Uznesenie – Predbežné opatrenia ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 11. september 2017

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 15Cob/130/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4317211439
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 09. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ján Bzdúšek
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2017:4317211439.1

Uznesenie

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jána Bzdúška a členov senátu
JUDr. Pavla Lukáča a JUDr. Martiny Balegovej, v právnej veci žalobcu: Dominik Vígľaš, samostatne
hospodáriaci roľník, Medvecké 55, 935 69 Plavé Vozokany, IČO: 30 989 221, proti žalovanému:
Rímskokatolícka cirkev Biskupstvo Nitra, Námestie Jána Pavla II. č. 7, 950 50 Nitra, IČO: 35 593 008,
o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu

Levice č. k. 15Cb/26/2017-21 zo dňa 13.7.2017, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd uznesenie Okresného súdu Levice č. k. 15Cb/26/2017-21 zo dňa 13.7.2017 p o t v r d
z u j e.

Žalovanému odvolací súd náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Levice napadnutým uznesením návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia
zamietol.

2. V odôvodnení svojho rozhodnutia súd prvej inštancie uviedol, že žalobca dňa 19. 06. 2017 podal
na Okresný súd Levice ( ďalej len „súd“) návrh na nariadenie neodkladného opatrenia pred začatím
súdnehokonania(ďalejlen„návrh“),ktorýmsadomáhauloženiapovinnostižalovanému:„abyneprenajal

nehnuteľnosti pozemkov registra E- katastra nehnuteľností nachádzajúcich sa v obci Tekovské X.
katastrálnom území E., ktoré sú zapísané na liste vlastníctva č. XXXX katastrálneho odboru Okresného
úradu Levice, tretej osobe a zároveň aby žalovaný nebránil žalobcovi v ich doterajšom užívaní, a to
všetko až do právoplatného skončenia veci. “

3. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia žalobca odôvodnil tým, že dňa 10. 04. 2012 uzatvoril

so žalovaným Nájomnú zmluvu (ďalej len „ nájomná zmluva“), predmetom ktorej je nájom nehnuteľností
pozemkov registra E- katastra nehnuteľností nachádzajúcich sa v obci Tekovské Lužany, v katastrálnom
území E., ktoré sú zapísané na liste vlastníctva č. XXXX ( správne číslo LV je XXXX), katastrálneho
odboru Okresného úradu Levice (ďalej len „nehnuteľnosti“).

4. Nájomná zmluva na nehnuteľnosti o celkovej výmere XXXXXXX m2 bola uzavretá na dobu určitú

s účinnosťou od 01. 10. 2012 do 30. 09. 2017. Žalovaný listom zo dňa 16. 08. 2016 označeným
ako „Výzva na vrátenie poľnohospodárskej pôdy“ (ďalej len „výzva“) požiadal žalobcu o vrátenie
pozemkov prenajatých nájomnou zmluvou a zároveň v liste uviedol, že sa žalovaný môže uchádzať
o ďalší nájom predmetných nehnuteľností v zmysle informácii zverejnených na svojom webovom
sídle www.biskupstvo-nitra.sk (zámer formou verejnej súťaže dať do prenájmu aj pozemky, ktoré
sú predmetom zmluvy). Žalobca na výzvu reagoval dňa 03. 10. 2016 tak, že si uplatnil svoje

zákonné prednostné právo na pokračovanie nájmu prenajatých nehnuteľností v zmysle § 13 ods. 2
zákona č. 504/2003 Z. z., v znení neskorších predpisov, O nájme poľnohospodárskych pozemkov,poľnohospodárskeho podniku a lesných pozemkov a o zmene niektorých zákonov (ďalej len „zákon o
nájme“). Žalobca uvedené prednostné právo na uzavretie novej nájomnej zmluvy opiera o skutočnosti,
že v doterajšom zmluvnom vzťahu nebol v omeškaní v plnení povinností vyplývajúcich zo zmluvy.

Žalobca zároveň požiadal žalovaného o predloženie návrhu nových zmluvných podmienok na ďalšie
zmluvné obdobie. Na predmetnú žiadosť nedostal od žalovaného v priebehu niekoľkých mesiacov
žiadnu odpoveď, pričom žalobca prejavoval svoju aktivitu a telefonicky sa dožadoval pracovného
stretnutia na ekonomickom a právnom oddelení Biskupského úradu v Nitre, avšak bez úspechu. Žalobca
vždy dostal telefonickú zamietavú odpoveď s odôvodnením, že verejná súťaž ešte nebola vyhodnotená.

Žalobca tiež uviedol, že počas plynutia doby nečinnosti žalovaného a v rámci zabezpečenia právnej
istoty poslal žalovanému „Žiadosť žalobcu o prenájom poľnohospodárskej pôdy“ zo dňa 21. 02. 2017,
v ktorej opätovne poukázal na svoj pretrvávajúci a vážny záujem o prenájom pozemkov, ktoré užíva
na základe zmluvy, pričom zároveň navrhol aj výšku nájomného za 1 hektár pôdy, a to v čiastke
120,00 €. Žalobca dňa 24. 05. 2017 obdržal od žalovaného list označený ako „Žiadosť o prenájom
poľnohospodárskejpôdy-odpoveď“,č.EO/83/2017,vktorejžalovanývôbecneuviedolvýsledkyverejnej

súťaže na prenájom poľnohospodárskej pôdy, ktorá sa mala podľa vyjadrenia žalovaného už konať
a rovnako sa žalovaný nevyjadril ani k zákonnému prednostnému právu žalobcu. Podľa žalobcu sú
pre správanie sa žalovaného jeho práva vážne ohrozené. Žalobca počas trvania v zmluvnom vzťahu
dodržiaval zmluvné povinnosti, plne využíval nehnuteľnosti na zabezpečenie živobytia svojej rodiny
a ostatných osôb a s prihliadnutím na právnu úpravu § 13 zákona o nájme mal zato, že dôjde k

ďalšiemu uzatvoreniu nájmu, z ktorého dôvodu si zabezpečil aj modernejší strojový park a technologické
zariadenia z úverových zdrojov. Bez predmetných nehnuteľností nie je schopný tieto poľnohospodárske
stroje a zariadenia využívať a ani riadne splácať úverové zaťaženie, nakoľko prenajaté pozemky od
žalovaného tvoria majoritnú plochu.

5. Zo spisového materiálu súd zistil, že strany sporu uzatvorili nájomnú zmluvu na dobu určitú od 01.
10. 2012 do 30. 09. 2017, predmetom ktorých sú nehnuteľnosti tvoriace predmet tohto konania. Žalobca
nesprávne v návrhu uvádza číslo LV XXXX, pričom správne č. LV je XXXX, čo vyplýva tak zo žalobcom
predložených listinných dokladov (napr. nájomná zmluva), ako aj z výpisu z LV zabezpečeného súdom
z katastrálneho portálu. Súd mal ďalej za preukázané, že žalovaný zaslal žalobcovi výzvu na vrátenie

poľnohospodárskej pôdy zo dňa 16. 08. 2016, v ktorej uviedol, že žalovaný sa o prenájom predmetných
nehnuteľností na ďalšie päťročné obdobie môže uchádzať podaním žiadosti vlastníkovi nehnuteľnosti aj
snavrhovanoucenounájmuza1ha/rok.Žalovanýžalobcuzároveňupozornil,žepripredkladanížiadosti
na ďalšie obdobie nájmu je aktuálny nájomca, t. j. žalobca, uprednostňovaný v prípade, ak si doteraz
plnil svoje povinnosti vyplývajúce zo zmluvy a ponúkne porovnateľnú cenu s prípadnými žiadateľmi

o ten istý predmet nájmu. Žalobca si uplatnil právo na prednostné uzavretie novej nájomnej zmluvy
podaním zo dňa 03. 10. 2016. Žalovaný zaslal žalobcovi dňa 24. 05. 2017 odpoveď č. EO/83/2017,
v ktorej uviedol, že diecézna hospodárska komisia neodsúhlasila jeho žiadosť o opätovný prenájom
predmetných nehnuteľností. Svoj nesúhlas zdôvodnila tým, že o prenájom uvedených nehnuteľností
prejavilo záujem 8 záujemcov (vrátane žalobcu) s navrhovanými cenami prenájmu od sumy 120 €/ha

(navrhnutých žalobcom) až po sumu 260 €/ha, pričom 4 ponuky boli v ponúknutej cene nájmu nad sumu
200 €/ha.

6. Súd sa pri rozhodovaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia zaoberal otázkou jeho
prípustnosti a dôvodnosti. V tomto smere preto skúmal najmä existenciu zákonného dôvodu potrebného

na nariadenie neodkladného opatrenia a to: či sú v danej veci splnené podmienky podľa § 325 ods.
1 CSP, za ktorých možno neodkladné opatrenie nariadiť a ktorými sú - potreba bezodkladnosti úpravy
pomerov alebo obava, že exekúcia bude ohrozená. Súd mal z vykonaných dôkazov za preukázané,
že žalovaný dňa 10. 04. 2012 uzatvoril so žalobcom nájomnú zmluvu na dobu určitú, a to od 01. 10.
2012 do 30. 09. 2017, predmetom ktorej bol nájom vyššie uvedených nehnuteľností, pričom žalobca

má záujem o uzatvorenie ďalšej nájomnej zmluvy s využitím svojho zákonného prednostného práva,
avšak žalovaný mieni uzatvoriť nájomnú zmluvu so subjektom, ktorý v zmysle verejnej súťaže poskytne
pre žalovaného najvýhodnejšie podmienky na uzatvorenie zmluvy, predovšetkým cenu/ha/ ročne. Je
zrejmé, že ako prejudiciálna otázka v tomto konaní bude riešené právo žalobcu na ďalšie užívanie
uvedených nehnuteľností odvodzované z § 13 ods. 2 zákona o nájme. Z listinných dôkazov vyplynulo,

že žalobca riadne a včas plní svoje záväzky zo zmluvy, nakoľko žalovaný sa vo svojich podaniach
ani raz nevyjadril v tom zmysle, že žalobca by počas trvania nájmu nehnuteľností porušil zmluvné
podmienky nájomnej zmluvy. Podľa názoru súdu posúdenie práva na prednostný nájom je však potrebné
posúdiť komplexnejšie, nielen s prihliadnutím na dodržiavanie povinností žalobcu, ale aj vo vzťahu kvlastníckemu právu ako takému - konkrétne k právu s vecou nakladať. Čo sa týka výkladu daného
ustanovenia § 13 ods. 2 zákona o nájme, je možné vyvodiť záver, že nárok na prednostné uzatvorenie
nájomnej zmluvy sa uplatňuje tak v režime zmluvy uzatvorenej na dobu neurčitú ako aj na dobu určitú,

avšak právne významná je v tomto smere aj prejavená vôľa samotného prenajímateľa ukončiť nájomný
vzťah. Podľa názoru súdu právo na prednostné uzatvorenie nájomnej zmluvy zanikne v okamihu, ako
prenajímateľ prejaví vôľu ukončiť nájomnú zmluvu na dobu určitú, tzn., že ak prenajímateľ prejaví
vôľu ukončiť nájomnú zmluvu na dobu určitú (čo je aj prípad tohto konania) písomnou výzvou na
vrátenie a prevzatie pozemkov na dobu určitú, takýto prejav vôle absolútne konzumuje nárok na

prednostnéuzatvorenienájomnejzmluvy.Akbytomutaknebolo,právonájomcunaďalšíopakovýnájom
nehnuteľností by bolo postavené nad právo vlastnícke, konkrétne nad právo vlastníka rozhodnúť sa
kedy, ako a za akých podmienok bude nakladať s vecou. Výklad ustanovenia § 13 ods. 2 zákona o
nájme v tom smere, že sa jedná o akési absolútne právo nájomcu na opätovné uzatvorenie nájomnej
zmluvy len za podmienok, že je dodržiavaná nájomná zmluva, súd považoval za nesprávny a v rozpore
s demokratickými zásadami právneho a demokratického štátu, pretože v prípade takéhoto výkladu by

došlo k závažným zásahom do absolútneho práva každého - do vlastníckeho práva, ktorému poskytuje
ochranu jednak Ústava SR v článku 20 a jednak Európsky dohovor o ľudských právach a základných
slobodách v dodatkovom protokole č. 1 v článku 1 (ochrana majetku).

7. Žalobca vedel od počiatku, že vstupuje do nájomného vzťahu uzatvoreného len na dobu určitú. Už

pred rokom vedel, že žalovaný chce tento nájomný vzťah ukončiť a výzvou do dňa 16. 08. 2016 chcel
zabrániť zákonnému následku - obnoveniu nájomného vzťahu. Z konania žalovaného bolo jednoznačné,
že ako vlastník mieni síce opätovne nakladať s nehnuteľnosťami, avšak do zmluvného vzťahu chce
v ďalšom období vstúpiť s nájomnom ponúkajúcim výhodnejšie finančné podmienky. Všetky tieto
skutočnosti boli žalobcovi známe. Aj napriek uvedenému sa žalobca spoliehal na to, že k uzatvoreniu

nájomnej zmluvy dôjde, žalobca vstúpil do úverových vzťahov (z obsahu žaloby nie je presne zrejmé, v
akom čase sa tomu tak stalo), a finančné prostriedky použil na zakúpenie strojového parku, ktoré ako
teraz uvádza, bez nehnuteľností tvoriacich predmet nájmu, nie je schopný využívať. Žalobca poukázal
natúskutočnosť,ženaprenajatýchpozemkochmánedokončenúvýrobuvyčíslenúvysokýmifinančnými
nákladmi, ktorej zber nie je možné technicky zrealizovať v lehote svojvoľne stanovej žalovaným. Tu súd

však poukazuje na to, že táto lehota nie je svojvoľne stanovená zo strany žalovaného ale bola jasne
určená už pri vzniku zmluvného vzťahu, teda žalobca mal o nej vedomosť. Žalobca mal tiež vedomosť o
vôli žalovaného ukončiť tento zmluvný vzťah ku dňu skončenia nájomnej zmluvy a aj napriek uvedenému
zasial na pozemkoch plodiny, ktoré podľa neho nie je možné zozbierať ku dňu ukončenia nájomného
vzťahu. Okresný súd je toho názoru, že uvedenú situáciu si spôsobil sám žalobca svojím konaním.

Z obsahu návrhu ďalej nevyplývajú žiadne skutočnosti preukazujúce, že aktuálne, ešte v čase trvania
zmluvného vzťahu by žalovaný bránil žalobcovi v užívaní nehnuteľností ktoré tvoria predmet konania,
pričom žalobca sa návrhom domáha aj uloženia žalovanému povinnosť nebrániť mu v ich doterajšom,
užívaní.

8. Z vyššie uvedeného súd prijal záver, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia je nedôvodný a
preto tento návrh zamietol. Súd tiež konštatuje, že nariadením neodkladného opatrenia v navrhovanom
rozsahu by nebola zachovaná ani proporcionalita medzi právom, ktorému sa má poskytnúť ochrana
(právo na uzatvorenie ďalšej nájomnej zmluvy) a právom ktoré má byť obmedzené (obmedzenie
vlastníckeho právo nakladať s vecou).

9. Z právneho hľadiska súd vec posúdil podľa § 324 - 333 CSP a § 12 ods. 1, § 13 ods. 2 z. č. 504/2003
Z. z. o nájme poľnohospodárskych pozemkov (ďalej len zákon o nájme).

10. Proti tomuto uzneseniu žalobca podal odvolanie z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci,

v ktorom sa zaoberal podmienkami vzniku nároku nájomcu na prednostné právo na uzavretie novej
nájomnej zmluvy v zmysle § 13 ods. 2 z. č. 504/2003 Z. z.. Nesúhlasil s názorom súdu prvej inštancie
o nedôvodnosti podaného návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Žiadal preto napadnuté
uznesenie zmeniť a nariadiť neodkladné opatrenie.

11. Žalovaný sa na výzvu súdu k odvolaniu žalobcu a k jeho návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia nevyjadril (§ 329 ods. 1 CSP).12. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací preskúmal napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie bez
nariadenia pojednávania v medziach podaného odvolania (§ 379, § 380 CSP) a po jeho preskúmaní
dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.

13. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.

Podľa § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého

rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

14. Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že súd prvej inštancie riadne zistil stav veci a túto i správne
právne posúdil. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia
a konštatuje správnosť jeho dôvodov (§ 387 ods. 2 CSP).

15. Odvolací súd poukazuje na to, že medzi stranami sporu bola uzavretá nájomná zmluva na dobu
určitú, v ktorej boli jasne stanovené podmienky nájmu. Nebolo preukázané, že by žalovaný počas
dohodnutej doby nájmu bránil žalobcovi v užívaní predmetných nehnuteľností. Nie je úlohou odvolacieho
súdu v súvislosti s návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia skúmať, či žalobca spĺňa, resp.

nespĺňa zákonom stanovené podmienky na vznik nároku nájomcu na prednostné právo na uzavretie
novej nájomnej zmluvy. Podľa názoru odvolacieho súdu toto by mal súd skúmať až v konaní vo veci
samej t. j. v súvislosti s podaním žaloby žalobcom o neplatnosť nájomnej zmluvy, ktorú by žalovaný
eventuálne uzavrel s treťou osobou, pričom by žalovaný nerešpektoval prednostné právo žalobcu na
uzavretie novej nájomnej zmluvy.

16. V intenciách vyššie uvedených skutočností odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie
podľa § 387 ods. 1 CSP ako vo výroku vecne správne potvrdil.

17. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP.

V odvolacom konaní úspešnému žalovanému ich však nepriznal, pretože mu žiadne nevznikli.

18. Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon v § 420 až § 423 CSP pripúšťa.

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom

súde.
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom. To neplatí, ak je dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa; ak je dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen,
ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; ak je dovolateľ v sporoch s
ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo
zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom

zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec
alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).