Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 25. november 2015

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 14Co/39/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6414209577
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 11. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anna Snopčoková
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2015:6414209577.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v právnej veci navrhovateľky G. V., nar. XX.XX.XXXX,
bytom A. XX, XXX XX X. Y., zastúpená JUDr. Petrom Rybárom, s. r. o., advokátska kancelária, so sídlom
Košice, Kuzmányho 29, proti odporcovi POHOTOVOSŤ, s. r. o., so sídlom Bratislava, Pribinova 25, IČO:
35 807 598, spoločnosť zapísaná v Obchodnom registri Okresného súdu Bratislava I, odd.: Sro, vložka
č. 23636/B, o návrhu navrhovateľky na zaplatenie 2.724,- Eur s príslušenstvom, o odvolaní odporcu proti

rozsudku Okresného súdu Žiar nad Hronom sp. zn. 10C 126/2014-26 zo dňa 22.10.2014, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu z r u š u j e a vec vracia súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd odvolaním napadnutým rozsudkom uložil odporcovi povinnosť uhradiť navrhovateľke sumu
2.724,- Eur s 8,15% úrokom z omeškania ročne zo sumy 2.724,- Eur od 26.07.2014 do zaplatenia, ako
aj trovy právneho zastúpenia v sume 5.015,14 Eur na účet právneho zástupcu navrhovateľky, č. účtu:

XXXXXX-XXXXXXXXXX/XXXX, všetko v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto súdneho rozhodnutia
pod následkom výkonu rozhodnutia. Rozhodnutie odôvodnil tým, že pokiaľ sa navrhovateľka domáhala
voči odporcovi zaplatenia 2.724,- Eur z titulu bezdôvodného obohatenia na strane odporcu a z dôvodu,
že bola navrhovateľka zo strany odporcu uvedená do omylu (predložením absolútne neplatnej zmluvy
v časti úrokov a poplatku) a uhradila na jeho účet podľa zmluvy sumu vo výške 3.524,- Eur, pričom
navrhovateľke bola zo strany odporcu poskytnutá finančná čiastka na základe zmluvy o úvere zo dňa

23.06.2010 vo výške 800,- Eur. V rozsahu sumy 2.724,- Eur došlo k bezdôvodnému obohateniu na
strane odporcu. Následne v odôvodnení citoval ustanovenia § 39, § 41, § 52, § 53, § 54 Občianskeho
zákonníka, ust. § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z., ust. § 451 a § 456 Občianskeho zákonníka
a uviedol, že mal súd preukázané, že odporca sa svojim konaním dopustil porušenia zmluvného
záväzku, ako aj zákonného záväzku v zmysle hore citovaných zákonných ustanovení. Súd pri zistenej
výške uplatneného nároku kvalifikoval návrh navrhovateľky v tejto časti ako dôvodný a tomuto vyhovel.

Následne citoval ust. § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka vo vzťahu k omeškaniu s plnením peňažného
dlhu a uviedol, že vzhľadom na toto zákonné ustanovenie kvalifikoval súd i v tejto časti návrh ako
dôvodný a priznal navrhovateľke uplatnený úrok z omeškania.

Voči tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie odporca, v ktorom namietal,
že už v konaní pred prvostupňovým súdom namietal prekážku res iudicata, pričom súd sa

namietanou existenciou prekážky veci rozhodnutej vôbec nezaoberal. Poukázal na to, že sa odporca
nemohol bezdôvodne obohatiť prijatím plnenia, na ktoré bola navrhovateľka zaviazaná právoplatným
rozhodcovským rozsudkom sp. zn. SR 08239/11 vydaným Stálym rozhodcovským súdom spoločnosti
Slovenská rozhodcovská, a.s. Poukázal na to, že rozhodcovský rozsudok možno napadnúť v
lehote a z dôvodov taxatívne určených v § 20 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní,
pričom rozhodcovský rozsudok navrhovateľkou napadnutý nebol. Odporca disponuje právoplatným

rozhodnutím Stáleho rozhodcovského súdu, ktoré je potrebné postaviť na úroveň rozsudku vydávaného
v konaní vednom na všeobecných súdoch. Odporca má za to, že nie je naplnený dôvod, t. j. čiastočnáneplatnosť zmluvy o úvere na priznanie bezdôvodného obohatenia s poukazom na rozhodcovský
rozsudok. Čo sa týka rozhodovania súdu o určenie platnosti zmluvy o úvere, je tu prekážka právoplatne
rozhodnutej veci. Keďže navrhovateľka plnila to, na čo bola zaviazaná právoplatným rozsudkom, nešlo

o majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu u odporcu, prípadne plnením z neplatného
právneho úkonu, či plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol. V tomto smere poukázal na rozsudok
Krajského súdu v Prešove sp. zn. 1Co/79/2011. Pre vznik bezdôvodného obohatenia nie je splnený
žiaden zákonom stanovený predpoklad, ktorý sa pre vznik bezdôvodného obohatenia obligatórne
vyžaduje. Uviedol, že zmluva, ktorú uzatvoril odporca ako veriteľ s navrhovateľkou ako dlžníčkou, nemá

charakter spotrebiteľskej zmluvy a teda nejde o zmluvu o spotrebiteľskom úvere, z čoho logicky vyplýva,
že takáto zmluva nemusí obsahovať údaj o RPMN. Odporca mal nárok nielen na vrátenie istiny, ale
aj všetkých poplatkov, ktoré boli dohodnuté v zmluve o úvere. Rozsudok okresného súdu považuje
za nepreskúmateľný, keďže odôvodnenie rozsudku nespĺňa zákonom stanovené podmienky v zmysle
§ 157 ods. 2 O.s.p. Nedostatočné odôvodnenie rozhodnutia bráni účastníkovi účinne sa brániť, čo
možno považovať za odňatie možnosti konať účastníkovi pred súdom v zmysle § 221 ods. 1, písm. f)

O.s.p. Vo vzťahu k trovám konania namietol výšku trov právneho zastúpenia, keď odporca bol výrokom
rozsudku zaviazaný na úhradu trov právneho zastúpenia vo výške 5.015,14 Eur, čo je v rozpore s
odôvodnením predmetného rozsudku, kde boli trovy právneho zastúpenia vyčíslené sumou 515,14 Eur.
Je zrejmé, že došlo k chybe v písaní. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil tak, že
návrh navrhovateľky zamietne, resp. aby napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil prvostupňovému súdu

na ďalšie konanie.

Navrhovateľka v písomnom vyjadrení k odvolaniu odporcu uviedla, že navrhovateľka v tomto právnom
vzťahu tak, ako to už uviedla, vystupuje ako spotrebiteľka, a preto je nevyhnutné aplikovať na
tento vzťah ustanovenia poskytujúce jej čo najvyššiu ochranu ako slabšej zmluvnej strane. Ďalej sa

vyjadrovala k povinnosti exekučného súdu ex offo skúmať, či predmetný rozhodcovský rozsudok je
spôsobilým exekučným titulom. Poukázala na viaceré rozhodnutia Najvyššieho súdu SR vo vzťahu
k oprávnenosti exekučného súdu skúmať ex offo platnosť rozhodcovskej doložky dohodnutej medzi
účastníkmi zmluvného vzťahu. Ďalej uviedla, že má za to, že odvolaním napadnuté rozhodnutie je
dostatočne odôvodnené, nebráni účastníkovi účinne sa brániť pred súdom, a teda odvolací dôvod podľa

ust. § 205 ods. 2, písm. a) O.s.p. nie je možné v tomto prípade aplikovať. Navrhla, aby odvolací súd
rozhodnutie súdu prvého stupňa potvrdil. Uplatnila náhradu trov konania za vyjadrenie k odvolaniu, spolu
vo výške 119,60 Eur.

V dôsledku odvolania krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal vec v medziach daných ust. § 212 ods.

1 O.s.p. a bez nariadenia pojednávania v súlade s ust. § 214 ods. 2 O.s.p. rozsudok okresného súdu v
zmysle § 221 ods. 1, písm. h) a f) O.s.p. zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Preskúmaním veci odvolací súd dospel k záveru, že rozhodnutie okresného súdu je potrebné
zrušiť z dôvodu, že súd prvého stupňa vec nesprávne právne posúdil tým, že nepoužil správne

ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav a postupom súdu odňal účastníkovi
konania na strane odporcu možnosť konať pred súdom. Odvolací súd uvádza, že je potrebné
prisvedčiť predovšetkým námietke odporcu v odvolaní, že rozsudok prvostupňového súdu trpí vadou
nepreskúmateľnosti a nie je vypracovaný v súlade s ust. § 157 ods. 2 O.s.p., keďže z odôvodnenia
rozhodnutia nie je možné ustáliť, akými úvahami sa súd pri rozhodnutí vo veci samej riadil, ktoré

právne významné skutočnosti považoval za dôvodné a ktoré nie, pričom v odôvodnení rozhodnutia je
nedostatočne uvedený aj skutkový stav veci. Odvolací súd poukazuje na to, že písomné vyhotovenie
rozsudku sa skladá z úvodnej časti, výrokovej časti, odôvodnenia a poučenia. Hoci rozsudok okresného
súdu obsahuje všetky štyri časti, odvolací súd poukazuje na to, že je nepreskúmateľný. Štruktúra
odôvodnenia rozsudku musí byť vždy v priamej spojitosti so základným právom na súdnu ochranu

podľa článku 46 ods. 1 Ústavy SR. Ak súd pri odôvodňovaní rozsudku nepostupuje spôsobom, ktorý
záväzne určuje ust. § 157 ods. 2 O.s.p., dochádza nielen k tomu, že rozsudok je nepreskúmateľný
pre nedostatok dôvodov alebo pre ich nezrozumiteľnosť, ale aj k tomu, že základné právo na súdnu
ochranu nie je naplnené reálnym obsahom. Odôvodnenie rozhodnutia účastníkom konania dovoľuje
posúdiť, ako súd ich vec vyložil a aplikoval príslušné procesné predpisy, akými úvahami sa spravoval

pri svojom rozhodovaní o veci samej. Odôvodnenie rozsudku je veľmi významnou časťou rozsudku,
a to z hľadiska jeho presvedčivosti logickej konzistentnosti a preskúmateľnosti súdneho rozhodnutia.
Poradie obsiahnuté v ust. § 157 ods. 2 O.s.p., to je poradie skutočností a tvrdení uvádzaných v
odôvodnenísúdnehorozhodnutia,jepresúdzáväzné,pričomodôvodnenierozhodnutiamusíobsahovaťvšetky údaje v zmysle citovaného ustanovenia. Okresný súd pri vypracovávaní rozhodnutia čo sa
týka jeho odôvodnenia sa dôsledne ust. § 157 ods. 2 O.s.p. neriadil a podľa neho nepostupoval.
Žiadnymspôsobomneuviedolskutočnosti,ktorépovažujezapreukázanéaktorénie,nezhrnulvykonanú

dôkaznú situáciu a odôvodnenie rozhodnutia neobsahuje právne posúdenie veci; pokiaľ v odôvodnení
rozhodnutia citoval viaceré ustanovenia zákonov, v odôvodnení žiadnym spôsobom súd neuviedol, ako
jednotlivé právne normy na daný stav aplikoval a ako ich v intenciách súdenej veci súd interpretoval.
Práve z týchto dôvodov rozhodnutie okresného súdu trpí vadou nepreskúmateľnosti. Prvostupňový súd
v odôvodnení svojho rozhodnutia žiadnym spôsobom sa nevyjadril, či sa zaoberal, a ak áno, s akým

výsledkom, k odporcom vznášanej námietke res iudicata s poukazom na existenciu rozsudku Stáleho
rozhodcovskéhosúdusp.zn.SR08239/11,pričomvtomtosmerenemaldostatočnezistenýaniskutkový
stav, keďže obsahom spisu je len rozsudok tohto súdu bez toho, aby bolo zrejmé, či tento rozsudok
nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť. Žiadnym spôsobom sa nevysporiadal ani s námietkami
odporcu, že zmluva o úvere uzavretá medzi účastníkmi konania dňa 23.06.2010 nemá charakter
spotrebiteľskej zmluvy, okrem toho odvolací súd poukazuje na to, že z obsahu zápisnice z pojednávania

zo dňa 22.10.2014 nevyplýva, aké dokazovanie vlastne súd vo veci vykonal. Treba prisvedčiť aj
námietke odporcu, že vo výroku rozsudku výška trov konania nekorešponduje odôvodneniu rozhodnutia,
pričom odvolaciemu súdu sa javí, že sa vo vzťahu k sume trov konania, ktorá je uvedená vo výroku
rozsudku, jedná o chybu pri písaní. Odvolací súd na záver ešte zdôrazňuje, že odôvodnenie súdneho
rozhodnutia rešpektujúc ust. § 157 ods. 2 O.s.p. musí obsahovať skutočnosti, ktoré boli podstatné

pre rozhodnutie súdu, a to základnú myšlienkovú líniu, ktorou sa súd riadil, keď dospel k záverom
uvedeným v rozhodnutí. Formulačne má byť odôvodnenie rozhodnutia dostatočne pochopiteľné pre
účastníkov konania a musí byť natoľko presvedčivé, aby odôvodňovalo záver uvedený vo výrokovej časti
rozhodnutia. Nevyhnutnou súčasťou takéhoto postupu súdu je povinnosť zaoberať sa tými námietkami
účastníkov, ktoré sú relevantné vzhľadom na prijaté rozhodnutie súdu a uviesť argumenty, ktoré súd

viedli v súvislosti s uvedenými námietkami k právnemu vyjadreniu vo výroku rozhodnutia. Napadnutý
rozsudok okresného súdu takéto náležitosti nespĺňa. Vzhľadom na uvedené ani odvolací súd nemôže
posúdiť, na základe akých úvah, akého zisteného skutkového stavu a právneho posúdenia veci dospel
prvostupňový súd k rozhodnutiu tak, ako je toto uvedené vo výrokovej časti rozsudku prvostupňového
súdu. Odvolací súd nemôže posúdiť, či prvostupňový súd postupoval správne, pretože nevie, z akých

skutočnostíokresnýsúdvychádzal,akýmiprávnymiúvahamisariadil.Písomnévyhotovenierozhodnutia
neobsahuje zásadné vysvetlenie dôvodov podstatných pre rozhodnutie súdu, ktorá skutočnosť zakladá
dôvod pre zrušenie rozhodnutia v zmysle § 221 ods. 1, písm. f) O.s.p. V súdenej veci však existuje aj
dôvod pre zrušenie rozsudku v zmysle § 221 ods. 1, písm. h) O.s.p., keďže tak ako je už uvedené
vyššie súd nedostatočne zistil skutkový stav, pričom zo zápisnice z pojednávania nie je ani zrejmé, v

akom rozsahu a aké dokazovanie súd vykonal.

V ďalšom konaní prvostupňový súd vykoná dokazovanie v súlade s ust. § 129 O.s.p., zistí či rozsudok
Stáleho rozhodcovského súdu je právoplatný, vysporiada sa v odôvodnení svojho rozhodnutia so
všetkými podstatnými námietkami odporcu uvedenými už v priebehu prvostupňového konania, t. j.

existenciou prekážky veci rozsúdenej, s námietkou, že zmluvný vzťah vzniknutý medzi účastníkmi
konania na základe zmluvy o úvere nemožno podriadiť ustanoveniam zákona č. 129/2010 Z. z. a že
táto zmluva nemá spotrebiteľský charakter. Následne prvostupňový súd vo veci znova rozhodne, pričom
bude venovať náležitú pozornosť aj výpočtu trov konania.

V zmysle § 224 ods. 3 O.s.p. o náhrade trov konania rozhodne súd prvého stupňa v novom rozhodnutí
vo veci.
Rozhodnutie senát krajského súdu prijal pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.