Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa

Rozhodnuté bolo na súde Okresný súd Galanta

Rozhodutie vydal sudca JUDr. Ľubica Bundzelová

Forma rozhodnutia – Rozsudok

Povaha rozhodnutia – Potvrdené

Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)

Súd: Okresný súd Galanta
Spisová značka: 5C/6/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2311200665
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 02. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubica Bundzelová

ECLI: ECLI:SK:OSGA:2014:2311200665.13

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd v Galante v konaní vedenom pred sudkyňou JUDr. Ľubicou Bundzelovou v právnej veci

navrhovateľa: G. N., U.. XX.XX.XXXX, R. G..A..Š. XXX/XX, Š., zastúpená advokátom: JUDr. Roman
Jurík, Račianska 62, 831 02 Bratislava, proti odporcovi v 1. rade: S.O.S. financ, s.r.o., Námestie Slobody
10, 921 01 Piešťany, IČO: 36 250 406, odporcovi v 2. rade: Tatra credit a.s., Námestie slobody 10/1718,
921 01 Piešťany, IČO: 44 975 775, o určenie neplatnosti úverovej zmluvy a zmluvy o záložnom práve
a zapl. primeraného zadosťučinenia, takto

r o z h o d o l :

Súd určuje, že úverová zmluva č. 31/09 zo dňa 27.2.2009 je neplatná.

Súd určuje, že zmluva o záložnom práve č. 31/09 zo dňa 27.2.2009 je neplatná.

Vo zvyšnej časti súd návrh navrhovateľky zamieta.

Súd vzájomný návrh odporcu v 2. rade zamieta.

Odporcovia v 1. a 2. rade sú povinní zaplatiť spoločne a nerozdielne Okresnému súdu Galanta súdny

poplatok vo výške 232 Eur do 3 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

Odporca v 2. rade je povinný zaplatiť Okresnému súdu Galanta súdny poplatok vo výške 167 Eur do
3 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

O trovách konania súd rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti vo veci samej.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľkanávrhomzodňa20.12.2010(súdudošlým13.01.2011)sadomáhalarozhodnutia,ktorým
by súd určil, že úverová zmluva číslo XX/XX zo dňa XX. X. XXXX je neplatná, ktorým by súd určil, že

zmluva o záložnom práve číslo XX/XX zo dňa XX. X. XXXX je neplatná a zároveň žiadala, aby súd
odporcu v 1. rade zaviazal zaplatiť jej primerané zadosťučinenie vo výške 2000 Eur a odporca v 2. rade
primerané zadosťučinenie vo výške 1000 Eur. Svoj návrh odôvodnila tým, že bola spolu s manželom vo
finančnej tiesni a uzavreli so žalovaným dňa 27. 2. 2009 úverovú zmluvu číslo 31/09, zároveň uzavreli
zmluvu o záložnom práve č. 31/09. Finančné prostriedky potrebovali na manželovu liečbu, ktorý bol
vážne chorý a ktorý žiaľ, medzičasom zomrel. Odporca v 1. rade využil tieseň manželov a na podpis
im predložil hrubo nemorálnu úverovú zmluvu s neprimeraným zabezpečením. Na tieto skutočnosti ju

upozornil vedľajší účastník, pričom poukazuje na tieto hrubo nemorálne, a teda neprijateľné zmluvné
podmienky podľa § 53 Občianskeho zákonníka, ktorým sú spotrebitelia vystavení, keď ide predovšetkým
o článok VI. bod 1 - uznanie dlhu, je neprijateľnou zmluvnou podmienkou podľa § 53 ods. 1 OZ, nakoľkouž v čase uzatvorenia zmluvy spôsobuje hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech
spotrebiteľa;
článok VII. bod 1 predčasná splatnosť úveru, je neprijateľnou zmluvnou podmienkou podľa § 53 ods. 1

OZ a zároveň zakladá priamy rozpor s § 53 ods. 8 OZ,
článok VII. bod 2 - zníženie hodnoty zabezpečenia, je neprijateľnou zmluvnou podmienkou podľa § 53
ods. 1 OZ a to najmä pokiaľ ide o písm. e), f), g) a j),
článok VII. bod 3 - 9 predčasná splatnosť úveru, sú neprijateľnými zmluvnými podmienkami podľa § 53
ods. 1 OZ a § 53 ods. 4 písm. k) OZ - neprimeranosť a zjavnú nevyváženosť zmluvných podmienok v

neprospech spotrebiteľa naberá až takú intenzitu, že dlžník sa čo i len drobným porušením akejkoľvek
povinnosti vystavuje strate výhody splátok - dlžník sa dostáva do zjavne vazalskej pozície voči veriteľovi;
článok VII. bod 10 - 11 možnosť predčasného splatenia úveru, je neprijateľnou zmluvnou podmienkou
podľa § 53 ods. 1 OZ, pretože spotrebiteľovi upiera jeho právo na predčasné splatenie úveru podľa §
6 zákona č. 258/2001 Z. z. a výkon tohto práva podmieňuje súhlasom veriteľa - uzavretie dodatku k
úverovej zmluve;

článok XI - ochrana osobných údajov, je neprijateľnou zmluvnou podmienkou podľa § 53 ods. 1 OZ,
dlžník je vystavený hrubo nemorálnej podmienke - vzdáva sa svojich práv na poskytovanie údajov
tretím osobám, a to formou predformulovanej zmluvnej podmienky - môže ísť až o zásah do práva na
súkromie podľa čl. 8 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Posledná
veta je sama osobe neprijateľnou zmluvnou podmienkou podľa § 53 ods. 1 OZ a zároveň zakladá rozpor

s ustanoveniami zákona č. 428/2002 Z. z., pretože upiera právo na odvolanie súhlasu so spracovaním
osobných údajov;
článok X, XI, XII v celosti, neprijateľné zmluvné podmienky podľa § 53 ods. 4 písm. k) OZ, ktoré nemajú
čo hľadať v serióznej spotrebiteľskej zmluve, naviac aj v rozpore ust. nariadenia vlády 87/1995 Z. z.;
článok XIII, poplatky plnia funkciu neprimeraných sankcií - sú neprijateľné zmluvné podmienky podľa §

53 ods. 4 písm. k) OZ - spotrebiteľ nemôže byť v právnom štáte vystavený stavu, kedy na ňom chce
dodávateľ zarábať na sankciách. V bode dva je uvedená zmluvná podmienka, ktorá je neprijateľnou
podľa § 53 ods. 4 písm. a) OZ spotrebiteľovi sa fakticky upiera právo oboznámiť sa so zmluvnými
podmienkami; zverejnenie v sídle veriteľa je nepostačujúce - uvedené konštatoval už aj OS Prešov
č.k. 17C/56/2010. Posledná veta bodu 2. je z pohľadu ochrany spotrebiteľa rovnako neprijateľná a

znevýhodňujúca podľa § 53 ods. 1 OZ,
článok XIV bod 2 a 3, neprijateľné zmluvné podmienky podľa § 53 ods. 1 a § 54 ods. 1, odstúpením od
zmluvy sa zmluva zrušuje podľa OZ od začiatku a spotrebiteľ nemá platiť poplatky a úroky za obdobie
po odstúpení od zmluvy - zmluvná podmienka v bode 2. a 3. je preto neprijateľná,
článok XV, podmienky nie sú individuálne dojednané, ide o neprijateľné zmluvné podmienky podľa §

53 ods. 1 OZ;
článok XVI., XVII., VIII, obsahujú početné neprijateľné zmluvné podmienky podľa § 53 ods. 1 OZ;
čl. XIX, obsahujú početné neprijateľné zmluvné podmienky podľa § 53 ods. 1 OZ, dohody o režime
obchodného zákonníka, o poskytovaní informácií, o započítaní, o znášaní nákladov, o nahrávaní
komunikácie, o povinnosti informovať veriteľa, jednostranné domnienky v neprospech dlžníka (napr. bod

32).

Početné hrubo nemorálne zmluvné podmienky obsahuje aj zmluva o zriadení záložného práva číslo
31/09. Ide najmä o článok IV zmluvy, článok V, článok VII bod v 1 a 2, článok VIII, článok IX, článok
IXa, článok X a článok XI. Je presvedčená, že obe zmluvy obsahujú také množstvo neprijateľných

zmluvných podmienok, ktoré sú neplatné (§ 53 ods. 5, § 39 Občianskeho zákonníka), že nemôžu
obstáť uvedené zmluvy ako celok. Preto žiada, aby súd ustanovenie § 41 Občianskeho zákonníka
aplikoval v jeho eurokonformnom výklade s ust. čl. 6 ods. 1 smernice Rady 93/13/EHS o neprijateľných
podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. Článok 6 je pritom kogentným ustanovením, ktoré zakotvuje
záväzok členského štátu v súlade so zásadou lojality k EÚ vyvodiť všetky potrebné závery a prijať všetky

potrebné opatrenia, aby spotrebiteľa neprijateľné zmluvné podmienky v zmluvách nezaväzovali. Keďže
je neplatná zmluva o úvere ako zmluva hlavná, nemôže obstáť ani zmluva o záložnom práve ako zmluva
akcesorická. Odporca v 1. rade sa voči nej dopustil aj vážnych nekalých obchodných praktík: uviedol
navrhovateľku do omylu vo výške RPMN (§ 3 ods. 5 a 9 zákona číslo 258/2001Z.z.), keď navrhovateľka
je presvedčená, v RPMN nie je zakomponovaná 13. splátka, ktorá je vlastne istinou, rovnako nie sú

zahrnuté ďalšie poplatky spojené s poskytnutím úveru a poistné, ktoré pravidelné úhrady sú rovnakého
podmienkou poskytnutia úveru (§ 2 písm. c) z.č. 258/2001 Z.z.). Uvedeným konaním boli ona aj jej
manžel uvedení do omylu a bol naplnený § 8 ods. 1 písmena d) z. č. 250/2007 Z.z.. Vážnu nekalú
obchodnú praktiku odporca použil aj v prípade zabezpečenia úveru. Zatiaľ čo v predzmluvnom formuláribol predmet zabezpečenia vedený ako garáž vo vlastníctve manželov Drlíkových, odporca v 1. rade
predložil jej a manželovi zmluvu o úvere a o záložnom práve, kde predmetom zabezpečenia už bol aj byt
manželov Drlíkových. Túto skutočnosť manželia zistili až neskôr po podpise a s hrôzou - boli uvedení

do omylu. Ide o konanie odporcu v hrubom rozpore s princípom dobrej viery v zmluvných vzťahoch a
jeho konanie, ktoré potvrdzuje skutočný záujem odporcu v 1 rade dostať sa k nehnuteľnostiam, teda
obydliam spotrebiteľov a to cestou vysokých sankcií, nátlaku pri vymáhaní plnení, nedovolenej útočnej
svojmoci a pod. Nekalé obchodné praktiky sú zakázané (§ 7 ods. 1 z. č. 250/2007 Z.z.). Keď dodávateľ
poruší zákonom ustanovený zákaz - je aj právny úkon postihnutý podľa § 39 OZ, a teda aj nekalé

obchodné praktiky prispievajú k absolútnej neplatnosti právnych úkonov úverovej zmluvy a zmluvy o
záložnompráve.Jepresvedčená,žekeďžejeabsolútneneplatnáúverovázmluva,jeneplatnáajdohoda
o postúpení pohľadávok medzi odporcom v 1. rade a odporcom v 2. rade. Je vystavená neustálemu
nátlaku odporcu 2. rade, ktorý im hrozí výkonom záložného práva a to zasielaním výziev na plnenie.
Dlh jej mal medzičasom narásť až na takmer 8500 Eur. Ide pritom o plnenie z neprijateľných zmluvných
podmienok, ktoré si odporca v 2 rade započítava voči spotrebiteľom. Odporca v 2. rade chce vykonať

záložné právo aj napriek tomu, že existuje hrubý nepomer medzi ich skutočným dlhom a hodnotou
predmetu zabezpečenia. Takýto výkon práva je v rozpore s § 3 ods. 1 OZ, a teda ani nie je dovolený.
Spolu s manželom (keď ešte žil), od uzatvorenia zmluvy trpela značným stresom. Šokom bolo pre nich
oklamanie pri dohodnutí predmetu zabezpečenia úveru - nový byt ešte ani poriadne nezačali užívať
a odporca v 1. rade sa postaral klamlivo o jeho založenie, a to pri úvere 3300 Eur. Nároky odporcu

v 1. rade na jednorazové splatenie úveru spôsobili ďalší stres a nepohodu v rodine manželov. Na
podpis im odporca v 1. rade predložil hrubo nemorálne zmluvy, ktoré viedli k založeniu až vazalských
právnychvzťahov.Ichsituáciuďalejpotvrdzujeajžiadosťoodkladsplátokzjúlav1010,ktorúadresovala
odporcovi v 2. rade, keď ide o nákladnú liečbu jej manžela, pernamentná nepohoda, stres, ktorá situácia
bolavrodinemanželovN..Odporcav2.radepritomnemalproblémstým,žesiúčtujeúrokyzomeškania

0,25 % denne, zmluvnú pokutu im vyčíslil ako dennú vo výške 1280,28 Eur. Zo sumy 3300 Eur je zrazu
takmer 8500 Eur a každým ďalším dňom pribúdajú neuveriteľne vysoké úroky 0,25 % denne. Všetky
uvedené okolnosti a postup odporcov nepochybne prispeli k zhoršeniu zdravotného stavu jej manžela.
Z týchto dôvodov si za stres, ujmu na rodinnom živote, súkromí a zdravotnom stave uplatňuje voči
odporcovi 1 rade nároky z primeraného finančného zabezpečenia vo výške 2000 Eur, nakoľko ju tak

vystavil hrubo nemorálnym zmluvným podmienkam a voči odporcovi 2. rade vo výške 1000 Eur. Svoje
nároky odvodzuje podľa § 3 ods. 5 zákona číslo 250/2007. Poukázala tiež na rozsudky Súdneho dvora
a na ust. § 54 ods. 1, § 53 ods. 1 prvá veta, § 53 ods. 5 OZ a § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z.z..

Ďalej uviedla, že čo sa týka naliehavého právneho záujmu má za to, že tento je daný s poukazom

na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1MCDO/1/2009 ktorým najvyšší súd
ustanovil, že spotrebiteľ má vždy naliehavý právny záujem na určenie platnosti prípadne neplatnosti
úverovej zmluvy v súvislosti s otázkou na ďalšie plnenie z úverovej zmluvy. Naliehavý právny
záujem rovnako odvodzuje aj zo smernice rady 93/13/EHS o podmienkach spotrebiteľských zmluvách,
ktorej zmyslom a cieľom je, aby neprijateľné zmluvné podmienky a nekalé obchodné praktiky v

spotrebiteľských zmluvách spotrebiteľ nezaväzovali. Čo sa týka bezdôvodného obohatenia alebo
plnenia má za to, že nič nebráni tomu, aby súd o danej žalobe v takom znení, ako bola podaná rozhodol.
Bezdôvodné obohatenie môžu účastníci konania riešiť až po právoplatnom rozhodnutí súdu. Aj keď
primárny vzťah medzi ňou odporcom v 1. rade vznikol na základe zmluvy o úvere uzatvorenej v zmysle §
497anasl.Obchodnéhozákonníkadňa27.02.2009,mázato,žepredmetnáúverovázmluvabymalabyť

posúdená jednoznačne ako zmluva spotrebiteľská podľa zákona o ochrane spotrebiteľa ako aj v zmysle
ustanovení Občianskeho zákonníka. V zmysle § 2 písm. a) zákona č. 250/2007 Z. z. zákona o ochrane
spotrebiteľa v znení platnom do 27.02.2009 platí, že spotrebiteľom je fyzická osoba alebo právnická
osoba, ktorá nakupuje výrobky alebo používa služby pre osobnú potrebu alebo pre potrebu príslušníkov
svojej domácnosti, resp. fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v

rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti (§ 52 ods. 4 Občianskeho
zákonníku v znení platnom do 27.02.2009). Spolu so svojím nebohým manželom si požičala peniaze
na súkromné účely - na spotrebu, a v žiadnom prípade úver nesúvisel s jej obchodnou alebo inou
podnikateľskou činnosťou. Odporca v 1. rade už pri uzatváraní zmluvy o úvere vystupoval v rámci svojej
podnikateľskej činnosti a bol na účely spotrebiteľskej zmluvy dodávateľom. Okrem v žalobe uvedených

neprijateľných zmluvných podmienok zakotvených v Zmluve o úvere dáva do pozornosti aj nasledujúce:
čl. II bod 1, ide o neprípustné prenášanie dôkazného bremena na spotrebiteľa pokiaľ ide o prevzatie a
prepočítanie celej sumy v hotovosti. Ide až o prekvapivú klauzulu, ktorá spôsobuje hrubú nerovnováhu
v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa.Čl. VII bod 1, neprimeraná sankcia - v podobe straty výhody splátok, resp. predčasná splatnosť úveru
je neprijateľnou zmluvnou podmienkou, ktorá spôsobuje hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach
v neprospech spotrebiteľa.

Čl. X, XI,XII, ide o klauzulu, ktorá spôsobuje hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech
spotrebiteľa - je nepredstaviteľné, aby bol spotrebiteľ vystavený takej hrubej sankcii. Do pozornosti dáva
aj ust. § 53 ods. 4 písm. k) Občianskeho zákonníka, ktoré potvrdzuje, že aj zákonodarca je tej mienky, že
spotrebiteľ nesmie byť vystavený tak hrubému sankcionovaniu. V spotrebiteľských právnych vzťahoch je
neprípustné, aby úroky z omeškania prevýšili zákonom kogentne ustanovené úroky z omeškania podľa

§ 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z.
Čl. X ods. 4, svoju nemorálnosť, nerešpektovanie zákona a porozumeniu pojmu „dobré mravy“, či
„rešpektovanie a osvojenie“ si povinnosti odbornej starostlivosti žalovaný jasne deklaroval v tomto bode.
Predčasné splatenie úveru má byť zo strany dodávateľa „ocenené“ prirodzenou zľavou z ceny úveru-
podľa podmienky v zmluve však spotrebiteľ má platiť navŕšenie úveru - ide o rozpor s § 6 zákona č.
258/2001 Z. z.

Čl. XIX bod 1 a 4, záverečné ustanovenia - dohoda o voľbe Obchodného zákonníka zbavuje spotrebiteľa
jeho práv a je preto neprijateľnou zmluvnou podmienkou.
Čl. XIX bod 6, záverečné ustanovenia - fikcia doručenia - rozpor s ust. § 53 ods. 1 OZ,
Čl. XIX bod 15 záverečné ustanovenia - neviazanosť účelu platby.
Zmluva je tak nemorálna, že výkon akéhokoľvek práva z tejto zmluvy je v rozpore s dobrými mravmi -

jej jednotlivé časti nemožno ani náhodou oddeliť a preto je nevyhnutné posúdiť jej neplatnosť ako celok.
Poukázala aj na rozhodnutie Okresného súdu Galanta zo dňa 28. januára 2010 č. k. XXCXXX/XXXX-
XXX, rozsudok Najvyššieho súdu SR zo dňa 25. júna 2009, č.k. X V. XX/XXXX. Aj keby vo svojom
návrhu nepoukázala na všetky neprijateľné zmluvné podmienky, tak sa to stalo len z toho dôvodu, že
odporca v predmetnej zmluve ako aj vo všeobecných obchodných podmienkach použil tak neskutočne

drobné písmo, že bolo dôsledné študovanie jednotlivých zmluvných ustanovení značne problematické a
namáhavé, a to dokonca aj potom, čo si predmetné listiny za pomoci technických pomôcok dvojnásobne
zväčšili. Odporcovi v 1. rade nič nebránilo v tom, aby použil štandardnú veľkosť písma a umožnil
tak spotrebiteľovi preštudovať si zmluvné dojednania, ku ktorým sa zaväzuje, a to pri vynaložení
úsilia, ktoré možno bežne vyžadovať. Odporca v 1 rade svoju vlastnú chybu a prvotný cieľ odradiť

spotrebiteľa od študovania zmluvných klauzúl opäť účelovo a cielene zahmlieva tým, že vinu prenáša
na spotrebiteľa, podľa veľmi častých tvrdení žalovaného typu, že nemal takúto zmluvu podpisovať alebo
že zmluva je prejavom slobodnej vôle spotrebiteľa. Práve situácia, ktorú zámerne vyvolá odporca v
1. rade - použitie drobného ťažko čitateľného až nečitateľného písma, neochota jednotlivé zmluvné
dojednania vysvetliť spotrebiteľovi, neznalosť a nekvalifikovanosť odborných zástupcov dodávateľa,

akútna finančná tieseň spotrebiteľa u spotrebiteľa vyvolá taký tlak, že v stave núdze mu neostane nič
iné len prijať pod tlakom podmienky nastolené dodávateľom a poskytnúť svojej rodine strechu nad
hlavou a aspoň nejaké jedlo. V tejto súvislosti poukázala na rozhodnutie OS Prešov zo 17.01.2011
č.k. 12C 141/2010-236 a na rozhodnutie Ústavného súdu ČR zo dňa 15.06.2009 č.k. I.ÚS 342/09 a
rozsudok KS v Trenčíne č.k. 8Cob 60/2010-508 zo dňa 21.12.2010. Drobné písmo, ktoré vyvoláva

potrebu používania technických pomôcok na čítanie je jednoducho neprijateľné a predstavuje pre
spotrebiteľa klamlivé opomenutie. A teda klamlivú obchodnú praktiku podľa § 8 zákona č. 250/2007
Z. z. o ochrane spotrebiteľa Nekalou praktikou je vždy konanie bez odbornej starostlivosti. Okrem
iného, zmluvne dohodnuté úroky z omeškania predstavujú neprijateľnú podmienku v spotrebiteľskej
zmluve, a preto je ex lége neplatná. Výška úrokov nerešpektuje ani s § 265 Obchodného zákonníka,

v zmysle ktorého výkon práva, ktorý je v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku, nepožíva
právnu ochranu. Nekalou obchodnou praktikou je aj porušenie odbornej starostlivosti, čoho sa odporca
nepochybne dopustil (§ 7 ods. 2 + § 2 zákona ochrane spotrebiteľa). Poukázala tiež na § 879f OZ
ods. 3 a 4. Uvedené ustanovenia boli zavedené zákonom č. 150/2004 Z. z., ktorým sa transponovala
smernica Rady 93/13/EHS. Odporca v § 879f OZ uložené povinnosti nerešpektoval, preto jej náleží

ochrana pred neprijateľnými zmluvnými podmienkami. Stanovisko k rozsudku Súdneho dvora zo dňa
15.03.2012 vo veci Pereničová c/a Perenič- prípad C- 453/10 - rozsudok Pereničová c/a Perenič proti
SOS Financ, s.r.o., na ktoré sa odporca odvoláva - z jeho záverov vyplýva, že nič nebráni tomu, aby súdy
už podľa platnej právnej úpravy vyhoveli žalobe a spotrebiteľské zmluvy ako celok vyhlásili za neplatné
pre ich nemorálnosť a rozpor s dobými mravmi a so zákonom. V slovenskom právnom poriadku preto

už dnes existuje prísnejšia právna úprava ako ustanovuje transponovaná smernica 93/13/EHS, a túto
právnu úpravu reprezentuje § 39 Občianskeho zákonníka. Podľa § 39 a podporne podľa § 53 ods. 1 a
ods. 5 má tak súd vždy ex offo posúdiť absolútnu neplatnosť právneho úkonu a tento za neplatný na
návrh meritórne judikovať. Pokiaľ ide o nárok na primerané finančné zadosťučinenia, tento považujeza dôvodný a má za to, že podmienky jeho priznania sú splnené. Dáva súdu do pozornosti rozhodnutie
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 20. marca 2008 č, k. 6 Obo 302/2006 - Najvyšší súd SR
vymedzil aj kritéria pre posúdenie finančného zadosťučinenia, pričom pri posudzovaní je treba prihliadať

na všetky okolnosti veci, najmä na to, že ide o vyrovnanie ujmy postihnutého a že ide o určitú sankciu
postihujúcu toho, kto závadne konal, okruh osôb, ktoré toto konanie zasiahlo, a aj mohlo zasiahnuť.
Rovnako by mal zohľadniť profesionálnosť a povinnosť odbornej starostlivosti dodávateľa, či táto nebola
porušená, a ktorá dodávateľovi vyplýva priamo zo zákona. Náhrada ujmy by mala taktiež predstavovať
istú satisfakciu, ktorú musel spotrebiteľ závadným konaním dodávateľa strpieť. Voči nároku odporcu v

2. rade na zaplatenie sumy 2789 Eur vzniesla námietku premlčania. § 112 jasne hovorí, že ak veriteľ
uplatní právo v premlčacej dobe na súde, tak vtedy je zachovaná premlčacia lehota. V jej prípade však
veriteľ neuplatnil právo na súde. Ona ako spotrebiteľka a ako dlžník hájila svoje práva, pričom veriteľ
prišiel so vzájomným návrhom a uplatnil si pohľadávku až po uplynutí premlčacej doby. Nie len z tohto
prípadu, ale aj z podobných prípadov, ktoré boli prejednávané na Slovenských súdoch vyplýva že tak
odporca v I. rade ako aj odporca v II. rade hrubým spôsobom porušujú práva na ochranu spotrebiteľom,

ako komunitárne právo.

Ďalej uviedla, že potrebovali peniaze a preto uzatvorili zmluvu o úvere, pričom nevedeli, že jej manžel
za 2 mesiace vážne ochorie. Ochorel na rakovinu, pričom rakovina mala veľmi rýchly spád. Keď si
požičiavali sumu, dohodli sa so spoločnosťou, že do zálohy dajú iba garáž. Následne sa dostavil

pracovník od spoločnosti, s ktorou uzavreli zmluvu o úvere a ktorý si prefotil fotodokumentáciu ohľadne
garáže. Súhlasili s tým, že do zálohy pôjde iba garáž, ale pri podpise zmluvy bol predmetom úveru aj byt.
Samotná garáž spĺňala požiadavky, pretože išlo o novú garáž, ktorej hodnota bola 285 000,- Sk. Preto
si myslí, že zábezpeka bola aj tak dosť vysoká a nemali právo zálohovať ešte aj byt. Všetko sa udialo
narýchlo, keď stretli sa u notára, pracovník zo spoločnosti SOS financ im podstrčil zmluvu o úvere, aj

zmluvu o záložnom práve s tým, aby si to rýchlo prečítali a keď to podpíšu, na základe toho im dajú
peniaze. Až keď prišiel výpis z katastra nehnuteľností si všimla, že bol do zálohy zobratý komplet celý
byt. Snažili sa nejako dohodnúť, nájsť nejaké riešenie a dohodnúť sa na nižších splátkach, keďže jej
manžel ochorel, ale z ich strany nebola žiadna ochota. Každý mesiac im chodili výzvy, aby uhradili celú
čiastku, inak prídu o nehnuteľnosť. Manžel bol aj z toho psychicky zničený. Bál sa, že načo celý život

šetril. S odporcami napriek snahám sa nedalo nijako dohodnúť, nakoniec im zvýšili sumu na 8467,88
Eur k 1.6.2010 a v októbri 2010 manžel zomrel. Snažila sa reagovať, ale zostali však stále na tom istom
bode. Keď bolo dedičské konanie, znovu sa ohlásila spoločnosť SOS financ, uplatňovali si nárok vo
výške 5114 Eur. Na toto nereagovali, následne sa pokúšali dohodnúť, aby uzavreli novú zmluvu s tým,
že sa vzdajú záložného práva na byt a že si ponechajú garáž a celková nová suma bude 5700 Eur.

Výška úveru, ktorú obdŕžali bola 3300 Eur. Zo začiatku zaplatili asi 2, 3 splátky s tým, že ich žiadala o
zníženie splátok. Nesúhlasila s vrátením sumy 4488 Eur a to z dôvodu, že tie úroky boli neprimerané a
RPMN bola podľa jej názoru nesprávne vypočítaná. Bola v neistote a trpela, že ju z jedného dňa na druhý
vyhodia na ulicu, pretože na LV v časti C ťarchy mala zapísanú aj ťarchu zo strany Slovenskej sporiteľne
a.s., voči ktorej svoje záväzky vyrovnala a tým pádom sa odporca posunul na prvé miesto. Dodnes je v

strese, pretože nevie čo a ako. Snažili sa o nejedno jednanie, prichádzali stále s iným a iným návrhom.

Odporca v 1. rade sa k návrhu nevyjadril, súhlasil však s tým, aby súd konal i v jeho neprítomnosti, keď
uviedol, že budú v plnej miere akceptovať rozhodnutie súdu v danej veci.

Odporca v 2. rade žiadal návrh zamietnuť. Uviedol, že podaný návrh je neodôvodnený a navrhovateľ
nepreukázal naliehavosť právneho záujmu na určení neplatnosti predmetných zmlúv. Ak bol navrhovateľ
toho názoru, že na základe neplatnej úverovej zmluvy poskytol odporcovi plnenie mal možnosť domáhať
sa vrátenia takéhoto plnenia samozrejme so zohľadnením skutočnosti, že na základe tej istej zmluvy
navrhovateľ plnenie od odporcu prijal. Namietaná neprimeranosť výšky úrokov, úrokov z omeškania

ako aj zmluvná pokuta rozhodne nemôže spôsobovať neplatnosť zmluvy o úvere ako celok, ale v
prípade vecnej opodstatnenosti týchto námietok mohlo ísť len o čiastočnú neplatnosť tejto zmluvy,
najmä čo do výšky úroku nad rámec požívajúci právnu ochranu. Navrhovateľ, hoci sa domáha určenia
neplatnosti zmlúv vôbec nepreukázal ako sa mieni vysporiadať so žalovanými, ktorým by v prípade
určenia neplatnosti právnych úkonov neboli vrátené peniaze, pričom by jednoznačne vznikli nároky na

vrátenie bezdôvodného obohatenia. Právny vzťah účastníkov z úverovej zmluvy sa riadi ustanoveniami
Obchodného zákonníka a zákona o spotrebiteľských úveroch. Keďže zo strany navrhovateľa došlo k
podaniu návrhu vo veci samej znejúcom na určenie v zmysle § 80 písm. c) O.s.p. v platnom znení, je
potrebné podotknúť, že predpoklad úspešnosti žaloby o určenie či právny vzťah alebo právo je prípadnenie je po procesnej stránke spočíva v tom, že účastníci majú vecnú legitimáciu a že na požadovanom
určení je naliehavý právny záujem. Vecnú legitimáciu v konaní o určení či tu právny vzťah alebo právo
je či nie je, má ten, kto je zúčastnený na právnom vzťahu, ale práve, o ktoré v konaní ide alebo právnej

sféry, ktorého sa sporný vzťah alebo sporné právo týka. Naliehavý právny záujem na požadovanom
určení potom vyjadruje spôsob právnej ochrany, ktorá sa má dosiahnuť súdnym rozhodnúť pre toho,
kto má v konaní o určovacej žalobe vecnú legitimáciu. Naliehavý právny záujem na určení právneho
vzťahu alebo práva je daný najmä tam, kde by bez tohto určenia bolo ohrozené právo navrhovateľa
alebo, kde by sa bez tohto určenia stalo jeho právne postavenie neistým. Určovacia žaloba nemôže

byť spravidla opodstatnená tam, kde je možné žalovať na splnenie povinnosti, pretože určovacia žaloba
má preventívnu povahu a má za účel poskytnúť ochranu právnemu postaveniu navrhovateľa skôr než
dôjde k porušeniu právneho vzťahu alebo práva. Nie je preto opodstatnená tam, kde právny vzťah alebo
právo porušené boli. V prípade kedy je možné žalovať na splnenie povinnosti, môže však byť naliehavý
právny záujem na určení, ak sa určovacou žalobou vytvorí pevný základ pre právne vzťahy účastníkov
sporu a predíde sa tak prípadným žalobám o plnenie, alebo ak žaloba o plnenie nerieši a ani nemôže

riešiť celý obsah a dosah sporného právneho vzťahu alebo práva. Povinnosť navrhovateľa plniť podľa
zmluvy o úvere nebola splnená, preto vo vzťahu k zmluve o úvere naliehavý právny záujem nemôže
byť daný, keďže existujú už konkrétne nároky zmluvných strán pretože žalovanému vzniklo právo na
vrátenie poskytnutého úveru vrátane dohodnutých zmluvných sankcií, pričom v prípadnom spore o
plnenie by bol súd, ktorý by o tomto v návrhu na plnení konal povinný platnosť, respektíve neplatnosť

zmluvy o úvere posúdiť ako predbežnú otázku. Je jednoznačne preukázané, že navrhovateľka spolu
s manželom požiadali o poskytnutie úveru, úverovú zmluvu číslo 31/09 zo dňa 27. 2. 2009 podpísali,
zároveň si navrhovateľka spolu s manželom celkovo prevzali finančné prostriedky vo výške 3300 Eur.
Zmluvy sú platné, a je aj treba podotknúť, že dlžník do dnešného dňa uhradil iba sumu vo výške 511
Eur, pričom sa jednoznačne dostal do meškania, čím odporcovi vzniká nárok na dohodnuté zmluvné

pokuty dohodnuté v zmluve. Zmluva o úvere č. 31//09 zo dňa 27. 2. 2009 spĺňa všetky náležitosti,
ktoré jej prikazuje zákon č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v platnom znení. Taktiež zmluva
o záložnom práve zo dňa 27. 2. 2009 je uzatvorená v zmysle § 151a a nasledujúceho Občianskeho
zákonníka v platnom znení a bola podpísaná navrhovateľom slobodne, vážne a bez námietok. Úverová
zmluva č. 31/09 spĺňa všetky náležitosti, ktoré jej prikazuje z.č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských

úveroch a taktiež zmluva o záložnom práve zo dňa 27. 2. 2009 je uzatvorená v zmysle § 151a a
nasledujúcich Občianskeho zákonníka v platnom znení a bola podpísaná navrhovateľom slobodne,
vážne a bez námietok. Dňa 27.2.2009 bola navrhovateľkou a jej manželom podpísaná úverová zmluva
č. 31/09, ktorej predmetom bolo poskytnutie úveru v zmysle § 497 Obchodného zákonníka a v súlade
so zákonom č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v platnom znení vo výške 3300 Eur, pričom

bolo dohodnuté, že úver vráti v splátkach počínajúc dňom 27.2.2009 vo výške 99 Eur. Úverová zmluva
č. 31 /09 zo dňa 27. 2. 2009 obsahuje v zmysle § 4 zákona o spotrebiteľských úveroch platného v
čase uzatvorenia úverovej zmluvy všetky náležitosti, ktoré prikazuje ustanovenie § 4 ods.2 zákona o
spotrebiteľských úveroch. V zmysle č. XIV bod 1 úverovej zmluvy, mohol dlžník odstúpiť od predmetnej
zmluvy v lehote 14 dní odo dňa podpísania úverovej zmluvy, preto je toho názoru, že neobstojí tvrdenie o

„neprimeraných úrokoch“ a neprijateľných podmienkach. Z ustanovenia § 497 Obchodného zákonníka
vyplýva, že odporca v 1 rade, ktorý má v predmete podnikania aj poskytovanie úveru bol oprávnený
dojednať s navrhovateľom zaplatenie úrokov za poskytnutý úver a z ustanovenia § 497 Obchodného
zákonníka vyplýva, že rovnako mohol odporca dojednať aj odplatu za poskytnutie tohto úveru. Preto
ani samotné dojednanie o zaplatení úroku a tejto odplaty nemožno považovať za neplatné čo do

základu, pričom je potrebné uviesť, že v úverovej zmluve v čl. I bod 1 písmeno e) je uvedená RPMN
38,52% ročne. V zmysle nariadenia vlády č. 238/2008 Z.z. bola pre uvedený typ úveru a v danom
čase Ministerstvom financií Slovenskej republiky stanovená maximálna výška odplaty vo výške 64,36
% ročne. Je jasne preukázané, že úverová zmluva obsahuje primeranú výšku odplaty, pričom RPMN
vypočítaná v úverovej zmluve je nižšia ako pre daný typ úveru povoľovalo v danom čase Ministerstvo

financií SR. Poukázal na § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka a na to, že z logického výkladu uvedeného
ustanovenia jej zrejmé, že nie je možné vyhlásiť odplatu za neprijateľnú a to v zmysle § 53 ods. 1 OZ
v spojení s ust. § 1 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 238/2008 Z.z. Je potrebné podotknúť, že v zmysle
článku XV. bod 6 úverovej zmluvy je veriteľ oprávnený zmluvné pokuty, poplatky a iné sankcie úplne
alebo sčasti odpustiť. Podľa § 3a ods. 1 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. účinného od 1.7.2010, ak

je predmetom spotrebiteľskej zmluvy poskytnutie peňažných prostriedkov spotrebiteľovi, sankcie za
omeškanie spotrebiteľa so splácaním peňažných prostriedkov nesmú spolu prevýšiť priemernú hodnotu
ročnej percentuálnej miery nákladov naposledy zverejnenú podľa osobitného predpisu 2a) pred vznikom
omeškania o viac ako 10 percentuálnych bodov ročne a súčasne nesmú prevýšiť trojnásobok úrokov zomeškaniapodľatohtonariadeniavlády,zarozhodujúcusapovažujeročnápercentuálnamieranákladov
pre obdobný typ spotrebiteľského úveru. Hoc uvedené ustanovenie nariadenia vlády číslo 87/1995
Z.z. nadobudlo účinnosť až dňom 01.07.2010, plne ho akcentuje a pri výpočte sankcií ho aplikuje aj v

danom prípade. Je zrejmé, že predmetná zmluva o úvere je asynalagmatický záväzok - jednostranne
zaväzujúci, čiže v prípade rozhodovania o platnosti, respektíve neplatnosti zmluvy o úvere sa súd musí
zaoberať aj otázkou vrátenia plnenia zo strany navrhovateľa odporcovi z neplatnej zmluvy o úvere.
Zároveň pokiaľ tejto právnej konštrukcii nezodpovedá žalobný petit, nie je možné predmetnej žalobe
vyhovieť. Z logického výkladu ustanovení § 41, § 53 ods. 1 a 53 ods. 5 OZ a z vyjadrenia uvedeného

už vyššie je zrejmé, že nie je možné vyhlásiť úverovú zmluvu za neplatnú ako celok. Podľa jeho názoru
nie sú členské štáty pre prípad zistenia nekalej podmienky v spotrebiteľskej zmluve povinné právne
upraviť,žezmluvaakocelokspotrebiteľanezaväzuje,alesúlenpovinnézabezpečiťneplatnosťzmluvnej
podmienky. Členské štáty nie sú v zmysle smernice 93/13/EHS povinné zabezpečiť v prípade existencie
nekalej podmienky neplatnosť zmluvy ako celku. Právny následok neplatnosti vo vzťahu k spotrebiteľovi
sa môže obmedziť iba na neplatnú podmienku a zmluva ako taká môže byť záväzná i naďalej. Je

potrené uviesť, že navrhovateľka úmyselne opomenula spomenúť, že na nehnuteľnosti viazne záložné
právo prednostného záložného veriteľa Prvej stavebnej sporiteľni a.s. zriadenej na základe zmluvy o
záložnom práve pod číslo D 2484/08, pričom podľa jeho informácií sa výška nesplatenej pohľadávky voči
tomuto veriteľovi pohybuje v sume 55 000 Eur. Na nehnuteľnosti viazne záložné právo prednostného
záložného veriteľa podľa § 151ma Občianskeho zákonníka v sume cca 55 000 Eur, pričom aj z tohto

dôvodu nezačali a ani nezačnú výkon záložného práva. Poukázal tiež na to, že v zmysle § 151md ods.
1 písmeno a) Občianskeho zákonníka záložné právo zanikne až zánikom zabezpečovanej pohľadávky,
čiže až uhradením pohľadávky s príslušenstvom. Odporca v 2. rade svojím podaním z 9. 10. 2013 podal
vzájomný návrh, ktorým žiadal, aby súd navrhovateľku zaviazal zaplatiť odporcovi v 2 rade sumu vo
výške 2789 Eur titulom vydania bezdôvodného obohatenia. Poukázal na rozsudok OS Zvolen č. k. 6C

67/2010 zo dňa 07.02.2011.

Ďalej uviedol, že s navrhovateľkou sa snažili dohodnúť, chceli ozaj iba istinu a na margo toho, že
navrhovateľka od nich žiada ako neprimerané zadosťučinenie uvádza, že pokiaľ by navrhovateľku
žalovali o to, čo im zo zákona patrí, len na úrokoch z omeškania vyplývajúcich zo zákona od roku 2010,

jej záväzok voči nim by bol vyšší než to, čo od nej žiadali v rámci návrhov na mimosúdnu dohodu.
Neexistuje naliehavý právny záujem na určenie neplatnosti zmluvy ako celku, netvrdí však, že neexistuje
naliehavý právny záujem na určenie neplatnosti neprijateľných zmluvných podmienok. Ich spoločnosť
iba kúpila pohľadávku. V konečnom dôsledku nevytvorili stav, ktorý namieta navrhovateľka v žalobe
a tým pádom nevedeli ovplyvniť neprijateľné podmienky. Od roku 2010 kedy nadobudli pohľadávku sa

s navrhovateľkou snažili 3 až 4 krát dohodnúť. Poukazuje na § 112 OZ a na analógiu na spočívanie
premlčacej doby. Má za to, že objektívna premlčacia doba začala spočívať na vrátenie bezdôvodného
obohatenia, začala spočívať teda dňom podania návrhu na určenie platnosti úverovej zmluvy, 1.3.2011.
Subjektívna premlčacia doba začne plynúť až právoplatným rozhodnutím súdu o neplatnosti úverovej
zmluvy. Svoj nárok na zaplatenie sumy 2789 Eur vzájomným návrhom podali v lehote objektívnej. Pokiaľ

ide o žalovanú sumu, ktorú žiada od navrhovateľky, ide iba o vrátenie časti istiny. Navrhovateľke bolo
na základe úverovej zmluvy poskytnuté 3 300 Eur, do dnešného dňa uhradila sumu 511 Eur a suma,
ktorú žiada od nej je rozdiel medzi sumou poskytnutou , t.j. 3300 Eur a sumou, ktorú im navrhovateľka
vrátila, t.j. 511 Eur.

Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľky, odporcu v 2. rade, oboznámením sa s
úmrtným listom G. N., výzvami na plnenie zo strany odporcu v 2. rade, výpisom Q. M. Č.. XXXX, kat.
územie Š., H. Q. M. Č.. XXXX, kat. územie Š., žiadosťou o poskytnutie úveru, zmluvou o záložnom
práve č. 31/09 zo dňa 27.2.2009, úverovou zmluvou č. XX/XX Q. N. XX.XXXXX, oznámením o postúpení
pohľadávky, oznámením zo Správy katastra Š. zo dňa 22.12.2009, reakciou navrhovateľky na výzvu

na plnenie a žiadosťou o odklad splátok zo dňa 7.7.2010, vyčíslením pohľadávky zo strany odporcu v
2. rade ku dňu smrti poručiteľa, kúpnou zmluvou medzi predávajúcim HIGH LIFE, s.r.o. a kupujúcimi
G. N.Í. a G. N., návrhmi na mimosúdne riešenie sporu zo dňa 9.6.2011, zo dňa 9.5.2012, zo dňa
12.1.2013 a zo dňa 7.10.2012, rozsudkom OS Zvolen č.k. 6C/67/2010-216 zo dňa 7.2.2011, žiadosťami
navrhovateľky o odklad splátok, upomienkami zo strany odporcu v 1. rade, pokusmi o zmier zo strany

odporcu v 2. rade, odpoveďou na návrh na mimosúdne riešenie sporu zo dňa 30.5.2013, osvedčením
o dedičstve po neb. Michalovi Drlíkovi uvedenom pred notárom JUDr. Karolom Kovácsom pod sp.
zn. 15D/148/2010, Dnot 33/2011, rozsudkom OS Námestovo č.k. 1C/63/2010-302 zo dňa 26.8.2013,
uznesenímNejvyššíhoSouduČRsp.zn.7Tdo/1215/2011,rozhodnutímSlovenskejobchodnejinšpekcieústredného inšpektorátu slovenskej obchodnej inšpekcie so sídlom v Bratislave č. SK/0566/99/2010 zo
dňa 29.10.2010, rozsudkom Krajského súdu v Bratislava č.k. 14Co/215/2011-231 zo dňa 19.3.2013,
rozsudkom Krajského súdu Trnava sp.zn. 10Co/79/2011 zo dňa 18.9.2012, rozsudkom Krajského súdu

v Trenčíne č.k. 8Cob/60/2010-508 zo dňa 21.12.2010, rozsudkom OS Zvolen č.k. 13C/89/2011-156 zo
dňa24.10.2011,akoajďalšímnáležitýmobsahomspisovéhomateriáluazistilnasledovnýskutkovýstav:

Odporca v 1. rade ako veriteľ a navrhovateľka spolu so svojím t.č. už nebohým manželom G. N. ako
dlžníci uzatvorili dňa 27.02.2009 úverovú zmluvu č. 31/09. Predmetom tejto bol úver vo výške 3.300 Eur

s dobou splatnosti 12 mesiacov, keď konečná splatnosť úveru bola 27.02.2010. Celková výška sumy,
ktorú mala navrhovateľka vrátiť spolu s manželom bola 4488 Eur. Ročná úroková sadzba bola v zmluve
uvedená vo výške 15,60% p.a. a RPMN 38,52%. Podľa čl. I písm. i) výška paušálnych nákladov je 1,20
% mesačne, podľa písm. j) expresný poplatok za poskytnutie úveru 0,50%.
Podľa čl. II, dlžník svojím vlastnoručným podpisom na tejto zmluve zároveň potvrdzuje, že si pri podpise
tejto ÚZ prepočítal a prevzal v hotovosti peňažné prostriedky vo výške uvedenej v čl. I. bod 1/a).

Podľačl.III.bod1,dlžníkjepovinnýriadneavčassplácaťposkytnutýúver,podľasplátkovéhokalendára,
ktorý je neoddeliteľnou súčasťou ÚZ.
Podľa čl. IV. bod 3, do výpočtu ročnej percentuálnej miery nákladov neboli zahrnuté sankcie, ktoré
môže byť dlžník povinný zaplatiť v prípade nesplnenia svojich záväzkov a platby poistného na základe
poistných zmlúv k nehnuteľnostiam, ktoré sú predmetom zabezpečenia úveru.

Podľa čl. V, dlžník resp. záložca ak nie je totožný s dlžníkom na zabezpečenie splatenia úveru,
jeho príslušenstva a všetkých ostatných poplatkov a platieb, ktoré je podľa tejto ÚZ povinný znášať,
sa zaväzuje v deň podpisu ÚZ uzavrieť Zmluvu o záložnom práve podľa § 151a a nasl. OZ k
nehnuteľnostiam vedeným Okresným úradom Šaľa - odbor katastrálny, kat. územie Šaľa, na M. Č..
XXXX, parc.č. XX,X O. H. XXX G., zastavané plochy a nádvoria a parc.č. XX/X o výmere 844 m2,

zastavané plochy a nádvoria, parc. reg. „C“ a stavby so súp. č. 116, na parc.č. 48/1, bytový dom a
k nehnuteľnostiam vedeným Okresným úradom Šaľa - odbor katastrálny, kat. územie Šaľa na LV č.
XXXX, ako parc. reg. „C“, parc.č. XX/XX o výmere 21 m2, zastavané plochy a nádvoria a stavby s.č.
XXXX, na parc.č. XX/XX, garáž v radovej výstavbe.
Podľačl.VI,dlžníkvyhlasuje,žeuznáva,čodozákladeivýškysvojzáväzokvočiveriteľovizapodmienok

podľa tejto ÚZ v celej výške, tak ako je uvedená v čl. I bod 1/n).
Podľa čl. VII. bod 1, veriteľ je oprávnený v prípade, že je v omeškaní so zaplatením po dobu dlhšiu ako tri
mesiace alebo celková výška uhradených splátok k daným termínom, určeným splátkovým kalendárom,
bude v negatívnom rozpore s celkovou výškou splátok podľa tohto kalendára po dobu dlhšiu ako tri
mesiace, vyhlásiť úver za predčasne splatný v celkom jeho zostatku spolu s príslušenstvom.

Podľa čl. X bod 1, v prípade ak dlžník neoznámi veriteľovi zmenu svojho trvalého pobytu, či zmenu
korešpondenčnej adresy do 15 dní od vzniku zmeny, je veriteľ oprávnený účtovať dlžníkovi zmluvnú
pokutuvovýške165,97Eur.Podľabodu2tohočlánku,vprípadeakdlžníkneoznámiveriteľoviakékoľvek
zmeny týkajúce sa jeho účastníckych telefónnych staníc v pevnej alebo mobilnej sieti do 15 dní od
vzniku zmeny, je veriteľ oprávnený účtovať dlžníkovi zmluvnú pokutu vo výške 165,97 Eur. Podľa bodu 3

tohto článku, v prípade ak dlžník uvedie veriteľa do omylu, poskytne mu nepravdivé údaje alebo zamlčí
údaje, ktoré by viedli k neposkytnutiu úveru, je veriteľ oprávnený účtovať dlžníkovo zmluvnú pokutu
vo výške 30% z poskytnutej sumy. Podľa bodu 4 tohto článku v prípade, ak dlžník splatí úver pred
lehotou splatnosti je veriteľ oprávnený účtovať dlžníkovi zmluvnú pokutu vo výške 20% z poskytnutej
istiny minimálne však 1.659,70 Eur.

Podľa čl. XI, v prípade omeškania dlžníka so splatením úveru, je veriteľ oprávnený odo dňa kedy sa stal
úver splatný vyčísliť dlžníkovi úrok z omeškania vo výške 0,25% z dlžne sumy za každý deň omeškania.
Týmto nie je dotknuté právo veriteľa na náhradu škody v plnej výške.
Podľa čl. XII bod 1, v prípade, ak bude v omeškaní so zaplatením niektorej splátky alebo celková výška
uhradených splátok k daným termínom, určeným splátkovým kalendárom, bude v negatívnom rozpore

s celkovou výškou splátok podľa tohto kalendára , je veriteľ oprávnený účtovať dlžníkovi poplatok za
neuhradenú splátku vo výške 4% z poskytnutej istiny. Podľa bodu 2 tohto článku v prípade, ak dlžník
neuvedie správny VS pri úhradách jednotlivých splátok, je veriteľ oprávnený účtovať dlžníkovi poplatok
vo výške 16,60 Eur za identifikáciu platby. Podľa bodu 3 tohto článku, v prípade, ak veriteľ pristúpi
k vymáhaniu pohľadávky je oprávnený účtovať dlžníkovi poplatok vo výške 10% z poskytnutej istiny

minimálne však 1.659,70 Eur.
Článok XIII. Uvádza sadzobník poplatkov.Podľa čl. XV, bod 3, dlžník potvrdzuje, že si je vedomý toho, že v prípade nesplácania úveru s
príslušenstvom riadne a včas, môže pristúpiť veriteľ k okamžitému vymáhaniu celého úveru, a to bez
ohľadu na dĺžku trvania úveru.

Podľa XVII, bod 3, dlžník vyhlasuje, že predlžuje premlčaciu dobu všetkých práv, vzniknutých veriteľovi v
súvislosti s poskytnutím úveru dlžníkovi, najmä právo na vrátenie úveru, právo na úhradu príslušenstva
a zmluvných pokút a práva prípadne vzniknuté v dôsledku ukončenia ÚZ, a to na dobu 10 rokov odo
dňa, kedy premlčacia lehota začala po prvý raz plynúť.
Podľa čl. XIX, bod 3, zmluvné strany prehlasujú, že sa dohodli na odplate medzi veriteľom a dlžníkom,

ktorému veriteľ poskytuje úver v zmysle § 499 z.č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka, podľa bodu 4,
zmluvné strany sa v zmysle § 262 ods. 1 z.č. 513/1991 Zb. Obch. zákonníka dohodli, že ich právny vzťah
vyplývajúce z tejto zmluvy ÚZ sa spravuje ustanoveniami zák. č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka
bez ohľadu na povahu účastníkov.

Sumu 3300 Eur prevzali navrhovateľka a jej manžel v hotovosti dňa 27.02.2009.

Odporca v 1. rade ako záložný veriteľ a navrhovateľka spolu so svojím t.č. už nebohým manželom
G. N. ako záložcovia uzatvorili dňa 27.02.2009 zmluvu o záložnom práve č. XX/XX. Predmetom tejto
zmluvy je dohoda zmluvných strán o zriadení záložného práva k nehnuteľným veciam záložcom v
prospech záložného veriteľa na zabezpečenie jeho pohľadávky. Pohľadávkou veriteľa z úverovej zmluvy

č. XX/XX, uzatvorenej dňa 27.02.2009, jej výška úveru s navýšením predstavuje sumu 4.488 Eur so
splatnosťou 27.02.2010. Na zabezpečenie pohľadávky sa zriadilo záložné právo k nehnuteľnostiam:
vedeným Okresným úradom Šaľa - odbor katastrálny, kat. územie Šaľa, na LV č. XXXX, parc.č. XX,X
o výmere 401 m2, zastavané plochy a nádvoria a parc.č. XX/X o výmere 844 m2, zastavané plochy a
nádvoria, parc. reg. „C“ a stavby so súp. č. 116 na parc.č. XX/X, a bytový dom a to byt č. 1, vchod č. 17

nachádzajúci sa na ul. M.R.Štefánika v bytovom dome s.č. XXX, postavený na par.č. XX/X vo vlastníctve
záložcom v podiele 1/1 a podiel na spoločných častiach a zariadeniach domu a spoluvlastnícky podiel k
pozemku parcely reg. „C“ evidované na katastrálnej mape parc.č. XX/X zastavané plochy a nádvoria o
výmere 401 m2, parc.č. XX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 844 m2 vo vlastníctve záložcov.
Tiež k nehnuteľnostiam vedeným Okresným úradom Šaľa - odbor katastrálny, kat. územie Šaľa na LV

č. XXXX, ako parc. reg. „C“, parc.č. XX/XX o výmere 21 m2, zastavané plochy a nádvoria a stavby s.č.
XXXX, na parc.č. XX/XX, garáž v radovej výstavbe vo vlastníctve záložcov v podiele 1/1.

Michal Drlík zomrel dňa 14.10.2010, pričom v rámci dedičského konania vedeného pred notárom
JUDr. Karolom Kovácsom pod sp.zn. 15D 148/2010 bolo vydané osvedčenie o dedičstve zo dňa

03.05.2011, kde dedičia (pozostalá manželka a deti) po neb. G. N. uzatvorili dohodu, kde hnuteľnosti v
hodnote 452,02 Eur a nehnuteľnosti prevzala pozostalá manželka bez povinnosti výplaty ustupujúcich
spoludedičov.

Podľa predložených upomienok, vyzýval odporca v 1. rade manžela navrhovateľky výzvami z

28.04.2009, 01.06.2009, 30,06.2009, 31.08.2009, 30.09.2009, 30.10.2009, 30.11.2009, kde podľa
upomienky (z 30.11.2009) bola celková výška nedoplatkov 1203,68 Eur.

Medzi odporcom v 1. rade ako postupcom a odporcom v 2. rade ako postupníkom bola dňa 01.12.2009
uzatvorená zmluva o postúpení pohľadávky, na základe ktorej bola pohľadávka voči navrhovateľke

postúpená na odporcu v 2. rade.

Odporca v 2. rade vyzýval manžela odporkyne listami zo 07.01.2010, 01.02.2010, 02.03.2010,
30.03.2010, 30.04.2010, 01.06.2010 (nedoplatok na úvere vo výške 8467,88 Eur), 02.07.2010,
02.08.2010, 02.09.2010, 04.10.2010, 04.11.2010, 06.12.2010, 10.01.2011, 10.02.2011, 14.03.2011,

14.04.2011.

Navrhovateľka z poskytnutej sumy 3300 Eur vrátila 511 Eur.

Podľa § 497 Obchodného zákonníka zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka

poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné
prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.Podľa § 1 ods. 2 veta prvá a druhá Obchodného zákonníka právne vzťahy uvedené v odseku 1 sa
spravujú ustanoveniami tohto zákona. Ak niektoré otázky nemožno riešiť podľa týchto ustanovení, riešia
sa podľa predpisov občianskeho práva.

Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Podľa § 3 ods.1 Občianskeho zákonníka výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych

vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť
v rozpore s dobrými mravmi.

Z čl.4 ods.1 Smernice Rady 93/13/EHS zo dňa 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských
zmluvách vyplýva, že bez toho aby boli dotknuté ustanovenia článku 7, nekalosť zmluvných podmienok
sa hodnotí so zreteľom na povahu tovaru alebo služieb , na ktoré bola zmluva uzatvorená a na všetky

okolnosti súvisiace s uzatvorením zmluvy, v dobe uzatvorenia zmluvy a na všetky ostatné podmienky
zmluvy alebo na inú zmluvu, od ktorej závisí.

Z čl.4 ods.2 Smernice Rady 93/13/EHS zo dňa 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských
zmluvách vyplýva, že hodnotenie nekalej povahy podmienok sa nevzťahuje ani k definícii hlavného

predmetu zmluvy ani na primeranú cenu a úhradu na jednej strane, ako aj na tovar a služby dodávané
výmenným spôsobom na druhej strane, pokiaľ tieto podmienky sú zrozumiteľné.

Podľa § 4 ods. 1 z.č. 258/2001 Z.z., v znení platnom a účinnom v čase uzavretia zmluvy, zmluva o
spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu, inak je neplatná, pričom spotrebiteľ dostane jedno

vyhotovenie zmluvy o spotrebiteľskom úvere.

Podľa § 4 ods. 2 z.č. 258/2001 Z.z., v znení platnom a účinnom v čase uzavretia zmluvy, zmluva o
spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí 6) musí obsahovať
a) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko,

miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu,
b) meno, priezvisko a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa,
c) identifikáciu osoby, ktorej vlastnícke právo k tovaru alebo službe neprechádza na spotrebiteľa v
okamihu odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva k
tomuto tovaru alebo službe spotrebiteľom,

d) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť,
e) celkovú výšku a menu poskytnutého spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie,
f) v prípade odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu, opis tovaru alebo služby, na ktoré sa
zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo poskytnutej služby,
g) konečnú splatnosť spotrebiteľského úveru,

h) ročnú úrokovú sadzbu; v prípade variabilnej ročnej úrokovej sadzby zmluva o spotrebiteľskom úvere
musí obsahovať podmienky zmeny variabilnej ročnej úrokovej sadzby, ako aj index alebo referenčnú
sadzbu, ktoré sa vzťahujú na pôvodnú variabilnú ročnú úrokovú sadzbu,
i) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov,
j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským

úverom, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
k) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu
podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 7a ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok;
platnou priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver
pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej

hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnota
ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny
štvrťrok,
l) veriteľom vyžadované ručenie alebo poistenie,
m) výpočet nákladov uvedených v § 2 písm. c) prvom až piatom bode, ktoré neboli zahrnuté do výpočtu

ročnej percentuálnej miery nákladov; pričom sa uvedie výška týchto nákladov, spôsob výpočtu alebo čo
najpresnejší odhad,n) oprávnenie spotrebiteľa na zníženie celkových nákladov na spotrebiteľský úver pri jeho splatení pred
lehotou splatnosti podľa § 6 a spôsob určenia výšky poplatku za splatenie spotrebiteľského úveru pred
lehotou splatnosti,

o) upozornenia týkajúce sa následkov nesplácania spotrebiteľského úveru,
p) práva spotrebiteľa podľa § 7,
q) spôsob zániku záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
r) informáciu o možnosti mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
s) názov a adresu príslušného kontrolného orgánu podľa § 8 ods. 1.

Podľa § 4 ods. 3 z.č. 258/2001 Z.z., v znení platnom a účinnom v čase uzavretia zmluvy, pri nesplnení
podmienok podľa odseku 2 je zmluva o spotrebiteľskom úvere platná, ak bol spotrebiteľovi na jej základe
a) poskytnutý spotrebiteľský úver a spotrebiteľ ho začal čerpať alebo
b) dodaný tovar, alebo poskytnutá služba.
Ak však zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa odseku 2 písm. a), b), d) až j), k)

a l), poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov.

Podľa § 4 ods. 4 z.č. 258/2001 Z.z., v znení platnom a účinnom v čase uzavretia zmluvy, od spotrebiteľa
nemôže veriteľ požadovať úrok alebo poplatky, ktoré nie sú uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere.

Podľa § 53 ods. 1 OZ, platného a účinného v čase uzavretia zmluvy, spotrebiteľské zmluvy nesmú
obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných
strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o predmet
plnenia, cenu plnenia alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

Podľa § 53 ods. 2 OZ, platného a účinného v čase uzavretia zmluvy, za individuálne dojednané zmluvné
ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom
zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.

Podľa § 53 ods. 3 OZ, platného a účinného v čase uzavretia zmluvy, ak dodávateľ nepreukáže opak,

zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne
dojednané.

Podľa § 53 ods. 4 OZ, platného a účinného v čase uzavretia zmluvy, za neprijateľné podmienky uvedené
v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré

a) má spotrebiteľ plniť a s ktorými sa nemal možnosť oboznámiť pred uzavretím zmluvy,
b) dovoľujú dodávateľovi previesť práva a povinnosti zo zmluvy na iného dodávateľa bez súhlasu
spotrebiteľa, ak by prevodom došlo k zhoršeniu vymožiteľnosti alebo zabezpečenia pohľadávky
spotrebiteľa,
c) vylučujú alebo obmedzujú zodpovednosť dodávateľa za konanie alebo opomenutie, ktorým sa

spotrebiteľovi spôsobila smrť alebo ujma na zdraví,
d) vylučujú alebo obmedzujú práva spotrebiteľa pri uplatnení zodpovednosti za vady alebo
zodpovednosti za škodu,
e) umožňujú dodávateľovi, aby spotrebiteľovi nevydal ním poskytnuté plnenie aj v prípade, ak spotrebiteľ
neuzavrie s dodávateľom zmluvu alebo od nej odstúpi,

f) umožňujú dodávateľovi odstúpiť od zmluvy bez zmluvného alebo zákonného dôvodu a spotrebiteľovi
to neumožňujú,
g) oprávňujú dodávateľa, aby bez dôvodov hodných osobitného zreteľa vypovedal zmluvu uzavretú na
dobu neurčitú bez primeranej výpovednej lehoty,
h)prikazujúspotrebiteľovi,abysplnilvšetkyzáväzkyajvtedy,akdodávateľnesplnilzáväzky,ktorévznikli,

i) umožňujú dodávateľovi jednostranne zmeniť zmluvné podmienky bez dôvodu dohodnutého v zmluve,
j) určujú, že cena tovaru alebo služieb bude určená v čase ich splnenia, alebo dodávateľa oprávňujú
na zvýšenie ceny tovaru alebo služieb bez toho, aby spotrebiteľ mal právo odstúpiť od zmluvy, ak cena
dohodnutá v čase uzavretia zmluvy je podstatne prekročená v čase splnenia,
k) požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako

sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku,
l) obmedzujú prístup k dôkazom alebo ukladajú spotrebiteľovi povinnosti niesť dôkazné bremeno, ktoré
by podľa práva, ktorým sa riadi zmluvný vzťah, mala niesť iná zmluvná strana,m) v prípade čiastočného alebo úplného nesplnenia záväzku zo strany dodávateľa neprimerane
obmedzujú alebo vylučujú možnosť spotrebiteľa domáhať sa svojich práv voči dodávateľovi vrátane
práva spotrebiteľa započítať pohľadávku voči dodávateľovi,

n)spôsobujú,žeplatnosťzmluvyuzatvorenejnadobuurčitúsapouplynutíobdobia,naktorúbolazmluva
uzavretá, predĺži, pričom spotrebiteľovi priznávajú neprimerane krátke obdobie na prejavenie súhlasu
s predĺžením platnosti zmluvy,
o) ktoré oprávňujú dodávateľa rozhodnúť o tom, že jeho plnenie je v súlade so zmluvou, alebo ktoré
priznávajú právo zmluvu vykladať iba dodávateľovi,

p) obmedzujú zodpovednosť dodávateľa, ak bola zmluva uzavretá sprostredkovateľom, alebo vyžadujú
uzavretie zmluvy prostredníctvom sprostredkovateľa v osobitnej forme,
r) vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil
výlučne v rozhodcovskom konaní.

Podľa § 53 ods. 5 OZ, platného a účinného v čase uzavretia zmluvy, neprijateľné podmienky upravené

v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

Podľa § 53 ods. 6 OZ, platného a účinného v čase uzavretia zmluvy, ak predmetom spotrebiteľskej
zmluvy je poskytnutie peňažných prostriedkov a nejde o spotrebiteľský úver podľa zákona o
spotrebiteľských úveroch, 1a) nesmie odplata podstatne prevyšovať odplatu obvykle požadovanú

bankami za spotrebné úvery v mieste bydliska spotrebiteľa a v čase uzavretia zmluvy.

Podľa § 53 ods. 7 OZ, platného a účinného v čase uzavretia zmluvy, zabezpečenie splnenia záväzku
zo spotrebiteľskej zmluvy prostredníctvom zabezpečovacieho prevodu práva k nehnuteľnosti je pri
spotrebiteľskej zmluve neprípustné.

Podľa § 41 OZ, ak sa dôvod neplatnosti vzťahuje len na časť právneho úkonu, je neplatnou len táto
časť, pokiaľ z povahy právneho úkonu alebo z jeho obsahu alebo z okolností, za ktorých k nemu došlo,
nevyplýva, že túto časť nemožno oddeliť od ostatného obsahu.

Podľa § 3 ods. 5 z.č. 250/2007 Z.z., proti porušeniu práv a povinností ustanovených zákonom s cieľom
ochrany spotrebiteľa môže sa spotrebiteľ proti porušiteľovi na súde domáhať ochrany svojho práva.
Združenie sa môže na súde proti porušiteľovi domáhať, aby sa porušiteľ zdržal protiprávneho konania a
aby odstránil protiprávny stav. Osoba, ktorá na súde úspešne uplatní porušenie práva alebo povinnosti
ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi, má právo na primerané finančné zadosťučinenie

od toho, koho porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi je
spôsobilé privodiť ujmu spotrebiteľovi.

Podľa§151aOZ,záložnéprávoslúžinazabezpečeniepohľadávkyajejpríslušenstvatým,žezáložného
veriteľa oprávňuje uspokojiť sa alebo domáhať sa uspokojenia pohľadávky z predmetu záložného práva
(ďalej len "záloh"), ak pohľadávka nie je riadne a včas splnená.

Podľa § 80 písm. d O. s. p., návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo najmä o

určení, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem.

Podľa§97ods.1O.s.p.,odporcamôžezakonaniauplatniťsvojeprávaprotinavrhovateľoviivzájomným
návrhom.

Podľa § 457 OZ , ak je zmluva neplatná alebo ak bola zrušená, je každý z účastníkov povinný vrátiť
druhému všetko, čo podľa nej dostal.

Podľa § 107 ods. 1 OZ, právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva roky
odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil.

Podľa § 107 ods. 2 OZ, najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí za
tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa, keď k nemu došlo.Podľa § 112 OZ, ak veriteľ v premlčacej dobe uplatní právo na súde alebo u iného príslušného orgánu
a v začatom konaní riadne pokračuje, premlčacia doba od tohto uplatnenia po dobu konania neplynie.
To platí aj o práve, ktoré bolo právoplatne priznané a pre ktoré bol na súde alebo u iného príslušného

orgánu navrhnutý výkon rozhodnutia.

Nesporným v danom prípade bolo, že ide o zmluvný vzťah, na ktorý treba aplikovať ust. z.č. 258/2001
Z.z. v znení platnom a účinnom v čase uzavretia zmluvy a ide teda o spotrebiteľský vzťah, nakoľko
odporca v 1. rade má (mal) v predmete činnosti „poskytovanie úverov z vlastných peňažných zdrojov a

z cudzích peňažných zdrojov získaných výlučne bez verejnej výzvy“ a pokiaľ ide o navrhovateľku, súd
nemá pochybnosti, že ide o spotrebiteľa, keď z obsahu spisu nevyplýva, že konala (resp. jej manžel) v
rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti, resp. žeby jej bol úver poskytnutý na
výkon zamestnania, povolania alebo podnikania. Z obsahu zmluvy, s prihliadnutím na právne postavenie
účastníkovzmluvymásúdzato,žeúverbolnavrhovateľkeajejmanželoviposkytnutýakospotrebiteľom.

Za určovaciu žalobu v zmysle § 80 písm. c) O.s.p. považuje súdna prax aj žalobu o neplatnosť právneho
úkonu, ako jeden z právnych prostriedkov ochrany spotrebiteľa. Naliehavý právny záujem žalobcu na
určení neplatnosti právneho úkonu je potrebné skúmať so zreteľom na individuálne okolnosti prípadu,
predovšetkým so zreteľom na cieľ sledovaný podaním určovacej žaloby a konečný zmyseľ žalobcom
navrhovaného rozhodnutia.

Pri skúmaní podmienok uvedených v § 80 písm. c) O.s.p., umožňujúcich riešenie práva, resp.
právneho vzťahu súdnym rozhodnutím treba vychádzať z toho, že naliehavý právny záujem na určení
neplatnosti zmluvy o úvere, má žalobca - spotrebiteľ, ktorého špecifické postavenie ako slabšej strany
v spore osvedčuje predovšetkým úprava v komunitárnom práve, početná judikatúra súdov Európskych

spoločenstiev, v nie poslednom rade i domáca právna úprava, pretože potrebuje mať vyriešenú
otázku, aký je jeho skutočný dlh nad rámec poskytnutých finančných prostriedkov v prípade čiastočnej
neplatnosti zmluvy, týkajúcej sa odplaty (úroky, poplatky) jeho postavenie sa stane istejšie, nebude
vystavený sankciám za nezaplatenie odplaty, ktorá je v rozpore s dobrými mravmi (§ 39 OZ). Uvedený
právny názor vyslovil Najvyšší súd SR vo svojom rozhodnutí 1MCdo 1/2009.

Spotrebiteľ má právo, aby jeho právne postavenie nebolo spochybňované trvajúcou existenciou
neprijateľnej zmluvnej podmienky v právnom vzťahu k dodávateľovi a v tomto slova zmysle je
nerozhodné, či dochádza k uplatneniu aj práv na plnenie, alebo či sa spotrebiteľ obráti priamo na súd
so zreteľom na zabezpečenie stavu právnej istoty v tom slova zmysle, aby nebol obťažovaný hrozbou

aplikácie takejto doložky, ktorej neplatnosť nikto neurčil.

Preto na základe vyššie uvedeného je súd toho názoru, že navrhovateľka má naliehavý právny záujem
na určení neplatnosti úverovej zmluvy a zmluvy o záložnom práve. Na margo k tvrdeniam odporcu v
2. rade k naliehavému právneho záujmu na určovacej žalobe súd ešte udáva, že i v prípade, ak by

na základe vyššie uvedeného navrhovateľka nemala naliehavý právny záujem na podanej žalobe a
to z dôvodu, že sa v danom prípade jedná o synalagmatický záväzok, podaním vzájomného návrhu,
ktorým žiada od navrhovateľky sumu vo výške 2789 Eur, odstránil tento nedostatok. Aj z tohto dôvodu,
navrhovateľka má naliehavý právny záujem tak na určení neplatnosti zmluvy o úvere, ako aj zmluvy o
zriadení záložného práva.

V zásade sa súd stotožňuje s názorom odporcu v 2. rade, že je potrebné posúdiť jednotlivé dojednania
zmluvy, prípadne vysloviť neplatnosť neprijateľných zmluvných podmienok, avšak je dôležité tiež
posúdiť, či z objektívneho hľadiska je úverová zmluva z dôvodu neplatnosti jednotlivých zmluvných
podmienok ako celok ešte udržateľná. Neprihliadalo sa pritom na výhodnosť neplatnosti zmluvy pre

toho ktorého účastníka zmluvy, ale na objektívne hľadisko, či je zmluva ako celok neplatná resp. ďalej
možná (cieľ zakotvený v čl. 6 ods. 1 in fine smernice Rady 93/13/ EHS o nekalých podmienkach v
spotrebiteľských zmluvách). Za dôležité sa tiež považuje, či by zmluvné strany mali vôľu na kontrakte
bez neplatných klauzúl. V rámci interpretačného pravidla sa vychádzalo z dobromyseľnosti spotrebiteľa,
ktorému bola predložená vopred naformulovaná zmluva.

Predmetná úverová zmluva sa skladá z 21 článkov I. až XXI. Napriek ust. § 4 ods. 2 z.č. 258/2001
Z.z. a tvrdeniu odporcu v 2. rade o tom, že zmluva obsahuje všetky náležitosti v zmysle zákona o
spotrebiteľských úveroch, súd je toho názoru, že tomu tak, nie je. V zmluve absentuje údaj v zmysle§ 4 ods. 2 písm. i) z.č. 258/2001 Z.z., výška, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov.
I keď v čl. XX. Zmluvy je splátkový kalendár, je tu údaj iba o výške mesačnej splátky, avšak nie je
zrejmé, aká suma tvorí istinu, úrok, poplatky atď.. Okrem zmluvných podmienok, na ktoré poukázala

navrhovateľka, ktoré považuje za neprijateľné zmluvné podmienky a s ktorým názorom a s dôvodmi ich
neprijateľnosti sa súd stotožňuje (ide o čl. II bod 1, čl. VI. bod 1, čl. VII bod 1,2,3-9,10-11, čl. VIII, čl.
X, čl. XI, čl. XII, čl. XIII, čl. XIV bod 2,3, čl. XV, čl. XVI, čl. XVII, čl. XIX bod 1,4,6,15), keď uvedené
dojednania sú v hrubom nepomere s právami spotrebiteľa a navyše niektoré ako napr. dojednanie o
výške úrokov z omeškania aj v rozpore so zákonom, súd poukazuje aj na ďalšie neprijateľné zmluvné

podmienky. Podľa čl. I zmluvy o úvere, súd považuje za neprijateľnú zmluvnú podmienku dojednanú
pod písm. j), kde navrhovateľka má platiť mesačný expresný poplatok vo výške 0,50%, ale tiež ďalšie
paušálne náklady vo výške 1,20% mesačne (písm. i), keď poplatok za poskytnutie úveru bol dohodnutý
vo výške 83 Eur (písm. u). Navyše súdu (určite aj spotrebiteľovi) nie je zrejmé prečo ide o expresný
poplatok a prečo tento platí navyše oproti už ďalším vyššie uvedeným. Taktiež v čl. I zmluvy o úvere
je uvedená doba splatnosti je 12 mesiacov, avšak počet splátok má byť 13, keď v danom prípade súd

poukazuje na to, že prvú splátku museli spotrebitelia uhradiť už v deň poskytnutia úveru, t.j. 27.02.2009.
Podľa splátkového kalendára mala odporkyňa po 12 mesiacov splácať úver po 99 Eur a v mesiaci
február 2010 mala uhradiť sumu 3300 Eur, čo súd okrem už vyššie spomenutých zmluvných podmienok
taktiež považuje a vníma ako hrubý nepomer v právach spotrebiteľa. Je viac ako pravdepodobné,
že jednorázovo sumu 3300 Eur ako splátku v mesiaci február 2010 by navrhovateľka a jej manžel

nevedeli uhradiť. Tu sa súd taktiež stotožňuje s tým, že RPMN nebolo správne vyčíslené, keď v ňom
nebola zahrnutá trinásta splátka. V čl. III bola navrhovateľka s manželom zaviazaná splácať úver podľa
splátkového kalendára, na ktorý súd poukázal už vyššie. Rovnako za neprijateľnú zmluvnú podmienku
považuje súd aj čl. V. zmluvy, kde sa spotrebiteľ zaväzuje uzavrieť zmluvu o záložnom práve podľa ust.
§ 151a a nasl. OZ k nehnuteľnostiam už vyššie uvedeným a teda kde predmetom tejto mal byť i byt

spotrebiteľov, pričom suma úveru (i po navýšení) je s hodnotou nehnuteľných vecí v hrubom nepomere
v neprospech spotrebiteľov. Je zjavné, že dojednanie v čl. XIX bod 4 (ohľadne spravovania sa vzťahov
medzi účastníkmi podľa ustanovení Obchodného zákonníka) je neprijateľnou zmluvnou podmienkou,
nakoľko ide o spotrebiteľskú zmluvu na ktorú sa vzťahujú ustanovenia § 52 a 54 Občianskeho zákonníka
(viď rozhodnutie NS SR č. 36/2013, sp. zn. 5 MCdo 20/2009). Čl. XVII., kde v bode 3 dlžník vyhlasuje,

že predlžuje premlčaciu dobu všetkých práv, vzniknutých veriteľovi v súvislosti s poskytnutím úveru
dlžníkovi, najmä právo na vrátenie úveru, právo na úhradu príslušenstva a zmluvných pokút a práva
prípadne vzniknuté v dôsledku ukončenia ÚZ, a to na dobu 10 rokov odo dňa, kedy premlčacia lehota
začala po prvý raz plynúť. Takéto dojednanie je neplatné, nakoľko písomné predĺženie premlčacej lehoty
Občiansky zákonník nepoužíva a nepredpokladá. Keďže podľa ust. § 54 ods. 1 OZ zmluvné podmienky

v spotrebiteľských zmluvách sa nemôžu odchýliť od Občianskeho zákonníka v neprospech spotrebiteľa,
t.j. v danom prípade písomným vyhlásením o predĺžení premlčacej lehoty je v rozpore s kogentnou
úpravou Občianskeho zákonníka a je v neprospech dlžníka ako spotrebiteľa.

Súd sa stotožňuje s názorom navrhovateľky, že odporca v 1. rade nepostupoval s náležitou
starostlivosťou, ktorú bolo potrebné od neho očakávať a bez náležitého zhodnotenia finančnej situácie
navrhovateľky a jej manžela, a týmto predložil na podpis spornú zmluvu o úvere, uzatváranú podľa
Obchodnéhozákonníkaobsahujúcehoprísnejšiuúpravuprávapovinnostízmluvnýchstrán,akobytomu
bolo, ak by s navrhovateľkou a jej manželom uzatvoril zmluvu o spotrebiteľskom úvere tak, ako to má na

mysli zák. č. 258/2001 Z.z., v ktorom konaní odporcu súd videl už od počiatku správanie sa vo vzťahu k
navrhovateľke a jej manželovi, ako konanie odporujúce v spoločnosti uznávaným pravidlám správania
sapodnikateľskýchsubjektovvovzťahukbežnémuspotrebiteľovi,akýmbezpochybynavrhovateľkaajej
manželvtomtovzťahuboli.Takémukonaniunasvedčujúokolnostinapr.vtom,ževžiadostioposkytnutie
úveru podpísaným manželmi N. ako predmet zábezpeky bola iba garáž vedená na LV č. XXXX, kým v

zmluve o úvere a v zmluve o zriadení záložného práva bol ako predmet uvedený aj vyššie popísaný byt.
Navyše podľa LV č. XXXX, kat. územie Šaľa, musel odporca v 1. rade vidieť, že na predmetný byt je už
zriadené záložné právo zo strany Slovenskej sporiteľne a.s.. Za odporujúce dobrým mravom, ale i opäť
nepostupovanie odporcu v 1. rade s náležitou odbornou starostlivosťou pri dojednaná zmluvy o úvere
bola dojednaná úhrada úveru v dvanástich mesačných splátkach po 99 Eur, avšak v prípade trinástej

splátky (to s rozpätím jedného roka) mali navrhovateľka a jej manžel uhradiť sumu 3300 Eur.

V zmluve existuje nezanedbateľné nebezpečenstvo extrémneho nárastu dlhu a postihu nehnuteľného
majetku spotrebiteľa, najmä s ohľadom na sankcie počítané z poskytnutej istiny bezohľadu na skutočnúvýšku dlhu v omeškaní. Tieto obavy odporca aj naplnil, pretože oproti úveru 3.300,-Eur (27.2.2009)
narástol dlh na 8.467,88 Eur (list odporcu v 2. rade z 01.06.2010- výzva na plnenie) a teda ani nie za rok
a pol sa dlh navýšil viac ako dvojnásobne. K takémuto výsledku zjavne prispeli neprijateľné sankcie a

spolu so zmluvou o záložnom práve tak zmluva umožňuje odporcovi obísť dôležitý prvok unijného práva,
predstavujúci ex offo kontrolu a postihnúť majetok spotrebiteľa bez súdnej kontroly a vymôcť plnenie
z neprijateľných podmienok. Ak sa sankcia a to naviac značne neprimeraná (0,25% denne t.j.91,25%
p.a. per anum (ročne) podľa zmluvy počíta z poskytnutej istiny, niet sa čo diviť, že dlh ,,narástol“ do
extrémnej výšky o viac ako dvojnásobok a to ani nie za dobu rok a pol. V spojení s ostatnými zmluvnými

podmienkami a taktiež so zmluvou o záložnom práve je tak vážne nebezpečenstvo postihu majetku
spotrebiteľa v neprimeranom rozsahu, vrátane plnení z neprijateľných podmienok, čo predstavuje
obchádzanie dôležitého prvku unijného práva - ex offo zbavenie spotrebiteľa účinkov neprijateľných
podmienok. Rovnako je neprijateľnou zmluvnou podmienkou aj jednorazová zmluvná pokuta 165,97
Eur, podľa čl. X zmluvy napr. pri neoznámení zmeny trvalého bydliska spotrebiteľa. Dôvodom tohto
záverujeevidentnáneprimeranosťažabsurdnosťtejtosankcie,pretožesamáplatiťbezohľadunavýšku

dlhu. Rovnako zmluvná pokuta vo výške 30% z poskytnutej istiny pri napr. uvedení veriteľa do omylu,
alebo vo výške 20% z poskytnutej istiny minimálne však 1.659,70 Eur v prípade splatenia úveru pred
lehotou splatnosti. Za neprijateľnú podmienku súd považuje aj čl. V. zmluvy, kde sa spotrebiteľ zaväzuje
uzavrieť zmluvu o záložnom práve podľa ust. § 151a a nasl. OZ k nehnuteľnostiam už vyššie uvedeným.
Je zjavné, že záväzok spotrebiteľa v zmluve o úvere uzavrieť zmluvu o zriadení záložného práva a i

následné uzavretie zmluvy o záložnom práve je v rozpore s princípom rovnosti zmluvných strán, pokiaľ
veriteľ je oprávnený začať výkon záložného práva na uspokojenie svojej pohľadávky. Slovenská právna
úprava výkonu záložného práva umožňujúca uspokojenie pohľadávky dodávateľa z majetku spotrebiteľa
bez súdnej kontroly súdu je v kolízii s princípom efektivity unijného práva.

Súd zastáva názor, že neprijateľnou zmluvnou podmienkou je podmienka, ktorá vyvoláva v neprospech
spotrebiteľa, ako slabšej zmluvnej strany, hrubú nerovnováhu. Znaky neprijateľnej zmluvnej podmienky
napĺňa nielen podmienka, ktorá je neprimeraná (napr. neprimeraná sankcia za porušenie záväzku
spotrebiteľa),aleajpodmienka,ktorájeneurčitáalebojevrozpores„ratiolegis“zákonnéhoustanovenia,
podľa ktorého bola dojednaná. Podmienka, ktorá vyjadruje finančný záväzok spotrebiteľa za plnenie

ktoré mu po materiálnej stránke nie je dodané a slúži v skutočnosti záujmom dodávateľa (tzv. teória
skutočného plnenia spomínaná najčastejšie v súvislosti s poplatkami v spotrebiteľských úverových
vzťahoch).

Súd na prejednávaný prípad aplikoval ust. § 41 OZ v jeho eurokonformnom výklade s ust. čl. 6 ods. 1

Smernice Rady 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. Čl. 6 je kogentným
ustanovením (rozsudky Európskeho súdneho dvora ASTURCOM, MOSTZA CLARO), ktoré požaduje,
aby spotrebiteľa nezaväzovala zmluva ako celok v kontexte ochrany spotrebiteľa pred použitím nekalých
zmluvných podmienok.

Vzhľadom na vyššie uvedené, kde rozpor napadnutého právneho úkonu vyplýva nielen z jeho obsahu,
ale aj z celkového dojednania spornej zmluvy, kde odporca poskytol navrhovateľke a jej manželovi
finančné prostriedky, majúc vedomosť o tom, že manželia nie sú podnikateľskými subjektami, a
to ľahkovážne, bez akéhokoľvek posúdenia finančnej situácie dlžníkov, vedome spoliehajúc sa na
návratnosť poskytnutých finančných prostriedkov po ich neprimeranom zhodnotení zo zaťaženej

nehnuteľnosti dlžníkov, a to prepadnutím vlastníckeho práva dlžníkov v prospech veriteľa k jeho majetku
(teda garáže a bytu) hodnotovo prevyšujúcemu poskytnuté finančné prostriedky, súd zmluvu o úvere
uzatvorenú medzi odporcom v 1. rade a navrhovateľkou a jej manželom považuje za absolútne neplatný
právny úkon.

Napokon o správaní sa odporcu v 1. rade vo vzťahu k spotrebiteľom svedčí i rozhodnutie
Slovenskej obchodnej inšpekcie, ústredného inšpektorátu obchodnej inšpekcie v Bratislave, pod
č.:SK/0566/99/2010 zo dňa 29.10.2010, z ktorého je zrejmé, že odporca vo viacerých prípadoch (v
zmluvách uvedených v rozhodnutí) pochybil v tom, že nesprávne v nich bola uvedená RPMN, čo je v
rozpore s § 4 ods. 2 písm. j) z.č. 258/2001 Z.z.

Predmetná úverová zmluva je podľa názoru súdu neplatná ako celok, nakoľko sa prieči dobrým mravom
podľa ust. § 39 OZ, v zmysle ktorého je neplatný právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom. Neplatnosť zmluvy by mala byť lenakási posledná možnosť riešenia vadnosti právneho úkonu. Predmetná zmluva však vykazuje závažné
vady aj čo do podstatných náležitostí.

Preto za stavu, že sa vady predmetnej úverovej zmluvy dotýkajú esenciálnych náležitostí a zo
splátkového kalendára je problematické zistiť, aké sú vlastne splátky po zohľadnení neplatných klauzúl,
týkajúcich sa príslušenstva pohľadávky, vrátane dôležitej časti o odplate za úver (úrokoch a ďalších
poplatkoch) a v prevažnej väčšine, niet bezvadného článku zmluvy, dospel súd k neplatnosti zmluvy ako
celku. Berúc zreteľ podľa § 41 Občianskeho zákonníka na povahu právneho úkonu, obsah právneho

úkonu, ktorý zakladá hrubú nerovnováhu práv a povinnosti v neprospech slabšieho spotrebiteľa, ďalej
vzhľadom na okolnosti, za ktorých bola zmluva uzavretá a evidentnú nadvládu nad dlžníkom (slabšia
pozícia čo do vyjednávacej pozície a čo do informovanosti, naviac v tiesni) a konečne, berúc zreteľ na
povahu právneho úkonu, súd rozhodol tak, že určil vyššie uvedenú úverovú zmluvu č. 31/2009 zo dňa
27.02.2009 za neplatnú.

Vzhľadom na neplatnosť úverovej zmluvy je súd toho názoru, že neplatnou je aj zmluva o záložnom
práve, ktorá je odvodená od úverovej zmluvy a teda má akcesorickú povahu vo vzťahu k úverovej
zmluve. K zmluve o zriadení záložného práva súd ešte udáva, že i v prípade platnosti úverovej zmluvy
č. XX/XX zo dňa 27.02.2009 ako celku, súd by o tejto rozhodol obdobným spôsobom ako vo výroku
tohto rozhodnutia, nakoľko v rozpore s dobrými mravmi je zriadenie záložného práva k nehnuteľnostiam,

ktoré svojou hodnotou niekoľkonásobne prevyšujú hodnotu poskytnutého úveru. V zásade sa súd tiež
stotožňuje aj s názorom navrhovateľky ohľadne neprijateľných zmluvných podmienok čl. IV, V, VII bod
1 a 2, VIII, IX, IXa, X a XI, Súd tiež poukazuje na dojednanie, a to povinnosť spotrebiteľov strpieť
výkon záložného práva na základe tejto zmluvy ako exekučného titulu podľa ust. § 258 ods. 3 z.č.
99/1963 O.s.p. alebo § 41 ods. 2 z.č. 233/1995 Z.z. (dojednané IV písm. i), resp. aj dojednanie v čl.

VII, ktoré takéto konanie je v rozpore s unijným právom. Preto z uvedených dôvodov rozhodol o návrhu
navrhovateľky o určenie neplatnosti zmluvy o záložnom práve č. 31/09 zo dňa 27.02.2009 tak, tak že
tomuto návrhu vyhovel.

Opačný názor má však súd o zaviazaní odporcov v 1. a 2. rade na primerané finančné zadosťučinenie.

Je síce pravdou, že v rozhodnutí Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 20. marca 2008 č, k. 6
Obo 302/2006 - Najvyšší súd SR vymedzil aj kritéria pre posúdenie finančného zadosťučinenia, pričom
pri posudzovaní je treba prihliadať na všetky okolnosti veci, najmä na to, že ide o vyrovnanie ujmy
postihnutého a že ide o určitú sankciu postihujúcu toho, kto závadne konal, okruh osôb, ktoré toto
konanie zasiahlo. Súd je však toho názoru, že nestačí na tieto kritéria iba poukázať, ale aj preukázať

vznik takých okolností, ktoré by umožnili priznať finančné zadosťučinenie. Súd nepochybuje o tom, že
navrhovateľka a jej manžel trpeli stresom a nepohodou, avšak je iba logické, že pokiaľ navrhovateľka
a jej manžel nesplácali úver podľa dohodnutých podmienok, boli vyzývaný k jeho úhrade mesačnými
upomienkami. Navyše má súd preukázané (podľa osvedčenia o dedičstve), že navrhovateľka si spolu s
manželom zobrali i ďalšie úvery, ktoré museli splácať. I toto môžu byť okolnosti, ktoré prispeli k nepohode

a napokon sa možno i odrazili na zdravotnom stave manžela navrhovateľky, avšak opäť sú to iba
domnienky. Pri rozhodovaní o primeranom zadosťučinení je potrebné prihliadnuť i na to, že v konečnom
dôsledku zo strany odporcu v 2. rade išlo iba o výzvy bez realizácie výkonu záložného práva a napokon
i jeho snaha s navrhovateľkou sa dohodnúť. Preto, keďže súd nemá preukázané také okolnosti, ktoré
by odôvodňovali priznať navrhovateľke primerané zadosťučinenie či už voči odporcovi v 1. rade resp. v

2. rade, súd tento návrh z vyššie uvedených dôvodov zamietol.

Súd zamietol i vzájomný návrh odporcu v 2. rade. V zmysle ust. § 457 OZ, ak je zmluva neplatná alebo
bola zrušená, je každý z účastníkov povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal. Tým, že súd
určil, že zmluva o úvere je neplatná, má odporca v 2. rade právo na vrátenie bezdôvodného obohatenia,

to je sumy, ktorú navrhovateľka nadobudla od odporcu v 1. rade a ktorú nevrátila. Odporca uviedol, že
žiadal rozdiel medzi sumou 3300 Eur, ktorú dostala a sumou 511 Eur, ktorú navrhovateľka zaplatila, t.j.
sumu 2789 Eur. Na túto sumu by mal právo pokiaľ by, navrhovateľka nevzniesla námietku premlčania.

V ustanovení je zakotvená kombinovaná premlčacia doba, t.j. subjektívna a objektívna. Tieto dve

premlčacie lehoty začínajú, plynú a končia nezávisle od seba. Subjektívna premlčacia doba (2-ročná) je
kratšia,objektívnapremlčaciadobajebuď3-ročná,keďbezdôvodnéobohatenievzniklozneúmyselného
konania (z nedbanlivosti), alebo 10- ročná, ak bezdôvodné obohatenie bolo spôsobené úmyselne.Ustanovenie § 107 ods. 1 OZ upravuje začiatok plynutia subjektívnej premlčacej doby a súčasne určuje
dĺžku tejto premlčacej doby v trvaní dvoch rokov. Pre začiatok jej plynutia je rozhodujúci deň, keď
oprávnený v konkrétnom prípade sa skutočne dozvie o vzniku bezdôvodného obohatenia na jeho úkor

a subjekte, ktorý sa bezdôvodne obohatil. Subjektívna premlčacia doba podľa § 107 ods. 1 OZ začína
plynúť najskôr so začiatkom objektívnej premlčacej doby podľa § 107 ods. 2 OZ. Pre začiatok plynutia
3-ročnej, príp. 10 ročnej objektívnej doby na uplatnenie práva na vydanie plnenia z bezdôvodného
obohatenia je rozhodný okamih, kedy bezdôvodné obohatenie skutočne (fakticky) vzniklo. Bezdôvodné
obohatenie získané plnením bez právneho dôvodu vzniká už samotným prijatím plnenia. Vtedy tiež

začne plynúť objektívna premlčacia doba (Ro NS ČR zo 14.08.2007, sp. zn 30 Cdo 2758/2006).

Vzhľadom na vyššie uvedené, začala plynúť objektívna premlčacia lehota dňom uzavretia zmluvy, t.j.
27.02.2009, kedy podľa čl. II. zmluvy mala navrhovateľka a jej manžel prevziať úver v hotovosti pri
podpise tejto zmluvy. Vzhľadom k uvedenému, keď odporca v 2. rade podal žalobu o zaplatenie sumy
2789 Eur až vzájomným návrhom z 09.10.2013 uplynula premlčacia doba po 3 rokoch od uzavretia

zmluvy, a teda právo odporcu v 2. rade na zaplatenie sumy 2789 Eur je premlčané uplynutím tak
subjektívnej ako aj objektívnej premlčacej doby.

Pokiaľ ide o argument odporcu v 2. rade ohľadne použitia § 112 OZ a jeho analógie, súd sa v tomto
smere s týmto nestotožňuje, keď ust. § 112 OZ jasne hovorí, ak si veriteľ v premlčacej dobe uplatní právo

na súde alebo u iného príslušného orgánu a v začatom konaní riadne pokračuje, premlčacia doba od
tohto uplatnenia po dobu konania neplynie. To platí aj o práve, ktoré bolo právoplatne priznané a pre
ktoré bol na súde alebo u iného príslušného orgánu navrhnutý výkon rozhodnutia. V tomto prípade si
navrhovateľka ako spotrebiteľka uplatnila právo na primerané zadosťučinenie a podala žalobu o určenie
neplatnosti zmlúv, ktoré však nijako nebránilo odporcovi uplatniť si svoj nárok voči navrhovateľke na

zaplateniesumy2789Eurčiužztituluvráteniabezdôvodnéhoobohatenia,resp.ztituluúverovejzmluvy,
pokiaľ mal za to, že táto nie je neplatná.

Preto na základe uvedeného súd rozhodol tak ako vo výroku tohto rozhodnutia.

Podľa § 2 ods. 2 z.č. 71/1992 Z.z., v platnom znení, ak je poplatník od poplatku oslobodený a súd jeho
návrhu vyhovel, zaplatí podľa výsledku konania poplatok alebo jeho pomernú časť odporca, ak nie je
tiež od poplatku oslobodený. Túto povinnosť však odporca nemá v konaní o rozvode manželstva, o
neplatnosti manželstva alebo o určenie, či tu manželstvo je alebo nie je, ak súd tak rozhodne alebo ak
uloží náhradu trov konania poplatníkovi.

Vzhľadom k tomu, že navrhovateľka je zo zákona oslobodená od súdnych poplatkov a mala úspech
v konaní v časti o určenie neplatnosti zmlúv (o úvere a o záložnom práve), prechádza poplatková
povinnosť v tomto prípade na odporcu v 1. a 2. rade. V danom prípade ide o dva určovacie výroky, kde
podľa položky 1 písm. b) sadzobníka súdnych poplatkov, je za jeden výrok, ak nemožno predmet

konania oceniť peniazmi, súdny poplatok vo výške 99,50 Eur (x2), t.j. celkom 199 Eur + súdny poplatok
za nariadené predbežné opatrenie uznesením pod č.k. 5C 6/2011-36 zo dňa 30.03.2011 vo výške 33
Eur, t.j. celkom vo výške 232 Eur, na ktorý súd zaviazal odporcov v 1. a 2. rade tak ako je uvedené vo
výroku tohto rozhodnutia. Za vzájomný návrh odporcu v 2. rade súd zaviazal zaplatiť súdny poplatok vo
výške 167 Eur (6% zo sumy 2789 Eur), podľa položky č. 1 písm. a) sadzobníka súdnych poplatkov, ktorý

je povinný zaplatiť tak ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.

O trovách konania súd rozhodne podľa ust. § 151 ods. 3 O.s.p. samostatným uznesením.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu

na Krajský súd v Trnave.

Z podania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí
byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak,
aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak

účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§42 ods.3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za

nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku možno odôvodniť len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v §221 ods.1 O.s.p.:
ad a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

ad b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,
ad c) účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,
ad d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
ad e) sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,
ad f) účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,
ad g) rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu

rozhodoval senát,
ad h) súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy,
ad i)sa rozhodlo bez návrhu, nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli
alebo ak také dôvody neexistovali.
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§205a O.s.p.),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné súdne rozhodnutie, môže oprávnený podať
návrh na vykonanie exekúcie podľa Zákona č.233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti

(Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov.

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.