Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 30. január 2018

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 5Co/326/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5116210772
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 01. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miroslav Jamrich

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2018:5116210772.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Miroslava Jamricha

a členov senátu JUDr. Dagmar Cabadajovej a JUDr. Gabriely Veselovej, v právnej veci žalobcu:
POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, právne zastúpený:
Advocate s.r.o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava, proti žalovanému: Q. M., nar.: X.X.XXXX, bytom R.
XXXX/X, XXX XX A., o zaplatenie 219,12 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku
Okresného súdu Žilina č.k. 25C/110/2016-35 zo dňa 16.5.2017, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e.

Žalovaný má voči žalobcovi p r á v o na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

O výške náhrady trov konania bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Žilina rozsudkom č.k. 25C/110/2016-35 zo dňa 16.5.2017 zamietol žalobu žalobcu o
zaplatenie 219,12 eur s príslušenstvom. Žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu
100 %.
V odôvodnení rozsudku súd prvej inštancie uviedol, že podanou žalobou sa žalobca domáhal žalovanej
istiny spolu s príslušenstvom na tom skutkovom a právnom základe, že dňa 13.12.2012 uzavrel so

žalovaným Zmluvu o úvere č. 503500190, na základe ktorej poskytol žalovanému úver vo výške 500,-
eur, ktorý sa žalovaný zaviazala zaplatiť spolu s poplatkom vo výške 484,- eur, a to v 12 mesačných
splátkach po 82,- eur počnúc od 21.01.2013. Žalobca sa so žalovaným dohodli, že tretina poplatku
predstavuje dohodnutý úrok a dve tretiny náklady na vypracovanie a uzavretie zmluvy so všetkou
administratívou. Žalovaný neplnil riadne a včas svoj záväzok, žalobca preto vyzval žalovaného na
úhradu záväzku, žalovanému odňal výhodu splátok. Výzva na úhradu dlhu bola odoslaná 15.5.2013.
Žalovaný sa podľa VOP zaviazal platiť aj poplatky za upomienky vo výške 20,- eur. V zmysle

všeobecných obchodných podmienok poskytnutia úveru sa účastníci dohodli, že pred podaním žaloby
na začatie rozhodcovského konania využijú mediáciu ako mimosúdny inštitút riešenia sporov. Žalovaný
sa zaviazal nahradiť trovy mediačného konania. K urovnaniu mediáciou nedošlo. Preto žalobca podal
dňa 3.11.2014 návrh na začatie rozhodcovského konania, preto mu vznikli trovy rozhodcovského
konania v sume 329,09 eur, ktoré si uplatňuje ako náklady spojené s uplatnením pohľadávky. Žalovaný
sa k žalobe nevyjadril.
Súd prvej inštancie na základe vykonaného dokazovania mal preukázané, že zmluvu o úvere zo dňa

13.12.2012 uzatvoril žalobca a žalovaný, keď obsahom záväzku žalobcu bolo poskytnúť v prospech
žalovaného úver vo výške 500,- eur a žalovaný sa zaviazal sumu vrátiť vo výške 500,- eur, ďalej poplatok
vo výške 484,- eur, celkovo mal vrátiť 984,- eur v 12 mesačných splátkach po 82,- eur počnúc dňom
21.1.2013. RPMN bola uvedená vo výške 304,1 %.Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa ust. § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, § 497
Obchodného zákonníka, § 1 ods. 2, § 2 písm. a/, b/, d/, § 9 ods. 1, ods. 2, § 11 ods. 1 písm. a/, b/ zmluvy
o spotrebiteľských úveroch, keď mal preukázané, že táto zmluva je zmluvou o spotrebiteľskom úvere.

Po jej preskúmaní súd prvej inštancie zistil, že zmluva neobsahuje povinné náležitosti podľa ust. § 9 ods.
2 písm. f/, i/, k/ zák. č. 129/2010 a to konečnú splatnosť úveru, úrokovú sadzbu úveru, výšku, počet a
termíny splátok istiny úrokov a iných poplatkov. Len vtedy, pokiaľ je presne vymedzené, aká časť splátky
sa použije na úhradu istiny a aká časť na úhradu príslušenstva, je vylúčené, aby vznikli pochybnosti
o tom, ako mali byť zaplatené splátky započítavané na úhradu dlžného úveru s príslušenstvom. Preto

vzhľadom na uvedené v zmysle § 11 ods. 1 písm. a) citovaného zákona poskytnutý úver považuje súd
prvej inštancie z dôvodu absencie uvedených náležitostí za bezúročný a bez poplatkov, preto možno
žalobcovi priznať len čistú nesplatenú istinu bez úrokov, poplatkov, po odčítaní žalovaným realizovaných
platieb. Žalovaný čerpal úver vo výške 500,- eur, pričom žalobca si neuplatnil ani časť nesplatenej istiny,
z čoho vyplýva, že táto bola uhradená v celosti. Pokiaľ si žalobca uplatnil riadne úroky vo výške 32 %
ročne z dlžných súm, ako je uvedené v žalobe, vzhľadom na konštatovanú bezúročnosť úveru v tejto

časti súd žalobu zamietol. Aj čo sa týka poplatku vo výške 219,12 eur, keďže úver je bez poplatkov, aj
v tejto časti súd žalobu zamietol. Súd prvej inštancie dodal, že takto uplatnený administratívny poplatok
je neprimerane vysoký a predstavuje takmer polovicu sumy, ktorá bola poskytnutá žalovanému z titulu
úveru a to navyše za neurčité služby. Ustanovenie o tom, že tento poplatok má pokrývať administratívne
náklady na vypracovanie a uzatvorenie zmluvy a všetku administratívu, je vágne, nešpecifikuje, o

aké administratívne činnosti má ísť, náklady na aké činnosti sa majú týmto poplatkom vykryť, teda za
akú činnosť je táto suma protihodnotou. Žalobca si tiež uplatnil poplatky za upomienky vo výške 20,-
eur, avšak nijakým spôsobom nepreukázal, že by žalovanému posielal akékoľvek upomienky, a teda
že by mu výdavky v tejto sume vznikli, preto aj v tejto časti je žaloba nedôvodná. Žalobca si ďalej
uplatnil nárok na náhradu trov rozhodcovského konania vo výške 329,09 eur a náhradu trov mediačného

konania vo výške 201,97 eur, pričom žalobca svoje právo iniciovať rozhodcovské a mediačné konanie
vyvodzuje od čl. 13 a 14 všeobecných podmienok poskytnutia úveru. Vzhľadom na skutočnosť, že
vzťah medzi stranami sporu súd posúdil ako vzťah spotrebiteľský, na ktorý je nutné aplikovať inštitút
ochrany spotrebiteľa a predovšetkým posúdiť, či rozhodcovská doložka a dohoda o mediácii boli vôbec
riadne uzavreté a či svojim charakterom nie sú neprijateľnou podmienkou, tak súd prvej inštancie

konštatoval, že rozhodcovská doložka, ako aj dohoda o mediácii, nie sú súčasťou úverovej zmluvy, ale
sú obsiahnuté len vo VOP poskytnutia úveru, ktoré boli súčasťou úverovej formulárovej zmluvy, neboli
individuálnedojednané,atakspôsobiliznačnúnerovnováhuvprávachapovinnostiachzmluvnýchstrán.
Konštatoval,žerozhodcovskádoložkajeabsolútneneplatnáažalobcanepreukázalaniexistenciuplatne
uzavretej dohody o mediácii a nárokov z nich plynúcich. Preto súd žalobcovi nárok na náhradu trov

rozhodcovského konania a mediačného konania nepriznal a žalobu aj v tejto časti zamietol. Keďže
žaloba bola v celom rozsahu zamietnutá, úspešnou stranou v spore bol žalovaný, preto súd postupom
podľa ust. § 255 ods. 1,2 CSP a § 262 ods. 1,2 CSP rozhodol tak, že priznal nárok na náhradu trov
konania úspešnému žalovanému v rozsahu 100 %.

2. Proti tomuto rozsudku podal žalobca v zákonom stanovenej lehote odvolanie. uviedol, že má za to,
že v civilnom konaní došlo k vade uvedenej v ust. § 365 ods. 1 písm. b/ CSP a to, že súd nesprávnym
procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere,
že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces a ust. § 365 ods. 1 písm. d/ CSP, že konanie má inú
vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a taktiež, že došlo k vade uvedenej

v ust. § 365 ods. 1 písm. f/ a h/ CSP, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov
k nesprávnym skutkovým zisteniam a že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho
posúdenia veci, preto navrhol, aby odvolací súd rozsudok okresného súdu zrušil a vec vrátil súdu prvej
inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

3. K podanému odvolaniu sa vyjadril žalovaný, uviedol, že súd spoľahlivo posúdil právny vzťah medzi
žalobcom a žalovaným ako spotrebiteľský. Plne sa stotožňuje so zisteniami a tvrdeniami súdu, preto
navrhol, aby odvolací súd rozsudok okresného súdu potvrdil.

4. K vyjadreniu žalovaného podal žalobca repliku, v ktorej uviedol, že sa plne stotožňuje s odvolaním,

ktoré podal dňa 2.7.2017. Trvá, aby odvolací súd rozsudok okresného súdu v celom rozsahu zrušil a
vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.5. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané v zákonnej lehote, vec
preskúmal v rozsahu a z dôvodov vymedzených v odvolaní (§ 379 a § 380 ods. 1 CSP) a podľa ust. §
385 ods. 1 CSP a contrario v spojení s ust. § 219 ods. 3 CSP rozsudok súdu prvej inštancie podľa ust.

§ 387 ods. 1,2 CSP potvrdil z dôvodu jeho vecnej správnosti.

6. V zmysle ust. § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.

7. V zmysle ust. § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením
napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov
napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie
dôvody.

8. V zmysle ust. § 387 ods. 3 CSP, odvolací súd sa v odôvodnení musí zaoberať aj podstatnými

vyjadreniami strán prednesenými v konaní na súde prvej inštancie, ak sa s nimi nevysporiadal v
odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie. Odvolací súd sa musí v odôvodnení vysporiadať s
podstatnými tvrdeniami uvedenými v odvolaní.

9. Odvolací súd ako súd druhej inštancie po preskúmaní napadnutého rozsudku, celého spisového

materiálu a vyhodnotení toho, čo uviedli v rámci odvolacieho konania strany sporu, konštatuje, že
súd prvej inštancie v potrebnom rozsahu zistil skutočnosti potrebné pre posúdenie veci, vykonal
dokazovanie, ktoré vyhodnotil postupom podľa ust. § 191 a nasl. CSP a dospel k skutkovým a právnym
záverom, s ktorými sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožnil, a preto s poukazom na cit. ust. § 387 ods.
2 CSP, keďže sa v celom rozsahu stotožnil s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, obmedzuje sa

len na skonštatovanie správnosti jeho dôvodov. Rozhodnutie súdu prvej inštancie zodpovedá zákonným
požiadavkám kladeným na odôvodnenie rozhodnutia. Okresný súd v odôvodnení uviedol rozhodujúci
skutkový stav, zodpovedajúcim spôsobom opísal priebeh konania, stanoviská procesných strán v
prejednávanejveci,výsledkyvykonanéhodokazovaniaacitovalsprávneprávnepredpisy,ktoréaplikoval
na prejednávaný prípad a z ktorých vyvodil svoje právne závery, ktoré primerane vysvetlil.

10. S poukazom na vyššie uvedené s rozhodnutím súdu prvej inštancie, právnym posúdením, ako aj
zdôvodnením rozsudku sa odvolací súd plne stotožňuje a v zmysle ust. § 387 ods. 2 CSP na tento
poukazuje. Odvolateľ k veci samotnej v podanom odvolaní neuviedol žiadne konkrétne skutočnosti, s
ktorými by sa súd prvej inštancie nevysporiadal a ktoré by boli spôsobilé inak vyhodnotiť skutkový stav

a následne prijaté právne závery. Keďže súd prvej inštancie sa vysporiadal so všetkými skutočnosťami,
ktoré boli uvedené v podanom odvolaní a na ktoré poukazoval odvolateľ citáciou príslušných zákonných
ustanovení, odvolací súd nepovažoval odvolanie žalobcu za dôvodné, považoval ho vyslovene za
účelové, a preto rozsudok okresného súdu potvrdil konštatujúc, že v ňom nezistil žiadne pochybenie.

11. Pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd aplikoval ust. § 396
ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP, v zmysle ktorého súd prizná strane náhradu trov konania
podľa pomeru jej úspechu vo veci.

12. Žalobca v odvolacom konaní nebol úspešný, preto mu nárok na náhradu trov odvolacieho konania

nevznikol, úspešná bola žalovaná strana, preto odvolací súd rozhodol, že žalovaný má voči žalobcovi
právo na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. O výške náhrady trov konania bude
rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením (§ 262 ods. 1 CSP).

13. Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.

Poučenie o dovolaní: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.
(§ 419 Civilného sporového poriadku, v ďalšom texte už len „CSP“)Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)

Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné
alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného

premiestnenia alebo zadržania (§ 76 Civilného mimosporového poriadku, v ďalšom texte už len „CMP“).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 Ods. 1 C. s. p. (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie

považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP)

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa. (§ 429 CSP)Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania. (§ 430 CSP)