Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 31. júl 2018

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 7CoE/56/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4212229493
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 07. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Sidónia Sládečková
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2018:4212229493.1

Uznesenie

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Sidónie Sládečkovej a členiek
senátu JUDr. Eriky Madarászovej a JUDr. Lenky Halmešovej, v exekučnej veci oprávneného: Sociálna
poisťovňa so sídlom v Bratislave, pobočka Komárno, so sídlom Komárno 5, Petöfiho 7, IČO: 30 807
484, proti povinnému: Art Digitprint Studio s.r.o., Gútsky rad 5, Komárno, IČO: 36 827 363, o vymoženie
72,05 eur s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Komárno zo dňa

05. februára 2015 č.k. 5Er/2181/2012-14, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutých výrokoch o trovách exekúcie p o t v r d
z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým uznesením exekúciu vedenú u súdneho exekútora JUDr. Václava
Kunu, Exekútorský úrad Nitra, Piaristická 2, pod sp.zn. 5Er/2181/2012 (EX 4842/2012 -6 KV) zastavil.

Zároveň priznal súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie vo výške 39,83 eur a oprávnenému
uložil povinnosť nahradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 39,83 eur do troch dní od
právoplatnosti tohto uznesenia. Svoje rozhodnutie odôvodnil ustanoveniami § 68 ods. 1, 2 Obchodného
zákonníka, § 57 ods. 1 písm. h), § 58 ods. 1, § 196, § 203 ods. 2 Exekučného poriadku, § 14 ods. 1
vyhlášky č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov. Súd prvej inštancie uviedol, že
oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie zo dňa 10.12.2012 domáhal voči povinnému vykonania

exekúcie na zaplatenie pohľadávky vo výške 72,05 eur a trov exekúcie. Návrh na vykonanie exekúcie bol
súdnemu exekútorovi doručený dňa 20.12.2012. Následne Okresný súd Komárno vydal dňa 16.1.2013
poverenie č. 5401*085129 na vykonanie exekúcie pre súdneho exekútora JUDr. Václava Kunu a dňa
31.10.2014 bol na Okresný súd Komárno doručený podnet súdneho exekútora na zastavenie exekúcie
zo dňa 27.10.2014, v ktorom žiadal zastaviť prebiehajúcu exekúciu vzhľadom na to, že povinný bol
dňa 13.08.2014 ex offo vymazaný z Obchodného registra. Konštatoval, že súdny exekútor súčasne

oznámil, že si uplatňuje trovy exekúcie pozostávajúce z odmeny v minimálnej výške t.j. 33,19 eur, čo
po započítaní 20 % DPH predstavuje sumu 39,83 eur. Povinný bol následne uznesením Okresného
súdu Nitra č.k. 28CbR/152/2013-27 zo dňa 12.05.2014 zrušený bez likvidácie a dňom 13.08.2014 bol
vymazaný z Obchodného registra. Súd prvej inštancie zastal názor, že výmaz povinného z obchodného
registra a s tým spojený jeho zánik bez právneho nástupcu je dôvodom, pre ktorý nemožno exekúciu
vykonať a táto musí byť zastavená. Ďalej konštatoval, že súdny exekútor si podľa § 14 ods. 1 citovanej

vyhlášky vyčíslil trovy exekúcie správne, preto mu súd prvej inštancie priznal trovy exekúcie v celkovej
výške 39,83 eur vrátane DPH a ich náhradou zaviazal oprávneného.

2. Proti tomuto uzneseniu proti jeho druhej a tretej výrokovej časti, teda v časti trov exekúcie, podal
v zákonnej lehote odvolanie oprávnený, ktorý žiadal uznesenie v napadnutej časti zrušiť. Uviedol, že
s rozhodnutím súdu prvej inštancie nemôže súhlasiť, nakoľko v čase rozhodovania súdu o zastavení

exekúcie už bol povinný vymazaný z Obchodného registra. Mal za to, že z uvedeného dôvodu súd už
neskúma majetnosť, resp. nemajetnosť povinného, preto v danom prípade zastavenie exekúcie podľa§ 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku, ako aj povinnosť zaviazať oprávneného na náhradu trov
exekúcie podľa § 203 ods. 2 Exekučného poriadku, nie je správne. Uviedol, že v danom prípade došlo
k zastaveniu exekúcie z dôvodu zániku povinného bez právneho nástupcu. Zánikom povinný stratil

spôsobilosť byť účastníkom konania, a teda v danom prípade bezprostredným dôvodom zastavenia
exekúcie bola strata spôsobilosti povinného byť účastníkom konania. Povinný neexistuje, bol vymazaný
ku dňu 13.08.2014. Mal za to, že pri zastavení exekúcie z iného dôvodu, ako predpokladá § 57
ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku je možné podľa § 203 Exekučného poriadku na náhradu
trov exekúcie súdneho exekútora zaviazať aj oprávneného, avšak len za predpokladu, že nesie na

zastavení exekúcie zavinenie. Pri zisťovaní zavinenia oprávneného na zastavení exekúcie je potrebné
posudzovať, či zastavenie exekúcie zavinil z procesného hľadiska. V danom prípade podľa neho ku
dňu začatia exekučného konania bol povinný riadnym subjektom práva, teda mal právnu subjektivitu,
ako aj spôsobilosť byť účastníkom konania. Zastal názor, že v konečnom dôsledku stav, že súdnemu
exekútorovi nie je priznaná náhrada vzniknutých trov nie je v rozpore so zákonom. Riziko, ktoré nesie
súdny exekútor pri výkone exekúcie je odôvodnené a kompenzované jeho v podstate monopolným

postavením pri výkone exekúcie, kam spadá i riziko neuhradenia odmeny za uvedenú prácu, je na druhej
strane vyvážené výhodami súvisiacimi s výkonom tejto profesie. Namietal, že oprávnený ani pri náležitej
opatrnosti nemohol predvídať, že dôjde k zániku povinného výmazom z Obchodného registra a následne
k zastaveniu exekúcie.

3. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 34 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku,
ďalej len „CSP“), viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 a § 380 ods. 1 CSP) preskúmal
vec bez nariadenia odvolacieho pojednávania a dospel k záveru, že uznesenie súdu prvej inštancie
v napadnutých výrokoch o trovách exekúcie je potrebné podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správne
potvrdiť. Uznesenie súdu prvej inštancie vo výroku o zastavení exekúcie, odvolaním napadnuté nebolo.

4. Súd prvej inštancie aplikoval v tejto veci ustanovenia Exekučného poriadku ako aj Občianskeho
súdneho poriadku, ktorý však bol dňom 1. júla 2016 zrušený Civilným sporovým poriadkom. Súd
prvej inštancie napadnuté uznesenie vydal dňa 05.02.2015, t.j. ešte za účinnosti predchádzajúceho
procesného predpisu, ktorým bol Občiansky súdny poriadok. Odvolací súd, rozhodujúc vo veci už v čase

účinnosti Civilného sporového poriadku, postupoval v súlade s ustanovením § 470 ods. 1 CSP, podľa
ktorého ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia
jeho účinnosti.

5. Exekučný poriadok bol s účinnosťou od 1. júla 2016 v ustanoveniach § 9a a § 9b novelizovaný

zákonom č. 125/2016 Z. z. o niektorých opatreniach súvisiacich s prijatím Civilného sporového poriadku,
Civilného mimosporového poriadku a Správneho súdneho poriadku a o zmene a doplnení niektorých
zákonov.

6. Podľa § 9a ods. 1, 2, 3, 4 Exekučného poriadku: (1) Ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto

zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku. (2) Ustanovenia Civilného
sporového poriadku o odpustení zmeškania lehoty, prostriedkoch procesného útoku, prostriedkoch
procesnej obrany, koncentrácii, neodkladných opatreniach a zabezpečovacích opatreniach sa v konaní
podľa tohto zákona nepoužijú. (3) Na účely tohto zákona sa pojem žaloba podľa povahy veci vykladá
ako návrh na vykonanie exekúcie, námietky proti exekúcii, návrh na zastavenie exekúcie a návrh na

odklad exekúcie. (4) Na účely tohto zákona sa pojmy strana a spor vykladajú ako účastník konania a
konanie podľa tohto zákona, ak z povahy veci nevyplýva inak.

7. Z obsahu spisu vyplýva, že exekučné konanie začalo dňa 20.12.2012 , kedy bol súdnemu exekútorovi
JUDr. Václavovi Kunovi doručený návrh oprávneného na vykonanie exekúcie voči povinnému na

vymoženie sumy 72,05 eura s príslušenstvom na základe exekučného titulu, ktorým je rozhodnutie
Sociálnej poisťovne, pobočka Komárno č. 700-1210929812-GC04/12 zo dňa 16.05.2012, právoplatné a
vykonateľné dňa 05.12.2012. Súd prvej inštancie udelil dňa 16.01.2013 súdnemu exekútorovi poverenie
na vykonanie exekúcie. Súdny exekútor podaním doručeným súdu prvej inštancie dňa 31.10.2014 podal
podnet na zastavenie exekúcie z dôvodu, že povinný bol vymazaný z obchodného registra ex offo dňa

13.08.2014 na základe uznesenia Okresného súdu Nitra č.k. 28CbR/152/2013-27 zo dňa 12.05.2014,
ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 30.07.2014. Následne súd prvej inštancie rozhodol napadnutým
uznesením.8. Podľa § 203 ods. 2 Exekučného poriadku ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného
nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený. To neplatí, ak ide o vykonanie exekúcie na
vymoženie pohľadávky na výživnom. V takomto prípade znáša trovy exekúcie súd; súd nemá právo na

náhradu trov exekúcie, ktoré platil.

9. Podľa názoru odvolacieho súdu prvotným a skutočným dôvodom jej zastavenia bola nemajetnosť
povinného, teda že majetok povinného nestačil ani na úhradu trov exekúcie v zmysle § 57 ods. 1 písm.
h) Exekučného poriadku a nie podľa § 57 ods. 1 písm. g/ Exekučného poriadku. Uznesením Okresného

súdu Nitra č.k. 28CbR/152/2013-27 zo dňa 12.05.2014, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 30.07.2014,
bol povinný zrušený bez likvidácie a následne bol vymazaný dňa 13.08.2014 z obchodného registra.
Odvolací súd dodáva, že pre rozhodnutie o náhrade trov exekúcie bolo preto potrebné zaoberať sa
otázkou, z akého dôvodu došlo k výmazu povinného z obchodného registra, ktorá skutočnosť má dopad
na dôvod zastavenia exekúcie v zmysle § 57 Exekučného poriadku a následne aj na rozhodnutie o
trovách exekúcie. Ak totiž dôvod zastavenia exekúcie spočíva v dôvode uvedenom v § 57 ods. 1 písm.

h/ Exekučného poriadku (čo je aj daný prípad) o trovách exekúcie je potrebné rozhodnúť podľa § 203
ods. 2 vety prvej Exekučného poriadku, v ktorom prípade musí uhradiť trovy exekúcie oprávnený (v
týchto intenciách postupoval napokon aj Najvyšší súd Slovenskej republiky napríklad pri rozhodovaní
vo veci sp. zn. 3M Cdo/13/2011).

10. V tejto súvislosti odvolací súd dodáva, že v predmetnej veci bolo potrebné na úhradu trov exekúcie
zaviazať oprávneného s poukazom na ustanovenie § 203 ods. 2 Exekučného poriadku (účinného do 31.
08. 2005), nakoľko majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.

11. Pre vyššie uvedené dôvody odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutom výroku o

trovách exekúcie podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správne potvrdil.

12. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP)
v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,
ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).