Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 23. október 2017

Súd: Okresný súd Humenné
Spisová značka: 18C/118/2009

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8309205521
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 10. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Tomášová

ECLI: ECLI:SK:OSHE:2017:8309205521.29

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Humenné sudkyňou JUDr. Janou Tomášovou v právnej veci žalobcov: X. M. E., nar.

XX.XX.XXXX, bytom E. X, G., 2. K. E., bytom ul. P. H., Š., 3. Z. E., bytom G. Č.. XX, 4. S. E., G. H. G. Č..
XX, 5. O. V., G. X. XX, E., žalobcovia v 1., 2., 4. a 5. rade zastúpení JUDr. Jánom Sopiakom, za účasti
vedľajších účastníkov na starne žalobcov: 1. S. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom X. XXX/X, S., zast. Ľ. A.,
nar. XX.XX.XXXX, bytom K. E. X, XXX XX K., 2. F. Č., nar. XX.XX.XXXX, bytom O. XXX/X, S., zast. Ľ.
A., nar. XX.XX.XXXX, bytom K. E. X, XXX XX K.Š., 3. K. Č., nar. XX.XX.XXXX, bytom O. XXXX/XX, E.,
proti žalovaným: 1. S. E., nar. XX.XX.XXXX bytom G. Č.. XX, 2. L. S., nar. XX.XX.XXXX, bytom G.Q.
Č.. XX, 3. Q. G.Á., nar. XX.XX.XXXX, bytom L. XX, K., 4. Z. E., nar. XX.XX.XXXX, zomr., žalovaní v 1.

až 4. rade zast. JUDr. Ľubomírom Hudákom, advokátom, AK Námestie slobody 1, 066 01 Humenné, 5.
M. K., bytom H. XX, E., 6. L. O., rod. S., bytom Q. U. XX/A, H., 7. S. Č., nar. XX.XX.XXXX, bytom S.
XXXX/XX, Ž., 8. Y. H., rod. Č., nar. XX.XX.XXXX, bytom O. XX, S., 9. Y. H.Ž., rod. Č., nar. XX.XX.XXXX,
bytom E. XXXX/XX, G. - K., zast. Y. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom O.Č. XXX/XX, S., 10. N. S., rod. Č.,
nar. XX.XX.XXXX, bytom E. XX, XXXXX K., J. V., zast. Y. H.Č., nar. XX.XX.XXXX, bytom O. XXX/XX,
S., o určenie, že nehnuteľnosti patria do dedičstva, takto

r o z h o d o l :

Súd nepripúšťa zmenu petitu žaloby v zmysle návrhu právneho zástupcu žalobcov v 1., 3., 4. a 5. rade

prednesenom na dnešnom pojednávaní.

Súd nepripúšťa, aby do konania na strane žalovaných pristúpil F. E., nar. X.X.XXXX, bytom N. XXX/
XX, S..

Súd žalobu z a m i e t a.

Žalovaným v 1. až 4. rade vo vzťahu k žalobcom v 1. až 5. rade priznáva náhradu trov konania v plnom

rozsahu.

Žalovaným v 5. až 10. rade náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Pôvodný žalobca M. E., nar. XX.XX.XXXX, podal dňa 25.07.2006 na tunajšom súde žalobu o
určenie, že do dedičstva po poručiteľke S. O., zomrelej dňa XX.XX.XXXX patria podiely z nehnuteľností
zapísaných na LV č. XXX, XXX, XXX a XXX k. ú. G.. Pôvodne žalovanými boli S. E., nar. XX.XX.XXXX,
L. S., nar. XX.XX.XXXX, Q. G., nar. XX.XX.XXXX, Z.J. E., nar. XX.XX.XXXX. Konanie bolo vedené pod

sp. zn. 18C/145/2006.

2. Podanie žaloby odôvodnil tým, že poručiteľka S. O., rod. Č., bola vedená ako podielová
spoluvlastníčka nehnuteľností o ktorých v danom prípade sa jedná. Podľa Notárskej zápisnice č. J. X/XXa J. X/XX žalovaní podľa zákona č. 293/1992 Zb. Nadobudli vlastnícke právo k týmto nehnuteľnostiam
a to žalovaný v 1. rade v podiele 16/18 k nehnuteľnostiam na LV č. XXX, žalovaná v 2. rade v podiele
16/18 k nehnuteľnostiam na LV. č. XXX, žalovaná v 3. rade v podiele 16/18 k nehnuteľnostiam na

LV č. XXX a žalovaný v 4. rade v podiele 16/18 k nehnuteľnostiam na LV č. XXX. Jeho stará matka
mala dve dcéry. Žalovaní nie sú jej potomkovia a uvedené nehnuteľnosti nikdy neužívali. Keď stav
chcel majetkoprávne vysporiadať formou náhradného dedičského konania, zistil, že nehnuteľnosti patria
žalovaným. Dozvedel sa o vydaní osvedčenia o vydržaní a následne o darovaní časti predmetných
nehnuteľností v prípade žalovanej v 2. rade.

3. Uznesením č. k. 8C/145/2006-47 zo dňa 02.06.2008 súd pripustil, aby do konania na strane žalobcu
ako vedľajší účastníci vstúpili S. H.H., F. Č., K. Č. a I. Č. ako právnych nástupcov po nebohej S. O. -
vnukov poručiteľky. Súd tak rozhodol na návrh žalobcu.

4. V priebehu súdneho konania žalobca dňa XX.XX.XXXX zomrel. Tunajší súd uznesením č.k.

8C/145/2006-87 konanie o žalobe žalobcu M. E., nar. XX.XX.XXXX voči žalovaným zastavil. Súd žalobu
žalobcu M. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom G., E. X, vedľajších účastníkov na strane žalobcov v 1. S. H.,
2. F. Č., 3. K. Č. a 4. I. Č. proti žalovaným 1. S. E., 2. L. S., 3. Q. G. a 4. Z. E. o určenie nehnuteľností
patriacich do dedičstva po poručiteľke S. O., rod. Č.j, zomrelej XX.XX.XXXX vylúčil na samostatné
konanie. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 31.03.2009. Konanie bolo ďalej vedené pod sp. zn.

18C/118/2009.

5. Právny nástupcovia po zomrelom M. E., nar. XX.XX.XXXX a to K. E., Z. E., S. E., O. V.Á., vyslovili
svoj súhlas so vstupom do konania na strane žalobcov.
Uznesením č.k. 18C/118/2009 zo dňa 01.06.2010 súd nepripustil vstup L. O., M. K., S. Č., Y. H., Y. H.

a N. S. ako účastníkov do konania na strane žalobcov.

Uznesením č.k. 18C/118/2009-310 zo dňa 10.10.2012 súd pripustil, aby do tohto konania na strane
žalovaných vstúpili ako 5. M. K., bytom E., W.. H. XX, Ž. 6. L. O., rod. S., bytom H., Q. U. XX/A, žalovaný
7. S. Č., nar. XX.X.XXXX, bytom Ž., W.. S. XX, žalovaná 8. Y. H., rod. Č., nar. XX.X.XXXX bytom S., ul.

O. XX, žalovaná 9. Y. H., rod. Č., nar. X.X.XXXX, bytom G., K., E. XXXX/XX a žalovaná 10. N. S., rod.
Č., nar. XX.X.XXXX, bytom E. XX, XXXXX K., J. N. V..

6. V priebehu súdneho konania dňa XX.XX.XXXX zomrel vedľajší účastník na strane žalobcov a to I.
Č.. Právny zástupca žalobcov navrhol, súd rozhodol pribratí právnych nástupcovia zomrelého na jeho

miesto do konania a to J. Č. a J. S.. Právny nástupcovia písomne dňa 17.06.2016 súdu oznámili, že
nesúhlasia so vstupom do konania ako vedľajší účastníci na strane žalobcov.

7. Na pojednávaní konanom dňa 23.10.2017 bol zo strany právneho zástupcu žalobcov v 1., 2., 4., a
5. rade podaný návrh na zmenu petitu žaloby v nasledovnom znení: ,, Súd určuje, že nehnuteľnosti,

ktoré sú zapísané na mene žalovaných v 1., 2., 3. a 4. rade v katastri nehnuteľnosti na LV č. XXXX,
kat. územie G., parc. č. XXX/X, XXX/X, XXX/X pod I. v podiele 16/18, na mene žalovaného v 1. rade
na LV č. XXXX, parc. č. XXX/X, XXX/X, XXX/X, XXX/X pod G. v podiele 16/18, na mene žalovanej v 2.
rade na LV č. XXXX, parc. č. XXX/X na LV č. XXXX, parc. č. XX/X pod G. v podiele 16/18 vedené na
mene žalovanej v 3. rade a na LV č. XXXX, parc. č. XXX/X a XXX/X pod G. v podiele 16/18 na mene

F. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom N. XXX/XX S.borce, patria do dedičstva po nebohej S. G., rod. Č., nar.
XX.X.XXXX, naposledy bytom G. Č.. XX v podiele 16/18 k celku“

Zároveň právny zástupca žalobcov v 1., 2., 4., a 5. rade navrhol, aby bol do konania pribratý ako ďalší
žalovaný F. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom N. XXX/XX S. ako právny nástupca pôvodne žalovaného v

4. rade.

8. Podľa § 139 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len ,,CSP“), žalobca môže
počas konania so súhlasom súdu meniť žalobu.

Podľa § 142 ods. 1 CSP, o prípustnosti zmeny žaloby súd rozhodne spravidla na pojednávaní, na ktorom
bola zmena navrhnutá, alebo na pojednávaní, ktoré nasleduje bezprostredne po tom, ako bola zmena
žaloby uplatnená podaním mimo pojednávania.Podľa § 142 ods. 2 CSP, uznesenie, ktorým súd pripustil zmenu žaloby, doručuje súd subjektom, ak
neboli prítomné na pojednávaní, na ktorom nastala zmena, do vlastných rúk.

V danej právnej veci vzhľadom na právny dôvod, pre ktorý súd žalobu zamietol (viď nižšie), z dôvodu
hospodárnosti súd návrh na pripustenie zmeny petitu žaloby zamietol. Vyhovením návrhu by došlo k
zbytočnému predlžovaniu súdneho konania a v konečnom dôsledku v danom spore sa súd meritom veci
ani nezaoberal, pretože žalobu zamietol pre nedostatok vecnej legitimácie.

9. Podľa § 79 CSP, na návrh žalobcu môže súd pripustiť, aby do konania pristúpil ďalší subjekt. Súhlas
toho, kto má takto do konania pristúpiť, je potrebný, ak má vystupovať na strane žalobcu.

Z vyššie uvedených dôvodov súd zamietol aj návrh na pribratie ďalšieho účastníka na strane žalovaného
do konania.

10. Žalovaní s podanou žalobou nesúhlasili a žiadali ju zamietnuť.

11. Súd sa oboznámil so žalobou a jej prílohami a to výpisom z poz. kniž. vložky č. XX, výpisom z
pozemnostného hárku č. XXX, notárskymi zápisnicami, písomnými prehláseniami p. O. a p. Q., p. Č.,
p. Q. S. a p. M. Č. osvedčením o zápise do evidencie samostatne hospodáriaceho roľníka, LV č. XXXX,

XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXX, XXX, XXX,
XXX, XXX, XXXX, XXX, XXX, XXX, XXX, prehlásením S. K., písomnými vyjadreniami strán sporu,
výpoveďami strán sporu a svedkov a zistil tento skutkový stav veci:

12. Podľa výpisu z poz. kniž. vložky č. XX, kn. hárok: XXX, pozemky mpč. XXX/X - roľa o výmere 97 m2,

mpč. XXX/X - roľa o výmere 52 m2, mpč. XXX/X - roľa o výmere 80 m2, mpč. XXX/X - roľa o výmere
57 m2, mpč. XXX/X - roľa o výmere 76 m2, mpč. XXX/X - roľa o výmere 46 m2, mpč. XXX/X - roľa o
výmere 77 m2, mpč. XXX/X - lúka o výmere 13 m2, mpč. XXX/X - roľa o výmere 97 m2, mpč. XXX/X
- lúka o výmere 30 m2, mpč. XXX/X - lúka o výmere 68 m2, mpč. XXX/X - roľa o výmere 43 m2, mpč.
XXX/X - lúka o výmere 68 m2, mpč. XXX/X - roľa o výmere 86 m2, mpč. XXX/X - roľa o výmere 46 m2,

mpč. XXX/X - lúka o výmere 15 m2, podielovými spoluvlastníkmi uvedených nehnuteľností boli vdova
S. O., rod. Š. Č. v podiele 16/18, M. Č., rod. O. v podiele 1/18 a mal. M. E. ( syn M.) v podiele 1/18.

13. Z výpisu z pozemnostného hárku č. XXX, okres S. zo dňa 17.07.1997 vyplýva, že spoludržiteľmi
nehnuteľnosti par. č. XXX/X, Č.. XXX/X, Č.. XXX/X, Č.. XXX/X, Č. XXX/X, Č.. XXX/X, Č.. XXX/X, Č. XXX/

X, Č.. XXX/X, Č.. XXX/X, Č.. XXX/X, Č.. XXX/X, Č.. XXX/X, Č.. XXX/X, Č.. XXX/X, Č.. XXX/X, boli vd.
O. S.V. v podiele 16/18, M. Č., rod. O. v podiele 1/18 a mal. M. E. v podiele 1/18

14. Z Notárskej zápisnice J. X/XX, J. X/XX vyplýva, že dňa 09.01.1997 formou notárskej zápisnice
pola osvedčené prehlásenie účastníkov S. A., rod. E. nar. XX.XX.XXXX, Z. E. nar. XX.XX.XXXX, S.

E., nar. XX.XX.XXXX, o nadobudnutí vlastníckeho práva na základe vydržania podľa § 63 zákona č.
323/1992 Zb. k nehnuteľnostiam vedeným ako neknihované parcely v kat. území G. v pozemnostnom
hárku XXX, zapísaných na S. O. a spol. Podielové spoluvlastníctvo pôvodných spoluvlastníkov zaniklo
na základe reálnej deľby ešte pred druhou svetovou vojnou. S. O. nehnuteľnosti darovala pred druhou
svetovou vojnou zaťovi M. E., ktorý ju dochoval. Ten nehnuteľnosti užíval do roku 1961, keď ich podelil

medzi svoje deti ústnou darovacou zmluvou, keď každému daroval podiel 16/18 k celku. Oni potom
nehnuteľnosti užívali v rozsahu spoluvlastníctva od roku 1969 - 1970, kedy boli vnesené do JRD. Na
základe uvedeného sa vykoná záznam na Okresnom úrade, odbor katastrálny, okres S. nasledovne, k
parc. č. XXX/X, č. XXX/X, Č.. XXX/X, Č.. XXX/X sa vyznačí vlastnícke právo S. A. v pomere 16/18 k
celku, k parc. č. XXX/X, Č.. XXX/X, Č.. XX/X, Č.. XXX/X, sa vyznačí vlastnícke právo Z. E. v pomere

16/18 k celku, k parc. č. XXX/X, Č.. XXX/X, Č.. XXX/X, Č.. XXX/X sa vyznačí vlastnícke právo S. E. v
pomere 16/18 k celku.

Dňa 20.02.1998 bol podaný návrh na záznam vlastníckeho práva.

15. Z Notárskej zápisnice J. X/XX, J. X/XX vyplýva, že dňa 16.01.1998 formou notárskej zápisnice pola
osvedčené prehlásenie účastníkov M. K., rod. E. nar. XX.XX.XXXX, Q. G., rod. E. J.. XX.XX.XXXX,
o nadobudnutí vlastníckeho práva na základe vydržania podľa § 63 zákona č. 323/1992 Zb. k
nehnuteľnostiam vedeným ako neknihované parcely v kat. území G. v pozemnostnom hárku XXX,zapísaných na S.V. O. a spol. Podielové spoluvlastníctvo pôvodných spoluvlastníkov zaniklo na základe
reálnej deľby ešte pred druhou svetovou vojnou. S. O. nehnuteľnosti darovala pred druhou svetovou
vojnou zaťovi M. E., ktorý ju dochoval. Ten nehnuteľnosti užíval do roku 1961, keď ich podelil medzi svoje

deti ústnou darovacou zmluvou, keď každému daroval podiel 16/18 k celku. Oni potom nehnuteľnosti
užívali v rozsahu spoluvlastníctva od roku 1969 - 1970, kedy boli vnesené do JRD. Na základe
uvedeného sa vykoná záznam na Okresnom úrade, odbor katastrálny, okres S. nasledovne, k parc. č.
XXX/X, Č.. XXX/X, Č.. XXX/X sa vyznačí vlastnícke právo M. K. v pomere 16/18 k celku, k parc. č. XXX/
X, Č.. XXX/X, Č.. XXX/X sa vyznačí vlastnícke právo Q. G. v pomere 16/18 k celku.

Dňa 12.02.1998 bol podaný návrh na záznam vlastníckeho práva.

16. Žalovaní v písomnom vyjadrení zo dňa 05.01.2007 uviedli, že vlastníkmi žalovaných nehnuteľností
sú oni. Tieto nadobudli právoplatne v súlade s právnym poriadkom, na základe notárskeho osvedčenia.

17. Žalovaní 1. až 4. rade v písomnom vyjadrení zo dňa 14.12.2009 uviedli, že sporné parcely boli
darované neb. O. zaťovi M. E., ktorý ich mal celú dobu v držbe a ich užíval. Svedčí o tom aj osvedčenie z
roku1994potvrdenéMestskýmúradomvS.atiežpotvrdenievkniheevidenciehosp.zvieratapozemkov
z roku 1959. Tieto pozemky predchodcovia žalovaných užívali dobromyseľne a nikým neboli vo svojom
práve rušení. O pozemky nikto neprejavil záujem, ale až 9 po zaknihovaní a prevedení notárskou

zápisnicou. Ani po ROEP-ke v roku 2005 sa nikto nedomáhal a ani iným spôsobom neprejavil právny
záujem.

Z pripojeného prehlásenia p. S. O. a p. S. Q. zo dňa 14.11.1997 vyplýva, že uvedené osoby v ňom
prehlásili, že podľa ich vedomostí nebohá S. O., ktorá bola podielovou spoluvlastníčkou v podiele 16/18

k parcelám č. XXX/X, Č.. XXX/X, Č.. XXX/X, Č.. XXX/X, Č.. XXX/X, Č.. XXX/X, Č.. XXX/X, Č.. XXX/
X, Č.. XXX/X, Č.. XXX/X, Č.. XXX/X, Č.. XXX/X, Č.. XXX/X, Č.. XXX/X a Č.. XXX/X, kat. územie G. ,
tieto nehnuteľnosti darovala M. E., ktorý bol jej zaťom a ktorý ju spoločne so svojou druhou manželkou
dochoval. Tieto niekedy v 60-tych rokoch podelil medzi svoje deti tak, že každému pridal podiel 16/18-
in a to S. A. k parc. č. XXX/X, Č.. XXX/X, Č.. XXX/X, Č.. XXX/X a Č.. XXX/X, Z. E. k parc. č. XXX/X, Č..

XXX/X a Č.. XXX/X, M. K. k par. č. XXX/X a č. XXX/X, Q. G. k parc. č. XXX/X a XXX/X, S. E. k parc.
č. XXX/X, Č.. XXX/X a Č.. XXX/X. Takto nadobudnuté podiely sa užívali až do vzniku JRD a ohľadom
ich užívania neboli žiadne spory.

ZosvedčeniaozápisedoevidenciesamostatnehospodáriacehoroľníkavystavenéhoMestskýmúradom

v S. dňa 19.04.1994 vyplýva, že Z. E., nar. XX.XX.XXXX, bol zapísaný ako SHR, predmet činnosti -
výroba a úprava poľnohospodárskych výrobkov, chov králikov.

18. Žalobkyňa v 5. rade v písomnom vyjadrení zo dňa 01.02.2010 uviedla, že jej prababka sporný podiel
k nehnuteľnostiam na nikoho nepreviedla, užívala ho až do svojej smrti v roku 1962, resp. tesne pred

smrťou, nakoľko nehnuteľnosti boli zobraté do užívania družstva.

19. Žalovaní v 1. až 4. rade v písomnom vyjadrení zo dňa 18.11.2010 uviedli, že sporené parcely boli
darované neb. S.V. O. zaťovi Z. E. a on tieto pozemky užíval ako svoje vlastníctvo od roku 1944 do
januára 1961, t.j. najmenej 17 rokov. Oni pozemky následne užívali od roku 1961 do 09.01.1997, kedy

bola spísaná notárska zápisnica, t.j. užívajú ich 37,5 roka, vrátane užívania socialistickou organizáciou
JRD, pričom táto doba sa započítava do užívania v zmysle § 18 zák. č. 293/1992 Zb.

Z pripojeného prehlásenia p. S. Č., p. Q. S. a p. M. Č. zo dňa 18.12.2009 vyplýva, že uvedené osoby v
ňom prehlásili, že podľa ich vedomostí nebohá S. O., ktorá bola podielovou spoluvlastníčkou v podiele

16/18 k parcelám č. XXX/X, Č.. XXX/X, Č.. XXX/X, Č.. XXX/X, Č.. XXX/X, Č.. XXX/X, Č.. XXX/X, Č.. XXX/
X, Č.. XXX/X, Č.. XXX/X, Č.. XXX/X, Č.. XXX/X, Č.. XXX/X, Č.. XXX/X M. Č.. XXX/X, kat. územie G. ,
tieto nehnuteľnosti darovala M. E., ktorý bol jej zaťom a ktorý ju spoločne so svojou druhou manželkou
dochoval. Tieto niekedy v 60-tych rokoch podelil medzi svoje deti tak, že každému pridal podiel 16/18-
in a to S. A. k parc. č. XXX/X, Č.. XXX/X, Č.. XXX/X, Č.. XXX/X a č. XXX/X, Z.Á. E. k parc. č. XXX/X,

Č.. XXX/X a č. XXX/X, M. K. k par. č. XXX/X a č. XXX/X, Q. G. k parc. č. XXX/X a XXX/X, S. E. k parc.
č. XXX/X, Č.. XXX/X a č. XXX/X. Takto nadobudnuté podiely sa užívali až do vzniku JRD a ohľadom
ich užívania neboli žiadne spory.Z pripojeného výkazu roľníkov v roku 1959, obec G., M. E. bol v uvedenom zozname zapísaný bod č. XX.

XX. S. K. ako bývalý predseda JRD v rokoch 1987 až 1992 v čestnom prehlásení zo dňa 23.02.2011

uviedol, že má vedomosť o tom, že v katastri obce G. hospodárilo na poľnohospodárskej pôde JRD H.
a to v rokoch 1953-2003.

21. Pôvodný žalobca M. E. vo svojej výpovedi dňa 28.02.2007 uviedol, že jeho stará matka S. O. mala
dve dcéry, jeho matku S., otec sa volal M. E., vydatú E. a M. Č., sestru jeho matky. Všetci sú mŕtvi.

Dedičské konanie nebolo ani po starej matke a ani po jeho otcovi, ani po jeho matke. Dedičské konanie
bolo po M. Č.. Sporné nehnuteľnosti sú role a lúky, ktoré užívala jeho stará matka sama v celosti a to až
do jej smrti v roku 1962. Potom nehnuteľnosti zobralo družstvo do družstevného užívania.

22. Pôvodne žalovaný v 4. rade Z. E. vo svojej výpovedi uviedol, že skutočne S. O.Á. mala 2 dcéry M.
a Z.. Otcom bol M. E.. X. O. sa vydala za M. E., zomrela. Otec sa potom opätovne oženil a zobral si M.

G. a z toho vzťahu sú oni piati + žalobca. V spoločnej domácnosti žili s babkou S. O.. Tá ešte za života
podelila nehnuteľnosti a to 1/18 dala M. Č. a 1/18 dala mal. M. E.. Zbytok nehnuteľností si ponechala,
s tým, že niekto ju dochová. Skutočne ju dochovala jeho matka spolu s mal. M. E., otcom. Vychovala aj
žalobcu, i keď išlo o macochu. Účastníkom konania by mala byť aj M. K., nevlastná sestra žalobcu.

23. Žalobkyňa v 3. rade vo svojej výpovedi uviedla, že do rodiny E. sa vydala v roku 1959. Sporné
nehnuteľnosti v tom čase užívali žalovaní a to preto, lebo bývali v rodičovskom dome s právnym
predchodcom.Ohľadomužívaniaspornýchnehnuteľnostivichrodinenebolihádky.Onivšakžalovaných
za vlastníkov nehnuteľností nepovažovali, nakoľko vlastníkom nehnuteľnosti sa cítil jej muž. V tom
čase oni v G. nebývali, bývali v S., preto si vlastnícke právo k nehnuteľnostiam nevybavovali. To či

nehnuteľnosti boli v užívaní JRD, tak uviedla, že asi boli v užívaní, lebo v tom čase už existovalo.

24. Žalobkyňa v 5. rade vo svojej výpovedi uviedla, že sporné nehnuteľnosti pred odovzdaním do JRD
užívala matka jej otca S. O.Q.. Z rozprávania otca vie, že žalovaní nehnuteľnosti neužívali.

25. Žalovaný v 1. rade vo svojej výpovedi uviedol, že sporné nehnuteľnosti svokra jeho otca podarovala
jeho otcovi a jeho manželke z dôvodu, že sa o ňu starali, lebo bývala v ich rodinnom dome a to až
do smrti. Nehnuteľnosti užívala jeho rodina až do založenia JRD. Prvýkrát nehnuteľnosti JRD začalo
užívať v roku 1953, potom sa rozpadlo, bolo založené ďalšie družstvo a toto ich užívalo do revolúcie.
Babka nehnuteľnosti jeho rodičom darovala. Posledné roky bola babka bezmocná, bolo potrebné sa o

ňu starať. O babku sa staral aj on a babka mu hovorila, že pozemky budú jeho.

26. Žalovaná v 2. rade vo svojej výpovedi uviedla, že vzhľadom na jej vek, nemá vedomosti o tom, ako
sa s nehnuteľnosťami nakladalo. Z rečí rodičov vie, že pozemky užívala ich rodina, nakoľko babka im
ich dala. Pamätá sa na to, že jej rodičia sa snažili vysporiadať tieto pozemky a jej ujo M. E. iba mávol

rukou a povedal, že nech si s nimi robia čo chcú.

27. Žalovaná v 3. rade vo svojej výpovedi uviedla, že odkedy sa pamätá, sporné nehnuteľnosti užívala
ich rodina a to na základe toho, že doopatrovala S. O.. Táto ich rodine podarovala sporné nehnuteľnosti.
On ako decko na týchto nehnuteľnostiach pomáhal, no nevie presne o ktoré nehnuteľnosti išlo. Kedy

nehnuteľnosti boli podarované nevedela uviesť.

28. Žalovaný v 4. rade vo svojej výpovedi uviedol, že jeho otec M. E. sa oženil v roku 1934 a bývali
v spoločnej domácnosti s S. O., teda jeho svokrou. Od toho času sa fakticky ujali užívania sporných
nehnuteľností a užívali ich do založenia JRD, t.j. do roku 1959, pretože vie, že ešte v uvedenom roku

odovzdávali kontigenty z tých nehnuteľností. Jeho otec v rokoch 1960, resp. 1961 chcel vysporiadať
a rozdeliť medzi svoje deti, nakoľko sa cítil byť ich vlastníkom. Babka svoje nehnuteľnosti podelila
medzi svoje deti a ja žalobcovia dostali určité nehnuteľnosti. Nehnuteľnosti ktoré dostala ich rodina si
vysporiadali a sú zapísané na ich meno. Ich otec im povedal, že nehnuteľnosti budú patriť im, pričom
konkrétne parcely neurčil ale povedal, že každému budú patriť rovnakým dielom. Oni sa medzi sebou

dohodli a nehnuteľnosti a začali ich užívať potom ako sa rozpadlo JRD.

29. Svedkyňa Q. S.H. vo svojej výpovedi uviedla, že v roku 2009 podpísala prehlásenie ako podklad k
vysporiadaniu vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, ktoré si vysporiadali žalovaní. Žalovaní sa staralio svoju babku O. a tiež užívali jej pozemky. To akou formou nadobudli vlastníctvo, či darovaním, kúpou
a lebo iným spôsobom, nevedela uviesť. Sporné pozemky žalovaní užívali do času, kým ich nezabralo
JRD. Na sporných nehnuteľnostiach žalovaní robili, lebo ich tam videla. Videla aj zomr. K. E..

30. Svedkyňa Q. L. vo svojej výpovedi uviedla, že otec žalovaných bol ženatý s Y., keď zomrela ostal
syn M. a zdedil aj svokru. Jej rodičia rozprávali, že ju mal dochovať a vychovať aj syna. Tak mu všetko
darovala, teda zeme. On sa potom oženil s p. G. . Vtedy mu baba povedala, že všetky pozemky dáva
jemu za to, že ju dochová. On sa staral o pozemky, odvádzal kontigenty. Nič sa vtedy neprepisovalo.

Potom prišlo družstvo, nikto sa o zeme nestaral. Vie uviesť, že keď chodili s kravami na pole, tak vždy
vedeli že toto je ich a toto je E.. Právny predchodca žalovaných nehnuteľnosti nadobudol iba ústne, boli
to zeme na K., na H., na O., na K., pod H., tak to volali. O tom či sa pozemky delili potom medzi deti
nemala vedomosť.

31. Svedkyňa S. Č. vo svojej výpovedi uviedla, že poznala majetkové pomery S. O., nakoľko bola jej

príbuzná. Bola nevestou jej brata. Vie o tom, že ona vlastnila dom a polia v katastri obce G.. Jej dcéra Z.
sa vydala za M. E., avšak zomrela mladá. M. sa potom oženil s M. G. a mali 5 detí. S prvou manželkou
mal syna M.. Druhá dcére S. O. M. Č. sa po druhej svetovej vojne odsťahovala do Sovietskeho zväzu
a do obce sa vrátila okolo roku 1960 a postavila si v obci rodinný dom. S. O. bola chorá a staral sa o
ňu zať M. E.. Bola chorá hneď po vojne. Ležala v posteli. Nakoľko sa o ňu starali aj s manželkou ako

o vlastnú matku, rozhodla sa im svoj majetok prenechať. Pri tom, keď nehnuteľnosti mali byť darované
nebola prítomná. To vie z rozprávania. Išlo o nehnuteľnosti v obci G.. Išlo o rodinný dom, pozemok na
ktorom je postavený a o role. Po smrti p. O. pozemky užíval M. E.. Či nehnuteľnosti podaroval deťom
už nevedela povedať. Osobne od p. O. počula, že všetok svoj majetok zanechá svojmu zaťovi a jeho
manželke, pretože sa o ňu starajú.

32. Od 1. júla 2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len
"CSP").

Podľa § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom

nadobudnutia jeho účinnosti.

Podľa § 470 ods. 2 CSP, právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia
účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom
nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom

prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v
neprospech strany

Podľa § 137 CSP, žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o
a) splnení povinnosti,

b) nároku na usporiadanie práv a povinností strán, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami
vyplýva z osobitného predpisu,
c) určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie
je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu, alebo
d) určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu.

33. Podľa § 80 písm. c) zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku ( ďalej
len ,,O.s.p.“)platného a účinného do 30.06.2016, návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa
rozhodlo najmä, o určení, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny
záujem.

Podľa § 91 ods. 2 O.s.p., ak však ide o také spoločné práva alebo povinnosti, že sa rozsudok musí
vzťahovať na všetkých účastníkov, ktorí vystupujú na jednej strane, platia úkony jedného z nich i pre
ostatných. Na zmenu návrhu, na jeho späťvzatie, na uznanie alebo vzdanie sa nároku a na uzavretie
zmieru je však potrebný súhlas všetkých účastníkov, ktorí vystupujú na jednej strane.

Podľa § 93 ods. 1 O.s.p., ako vedľajší účastník môže sa popri navrhovateľovi alebo odporcovi zúčastniť
konania ten, kto má právny záujem na jeho výsledku, pokiaľ nejde o konanie o rozvod, neplatnosť
manželstva alebo určenie, či tu manželstvo je alebo nie je.34. Keďže žalobný návrh bol podaný pred 1. júlom 2016, podmienky jeho prípustnosti je nutné
posúdiť podľa právneho stavu existujúceho v čase jeho podania. Dôvodom pre takýto postup je

nevyhnutnosť rešpektovania základných princípov CSP o spravodlivej ochrane porušených práv a
právom chránených záujmov tak, aby bol naplnený princíp právnej istoty, vrátane naplnenia legitímnych
očakávaní účastníkov dovolacieho konania, ktoré začalo, avšak neskončilo za účinnosti skoršej úpravy
procesného práva (Čl. 2 ods. 1 a 2 CSP.), ako aj o potrebe ústavne konformného i eurokonformného
výkladunoriemvnútroštátnehopráva(Čl.3ods.1CSP)neexistencieprávnehovzťahuadospelkzáveru,

že na takomto určení nie je u žalobcov daný naliehavý právny záujem.

35. Otázku naliehavého právneho záujmu v čase podania žaloby upravoval § 80 ods. 1 písm. c) O.s.p..
Podľa tohto zákonného ustanovenia, žalobou bolo možné požadovať, aby sa rozhodlo o určení, či
tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem. Predpokladom
úspešnosti žaloby o určenie je tak skutočnosť, že žalobca má na požadovanom určení právny záujem.

Pri skúmaní existencie naliehavého právneho záujmu ide o posúdenie, či podaná žaloba je vhodný
(účinný a správne zvolený) procesný nástroj ochrany žalobcovho práva, či sa ňou môže dosiahnuť
odstránenie spornosti práva a či snáď len zbytočne nevyvoláva konanie, po ktorom prípadne bude
musieť nasledovať iné (ďalšie) súdne konanie.

Rozhodnutie súdu o určovacom návrhu predpokladá, aby ešte pred jeho vydaním boli splnené
podmienky práva na žalobu, ktoré procesná teória označuje ako podmienky žalovateľnosti, to však len
za predpokladu, že okruh strán sporu zodpovedá ust. 91 ods. 2 O.s.p.

36. Aktívnou vecnou legitimáciou sa rozumie také hmotnoprávne postavenie, z ktorého vyplýva subjektu
- navrhovateľovi ním uplatňované právo (nárok), respektíve mu vyplýva procesné právo si tento
hmotnoprávny nárok uplatňovať. Preskúmavanie vecnej legitimácie, či už aktívnej (existencia tvrdeného
práva na strane navrhovateľa), alebo pasívnej (existencia tvrdenej povinnosti na strane odporcu) je
imanentnou súčasťou súdneho konania (porov. rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z

29.06.2010, sp. zn. 2Cdo/205/2009).

37. V prípade nerozlučného spoločenstva opomenutie konať s osobou, ktorej z hmotno-právnych
predpisov vyplýva postavenie nerozlučného spoločníka v hmotného práva, musí nájsť svoj odraz aj v
rozhodnutí súdu. V prípade tohto spoločenstva platí ustálená judikatúra súdov, podľa ktorej, ak neboli

stranami sporu všetci do úvahy prichádzajúci nerozluční spoločníci, rozhodnutie súdu nemôže byť
účinné voči tým, ktorí neboli účastníkmi konania a z tohto dôvodu návrh treba bez ďalšieho zamietnuť.
Dedičia sú až do vyporiadania dedičstva považovaní za vlastníkov celého majetku patriaceho do
dedičstva a z právnych úkonov týkajúcich sa vecí patriacich do dedičstva sú oprávnení a povinní voči
iným osobám spoločne a nerozdielne; v sporoch s inými osobami týkajúcimi sa vecí alebo majetkových

práv patriacich do dedičstva majú postavenie tzv. nerozlučných spoločníkov.

Z tohto dôvodu nepostačuje, ak na návrh žalobcov právny nástupcovia po poručiteľke vystupujú v konaní
ako vedľajší účastníci na strane žalobcu. Postavenie vedľajšieho účastníka v zmysle platnej právnej
úpravy v rozhodnom čase bolo síce charakterizované rovnakými procesnými právami a povinnosťami

ako účastníka, na strane ktorého sa pripojil, no prípadné dôsledky právoplatného súdneho rozhodnutia
s poukazom na hmotné právo boli pre neho odlišné ako pre účastníka konania. Z tohto dôvodu pri
určovacej žalobe, akú podali žalobcovia na súd, nepostačuje, aby právni nástupcovia po poručiteľke
vystupovali v konaní len v pozícií vedľajšieho účastníka. Ak tieto osoby nemali záujem vystupovať v
konaní v pozícii žalobcov, žalobcovia mali postupovať tak, aby ich v žalobe označili v pozícii žalovaných.

Týmto spôsobom by docielili úplný okruh strán sporu. Ak sa konania nezúčastnia všetci nerozluční
spoločníci, nemôže súd návrhu vyhovieť pre nedostatok vecnej legitimácie vyplývajúcej z hmotného
práva. Určovací výrok rozsudku má účinnosť iba vo vzťahu k strane sporu a nie aj voči tretím osobám.
Ak nebol v žalobe uvedený úplný okruh účastníkov konania, nemôže byť daný naliehavý právny záujem
na požadovanom určení.

Predpokladom úspešnosti žaloby je preukázanie toho, že strany sporu sú vecne legitimované (t.j. že
žalobu podal nositeľ určitého hmotnoprávneho oprávnenia proti tomu, kto je z hľadiska hmotnoprávneho
nositeľom tomu zodpovedajúcej povinnosti).38.SúdpoukazujenarozhodnutieNajvyššiehosúduSRsp.zn.1Cdo/183/2009zodňa30.05.2011podľa
ktorého, pokiaľ sa v konaní o dedičstve vyskytne rozpor o tom, čo patrí do dedičstva po poručiteľovi,

procesnýmnástrojomnajehoodstránenieježalobanaurčenie,žetá-ktorávec(právo)patrídodedičstva
po poručiteľovi. O takejto žalobe rozhodne súd v sporovom konaní, účastníkmi ktorého (buď ako
žalobcovia alebo žalovaní) sú všetci dedičia. Žaloba na určenie predmetu dedičstva je rozhodovacou
praxou súdov považovaná za prípustný prostriedok riešenia sporov o tom, či určitá vec (právo) patrí do
dedičstva (obdobný právny názor zaujal už Najvyšší súd Slovenskej republiky napr. v uznesení z 28.

septembra 2006 sp.zn. 3 Cdo 178/2006). Pritom pre takéto sporové občianske súdne konanie treba
všetkých účastníkov konania o dedičstve považovať za nerozlučných spoločníkov podľa § 91 ods. 2
O.s.p. (pozri. tiež R 49/82 alebo R 65/2003).

39. V danej právnej veci okruh strán sporu nezodpovedá ustanoveniu § 91 ods. 2 O.s.p., podľa právnej
úpravy platnej a účinnej od 1.7.2016 nezodpovedá § 77 Civilného sporového poriadku. Nie všetci

dedičia po poručiteľke v konaní vystupujú ako strany sporu či už ako žalobcovia alebo žalovaní. Dedičia
poručiteľky S. H., F. Č. a K. Č. v konaní vystupujú iba ako vedľajší účastníci na strane žalobcov. Pôvodný
vedľajší účastník v 4. rade I. Č. v priebehu súdneho konania zomrel, práv. zást. žalobcov navrhol
aby jeho dedičia a to J. Č. a J. S. vstúpili do konania namiesto právneho predchodcu, s tým však
obe dedičky vyslovili nesúhlas a súd tento ich ikon posúdil ako oznámenie o tom, že do konania ako

vedľajší účastníci na strane žalobcov nevstupujú. Vzhľadom na uvedené ani osobitne o návrhu práv.
zást. žalobcu nerozhodoval, nakoľko v zmysle v tom čase platného a účinné ust. § 93 ods. 3 O.s.p., súd
rozhodoval iba o prípustnosti vedľajšieho účastníctva, teda iba v prípade vstupu vedľajšieho účastníka
do konania a iba na námietku strany sporu, pričom právne nástupkyne I. Č. do konania ako vedľajšieho
účastníčky konania nevstúpili. Teda v danom spore ani ďalší dedičia po poručiteľke nie sú žiadnou zo

strán sporu.

40. V zmysle ustanovenia § 460 Občianskeho zákonníka sa dedičstvo nadobúda smrťou poručiteľa.
K nadobudnutiu dedičstva poručiteľovým dedičom však nedochádza len na základe smrti poručiteľa.
Právna úprava dedičského práva vychádza z princípu ingerencie štátu pri nadobúdaní dedičstva;

predpokladá okrem iného, že dedičstvo po každom poručiteľovi musí byť súdom prejednané a
rozhodnuté,žekonanieodedičstvesazačínaibeznávrhuaževkonaníodedičstvemusíbyťprejednaný
tiež majetok, ktorý pri pôvodnom prejednaní a rozhodnutí dedičstva nebol známy (nebol zistený). Podľa
uzneseniasúdu(skôrrozhodnutiaštátnehonotárstva)opotvrdenídedičstvaaleboovyporiadanídedičov
sa dedičstvo nadobúda s účinnosťou ku dňu smrti poručiteľa. V dobe smrti poručiteľa až do potvrdenia

dedičstva alebo vyporiadania dedičstva právoplatným uznesením súdu, tu nemôže byť istota, s akým
výsledkom dedičské konanie skončí, najmä kto sa stane poručiteľovým dedičom ako bude vyporiadané
dedičstvo medzi viacerými poručiteľovými dedičmi. Ak zanechal poručiteľ viacerých dedičov, prejavuje
sa tento stav, aký tu vzniká v dobe od smrti poručiteľa až do vyporiadania dedičstva právoplatným
uznesením súdu, tiež v ich vzájomných vzťahoch k majetku patriacemu do dedičstva. Musí byť brané

do úvahy, že vyporiadanie dedičov má síce účinky ku dňu smrti poručiteľa, ale že do vyporiadania
právoplatným uznesením súdu nie je isté, ako budú ich práva a povinnosti k dedičstvu upravené. Tento
osobitný vzťah dedičov k poručiteľovmu majetku má okrem iného za následok, že až do vyporiadania
dedičov právoplatným uznesením súdu sú dedičia považovaní za vlastníkov celého majetku patriaceho
do dedičstva a že z právnych úkonov týkajúcich sa vecí alebo majetkových práv patriacich do dedičstva

sú oprávnení a povinní voči iným osobám spoločne a nerozdielne, pričom ich dedičský podiel vyjadruje
mieru, akou sa navzájom podieľajú na týchto právach a povinnostiach.

V sporoch s inými osobami, týkajúcich sa vecí alebo majetkových práv patriacich do dedičstva sa
uvedený vzťah dedičov k poručiteľovmu majetku prejavuje tým, že majú postavenie tzv. nerozlučných

spoločníkov, lebo ide o také spoločné práva a povinnosti, že sa rozhodnutie v spore musí vzťahovať
na všetkých dedičov. To platí nielen v prípade, že sa vykonáva vyporiadanie celého poručiteľovho
majetku. Obdobne to platí aj vtedy, ak sa vyporiadanie dedičstva vykonáva dodatočne, pretože pôvodné
konanie o dedičstve bolo zastavené z dôvodu, že poručiteľ nezanechal majetok, alebo že zanechal len
majetok nepatrnej hodnoty. Platí to tiež vtedy, ak sa po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým bolo pôvodné

konanie o dedičstve skončené, objaví nejaký nový v pôvodnom dedičskom konaní neznámy poručiteľov
majetok. V konaniach, kde sa rieši spornosť dedičského práva, každopádne musia byť aj ostatní dedičia
účastníkmi konania, pretože tu ide o nerozlučné spoločenstvo.41. V právnej vete rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 27. júla 2000 sp. zn. 3 Cdo 131/99,
ktorý bol v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky publikovaný ako
R 65/2003, sa uvádza, že pre sporové konanie v zmysle § 175k ods. 2 O.s.p. treba považovať všetkých

účastníkov konania v dedičstve za nerozlučných spoločníkov v zmysle ustanovenia § 91 ods. 2 O.s.p.,
a to ako na strane žalobcov, tak i na strane žalovaných. Na rovnakých právnych záveroch spočívajú tiež
ďalšie rozsudky Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (viď napríklad rozsudok z 27.10.2010 sp. zn.
4 Cdo/120/2009, z 30.05.2011 sp. zn. 1 Cdo/183/2009, z 22.02.2008 sp. zn. 5MCdo/15/2007, zo dňa
20.01.2015 sp. zn. 4Cdo/444/2013 ).

42. Otázka vecnej legitimácie vyplýva z hmotného práva. Nesprávne určenie okruhu účastníkov
v sporovom konaní nemôže súd odstrániť ex offo a nemôže o tomto nedostatku žalobcu poučiť.
Neposkytnutím poučenia v tomto prípade nedochádza k odňatiu možnosti pred súdom konať, lebo súd
je povinný poskytnúť účastníkovi iba poučenie o jeho procesných právach. Poučenie o vecnej legitimácii
by bolo poučením o tom, kto má byť podľa hmotného práva účastníkom konania; také poučenie by ale

presiahlo poučovaciu povinnosť súdu a bolo v rozpore so zásadou rovnosti účastníkov konania. Pozri
rozhodnutie NS SR sp. zn. 3Cdo/197/2010 zo dňa 31.07.2010.

43. Súd pre nedostatok pasívnej vecnej legitimácie preto žalobu v celom rozsahu ako nedôvodnú
zamietol.

44. Podľa § 255 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku ( ďalej len ,,CSP“), súd
prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,

ktorým sa konanie končí.

V danom prípade súd žalobu v celom rozsahu zamietol, v konaní teda boli v celom rozsahu úspešní
žalovaní. Žalovaným v 1. až 4. rade súd priznal nárok na plnú náhradu trov konania, pričom o
konkrétnej výške trov konania bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto

rozsudku. Žalovaným v 5. až . 10 rade v súvislosti so súdnym konaním žiadne trovy nevznikli, súd im
preto náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia
prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred

súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia
domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.