Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 15. jún 2018

Súd: Okresný súd Dunajská Streda
Spisová značka: 15C/26/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2216204552
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 06. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Péter Nagy

ECLI: ECLI:SK:OSDS:2018:2216204552.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Dunajská Streda sudcom JUDr. Péter Nagy v sporovej veci žalobcu: Intrum Slovakia

s.r.o., IČO: 35 831 154, so sídlom Mýtna 48, Bratislava, právne zastúpeného: JUDr. Jánom Šoltésom,
advokátom, so sídlom Mýtna 48, Bratislava, proti žalovanému: O. W. (L. H. W.), B.. XX.XX.XXXX, X. P.
XXX, o zaplatenie 3.203,01 eur s prísl., takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu v časti o zaplatenie sumy vo výške 2.565,76 eur spolu s úrokom z omeškania
vo výške 8,05 % ročne zo sumy 2.665,76 eur od 16.02.2016 do 13.10.2016, s úrokom
z omeškania vo výške 8,05 % ročne zo sumy 2.615,76 eur od 14.10.2016 do 14.11.2016, s úrokom z
omeškania vo výške 8,05 % ročne zo sumy 2.565,76 eur od 15.11.2016 do zaplatenia, z a m i e t a.

II. Súd konanie vo zvyšnej časti žaloby z a s t a v u j e.

III. Žalovaný nemá nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou zo dňa 18.03.2016 domáhal vydania rozhodnutia, ktorým súd zaviaže žalovaného
k zaplateniu istiny vo výške 3.203,01 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,05 % ročne zo sumy
3.203,01 eur od 16.02.2016 do zaplatenia a k náhrade trov konania. Svoj žalobný nárok odôvodnil tým,
že právny predchodca žalobcu (Všeobecná úverová banka, a.s.) dňa 23.03.2007 uzatvoril so žalovaným

zmluvu o vydaní a používaní kreditnej karty, na základe ktorej sa zaviazal poskytnúť žalovanému
kreditnú kartu s číslom účtu XXXXXXXX. Žalovanému bol poskytnutý úver s dohodnutým úrokom vo
výške 22,80 %, pričom ku dňu vystavenia výpisu z kartového účtu mal žalovaný schválený úverový
rámec vo výške 1.327,76 eur a bol povinný žalobcovi platiť mesačné splátky vo výške 44,26 eur.
Vzhľadom na to, že žalovaný si neplnil svoje povinnosti vyplývajúce zo zmluvy, žalobca pred odstúpením
pohľadávky na vymáhanie vystavil ku dňu 10.02.2016 nový výpis z bankovej knihy s končeným stavom
ku dňu 15.02.2016 obsahujúci súhrn debetných položiek, a to istiny, poplatkov, sankčného úroku a

štandardného úroku s prihliadnutím na vykonané úhrady žalovaného s konečným zostatkom na úhradu
vo výške 3.203,01 eur. Zmluvou o postúpení pohľadávok bola pohľadávka voči žalovanému z titulu
nesplateného úveru na základe predmetnej zmluvy v celosti postúpená na žalobcu ku dňu 19.09.2016.

2.Žalobusprílohamiaprocesnépoučeniapodľazákonač.160/2015Z.z.Civilnýsporovýporiadok(ďalej
len „C.s.p.“), spolu s výzvou, aby sa k žalobe s prílohami vyjadril v lehote 10 dní, súd doručil žalovanému
do vlastných rúk dňa 26.12.2017. Žalovaný sa k žalobe písomne nevyjadril.

Podľa ust. § 470 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C.s.p.“), ak nie je
ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.Podľa ust. § 470 ods. 2 C.s.p. právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia
účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom
nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom

prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v
neprospech strany.

Podľa § 145 ods. 1, 2 CSP, ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví. Ak je žaloba vzatá
späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí

vo veci samej.

Podľa § 146 ods. 1 CSP, súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z
vážnych dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k
späťvzatiu žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie.

3. Nakoľko žalobca svojim podaním zo dňa 16.08.2017 vzal žalobu čiastočne späť v časti nároku
prevyšujúceho nárok priznaný vo výroku I tohto rozsudku ešte pred prvým pojednávaním vo veci, súd
konanie v tejto časti zastavil podľa § 145 ods. 2 a § 146 ods. 1 CSP bez zisťovania súhlasu žalovaného
(výrok II).

4. Vo veci bolo nariadené pojednávanie na deň 15.06.2018, ktoré súd vykonal v súlade s
príslušnými ustanoveniami C.s.p. v neprítomnosti žalobcu, ktorý nijakým spôsobom neospravedlnil svoju
neúčasť v tomto termíne pojednávania, a ani nepožiadal o odročenie pojednávania. Súd sa oboznámil
so žalobou, vykonal dokazovanie predloženými listinnými dôkazmi a oboznámením sa s podstatným
obsahom spisu (žaloba, žiadosť o aktiváciu pôžičkovej karty Quatro / zmluva, Obchodné podmienky

žalobcu,výpiszúverovéhoúčtu,vyjadreniežalobcusprílohami)azistiltentoskutkovýaprávnystavveci:
Zmluvou o vydaní a používaní kreditnej platobnej karty VÚB, a.s. zo dňa 23.03.2007 bol žalovanému
schválený úverový rámec vo výške 995,81 eur (30.000,- Sk) s určenou pevnou mesačnou splátkou vo
výške 33,19 eur (1.000,- Sk). Žalovaný začal čerpať úverový rámec v júli 2007. V zmysle čl. V bod 35
písm. b) Všeobecných obchodných podmienok právny predchodca žalobcu mal právo vyhlásiť okamžitú

splatnosť celého dlžného zostatku z dôvodu porušenia platobnej disciplíny žalovaného. Zmluvou o
postúpení pohľadávok bola pohľadávka voči žalovanému z titulu nezaplateného úveru na základe
predmetnej zmluvy o vydaní a používaní kreditnej platobnej karty VÚB, a.s. v celosti postúpená na
žalobcu ku dňu 19.09.2016. Písomným podaním zo dňa 16.08.2017 žalobca k žalobnému nároku
doplnil, že list s názvom „Vypovedanie zmluvy a vyhlásenie predčasnej splatnosti dlžného zostatku“ bol

žalovanému doručený dňa 09.05.2013. Podľa platobnej histórie predloženej žalobcom (čl. 8-16, 50-52)
boli žalovanému poskytnuté peňažné prostriedky v objeme 3.471,29 eur, pričom žalovaný na úvere
splatil celkom sumu 3.667,85 eur.

Podľa ust. § 290 C.s.p. spotrebiteľský spor je spor medzi dodávateľom a spotrebiteľom vyplývajúci zo

spotrebiteľskej zmluvy alebo súvisiaci so spotrebiteľskou zmluvou.

Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy (OZ), ustanovenia o
spotrebiteľských zmluvách,ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom
je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné

zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia,
sú neplatné.

Podľa § 54 ods. 1 OZ, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od
tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré

mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.

Podľa § 53 ods. 8 OZ, ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v
splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a

keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva.Podľa § 565 OZ, ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre
nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však môže
veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.

Podľa § 524 ods. 1, 2 OZ veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou
zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.
Podľa § 525 ods. 1 OZ postúpiť nemožno pohľadávku, ktorá zaniká najneskôr smrťou veriteľa alebo
ktorej obsah by sa zmenou veriteľa zmenil. Postúpiť nemožno ani pohľadávku, pokiaľ nemôže byť

postihnutá výkonom rozhodnutia.

Podľa § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách ak je napriek písomnej výzve banky alebo
pobočky zahraničnej banky jej klient nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so
splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky, môže
banka alebo pobočka zahraničnej banky svoju pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku

postúpiť písomnou zmluvou inej osobe, a to aj osobe, ktorá nie je bankou (ďalej len "postupník"), aj bez
súhlasu klienta. Toto právo banka alebo pobočka zahraničnej banky nemôže uplatniť, ak klient ešte pred
postúpením pohľadávky uhradil banke alebo pobočke zahraničnej banky omeškaný peňažný záväzok v
celom rozsahu vrátane jeho príslušenstva; to neplatí, ak súčet všetkých omeškaní klienta so splnením
čo len časti toho istého peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky presiahol

jeden rok. Pri postúpení pohľadávky je banka alebo pobočka zahraničnej banky povinná odovzdať
postupníkovi aj dokumentáciu o záväzkovom vzťahu, na ktorého základe vznikla postúpená pohľadávka;
banka alebo pobočka zahraničnej banky môže postupníkovi poskytnúť informáciu o jednotlivých iných
záväzkových vzťahoch medzi bankou alebo pobočkou zahraničnej banky a klientom len za podmienok
a v rozsahu ustanovených týmto zákonom.

5. Žalobca v spore argumentoval tým, že voči žalovanému si uplatňuje nesplatenú časť istiny so
štandardným úrokom z úveru, poplatkami a sankčnými úrokmi, pri ktorom úvere právny predchodca
žalobcu listom z 01.05.2013 (č.l. 54), doručeným žalovanému dňa 09.05.2013 (viď
č.l. 55) vyhlásil predčasnú splatnosť jeho dlžného zostatku, pričom podľa tvrdenia žalobcu postúpením

pohľadávky dňom 19.09.2016 prešli na neho všetky práva súvisiace s predmetnou pohľadávkou,
ktorá vzhľadom na predčasnú splatnosť úveru pozostáva z celého zvyšku istiny nesplateného úveru,
štandardného úroku, poplatkov a sankčného úroku (viď č.l. 28) spolu s uplatneným úrokom z omeškania.
K tomu predložil list s názvom „Vypovedanie zmluvy a vyhlásenie predčasnej splatnosti dlžného
zostatku“, ktorý bol žalovanému doručený dňa 09.05.2013, a ktorý svedčí o tom, že právny predchodca

žalobcu z dôvodu omeškania so splácaním splátok úveru vyhlásil v zmysle čl. V bod 35 písm. b)
Obchodných podmienok okamžitú splatnosť celého dlžného zostatku.

6. Súd mal vykonaným dokazovaním za preukázané, že žalovaný si neplnil povinnosť riadne a včas
splácať štandardné mesačné splátky v súlade s Obchodnými podmienkami pre vydanie a používanie

kreditných platobných kariet VÚB, a.s. Keďže podľa tvrdenia žalobcu mala predčasná splatnosť celého
úveru nastať ku dňu 09.05.2013, súd považoval za nevyhnutné preskúmať, či k zosplatneniu celého
poskytnutého úveru ku dňu 09.05.2013 došlo v súlade s ustanoveniami Občianskeho
zákonníka o spotrebiteľských zmluvách. V prípade spotrebiteľskej zmluvy je pri zosplatnení úveru
dodávateľ povinný dodržiavať § 53 ods. 8 Občianskeho zákonníka , podľa ktorého predtým, ako dodávateľ vyhlási mimoriadnu splatnosť úveru,
musí upozorniť spotrebiteľa na právo žiadať zaplatenie celého dlžného zostatku v prípade, ak
spotrebiteľ v lehote 15 dní od doručenia tejto kvalifikovanej výzvy neuhradí svoj súčasný dlh. Až po
uplynutítejto15-dňovejlehotymôžedodávateľvyhlásiťmimoriadnusplatnosťažiadať ozaplatenie
celého dlhu. Žalobca v konaní netvrdil a ani nepreukázal zaslanie aj predchádzajúcej kvalifikovanej

výzvy, čím by bolo zachované právo dlžníka zakotvené v § 53 ods. 8 Občianskeho zákonníka.

7. Upozornenie podľa § 53 ods. 8 Občianskeho zákonníka je konštruované ako jednostranný právny úkon veriteľa adresovaný dlžníkovi, ktorým

mu oznamuje (notifikuje), že si na základe ich dohody, uzatvorenej na základe
dovolenia zákonnej normy § 565 Občianskeho zákonníka , uplatní svoje práva podľa § 565 Občianskeho zákonníka (zaplatenie celej pohľadávky namiesto platenia v splátkach), pretože je v
omeškaní so zaplatením splátky.
Z obsahu znenia § 53 ods. 8 Občianskeho zákonníka vyplýva požiadavka konkrétnosti upozornenia, resp. oznámenia veriteľa až v prípade,
keď sa naplnili podmienky pre uplatnenie práva veriteľa podľa § 565 Občianskeho zákonníka ; teda, ak už skutočne dlžník nesplnil niektorú
splátku. Účelom tohto ustanovenia je tak dať spotrebiteľovi určitú poslednú možnosť k splateniu dlhu
predtým, ako dodávateľ využije svoje najprísnejšie právo, ktorým žiada o zaplatenie celého dlhu naraz.

Z uvedeného výkladu je zrejmé, že zákonodarca v spotrebiteľských veciach, ako je tomu i v danom
prípade, vyžaduje osobitné upozornenie ako jednostranný prejav vôle veriteľa adresovaný dlžníkovi,
ktorým mu oznamuje, že je v omeškaní so zaplatením konkrétnej splátky, a že mu preto na základe
ich zmluvného dojednania vzniklo právo požadovať predčasnú splatnosť celej pohľadávky, ktoré si aj
uplatňuje.

8. Žalobca v konaní netvrdil, a ani nepreukázal, že by právny predchodca žalobcu splnil svoju notifikačnú
povinnosť, a to v akejkoľvek forme, ktorú však žalobca musí bez pochýb preukázať. Tým nebolo
preukázané ani to, že dodávateľ skutočne mohol po splnení zákonných podmienok uplatniť právo na
zaplatenie celej zosplatnenej pohľadávky, dojednané v zmluve podľa § 565 Občianskeho zákonníka
. Banka bola v prípade porušenia zmluvnej

povinnosti dlžníka splácať úver riadne a včas oprávnená vyhlásiť mimoriadnu (predčasnú) splatnosť
úveru až po kvalifikovanej výzve dlžníka podľa § 53 ods. 8 Občianskeho zákonníka , čo však v danom prípade nebolo preukázané, a tým nebolo
preukázané ani to, že by banka žalobcovi postúpila pohľadávku v súlade s ust. § 92 ods. 8 zákona
o bankách. Z ustanovenia § 92 ods. 8 zákona o bankách totiž vyplýva, že banka môže postúpiť

inému subjektu iba tú časť pohľadávky, ktorá zodpovedá nesplácanému dlhu. (Dôvodová správa k
tomuto ustanoveniu (pôvodne išlo o § 92 ods. 7) doslova uvádza: „V ods. 7 sa upravuje možnosť
použiť inštitút postúpenia svojej pohľadávky zodpovedajúcej nesplácanému dlhu a to aj osobe, ktorá
nie je bankou“). Pokiaľ teda banka v danom prípade postúpila predmetnú pohľadávku z úveru v celom
rozsahu žalobcovi, avšak súčasne nebolo preukázané splnenie notifikačnej povinnosti veriteľa podľa §

53 ods. 8 Občianskeho zákonníka , ktoré má
predchádzať zosplatneniu úveru, je potrebné mať za to, že banka postupovala v rozpore s § 92
ods. 8 zákona o bankách. Pokiaľ nebola v súlade so zákonom vyhlásená predčasná splatnosť
úveru, nie je možné urobiť ani záver o tom, že by predmetný úver bol ku dňu postúpenia pohľadávky
na žalobcu splatný v celom rozsahu. Keďže nebolo preukázané, že by došlo k vyhláseniu predčasnej

splatnosti dlžného zostatku na účte v súlade so zákonom a že by ku dňu postúpenia pohľadávky
bol splatným celý dlh, nebolo preukázané ani to, že banka bola oprávnená postúpiť svoju pohľadávku
z úveru, vrátane úrokov z neho v celosti inému subjektu, a to zmluvou o postúpení pohľadávok k
19.09.2016. Úpravou § 92 ods. 8 (predtým 7) zákona o bankách mal zákonodarca na mysli oprávnenie
banky postúpiť časť peňažného záväzku, s ktorým je dlžník po stanovenú dobu napriek písomnej výzve

banky v omeškaní. Žalobca v konaní nepreukázal realizáciu predchádzajúcej výzvy žalovaného podľa
§ 53 ods. 8 Občianskeho zákonníka . Tým
nebola preukázaná ani výzva podľa § 92 ods. 8 zákona o bankách, ktorá by sa týkala (mohla týkať)
celej postupovanej pohľadávky splatnej v celosti, čo je podmienkou jej následného postúpenia v celosti
na iný subjekt.

9. Ustanovenie § 525 ods. 1 OZ zakazuje postúpiť okrem iného také pohľadávky, ktorých obsah by
sa zmenou veriteľa zmenil. Pohľadávky banky voči svojim klientom treba považovať práve za takýto
druh pohľadávok. S každou pohľadávkou banky voči klientovi sú totiž neoddeliteľne spojené špecifické
povinnosti a požiadavky kladené na podnikanie bánk v zmysle § 27 a nasl. zákona o bankách, ako

aj obsiahle bankové tajomstvo (§ 91 a nasl. cit. zákona). Tieto požiadavky a povinnosti nevyplývajú pre
banku zo zmluvy s klientom, ale priamo zo zákona. Postúpením pohľadávky z banky na inú osobu,
ktorá týmto požiadavkám nepodlieha, sa tak podstatným spôsobom mení obsah právneho vzťahu medzi
veriteľom - postupníkom a dlžníkom v porovnaní so vzťahom medzi veriteľom - postupcom
(bankou) a dlžníkom. Preto treba principiálne vychádzať z toho, že ustanovenie § 525 ods. 1 OZ bráni

postupovaniu pohľadávok z takých právnych vzťahov, v ktorých je veriteľ povinný zo zákona zachovávať
mlčanlivosť o záležitostiach dlžníka. Vzhľadom na uvedenú zákonnú výluku ustanovenie § 92 ods. 8
zákona č. 483/2001 Z. z. dovoľuje banke postúpiť jej pohľadávky voči klientovi len za splnenia
určitých podmienok. V zmysle citovaného ustanovenia tak predpokladom postupiteľnosti pohľadávkybanky na inú osobu je, aby bol ohľadom tejto pohľadávky klient v omeškaní aspoň 90 dní a aby
ho banka na jej splnenie písomne vyzvala. Ak tieto predpoklady nie sú splnené, pohľadávka banky nie
je postupiteľná, pretože tomu bráni už citované ust. § 525 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Ak

určitá pohľadávka nie je postupiteľná (teda jej postúpenie je objektívne neprípustné, zakázané), potom
jej „postúpenie“ je svojím obsahom a účelom v priamom rozpore so zákonom a ako také je
neplatné v zmysle § 39 OZ, a to nielen medzi stranami zmluvy o postúpení, ale aj navonok voči dlžníkovi.

10. Na rozpor postúpenia s § 525 OZ, ktoré má za následok absolútnu neplatnosť postúpenia, prihliada

súd aj bez námietky, z úradnej povinnosti. Ak je pre platnosť postúpenia v týchto prípadoch potrebné
splniť určité podmienky, ako napr. tie uvedené v § 53 ods. 8 Občianskeho zákonníka a v § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z., postupník je v
súdnom konaní, v ktorom takto postúpenú pohľadávku uplatňuje, povinný v zmysle § 132 CSP tvrdiť
a dokázať predpoklady svojej aktívnej legitimácie, teda okrem iného aj splnenie podmienok platného
postúpenia. Postupník, ktorému mala byť postúpená pohľadávka z celého úveru bankou tak bol v zmysle

uvedeného povinný tvrdiť a preukázať, že 1/ došlo k zosplatneniu celého úveru (jeho dlžného zostatku)
v súlade so zákonom, ďalej že 2/ pred postúpením tejto pohľadávky z celého úveru postupníkovi
banka písomne vyzvala klienta (dlžníka) na splnenie jeho postupovaného záväzku splatného v celosti
a klient napriek tomu zostal v omeškaní so splatením svojho záväzku aspoň 90 dní. Nepreukázanie
týchto skutočností má za následok nepreukázanie aktívnej vecnej legitimácie postupníka ohľadom ním

uplatňovanej pohľadávky v tomto konaní.

11.Vdanomprípadezozistenéhoskutkovéhostavujezrejmé,žežalobcanepreukázal, žebyvčase,
kedy mala byť pohľadávka Všeobecnej úverovej banky, a.s. voči žalovanému postúpená (19.09.2016)
na žalobcu, boli tieto podmienky postúpenia splnené. Možno síce považovať za dokázanú požiadavku

90-dňového omeškania vo vzťahu k časti postupovanej pohľadávky, nebolo však preukázané, že by bol
(mohol byť) žalovaný bankou písomne vyzvaný na splnenie svojho splatného záväzku spočívajúceho
v povinnosti jednorazovo splatiť celý dlžný zostatok. Žalobca tak nedokázal, že pohľadávka voči
žalovanému bola v čase jej postúpenia na žalobcu spôsobilá na postúpenie v zmysle § 92
ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z. V dôsledku toho taktiež nemožno považovať za dokázané, že toto

postúpenie je platné (aj keby bola účinná zmluva o postúpení, na základe ktorej bol žalobca uznesením
č.k. 15C/26/2016-42 pripustený do konania v dôsledku formálneho splnenia procesných podmienok
na zmenu žalobcu) a že žalobca je oprávnený pohľadávku voči žalovanému uplatňovať pred súdom.
Vzhľadom na uvedené treba uzavrieť, že žalobca nepreukázal, že sa platne a účinne
stal veriteľom uplatňovanej pohľadávky, teda nepreukázal svoju aktívnu legitimáciu na jej uplatňovanie.

Pre nedostatok vecnej legitimácie na strane žalobcu preto súd žalobu zamietol (výrok I).

12. Nad rámec vyššie uvedeného súd poukazuje na to, že ani v prípade preukázania účinného
vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru, a to po kvalifikovanej výzve dlžníka podľa § 53 ods.
8 Občianskeho zákonníka a následného

postúpenia pohľadávky banky na iný subjekt v súlade s § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001
Z. z. by nebolo možné žalobcovi priznať uplatnenú pohľadávku, a to z dôvodu, že zmluva o vydaní
a používaní kreditnej platobnej karty zo dňa 23.03.2007 nespĺňa všetky zákonné náležitosti v zmysle
ustanovenia zákona č. 258/2001 Z.z o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom ku dňu podpísania
zmluvy, nakoľko zmluva neobsahuje v zmysle § 3 ods. 6 písm. b) uvedeného zákona informáciu o

ročnej úrokovej sadzbe a poplatkoch platných od doby, keď bola zmluva uzatvorená a podmienkach, za
ktorých môže byť zmenená a doplnená. V zmluve tak absentuje povinná náležitosť v zmysle § 4 ods.
2 písm. h) zákona č. 258/2001 Z.z. (ročná úroková sadzba). Pre absenciu tejto náležitosti zmluvy
je potrebné považovať tento spotrebiteľský úver za úver bez poplatkov a bez úrokov, ako to vyplýva z
ust. § 4 ods. 3 zákona o spotrebiteľských úveroch. Čo sa týka neuvedenia RPMN v zmluve, tu

súd poukazuje na znenie § 3 ods. 6 zákona o spotrebiteľských úveroch (č. 258/2001 Z. z.) s tým, že
napriek nemožnosti vyčísliť túto hodnotu (v prípade revolvingu), nemožno obchádzať potrebu ostatných
náležitostí zmluvy vyžadovaných zákonom. Vychádzajúc z uvedeného by teda žalovaný bol
povinný vrátiť žalobcovi len hodnotu toho, čo mu dodávateľ - právny predchodca žalobcu poskytol, bez
akéhokoľvek navýšenia, teda bez úrokov z úveru (aj sankčných) a bez poplatkov. Zo zisteného

skutkového stavu vyplýva (výpis z kreditnej platobnej karty čl. 8-16, 50-52), že žalovaný čerpal peňažné
prostriedky vo výške 3.471,29 eur, pričom celkovo splatil sumu 3.667,85 eur. Nakoľko už žalovaný splatil
celú sumu poskytnutého úveru, na ktorú mal žalobca výlučne nárok, nie je povinný zaplatiť žalobcovi
už žiadnu inú sumu nad rámec splatenej istiny úveru, a teda ani žalobcom v tomto konaní uplatnenúsumu, s ktorou sa preto žalovaný ani nemohol dostať do omeškania (z dôvodu neexistencie nároku
žalobcu tu neprichádzalo do úvahy ani skúmanie jeho možného premlčania). To znamená, že v prípade
preukázania vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru a postúpenia pohľadávky banky na inú osobu v

súlade so zákonom by bolo potrebné žalobu zamietnuť z tohto dôvodu.

13. Súd z uvedených dôvodov žalobu žalobcu v rozsahu, v ktorom nebola vzatá späť, zamietol (výrok I).

Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,

ktorým sa konanie končí.

Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
Podľa ods. 2 ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí,
prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

14. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 262 ods. 1 C.s.p. a § 255
ods. 1 C.s.p. pričom dospel k záveru, že žalovaný by mal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100
%, keďže žalovaný bol v tejto veci neúspešný na 0 % a úspešný na 100 %, t.j. čistý úspech žalovaného
predstavuje 100 %. Nakoľko však žalovanému preukázateľne žiadne trovy v konaní nevznikli, súd mu
z dôvodu hospodárnosti konania nárok na náhradu trov konania podľa uvedených ustanovení nepriznal

(výrok III).

Poučenie:

Protitomutorozsudkujemožnépodaťodvolanievlehotedo15dníododňajehodoručenianaOkresnom
súde Dunajská Streda (§ 355 ods. 1 CSP).
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania, a síce ktorému súdu je určené, kto ho robí,

ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, spisová značka konania (§ 127 ods. 1 CSP) uviesť, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje
za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej

inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné súdne rozhodnutie, oprávnený môže podať
návrh na výkon exekúcie podľa osobitného zákona (zák. č. 233/1995 Z.z.).