Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 23. január 2018

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 7Co/248/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5113232273
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 01. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Katarína Beniačová

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2018:5113232273.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Kataríny

Beniačovej a členov senátu Mgr. Františka Dulačku a JUDr. Erika Vargu, v právnej veci žalobcu: Ing. O.
K., nar. XX.XX.XXXX, bytom U K. XXX, X., právne zastúpený ADVOKÁTSKA KANCELÁRIA JUDr. Kuric,
s.r.o., Dolný Val 11, Žilina, IČO: 36 841 200, proti žalovaným: 1/ G. X., nar. XX.XX.XXXX, bytom ul. U.
XXX/XX, X., právne zastúpený: JUDr. Veronika Nozar Jakubíková, advokátka so sídlom ul. G. XX, Z., 2/
T. X., nar. XX.XX.XXXX, bytom ul. U. XXX/XX, X., o odstránenie neoprávneného zásahu do vlastníckeho
práva, na odvolanie žalovaných 1/ a 2/ proti rozsudku Okresného súdu Žilina, č. k. 25C/262/2013-452
zo dňa 21. marca 2017, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku, ktorým bolo žalobe vyhovené a vo výroku o trovách konania,
p o t v r d z u j e .

Žalobcovi p r i z n á v a voči žalovaným 1/ a 2/ nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom
rozsahu.

Výrok rozsudku súdu prvej inštancie, ktorým bola žaloba vo zvyšku zamietnutá, z o s t á v a n e d

o t k n u t ý .

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom okresný súd uložil žalovaným 1/ a 2/ povinnosť uskladnený štrk - stavebný
materiál odstrániť na vlastné náklady z KNC parciel č. 1083/5 - zastavané plochy a nádvoria o výmere
56 m2, vedená na LV č. XXXX a č. 1083/6 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 16 m2, vedenej
na LV č. XXXX, obe nachádzajúce sa v katastrálnom území X.. Vo zvyšku žalobu zamietol, žiadnej
zo strán nepriznal právo na náhradu trov konania. Na základe vykonaného dokazovania mal okresný
súd preukázané, že uvedené nehnuteľnosti majú charakter miestnej komunikácie, na ktorých majú
žalovaní 1/ a 2/ uskladnený štrk. Týmto bránia užívať stavbu, miestnu komunikáciu aj ďalším osobám,

a to žalobcovi a znemožňujú mu prístup na jeho pozemok KN-C parcela č. 1083/2 a 1083/3,ku ktorým
prechádza práve cez túto miestnu komunikáciu. V tejto súvislosti poukázal na ustanovenia Zákona
č. 135/61 Zb., ktoré sa týkajú výstavby, užívania a ochrany pozemných komunikácií, ako aj práv a
povinností vlastníkov a správcov pozemných komunikácií a ich užívateľov. Vychádzajúc z toho, že
sporné nehnuteľnosti majú charakter miestnej komunikácie, kde ani vlastník pozemku, na ktorom sa
táto miestna komunikácia nachádza nie je oprávnený zasahovať do účelu využitia podstaty veci ako
komunikácie, konanie žalovaných nemá oporu v zákone a obmedzuje bezdôvodne žalobcu pri jeho

práve užívať komunikáciu.

2. Žalobca sa domáhal aj súdneho výroku, ktorým by bola žalovaným uložená povinnosť zdržať
sa neoprávneného zásahu do jeho vlastníckeho práva k „susednej“ parcele č. 1083/2 skladovanímtohto stavebného materiálu na sporných nehnuteľnostiach. Keďže však v konaní okresný súd nemal
preukázané, že od roku 2012, kedy žalovaní tento štrk uskladnili, vykonávali akékoľvek ďalšie
skladovanie štrku, čím by opakovane zasahovali do vlastníckeho práva žalobcu, v tejto časti žalobu

zamietol.Otrováchkonaniarozhodolpodľa§255ods.1a2CSP.Vzhľadomnato,žeúspechaneúspech
strán sporu bol rovnaký, žiadnej zo strán právo na náhradu trov konania nepriznal.

3. Proti tomuto rozsudku do výroku, ktorým bolo žalobe vyhovené podali odvolanie žalovaní 1/ a 2/
a žiadali napadnutý výrok rozsudku súdu prvej inštancie zmeniť tak, že žaloba bude aj v tejto časti

zamietnutá, prípadne alternatívne ho zrušiť a vec vrátiť okresnému súdu na ďalšie konanie. Tvrdili,
že neboli splnené procesné podmienky konania. Žalobca nemal aktívnu vecnú legitimáciu, nakoľko
vlastnícke právo k nehnuteľnosti, ktorej užívanie má byť uskladneným štrkom obmedzované, bolo
spochybnené. V tejto súvislosti poukázali na závery znaleckého posudku č. 16/2016, ktorý vyhotovila
Ing. Anna Šobichová, znalec z odboru geodézie a kartografie. Pokiaľ išlo o procesný návrh žalobcu
na pojednávaní konanom dňa 21.03.2017, kde do zápisnice navrhol zmenu žalobného návrhu, o

tomto nebolo možné rozhodnúť, nakoľko podanie vo veci možno urobiť len písomne, a to v listinnej
podobe alebo elektronicky. Ďalej namietali, že okresný súd sa nedostatočne v odôvodnení napadnutého
rozhodnutia vysporiadal s dôkazmi, ktoré na preukázanie svojich tvrdení boli nimi predložené, opomenul
výsluch výsluch starostu obce Belá Ing. T. W., v odôvodnení rozsudku chýbajú dôvody, prečo tak nebolo
urobené. Ďalej poukazovali na to, že v konaní bol ako svedok vypočutý Y. X. a okresný súd ním

vykonanúvýpoveďvrozsudkunevyhodnotil.Ďalej namietali,žesúdprvejinštanciedospelknesprávnym
skutkovým zisteniam z vykonaných dôkazov. Svedkyňa H. V., pracovníčka Obecného úradu Belá vo
svojej výpovedi tvrdila, že vlastníkom cesty, ktorá sa nachádza na spornom pozemku má byť obec Belá,
na preukázanie tejto skutočnosti však nepredložila žiadne dôkazy. Navyše keby poznala názor starostu
obce musela by sa vyjadriť, že sporné nehnuteľnosti už nie sú miestnou komunikáciou a hranica miestnej

komunikácie je umiestnená pred parcelou žalobcu č. 1083/2, jej výpoveď je tak zavádzajúca. Pokiaľ
okresný súd poukazoval na zákonné vecné bremeno na sporných nehnuteľnostiach, ktoré má existovať
v zmysle § 4 ods. 1, 2 Zákona č. 66/2009 Z. z. žalobca ani obec žiadne doklady o vlastníctve tejto stavby
nepredložili a dokonca tam nie je ani zápis o vzniku vecného bremena v katastri nehnuteľností. Rovnako
nebolo dostatočne jasné, na ktorej konkrétnej parcele sa štrk nachádza. Nemôže sa nachádzať na

dvoch parcelách, ako je to uvedené v napadnutom výroku. Okresný súd tiež vychádzal z nesprávneho
právneho posúdenia veci. Žalobca, ktorý nie je spoluvlastníkom sporných nehnuteľností nemá právo
prechodu cez tieto parcely. K svojmu pozemku má prístup z druhej strany, a to cez parcelu, kde sa
nachádza jeho rodinný dom, v ktorom býva a ktorý donedávna vlastnil a iba účelovo ho previedol na
svojich rodičov. Keďže žalovaní sú podielovými spoluvlastníkmi týchto pozemkov, nemožno im uložiť

povinnosť odstrániť štrk zo svojho pozemku.

4. Žalobca sa k odvolaniu žalovaných nevyjadril.

5. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 CSP) preskúmal napadnutý rozsudok v rozsahu a z dôvodov

uvádzaných v odvolaní (§ 379 a § 380 CSP) a bez nariadenia odvolacieho pojednávania (podľa §
385 ods. 1 CSP a contrario) rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom výroku, ktorým bolo žalobe
vyhovené ako vecne správny potvrdil podľa § 387 ods. 1 CSP.

6. Po preskúmaní veci krajský súd dospel k záveru, že odvolanie žalovaných 1/ a 2/ nie je opodstatnené.

Žalovaní 1/ a 2/ namietali nesprávny postup okresného súdu, ktorý pripustil zmenu petitu žaloby na
základe ústneho návrhu právneho zástupcu žalobcu bez toho, že by uvedené podanie doplnil písomne
v zmysle § 125 CSP. Ustanovenie § 125 CSP upravuje formy podania, ktoré možno urobiť písomne,
a to v listinnej podobe alebo elektronickej podobe. Čo možno považovať za podanie upravuje ust. §
123 CSP. Ide o úkon učený súdu (§ 123 ods. 1 CSP), podania vo veci samej a ostatné podania (§ 123

ods. 2 CSP). Zároveň však treba poukázať na ust. § 142 ods. 1 CSP, podľa ktorého o pripustení zmeny
žaloby súd rozhodne spravidla na pojednávaní, na ktorom bola zmena navrhnutá alebo na pojednávaní,
ktoré nasleduje bezprostredne po tom, ako bola zmena žaloby uplatnená podaním mimo pojednávania.
Podľa ods. 2 tohto ustanovenia uznesenie, ktorým súd pripustil zmenu žaloby, doručuje súd subjektom,
ak neboli prítomné na pojednávaní, na ktorom nastala zmena, do vlastných rúk. Vychádzajúc z týchto

ustanovení možno konštatovať, že mimo pojednávania pred súdom podanie možno vykonať vo forme
v zmysle § 125 CSP , t.j. v listinnej podobe alebo elektronicky. V prípade, že dochádza k procesnému
úkonu strany sporu, medzi ktorý patrí aj zmena žaloby priamo na pojednávaní pred súdom, nie je
potrebné, aby takýto dispozičný procesný úkon bol „doplnený“ ešte písomným alebo elektronickýmpodaním. Postup okresného súdu bol aj v súlade s článkom 17 CSP, ktorý ukladá súdom postupovať v
konaní tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá, predchádzať zbytočným prieťahom,
konať hospodárne a bez zbytočného a neprimeraného zaťažovania strán sporu a iných osôb.

7. Na pojednávaní konanom dňa 21.03.2017 boli prítomné strany sporu aj ich právni zástupcovia, preto
okresný súd nepochybil, pokiaľ rozhodol uznesením o pripustení zmeny návrhu s tým, že išlo o reakciu
práve na skutočnosť, že z pôvodnej parcely, ktorej sa mal žalobca domáhať odstránenia štrku, a to KN-
C parcely č. 1083/1 boli vytvorené dve sporné parcely. Uvedenou zmenou nedošlo ani k nutnosti zmeny

skutkového stavu, prípadne nutnosti podstatného doplnenia dokazovania, ktorým by došlo k predĺženiu
konania, a teda pripustenie zmeny by nebolo účelné.

8. Rovnako nie je dôvodná námietka o nedostatku aktívnej vecnej legitimácie žalobcu. Okresný súd
správne vychádzal z listu vlastníctva, na ktorom je vedená KN-C parcela č. 1083/2 pre žalobcu
ako vlastníka. Konštatovanie prípadnej duplicity vlastníckeho práva bez určenia, či je táto duplicita

dôvodná, nie je bez ďalšieho dôvodom zániku resp. neexistencie vlastníctva žalobcu. V tejto otázke by
muselo prebehnúť konanie týkajúce sa určenia jeho vlastníckeho práva, kde by sa skúmala námietka
duplicitného vlastníka, dôvodnosť tohto zápisu žalobcu na liste vlastníctva. Žiadne takéto konanie
neprebiehaloapretosprávneokresnýsúdvychádzalzozápisunalistevlastníctva,pokiaľišlooskúmanie
aktívnej legitimácie žalobcu k pozemku parc. č. 1083/2.

9. Žalovaní namietali nevykonanie nimi navrhnutých dôkazov, v tejto súvislosti krajský súd zdôrazňuje,
že nie je povinnosťou súdu vykonať všetky stranami sporu navrhované dôkazy. Súd zváži, ktoré dôkazy
vo veci vykoná a ktoré nevykoná. Rovnako, súd nie je povinný reagovať na všetky argumenty, ktoré sú
vznášané stranami v konaní, ale iba na tie, ktoré sú významné pre meritórne rozhodnutie vo veci. Podľa

názoru odvolacieho súdu skutkový stav, ktorý z vykonaných dôkazov okresný súd ustálil zodpovedá
výsledkom vykonaného dokazovania. Vyjadrenie obce Belá zo dňa 04.05.2015 a následné vyjadrenie
obce Belá zo dňa 14.05.2015 nie sú navzájom rozporné. V tomto prípade je nutné poukázať na
obsah výziev súdu, na ktoré uvedené vyjadrenia reagovali. V prípade výzvy zo dňa 04.05.2015 obec
mala oznámiť okresnému súdu odkiaľ pokiaľ je v zmysle listu obce zo dňa 15.04.2013 považovaná

komunikácia u Čajkov za miestnu komunikáciu a uviesť, či je súčasťou miestnej komunikácie parcela
č. 1083/1 a aj C-KN parcely č. 1083/5 a 1083/6. Na túto výzvu odpovedala obec tak, že pri vystavení
oznámenia zo dňa 15.04.2013 vychádzala z geometrického plánu zo dňa 23.05.1985, v zmysle ktorého
je hranica miestnej komunikácie vyznačená spojením bodov 11 a 12. Avšak nevedela sa vyjadriť
k druhej časti položenej otázky, nakoľko vytýčené body v geometrickom pláne neboli vyznačené aj

fyzicky. Následne súd opätovne vyzval obec Belá na vyjadrenie s tým, že ju žiadal o oznámenie, či
boli novovytvorené komunikácie parcely č. 1803/5 a 1803/6 zavedené do zoznamu komunikácií obce
a či sú tieto vedené ako miestne komunikácie. Na túto otázku obec odpovedala, že tieto nehnuteľnosti
sú vedené na listoch vlastníctva ako miestne komunikácie a bližšie sa k týmto skutočnostiam vyjadriť
nevedeli. Okresný súd potom aj na základe vykonanej ohliadky na mieste samom a výsluchov svedkov

ustálil pokiaľ táto miestna komunikácia vedie. Následné závery okresného súdu o povinnosti žalovaných
umožniť užívanie tejto komunikácie žalobcovi, bolo dôvodné. Tým, že mu bránili v užívaní dochádzalo
k zásahu do jeho vlastníckeho práva k nehnuteľnosti parcele č. 1083/2.

10. Žalovaní namietali, že nie je zrejmé, na ktorých nehnuteľnostiach sa sporný štrk nachádza.

Obaja však na priamu otázku súdu prvej inštancie , či sa štrk nachádza práve na týchto sporných
nehnuteľnostiach, sa jednoznačne vyjadrili, že sa nachádza nao oboch parcelách ( pojednávanie zo
dňa 21.03.2017).

11. Na základe uvedených skutočností krajský súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny

potvrdil. Keďže žalovaní neboli v odvolacom konaní úspešní podľa § 255 ods. 1 CSP v spojení s § 396
ods. 1 CSP priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania žalobcovi voči žalovaným 1/ a 2/.

12. Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 CSP)Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. (§ 420 CSP)

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné
uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP)

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie

druhého stupňa. (§ 429 CSP)

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania. (§ 430 CSP)