Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 30. august 2018

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 5Co/63/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7814203765
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 08. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrej Šalata

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2018:7814203765.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Andreja Šalatu a sudkýň JUDr.

Slávky Zborovjanovej a JUDr. Adriany Murínovej v právnej veci žalobcu CD Consulting s.r.o., Brno,
Zábrdovice, Příkop 843/4, IČO: 264 29 705, Česká republika, proti žalovanej O. Y., Š., R. R. XX,
o zaplatenie 1 123,01 € s prísl., o odvolaní strán sporu proti rozsudku 8C/93/2014-26 z 8.8.2014
Okresného súdu Rožňava

r o z h o d o l :

P r i p ú š ť a späťvzatie žaloby v časti zmenkového úroku vo výške 0,19 % denne, z r u š u j e rozsudok
v uvedenej časti a konanie z a s t a v u j e.
P o t v r d z u j e rozsudok vo výroku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti.

M e n í rozsudok v ostatnej časti tak, že žalobu z a m i e t a.
Stranám sporu náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie (ďalej aj súd) rozsudkom rozhodol: Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi
zmenkovú sumu 1 123,01 € spolu so 6 % ročným úrokom od 20.6.2014 do zaplatenia a zmenkovú
odmenu vo výške 1/3 % zmenkovej sumy, teda 4,02 €, všetko v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
Žalobu v prevyšujúcej časti zamieta. Žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
2. V odôvodnení rozsudku, o. i., uviedol, čoho sa žalobca návrhom na uplatnenie pohľadávky, podaným
podľa čl.4 ods.1 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č.861/2007, ktorým sa ustanovuje

európskekonanievoveciachsnízkouhodnotousporu(ďalejlenNariadenie),domáhalčímhoodôvodnil,
že žalobca je zahraničnou právnickou osobou, na území Českej republiky (ďalej len ČR), žalovaný
je fyzickou osobou, ktorá má bydlisko na území Slovenskej republiky (ďalej len SR), z toho dôvodu
skúmal svoju právomoc konať v danej veci, že žalovaná zmenka bola vystavená na území SR, kde je
aj platobné miesto, že jeho právomoc na rozhodovanie v tejto veci je daná čl.2 ods.1 Nariadenia rady
ES č.44/2001 o právomoci a o uznávaní a o výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach
(jeho znenie cituje) a že, žalovaný má bydlisko v jeho obvode. Ďalej, citujúc znenie čl.2 bod 1.,čl.4 bod

1. prvá veta, čl. 5 bod 1.,2.,3. a čl. 7 bod 3. Nariadenia, uviedol: V súlade s čl.5 bod 2. Nariadenia
bolo doručované vzorové tlačivo C žalovanému na odpoveď, ktorý sa k veci nevyjadril. Predmetný
nárok vyplývajúci zo zmenky posudzoval v súlade s príslušnými ust. Zák.č.191/50 Sb. Zákon zmenkový
a šekový, v znení neskorších predpisov (citoval znenie jeho § 5,§ 11 ods.1,2, § 12 ods.1,§ 13,§ 14
ods.1,ods.2 písm. b),§ 17 ods.1 písm. b),§ 48 ods.1,§ 75,§ 76 a § 77 ods.1). Citujúc ďalej znenie §
2 ods.1 zák.č.566/01 Z. z. uviedol: Zmenka je listinný cenný papier, ktorý môže slúžiť ako zaistenie
peňažného záväzku a možno ju uplatniť až po tom, čo povinnosť na základe pôvodného peňažného

záväzku nebola splnená. Túto funkciu plní zmenka vtedy, keď je vydaná pre prípad, ak dlžník svoj
záväzkový vzťah riadne nesplní. Vlastná zmenka je zmenka, ktorá znamená bezpodmienečný prísľub
na platbu vyjadrený jej vystaviteľom - dlžníkom, že zaplatí zmenkovú sumu do rúk toho, kto zmenku
predloží v čase jej splatnosti. V čase keď dlžník vystavuje zmenku, síce nemá konkrétne vedomosti,kto bude majiteľom zmenky v čase splatnosti, avšak práve z toho dôvodu by mal byť obozretný, súc si
vedomý tejto skutočnosti. Uvedená zmenka je zákonným cenným papierom na rad, z čoho vyplýva, že
ju možno prevádzať rubopisom (indosamentom). Dlžníkovi nič nebránilo, aby v prípade, že mal obavy

z indosovania zmenky, zmenku vystavil s doložkou nie na rad. Z obsahu skúmanej zmenky vyplýva, že
takáto doložka pripojená nebola. Za predpokladu, že by doložka existovala, bola by zmenka prevoditeľná
len prostredníctvom postúpenia pohľadávky a tam by mohol dlžník použiť svoje kauzálne námietky.
Indosamentom sa rozumie písomné vyhlásenie zmenkového veriteľa, t.j. majiteľa zmenky (indosanta),
na rube zmenky alebo na jej prívesku, ktorý musí byť so zmenkou pevne spojený. Vyplnený rubopis

obsahuje 3 zák. požadované zložky, a to tzv. indosačnú (prevodnú) doložku, v ktorej indosant vyjadruje
svoj úmysel previesť zmenku, určenie indosatára, t.j. nového majiteľa zmenky a podpis indosanta.
Týmto spôsobom indosatár nadobúda právo zo zmenky, nie právo predchádzajúceho majiteľa. V čase
vystavenia zmenky 13.10.2010 bolo možné zabezpečenie úverového vzťahu vystavením zmenky, čo v
súčasnosti podľa platných predpisov už možné nie je. Za daných okolností musí rešpektovať postavenie
subjektov zmenkového vzťahu v súlade s predpismi, ktoré boli účinné v čase vystavenia zmenky a tie sú

upravené v špeciálnom predpise, a to v Zmenkovom zák. Z úradnej moci môže skúmať jedine platnosť
zmenky, a to jej náležitosti, v súlade s § 75 uvedeného zák. Dodržanie všetkých náležitostí má zásadný
význam, pretože ak zmenka neobsahuje niektorú z náležitostí obsiahnutú v zmenkovom zák., nie je
zmenkou. Z predloženej zmenky vyplynulo, že miestom vystavenia zmenky bolo Mesto Rožňava, dátum
vystavenia - 13.10.2010, na sumu 1 205,01 €. V ďalšej časti zmenky sa nachádza text nasledovného

znenia: zaplatím za túto zmenku pri predložení na rad Pohotovosť s. r. o., IČO: 35 807 598, Pribinova
25, 811 09 Bratislava, zapísaná v Obchodnom registri Okresného súdu (ďalej len OS) Bratislava I.,
Oddiel: Sro, Vložka č.: 23636/B, tisícdvestopäť € 1 cent (zmenková suma slovom) a zmenkový úrok
0,25 % denne od 3.4.2011 (dátum začiatku úročenia - mesiac uviesť slovom), splatné: Pohotovosť s. r.
o., Pribinova 25, 811 09 Bratislava, bez protestu, na platenie predložiť v lehote 4 rokov od vystavenia.

Ďalšiu časť textu tvorili osobné údaje žalovaného, vyplnené ručne, jeho podpis a označenie č. zmluvy,
ku ktorej sa zmenka vzťahovala: 702700683. Na druhej strane zmenky sa nachádzal text Namiesto nás
na rad CD Consulting s. r. o., K Červenému dvoru 3269/25a, 130 00 Praha, Česká republika, IČO: 264
29 705 a súčasne tam bol odtlačok pečiatky Pohotovosť s. r. o. a podpis. Z obsahu zmenky je zrejmé,
že obsahovala všetky zák. predpokladané náležitosti vyplývajúce z § 75 Zák.č.191/50 Sb. o vlastnej

zmenke okrem údaju o splatnosti a takto Pohotovosť s. r. o., ako pôvodný veriteľ previedla zmenku
indosamentom /rubopisom/, o čom bol na druhej strane zmenky vykonaný písomný záznam, čím sa stal
majiteľom zmenky žalobca. Indosovaním tejto zmenky došlo k situácii, kedy pôvodná zmenka stratila
charakter zabezpečovacej zmenky a stala sa zmenkou na platenie. V súvislosti s indosovaním zmenky,
vyplýva z § 17 Zák.č.191/50 Sb. určitá právna situácia, ktorá by umožňovala žalovanému, žalovanému

zo zmenky, robiť majiteľovi zmenky námietky. Možnosť zmenkového dlžníka (žalovaného), vzniesť
relatívnu námietku voči novému majiteľovi zmenky (žalobcovi), je daná len vtedy, keď zmenkový dlžník
preukáže, že nový majiteľ zmenky konal v čase nadobúdania vedome na jeho škodu. V takom prípade
spočíva dôkazné bremeno na zmenkovom dlžníkovi, čiže na žalovanom. Nebolo preukázané, že by
žalovaný od vystavenia zmenky, ani po jej indosovaní, vzniesol nejaké námietky. Z týchto dôvodov teda

posudzovalzmenkuazáväzkyzozmenkypodľaZmenkovéhozák.Citovalznenie§4ods.6Zák.č.258/01
Z. z. o spotrebiteľských úveroch, účinného v čase vystavenia zmenky. Zák. o spotrebiteľských úveroch,
ktorý bol účinný v čase vystavenia zmenky, v cit. § 4 ods.6 vymedzuje určité pravidlo pre vyplnenie
zabezpečovacích zmeniek, ktoré súvisia so spotrebiteľským úverom. Z uvedeného ust. vyplýva, o.
i., aj to, že veriteľ zodpovedá za škodu, ktorá vznikne spotrebiteľovi porušením ods.6. Pokiaľ teda

pôvodný veriteľ zmenky (POHOTOVOSŤ s.r.o.) porušil povinnosti pri vyplňovaní zmenky vyplývajúcu z
4 ods.6 Zák. o spotrebiteľských úveroch a následne postúpil takú zmenku indosamentom na ďalšieho
nadobúdateľa, zodpovedá za škodu, ktorá týmto spôsobom vznikla. Z toho vyplýva aj právo spotrebiteľa
žalovaného, uplatniť si voči pôvodnému veriteľovi náhradu škody. Zdôrazňuje, že pri uplatňovaní práv
zo zmenky mal výlučne zmenkový dlžník povinnosť vznášať námietky, týkajúce sa prípadného porušenia

vyplňovacieho práva ku zmenke, príp. aj iné námietky, súvisiace so zmenkou. Žalovaný nevzniesol
žiadne námietky a teda - podľa jeho názoru - za predpokladu, že zmenková suma nebola doteraz úplne
uhradená, nárok žalobcu z titulu plnenia zmenkovej sumy považoval za dôvodný a opodstatnený vrátane
6 % zákonného ročného úroku z omeškania a zmenkovej odmeny. V prejednávanej veci si žalobca
uplatnil práva zo zmenky, ktorá neobsahuje údaj o jej splatnosti, avšak okrem údaju splatnosti obsahuje

všetky náležitosti predpísané v čl. I. § 75 Zák. zmenkového a šekového č.191/50 Sb. pre vlastnú
zmenku, preto nie je neplatná, keďže podľa čl. I. § 76 ods.2 zmenkového zák. o vlastnej zmenke, v ktorej
zmenke nie je údaj splatnosti platí, že je splatná na videnie. Zmenka na videnie je splatná pri predložení,
na platenie musí byť predložená do 1 roku od dátumu vystavenia, ale vystaviteľ môže túto lehotuskrátiť alebo určiť lehotu dlhšiu (čl. I. § 34 ods.1 v spojení s § 77 ods.1 Zmenkového zák.). V prípade
žalovanej zmenky určil vystaviteľ pre predloženie zmenky na platenie lehotu 4 roky odo dňa vystavenia.
Zo žaloby vyplýva, že remitent predložil žalovanému zmenku na platenie. Doložka bez protestu, ktorá

je na zmenke napísaná, zbavila remitenta povinnosti urobiť protest pre neplatenie a súčasne preniesla
dôkazné bremeno na preukázanie, že lehoty neboli dodržané na žalovaného (čl. I. § 46 ods.1 a 2 v
spojení s § 77 ods.1 zmenkového zák.). Za predloženie zmenky na platenie sa všeobecne uznáva aj
jej uplatnenie na súde. V zmenkách splatných na videnie môže vystaviteľ podľa čl. I. § 5 v spojení s
§ 77 ods.2 zmenkového zák. ustanoviť zúrokovanie zmenkovej sumy. Úroková miera bola v zmenke

uvedenásadzbou0,25%denne,t.j.91,25%ročne.Zmenkovýzák.výškuúrokovejmiery,ktorújemožné
ustanoviťvovistazmenke,neupravuje,jejurčenieponechávanavystaviteľa.Rovnakoneupravujekoniec
lehoty na úročenie, preto ak nie je v úrokovej doložke koniec úročenia stanovený, zmenková suma sa
úročí až do splatnosti zmenky, keďže od splatnosti až do zaplatenia dlhu preberá uhradzovaciu funkciu
postihový 6 % úrok. V prípade, ak zmenkový zák. ako osobitný predpis neobsahuje inú úpravu, platnosť
právnych úkonov, t.j. jednotlivých zápisov na zmenke sa spravuje všeobecnými ust. O. z. o právnych

úkonoch. Pri posudzovaní úrokovej miery v úrokovej doložke na zmenke je potrebné vychádzať z § 39
O. z., skúmať, či pre neprimeranú výšku úroku nie je právny úkon pre rozpor s dobrými mravmi neplatný.
Zmenkový úrok, rovnako ako úrok z pôžičky alebo úveru, plní funkciu odmeny za poskytnuté peňažné
prostriedky, preto jeho výška musí zodpovedať danému účelu. Za primeranú odplatu za poskytnutie
peňažných prostriedkov však nie je možné považovať ročný úrok, ktorý sa v podstate rovná dlžnej

istine alebo ju prevyšuje. Pri tomto závere vychádzal zo skutočnosti, že v čase vystavenia zmenky
boli úrokové sadzby uplatňované bankami pri spotrebiteľských a ostatných úveroch pre domácnosti
nižšie ako 14 % ročne (údaj zistený z internetovej stránky NBS), ktorú sadzbu, zmenkový úrok 0,25
% denne, resp. 91,25 % ročne, viacnásobne prevyšuje a preto úrokovú doložku na zmenke považoval
za neplatnú pre rozpor s dobrými mravmi podľa § 39 O. z. Žalobca zmenku nadobudol indosamentom

(rubopisom), stal sa jej riadnym majiteľom, preto môže podľa čl. I. § 48 ods.1 v spojení s § 77 ods.1
zmenkového zák. postihom žiadať od žalovaného zaplatenie 6 % úrokov odo dňa splatnosti zmenky
a odmenu vo výške 1/3 % zmenkovej sumy. Na absolútnu neplatnosť úrokovej doložky na zmenke,
podľa § 39 O. z. prihliadal ex offo, aj bez návrhu, preto žalobu ohľadom 0,25 % denného zmenkového
úroku zo zmenkovej sumy zamietol a žalovaného zaviazal len na zaplatenie 6 % ročného úroku zo

zmenkovej sumy odo dňa zročnosti zmenky, t. j. v danom prípade odo dňa nasledujúceho po doručení
žaloby žalovanému z dôvodu, že žalobca nepredložil dôkaz, kedy pred podaním žaloby sa stala zmenka
zročnou, preto žalobcovi 6 % ročný úrok z omeškania priznal od 20.6.2014, dňom nasledujúcim po
doručení žaloby žalovanému a nie od 23.5.2011, ako si to žalobca uplatnil v žalobe. Výrok o trovách
konania sa opiera o § 142 ods.2/ O. s. p. (jeho znenie cituje). Žalobca bol v konaní čiastočne úspešný, čo

do priznanej zmenkovej istiny 1 123,01 € a zmenkovej odmeny, bol však neúspešný v časti nepriznaného
zmenkového úroku 0,25 % denne z dlžnej sumy, čo niekoľkonásobne prevyšuje žalovanú istinu, preto
o náhrade trov konania rozhodol tak, že žiadnemu z účastníkov náhradu trov konania nepriznal s
poukazom na cit. ust.
3. Proti výroku, ktorým súd zamietol zmenkový úrok v sadzbe 0,25 % denne zo zmenkovej sumy, voči

výroku, ktorým súd zamietol 6 % ročný úrok do dňa doručenia žalobného návrhu žalovanému, ako aj voči
výroku o nepriznaní mu náhrady trov konania, podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie z dôvodu, že a)
konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci [§ 205 ods.2 písm. b)
O. s. p.]; b) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods.1 O. s. p. - účastníkovi konania sa postupom
súdu odňala možnosť konať pred súdom [§ 205 ods.2 písm. a) O. s. p. v spojení s § 221 ods1 písm. f) O.

s. p.]; c) rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci [§ 205 ods.2 písm. f) O.
s. p.]. K dôvodom odvolania bližšie uviedol: 1. Súd dospel k záveru, že dohodnutý zmenkový úrok 0,25
% denne je v rozpore s dobrými mravmi, a teda v tejto časti považuje zmenku za čiastočne neplatnú pre
rozpor s dobrými mravmi. 2. V tejto súvislosti je nevyhnutné uviesť, že zmenku vystavil žalovaný. Túto
dobrovoľne podpísal, pričom išlo o prejav jeho slobodnej vôle. Sadzba zmenkového úroku je napísaná

na zmenke a bola mu známa v čase vystavenia zmenky. Žalovaný teda mal vedomosť o tom, že sadzba
zmenkového úroku predstavuje 0,25 % denne a s takouto sadzbou zmenkového úroku jednoznačne
súhlasil. 3. V tejto súvislosti je na mieste poukázať na rozsudok Najvyššieho súdu (ďalej len NS) SR
5Obo 3/2008 z 22.10.2008 (z jeho odôvodnenia cituje). 4. Poukázal aj na rozsudok Nejvyššího soudu
ČR 25Cdo 1839/2000 z 22.8.2002 (uverejnený v Sbírke soudních rozhodnutí a stanovisek č.59/2004; aj

z jeho odôvodnenia cituje). 5. V okolnostiach rozhodnutia súdu je potrebné poukázať predovšetkým na
nespornosť jeho záväzku za zmenku zaplatiť. Nespornosť záväzku žalovaného za zmenku zaplatiť sa
nepochybne vzťahuje na celý záväzok obsiahnutý na zmenke, zmenkový úrok nevynímajúc. Záväzok
žalovaného zaplatiť aj zmenkový úrok je „tade“ platný a má byť priznaný v súdnom konaní. Zmenkovýúrok má byť priznaný o to viac, ak žalovaný žiadne námietky voči uplatnenej zmenke neformuloval.
6. Zároveň poukázal na podporu svojich tvrdení na doterajšie rozhodnutia OS v skutkovo a právne
obdobných veciach, v ktorých mu priznali nárok v plnom rozsahu, a to konkrétne: rozsudok OS Lučenec

13C/88/2013 z 13.2.2014, OS Revúca 3C/8153/2013 zo 6.3.2014 a OS Martin 8C/198/2013 z 11.2.2014
(z ich odôvodnenia cituje). 7. Zároveň poukázal aj na rozsudok Krajského súdu Nitra 5Co/16/2010 z
3.2.2010, v ktorom súd vyslovil, že zmluvná pokuta (ďalej len pokuta) 0,25 % z istiny za každý deň
omeškania nie je neprimeraná vzhľadom na účel, ktorý pokuta ako zabezpečovací inštitút zabezpečuje.
Uvedený rozsudok sa síce týka inštitútu pokuty, avšak ide o majetkovú sankciu, ktorá má zabezpečiť,

aby zmluvná strana zaplatila riadne a včas, a v prípade, ak sa tak nestane, slúžila ako sankcia sa
nedodržaniezmluvnýchpodmienok.Vzmenkenapísanýzmenkovýúrokmárovnakúfunkciuakopokuta,
a preto je uvedené rozhodnutie aplikovateľné na tento spor. Cituje z odôvodnenia uvedeného rozsudku.
8. Súd zároveň dospel k záveru, že žalovaný je, o. i., povinný k zaplateniu 6 % ročného úroku zo
zmenkovej sumy odo dňa zročnosti zmenky, t.j. v danom prípade odo dňa nasledujúceho po doručení
návrhu žalovanému z dôvodu, že nepredložil dôkaz, kedy pred podaním návrhu mu predložil zmenku k

zaplateniu. 9. Vzhľadom na to, že súd nedoručil riadne vyjadrenie žalovaného na tlačive C a tým zmaril
možnosť na jeho vyjadrenie v konaní pred súdom a ak žalovaná tvrdí, že predložené doklady o úhradách
predstavujú platby na zmenku, žiada, aby svoje tvrdenie v konaní preukázala, a to predovšetkým
tým, že preukáže že zmenka bola v čase jednotlivých úhrad už splatná, teda už bola žalovanému
predložená na platenie. Zdôrazňuje, že dôkazné bremeno na preukázanie týchto skutočností leží na

pleciach žalovaného 10. „Ppísal“ okolnosti predloženia zmenky na platenie v samotnom návrhu na
uplatnenie pohľadávky, a to v bode 8.1 v 3. odseku, pričom zároveň vysvetlil, že keďže zmenková listina
je opatrená doložkou bez protestu indosant nenechal uvedené skutočnosti zistiť verejnou listinou. 11.
V tejto súvislosti je nevyhnutné poukázať na to, že mu nie je známe, že by niektorý z účastníkov túto
skutočnosť namietal, resp. spochybňoval. Nejde teda o spornú skutočnosť. Zároveň poukázal na to, že

aj v prípade, že by žalovaný (nie súd, ktorý nie je oprávnený v konaní vznášať hmotnoprávne námietky)
takú námietku vzniesol, dôkazné bremeno by v takej situácii ležalo na ňom a to s poukazom na čl. I § 46
ods.1 a 2 v spojení s § 77 ods.1 zmenkového a šekového zák. II. S poukazom na uvedenú argumentáciu
žiadal zmeniť rozsudok tak, že sa návrhu na uplatnenie pohľadávky v celom rozsahu vyhovie a prizná sa
mu náhrada trov odvolacieho konania: 61,41 € bez DPH za podané odvolanie a 8,04 € bez DPH režijný

paušál. Príloha: Rozsudok OS Revúca 3C 153/2013 zo 6.3.2014, Rozsudok OS Lučenec 13C 88/2013
z 13.2.2014, Rozsudok OS Martin 8C 198/2013.
4. Žalobca podaním (č.l.66) z 21.12.2015, označeným Vec: Čiastočné späťvzatie podanej žaloby a
s ním súvisiaca zmena petitu a došlým súdu 22.12.2015, oznámil, že podáva nasledovné čiastočné
späťvzatie žaloby. Citujúc znenie § 96 ods.1 O. s. p. uviedol: Na základe uvedeného berie svoju žalobu

čiastočne späť a to v rozsahu zmenkového úroku 0,19 % denne v časti uplatneného zmenkového
úroku 0,25 % denne, čím si uplatňuje v tomto konaní len zmenkový úrok 0,06 % denne. Teda viac
neuplatňuje zmenkový úrok 0,25 % denne, ale žiada priznať zmenkový úrok len v časti 0,06 % denne.
Ostatné časti žaloby a petitu ponecháva bez zmeny. S poukazom na uvedené skutočnosti žiada,
podľa čl.7 „Nariadenie“ Európskeho parlamentu a Rady (ES) č.861/2007 vydať rozsudok v zmysle

žaloby, v nadväznosti na ďalšie prípadné späťvzatia a v nadväznosti na toto späťvzatie. Vzhľadom
na uvedené a na skutočnosť, že zmenka je platná, uplatnený nárok je v celom rozsahu dôvodný,
žiada žalobe v celom rozsahu vyhovieť. Zosúladil svoj postup s názorom NS SR, ktorý vyjadril v
zjednocujúcom stanovisku z 20.10.2015 č:93 a keďže tak došlo k odstráneniu týmto súdom označených
hmotnoprávnych prekážok a iné v názore súd nedefinoval, očakáva, že napriek značenému zdržaniu

oproti lehote definovanej pre vydanie rozhodnutia v čl.7 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady
(ES) č.861/2007, ktorým sa ustanovuje európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu súd vydá
rozsudok v skrátenom konaní bez ďalšieho zdržania. Zbytočné plynutie času generuje na jeho strane
majetkovú škodu vyvoditeľnú voči zodpovedným subjektom.
5. Podľa § 474 CSP tento zákon nadobúda účinnosť 1. júla 2016.

6. Podľa § 470 ods.1 CSP ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom
nadobudnutia jeho účinnosti.
7. Podľa ods.2 prvá veta cit. ust. právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia
účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.
8. Podľa § 63 ods.1 CSP ak strana zomrie počas konania skôr, ako sa konanie právoplatne skončí, súd

posúdi podľa povahy sporu, či má konanie zastaviť, alebo či v ňom môže pokračovať.
9. Podľa ods.2 cit. ust. v konaní súd pokračuje najmä vtedy, ak ide o majetkový spor. Súd rozhodne, že
v konaní pokračuje s dedičmi strany, prípadne s tými, na ktorých podľa výsledku dedičského konania
prešlo právo alebo povinnosť, o ktorú v konaní ide, a to len čo sa skončí konanie o dedičstve.10. Podľa § 65 ods.1 CSP právny nástupca podľa § 63 prijíma stav konania ku dňu zániku procesnej
subjektivity svojho predchodcu.
11. Podľa ods.2 cit. ust. procesné lehoty sa zánikom procesnej subjektivity prerušujú.

12. Podľa ods.3 cit. ust. právnemu nástupcovi podľa odseku 1 začne plynúť nová procesná lehota
doručením uznesenia podľa § 63.
13. Podľa § 66 CSP ak strata procesnej subjektivity nastane až po vyhlásení rozhodnutia, ktorým sa
konanie končí, postupuje súd podľa § 63; vyhláseným rozhodnutím zostáva súd viazaný.
14. Súd zistil (správa Obce Štítnik z 10.12.2014 na č.l.59), že pôvodná žalovaná zomrela 9.8.2014.

15. Z uznesenia OS Rožňava 4D/239/2014 z 25.1.2018 (č.l.83-84), právoplatného 27.4.2018, bolo
zistené, že dedičkou po pôvodnej žalovanej je jej matka O. Y., I.. Ď., nar.7.5.1947, r. č. 475507/750,
Štítnik, Malá Maša 45 (ďalej len žalovaná), ktorá dedičstvo neodmietla, preto bolo v konaní pokračované
s ňou, ako dedičkou pôvodnej žalovanej.
16. Z uznesenia OS Rožňava 4D/239/2014 z 25.1.2018 bolo súčasne zistené, že dedičstvo je predlžené
sumou 884,72 €.

17. Žalovaná, potom ako jej bolo doručené písomné vyhotovenie napadnutého rozsudku, vo vyjadrení
(č.l.76), došlom súdu 29.11.2017, uviedla: Moja dcéra J. Y. je zosnulá a ja som sa vzdala jej dedičstva.
Na základe tejto skutočnosti nerozumiem zaslaniu spomínanej výzvy, keďže daný záväzok je voči mojej
osobe neoprávnený. Žiadam Vás o zrušenie daného záväzku voči mojej osobe, keďže vzdaním sa
dedičstva neprechádzajú na moju osobu žiadne záväzky zosnulej.

18. Podanie žalovanej bolo podľa § 124 ods.1 CSP (Každé podanie sa posudzuje podľa jeho obsahu)
posúdené ako jej odvolanie proti rozsudku.
19. Podľa § 370 ods.1 CSP ak je žaloba vzatá späť po rozhodnutí súdu prvej inštancie, ale skôr, ako
rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť, odvolací súd rozhodne o pripustení späťvzatia.
20. Podľa ods.2 cit. ust. súd späťvzatie žaloby nepripustí, ak s tým protistrana z vážnych dôvodov

nesúhlasí. Ak späťvzatie žaloby pripustí, odvolací súd zruší rozhodnutie súdu prvej inštancie a konanie
zastaví.
21.Podľaods.3cit.ust.akježalobavzatáspäťsčasti,použijúsaustanoveniapredchádzajúcichodsekov
primerane.
22. Čiastočné späťvzatie žaloby bolo žalovanej doručené 24.11.2017 (doručenka pri č.l.74, avšak sa k

nemu nevyjadrila.
23. Odvolací súd bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods.1 CSP - na prejednanie odvolania nariadi
odvolací súd pojednávanie vždy, ak je potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie alebo to vyžaduje
dôležitý verejný záujem) prejednal odvolanie v rozsahu vyplývajúcom z § 379 CSP, pripustil späťvzatie
žaloby v časti zmenkového úroku 0,19 % denne, zrušil rozsudok v uvedenej časti a konanie zastavil,

rozsudokvovýrokuozamietnutížalobyvprevyšujúcejčastipotvrdilpodľa§387ods.1CSP,lebojevecne
správny, aj jeho dôvody sú správne, preto sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozsudku, na čom nič nemení ani odvolanie a vo výroku, ktorým bola pôvodnej žalovanej uložená
povinnosť zaplatiť žalobcovi zmenkovú sumu 1 123,01 € spolu so 6 % ročným úrokom od 20.6.2014 do
zaplatenia a zmenkovú odmenu vo výške 1/3 % zmenkovej sumy, teda 4,02 €, všetko v lehote 3 dní od

právoplatnosti rozsudku, podľa § 388 CSP zmenil, lebo neboli splnené podmienky na jeho potvrdenie ,
ani na jeho zrušenie.
24. Ani jeden z uplatnených odvolacích dôvodov nie je daný.
25. Odvolacím dôvodom upraveným v § 205 ods.2 O. s. p. zodpovedajú (v základných rysoch) odvolacie
dôvody podľa § 365 ods.1 CSP.

26. Podľa § 221 ods.1 O. s. p. súd rozhodnutie zrušil, len ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí
do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom
konania, c) účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d) v tej istej veci
sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) sa nepodal návrh
na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, f) účastníkovi konania sa postupom súdu odňala

možnosť konať pred súdom, g) rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže
namiesto samosudcu rozhodoval senát, h) súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil tým, že
nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav, i) sa rozhodlo bez
návrhu, nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli alebo ak také dôvody
neexistovali a j) bol odvolacím súdom schválený zmier.

27. Odňatím možnosti konať pred súdom sa rozumel procesný postup alebo aj rozhodnutie súdu, v
dôsledku ktorého účastník nemohol uplatniť konkrétne procesne práva priznané mu O. s. p.
28. Podľa ustálenej súdnej praxe inými vadami, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo
veci [§ 205 ods.2 písm. b) O. s. p., teraz § 365 ods.1 písm. d) CSP] sú všetky vady prejavujúce sa vchybnom postupe súdu prvej inštancie pri dokazovaní, v nesprávnom posudzovaní procesných otázok,
ktoré neboli predmetom samostatného rozhodovania, v chybnom poučovaní strán sporu a v ďalších
nedostatkoch v jeho činnosti, ku ktorým došlo v priebehu konania alebo v súvislosti s rozhodovaním,

pričom spôsobilým odvolacím dôvodom nie sú bez ďalšieho, ale len vtedy, ak sú dôsledkom takého
porušovania predpisov procesného práva, ktoré mohlo mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.
29. Žalobcom v odvolaní uvedené skutočnosti neumožňujú záver, žeby mu bola odňatá možnosť konať
pred súdom a, žeby konanie na súde prvej inštancie bolo takou inou vadou postihnuté.
30. Právnym posúdením je činnosť súdu prvej inštancie, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na

zistený skutkový stav, t. zn. vyvodzuje zo skutkového zistenia, aké práva a povinnosti majú účastníci
podľa príslušného právneho predpisu a nesprávnym právnym posúdením veci je jeho omyl pri aplikácii
práva na zistený skutkový stav (skutkové zistenie), pričom o mylnú aplikácii právnych predpisov ide, ak
použil iný právny predpis, než ktorý mal správne použiť alebo aplikoval správny predpis, ale nesprávne
ho vyložil, príp. ho na daný skutkový stav inak nesprávne aplikoval (z podradenia skutkového stavu
pod právnu normu vyvodil nesprávne právne závery o právach a povinnostiach účastníkov konania) a

použitie správneho ust. neznamená iba opísanie jeho dikcie, ale i jeho správne priradenie k zistenému
skutkovému stavu alebo inak vyjadrené posúdením veci po právnej stránke treba rozumieť výklad
o tom, z ktorých ust. zák. alebo iného právneho predpisu vychádzal (prečo pod tieto ust. podradil
zistený skutkový stav) a ako ho príp. vyložil, a výklad o tom, aké majú účastníci na základe zisteného
skutkovéhostavupodľatýchtoust.vovzťahukpredmetukonaniaprávaapovinnostiaakobolapretovec

rozhodnutá. Použitie správneho ust. neznamená iba opísanie jeho dikcie, ale i jeho správne priradenie
k zistenému skutkovému stavu.
31. Súd, pokiaľ žalobu v prevyšujúcej časti zamietol, použil správny právny predpis, správne ho aj vyložil
a na daný skutkový stav ho i správne aplikoval, t. zn. z podradenia skutkového stavu pod právnu normu
vyvodil správne závery o právach a povinnostiach strán sporu.

32. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku možno doplniť (§ 387 ods.3 CSP): Vzhľadom
na to, že na zmenke (fotokópia na č.l.7) je uvedené č. spotrebiteľskej zmluvy, žalobca pri nadobudnutí
zmenky vedel, že ide o zmenku na rad, ktorá v zásade zbavuje dlžníka možnosti uplatniť voči novému
majiteľovi zmenky námietky podľa § 17 zák.č.191/50 Sb. Zákona zmenkového a šekového a z údaja
o č. zmluvy (tzv. hodnotová doložka, informujúca o kauzálnom vzťahu vedúcemu k použitiu zmenky

a okolností svojich vzťahov k remitentovi musel vedieť, že zmenka sa týka spotrebiteľského vzťahu),
výkon práva žalobcu je tak v rozpore s dobrými mravmi podľa § 3 ods.1 O. z. (Výkon práv a
povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv
a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi), ako aj so zák.č.258/01 Z. z. v
znení účinnom od 1.1.2008 do 31.12.2010, pretože indosácia zmenky zabezpečujúcej záväzok dlžníka

zo spotrebiteľskej zmluvy je - v posudzovaných okolnostiach prejednávanej veci - v rozpore s § 4 ods.6,7
cit. zák.č.258/01 Z. z.
33. Napadnutý rozsudok, pokiaľ ním bola žaloba zamietnutá v prevyšujúcej časti, je v úplnom
súlade s ustálenou rozhodovacou súdnou praxou (§ 393 ods.3 CSP) formulovanou v SPOLOČNOM
STANOVISKU občianskoprávneho kolégia NS SR a obchodnoprávneho kolégia NS SR z 20.10.2015

k postupu súdov nižšieho stupňa vo veciach návrhov s uplatneným právom zo zmenky vo vzťahu k
ochrane spotrebiteľa, uverejneným pod č. 93/2015 v Zbierke stanovísk NS a súdov SR 8/2015.
34. Z uznesenia OS Rožňava 4D/239/2014 z 25.1.2018 bolo tiež zistené, že dedička - žalovaná na
pojednávaní 18.1.2017 navrhla vydať uznesenie podľa § 175p ods.1 O. s. p., podľa ktorého účastníci sa
môžu dohodnúť o tom, že predlžené dedičstvo sa prenechá veriteľom na úhradu dlhov.

35. Podľa § 470 ods.1 O. z. dedič zodpovedá do výšky ceny nadobudnutého dedičstva za primerané
náklady spojené s pohrebom poručiteľa a za poručiteľove dlhy, ktoré na neho prešli poručiteľovou
smrťou.
36. Keďže bolo zistené, že žalovaná nenadobudla po dedičke - pôvodnej žalovanej žiadne dedičstvo,
nezodpovedá ani za jej prípadné dlhy, preto musel byť napadnutý rozsudok vo výroku, ktorým bolo

žalobe sčasti vyhovené zmenený a žaloba musela byť zamietnutá.
37. Podľa § 396 ods.1 CSP ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj
na odvolacie konanie.
38. Podľa ods.2 cit. ust. ak odvolací súd zmení rozhodnutie, rozhodne aj o nároku na náhradu trov
konania na súde prvej inštancie.

39. Podľa § 255 ods.1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
40. Podľa ods.2 cit. ust. ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne
rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.41. Podľa § 262 ods.1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.
42. Žalobca nemal v spore úspech a žalovaná žiadne trovy neuplatnila, preto bolo vyslovené, že žiadna

zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
43. Pomer hlasov, akým bolo rozhodnutie prijaté: 3 hlasy za (§ 393 ods.2 druhá veta CSP).

Poučenie:

Proti rozsudku odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní
vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať
pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej
veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený
sudcaalebonesprávneobsadenýsúd,alebof)súdnesprávnymprocesnýmpostupomznemožnilstrane,

aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces.
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom
rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom

súde.
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba,
ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej
zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c)
dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania.
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto

ustanovení.
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada.
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci.
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,

a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia.
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom.
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania.
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany

okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania.