Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 31. máj 2018

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 6CoE/30/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5610205949
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 05. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Yvetta Dzugasová
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2018:5610205949.1

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Yvetty Dzugasovej a
členov JUDr. Jany Urbanovej a Mgr. Anny Mihálikovej, v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ,
s.r.o.,sosídlomPribinova25,81109Bratislava,IČO:35807598,zastúpenéhospoločnosťou:Advocate,
s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 36 865 141, proti povinnému: L. G., nar.
XX.XX.XXXX, bytom U. XXX, XXX XX X., v konaní o vymoženie sumy 994 Eur s príslušenstvom, ktoré

exekučné konanie je vedené na Exekútorskom úrade súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého, PhD.,
so sídlom K. XX, XXX XX V., pod sp.zn. EX 6390/10, v konaní o odvolaní oprávneného proti uzneseniu
Okresného súdu Liptovský Mikuláš č.k. 3Er/779/2010-44 zo dňa 30. novembra 2017, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie Okresného súdu Liptovský Mikuláš č. k. 3Er/779/2010-44 zo dňa 30. novembra 2017
p o t v r d z u j e .

Účastníkom n e p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením okresný súd podľa § 57 ods. 1 písm. g/ v spojení s § 58 ods. 1 Exekučného
poriadku v znení účinnom do 31.03.2017 (s použitím § 243f ods. 1, 3 a 6 a § 39 ods.4 Exekučného
poriadku) vyhlásil exekúciu za neprípustnú (výrok I.) a zastavil ju (výrok II.). Zároveň uložil oprávnenej
povinnosťzaplatiťsúdnemuexekútorovitrovyexekúcievovýške39,83Eurdotrochdníodprávoplatnosti

uznesenia (výrok III.).

2. V dôvodoch svojho rozhodnutia uviedol, že v prejednávanej veci exekučný súd dňa 17.08.2010 udelil
poverenie súdnemu exekútorovi JUDr. Rudolfovi Krutému, PhD. na vymoženie pohľadávky
s príslušenstvom priznanej oprávnenému rozhodcovským rozsudkom Stáleho rozhodcovského súdu
zriadeného Slovenskou rozhodcovskou a.s., so sídlom Karloveské rameno 8, Bratislava (ďalej len

„rozhodcovský súd“) sp. zn. SR 01549/10 zo dňa 29.03.2010 (ďalej len „rozhodcovský rozsudok“) v
sume 994 Eur, zmenkový úrok vo výške 0,25 % denne zo sumy 994 Eur od 08.01.2010 do zaplatenia,
zákonný úrok vo výške 6% ročne zo sumy 994 Eur od 13.01.2010 do zaplatenia, trovy predchádzajúceho
konania vo výške 235,12 Eur a trovy exekúcie. Uznesením Okresného súdu Liptovský Mikuláš č.k.
3Er/779/2010-14 zo dňa 02.12.2010 bola exekúcia v časti vymáhania 0,25 % denného zmenkového
úrokuzosumy994Eurod08.01.2010dozaplateniaavčastivymáhania6%ročnéhoúrokuzomeškania

zo sumy 484 Eur predstavujúcej poplatok za poskytnutie úveru zastavená.
3. Následne prvoinštančný súd dospel k záveru, že rozhodcovský rozsudok, na
podklade ktorého sa exekúcia vykonáva, nie je spôsobilým exekučným titulom, nakoľko rozhodcovská
doložka nebola uzatvorená v písomnej forme ako to vyžaduje § 4 ods. 1 a 2 zákona č. 244/2002 Z.
z. o rozhodcovskom konaní v znení účinnom ku dňu uzavretia úverovej zmluvy (18.06.2009) medzi
oprávneným a povinným. Rozhodcovská doložka bola obsiahnutá v článku 18 Všeobecných podmienok

poskytnutia úveru, ktoré mali byť prílohou zmluvy o úvere uzavretej medzi povinným a oprávneným.
Tieto podmienky však nie sú podpísané ani jednou zo zmluvných strán. Platne možno rozhodcovskúzmluvu uzatvoriť tak, že zmluva je obsiahnutá v dokumente podpísanom zmluvnými stranami alebo vo
vzájomne vymenených listoch. Zákonná úprava o forme rozhodcovskej zmluvy je striktná (pozri napr.
uznesenie NS SR sp. zn. 2 Cdo 245/2010). V konaní nebolo preukázané, že by rozhodcovská doložka

bolo uzatvorená vo vzájomne vymenených listoch. Táto písomná forma uzavretia rozhodcovskej zmluvy
je vzhľadom na charakter všeobecných obchodných podmienok vylúčená. Exekučný súd je oprávnený
a zároveň povinný skúmať, či rozhodcovské konanie prebehlo na základe uzavretej rozhodcovskej
zmluvy. Ak nedošlo k uzavretiu rozhodcovskej zmluvy, nemohol spor prejednať rozhodcovský súd a v
takom prípade ani nemohol vydať rozhodcovský rozsudok. Pri riešení otázky, či rozhodcovský súd mal

právomoc prejednať daný spor, nie je exekučný súd viazaný tým, ako túto otázku vyriešil rozhodcovský
súd. Skúmanie platnosti rozhodcovskej doložky, a tým aj spôsobilosti exekučného titulu, má prednosť
pred posúdením skutočností v zmysle § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku v znení účinnom
do 31.03.2017, teda ďalšie posúdenie vzťahu medzi oprávneným a povinným by bolo za tejto situácie
nadbytočné, preto sa súd prvej inštancie touto otázkou bližšie nezaoberal. Na závere o neplatnosti
rozhodcovskej doložky pre nedostatok písomnej formy nič nemení ani skutočnosť, že povinný uzatvoril

úverovú zmluvu ako podnikateľský subjekt.
4. Rozhodnutie o trovách konania okresný súd odôvodnil tým, že dôvodom zastavenia exekúcie bola
skutočnosť, že táto bola vykonávaná na podklade nespôsobilého exekučného titulu predloženého
oprávneným, čím oprávnený zavinil zastavenie exekúcie a v zmysle § 203 ods. 1 Exekučného poriadku v
znení účinnom do 31.03.2017 mu preto uložil povinnosť zaplatiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo

výške 39,83 Eur (§ 14 ods. 1 Vyhlášky Ministerstva spravodlivosti SR č. 288/1995 Z.z. v znení platnom
do 31.03.2017v spojení s § 196 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.03.2017).

5. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený, ktorý sa domáhal jeho zrušenia
a vrátenia súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

6. Namietal, že okresný súd vec nesprávne právne posúdil a dospel na základe vykonaných dôkazov
k nesprávnym skutkovým zisteniam. Vo vzťahu k zmluve o úvere uviedol, že oprávnený v postavení
veriteľa uzavrel s povinným v postavení dlžníka Zmluvu o úvere č. 5040509 zo dňa 18.06.2009, ktorá
bola uzatvorená podľa § 497 a nasl. zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník, ktorá má v zmysle §
261 ods. 3 písm. d/ Obchodného zákonníka povahu absolútneho obchodu. Aplikácia právnych predpisov

na ochranu spotrebiteľa preto nie je možná, nakoľko právny vzťah, založený medzi oprávneným a
povinným predmetnom Zmluvou, nie je vzťahom spotrebiteľským. Zmluva bola uzatvorená v zmysle §
497 a nasl. Obchodného zákonníka ako absolútny obchod, na základe čoho odchýlenie od ustanovení
Obchodného zákonníka, bez ohľadu na povahu účastníkov, v danom prípade nie je možné. Odvolateľ
(oprávnený) ďalej uviedol, že s povinným uzatvoril Zmluvu o úvere, ktorej neoddeliteľnou súčasťou

boli aj Všeobecné podmienky poskytnutia úveru, s ktorými sa povinný oboznámil a súhlasil s nimi.
Povinný podpisom Zmluvy o úvere, jednoznačne prejavil vôľu byť viazaný aj Všeobecnými obchodnými
podmienkami, keď tieto nie sú so Zmluvou spojené len formálne (tvoria neoddeliteľnú súčasť Zmluvy o
úvere) ale aj materiálne (Zmluva o úvere bola so Všeobecnými obchodnými podmienkami vyhotovená
na spojenom hárku papiera). Rozhodcovská doložka, nachádzajúca sa v bode 18. Všeobecných

zmluvným podmienok, je písaná prehľadne a čitateľným písmom, pričom z nej už na prvý pohľad vyplýva
alternatívna možnosť riešenia sporov medzi klientom a veriteľom pred rozhodcovským súdom alebo
pred všeobecným súdom. Na podporu svojich tvrdení poukázal na viaceré súdne rozhodnutia (napr.
rozsudok Vrchného súdu v Olomouci sp. zn. 12 Cmo 13/2010 zo dňa 02.03.2011, rozsudok NS ČR 23
Cdo 1201/2009 zo dňa 29.06.2010 a pod.) Súhrnom svojej odvolacej argumentácie oprávnený uviedol,

že predmetná rozhodcovská doložka bola dojednaná v súlade s právnymi predpismi platnými a účinnými
v čase uzatvorenia Zmluvy o úvere a nie sú na mieste pochybnosti o jej legitímnosti.

7. Povinný ani súdny exekútor sa k podanému odvolaniu nevyjadrili.

8. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 CSP), preskúmal uznesenie okresného súdu v rozsahu
vyplývajúcom z ustanovenia § 379 CSP a bez nariadenia pojednávania podľa ustanovenia § 385 ods. 1
CSP a contrario toto rozhodnutie v zmysle § 387 ods. 1 CSP potvrdil ako vecne správne.

9. Odvolací súd podrobne preskúmal všetky rozhodujúce otázky, ktoré boli vo veci vznesené a v

podstatnej miere sa stotožnil so skutkovými a právnymi závermi súdu prvej inštancie. Okresný súd v
dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti rozhodné pre posúdenie danej veci, vecne správne rozhodol a
svoje rozhodnutie odôvodnil v súlade s ustanovením § 236 CSP. Odôvodnenie rozhodnutia okresného
súdu je vecne správne, pričom v jednotlivostiach naň poukazuje aj krajský súd. Z uvedených dôvodovsa odvolací súd v odvolacom konaní obmedzil na konštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia (§ 387 ods. 2 CSP).

10. Odvolacie námietky oprávneného odvolací súd vyhodnotil ako nedôvodné z nasledovných dôvodov:

11. Primárne krajský súd poukazuje na znenie ust. § 243h ods. 1 vety prvej Exekučného poriadku v
znení účinnom od 01.04.2017, z ktorého vyplýva, že ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak,
exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca

2017.

12. Podľa § 9a ods. 1 Exekučného poriadku ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona
sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku.

13. V zmysle § 226 a § 227 CSP sa u rozsudkov rozlišuje formálna a materiálna právoplatnosť.

Formálnu právoplatnosť nadobúda rozsudok vtedy, ak ho už nemožno napadnúť odvolaním. Materiálnou
právoplatnosťou sa rozumie záväznosť výroku rozsudku a jeho nezmeniteľnosť, ktorá sa prejavuje ako
prekážka brániaca novému prejednaniu veci. Ustanovenia § 44 ods. 2 a § 57 Exekučného poriadku
však dávajú exekučnému súdu oprávnenie preskúmať rozhodcovský rozsudok tak, ako by materiálne
právoplatný nebol a z hľadiska ustanovení § 226 a § 227 CSP nie je ním viazaný.

14. Je nevyhnutné, aby exekučné právo zabezpečovalo ochranu povinného i práva tretích osôb pred
nadmernými a neopodstatnenými zásahmi vykonanými prostriedkami núteného výkonu rozhodnutí.
Spojenie týchto základných postulátov znamená, že exekučné konanie sa môže vykonávať len na
uspokojovanie skutočne existujúcich práv, len za podmienok a spôsobmi, ktoré určuje zákon, iba v

rozsahu, ktorý postačuje na uspokojenie oprávneného, a výlučne z majetku povinného.

15. Odvolací súd považoval za nevyhnutné poukázať na správnosť záverov okresného súdu, ktorý
posúdil predmetnú rozhodcovskú zmluvu vo forme rozhodcovskej doložky za neplatnú, a to z dôvodov
podrobne špecifikovaných v napadnutom uznesení. Z obsahu spisového materiálu vyplýva, že pri

uzavretí rozhodcovskej zmluvy nebola dodržaná jej písomná forma (je obsiahnutá len vo všeobecných
obchodných podmienkach), ktorá skutočnosť, je už dlhodobo aj v rámci judikatúry Najvyššieho súdu
SR posudzovaná ako vada v zmysle § 4 ods. 2 zákona o rozhodcovskom konaní (napr. uznesenie NS
SR 2 Cdo 245/2010). Nedostatok písomnej formy rozhodcovskej doložky vyžadovanej zákonom má
za následok, že rozhodcovský rozsudok, na podklade ktorého sa exekúcia vykonáva, je vo všetkých

prípadoch (teda bez ohľadu na to, či ide o spotrebiteľský alebo nespotrebiteľský právny vzťah),
nespôsobilým exekučným titulom.

16. Rozhodnutie, ktoré nie je exekučným titulom, nie je spôsobilé byť podkladom pre
nútený výkon rozhodnutia (exekúciu). Súdna prax je jednotná v názore, že tak v štádiu posudzovania

splnenia zákonných predpokladov pre poverenie súdneho exekútora na vykonanie
exekúcie, ako aj v priebehu exekúcie má exekučný súd oprávnenie, ale aj
povinnosť (okrem iného) zaoberať sa tým, či rozhodnutie (iný titul) uvedené v návrhu na
vykonanie exekúcie bolo vydané orgánom s právomocou na jeho vydanie a či z hľadísk zakotvených
v príslušných právnych predpisov ide o rozhodnutie (iný titul) vykonateľné tak po stránke formálnej (z

pohľadu právneho predpisu upravujúceho konanie, v ktorom bolo vydané), ako aj materiálnej (z aspektu
obsahových náležitostí rozhodnutia - jednak určitosti, zrozumiteľnosti, a presnosti označenia subjektov
práv a povinností, jednak vyjadrenia uloženej povinnosti, ktorá sa má nútene vykonať).

17. Pokiaľ teda oprávnený v návrhu na vykonanie exekúcie označí za exekučný titul rozsudok

rozhodcovského súdu, je exekučný súd oprávnený a zároveň povinný riešiť otázku, či rozhodcovské
konanie prebehlo na základe uzavretej rozhodcovskej zmluvy, tak ako to správne konštatoval okresný
súd v napadnutom uznesení.

18.Akvurčitejvecinedošlokuzavretiurozhodcovskejzmluvyspôsobomupravenýmzákonom,nemohol

spor prejednať rozhodcovský súd a v takom prípade ani nemohol vydať rozhodcovský rozsudok.
Keby exekučný súd akceptoval rozhodcovský rozsudok, pre vydanie ktorého nebola daná právomoc
rozhodcovského súdu, akceptoval by vykonateľnosť rozhodnutia vydaného tým, kto na to nemal
právomoc. Išlo by o akceptáciu „rozhodnutia“ nevykonateľného, majúceho účinky paaktu. Skutočnosť,že účastník rozhodcovského konania, ktorý v exekučnom konaní vystupuje v procesnom postavení
povinného, v rozhodcovskom konaní prípadne nenamietal neexistenciu rozhodcovskej zmluvy, prevzal
rozhodcovský rozsudok a nevyužil možnosť domáhať sa zrušenia rozhodcovského rozsudku žalobou

podanou na príslušnom súde, je tu irelevantná.

19. Aj v preskúmavanej veci bol preto plne opodstatnený a zákonom podložený postup exekučného
súdu, ktorý skúmal, či bola platne uzavretá rozhodcovská zmluva. Uvedený postup exekučného súdu
nebol posudzovaním vecnej správnosti rozsudku rozhodcovského súdu a nesmeroval k „zrušeniu“ tohto

rozhodnutia; exekučný súd si ani neosvojoval postavenie odvolacieho súdu. Exekučný súd iba skúmal,
či oprávneným predložený rozhodcovský rozsudok je vykonateľný exekučný titul, medziiným či ho vydal
rozhodcovský súd s právomocou prejednať daný spor; pri riešení tejto otázky nebol exekučný súd
viazaný tým, ako ju vyriešil rozhodcovský súd. Možno preto uzavrieť, že aj v rámci daného exekučného
konania bol všeobecný súd oprávnený skúmať rozhodnutie označené v exekučnom
konaní ako exekučný titul z hľadiska, či nejde o rozhodnutie ničotné, ktoré nevyvoláva žiadne právne

účinky (pozri napr. rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Cdo/146/2011 zo dňa
13.10.2011 a rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky č. IV. ÚS 78/2011).

20. Z uvedených dôvodov sa odvolací súd stotožnil so záverom súdu prvej inštancie, ktorý prebiehajúcu
exekúciu vyhlásil za neprípustnú a následne rozhodol o jej zastavení postupom podľa § 57 ods. 1 písm.

g/vspojenís§58ods.1Exekučnéhoporiadkuvzneníúčinnomdo31.03.2017.Odvolacísúdsapretouž
nezaoberal ďalšou argumentáciou odvolateľa uvedenou v jeho opravnom prostriedku, ktorá by nemohla
ovplyvniť jeho rozhodnutie v prejednávanej veci.

21. Na základe konštatovaného odvolací súd potvrdil odvolaním napadnutú prvú a druhú vetu výroku,

ktorými súd vyhlásil exekúciu za neprípustnú a súčasne ju zastavil, ako vecne správne.

22. Zároveň odvolací súd ako vecne správny potvrdil aj závislý výrok o náhrade trov exekúcie (veta
tretia výroku), ktorý plne zodpovedá vzniknutej procesnej situácii a zákonnému ustanoveniu naň sa
vzťahujúcemu a oprávnený zároveň nevzniesol voči tejto časti rozhodnutia žiadnu relevantnú odvolaciu

námietku.

23.Onárokunanáhradutrovodvolaciehokonaniarozhodolkrajskýsúdpodľa§396ods.1CSPvspojení
s § 262 ods. 1 CSP a § 255 ods. 1 CSP. Odvolateľ - oprávnený nebol v odvolacom konaní úspešný, preto
mu vznikla povinnosť nahradiť protistrane (povinnému) trovy odvolacieho konania v plnom rozsahu. Z

obsahu spisového materiálu však vyplýva, že povinnému v aktuálnom odvolacom konaní
preukázateľne žiadne trovy (majúce sa nahradiť) nevznikli. Práve to bol dôvod, pre ktorý súd povolaný
k vydaniu rozhodnutia, ktorým sa konanie končí (odvolací súd), mohol rozhodnúť nielen o nároku na
náhradu, ale už aj o nepriznaní náhrady (napriek tomu, že pri striktnom riadení sa textom rozhodnej
právnej úpravy by sa mohlo zdať, že tomu tak nie je). Dvojfázové rozhodovanie o trovách konania,

predpokladajúce prvé rozhodnutie súdu povolaného skončiť konanie vo veci len o nároku na
náhradu a druhé až následné rozhodnutie prvoinštančného súdu o výške náhrady (porovnaj § 262 ods.
1 a 2 CSP) má totiž zmysel len pri pozitívnom vyriešení otázky nároku na náhradu, a naopak taký
zmysel postráda, ak výsledkom uvažovania o nároku na náhradu je záver o neexistencii takéhoto nároku
u žiadnej procesnej strany (prvej preto, že ju na to neoprávňuje pre ňu nepriaznivý, či ňou zavinený

výsledok konania a u druhej preto, že tu buď niet trov majúcich sa nahradiť, alebo že sú tu dôvody
hodné osobitného zreteľa, odôvodňujúce nepriznanie náhrady). Prezentovaný právny názor vyplýva i z
uznesenia NS SR sp. zn. 6 Cdo 166/2016 zo dňa 26.10.2016. Z tohto dôvodu odvolací súd súhrnným
výrokom nepriznal nárok na náhradu trov žiadnemu z účastníkov konania.

24. Toto rozhodnutie senátu odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 1 a 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1 a 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné
uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 1 a 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 CSP).Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).