 mesiacov, vždy k 20. dňu v mesiaci po 29,94 eura mesačne, pričom
zo zmluvy nevyplýva splatnosť istiny, úrokov a poplatkov, konečná splatnosť úveru 22. 4. 2024, RPMN

úveru 13,23 %, ročná úroková sadzba 11,5 %, celková čiastka, ktorú má odporca uhradiť navrhovateľovi
je 3293,52 eura. Žalobca súdu preukázal, že žalovaný ku dňu rozhodnutia súdu uhradil celkovo 278,33
eura (č. l. 20 spisu).

17. Jedná sa o spotrebiteľský úver, preto je potrebné pri posudzovaní vzájomných práv a povinností

použiť ustanovenia Občianskeho zákonníka. Nie je možné ho posúdiť ako absolútny obchod podľa
ustanovení Obchodného zákonníka, nakoľko takýto výklad by bol v príkrom rozpore so záujmami
spotrebiteľa a v jeho neprospech a porušením § 54 ods. 2 OZ. K uvedenému smeruje aj doterajšia
súdna prax, ako aj zmena Občianskeho zákonníka, ktorá síce bola pôvodne účinná od 12. 6. 2014
(ďalšou novelou č. 151/2014 Z.z. je účinnosť odložená na 1. 4. 2015), avšak je len potvrdením zámeru

zákonodarcu pri ochrane práv spotrebiteľa. Navyše zák. č. 129/2010 Z.z. vo svojom ustanovení §-u 1
ods. 2 jednoznačne stanovuje, že spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie
peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženejplatby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi, nie úveru podľa § 497 a
nasl. Obchodného zákonníka.

18. Podľa § 52 ods. 1 a 2 OZ (účinný k 27. 4. 2015), (1) Spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez
ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
(2) Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne
vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany,
ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom

je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je
spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali
použiť normy obchodného práva.

Podľa § 53b ods. 1 OZ, Ak je predmetom spotrebiteľskej zmluvy poskytnutie peňažných prostriedkov
spotrebiteľovi za odplatu, sankcie za omeškanie s plnením záväzku spotrebiteľa spolu nesmú byť vyššie,

ako ustanoví vykonávací predpis.

Podľa§54ods.1a2OZ,(1)Zmluvnépodmienkyupravenéspotrebiteľskouzmluvousanemôžuodchýliť
od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv,
ktoré mu tento zákon alebo osobitné predpisy na ochranu spotrebiteľa priznávajú, alebo si inak zhoršiť

svoje zmluvné postavenie.
(2) V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

19. Podľa § 1 ods. 1 zák. č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre
spotrebiteľovaozmeneadoplneníniektorýchzákonov,účinnýk27.4.2015,Tentozákonupravujepráva

a povinnosti súvisiace s poskytovaním spotrebiteľského úveru na základe zmluvy o spotrebiteľskom
úvere, podmienky poskytovania spotrebiteľského úveru, náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
spôsob výpočtu celkových nákladov spotrebiteľa spojených s poskytovaním spotrebiteľského úveru,
podmienky na udelenie povolenia na poskytovanie spotrebiteľských úverov, podmienky na výkon
činnosti veriteľa a ďalšie opatrenia na ochranu spotrebiteľa.

Podľa § 9 ods. 1, ods. 2 písm. l/ cit. zák., (1) Zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú
formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom
trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi.
(2) Zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí

obsahovať tieto náležitosti:
l) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom
sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami
spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia.

Podľa § 11 ods. 1 písm. b/ cit. zák., Poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez
poplatkov, ak
b) zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až l), s), z) a aa).

20. Vzhľadom na citovaný § 9 ods. 1 a 2 písm. l/ zákona č. 129/2010 Z.z. predloženú ÚZ súd považuje

za bezúročnú a bez poplatkov, nakoľko v nej absentujú údaje podľa § 9 ods. 2 písmeno l/. súd sa
nestotožňuje s právnou argumentáciou žalobcu v tom, že tento údaj nebolo možné zakomponovať do
zmluvy o úvere, zákon jednoznačne stanovuje povinnosť tieto údaje uvádzať a akýkoľvek postup banky,
ktorá tento údaj do zmluvy neuvedie, je obchádzaním zákona a teda absolútne neplatným právnym
úkonom (§ 39 OZ). Spotrebiteľ pri podpise zmluvy musí mať jednoznačne stanovené jeho povinnosti

tak, aby tieto nemohli byť ľubovoľne jednostranne menené či dopĺňané v neprospech spotrebiteľa, čo by
bolo zneužívaním postavenia silnejšieho subjektu v tomto záväzkovom vzťahu. Potom podľa § 11 ods.
1 písm. b/ zák. č. 129/2010 Z.z. je úver nutné považovať za bezúročný a bez poplatkov.

21. Povinnosťou žalovaného je potom vrátiť žalobcovi úver v takej výške, ako mu bol reálne vyplatený,

t. j. v danom prípade vo výške 2000,- eur po zohľadnení uhradených splátok. Keďže úver je bezúročný
a bez poplatkov, súd zarátal všetky platby žalovaného, t. j. aj tie, ktoré boli zarátané na úhradu úroku.
Žalovaný celkovo uhradil sumu 278,33 eura a teda je povinný zaplatiť žalobcovi ešte sumu 1721,67
eura. Vzhľadom na uvedené súd žalobe vyhovel len v uvedenej časti.22. Vo zvyšnej časti istiny súd potom žalobu zamietol spolu s príslušenstvom (príslušenstvo nasleduje
osud svojej pohľadávky) z dôvodu bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru. Navyše, žalobca neuniesol

bremeno tvrdenia podľa § 150 CSP, keď v žalobe jasne neuviedol, ako vypočítal ďalšie žalované sumy
za úroky 73,67 eura, úroky z omeškania 1,38 eura, nezaplatené poplatky za poistenie 1,46 eura (z akej
sumy, za koľko dní omeškania).

23.Podľa§517ods.2OZ,akideoomeškaniesplnenímpeňažnéhodlhu,máveriteľprávopožadovaťod

dlžníkapopriplneníúrokyzomeškania,akniejepodľatohtozákonapovinnýplatiťpoplatokzomeškania;
výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

Podľa § 3 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré
ustanovenia Občianskeho zákonníka, Výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia
ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením

peňažného dlhu.

24. Omeškanie dlžníka je najčastejším porušením záväzku, hoci z hľadiska realizácie záväzku nejde o
najzávažnejšie porušenie, a to z toho dôvodu, že ešte neznamená zmarenie záväzku. Ide tu o prípad,
keď záväzok síce nebol splnený v dobe splatnosti, ale splnenie obligačnej povinnosti nie je vylúčené

a predpokladá sa jej dodatočné splnenie. Je to samostatná forma nesplnenia v tom zmysle, že ide o
nesplnenie dočasné. Omeškanie dlžníka sa nevzťahuje len na prípady nesplnenia záväzku včas, ale
zahŕňa aj prípady, keď síce záväzok bol splnený včas, ale toto plnenie nemá náležitosti riadneho
plnenia, t. j. plnenie je vadné. Na vadné plnenie sa teda hľadí ako na nesplnenie záväzku. Žalovaný
podľa listinných dôkazov je v omeškaní tým, že neplnil riadne a včas (dostal sa do omeškania uplynutím

času plnenia podľa jednotlivých faktúr); omeškanie teda spočíva v porušení záväzku vo vzťahu k času
plnenia.

25. Právo na úroky z omeškania vzniklo síce skôr, odo dňa nasledujúcom po splatnosti jednotlivých
splátok, avšak žalobca si uplatnil žalobou úrok z omeškania až od 27. 5. 2016, t. j. deň po vyhlásení

predčasnej splatnosti úveru faktúry a to vo výške 5 % p.a.

26. Súd konštatuje, že žalobca nepreukázal, že výzvu na predčasné splatenie úveru reálne aj
odovzdal na poštovú prepravu (opätovne formálne predložený dôkaz). Súd preto vychádzal z toho, že
preukázateľnou výzvou na splatenie úveru v celosti je až podanie žaloby doručenej súdu dňa 29. 6.

2016. Žalovaný bol povinný potom plniť dňa 30. 6. 2016 (s poukazom na § 563 OZ: Ak čas splnenia
nie je dohodnutý, ustanovený právnym predpisom alebo určený v rozhodnutí, je dlžník povinný splniť
dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie veriteľ požiadal.) a keďže neplnil, dňom 1. 7. 2016 sa žalovaný
dostal do omeškania s plnením svojho dlhu. Základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky bola
stanovená pre dané obdobie (k 1. 7. 2016) vo výške 0 % p.a., potom úrok z omeškania je 5 % p.a.

27. Na základe uvedeného súd rozhodol tak, ako to vyplýva z enunciátu rozsudku, nakoľko žaloba bola
podaná čiastočne dôvodne.

28. O trovách konania súd rozhodol súd v súlade s ustanovením § 255 ods. 2 CSP. V sporových

konaniach sa ohľadom náhrady trov konania uplatňuje tzv. zásada úspechu. Úspech vo veci sa zisťuje
porovnaním žalobnej žiadosti (petitu) a výroku rozhodnutia, ktorým sa vo veci rozhodlo. Ak strana nemá
plný úspech vo veci, vždy má čiastočný úspech vo veci, t.j. každá strana (žalobca aj žalovaný) je sčasti
úspešná a sčasti neúspešná. Vo všeobecnosti platí, že ak mala strana vo veci úspech len čiastočný,
súd náhradu trov konania pomerne rozdelí (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 22. júna 2011, sp. zn.

8 Sžo 215/2010). Ak mala teda strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov buď pomerne
rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo. Žalobca sa svojou
žalobou na žalovanom domáhal zaplatenia sumy istiny 1974,40 eura (istina 1897,89 eura, nezaplatené
poplatky poistenia 1,46 eura, úroky 73,67 eura, úroky z omeškania 1,38 eura). V časti o zaplatenie sumy
1721,67 eura bola žaloba žalobcu dôvodná a v tejto časti súd žalobe vyhovel. Vo zvyšnej časti súd

žalobu žalobcu zamietol. Súd pri rozhodovaní o trovách konania podľa § 255 ods. 2 CSP určil pomer
úspechu a neúspechu strán sporu. Žalobca bol teda úspešný v časti 87,20 % (1721,67 eura/1974,40
eura x 100) a žalovaný potom v časti 12,18 %. Žalobcovi prináleží po pomernom rozdelení náhrada trov
konania vo výške 75,02 % uplatnených a účelne vynaložených trov konania.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné podať odvolanie a to v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na
súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje (§ 362 ods. 1 CSP). Odvolanie môže podať strana, v ktorej

neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP).

Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na podanie odvolania. Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistenýskutkovýstavneobstojí,pretožesúprípustnéďalšieprostriedkyprocesnejobranyaleboďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 371 CSP žalobu nemožno v odvolacom konaní meniť.

Podľa § 372 CSP v odvolacom konaní nemožno uplatniť práva voči žalobcovi vzájomnou žalobou.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o exekútoroch a exekučnej činnosti v platnom znení.