Uznesenie ,
Zrušené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 17. máj 2018

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 11Co/4/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8116222315
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 05. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Zoľáková
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2018:8116222315.2

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Zoľákovej a členov senátu
JUDr. Milana Majerníka a JUDr. Mareka Košča v sporovej veci žalobcu: E. A., X..: XX.XX.XXXX, L. V.
XXX, XXX XX V., právne zastúpeného: JUDr. Ambróz Motyka, advokát, Advokátska kancelária so sídlom
Námestie SNP 7, 091 01 Stropkov, proti žalovanému: Endepro, s.r.o. v likvidácii, so sídlom Mlynské
nivy 49, 821 09 Bratislava, IČO: 35 805 731, právne zastúpeného: De minimis, spol. s r.o., advokátska

kancelária so sídlom Lovinského 22, 811 04 Bratislava, IČO: 36 868 949, o vydanie bezdôvodného
obohatenia vo výške 306,83 Eur s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Prešov č.
k. XXCsp/XXX/XXXX-XXX zo dňa 12.10.2017, takto

r o z h o d o l :

Zrušuje rozsudok súdu prvej inštancie a vracia vec na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Prešov (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom zamietol žalobu, ktorou

sa žalobca domáhal vydania bezdôvodného obohatenia vo výške 306,83 Eur a žalovanému priznal voči
žalobcovi nárok na zaplatenie trov konania v rozsahu 100 %.

2. Rozhodnutie právne odôvodnil ustanovením § 100 ods. 1, § 107 ods. 1, 2, 3, § 451 ods. 1, 2, § 456
zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník.

3. V rámci odôvodenia rozsudku súd prvej inštancie uviedol, že žalobca v rámci podania doručeného
súdu prvej inštancie dňa 29.06.2014 navrhol, aby súd pripustil zmenu žaloby podľa ustanovenia §
142 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) a okrem vydania
bezdôvodnéhoobohateniažiadalourčeniežezmluvnápodmienkapredstavujúcapovinnosťspotrebiteľa
zaplatiť pevnou sumou poplatok za garantovanú službu vo výške 84,42 Eur v uvedenom bode 4 zmluvy
o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 12.07.2013 je neprijateľná a taktiež zmluvná podmienka

uvedená v zmluve o zabezpečení splátok v bode 1.2 je neprijateľná. Súd prvej inštancie však vo veci
nepripustil zmenu žaloby, ktorú odôvodnil hospodárnosťou konania.. Súd bral na zreteľ hospodárnosť
najmä z časového aspektu, nakoľko návrh žalobcu tak podstatným spôsobom zmenil pôvodnú žalobu
a išlo by o tak podstatné doplnenie rozhodujúcich skutočností tvrdených v žalobe, že opätovne by súd
musel aplikovať ustanovenie § 167 ods. 2 C.s.p., a v podstate začať konanie od začiatku, pritom od
momentu podania žaloby 31.10.2016 do podania návrhu na zmenu žaloby 29.06.2017 ubehlo viac než

7 mesiacov. Pritom zásada procesnej hospodárnosti platí aj pre spotrebiteľa. Teda žalobca mal dostatok
času na prípadnú zmenu žaloby v primeranom čase od podania žaloby. Z týchto dôvodov súd zamietol
navrhovanú zmenu žaloby.

4. Ďalej pokračoval, že na základe vykonaného dokazovanie mal preukázaný skutkový stav, že žalobca
a žalovaný uzatvorili dňa 12.17.2013 zmluvou o spotrebiteľskom úvere, bol žalovanému poskytnutý úver

vo výške 420,- Eur s oznámením, že celkové náklady zákazníka podľa zákona sú tvorené súčtom úroku
a administratívneho poplatku, pričom úrok je vyjadrený úrokovou sadzbou vo výške 22,38 %, t. j. zosumy úveru vo výške 60,48 Eur a administratívny poplatok pevnou sumou 84,42 Eur. Ďalej v zmluve bolo
uvedené, že celkové náklady na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy predstavujú ročnú
percentuálnu mieru nákladov 70,38 %. Uvedená bola aj celková suma, ktorú je zákazník povinný zaplatiť

vo výške 564,90 Eur. Priemerná RPMN bola uvedená vo výške 48,52 %, uvedené bolo, že zákazník
zaplatí dlžnú sumu v 60. týždenných splátkach, pričom výška jednej splátky dlžnej sumy od prvej po
predposlednú 9,42 Eur a výška poslednej splátky dlžnej sumy 9,12 Eur, s tým, že úver sa poskytuje
na dobu 60 týždňov a termín splatnosti bol poslednej splátky a konečnej splatnosti úveru je 7. deň 60.
týždňa po dni uzavretia zmluvy. Taktiež bol zaškrtnutý takzvaný hotovostný režim s presným znením

„zákazník podpisom tejto zmluvy potvrdzuje prevzatie celej čiastky úveru v hotovosti. Zákazník spláca
splátky osobne v ktorejkoľvek banke alebo pobočke banky, vkladom na účet Providentu. Splatnosť
prvej splátky nastáva 7. kalendárny deň po uzavretí zmluvy“. V predmetom rámčeku hotovostný režim
sú uvedené aj platobné údaje na poukazovanie splátok, a to číslo účtu banky, variabilný symbol aj
konštantný symbol a špecifický symbol. Podľa karty splátok žalobca splatil celý úver poslednou splátkou
13 Eur dňa 14.04.2014 a bola mu poskytnutá zľava 218,81 Eur. Pri právnom posúdení uvedenej veci súd

prvej inštancie najprv prihliadol na skutočnosť, že žalovaný vzniesol námietku premlčania k uplatnenému
nároku, a preto súd prvej inštancie predtým, ako sa začal zaoberať samotným nárokom na vydanie
bezdôvodného obohatenia skúmal, či nárok žalobcu nie je premlčaný. V tejto právnej veci žalobca
odvodzuje právo na vydanie bezdôvodného obohatenia, čo do úrokov a poplatkov podľa ustanovenia §
11 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z.. Na základe týchto ustanovení označil úverovú zmluvu ako bezúročnú

a bez poplatkovú. Súd prvej inštancie mal za to, že na začiatok plynutia subjektívnej premlčacej doby
na uplatnenie práva na vydanie neoprávnene získaného majetkového prospechu sa vyžaduje skutočná,
a nie iba predpokladaná vedomosť oprávneného o tom, kto sa na jeho úkor obohatil - získal majetkový
prospech. Nie je rozhodujúce, že oprávnený sa mohol o tom dozvedieť pri vynaložení potrebnej
starostlivosti. Skutočná vedomosť oprávneného o tom, že sa na jeho úkor získal majetkový prospech

a v akej výške, predstavuje vedomosť o rozhodujúcich skutkových okolnostiach. Žalobca tvrdil, že
o bezdôvodnom obohatení sa dozvedel od združenia (obsahom prehlásenia sú však vyjadrenia, že
bol informovaný o zákonných ustanoveniach a o rozhodnutiach súdov, ktoré sú taktiež okrem iného
síce anonymizované ale verejnosti prístupné). Súd dospel k záveru, že pokiaľ žalobca tvrdil, že o
bezdôvodnom obohatení sa dozvedel od združenia k tomuto tvrdeniu s prihliadnutím na ustanovenie §

2 zákona č. 1/1993 Z. z. nemožno priznať právnu relevanciu. O prípadných dôvodoch, prečo je zmluva
bezúročná, bezpoplatková, vzhľadom na nevyvrátiteľnú právnu domnienku znalosti právnych predpisov,
mal žalobca podľa ustanovenia § 2 zákona č. 1/1993 Z. z. vedomosť už pri podpise zmluvy o úvere.
Rovnako mal vedomosť už pri podpise úverovej zmluvy o tom, kto je veriteľom zo zmluvy a o tom, komu
a kedy jednotlivé splátky úveru spláca. Žalobca od združenia získal iba vedomosť o právnom posúdení

veci, čo však nemožno stotožniť s dozvedením sa rozhodujúcich skutkových okolností, pre účely
zistenia vzniku bezdôvodného obohatenia (právny zástupca vo veci ani nenavrhol vypočuť samotného
žalobcu pre dôslednejšie preukázanie ním tvrdených skutočností). Vyššie uvedené znamená, že mal
vedomosť o skutkových okolnostiach a samotné oboznámenie s právnym posúdením nemalo vplyv
na subjektívnu lehotu. Na základe týchto skutočností súd prvej inštancie uzatvára, že subjektívna

lehota na vydanie prípadného bezdôvodného obohatenia začala plynúť zaplatením príslušnej splátky
úveru nad rámec zákonom ustanovenej povinnosti a pretože žalobca už dňa 17.02.2014 zaplatil
sumu 420,- Eur (teda vrátil istinu 420,- Eur) a nasledujúcou splátkou 03.03.2014 už začal plniť,
titulom bezdôvodného obohatenia subjektívna dvojročná premlčacia doba na vydanie bezdôvodného
obohatenia uplynula najneskôr dňa 03.03.2016, žaloba bola podaná dňa 31.10.2016. Uzavrel, že

vzhľadom na túto skutočnosť, že súd prvej inštancie vyhodnotil ako dôvodnú námietku premlčania
pre uplynutie subjektívnej premlčacej doby, posudzovanie dĺžky objektívnej premlčacej doby a ani
samotného nároku už nebolo právne relevantné .

5. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd prvej inštancie podľa ustanovenia § 251, § 255 ods.

1, 2 C.s.p. v spojení s ustanovením § 262 ods. 1, 2 C.s.p. a to na základe skutočnosti, že v danej právnej
veci bol žalovaný v konaní plne úspešný, preto mu vznikol nárok na náhradu trov konania.

6. Proti rozsudku v celom rozsahu podal v zákonnom stanovenej lehote odvolanie žalobca. Odvolanie
odôvodnil tým, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia

veci (§ 365 ods. 1 písm. h) C.s.p.), súd nesprávnym procesným postupom znemožnil žalobcovi, aby
uskutočňoval jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces (§ 365 ods. 1 písm. b) C.s.p.) a právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo
rozhodnutiu vo veci samej má vadu uvedenú v odseku 1 (nesprávne právne posúdenie veci) a tátovada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 C.s.p.). Vzhľadom na argumentáciu
súdu prvej inštancie k uplynutiu subjektívnej premlčacej doby uviedol, že ak za logickú konštantu
budeme považovať predpokladané správanie priemerného spotrebiteľa, teda spotrebiteľa v rozumnej

miere informovaného, vnímavého a obozretného, ako ho definuje judikatúra Súdneho dvora EÚ (ale
aj sekundárne právo v 18. bode preambuly Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2005/29/ES),
potom nemôžeme u takéhoto spotrebiteľa predpokladať, že pri plnom vedomí sa po úhrade istiny
úveru dobrovoľne rozhodol bezdôvodne plniť dodávateľovi. Poukázal na to, že závery súdu prvej
inštancie o premlčaní nárokov uplatňovaných žalobcom v tomto konaní sú nesprávne, pretože žalobca

nemá právnické, ani ekonomické vzdelanie a ako priemerný spotrebiteľ nemal ani tušenie o tom,
že existuje dôvod, pre ktorý je nevyhnutné považovať celkové náklady spotrebiteľského úveru za
neplatné. Žalobca ako spotrebiteľ uzatváral so žalovaným zmluvu o spotrebiteľskom úvere v dobrej
viere a dôvodne očakával, že tento ako profesionál na finančnom trhu koná so znalosťou možného
a dovoleného, čo by zodpovedalo jeho poctivému prístupu v podnikaní. O tom, že žalobcovi vznikol
nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia, pretože výška nákladov úveru je objektívne neobhájiteľná

sa skutočne a preukázateľne dozvedel až od združenia HOOS v septembri 2016, ako to vyplýva z
čestného prehlásenia združenia HOOS, ktoré je súčasťou súdneho spisu. Súd zároveň stotožňuje
začiatok plynutia subjektívnej doby so začiatkom plynutia doby objektívnej, k čomu v tomto konkrétnom
prípade nemohlo dôjsť. Takýto právny záver súdu je logicky neudržateľný, pretože napriek jasnému
zákonnému vymedzeniu subjektívnej a objektívnej premlčacej doby vytvoril súd takouto konštrukciou

jedinú dvojročnú subjektívno-objektívnu premlčaciu dobu na vydanie bezdôvodného obohatenia, čím vo
svojej argumentačnej línii poprel zákonné vymedzenie a zmysel trojročnej resp. desaťročnej objektívnej
premlčacej doby špecifikovanej v § 107 ods. 2 OZ. Argumentácia súdu o nevyvrátiteľnej právnej
domnienke znalosti právnych predpisov je v spotrebiteľskom právnom prostredí ovládanom prvkom
kontraktačnej mocenskej prevahy dodávateľa neakceptovateľná. Žalobca sa skutkové okolnosti o

dôvode neplatnosti celkových nákladov úveru dozvedel najskôr v septembri 2016 od spotrebiteľského
združenia.

7. Ďalej uviedol, že súd prvej inštancie na pojednávaní dňa 12.10.2017 uznesením nepripustil zmenu
žaloby o určenie neprijateľnej zmluvnej podmienky, ktorú žalobca navrhol podaním zo dňa 29.06.2017.

Takýmto nesprávnym procesným postupom súd prvej inštancie znemožnil žalobcovi realizáciu jemu
patriacich procesných práv v takej miere, že došlo k porušeniu práva žalobcu na spravodlivý proces.
Zistenie skutočnosti, či spotrebiteľská zmluva obsahovala neprijateľnú zmluvnú podmienku má zásadný
vplyv aj na posúdenie vznesenej námietky premlčania žalovanou stranou. Pripustenie zmeny žaloby
vyplývalozoskutkovéhostavupopísanéhopriamovžalobe,akoajvpodanízodňa29.06.2017.Výsledky

doterajšieho dokazovania boli celkom jednoznačne podkladom pre konanie o zmenenej žalobe, nakoľko
uplatnený nárok z prevažnej časti vychádza práve z neprijateľných zmluvných podmienok. Podanie
novej žaloby bude znamenať nové (a v podstate rovnaké) dokazovanie vo veci, čo nebude vôbec v
súladescitovanouzásadou.Navyšenepripustenímzmenysúdnavyšepostupovalvrozporesprincípom
materiálnej pravdy (čl. 6 C.s.p.), ktorý v žiadnom prípade nemôže ustúpiť na úkor hospodárnosti

a rýchlosti konania. Práve posúdenie neprijateľných zmluvných podmienok má podstatný vplyv na
posúdenie samotného nároku aj čo do jeho premlčania. Podľa žalobcu je zjavné, že v spotrebiteľskej
zmluve stanovený poplatok za garantovanú službu, ako aj súvisiaci poplatok za zabezpečenie splátok
úveru sú neprijateľnými zmluvnými podmienkami. Je nesporné, že žalobca za poskytnutý úver zaplatil
náklady v rozpore s dobrými mravmi, ktoré je možné označiť ako občianskoprávnu úžeru. (RPMN na

úrovni 228,66 %). K trovám konania uviedol, že súd prvej inštancie pri rozhodovaní o ich náhrade
neprihliadol na existujúce dôvody hodné osobitného zreteľa pre nepriznanie náhrady trov konania
žalovanému ako ekonomicky silnejšiemu subjektu. S poukazom na všetky uvedené dôvody navrhol, aby
odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil a žalobe v celom rozsahu vyhovel, alebo napadnutý rozsudok
zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

8. K podanému odvolaniu žalobcu podal žalovaný svoje vyjadrenie zo dňa 14.12.2017. Uviedol, že
žalovaný považuje napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie za vecne správny, pričom súdom prvej
inštancie osvedčený skutkový stav veci, ako aj jeho právne posúdenie veci uvedené v odôvodnení
napadnutého rozsudku považuje za správne, logické a dostatočné. Žalovaný sa v celom rozsahu

stotožňuje s argumentáciou súdu prvej inštancie. Žalovaný zotrváva na svojich písomných podaniach a
ústnych prednesoch uvedených v konaní pred súdom prvej inštancie. Ďalej sa v rámci svojho vyjadrenia
žalovaný venoval argumentácii pre podporenie vecnej správnosti výrokov napadnutého rozsudku a
absencie odvolacích dôvodov uplatňovaných žalobcom v odvolaní. Predmetom odvolacieho konania nieej právoplatné uznesenie o zamietnutí návrhu na zmenu žaloby, a preto je nadbytočné sa vôbec k tejto
argumentácii žalobcu v jeho odvolaní vyjadrovať. K trovám konania okrem iného uviedol, že žalobca
v konaní pred súdom prvej inštancie neuviedol a ani nepreukázal žiadne dôvody hodné osobitného

zreteľa. Vzhľadom na uvedené skutočnosti navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej
inštancie potvrdil, pričom si uplatnil náhradu trov odvolacieho konania.

9. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací (§ 34 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok
ďalej len „C.s.p.“), po zistení, že odvolanie bolo podané v zákonom stanovenej lehote (§ 362 ods. 1

C.s.p.), oprávnenou osobou (§ 359 C.s.p.), preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie, ktoré
mu predchádzalo v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a § 380 C.s.p., so zreteľom na jeho
preskúmavacie oprávnenia dané týmito ustanoveniami, vec prejednal bez nariadenia pojednávania (§
385 C.s.p a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je dôvodné.

10. Rozhodnutie súdu prvej inštancie je totiž v podstatných okolnostiach, teda najmä v otázke

posúdenia premlčania nárokov uplatňovaných žalobcom v tomto konaní nepreskúmateľné, pričom
nepreskúmateľnosť rozhodnutia dosahuje intenzitu nesprávneho procesného postupu znemožňujúceho
strane (v danom prípade žalobcovi), aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že
došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, pričom tento nedostatok nemožno napraviť v konaní
pred odvolacím súdom.

11. Podľa § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia
sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto
sa na jeho úkor obohatil.

12. Podľa § 107 ods. 2 Občianskeho zákonníka najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného
obohatenia premlčí za tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa,
keď k nemu došlo.

13. V prejednávanej veci bolo nepochybne preukázané, že sporové strany uzavreli dňa 12.07.2013

zmluvu o spotrebiteľskom úvere, ktorou bol žalobcovi poskytnutý úver vo výške 420,- Eur s uvedením
celkových nákladov, ktoré sú tvorené súčtom úroku a administratívneho poplatku, pričom úrok je
vyjadrený úrokovou sadzbou 22,38 % a administratívny poplatok pevnou sumou 84,42 Eur. Celkové
náklady na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy predstavujú RPMN 70,38 % a priemerná
hodnota RPMN je 48,52 %.

14. Súd prvej inštancie vzhľadom na to, že vyhodnotil ako dôvodnú námietku premlčania pre uplynutie
subjektívnej premlčacej doby, nepovažoval za právne relevantné posudzovanie dĺžky objektívnej
premlčacej doby a ani samotného nároku.

15. Napriek argumentácii súdu prvej inštancie o neustálenej súdnej praxi v danej právnej veci, mal
však odvolací súd za to, že závery súdu prvej inštancie týkajúce sa premlčania nárokov uplatňovaných
žalobcom v tomto konaní sú nesprávne a nepreskúmateľné. V tejto súvislosti dáva do pozornosti a
stotožňuje sa so záverom rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. XCdo/XXX/XXXX, z ktorého vyplýva,
že za rozhodujúci pre začiatok plynutia subjektívnej premlčacej doby pre uplatnenie práva na vydanie

plnenia z bezdôvodného obohatenia v zmysle § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka, treba považovať
deň, kedy sa oprávnený v konkrétnom prípade skutočne dozvie o tom, že na jeho úkor došlo k
bezdôvodnému obohateniu a kto ho získal; nie je pritom rozhodujúce, že oprávnený mal možnosť
dozvedieť sa potrebné skutočnosti už skôr.

16. Nie je možné stotožniť sa so záverom o začiatku plynutia dvojročnej subjektívnej premlčacej doby
(§ 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka) odo dňa úhrady príslušnej splátky úveru nad rámec zákonom
ustanovenej povinnosti vzhľadom na to, že o prípadných dôvodoch, prečo je zmluva bezúročná,
bezpoplatková,vzhľadomnanevyvrátiteľnúprávnudomnienkuznalostiprávnychpredpisov,malžalobca
podľa ustanovenia § 2 zákona č. 1/1993 Z. z. vedomosť už pri podpise zmluvy o úvere a pretože

žalobca už dňa 17.02.2014 zaplatil sumu 420,- Eur (teda vrátil istinu 420,- Eur), nasledujúcou splátkou
03.03.2014 už začal plniť titulom bezdôvodného obohatenia, subjektívna dvojročná premlčacia doba na
vydanie bezdôvodného obohatenia uplynula najneskôr dňa 03.03.2016. Čo sa týka práva na vydanie
plnenia z bezdôvodného obohatenia toto podlieha premlčaniu. Pri premlčaní práva na vydanie plneniaz bezdôvodného obohatenia je ustanovená kombinovaná premlčacia doba a to subjektívna ( § 107 ods.
1 Občianskeho zákonníka ) a objektívna ( § 107 ods. 2 Občianskeho zákonníka). Začiatok subjektívnej
i objektívnej premlčacej doby je stanovený odlišne na sebe nezávisle a ich plynutie a skončenie je tiež

vzájomne nezávislé. Subjektívna premlčacia doba môže plynúť iba v rámci objektívnej premlčacej doby.
Subjektívna premlčacia doba je dvojročná a na začatie jej plynutia vždy treba rešpektovať subjektívnu
stránku oprávneného, týkajúcu sa jeho vedomosti o bezdôvodnom obohatení a vedomosti o tom, kto sa
na jeho úkor bezdôvodne obohatil.
17. Právne významné sú aj názory vyplývajúce z odbornej literatúry, z ktorých vyplýva, že pre začiatok

plynutia subjektívnej premlčacej lehoty na uplatnenie práva na vydanie bezdôvodného obohatenia
sa vyžaduje skutočná (preukázaná), nie len predpokladaná vedomosť oprávneného (pozri Fekete, I.:
Občiansky zákonník 1, veľký komentár Bratislava: Eurokódex 2011, str. 514).

18. Podobne česká judikatúra (pozri rozsudok Najvyššieho súdu ČR z 30.9.2009, sp. zn. XXCdo/
XXXX/XXXX) upriamuje pozornosť na to, že v prípade bezdôvodného obohatenia získaného plnením z

neplatného právneho úkonu, je pre začiatok plynutia premlčacej doby rozhodujúci subjektívny moment,
keď oprávnený zistí také okolnosti, z ktorých možno vyvodiť, že právny úkon, z ktorého bolo plnené je
neplatný. Z hľadiska premlčania nároku zo zodpovednosti za škodu vzniknutú v dôsledku neplatnosti
právneho úkonu sú rozhodujúcimi informáciami v zmysle uvedeného skutkové okolnosti, z ktorých
možno vyvodiť, že právny úkon (zmluva) je neplatný a informácie o osobe, ktorej možno pripočítať

zavinenie na spôsobení neplatnosti právneho úkonu (zmluvy).

19. Práve preto (vychádzajúc z uvedených právnych názorov judikatúry i literatúry) možno upriamiť
pozornosť súdu prvej inštancie na to, že ide o subjektívnu lehotu, ktorá ma takýto názov preto, že pri
zvažovaní začiatku jej plynutia treba vždy počítať aj so subjektívnym faktorom, teda s možnosťami a

konkrétnymi okolnosťami viažucimi sa na toho, kto si práva v tejto lehote uplatňuje, tak ako to vyplýva
z uplatnených názorov.

20. V tejto súvislosti možno upriamiť pozornosť aj na názor profesora JUDr. Jána Mazáka, PhD.
(dostupný z komentára k O.s.p. v systéme ASPI), podľa ktorého problémom bude aj to, ako posudzovať

subjektívnu lehotu v takých prípadoch, lebo návrh na obnovu konania treba podať v lehote 3 mesiacov
od toho času, keď sa ten, kto obnovu navrhuje dozvedel o dôvode obnovy, alebo od toho času, keď sa
mohol uplatniť. Ak vezmeme do úvahy, že rozsudky Súdneho dvora, alebo súdu prvého stupňa pred
1.5.2004 z prevažnej časti nie sú preložené do slovenského jazyka, potom táto subjektívna lehota je tiež
viac - menej otvorená, lebo použitie rozsudku v inom, než slovenskom jazyku znemožňuje uplatnenie

takého dôvodu obnovy konania. V tejto spojitosti je nejasné, ako preukazovať, kedy sa navrhovateľ
dozvedel o rozsudku, ktorý by mal byť dôvodom obnovy konania, lebo od navrhovateľa nemožno
spravodlivo očakávať, aby sledoval celú judikatúru Súdneho dvora a ďalších dvoch komunitárnych
súdov. Vychádzajúc z uvedeného právneho záveru máme za to, že súd, pokiaľ vôbec nevykonal nijaké
dokazovanie, mal vychádzať z tvrdenia navrhovateľa a dospieť k záveru, že subjektívna lehota bola

dodržaná.

21. Teda aj tento názor upriamuje pozornosť na subjektívne možnosti dotknutej osoby, ktorá sa musí
vyporiadať s námietkou premlčania v súvislosti s uplatňovaním nárokov v civilnom sporovom konaní.

22. V súvislosti s posudzovaním behu dvojročnej subjektívnej premlčacej doby je potrebné zdôrazniť,
že žalobca vstupoval do zmluvného vzťahu so žalovaným ako so subjektom podnikajúcim v oblasti
poskytovania spotrebiteľských úverov v dobrej viere, že žalovaným predložená a vopred pripravená
zmluva bude obsahovať všetky náležitosti vyžadované v tom čase účinným zákonom č. 129/2010
Z. z.. Súd prvej inštancie dospel preto k nesprávnemu záveru, že žalobca o prípadných dôvodoch,

prečo je zmluva bezúročná, bezpoplatková, vzhľadom na nevyvrátiteľnú právnu domnienku znalosti
právnych predpisov, mal podľa ustanovenia § 2 zákona č. 1/1993 Z.z. vedomosť už pri podpise zmluvy
o úvere a odo dňa úhrady príslušnej splátky úveru nad rámec zákonom ustanovenej povinnosti mu
začala plynúť subjektívna premlčacia lehota na vydanie bezdôvodného obohatenia. V čase podpisu
zmluvy o úvere a ani pri úhrade príslušnej splátky úveru nad rámec zákonom ustanovenej povinnosti

žalobca ako priemerný spotrebiteľ bez právnického alebo ekonomického vzdelania nemohol ani len
predpokladať, že žalovanému bude ďalej uhrádzať aj peňažné plnenia, na ktoré mu zákonný nárok
nevznikol. Pre začiatok plynutia dvojročnej subjektívnej premlčacej doby je rozhodujúci deň, keď sa
oprávnený skutočne dozvedel (bez ohľadu na to, že pri vynaložení všetkého úsilia sa mohol dozvedieťskôr), že na jeho úkor došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto bezdôvodné obohatenie získal. O vzniku
bezdôvodného obohatenia na strane žalovaného sa žalobca podľa vlastného vyjadrenia dozvedel od
Združenia na ochranu občana spotrebiteľa HOOS v mesiaci september roku 2016. K tomuto svojmu

vyjadreniu predložil aj prehlásenie Združenia na ochranu občana spotrebiteľa HOOS zo dňa 31.03.2017
(č.l. 96 spisu). Žaloba bola podaná dňa 31.10.2016, teda v rámci subjektívnej premlčacej doby.

23. Pokiaľ ide o objektívnu premlčaciu lehotu, nemožno opomenúť tú skutočnosť, že pre úplnosť
posúdenia predmetnej veci je v uvedenom prípade potrebné skúmať aj to, či nejde o bezdôvodné

obohatenie získané úmyselne. Je pravdou, že žalovaný je podnikateľským subjektom na získanie profitu
z poskytovania úverov, ale práve na základe tejto okolnosti, spolu so zisteniami týkajúcimi sa toho,
aká bola štruktúra celkovej sumy poskytnutých finančných prostriedkov (vlastný úver, poplatky, úroková
sadzba), je možné dospieť k záveru, že žalovaný ako podnikateľský subjekt si bol veľmi dobre vedomý,
akým spôsobom získava svoj profit, z čoho je tento zložený a akú výšku a dôvod majú poplatky, ktoré sa
na poskytnutie takéhoto úveru viažu. O všetkých týchto okolnostiach mal žalovaný vedomosť a taktiež aj

priamy úmysel, aby ich takýmto spôsobom získal. Vo veci je preto potrebné zaoberať sa skutočnosťou,
či v prejednávanej veci možno konštatovať priamy úmysel žalovaného vo vzťahu k bezdôvodnému
obohateniu, ktoré na jeho strane došlo.

24. Nevyporiadanie sa s týmito poznatkami vyplývajúcimi z uvedenej judikatúry (pričom treba poukázať

aj na ďalšie rozhodnutia Krajského súdu v Prešove sp. zn. XCo/XXX/XXXX, sp. zn. XCo/X/XXXX, sp. zn.
XCo/XX/XXXX) spôsobuje uvedenú nepreskúmateľnosť rozhodnutia súdu prvej inštancie, čo je zároveň
dôvodom na zrušenie tohto rozhodnutia v zmysle § 389 ods. 1 písm. b) C.s.p. a vrátenie veci tomuto
súdu na ďalšie konanie v zmysle § 391 ods. 1 C.s.p..

25.Vďalšomkonaníbudeúlohousúduprvejinštancieriadiťsaprávnymnázoromvyslovenýmodvolacím
súdom v tomto rozhodnutí, vychádzať z toho, že nároky uplatňované žalobcom v tomto konaní nie
sú premlčané a pri posudzovaní vznesenej námietky premlčania vychádzať z 2 - ročnej subjektívnej
premlčacej doby, počítanej od septembra 2016, kedy sa žalobca dozvedela o relevantných skutkových
okolnostiach pre podanie žaloby a teda o skutku nie zo zmluvy, ale o skutku z porušenia práva a teda

o všetkých skutkových zložkách bezdôvodného obohatenia. Následne posúdiť okolnosť, či skutočne v
predmetnejveciideoúver,ktorýbymalbyťkvalifikovanýakoúverposkytnutýbezúrokovabezpoplatkov
avzávislostiodtohovyvodiťktomuzáveryvrovineposúdenianárokovuplatňovanýchžalobcomvtomto
konaní. Taktiež sa súd prvej inštancie vyporiada aj s otázkou uvedenia znenia eventuálne zistených
neprijateľných zmluvných podmienok v prejednávanej veci vo výroku rozhodnutia, a to bez ohľadu na

to, že nedošlo k pripusteniu zmeny žaloby v tomto konaní, pretože o určení neprijateľnej zmluvnej
podmienky rozhoduje súd aj bez návrhu. Platí totiž ustanovenie § 298 ods. 2 C.s.p., podľa ktorého, ak
súd určil niektorú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve alebo v iných zmluvných dokumentoch
súvisiacich zo spotrebiteľskou zmluvou za neplatnú z dôvodu neprijateľnosti takej zmluvnej podmienky,
nepriznal plnenie dodávateľovi z dôvodu takej zmluvnej podmienky alebo na základe takej zmluvnej

podmienky uložil povinnosť vydať spotrebiteľovi bezdôvodné obohatenie, nahradiť škodu alebo zaplatiť
primerané finančné zadosťučinenie, súd aj bez návrhu výslovne uvedie vo výroku rozsudku znenie
tejto zmluvnej podmienky ako bolo dohodnuté v spotrebiteľskej zmluve, alebo v iných zmluvných
dokumentoch súvisiacich so spotrebiteľskou zmluvou.

26. Prvoinštančný súd, ktorý je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu ( § 391 ods. 2 C.s.p.) v
novom rozhodnutí o veci rozhodne aj o trovách tohto odvolacieho konania (§ 396 ods. 3 C.s.p.).

27. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 2 : 1 (§ 393 ods. 2,
posledná veta C.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.).Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh - § 428 C.s.p.).