Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 30. júl 2018

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 3Co/338/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 111222081
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 07. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ing. Mario Dubaň

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:111222081.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ing. Maria Dubaňa a sudcov JUDr.

Ivany Štiftovej a JUDr. Romana Majerského v právnej veci žalobcu: O.. S. D., Na J. X, T., zastúpenému
advokátkou JUDr. Evou Matiskovou, Ružová dolina 8, Bratislava, proti žalovanému: Hlavné mesto
Slovenskej republiky Bratislava, Primaciálne námestie 1, Bratislava, o náhradu škody, na odvolania
žalobcu a žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I č.k. 24C/139/2012-118, zo dňa
9.2.2016, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

II. Žalovanému p r i z n á v a proti žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu
20,29 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi 218 eur
s úrokom z omeškania 8,75 % p.a. od 1.8.2012 do zaplatenia; v časti uplatnenej istiny 329 eur návrh
zamietol a rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Žalobcovi uložil
povinnosť zaplatiť na účet Okresného súdu Bratislava I trovy štátu 194,30 eura. Žalovanému uložil
povinnosť zaplatiť na účet Okresného súdu Bratislava I trovy štátu 194,30 eura. V odôvodnení uviedol,
že žalobca sa žalobou z 12.7.2012 domáhal, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie vzniknutej

škody 547,69 eur s príslušenstvom, ktorá mu vznikla poškodením motorového vozidla tým, že nabehol
vozidlom na neoznačený výtlk.

2.Pokiaľideostručnýobsahnapadnutéhorozsudku(§393ods.2C.s.p.),súdprvejinštancievovzťahuk
skutkovémustavuzistil,žežalobca22.3.2012viedolsvojevozidlopoBajkalskejulicivBratislavevsmere
najuhmestavpravomjazdnompruhu.Nacestesanachádzalvýtlk,ktorývčaseudalostineboloznačený
žiadnym riadnym spôsobom, nebol ani z blízka viditeľný a nebolo možné sa mu vyhnúť. Žalobca pri

preraďovaní z ľavého do pravého pruhu prešiel svojim vozidlom cez tento neoznačený výtlk čím došlo k
poškodeniu ľavého predného kolesa na jeho vozidle. Následne bola škodová udalosť zdokumentovaná
príslušníkmi Policajného zboru v obvode Bratislava II, Ružinov. Komunikácia, na ktorej došlo ku škode
na vozidle je v správe žalovaného, čo medzi stranami nebolo sporné.

3. Súd prvej inštancie mal vykonaným dokazovaním za preukázané, že v dôsledku predmetného výtlku
vzniklažalobcoviškodanamotorovomvozidlepoškodenímľavéhoprednéhokolesa.Dospelkzáveru,že

žalobca preukázal pasívnu legitimáciu žalovaného v konaní. Pre posúdenie zodpovednosti žalovaného
považoval za potrebné aplikovať § 420 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka, ktorý upravuje tzv.
všeobecnú zodpovednosť za škodu. V konaní mal za skutkovo nepochybné, že žalovaný porušil právnu
povinnosť vyplývajúcu mu z § 3d ods. 6 zákona č. 135/1961 Zb. tým, že nezabezpečil zjazdnosťcestnej komunikácie jej riadnou údržbou a tiež tým, že na komunikácii ojedinelý výtlk neoznačil v zmysle
vyhlášky č. 35/1984 Zb. predpísaným spôsobom tak, aby vodičov motorových vozidiel včas upozornil na
poškodenie komunikácie. V príčinnej súvislosti s porušením tejto povinnosti vznikla žalobcovi majetková

škoda - poškodenie motorového vozidla s tým, že konkrétna škoda spočíva v zmenšení majetku žalobcu
zodpovedajúca nákladom na opravu poškodeného kolesa motorového vozidla (176 eur za zakúpenie
pneumatiky a 42 eur za práce na vyrovnaní disku, demontáž a montáž pneumatiky a vyváženie disku);
konštatoval, že škoda na vozidle žalobcu vznikla v priamej príčinnej súvislosti s prejdením cez výtlk.
Na uvedenom základe potom súd prvej inštancie žalobe v časti uplatňovanej náhrady škody 218 eur v

zmysle § 12 ods. 2 písm. a) vyhlášky č. 35/1984 Zb., § 3d ods. 6 a § 9 ods. 2 zákona č. 135/1961 Zb.
vyhovel; keďže sa žalovaný so plnením svojho dlhu dostal do omeškania, zaviazal ho v súlade s § 517
ods. 2 Občianskeho zákonníka aj na zaplatenie úrokov z omeškania 8,75 % ročne z dlžnej sumy 218
eur odo dňa omeškania 1.8.2012 t.j. od nasledujúceho dňa po doručení žaloby žalovanému.

4. Súd prvej inštancie však pri posudzovaní uplatnenej náhrady škody 329,69 eura za kontrolu a výmenu

ľavého predného ložiska vychádzal zo záverov odborného vyjadrenia znalca, z ktorého mu vyplynulo, že
v dôsledku prejdenia kolesom motorového vozidla žalobcu cez výtlk pri dodržaní predpísanej rýchlosti
50 km/h môže dôjsť k poškodeniu pneumatiky a disku, ale nemôže dôjsť aj k poškodeniu ložiska v takej
miere, že sa vozidlo stane nepojazdným; môže nastať určité zníženie životnosti ložiska, ktoré sa nedá
presne špecifikovať a ktoré tiež závisí od momentálneho stavu ložiska. Uvedenú skutočnosť potvrdilo i

najazdenie 3.411 km od času vjazdu do výtlku (22.3.2012) do výmeny ložiska (19.6.2012). Vychádzajúc
z predmetného odborného vyjadrenia znalca súd prvej inštancie dospel k záveru, že výmena ložiska
na automobile žalobcu nepredstavuje škodu vzniknutú v priamej príčinnej súvislosti s prejazdom kolesa
vozidla cez výtlk, ale táto výmena bola nutná (v dôsledku) najazdených km. Na uvedenom základe súd
prvej inštancie žalobu v časti uplatňovanej istiny 329 eur spolu s požadovaným príslušenstvom v zmysle

§ 420 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka zamietol. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 2
O.s.p. a pretože žalobca mal v konaní čiastočný úspech, žiadnej zo strán nepriznal právo na ich náhradu.
Napokon uviedol, že v prejednávanej veci boli trovy vo výške 388,61 eura vynaložené štátom, nejde
o trovy, ktoré je povinné znášať štát, pričom u strán nie sú predpoklady pre oslobodenie od súdnych
poplatkov. Súd prvej inštancie tak trovy štátu pomerne rozdelil medzi obe strany tak, že každého zaviazal

uhradiť trovy štátu v jednej polovici, t.j. po 194,30 eura.

5. Proti vyhovujúcej časti rozsudku podal žalovaný odvolanie, podľa obsahu ktorého žiadal rozsudok
súdu prvej inštancie v napadnutej časti zmeniť a žalobu zamietnuť v celom rozsahu. Podstatným
zhrnutím skutkových tvrdení a právnych argumentov jeho odvolania (§ 393 ods. 2 C.s.p.) možno

konštatovať, že v ňom namietal nesprávne zistený skutkový stav a skutočnosť, že rozhodnutie vychádza
z nesprávneho právneho posúdenia veci. Uviedol, že ak by aj fakticky vznikla škoda, jej výška by
mala zohľadňovať skutočnosť, že motorové vozidlo bolo vyrobené v roku 2006. Výšku škody nemožno
stotožňovať s výškou nekrátených nákladov na opravu vozidla. V opačnom prípade by na strane žalobcu
došlo k bezdôvodnému obohateniu na jeho úkor tým, že pri výpočte výšky škody nebola odpočítaná

amortizácia. Podľa ustálenej judikatúry pri škode spôsobenej na používaných vozidlách znalci z odboru
cestná doprava odpočítajú amortizáciu nových súčiastok vozidla zamontovaných pri oprave, nakoľko
sa nimi zvýšila hodnota vozidla pri oprave. Ďalej poznamenal, že nerovnosti, na ktoré je potrebné
užívateľov komunikácií upozorniť, po ich zistení okamžite označuje prenosným dopravným značením
a zaeviduje poškodenie vozovky v poradovníku nerovností, ktoré je nutné odstraňovať priebežne.

Sporná komunikácia vykazuje každoročne po zimných mesiacoch množstvo nerovností, ktoré vznikajú
a obnovujú sa opakovane v krátkych časových úsekoch, resp. znovu označuje nerovnosti v prípade,
že s dopravnými značeniami bolo manipulované. V čase vzniku škodovej udalosti na Bajkalskej ul. v
Bratislave nemal znalosti o výtlku, ktorý sa na komunikácii nachádzal. Vyspravenie výtlku zabezpečil
prostredníctvom dodávateľa po jeho zistení a ozrejmil, že prvé kroky k náprave poškodení komunikácie

mohol vykonať až keď nerovnosti vozovky zistil. Upriamil pozornosť na to, že v zmysle judikatúry
Najvyššieho súdu SR predpokladom zodpovednosti správcu komunikácie za škodu podľa § 9 a ods.
2 zákona č. 135/1961 Zb. je závada v zjazdnosti komunikácie, ktorá bola príčinou vzniku škody,
pričom musí ísť o závadu, ktorá predstavuje také významné zhoršenie zjazdnosti komunikácie, síce
odstrániteľné údržbou, no natoľko sa vymykajúce stavebnému stavu komunikácie a poveternostným

vplyvom, že vodič ani pri obozretnej jazde, rešpektujúcej stav komunikácie a dôsledky poveternostných
vplyvov, nemôže jej výskyt predvídať a účinne reagovať tak, aby nevznikla škoda. Mal za to, že vyššie
uvedené predpoklady neboli splnené a preukázané. Taktiež nebolo možné s určitosťou posúdiť, činamietaná škoda bola v tvrdenom čase spôsobená konkrétnym poškodením vozovky (bez ohľadu na
skutočnosť, či ide o poškodenie vozovky, za ktoré by zodpovedal alebo nie).

6. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného vo vzťahu k amortizácii uviedol, že názor žalovaného je
už prekonaný, na čo viac krát poukázal v priebehu súdneho konania (nález Ústavného súdu ČR zo dňa
19.3.2008, sp. zn. II.ÚS 2221/07, rozsudok Okresného súdu Bratislava II sp. zn. 8C/320/2007, zo dňa
25.9.2013, rozsudok Najvyššieho súdu SR zo dňa 28.3.2014, sp. zn. 2 Obdo 48/2012). Uvedená oprava
vozidla v žiadnom prípade nemala za následok zlepšenie jeho technických parametrov, ani jazdných

vlastností, ale boli len obnovené pôvodné parametre pred udalosťou. V súvislosti s tvrdením žalovaného,
že v čase vzniku škodovej udalosti nemal znalosti o výtlku uviedol, že zodpovednosť žalovaného je v
tomto prípade objektívna (preto jeho argument o nevedomosti nie je možné akceptovať); žalovaný sa
zodpovednosti zbaví len vtedy, ak preukáže, že nebolo v jeho možnosti závadu odstrániť ani na ňu
predpísaným spôsobom upozorniť. Mal za to, že žalovaný si nesplnil zákonnú povinnosť výtlk na ceste
odstrániť, resp. na neho predpísaným spôsobom upozorniť a tým mu spôsobil škodu na motorovom

vozidle.Napokonvovzťahuktvrdeniužalovaného,ženemožnosurčitosťouposúdiť,činamietanáškoda
bola v tvrdenom čase spôsobená konkrétnym poškodením vozovky poznamenal, že súd prvej inštancie
si vyžiadal priestupkový spis policajného orgánu, ktorý udalosť prešetroval, z ktorého jednoznačne
vyplýva,ženavozidlevzniklaškodanamiestevýtlku,atokonkrétnezfotografiívyhotovenýchpolicajným
orgánom.

7. Žalovaný v stanovisku na vyjadrenie žalobcu k jeho odvolaniu zotrval na svojich vyjadreniach
obsiahnutých v podanom odvolaní.

8. Proti zamietajúcej časti rozsudku podal žalobca odvolanie, podľa obsahu ktorého žiadal rozsudok v

napadnutej časti zmeniť a žalobe v plnom rozsahu vyhovieť, resp. zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie.
Podstatným zhrnutím skutkových tvrdení a právnych argumentov jeho odvolania (§ 393 ods. 2 C.s.p.)
možno konštatovať, že v ňom namietal nesprávne zistený skutkový stav veci. Napadnutý rozsudok v
jeho nevyhovujúcej časti považoval za nesprávny, nakoľko súd prvej inštancie pri svojom rozhodovaní
vychádzal len z úvahy, že príčinou poškodenia ložísk je veľa najazdených kilometrov v období medzi

škodovou udalosťou a opravou, a bezdôvodne len tomu pripisoval poškodenie ložísk na jeho vozidle.
Mal za to, že sa nedostatočne vysporiadal s odpoveďou znalca, resp. že ju v tejto časti nevzal do
úvahy a podotkol, že súd prvej inštancie položil znalcovi otázku, či pri dodržaní rýchlosti jazdy 50km/h
nárazom kolesa vozidla na výtlk na ceste môže dôjsť okrem poškodenia pneumatiky aj k poškodeniu
ložiska; k tejto otázke sa znalec vyjadril v pozitívnom smere pre neho ako žalobcu, nakoľko uviedol,

že môže dôjsť k poškodeniu ložiska. Odborné vyjadrenie znalca teda potvrdilo jeho vyjadrenia v celom
rozsahu, a to najmä tým, že uviedol, že aj pri dodržaní predpísanej rýchlosti 50 km/h môže dôjsť okrem
poškodenia pneumatiky, disku, aj k poškodeniu ložiska. Znalec navyše vo svojom odbornom vyjadrení
viackrát uvádza, že vozidlo sa nemuselo stať nepojazdným a aj napriek tomu mohlo byť poškodené.
Nemožno preto súhlasiť s tvrdením, že poškodenie nastalo výlučne počas obdobia od nehody do opravy

a nemožno od neho spravodlivo požadovať, aby uhradil poškodené ložisko len z dôvodu, že motorové
vozidlo používal aj naďalej.

9. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu zotrval na argumentácii obsiahnutej v jeho odvolaní.

10. Odvolací súd viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 ods. 1 Civilného sporového
poriadku, ďalej len „C.s.p.“) preskúmal napadnutý rozsudok, prejednal odvolania žalobcu a žalovaného
bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 C.s.p. a dospel k záveru, že rozsudok súdu
prvej inštancie je v jeho napadnutých výrokoch vecne správny (§ 387 ods. 1 C.s.p.). Rozsudok verejne
vyhlásil 31.7.2018 (§ 219 ods. 3 C.s.p.).

11. Vo vzťahu k podstatným tvrdeniam žalobcu a žalovaného v ich odvolaniach (ktoré v súhrne
spochybňujú vecnú správnosť napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie, nakoľko má vychádzať z
nesprávneho právneho posúdenia veci pri nesprávnych skutkových zisteniach), s ktorými sa odvolací
súd musí v odôvodnení vysporiadať (§ 387 ods. 3 C.s.p.) hodno podotknúť, že ide v celom rozsahu o

nedôvodnú argumentáciu a to s poukazom na správne vyhodnotenie skutkových a právnych okolností
vedúcich k čiastočnému vyhoveniu žaloby ako aj k jej zamietnutiu v prevyšujúcej časti. Súd prvej
inštancie v preskúmavanej veci totiž vykonal náležité dokazovanie potrebné na zistenie rozhodujúcich
skutočností dôležitých pre posúdenie čiastočnej dôvodnosti žaloby, ako aj na relevantnosť tvrdenížalovaného z hľadiska skutočností uvádzaných na jeho obranu. Zhodnotením výsledkov vykonaného
dokazovania v súlade s § 191 ods. 1 C.s.p. súd prvej inštancie dospel k správnym skutkovým záverom
a na ich základe vyvodil aj správny právny záver o dôvodnosti žalobcom uplatňovaného nároku voči

žalovanému na zaplatenie 218 eur s úrokom z omeškania 8,75 % p.a. od 1.8.2012 do zaplatenia, a
taktiež správne vyhodnotil zamietnutie žaloby v časti uplatneného nároku na zaplatenie 329 eur spolu s
prísl., ktorých nárokov sa žalobca domáhal titulom náhrady škody.
12. Na zdôraznenie správnosti záverov prijatých súdom prvej inštancie v nadväznosti na
odvolacie námietky žalovaného odvolací súd uvádza, že zákon č. 135/1961 Zb. (cestný zákon)

upravujúci v § 9a ods. 2 zodpovednosť správcu komunikácie za škodu je vo vzťahu k §
420 Občianskeho zákonníka špeciálnym
predpisom. Predpokladom zodpovednosti správcu komunikácie za škodu podľa § 9a ods. 2 zákona č.
135/1961 Zb. je závada v zjazdnosti komunikácie ako príčina vzniku škody. Závady v zjazdnosti diaľnic,
ciest a miestnych komunikácií pritom definuje § 12 ods. 2 veta prvá vyhlášky č. 35/1984 Zb. ako zmeny v
zjazdnosti týchto komunikácií spôsobené vonkajšími vplyvmi, ktoré nemôže vodič predvídať ani pri jazde

prispôsobenej stavebnému stavu komunikácie, poveternostným podmienkam, vlastnostiam vozidla a
nákladu, vlastným schopnostiam a iným zjavným okolnostiam. Inými slovami závadou v zjazdnosti treba
rozumieť tak významnú zmenu (zhoršenie) zjazdnosti komunikácie, ktorá je síce odstrániteľná bežnou
údržbou, no svojím charakterom sa natoľko vymyká stavebnému stavu a dopravno-technickému stavu
pozemnej komunikácie a poveternostným vplyvom, že vodič ani pri obozretnej jazde, rešpektujúcej stav

komunikácie či prípadné dôsledky poveternostných vplyvov, nemôže jej výskyt predpokladať a účinne
reagovať pri riadení vozidla tak, aby závada neovplyvnila jeho jazdu a nevznikla tým škoda (rozsudok
Najvyššieho súdu SR zo dňa 21.5.2008, sp. zn. 4 Cdo 17/2007).

13. V nadväznosti na vyššie uvedené právne východiská a s poukazom na skutkové zistenia vyplývajúce

z obsahu spisu odvolací súd uzatvára, že v spore sa jednalo o závadu v zjazdnosti pozemnej
komunikácie v zmysle vyššie uvedenej definície vyplývajúcej z § 12 ods. 2 písm. a) veta prvá vyhlášky
č. 35/1984 Zb. (ojedinelý výtlk v inak bezchybnom povrchu súvislého stavu vozovky). Preukazuje to
doložená fotografická dokumentácia (č.l. 6, 7) v spojení so záznamom o dopravnej nehode (č.l. 96, 101),
z ktorých bol tento stav vozovky zrejmý. Hodno tiež podčiarknuť, že k nehode žalobcu došlo 22.3.2012

vo večerných hodinách (20:20 hod.), kedy je znížená viditeľnosť, ktorá zase logicky implikuje, že žalobca
nemohol výskyt neoznačeného výtlku predpokladať a reagovať naň pri riadení vozidla tak, aby na jeho
vozidle nevznikla škoda. Bez rozumných pochybností možno tiež konštatovať, že medzi závadou na
pozemnej komunikácii v správe žalovaného a škodou na motorovom vozidle žalobcu (poškodenie disku
a pneumatiky) existoval vzťah príčiny a následku. Tomuto záveru svedčí nielen odborné vyjadrenie

znalca (č.l. 85, 93), ktoré potvrdilo možnosť poškodenia pneumatiky a disku motorového vozidla pri
prejazde výtlkom v rýchlosti 50 km/h, ale aj záznam o dopravnej nehode, ktorý tieto poškodenia
konštatoval; nemožno opomenúť ani to, že žalobca si dal predmetné poškodenia opraviť tesne po
nehode (úhrada za pneumatiku mu bola vyfakturovaná 29.3.2012 a oprava disku 3.4.2012), čo dokladá
správnosť úsudku súdu prvej inštancie o príčinnej súvislosti medzi škodovou udalosťou (prejazd cez

výtlk) a následnou škodou. Na uvedenom základe bol dôvodný záver o zodpovednosti žalovaného na
náhradu škody žalobcovi (spôsobenú na disku a pneumatike motorového vozidla) v zmysle § 9a ods. 2
zákona č. 135/1961 Zb., ktorej zodpovednosti sa žalovaný mohol zbaviť jedine preukázaním liberačných
dôvodovuvedenýchvpredmetnomustanovenít.j.ženebolovmedziachmožnostítietozávadyodstrániť,
ani na ne predpísaným spôsobom upozorniť. Žalovaný však žiadne takéto skutočnosti nepreukázal,

pričom tvrdenia o jeho nevedomosti o predmetnom výtlku, následnej oprave výtlku ako aj všeobecné
tvrdenia ako takéto výtlky opravuje, nemohli na tomto závere nič zmeniť.

14. Námietky žalovaného o absencii predpokladov pre aplikáciu zodpovednosti za škodu v zmysle § 9a
ods.2zákonač.135/1961Zb.zuvedenýchdôvodovneobstojaanímuvádzanáargumentáciavodvolaní

tak nebola spôsobilá zmeniť správnosť záverov napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie, na ktorých
založilsvojerozhodnutie,keďanivodvolacomkonanínebolizistenénovérozhodujúceskutočnostialebo
dôkazy, ktoré by mohli privodiť priaznivejšie rozhodnutie v prospech tohto odvolateľa.

15. Neopodstatnené boli aj námietky žalovaného o potrebe zníženia priznaného nároku žalobcovi o tzv.

amortizáciu; ak je totiž za škodu považovaná ujma, ktorá nastala v majetkovej sfére poškodeného a jej
výška je daná rozdielom medzi majetkovým stavom poškodeného pred a po poškodení, musí aj rozsah
náhradyškodyzohľadniťvýškuvšetkýchprostriedkov,ktorébolpoškodenýnútenývynaložiťkobnoveniu
pôvodného majetkového stavu; v danom prípade k oprave vozidla tak, aby bolo z technického hľadiskarovnako schopné prevádzky ako pred škodovou udalosťou. Ak obnovenie pôvodného majetku nie je
možné inak ako použitím nových náhradných dielov a oprava bola vykonaná účelne a smerovala len na
odstránenie dôsledkov škodnej udalosti, povinnosť k úhrade nákladov na uvedenie veci do pôvodného

stavu nemožno prenášať na poškodeného. Je potrebné prihliadnuť aj na to, že v prípade havarovaného
vozidla (hoci aj opraveného novými dielmi), je jeho skutočná hodnota vždy nižšia ako pôvodná hodnota
použitého vozidla. Je tiež potrebné vziať do úvahy, že poškodenému sporné „zhodnocovanie“ vozidla
bolovpodstatevnútené;vdôsledkuškodovejudalostisadostávadosituácie,kdehocisipočínalvsúlade
s právom, je nútený vynaložiť zo svojich prostriedkov čiastku peňazí, aby svoje vozidlo mohol vôbec

používať ako pred škodovou udalosťou (obdobne rozsudok Najvyššieho súdu SR zo dňa 28.3.2013,
sp. zn. 2 Obdo 48/2012, rozsudok Krajského súdu v Bratislave zo dňa 27.5.2014, sp. zn. 5Co/63/2014,
nález Ústavného súdu ČR zo dňa 19.3.2008, sp. zn. II. ÚS 2221/07, nález Ústavného súdu ČR zo dňa
11.6.2014, sp. zn. I. ÚS 1902/13). Preto pokiaľ žalobca vynaložil peňažné prostriedky na navrátenie
poškodeného vozidla do pôvodného stavu účelne, nemôže byť takáto skutočnosť v jeho neprospech;
súd prvej inštancie postupoval správne, keď od priznanej náhrady škody neodčítal hodnotu, o ktorú by sa

vozidlo žalobcu použitím nových dielov na opravu mohlo zhodnotiť (amortizáciu); odvolací súd námietky
žalovaného v tejto časti vyhodnotil ako právne irelevantné.

16.Odvolacísúdnapokonvovzťahukodvolacímnámietkamžalobcuonepriznanípeňažnéhonárokuna
zaplatenie 329 eur titulom poškodenia ložísk na jeho motorovom vozidle uvádza, že žalobca v tejto časti

nepreukázal príčinnú súvislosť medzi vzniknutou škodou a škodovou udalosťou (prejazd cez predmetné
výtlky). Hodno podotknúť, že aj keď znalec v odbornom vyjadrení (č.l. 92, 93) pripustil možnosť vzniku
škody na ložisku motorového vozidla žalobcu pri prejazde výtlkom, súčasne uviedol aj to, že škodu na
ložisku nie je možné presne špecifikovať a tiež, že závisí od momentálneho stavu ložiska; poznamenal,
že od prejdenia výtlkom do výmeny ložiska malo motorové vozidlo žalobcu najazdených o 3.411 km

viac. A pretože príčinou škody môže byť iba taká okolnosť, bez ktorej existencie by škodný následok
nevznikol, odvolací súd mal pri skúmaní príčinnej súvislosti za rozhodné, že z výsledkov vykonaného
dokazovania nebolo možné objektívne kvantifikovať, aká časť škody na ložisku mohla byť dôsledkom
škodovej udalosti (ak vôbec nejaká) a aká časť škody mohla byť spôsobená opotrebovaním ložiska v
čase od škodovej udalosti (22.3.2012) do opravy ložiska (15.6.2012); inými slovami nebolo zrejmé, či

škoda spôsobená žalobcovi mala bezprostrednú príčinu v škodovej udalosti, alebo či táto škoda bola
následkom opotrebenia vozidla (vzniknutého po škodovej udalosti); žalobca pritom neuviedol žiadne
dôkazy, ktoré by túto nejasnosť odstránili. Je zjavné, že rozsah poškodenia ložiska mohol ovplyvniť aj
výšku nároku na náhradu škody (rozsiahlejšie poškodenie si vyžaduje nákladnejšiu opravu). Vzhľadom
naskutočnosť,žežalobcaneuniesoldôkaznébremenoopreukázanípríčinnejsúvislostimedziškodovou

udalosťou a škodou na ložisku jeho motorového vozidla, súd prvej inštancie postupoval správne, keď
žalobu v tejto časti zamietol.
17. Keďže žalobca ani žalovaný v podaných odvolaniach ďalej neuviedli žiadne skutočnosti, ktorými
by preukázali nesprávnosť napadnutého rozhodnutia, odvolací súd ostatné tvrdenia uvádzané v
odvolaniach nepovažoval za podstatné, t.j. také, ktoré by svojou relevanciou aj v prípade preukázania

boli spôsobilé privodiť zmenu napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie; ďalšie odvolacie námietky
žalobcu a žalovaného preto odvolací súd vyhodnotil v ich súhrne ako právne irelevantné a také, ktoré
z povahy veci nie sú spôsobilé privodiť zmenu napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie v prospech
niektorého z odvolateľov.

18. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 C.s.p. v
spojení s § 255 ods. 1 C.s.p. a § 262 ods. 1 C.s.p. tak, že žalovanému priznal proti žalobcovi nárok na
náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 20,29 %, nakoľko mal vo veci prevažný úspech. Vzhľadom
na rozsah odvolania mal žalovaný v odvolacom konaní úspech v časti podaného odvolania žalobcom
329 eur a neúspech v časti 218 eur, v ktorej podal odvolanie on. Rozdiel v pomere úspechu medzi

stranami sporu je tak 20,29 %; 329 eur, v ktorých bol proti žalobcovi úspešný žalovaný prestavuje 60,14
% (cca 3/5) predmetu odvolacieho konania a úspech žalobcu v časti 218 eur predstavuje jeho úspech
39,85 % (cca 2/5) predmetu odvolacieho konania (po zaokrúhlení 3/5 - 2/5 = 1/5, t.j. 20 %).

19. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).