Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa

Rozhodnuté bolo na súde Okresný súd Humenné

Rozhodutie vydal sudca JUDr. Anna Lisá

Forma rozhodnutia – Rozsudok

Povaha rozhodnutia – Potvrdené

Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)

Súd: Okresný súd Humenné
Spisová značka: 5Csp/53/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8317201920
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 08. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anna Lisá

ECLI: ECLI:SK:OSHE:2017:8317201920.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Humenné sudkyňou JUDr. Annou Lisou v spore žalobkyne S. D., nar. XX. X. XXXX,

P. X, Y., zast. JUDr. Igorom Šafrankom, advokátom, Sov. Hrdinov 163/66, Svidník proti žalovanému
POHOTOVOSŤ,s.r.o.,Pribinova25,Bratislava,IČO:35807598,opriznaniefinančnéhozadosťučinenia
vo výške 300 eur, takto

r o z h o d o l :

Žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni 300 eur v lehote do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Žalobkyni priznáva súd náhradu trov konania v celom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa podala dňa 20. 2. 2017 na tunajší súd žalobu, ktorou žiadal zaviazať žalovaného na
zaplatenie sumy 300 eur a na náhradu trov konania.

Podanie žaloby odôvodnila tým, že v konaní, vedenom na tunajšom súde pod sp. zn. XXC/XXX/XXXX
bola žalobkyňa v postavení spotrebiteľa. Žalobou sa domáhala o vydanie bezdôvodného obohatenia
a určenie neprijateľnosti zmluvnej podmienky. Súd rozsudkom zo dňa 31. 3. 2015 jej žalobe vyhovel,
zaviazal žalovaného na vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške 172,61 eur a zároveň určil, že
zmluvná podmienka v bode 13 Všeobecných zmluvných podmienok, v tej časti, ktorá sa týka 2/3
poplatku, je neprijateľná zmluvná podmienka. Tento rozsudok v spojení s rozsudkom Krajského súdu

Prešove zo dňa 30. 3. 2016 sp. zn. XXCo/XXX/XXXX nadobudol právoplatnosť dňa 10. 5. 2016 a
vykonateľnosť dňa 14. 5. 2016.

Žalobkyňa s poukazom na ustanovenie §3 ods. 5 tretia veta Zák. č. 250/2007 Z.z. v tomto konaní
požaduje satisfakciu za porušenie jej spotrebiteľských práv. Svoje práva si musela brániť podaním
pôvodnej žaloby. Primerané finančné zadosťučinenie má mať sankčnú a odradzujúcu funkciu, aby sa
dodávateľ nedopúšťal recidívy. Zároveň má mať aj funkciu relutárnu. Keďže ako spotrebiteľka, ktorá si

úspešne uplatnila porušenie svojich práv na súde a bola tým splnená hypotéza vyššie citovanej právnej
normy, finančné zadosťučinenie požaduje vo výške 300 eur.

2. Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení žiadal žalobu žalobcu zamietnuť. Má za to, že žalobkyňa
nijakým relevantným spôsobom neodôvodnila vznesený nárok na finančné zadosťučinenie, keďže jej
žiadna ujma nevznikla, preto jej toto neprislúcha. Ustanovenie §3 ods. 5 Zák. o ochrane spotrebiteľa síce
úspešnému účastníkovi konania priznáva právo na primerané finančné zadosťučinenie, no žalovaný má

za to, že takto zákonom priznané právo je potrebné vykladať skôr reštriktívne. Teda súd podľa názoru
žalovaného pri rozhodovaní o priznaní finančného zadosťučinenia musí zohľadniť nielen úspešnosť toho
ktorého účastníka, ale aj iné okolnosti, ktoré majú vplyv na konkrétny prípad. Nie je teda vylúčené,
aby súd po zvážení všetkých okolností aj napriek úspechu v konaní odmietol požadované finančnézadosťučineniepriznať.Premeranéfinančnézadosťučineniejenutnéchápaťakonáhraduzaspôsobenú
nemajetkovú ujmu, vyjadrenú v rôznych formách. Priznanie žalobkyňou požadovaných finančných
prostriedkov prichádza do úvahy v tých prípadoch, keď porušenie práva nie je možné už napraviť inak.

Žalobkyni už bolo priznané bezdôvodné obohatenie vo výške 172,61 eur a preto nie je dôvod na to,
aby jej bola priznaná iná suma. Žalobkyňa plnila veriteľovi len to, s čím spočiatku súhlasila a bola o tom
dostatočne informovaná.

3. Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalobkyne a oboznámením sa s predloženými listinnými

dôkazmi, najmä s rozsudkom tunajšieho súdu pod č.k. XXC/XXX/XXXX-XX, rozsudkom Krajského súdu
v Prešove č.k. XXCo/XXX/XXXX-84 a zistil nasledovný skutkový stav.

4. Rozsudkom tunajšieho súdu zo dňa 31. 3. 2015 č.k. XXC/XXX/XXXX-XX súd uložil žalovanému
spoločnosti POHOTOVOSŤ s.r.o., Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 807 598, vydať žalobkyni S. D., nar.
XX. X. XXXX, P. X, Y., bezdôvodné obohatenie vo výške 172,61 eur. Týmto rozsudkom zároveň súd určil,

žezmluvnápodmienkavzmluveuzavretejmedziúčastníkmikonaniačíslozmluvyXXXXXXXpodbodom
XXotejčastipoplatku,ktorejzodpovedajú2/3zahrňujúcenákladynavypracovanieauzatvoreniezmluvy
o úvere spolu so všetkou administratívou s tým spojenou, predstavuje neprijateľnú zmluvnú podmienku.
Taktiež žalovanej súd uložil povinnosť uhradiť žalobcovi trovy konania a štátu súdny poplatok.

Z tohto rozsudku vyplýva, že medzi stranami sporu bola dňa XX.XX.XXXX uzatvorená zmluva o úvere č.
XXXXXXX, predmetom ktorej bolo poskytnutie finančných prostriedkov vo výške 20 000 Sk (663,88 eur)
za poplatok 5200 Sk (172,61 eur) a to zo strany veriteľa POHOTOVOSŤ s.r.o. dlžníčke S. D.. Dlžníčka
mala teda vrátiť veriteľovi sumu 25 200 Sk (836,49 eur) v dvoch mesačných splátkach, administratívny
poplatok z predmetného úveru tak predstavoval 156% ročne. Dlžníčka veriteľovi uhradila 25 200

Sk, t.j. 836,49 eur. Súd zhodnotil uvedeným rozsudkom, že požadovanie úhrady administratívneho
poplatkujeneprijateľnouzmluvnoupodmienkou,nakoľkoideoustanoveniezmluvy,spôsobujúceznačnú
nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, ktoré spočíva v
neprimerane vysokej výške poplatku 17,32 % za obdobie dvoch mesiacov, t.j. 103,92% ročne, pričom
preporovnaniebankydojednávajúobdobnýpoplatokzaspracovaniezmluvylenvovýške1%alebo2%z

výšky úveru. Navyše takýto neprimerane vysoký poplatok sa považuje všeobecne za rozporný s dobrými
mravmi. Zároveň zo strany žalobkyne je daný naliehavý právny záujem na určení neprijateľnosti tejto
zmluvnejpodmienkytejtozmluvy,atozdôvoduprávnejistotyoskutočnejvýškedlhuizdôvodumožného
uplatnenia si primeraného finančného zadosťučinenia. Na základe uvedeného súd zaviazal žalovanú
spoločnosť zaplatiť žalobkyni sumu 172,61 eur titulom bezdôvodného obohatenia a určil neprijateľnosť

zmluvnej podmienky.

Tento rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 10. 5. 2016 a vykonateľnosť dňa 14. 5. 2016 v spojení s
rozsudkom Krajského súdu v Prešove zo dňa 30. 3. 2016 č.k. XXCo/XXX/XXXX-84.

Zástupca žalobkyne na pojednávaní trval na podanej žalobe v celom rozsahu. Reagoval na písomné
vyjadrenie žalovaného, ktorý tvrdí, že žalobkyni by mala vzniknúť nejaká ujma ako predpoklad
primeraného finančného zadosťučinenia a uviedol, že ustanovenie §3 ods. 5 Zákona o ochrane
spotrebiteľa vznik ujmy nevyžaduje. Podľa rozhodovacej praxe sa vyžaduje iba hrozba vzniku takejto
ujmy, pričom reálna hrozba vzniku takejto ujmy v tomto prípade nastala. Poukázal na konanie, ktoré

prebiehalo na tunajšom súde pod sp. zn. XXC/XXX/XXXX, kde rozsudkom z 31. 3. 2015 súd konštatoval
resp. porušenie spotrebiteľského práva u žalobkyne. Tento rozsudok bol potvrdený rozsudkom KS
Prešov. Žalobkyňa považuje teda za plnenú hypotézu §3 ods. 5 Zákona o ochrane spotrebiteľa a
navrhuje žalobe vyhovieť.

5. Žalobkyňa na pojednávaní sa stotožnila s prednesom svojho právneho zástupcu. So žalovaným
uzatvorila zmluvu o úvere, na základe ktorej jej bol poskytnutý úver vo výške 20 000 Sk za podmienok
tam uvedených. Od žalovaného čerpala viacero úverov a dostala sa do tak zlej finančnej situácie, že
prišla o byt. V súčasnosti býva len v podnájme.

6. Na základe takto vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že podanej žalobe je potrebné
vyhovieť v celom rozsahu.7. Podľa ustanovenia §3 ods. 5 zák. č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona
Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (ďalej ,,Zákon
o ochrane spotrebiteľa“), proti porušeniu práv a povinností ustanovených zákonom s cieľom ochrany

spotrebiteľa môže sa spotrebiteľ proti porušiteľovi na súde domáhať ochrany svojho práva. Združenie sa
môže na súde proti porušiteľovi domáhať, aby sa porušiteľ zdržal protiprávneho konania a aby odstránil
protiprávny stav, a to aj vtedy, ak takéto konanie porušiteľa poškodzuje záujmy spotrebiteľov, ktoré nie sú
len jednoduchým súhrnom záujmov jednotlivých spotrebiteľov poškodených porušením spotrebiteľských
práv, ale ide o konanie porušiteľa uplatňované voči všetkým spotrebiteľom (ďalej len „kolektívne záujmy

spotrebiteľov“).Spotrebiteľ,ktorýnasúdeúspešneuplatníporušenieprávaalebopovinnostiustanovenej
týmto zákonom a osobitnými predpismi, má právo na primerané finančné zadosťučinenie od toho, kto
za porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi zodpovedá.

Podľa ustanovenia §2 písm. a) Zákona o ochrane spotrebiteľa, spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá pri
uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti,

zamestnania alebo povolania.

Podľa ustanovenia §3 ods. 3 Zákona o ochrane spotrebiteľa, každý spotrebiteľ má právo na ochranu
pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách.

Podľa ustanovenia §4 ods. 2 Zákona o ochrane spotrebiteľa, predávajúci nesmie ukladať spotrebiteľovi
povinnosti bez právneho dôvodu, upierať spotrebiteľovi práva podľa §3, používať nekalé obchodné
praktiky a neprijateľné podmienky v spotrebiteľských zmluvách.

Podľa ustanovenia §2 písm. a) Zák. č. 258/2001 Z.z., účinného v čase uzatvorenia zmluvy o úvere, na

účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na
základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky alebo v inej právnej forme.

Podľa čl. 3 ods. 1 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993, zmluvná podmienka, ktorá
nebola individuálne dohodnutá sa považuje za nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú

nerovnováhu v právach a povinnostiach strán vzniknutých na základe zmluvy, ku škode spotrebiteľa.

Podľa čl. 3 ods. 2 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993, podmienka sa nepovažuje za
individuálne dohodnutú, ak bola navrhnutá vopred a spotrebiteľ preto nebol schopný ovplyvniť podstatu
podmienky, najmä v súvislosti s predbežne formulovanou štandardnou zmluvou. Skutočnosť, že

určité aspekty podmienky alebo jedna konkrétna podmienka boli individuálne dohodnuté, nevylučuje
uplatňovanie tohto článku na zvyšok zmluvy, ak celkové hodnotenie zmluvy naznačuje, že aj napriek
tomuideopredbežneformulovanúštandardnúzmluvu.Keďpredajcaalebododávateľvznesienámietku,
že štandardná podmienka bola individuálne dohodnutá , musí o tom podať dôkaz.

Podľa čl. 3 ods. 3 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993, príloha obsahuje indikatívny a
nevyčerpávajúci zoznam podmienok, ktoré sa môžu považovať za nekalé.

Podľa čl. 5 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993, v prípade zmlúv, kde sú všetky alebo niektoré
podmienky ponúkané spotrebiteľovi v písomnej forme, musia byť vždy tieto podmienky vypracované

v jednoduchom zrozumiteľnom jazyku. Kde existuje pochybnosť o zmysle podmienky, prednosť má
interpretácia priaznivejšia pre spotrebiteľa. Toto pravidlo interpretácie neplatí v súvislosti s postupmi
stanovenými v článku 7 (2).

Podľa čl. 6 ods. 1 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993, členské štáty zabezpečia, aby nekalé

podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa
podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto
podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok.

Podľa čl. 7 ods. 1 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993, členské štáty zabezpečia, aby v záujme

spotrebiteľov a súťažiacich existovali primerané a účinné prostriedky, ktoré by zabránili súvislému
uplatňovaniu nekalých podmienok v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľmi zo strany predajcov alebo
dodávateľov.Podľa ustanovenia §53a Občianskeho zákonníka, ak súd určil niektorú zmluvnú podmienku v
spotrebiteľskej zmluve, ktorá sa uzatvára vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah
zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje alebo vo všeobecných obchodných podmienkach za

neplatnú z dôvodu neprijateľnosti takejto podmienky, alebo nepriznal plnenie dodávateľovi z dôvodu
takejto podmienky, dodávateľ je povinný zdržať sa používania takejto podmienky alebo podmienky s
rovnakým významom v zmluvách so všetkými spotrebiteľmi. Dodávateľ má rovnakú povinnosť aj vtedy,
ak mu na základe takejto podmienky súd uložil vydať spotrebiteľovi bezdôvodné obohatenie, nahradiť
škodu alebo zaplatiť primerané finančné zadosťučinenie. Rovnakú povinnosť má aj právny nástupca

dodávateľa.

8. Podľa citovaného ustanovenia §3 ods. 5 Zákona o ochrane spotrebiteľa, má spotrebiteľ právo na
primerané finančné zadosťučinenie od toho, kto za porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej
zákonom s cieľom ochrany spotrebiteľa zodpovedá, avšak iba za predpokladu, že spotrebiteľ na súde
úspešne uplatní porušenie práva na ochranu spotrebiteľa. Uvedené právo nie je možné zamieňať s

právom na vydanie bezdôvodného obohatenia. Predpokladom pre priznanie nároku je skutočnosť, že
v konaní spotrebiteľ uplatnil nárok, ktorý vznikol porušením práv spotrebiteľa, teda práv nie len podľa
zákona č. 250/2007 Z.z., ale aj práv podľa piatej hlavy prvej časti Občianskeho zákonníka, zákona o
spotrebiteľských úveroch. Uplatnením práva však nemožno rozumieť iba podanie žaloby spotrebiteľom,
ale takýmto konaním je aj účinná obrana spotrebiteľa v konaní začatom na podnet dodávateľa.

V danej právnej veci mal súd jednoznačne za preukázané, že v konaní vedenom na tunajšom súde
pod sp. zn. XXC/XXX/XXXX, žalobkyňa si úspešne uplatnila svoje právo ako spotrebiteľ a žalovaný
bol zaviazaný vydať jej bezdôvodné obohatenia ktoré nadobudla titulom plnenia zo strany žalobkyne
na základe úverovej zmluvy, ktorá bola medzi nimi uzatvorená. Súd vychádzal z toho, že sa jedná

o spotrebiteľský právny vzťah, žalobkyňa poskytla žalovanému peňažné plnenie na základe zmluvnej
podmienky, ktorú súd vyhlásil za neprijateľnú a teda neplatnú.

V súvislosti s výkladom samotného pojmu „úspešné uplatnenie práva“ zo strany spotrebiteľa, súd
poukazuje na interpretačné pravidlo citované v rozhodnutí Najvyššieho súdu Slovenskej republiky

sp.zn. 4 M. XX/XXXX zo dňa 24. júna 2013, podľa ktorého „pri nejednoznačnom výklade akejkoľvek
problematiky týkajúcej sa ochrany spotrebiteľa, je potrebné uprednostniť vždy ten výklad, ktorý sleduje
záujem spotrebiteľa“.

Žalobkyni jednoznačne vznikla ujma v nemajetkovej sfére, keďže konanie žalovaného bolo spôsobilé

privodiť jej ujmu vo sfére jeho rodinného, súkromného a spoločenského života. Žalobkyňa na základe
neprijateľnej zmluvnej podmienky uhradila žalobcovi sumu 172,61 eur, ktoré mu nebola povinná uhradiť.
Tým žalobkyňa bola vystavená a bola povinná iniciovať viaceré súdne konania na ochranu svojich
spotrebiteľských práv, pričom samotné súdne konanie je náramne stresujúcim faktorom, odôvodňujúci
priznanie finančného zadosťučinenia.

9. Vychádzajúc z uvedeného porušenia práv žalobkyne ako spotrebiteľa zo strany žalovaného, intenzity
zásahu do práv spotrebiteľa, výšky nedôvodne požadovanej sumy žalovaným, dĺžky trvania závadného
stavu a konania a objektívnej spôsobilosti tohto konania vyvolať negatívne dôsledky v súkromnom
a spoločenskom živote žalobkyne, považoval súd právny základ nároku na finančné zadosťučinenie

za plne dôvodný. Za primerané finančné zadosťučinenie súd považoval sumu 300 eur. Účelom
poskytnutia zadosťučinenia je odčinenie útrap, keď sú voči spotrebiteľovi uplatňované nezákonné
nároky alebo je vystavený bezprostrednej hrozbe nezákonných nárokov, je bezdôvodne sankcionovaný,
znevýhodňovaný, diskriminovaný. Poskytnutie zadosťučinenia nie je sankcia za samotnú existenciu
neprijateľnej zmluvnej podmienky, aj keď určitý odstrašujúci a preventívny účinok je v zadosťučinení

obsiahnutý.

10. O trovách konania súd rozhodol podľa ustanovenia §255 ods. 1 Civilného sporového poriadku, podľa
ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

Súd žalobe žalobkyne vyhovel v plnom rozsahu a teda žalobkyňa bola v konaní úspešná v celom
rozsahu. Preto jej patrí náhrada trov konania. Súd rozhodol o nároku na náhradu trov konania podľa
ustanovenia §262 ods. 1 Civilného sporového poriadku, pričom o výške tejto náhrady trov konania bude
rozhodnuté po právoplatnosti tohto rozsudku v zmysle ods. 2 citovaného ustanovenia.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia
domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.