Rozhodnutie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 29. september 2016

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 17CoE/104/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6715206493
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 09. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zita Nagypálová
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2016:6715206493.1

Rozhodnutie

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr.
Zity Nagypálovej a členov senátu, sudkyne JUDr. Renáty Deákovej a sudcu Mgr. Dušana Ďuriana, v
exekučnej veci oprávneného POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom
v Bratislave, Pribinova č. 25, IČO: 35807598, zastúpeného Fridrich Paľko, s.r.o., so sídlom
v Bratislave, Grösslingova č. 4, IČO: 36864421, v mene ktorého pred súdom koná

doc. JUDr. Branislav Fridrich, PhD., advokát a konateľ, proti povinnému Q. V., nar. XX.XX.XXXX, bytom
J. XXX/X, XXX XX E., vedenej pod sp. zn. EX 24620/15 súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým,
PhD., Exekútorský úrad so sídlom
v Bratislave, Záhradnícka č. 60, pre vymoženie pohľadávky oprávneného vo výške
374,42 Eur s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Zvolen č. k.
7Er/221/2015-14 zo dňa 03.08.2015,

r o z h o d o l :

Uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením okresný súd exekučné konanie zastavil podľa § 103, § 104 ods. 1 prvá veta,
§ 159 ods. 3 a § 251 ods. 4 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“),
platného a účinného do 30.06.2016. Rozhodol tak po zistení, že v prejednávanej veci sa oprávnený
domáha vymoženia tej istej dlžnej sumy od povinného na základe toho istého rozhodcovského

rozsudku, ktorý predložil ako exekučný titul v konaní vedenom na Okresnom súde Zvolen pod sp.
zn. 20Er/168/2010, v ktorom bolo právoplatne rozhodnuté o zamietnutí žiadosti súdneho exekútora
JUDr. Rudolfa Krutého. V prejednávanej veci sa jedná o exekučné konanie začaté na základe návrhu
medzi tými istými účastníkmi ako v inom exekučnom konaní, v ktorom už bolo právoplatne rozhodnuté.
Exekučný súd skonštatoval, že v prejednávanej veci existuje neodstrániteľný nedostatok podmienky
konania spočívajúci v prekážke už skôr právoplatne rozhodnutej veci, a preto na exekučné konanie v

zmysle § 104 ods. 1 O.s.p. s poukazom na § 251 ods. 4 O.s.p. zastavil.

2. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie podal oprávnený prostredníctvom svojho právneho zástupcu
včas odvolanie. Okresný súd rozhodol nad rámec zverenej právomoci, odňal mu možnosť konať pred
súdom a vec nesprávne právne posúdil; v danej fáze exekučného konania nemožno rozhodnúť o jeho
zastavení, ale podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku môže exekučný súd len buď udeliť poverenie na

vykonanie exekúcie alebo žiadosť
o udelenie poverenia zamietnuť; poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.
zn. 7Cdo/108/2012 zo dňa 23.01.2013. V exekučnom konaní nemožno uplatniť prekážku rozhodnutej
veci (res iudicata), pretože vecou v zmysle § 159 ods. 3 O.s.p. je potrebné chápať len autoritatívne
rozhodovanie o hmotnoprávnych právach a povinnostiach účastníkov konania; na vytvorenie prekážky
rozhodnutej veci nestačí, ak sa konanie skončí len z procesných dôvodov, ale je nutné, aby bola vec

meritórne prejednaná; exekučné konanie však nemá vo svojom predmete „vec“, o ktorej by sa mohlo
právoplatne rozhodnúť; exekučné konanie predstavuje len vykonávacie konanie, ktorého obsahomje nútený výkon už právoplatne rozhodnutej veci; exekučné konanie nemá merito veci, o ktorom by
sa rozhodovalo, ale predstavuje len proces; akékoľvek skončenie exekučného konania preto nie je
spôsobilé vytvoriť prekážku rozhodnutej veci. Zákonodarca v Exekučnom poriadku úmyselne a logicky

neuvádza prekážku rozhodnutej veci ako vadu konania, ktorá by bránila ďalšiemu postupu; zákonodarca
nepochybne nemal v úmysle, aby táto vada konania bola uplatňovaná použitím ustanovenia § 251 ods.
4 O.s.p., keďže obdobnú vadu konania,
t.j.litispendenciu,upravujevustanovení§36ods.3Exekučnéhoporiadku;akbyprekážkalitispendencie
mala byť aplikovaná prostredníctvom ustanovenia § 251 ods. 4 O.s.p., nebolo by potrebné ju zakotviť

priamo v Exekučnom poriadku. Žiadal uznesenia okresného súdu zrušiť.

3. Povinný sa k odvolaniu oprávneného nevyjadril.

4. Dňom 01. 07. 2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej v
texte len „C.s.p.“), ktorý v § 470 ods. 1 ustanovuje, že tento zákon platí aj na konania začaté pred dňom

nadobudnutia jeho účinnosti.

5. Podľa § 9a ods. 1) Exekučného poriadku, ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona
sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku.

6. Krajský súd, ako súd odvolací, vec preskúmal v rozsahu určenom ustanovením § 380 ods. 1 C.s.p. bez
nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 C.s.p. a nepovažujúc odvolanie oprávneného za dôvodné,
uznesenie súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1, 2 C.s.p. ako vecne správne potvrdil.

7. Podľa § 387 ods. 1, 2 C.s.p. odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí,

ak je vo výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje
s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie
správnostidôvodovnapadnutéhorozhodnutia,prípadnedoplniťnazdôrazneniesprávnostinapadnutého
rozhodnutia ďalšie dôvody.

8. Odvolací súd preskúmal všetky podstatné odvolacie námietky oprávneného, ako aj predchádzajúce
konanie a napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie; v plnom rozsahu sa stotožňuje so skutkovými a
právnymi závermi súdu prvej inštancie, osvojuje si dôvody napadnutého uznesenia a v zmysle § 387
ods. 1 a 2 C.s.p. na ne v celom rozsahu poukazuje; odvolací súd zistil, že súd prvej inštancie vykonal
vo veci dostatočné dokazovanie, vyvodil

z neho správne skutkové závery, na ktoré aplikoval správne ustanovenie právneho predpisu
a súčasne vec správne právne posúdil; odvolací súd nezistil dôvody na odlišné rozhodnutie vo
veci a stotožňuje sa so záverom súdu prvej inštancie, že priebehu exekučného konania bráni
prekážka rozhodnutej veci (res iudicata), preto odvolacie námietky oprávneného nemohli privodiť zmenu
napadnutého uznesenia okresného súdu. Odvolací súd osobitne zdôrazňuje, že oprávnený v odvolaní

žiadnym spôsobom nespochybnil skutkové zistenia okresného súdu
a ťažiskovo nesúhlasil len s jeho právnym posúdením veci.

9. Odvolacia námietka oprávneného s poukazom na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
sp. zn. 7Cdo/108/2012 zo dňa 23.01.2013 v prejednávanej veci neobstojí; v uvedenej veci vyčítal

najvyšší súd súdom nižšej inštancie, že pred rozhodnutím
o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie podľa § 44 ods. 2
Exekučného poriadku aplikovali na vec § 45 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z. z.
o rozhodcovskom konaní v znení neskorších predpisov, hoci prípadná aplikácia tohto ustanovenie podľa
najvyššieho súdu prichádza do úvahy až po rozhodnutí o udelení poverenia súdnemu exekútorovi na

vykonanie exekúcie. V prejednávanej veci však ide o inú procesnú situáciu, kedy súd prvej inštancie
predrozhodnutímožiadostisúdnehoexekútoraoudeleniepoverenianavykonanieexekúcieneaplikoval
ustanovenie § 45 ods. 1 zákona č. 244/2002
Z. z. o rozhodcovskom konaní v znení neskorších predpisov, ale pri skúmaní podmienok konania (§
103 O.s.p.) dospel k záveru, že konanie je zaťažené nedostatkom procesnej podmienky konania a

to prekážkou veci rozhodnutej (res iudicata), ktorá bráni súdu (vrátane exekučného súdu) vo vecnom
posúdení návrhu (bráni meritórnemu rozhodovaniu); na prekážku veci rozhodnutej (res iudicata) je
exekučný súd povinný prihliadať z úradnej povinnosti v ktoromkoľvek štádiu exekučného konania.Uvedené rozhodnutie najvyššieho súdu preto na prejednávanú vec nedopadá. Naopak, v uvedenom
rozhodnutí (v rozpore
sargumentáciouoprávneného)najvyššísúduviedol,žeexekučnékonaniejespôsobilézaložiťvovzťahu

k inému exekučnému konaniu prekážku rozhodnutej veci (porovnaj strana 7 bod 1 citovaného uznesenia
najvyššieho súdu : „exekučné konanie nie je objektívne spôsobilé založiť vadu konania v zmysle §
237 písm. d/ O.s.p. vo vzťahu k inému ako exekučnému konaniu“, ale rovnako napríklad aj uznesenie
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 7Cdo/162/2011 zo dňa 10.10.2012).

10. Neobstojí ani odvolacia námietka oprávneného, že exekučné konanie nie je spôsobilé založiť
prekážku rozhodnutej veci (okrem iného túto prekážku vo vzťahu k inému exekučnému konaniu pripustil
aj najvyšší súd v citovaných rozhodnutiach) a že pokiaľ zákonodarca v Exekučnom poriadku na rozdiel
od prekážky skôr začatého konania (litispendencia) výslovne neupravil aj prekážku veci rozhodnutej
(res iudicata), nebolo možné v exekučnom konaní na túto prekážku aplikovať ustanovenie § 159 ods. 3
O.s.p. prostredníctvom ustanovenia § 251 ods. 4 O.s.p. Oprávnený v tomto smere zjavne nesprávne a

účelovo vykladá vzťah všeobecného právneho predpisu (Občiansky súdny poriadok,
resp. v súčasnosti Civilný sporový poriadok) a špeciálneho právneho predpisu (Exekučný poriadok); je
zrejmé, že vzhľadom na znenie § 83 O.s.p.-...začatie konania bráni tomu, aby
o tej istej veci prebiehalo na súde iné konanie... si osobitosti exekučného konania vyžiadali špeciálnu
právnu úpravu prekážky skôr začatého konania (litispendencia) v ustanovení § 36 ods. 3 prvá a druhá

veta Exekučného poriadku (...začatie exekučného konania bráni tomu, aby v tej istej veci prebiehalo
iné exekučné konanie...). Ak oprávnený podá návrh na vykonanie exekúcie v tej istej veci niekoľkým
exekútorom, exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého na vykonanie poverí súd; v ostatných prípadoch sa
exekučné konanie zastaví. Keďže súdne konanie začínalo dňom doručenia žaloby resp. návrhu na súd
(§ 82 ods. 1 O.s.p.) a exekučné konanie začína dňom doručenia návrhu na vykonanie exekúcie súdnemu

exekútorovi (§ 36 ods. 2 Exekučného poriadku), odlišný okamih začatia konania si tu vyžiadal osobitnú
úpravu prekážky skôr začatého konania (litispendencia) v exekučnom konaní; súčasne zákonodarca
upravil dôsledky podania viacerých návrhov na vykonanie exekúcie rôznym súdnym exekútorom,
pretože v exekúcii pokračuje ten súdny exekútor, ktorého na vykonanie exekúcie poverí súd, teda deň
začatia exekučného konania tu nehrá rozhodujúcu úlohu (na rozdiel od súdneho konania, kde v zásade

dôjde k zastaveniu neskôr začatého konania). V prípade prekážky rozhodnutej veci (res iudicata) žiadne
takéto osobitosti do popredia nevystupujú (nie je rozhodujúce, kedy konanie začalo, ale či ide o totožnú
vec), preto nie je potrebné tento inštitút špeciálne upravovať.

11. Nie je správny názor oprávneného, že exekučné konanie nie je spôsobilé vytvoriť prekážku

rozhodnutejveci(resiudicata).Prekážkarozhodnutejveci(resiudicata)nastávavtedy,aksamávnovom
konaní prejednať tá istá vec; o tú istú vec ide vtedy, keď v novom konaní ide o ten istý nárok alebo stav,
o ktorom už bolo právoplatne rozhodnuté, a ak sa týka rovnakého predmetu konania a tých istých osôb.
Z hľadiska exekučného konania tou istou vecou je exekúcia medzi tými istými účastníkmi exekučného
konania, vedená na základe toho istého exekučného titulu; nie je rozhodujúci spôsob exekúcie, pretože

ten určuje priamo súdny exekútor. Vo všeobecnosti k záveru, že aj procesné rozhodnutia môžu založiť
prekážku rozhodnutej veci (res iudicata), dospela aj súdna prax (konkrétne v prípade predbežných
opatrení ako jednom z druhov procesných rozhodnutí - pozri stanovisko občianskoprávneho kolégia
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 16.05.2011 k výkladu § 159 ods. 3 O.s.p. v spojení s §
167 ods. 1 O.s.p. a § 243e ods. 1 O.s.p. uverejnené v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí

súdov Slovenskej republiky č. 3/2011 pod číslom 25).

12. V posudzovanej veci je zrejmé, že oprávnený podal totožný návrh na vykonanie exekúcie proti
totožnému povinnému a na základe totožného exekučného titulu, ktorý už bol právoplatne posúdený
ako nevykonateľný pre rozpor so zákonom. Toto rozhodnutie zakladá prekážku rozhodnutej veci (res

iudicata) pre nové exekučné konanie vedené medzi totožnými účastníkmi na základe tohto exekučného
titulu. Súd prvej inštancie preto správne exekučné konanie zastavil pre prekážku rozhodnutej veci (res
iudicata) a z dôvodu tejto (negatívnej) procesnej prekážky nebol povinný rozhodovať o žiadosti súdneho
exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie (preto zastavením exekučného konania nemohlo
dôjsť ani

k oprávneným tvrdenému odňatiu jeho možnosti konať pred súdom, či porušením iných jeho procesných
práv, pretože mal dostatočný priestor na vyjadrenie v odvolacom konaní
a samotné skutkové okolnosti zistené okresným súdom žiadnym spôsobom nespochybnil).13. Vzhľadom na uvedené odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie potvrdil.
14. Rozhodnutie senátu krajského súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa
(§ 419 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu
a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.); dovolanie
v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu
podľa § 357 písm. a) až n) C.s.p. (§ 421 ods. 2 C.s.p.).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 C.s.p. nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C.s.p.); na určenie výšky

minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej
inštancie (§ 422 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
C.s.p.); dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo
dovolacom súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)
a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).

Dovolateľmusíbyťvdovolacomkonanízastúpenýadvokátom;dovolanieainépodaniadovolateľamusia
byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.); povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 C.s.p.).