Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 13. august 2018

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 8C/46/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5116205252
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 08. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mgr. Michaela Priesolová

ECLI: ECLI:SK:OSZA:2018:5116205252.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina v konaní pred sudkyňou JUDr. Mgr. Michaelou Priesolovou v právnej veci žalobcu:

Prima banka Slovensko, a.s., so sídlom Hodžova 11, 010 11 Žilina, IČO: 31 575 951, proti žalovanému:
U. Š., B.. X.X.XXXX, O. X. L. XXX/XX, Ž. - X., Š. C. U., v konaní o zaplatenie 25,90 Eur s príslušenstvom,
takto

r o z h o d o l :

I. Súd konanie v časti o zaplatenie sumy 25,90 Eur z a s t a v u j e.

II. Vo zvyšnej časti žalobu z a m i e t a.

III. Žiadna zo strán sporu nemá právo na náhradu trov konania.

:

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou Okresnému súdu Žilina dňa 29.2.2016 sa žalobca domáhal vydania súdneho
rozhodnutia, ktorým by súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi istinu vo výške 25,90 Eur
spolu s úrokom z omeškania vo výške 28 % ročne z tejto sumy od 1.2.2016 do zaplatenia a nahradiť
trovy konania.

2. Žalobu žalobca odôvodnil tým, že dňa 7.10.2003 uzavrel so žalovaným Zmluvu č. 8704027021 v
súlade s § 269 ods. 2, § 708 a nasl. , § 716 a nasledovne zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného
zákonníka. Súčasťou zmluvy boli Všeobecné obchodné podmienky banky. Na základe zmluvy a v
súlade so všeobecnými obchodnými podmienkami (ďalej iba „VOP“) žalobca ako banka pre žalovaného
ako majiteľa účtu zriadil a vedie bežný účet č. 8704027021/5600. Podľa žalobcu sa žalovaný dostal
do nepovoleného debetu na účte vo výške 25,90 Eur, pričom sumu neuhradil ani na výzvu žalobcu. V
zmysle výpisu z účtu bol nepovolený debet žalovaného kuk dňu 31.1.2016 vo výške 25,90 Eur, nakoľko

úroky sa pripisujú (či už kreditné alebo debetné) v zmysle VOP ods. 8.8. k prvému dňu nasledujúceho
mesiaca, žalobca žiadal úroky z omeškania od 1.2.2016, a to vo výške 28 % ročne v zmysle priloženej
vývesky úrokovej sadzieb.

3. Súd žalobu s prílohami doručoval žalovanému do vlastných rúk, pričom uvedené sa podarilo súdu
zrealizovať dňa 9.5.2018 na adresu žalovaného uvedenú v Registri obyvateľov SR zapísanú až vo
februári 2018 (v čase podania žaloby bolo doručovanie bezúspešné, a tak súd žalobu s prílohami

doručoval v zmysle § 116 ods. 2 CSP). Žalovaný sa k žalobe vyjadril v podaní doručenom súdu dňa
22.5.2018,vktoromuviedol,žedňa18.5.2018zrealizovalvkladvsume25,90EurpriamonaúčetvPrima
banke, čím považoval svoju pohľadávku za uhradenú, a tak žiadal o zrušenie návrhu v celom rozsahu.4. Súd následne vyzval žalobcu s ohľadom na vyjadrenie žalovaného, či trvá na podanej žalobe.

5. Dňa 7.6.2018 doručil žalobca súdu vyjadrenie, v ktorom zobral žalobu v časti o zaplatenie istiny vo

výške 25,90 Eur späť a v tejto časti žiadal konanie zastaviť. Žalobca s ohľadom na skutočnosť, že
žalovaný uhradil iba samotnú istinu bez príslušenstva, zotrval na žalobe v časti úhrady príslušenstva
pohľadávky, t.j. úroku z omeškania vo výške 28 % ročne zo sumy 25,90 Eur od 1.2.2016 do 18.5.2018
(do úhrady žalovanej istiny).

6. Podľa ustanovenia § 297 veta prvá Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP) súd na prejednanie
sporu nariadi pojednávanie.

7. Podľa ustanovenia § 297 písm. b) CSP pojednávanie nie je potrebné nariadiť, ak ide iba o otázku
jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez
príslušenstva neprevyšuje 1 000 eur.

8. Vzhľadom na to, že v predmetnej veci ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia, skutkové
tvrdeniastránniesúspornéahodnotasporuneprevyšuje1.000EUR,súddospelkzáveru,žesúsplnené
zákonom stanovené podmienky pre meritórne rozhodnutie súdu bez nariadenia pojednávania, tak ako
to predpokladá citované ustanovenie § 297 písm. b) CSP.

9. Podľa § 219 ods. 3 CSP vo veciach, v ktorých súd rozhoduje rozsudkom bez nariadenia pojednávania,
oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke
príslušného súdu v lehote najmenej päť dní pred jeho vyhlásením. Ak o to strana požiada, súd jej oznámi
miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku aj elektronickými prostriedkami.

10.Vsúdenejvecibolomiestoačasverejnéhovyhláseniarozsudkuvovecisamej oznámenénaúradnej
tabuli súdu dňa 1.8.2018, rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 13.08.2018.

11. Súd podanie žalobcu posúdil podľa jeho obsahu a dospel k záveru, že žalobca zobral čiastočne

žalobu späť v časti o zaplatenie istiny vo výške 25,90 Eur a zároveň zotrval na priznaní úrokov z
omeškania zo žalovanej istiny.

12. Podľa § 144 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len CSP), žalobca môže vziať
žalobu späť.

13. Podľa § 145 ods. 1 a 2 CSP, ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví. Ak je žaloba vzatá
späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí
vo veci samej.

14. Podľa § 146 ods. 1 CSP, súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych
dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu
žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie.

15. Na základe dispozitívneho úkonu žalobcu - čiastočného späťvzatia žaloby v časti o zaplatenie o

zaplatenie istiny vo výške 25,90 Eur, súd konanie v tejto časti zastavil.

16. Súd po vykonanom dokazovaní dospel k nasledovným skutkovým zisteniam, pričom vec posúdil
podľa nižšie uvedených ustanovení právnych predpisov v súlade s právnou úpravou platnou a účinnou
v čase vzniku zmluvných vzťahov a dospel k nasledovným záverom:

17. Žalobca a žalovaný uzavreli zmluvu o vkladovom účte dňa 7.10.2003, podľa § 269 ods. 2 a §
708, 716 a nasl. Obchodného zákonníka. Na základe uvedenej zmluvy bol pre žalovaného zriadený
a vedený vkladový účet s výpovednou lehotou č. 8704027021. Za poskytovanie produktov a služieb
bol žalobca oprávnený účtovať na ťarchu vedeného účtu poplatky podľa aktuálneho Sadzobníka

poplatkov. Povinnosťou žalovaného bolo mať na účte dostatok finančných prostriedkov postačujúcich
na vykonanie požadovaných transakcií, splátok úveru, poplatkov v zmysle Sadzobníka a akýchkoľvek
finančných záväzkov voči banke. Žalovaný porušil uvedenú zmluvnú povinnosť, keď sa dostal na účte
do nepovoleného prečerpania vo výške žalovanej istiny a dlh nevyrovnal. Vzhľadom na nepovolenéprečerpanie účtu žalobca dňa 22.1.2016 vyzval žalovaného na úhradu nepovoleného prečerpania vo
výške 20,90 Eur ku dňu 22.1.2016, a to najneskôr do 1.2.2016. Žalovaný na výzvou žalobcu nereagoval.

18. Podľa Sadzobníka poplatkov žalobcu, účinného od 01.02.2016, predstavuje úroková sadzba pri
nepovolenom prečerpaní účtu 28 % ročne.

19. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“) spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva
bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

20. Podľa § 52 ods. 2 OZ, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia
upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je tona prospech
zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom
alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

21. Podľa § 53 ods. 1 OZ spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len
"neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu
plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo
ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

22. Podľa § 53 ods. 2 OZ, za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými
mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.

23. Podľa § 53 ods. 3 OZ, ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi

dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

24. Ako vyplýva z § 708 ods. 1 a 2 Obchodného zákonníka, zmluvou o bežnom účte sa zaväzuje banka
zriadiť od určitej doby na určitú menu bežný účet pre jeho majiteľa. Na uzavretie zmluvy sa vyžaduje
písomná forma.

25. V zmysle § 710 Obchodného zákonníka, ak je v zmluve určené, že banka vykoná do určitej sumy
príkazy na platby, aj keď nemá na to potrebné peňažné prostriedky na účte, spravujú sa práva a
povinnosti strán pri uskutočnení týchto platieb zmluvou o úvere (§ 497 a nasl.).

26. Podľa § 716 ods. 1 až 3 Obchodného zákonníka 1) Zmluvou o vkladovom účte sa zaväzuje banka
zriadiťtentoúčetprejehomajiteľavurčitejmeneaplatiťzpeňažnýchprostriedkovnaúčteúrokyamajiteľ
účtu sa zaväzuje vložiť na účet peňažné prostriedky a prenechať ich využitie banke. 2) Ak nie je mena v
zmluve určená, platí, že sa účet zriaďuje v eurách. 3) Na uzavretie zmluvy sa vyžaduje písomná forma.

26. Podľa bodu 3.12 Všeobecných obchodných podmienok banky pri zúčtovaní úrokov , poplatkov,
operácii prostredníctvom platobných kariet, opravnom zúčtovaní, uplatnení zrážkovej danej, v prípadoch
dohodnutýchmedzibankouaklientomakoajvinýchprípadochmôžedôjsťknepovolenémuprečerpaniu
bežného účtu. Nepovolené prečerpanie je automaticky prijaté prečerpanie, pri ktorom banka umožňuje
majiteľovi účtu nakladať s peňažnými prostriedkami nad rámec aktuálneho zostatku na bežnom účte.

Ak nepovolené prečerpanie nastane, musí ho majiteľ účtu bez zbytočného odkladu vyrovnať. Po dobu
nepovolenéhoprečerpaniajemajiteľúčtupovinnýplatiťzprekročenejčiastkyúrokvypočítanýnazáklade
úrokovej sadzby „Úrok pri nepovolenom prečerpaní účtu“. Ustanovenia ods. 8.8 sa použijú primerane.
Výšku sadzby „Úrok pri nepovolenom prečerpaní účtu“ môže banka znížiť alebo zvýšiť.

27. Žalovaný podľa názoru žalobcu porušil zmluvu tým, že sa dostal do nepovoleného prečerpania.
Nakoľko však po podaní žaloby uhradil istinu vo výške 25,90 Eur, súd konanie v tejto časti zastavil a
predmetom konania sa stalo iba príslušenstvo pohľadávky, t.j. úrok z omeškania z dlžnej sumy vo výške
28 % ročne od 1.2.2016, t.j. odo dňa, do ktorého mal žalovaný v zmysle výzvy žalobcu uhradiť dlžnú
sumu ako aj odo dňa v zmysle všeobecných obchodných podmienok.

28. Podľa čl. 3 Zmluvy: Banka úročí kreditný/debetný zostatok účtu aktuálnou úrokovou sadzbou.
Spôsob úročenia a určenia výšky aktuálnej úrokovej sadzby je podrobnejšie stanovený v Podmienkach,
Banka si vyhradzuje právo zmeny úrokovej sadzby.29. Podľa čl. 4: Zmluvy za vykonanie platobných operácii a ďalšie služby je banka oprávnená zúčtovať
si poplatky v zmysle platného Sadzobníka poplatkov Dexia banky Slovensko, a.s.

30. Podľa čl. 5: Klient svojim podpisom na zmluve sa zaväzuje dodržiavať Podmienky, ktorých obsahu
rozumie a zároveň s nimi súhlasí. Banka má právo tieto Podmienky meniť, zmena je voči klientovi účinná
po prejaví jeho súhlasu v zmysle Podmienok.

31. Súd preskúmaním žaloby a priložených listinných dôkazov zistil, že žalovaný sa dostal do záporného
zostatku na účte dňa 31.8.2015 vo výške - 5,- Eur, pričom predchádzajúci výpis zo dňa 31.12.2013 mal
kladný zostatok 4,83 Eur. Ďalší mínusový zostatok bol pripísaný dňa 30.9.2015 vo výške -5,- Eur, dňa
30.10.2015 vo výške -5,- Eur, 30.11.2015 vo výške -5,- Eur, 31.12.2015 vo výške -5,- Eur. Uvedené
položky predstavovali príplatok za vedenie účtu postihnutého exekúciou, resp. výkonom rozhodnutia.
Mínusovou položkou boli aj úroky vo výške 0,73 eur zúčtované dňa 1.1.2016.

32. Na základe uvedené súd dospel k záveru, že žaloba v časti o zaplatenie úrokov z omeškania
vo výške 28 % ročne nie je dôvodná. Súd však prieskumu podrobil žalobu ako celok a zistil, že
napriek účtovaným poplatkom Zmluva uzavretá medzi stranami sporu neobsahuje zmluvné dojednanie
o povinnosti žalovaného platiť akékoľvek poplatky, ktoré boli vykonávané na ťarchu jeho vkladového

účtu a ani ich výšku. Ustanovenia o poplatkoch obsiahnuté vo všeobecných obchodných podmienkach a
Sadzobník poplatkov a služieb žalobcu, na ktorý zmluva odkazuje, nemožno považovať za individuálne
zmluvne dojednané ustanovenia, ktorých obsah pred podpisom zmluvy by žalovaný mal reálnu možnosť
ovplyvniť, a ako také spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v
jeho neprospech, ako spotrebiteľa. Zmluva uzavretá medzi stranami sporu vykazuje znaky typizovanej a

formulárovej zmluvy štandardne používanej žalobcom pri výkone svojej podnikateľskej činnosti, ku ktorej
môže spotrebiteľ pristúpiť alebo nie. Pri jej kontrahovaní býva zo strany veriteľa v mnohých prípadoch
využívaná neskúsenosť spotrebiteľa a moment jeho prekvapenia, čomu svedčí aj zapracovanie rôznych
poplatkov do všeobecných zmluvných podmienok a následne do Sadzobníka. Tieto majú mať podľa
názoru súdu pre každého jeho zmluvného partnera, t.j. pre neurčitý počet klientov v súvislosti s

poskytovaním bankových produktov a služieb zo strany žalobcu, iba podporný a vysvetľujúci charakter
individuálnych zmluvných dojednaní určitej zmluvy, uzavretej už s konkrétnym klientom. Spoločným
znakom právnej úpravy spotrebiteľských zmlúv je preto zvýšenie právnej ochrany slabšieho účastníka
spotrebiteľskéhozmluvnéhovzťahu,ktorýmjenepochybnespotrebiteľ,atozaúčelomvyrovnaniatakejto
faktickejnerovnostivpostavenízmluvnýchstrán.Odspotrebiteľapretoniejemožnépožadovaťpoplatky,

ktoré nie sú individuálne dojednané v zmluve.

33. Žalobca tiež nepreukázal ani zmluvné dojednanie účastníkov zmluvného vzťahu, ktoré by
žalovaného zaväzovalo k povinnosti platiť úroky, tiež neuviedol, z akej sumy, za aké obdobie a
v akej sadzbe žalobca uplatnené úroky, ktoré sú uvedené v jednotlivých výpisoch za obdobie od

1.1.2014 do 31.12.2015 a január 2016, v celkovej sume 25,90 eur účtoval. Úrok pritom predstavuje
odplatu pre veriteľa za poskytnuté peňažné prostriedky, avšak žalobca žalovanému žiadne peňažné
prostriedky neposkytol, ani navykonával príkazy žalovaného na platby, na ktoré by na účte nemal
dostatok peňažných prostriedkov. Naopak na ťarchu jeho osobného účtu dlhodobo účtoval iba rôzne,
prevažne sankčné poplatky (5 x 5,- eur ako príplatok za vedenie účtu postihnutého exekúciou / výkonom

rozhodnutia). S poukazom na uvedené, súd žalobu ako nedôvodnú vo zvyšnej časti zamietol.

34. V zmysle § 255 ods. 1 a ods. 2 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej
úspechu vo veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne
rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

35. Podľa § 256 ods. 1 CSP ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov
konania protistrane.

36. V zmysle § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku, o nároku na náhradu trov konania rozhodne

aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

37. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 2 Civilného sporového poriadku,
podľa ktorého ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí,prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo. Napriek tomu, že žalobca
mal bol v konaní úspešným v časti o zaplatenie istiny, súd s ohľadom na výšku požadovaného úroku
(28 % ročne z dlžnej sumy), ktorá po vyčíslení predstavuje sumu 16,64 Eur dospel k záveru, že úspech

strán sporu je čiastočný, a tak rozhodol, že žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde
Žilina.

Podľa ustanovenia § 125 ods. 1 CSP odvolanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo

v elektronickej podobe.

Podľa ustanovenia § 125 ods. 2 CSP podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez
autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej
podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na

podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva.

Podľa ustanovenia § 125 ods. 3 CSP odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom
počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a
aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov

a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Podľa ustanovenia § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu
je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie

dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa ustanovenia § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa ustanovenia § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým,

že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa ustanovenia § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré
neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak

a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.