Rozsudok ,
Potvrdené, Prvostupňové nenapadnuté opravnými… Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 10. máj 2017

Súd: Okresný súd Rožňava
Spisová značka: 12Csp/18/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7816206286
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 05. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Edita Kušnírová

ECLI: ECLI:SK:OSRV:2017:7816206286.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Rožňava, sudkyňou JUDr. Editou Kušnírovou, v právnej veci žalobkyne: R. Q., S..

XX.XX.XXXX, M. Š., H. XXX, zast. JUDr. Iveta Višňovská, advokátka, so sídlom Spišská Nová Ves,
Radničné námestie 4, proti žalovanému: Profi Credit Slovakia, a.s., so sídlom Bratislava, Pribinova
25, IČO: 35 792 752, zast. Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., so sídlom Bratislava,
Kubániho 16, o určenie bezúročnosti Zmluvy o revolvingovom úvere, takto

r o z h o d o l :

I. Súd určuje, že spotrebiteľský úver poskytnutý na základe Zmluvy o revolvingovom úvere č.
8500033625 zo dňa 25.10.2013, uzatvorený medzi spoločnosťou PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., so
sídlom Pribinova 25, 924 96 Bratislava 26, IČO: 35 792 752 a Radoslavou Psotkovou, nar. 14.03.1974,

trvale bytom Lesná 289, 049 32 Štítnik, je bezúročný a bez poplatkov.

II. Súd určuje za absolútne neplatné neprijateľné podmienky uvedené v Zmluve o revolvingovom úvere
č. 8500033625 zo dňa 25.10.2013, uzatvorenej medzi spoločnosťou PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., so
sídlom Pribinova 25, 924 96 Bratislava 26, IČO: 35 792 752 a Radoslavou Psotkovou, nar. 14.03.1974,
trvale bytom Lesná 289, 049 32 Štítnik:
a.) v časti zmluvnej podmienky o údaji ročnej úrokovej sadzby úveru: 70,01 % a RPMN: 68,86 % v článku

6 Zmluvy o revolvingovom úvere č. 8500033625 zo dňa 25.10.2013,
b.) v časti bodu 13.2. Zmluvných dojednaní Zmluvy o revolvingovom úvere č. 8500033625 zo dňa
25.10.2013 v znení: "V prípade omeškania Dlžníka so splácaním úveru alebo akéhokoľvek peňažného
záväzku podľa tejto Zmluvy o RÚ je Veriteľ ďalej oprávnený predložiť platiteľovi mzdy Dlžníka,
Spoludlžníka 1 a Spoludlžníka 2 Dohodu o zrážkach zo mzdy a domáhať sa uspokojenia svojej
pohľadávky zrážkami zo mzdy.".
c.) v časti bodu 14.1. Zmluvných dojednaní Zmluvy o revolvingovom úvere č. 8500033625 zo dňa
25.10.2013 v znení: "V prípade omeškania Dlžníka (Spoludlžníka 1, Spoludlžníka 2) s úhradou splátky

úveru alebo jej časti je Dlžník (Spoludlžník 1, Spoludlžník 2) povinný zaplatiť Veriteľovi zmluvnú pokutu
vo výške 0,065 % z dlžnej sumy za každý deň omeškania (t. j. 23,725 % p.a.). Ak sa z dôvodu omeškania
Dlžníka (Spoludlžníka 1, Spoludlžníka 2) s úhradou splátky o viac ako tri mesiace stali podľa článku
13. ods. 13.1 písm. a.) tejto Zmluvy o RÚ okamžite splatnými všetky záväzky Dlžníka (Spoludlžníka 1,
Spoludlžníka 2) podľa tejto zmluvy, je Dlžník (Spoludlžník 1, Spoludlžník 2) povinný zaplatiť zmluvnú
pokutu v výške 0,065 % dlžnej sumy za každý deň omeškania (t.j. 23,725 % p.a.).".

III. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni sumu 1.410,14 Eur, a to v lehote troch dní odo dňa
právoplatnosti rozsudku.

IV. Vo zvyšujúcej časti súd žalobu zamieta.

V. Súd priznáva žalobkyni náhradu trov konania v rozsahu 75 %, ktorú bude povinný zaplatiť žalovaný.
O výške náhrady trov rozhodne súd po právoplatnosti rozsudku samostatným rozhodnutím. o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa sa podanou žalobou domáhala určenia bezúročnosti a bezpoplatkovosti Zmluvy o
revolvingovom úvere č. 8500033625 zo dňa 18.10.2013 (ďalej len „Zmluva o RÚ“), uzatvorenej medzi

spoločnosťou Profi Credit Slovakia, s. r. o., Bratislava a žalobkyňou. Súčasne sa domáhala určenia
absolútne neplatných neprijateľných podmienok, a to v časti zmluvnej podmienky o údaji ročnej úrokovej
sadzby úveru, v časti 13.2 Zmluvných dojednaní Zmluvy o RÚ, týkajúcej sa oprávnenia veriteľa predložiť
platiteľovi mzdy Dohodu o zrážkach zo mzdy a domáhať sa uspokojenia svojej pohľadávky zrážkami
zo mzdy a v časti sankcií za omeškanie dlžníka spočívajúcej v zmluvnej pokute vo výške 0,065 %
denne. Okrem toho sa žalobkyňa domáhala vydania bezdôvodného obohatenia vo výške 1.410,14 Eur

a primeraného finančného zadosťučinenia vo výške 1.000,- Eur. Súčasne so žalobou podala aj návrh
na nariadenie neodkladného opatrenia (ďalej len „NO“).
2. Uznesením č.k.12Csp/18/2016 - 27 zo dňa 03.10.2016 súd rozhodol o návrhu na vydanie NO tak, že
nariadil žalovanému, aby sa voči žalobkyni zdržal výkonu zrážok zo mzdy v zmysle bodu 13.2 Zmluvných
dojednaní Zmluvy o revolvingovom úvere č. 8500033625 zo dňa 25.10.2013 v celom rozsahu, do doby

právoplatného skončenia konania o určenie bezúročnosti úverovej zmluvy na Okresnom súde Rožňava,
vedenej pod sp. zn. 12Csp/18/2016.

3. Žalobu odôvodnila tým, že na základe Zmluvy o RÚ žalobkyňa zaplatila žalovanému spolu sumu
2.542,65 Eur (33 splátok po 77,05 Eur mesačne), a to aj formou vykonávaných zrážok zo mzdy,

prostredníctvom zamestnávateľa žalobkyne, W. Ú. Č.. XXXX R.. I napriek tomu, že na základe Zmluvy
o RÚ mal byť poskytnutý úver vo výške 1.500,- Eur, v skutočnosti poskytol žalovaný žalobkyni len sumu
1.132,51 Eur, pretože si už v čase uzavretia Zmluvy o RÚ žalovaný odpočítal sumu 367,49 Eur, ako
odplatu za poskytnutie služby spočívajúcej v možnosti odkladu splatnosti splátok. V čase uzavretia
Zmluvy o RÚ žalovaný nemohol vedieť, či takúto službu klient vôbec využije.

4. Žalobkyňa poukázala na neprijateľné podmienky vyplývajúce zo Zmluvy o RÚ, a to na neprijateľnú
podmienku uvedenú v Zmluvných dojednaniach, v bode 13.2, v zmysle ktorej bol veriteľ oprávnený
predložiť platiteľovi mzdy dlžníka Dohodu o zrážkach zo mzdy a domáhať sa uspokojenia pohľadávky
prostredníctvom týchto zrážok. V súvislosti s Dohodou o zrážkach zo mzdy, žalobkyňa trvala na tom,
že Dohoda o zrážkach zo mzdy, ktorá mala byť súčasťou Zmluvných dojednaní Zmluvy o RÚ, uzavretej

dňa 25.10.2013, je neplatná. Pre zabezpečenie záväzkov spotrebiteľa je neprípustné zabezpečenie
uspokojenia pohľadávky, alebo záväzku zo spotrebiteľskej zmluvy Dohodou o zrážkach zo mzdy a z
iných príjmov v prospech predávajúceho, s výnimkou, že by bola uzavretá Dohoda vo forme osobitnej
listiny a spotrebiteľ by bol poučený o dôsledkoch jej uzavretia a mal by možnosť ju odmietnuť. Podľa
vedomostí žalobkyne Dohoda o zrážkach v tomto prípade nebola uzatvorená vo forme samostatnej

listiny, nebola individuálne vyjednaná a teda žalovaný nemá právo na uplatnenie takej pohľadávky voči
spotrebiteľovi. Žalobkyňa podpisovala so žalovaným len úverovú zmluvu a nie vopred pripravené iné
zmluvné dojednania.
5. Dôvodom pre vyslovenie neprijateľnosti zmluvných podmienok je tiež, že veriteľ - žalovaný požadoval
od spotrebiteľa - žalobkyne, aby zaplatila neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením

jej záväzku. Išlo o úpravu v bode 14. Zmluvných dojednaní Zmluvy o RÚ, v zmysle ktorého sa poskytnutý
úver zabezpečil viacerými sankciami, a to zmluvnou pokutou vo výške 0,065 % denne z dlžnej sumy
(23,725 % ročne) pre prípad omeškania so splácaním splátky úveru alebo jeho časti. Súčasťou tejto
úpravy bola aj zmluvná pokuta vo výške 0,065 % dlžnej sumy denne, pre prípad omeškania s úhradou
splátky úveru o viac ako tri mesiace, kedy nastane okamžitá splatnosť všetkých záväzkov. V prípade

zmluvnej pokuty je obligatórnou náležitosťou jej písomná forma. Platná dohoda o zmluvnej pokute musí
spĺňaťvšetkynáležitostiurčenépreplatnosťprávnychúkonov.Vtomtoprípadebolouvedenédojednanie
len súčasťou Zmluvných dojednaní k predmetnej úverovej zmluve, pre platnosť Dohody bol potrebný
podpis spotrebiteľa žalobkyne (Nález Ústavného súdu ČR zn. I. ÚS 3512/11 z 11.11.2013).
6. Žalobkyňa poukázala v súvislosti s existujúcou nerovnováhou v právach a povinnostiach uvedených

zmluvných strán na ust. § 53 ods. 1 OZ a tiež ust. § 53 ods. 4 písm. k.) OZ, v zmysle ktorého sa za
neprijateľné podmienky v spotrebiteľskej zmluve považujú ustanovenia, ktoré požadujú od spotrebiteľa,
ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením
jeho záväzku. Žalobkyňa poukázala na ustálenú judikatúru a systém ochrany zavedený Smernicou
Rady č. 93/13/EHS o nekalých zmluvných podmienkach, ktorá vychádza z myšlienky, že spotrebiteľ

sa v porovnaní s predajcom alebo dodávateľom nachádza v znevýhodnenom postavení, pokiaľ ide ovyjednávaciu silu, ako aj úroveň informovanosti, a táto situácia ho vedie k pristúpeniu na podmienky
pripravené vopred predajcom, bez toho, aby mohol ovplyvniť ich obsah /rozsudky Súdneho dvora EÚ:
zo dňa 27.06.2000 účastníci Oceáno Grupo Editorial a Salvat Editores zn. C 240/98 až C 244/98; zo

dňa 26.10.2006 účastníci Mostaza Claro, C-168/05 Zb. I-10421, bod 25).
7. Žalobkyňa namietala spotrebiteľskú úverovú zmluvu, aj z hľadiska výšky úrokovej sadzby, ktorá bola
v Zmluve o RÚ uvedená vo výške 70,01 %, čo je neprimerané k hodnote priemernej úrokovej sadzby
pri nových úveroch, so splatnosťou od 1 do 5 rokov v období uzavretia Zmluvy o RÚ. V tom čase bola
priemerná úroková sadzba podľa NBS vo výške 15,10 %. Z toho vyplýva, že úroková sadzba uvedená

v Zmluve o RÚ niekoľkonásobne prevyšuje primeranú cenu porovnateľných úverov. Takéto dojednanie
je v rozpore s dobrými mravmi v Zmluve o RÚ. Táto skutočnosť vedie k tomu, že časť dojednania o
úrokovej sadzbe je absolútne neplatným právnym úkonom v zmysle ust. § 39 Občianskeho zákonníka
(ďalej len „OZ“).
8. Uzavretá úverová zmluva neobsahovala náležitosti, ktoré vyžaduje Zákon o spotrebiteľských úveroch,
v ust. § 9 ods. 2; absentoval údaj o dobe trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere, termín konečnej

splatnosti spotrebiteľského úveru, splátky nezodpovedali uvedenému ustanoveniu, pretože Zmluva o
RÚ mala obsahovať nielen výšku, počet, termíny splátok istiny, ale aj úrokov a iných poplatkov,
prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými
sadzbami úveru. Už uvedené skutočnosti spôsobujú, že poskytnutý spotrebiteľský úver je považovaný
za bezúročný a bezpoplatkový. Uvedená Zmluva o RÚ bola uzavretá medzi žalobkyňou a žalovaným

vo forme typovej štandardnej formulárovej zmluvy, ktorú používa žalovaný vo viacerých prípadoch a z
toho dôvodu podľa názoru žalobkyne je problematické individuálne vyjednávanie zmluvných podmienok.
Zmluva o RÚ, tak ako je koncipovaná, nezabezpečuje rovnosť a vyváženosť zmluvného vzťahu medzi
veriteľom a dlžníkom, práve pre neprijateľnosť zmluvných podmienok.
9. V prípade vyhlásenia úverovej zmluvy za bezúročnú a bezpoplatkovú, si žalobkyňa uplatnila vydanie

bezdôvodnéhoobohateniavovýške1.410,14Eur,ktorépredstavujerozdielmedziskutočneposkytnutou
výškou úveru a sumou, ktorú žalobkyňa doposiaľ žalovanému uhradila.
10. Naliehavý právny záujem o určenie bezúročnosti a bezpoplatkovosti predmetnej úverovej zmluvy
odôvodnila tým, že potrebuje vyriešiť otázku výšky jej skutočného záväzku voči žalovanému.
11. Proti porušeniu práva a povinností vyplývajúce z ust. § 3 Zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane

spotrebiteľa, sa môže spotrebiteľ proti porušiteľovi domáhať ochrany svojho práva. Spotrebiteľ, ktorý na
súde úspešne uplatní porušenia práva alebo povinnosti vyplývajúcej zo zákona, má právo na primerané
finančné zadosťučinenie od toho, kto za porušenia práva alebo povinnosti zodpovedá.
12. Písomným podaním dňa 06.04.2017 rozšírila žalobkyňa žalobný petit o alternatívny petit, v znení:
Súd určuje, že spotrebiteľský úver poskytnutý na základe Zmluvy o revolvingovom úvere č. 8500033625

zodňa25.10.2013uzatvorenejmedzispoločnosťouPROFICREDITSlovakia,s.r.o.,sosídlomPribinova
25, 924 96 Bratislava 26, IČO: 35 792 752 a R. Q., S.. XX.XX.XXXX, N. M. H. XXX, XXX XX Š., je
bezúročný a bez poplatkov, alternatívne súd určuje Zmluvu o revolvingovom úvere č. 8500033625 zo
dňa 25.10.2013 uzatvorenú medzi spoločnosťou PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., so sídlom Pribinova
25, 924 96 Bratislava 26, IČO: 35 792 752 a R. Q., S.. XX.XX.XXXX, N. M. H. XXX, XXX XX Š., za

neplatnú. Súd pripustil uznesením č.k.12Csp/18/2016 - 61 zo dňa 20.04.2017 zmenu žaloby v znení ako
bolo navrhnuté v písomnom podaní zo dňa 10.04.2017.
13. Po doručení upravenej žaloby žalovaný uplatnil námietku miestnej nepríslušnosti, s poukazom na
to, že sa jedná o vydanie bezdôvodného obohatenia. Ide o nárok, ktorý nie je upravený spotrebiteľským
právnym režimom, z toho dôvodu žalovaný navrhol, aby Okresný súd Rožňava postúpil miestne

príslušnému súdu, Okresnému súdu Bratislava I.
14. Súčasne žalovaný namietol nepreukázanie naliehavého právneho záujmu, ktorý je podmienkou
preto, aby sa určovacie spory neviedli zbytočne. Popieral tvrdenie žalobkyne o neprijateľných zmluvných
podmienkach.
15. V súvislosti s námietkou neprípustnosti výkonu zrážok zo mzdy z dôvodu údajného zahrnutia Dohody

o zrážkach zo mzdy do obsahu Zmluvných dojednaní uviedol, že túto námietku považuje za zavádzajúcu
a klamlivú. Dohoda o zrážkach bola uzavretá vo forme samostatnej listiny, ktorú predložil žalovaný ako
listinný dôkaz. Žalobkyňa teda o uzavretí Dohody o zrážkach zo mzdy vedela. Z tvrdení žalobkyne
nevyplynulo, že nemala možnosť Dohodu o zrážkach prečítať, alebo oboznámiť sa s jej obsahom. V
tej súvislosti poukázal na rozhodnutie NS SR č.k. 3Cdo/81/2011, z ktorého vyplýva súdny výklad o

ustanovení právneho úkonu. Okrem použitého výkladu gramatického a logického, súd má posúdiť z
vykonaného dokazovania skutočnú vôľu strán v čase uzatvárania zmluvy. Výkladom možno zisťovať
len obsah právneho úkonu, nemožno ním dopĺňať prejav vôle a takto musí súd postupovať aj v daných
prípadoch, pokiaľ účastníci záväzkového vzťahu vo svojich prednesoch alebo výpovediach interpretujúzmluvné dojednanie odlišným spôsobom. Žalovaný zdôraznil, že žalobkyňa vedela, že uzatvára Dohodu
o zrážkach spolu so Zmluvou. Nemala voči nej výhrady, ani neprejavila nesúhlas. Ochrana spotrebiteľa
je založená na ochrane priemerného spotrebiteľa, toto chápane zabezpečuje zachovanie prvku právnej

istoty aj pre dodávateľa, pričom spotrebiteľa nezbavuje povinnosti konať s primeranou a očakávateľnou
mierou opatrnosti, obozretnosti a zodpovednosti za vlastné konanie.
16. K okolnostiam uzavretia Zmluvy o RÚ uviedol žalovaný, že Oznámenie veriteľa o schválení úveru
dlžníkovi predstavuje nielen potvrdenie akceptácie návrhu na uzavretie Zmluvy, ale je aj súčasťou
Zmluvy, tzn. že predstavuje neoddeliteľnú súčasť Zmluvy (čl. 7 ods. 7.1 Zmluvných dojednaní).

17. Zdôraznil, že úver je po každom revolvingu splatný podľa nového splátkového kalendára, s ktorým je
dlžníkoboznámený,pričomdeňsplatnostiposlednejsplátkyrevolvingujepodľaposlednéhosplátkového
kalendára dňom konečnej splatnosti úveru. To znamená, že údaj o splatnosti poslednej splátky vyplýva
nielen zo splátkového kalendára, ale aj z Oznámenia veriteľa o schválení úveru dlžníkovi. Zmluva teda
obsahuje údaje o termíne konečnej splatnosti, ktorý bol vymedzený dňom splatnosti poslednej splátky
za predpokladu, že dlžník bude riadne a včas splácať úverový záväzok. V tej súvislosti s dojednaním

o splátkach poukázal na rozsudok Krajského súdu v Prešove č.k. 13Co/111/2014-166, podľa ktorého,
vychádzajúc z počtu splátok, ich splatnosti, je logické, že exaktný údaj o konečnej splatnosti úveru je
zhodný s dátumom poslednej splátky. Zmluva obsahovala výšku splátky, termín jej splatnosti, ako aj
počet splátok. Nakoľko ustanovenia Zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch sú výsledkom
implementácie Smernice Rady 2008/48, je dôležité vychádzať pri výklade ust. § 9 ods. 2 písm. k)

uvedeného zákona zo Smernice čl. 22 odstavec 1. Podľa názoru žalovaného, Smernica obsahuje
harmonizované ustanovenia, členské štáty nesmú zachovať, ani zaviesť vo svojom vnútroštátnom práve
ustanovenia, ktoré sa odchyľujú od tejto Smernice.
18. Žalovaný sa nestotožnil s neplatnosťou dojednania odplaty za úver - úrokovej sadzby v Zmluve o
RÚ zo dňa 25.10.2013. Výška odplaty je vyslovene upravená ust. § 53 ods. 6 OZ, podľa ktorého ak

predmetom spotrebiteľskej zmluvy je poskytnutie peňažných prostriedkov, nesmie odplata prevyšovať
odplatu obvykle požadovanú na finančnom trhu za spotrebiteľský úver v obdobných prípadoch. Pri
posudzovaní obdobnosti sa prihliada najmä na finančnú situáciu spotrebiteľa, spôsob a mieru jeho
záväzku, objem poskytnutých peňažných prostriedkov a lehotu splatnosti. Finančným trhom sa rozumie
sústava subjektov finančného trhu, jeho nástrojov a transakcií s týmito nástrojmi medzi určitými

subjektmi. Ide o nepriame sprostredkované financovanie, ktorého rizikom je návratnosť finančných
prostriedkov. Pri porovnávaní sa má zobrať nielen hodnota obvyklej odplaty, ale aj spôsob a miera
zabezpečenia záväzku, objem poskytnutých prostriedkov a lehota splatnosti, čo žalobkyňa v prípade
podanej žaloby nerešpektuje rovnako ako fakt, kedy aplikáciu ním označeného ustanovenia vylučuje
citované ust. § 53 ods. 6 OZ. Žalovaný poukázal na ust. § 502 ods. 1 Obchodného zákonníka, že dlžník

je povinný platiť úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom alebo
na základe zákona. Termínom „zákon“ sa nešpecifikuje konkrétny právny predpis, ale akýkoľvek právny
predpis vyhlásený štátom, v tomto prípade výška odplaty v zmysle ust. § 53 ods. 6 OZ.
19. Dohoda v podobe záväzku veriteľa poskytnúť odklad splatnosti splátok je samostatnou službou.
Žalovaný tvrdí, že dohoda o poskytnutí služby bola individuálne uzavretá, čo nevyvracia ani vopred

formulovaná Zmluva a poukázal na ust. § 52a ods. 1 OZ, v zmysle ktorého ak sú uzavreté viaceré
spotrebiteľské zmluvy pri tom istom rokovaní, alebo sú zahrnuté do jednej listiny, posudzuje sa každá
zmluva samostatne. Dohoda o poskytnutí tejto služby bola uzatvorená na základe slobodnej vôle, dlžník
jejporozumelasvojimpodpisomvyjadrilsúhlas,čovyplývazbodu8ods.8.6Dohodyoposkytnutíslužby.
Dohoda o poskytnutí služby bola osobitne podpísaná. Uzavretie Dohody bolo aj graficky rozlíšené.

20. Za nedôvodné a účelové považoval žalovaný aj tvrdenie žalobkyne o neprijateľnom charaktere
zrážok zo mzdy, ktorý predstavuje zákonný spôsob zabezpečenia pohľadávky. Tvrdeniam žalobkyne
odporuje súčasná právna úprava inštitútu dohôd zrážkach zo mzdy, ktorý nadobudol účinnosť dňom
23.12.2015 (Zákon č. 438/2015 Z. z. ktorým sa mení a dopĺňa Zákon o spotrebiteľských úveroch). V
zmysle ust. § 9 ods. 13 uvedeného zákona bolo určené, že záväzky z úverovej spotrebiteľskej zmluvy

je možné zabezpečiť len dohodou o zrážkach zo mzdy, ručením a záložným právom. Vychádzajúc z
daného, pokiaľ Národná rada SR určila, že Dohoda o zrážkach zo mzdy je stále a naďalej prípustný
spôsob zabezpečenia záväzkov zo spotrebiteľskej zmluvy, je tým každý viazaný. Žalobkyňa bola vopred,
ešte pred uzavretím samotnej Zmluvy, oboznámená s uzavretím Dohody o zrážkach.
21. Žalobkyňa sa dožaduje zaplatenia primeraného finančného zadosťučinenia vo výške 1.000,- Eur.

Dôvodnosť tejto požiadavky žalovaný namietol, s poukazom na ust. § 3 ods. 5 Zákona č. 250/2007
Z. z., v zmysle ktorého okrem iného až spotrebiteľ, ktorý na súde úspešne uplatní porušenia práva,
alebo povinnosti ustanovenej zákonom a osobitnými predpismi, má právo na primerané finančné
zadosťučinenie od toho, kto za porušenie práva alebo povinnosti zodpovedá.22. Žalovaný navrhol, aby súd žalobu zamietol s poukazom na to, že žalobkyňa neuniesla dôkazné
bremeno ani v minimálnom rozsahu uplatneného nároku.
23. Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom žalobkyne, písomnými vyjadreniami žalovaného,

listinnými dôkazmi a zistil nasledovný skutkový stav.
24.Žalobkyňatrvalanažalobe.Napriekvyjadreniužalovaného,považovalaúrokzúveruzaneprimerane
vysoký, podľa jej názoru hraničiaci až s úžerou. Je zrejmé, že pri uzatváraní tejto Zmluvy, bola zneužitá
určitá neznalosť, dôverčivosť žalobkyne ako spotrebiteľa. Obsah Zmluvy nebol riadne prejedaný, a už
vôbec nie Zmluvné dojednania.

25. V zmysle bodu 5 Zmluvy mal byť žalobkyni poskytnutý úver vo výške 1.500,- Eur, pričom celková
suma, ktorú mala žalobkyňa zaplatiť, presahovala minimálne 100 % úveru, pokiaľ by vychádzala z
konečnej sumy a nákladov. K okolnostiam uzavretia Zmluvy uviedla, že po prejavení záujmu o úver,
osoba zrejme poverená veriteľom, zisťovala jej trojmesačný príjem. Na základe príjmu, uvedená osoba
vyplnilaúdajeopožadovanomúvere,asiformoužiadosti.Vyplnenážiadosťbolaodoslanánaschválenie.
Po schválení úveru a po doručení peňažných prostriedkov zistila, že jej bola prevedená iná suma, ako

vyplývalo zo schváleného úveru. Na dotaz žalobkyne, z akých dôvodov sa tak stalo, bola informovaná,
že tak je to pri všetkých pôžičkách a nedá sa s tým nič robiť. Na opakované naliehanie žalobkyne, jej
bolo vysvetlené, že veriteľ zo schválenej sumy úveru odpočítal poplatok za možnosť budúceho odkladu
splátky podľa bodu 8. Zmluvy. Postup žalovaného považovala žalobkyňa za absolútne neseriózny
aj z dôvodu, že pôvodne požadovala poskytnutie finančných prostriedkov vo výške 3.000,- Eur a

predpokladala uzavretie zmluvy na uvedenú sumu. Namiesto jednej zmluvy na 3.000,- Eur, boli v ten
istý deň uzavreté dve zmluvy, bez uvedenia dôvodu. Každá na sumu 1.500,- Eur. Druhá zmluva bola
uzavretá pod č. 8500033623. Poplatok za možnosť budúceho odkladu splátky bol odpočítaný z oboch
zmlúv. Takže namiesto jednej Zmluvy, ktorú mala podpísať, kde žiadala o poskytnutie sumy 3.000,- Eur,
veriteľ túto sumu rozčlenil do dvoch Zmlúv na sumu 1.500,- Eur a z každej tejto Zmluvy si odpočítal

poplatok za odklad. Už tento postup navodzuje dojem, že sa jedná skutočne o nekalé postupy veriteľa.
Žalovaný poukázal žalobkyni zo Zmluvy č. 8500033625 sumu 1.132,51 Eur, namiesto sumy 1.500,- Eur.
Pokiaľ takto urobil žalovaný v oboch Zmluvách, získal tak sumu 734,98 Eur, bez toho, že by bol vedel,
či vôbec žalobkyňa bude žiadať o odklad splátok.
26. Zmluvné dojednania v podobe zrážok zo mzdy vôbec neboli súčasťou Zmluvy o úvere, boli obsahom

dojednaní, ktoré neboli žalobkyni vôbec známe a už vôbec nie pred podpisom Zmluvy. Dlžnú sumu
žalobkyňa splácala. O zrážky zo mzdy požiadal veriteľ asi po týždňovom meškaní splátky, v období,
keď bola v zahraničí ako príslušníčka Slovenskej armády. Keď zistila uvedenú skutočnosť, žiadala o
vysvetlenie. Bola informovaná, že sa s tým nedá nič robiť a budú jej vykonávané zrážky zo mzdy.
Zásadne nesúhlasila s tým, že zrážky zo mzdy boli individuálne vyjednané, pretože boli zakomponované

len do bodu 13.2 Zmluvných dojednaní. Žalobkyňa neevidovala žiadne iné individuálne dojednanie o
zrážkach zo mzdy. Aj keď žalovaný tvrdil, že žalobkyňa dohodu podpísala, nestalo sa tak vedome,
pretože spôsob uzavretia zmluvy a podpisovania listín, ktoré s tým súviseli, bol taký, že sprostredkovateľ
žalovaného sa dostavil za účelom podpísania vopred pripravených dokumentov. Tie žalobkyňa nemala
možnosť preštudovať pred uzavretím Zmluvy a v rámci podpisovania týchto dokumentov jej bola zrejme

podsunutá aj dohoda o zrážkach zo mzdy. Text dohody o zrážkach zo mzdy nikdy nevidela a nebola s
jej obsahom nikdy oboznámená. O obsahu Dohody sa dozvedela až po tom, keď žalovaný predložil do
súdneho spisu kópiu tohto textu. Až v čase, keď jej začal zamestnávateľ vykonávať zrážky zo mzdy
zistila, že zrážky sa vykonávajú na základe nejakej dohody. Ani v tom období jej nebola poskytnutá
žiadna informácia, na základe čoho sa tak stalo. Od roku 2014 jej zamestnávateľ vykonával zrážky

zo mzdy na základe oboch vyššie uvedených Zmlúv. Napriek žiadosti o zastavenie týchto zrážok, tieto
boli ďalej vykonávané a boli zastavené až na základe rozhodnutia súdu, odo dňa 28.08.2016. Naviac
správanie sa žalovaného v období, kedy sa dožadovala žalobkyňa presnejších informácií a zastavenia
zrážok zo mzdy, bolo veľmi agresívne, neustále bola atakovaná telefonicky, osobne osobou, ktorá bola
poverená veriteľom.

27. Svojvoľné zníženie úveru žalovaným bolo podľa názoru žalobkyne v rozpore s platnými právnymi
predpismi, keďže žalobkyňa nevyužila nikdy službu súvisiacu s možnosťou odkladu splátok. V
neskoršom období, keď mala záujem o odklad splátok, táto služba jej poskytnutá nebola. Toto konanie
žalovaného žalobkyňa hodnotí ako konanie, ktoré je minimálne v rozpore s dobrými mravmi.
28. Pojem RPMN vyjadrený v skratke a spôsob jeho výpočtu RPMN nebol vôbec odkomunikovaný so

žalobkyňou, nevedela, čo táto skratka znamená.

29. Žalovaný trval na svojom písomnom vyjadrení v tom zmysle, že Zmluvné dojednania Zmluvy o RÚ
nepredstavujúsamostatnýdokument,oddelenýodZmluvy,sú nielenneoddeliteľnousúčasťouZmluvy,atonielenčodoprávnejpovahy,aleajztechnickéhovyhotoveniadanejZmluvy(nazadnejstraneŽiadosti/
Zmluvy). Zmluvu o úvere považoval za platnú, pretože regulácia toho, čo má spotrebiteľská úverová
zmluva obsahovať podľa ust. § 9 Zákona č. 129/2010 Z. z. nepredstavuje zavedenie nových záležitostí,

čo napokon vyplýva aj z ust. § 11 uvedeného zákona. V prípade nedostatku určitých náležitostí podľa
ust. § 9 uvedeného zákona, nejde o prípad, že by zmluva nevznikla, môže to mať za následok bezúročný
a bezpoplatkový úver. Nesúhlasil však ani s tým, že predmetný úver má byť považovaný za bezúročný
a bezpoplatkový. Odlišné údaje o RPMN v bode 5. a 6. Zmluvy, boli vyvolané tým, že údaje v bode 5 boli
návrhom na poskytnutie úveru a údaje v bode 6. už súviseli so schválením. Údaj týkajúci sa RPMN nie

je predmetom konsenzu zmluvných strán, nedojednáva sa a nenavrhuje sa v zmysle ust. § 44 a nasl.
OZ, ale sa určuje na základe takých údajov, ktorú sú výsledkom dohody medzi stranami. Údaj o RPMN
je možné určiť až po schválení úveru. Táto hodnota je v bode 6. uvedená presne. Z toho dôvodu sa
mohli údaje o RPMN v oboch uvedených bodoch odchyľovať.
30. Žalovaný popieral tvrdenia žalobkyne o poskytnutí nižšej ako dohodnutej finančnej čiastky úveru,
pretože zmluvné strany uzatvorili Dohodu o poskytnutí služby, pričom odplata za poskytnutie bola

započítaná s nárokom žalobcu na poskytnutie peňažných prostriedkov úveru. Poskytnutím úveru sa v
zmysle právnej úpravy a ustálenej obchodnej praxe (bankovej aj nebankovej) rozumie nielen vyplatenie
prostriedkov úveru, ale každá zákonom uznaná forma splnenia záväzku (teda aj započítanie). Dohoda
o poskytnutí služby je samostatným právnym úkonom, ktorého vznik nie je podmienkou pre vznik
zmluvy o úvere a má teda povahu individuálneho dojednania. Ani po úprave žalobného petitu, žalovaný

neprehodnotil svoje vyjadrenia.
31. V prípade primeraného finančného zadosťučinenia, namietal dôvodnosť nároku na jeho priznanie,
s poukazom na to, že žalobca neuniesol ani v minimálnom rozsahu dôkazné bremeno uplatneného
nároku s poukazom na ust. § 3 Zákona č. 250/2007 Z.z. Logicky zákon predpokladá nutnosť existencie
rozhodnutia. Podľa názoru žalovaného, priznaniu finančného zadosťučinenia malo predchádzať

úspešné uplatnenie práva a táto povinnosť nebola žalobcom splnená. S poukazom na uvedené právne
dôvody, navrhol žalovaný žalobu ako nedôvodnú zamietnuť.

32. Z pripojenej Žiadosti o poskytnutie RÚ/Zmluvy o RÚ č. 8500033625 zo dňa 25.10.2013 (pozn. v
žalobe uvádzaný dátum 18.10.2013 bol zrejme nesprávny). Predmetom úveru bolo poskytnutie úveru

vo výške 1.500,- Eur. Žalobkyňa mala zaplatiť žalovanému uvedený úver v 48. mesačných splátkach
vo výške po 77,05 Eur. Ročná percentuálna miera nákladov (ďalej len „RPMN“) úveru bola v Zmluve
uvedená vo výške 68,86 % a ročná úroková sadzba 70,01 %. Z obsahu Zmluvy o RÚ, z bodu 8.1
vyplynulo,ževčaseposkytnutiaúveru,boladoZmluvyzahrnutásumazaposkytnutúslužbuspočívajúca
v možnosti odkladu splatnosti splátok, vo výške 367,49 Eur. Dojednanie o Dohode o zrážkach zo mzdy

sa priamo v Zmluve nenachádzalo. Bolo len súčasťou Zmluvných dojednaní Zmluvy o RÚ spoločnosti
Profi Credit Slovakia, v bode 13.2.

33. Z predloženého potvrdenia o zrealizovaní transakcie je zrejmé, že dňa 28.10.2013 bola z účtu
platiteľa - žalovaného, odúčtovaná v prospech majiteľa účtu - žalobkyne, suma vo výške 1.132,51 Eur.

34. Zo Žiadosti o zastavenie zrážok zo mzdy (dátum podania žiadosti nebol uvedený) vyplýva, že
táto bola adresovaná Vojenskému útvaru č. 7945, Finančné oddelenie, Šafárikova 109, Rožňava. Z
obsahu žiadosti je zrejmé, že žalobkyňa požiadala svojho zamestnávateľa o zastavenie zrážok zo mzdy,
pretože podľa jej názoru, spoločnosť Profi Credit Slovakia, s. r. o. nemá právo na zaplatenie sumy, ktorá

presahuje sumu poskytnutého úveru. Taký postup žalobkyňa považovala za nesprávny a porušujúci jej
práva, pretože Dohodu o zrážkach zo mzdy považovala za neplatnú v zmysle ust. § 39 OZ.

35. Z karty klienta vystavenej na meno žalobkyne, vzťahujúcej sa k Zmluve č. 8500033625 vyplynulo, že
žalobkyni mala byť poskytnutá čiastka 1.500,- Eur, avšak vyplatená čiastka bola vo výške 1.132,51 Eur.

Nominálna výška pôžičky predstavovala 3.698,40 Eur. Splatená bola suma 2.542,65 Eur. Podľa stavu
na karte ku dňu 28.04.2017 mala žalobkyňa doplatiť ešte sumu 1.155,75 Eur, z toho istinu 468,75 Eur. Z
platobnej histórie vyplynulo, že bolo zaplatených žalobkyňou 33 splátok po 77,05 Eur, čo predstavovalo
spolu sumu 2.542,65 Eur. Uvedená suma bola vyplatená za obdobie od 01.12.2013 do 01.08.2016. Od
uvedeného obdobia neboli realizované žiadne splátky.

36. Žalovaný pripojil pre účely konania fotokópiu Dohody o zrážkach zo mzdy k Zmluve č. 8500033625,
uzavretú dňa 25. 10. 2013 medzi žalobkyňou a žalovaným. Z textu Dohody vyplýva, že pokiaľ bude
mať spoločnosť voči dlžníkovi pohľadávku zo Zmluvy č. 8500033625, veriteľ dojednal pre takýto prípadmožnosť realizovania zrážok zo mzdy dlžníka, prípadne z jeho iných príjmov, na základe Dohody o
zrážkachzomzdy.Mesačnézrážkyzomzdypredstavovalivýšku77,05Eur,pričomzpredformulovaného
textu vyplýva, že „strany výslovne súhlasia s tým, že pokiaľ nebude v ktoromkoľvek mesiaci zrážka

vykonaná v dohodnutej výške, bude za účelom riadneho vyrovnania pohľadávok výška mesačných
zrážok zo mzdy v najbližšom nasledujúcom mesiaci, či mesiacoch, zvýšená na najvyššiu prípustnú
výšku v zmysle všeobecne záväzne právnych predpisov...“. Z uvedenej Dohody nevyplýva označenie
platiteľa zo mzdy žalovanej.

37. Z Oznámenia veriteľa o schválení úveru dlžníkovi k zmluve č. 8500033625 bolo zistené, že
schválená výška úveru bola 1.500,- Eur, splatnosť úveru 48 mesiacov, výška mesačnej splátky 77,05
Eur, dátum splatnosti prvej splátky úveru 01.12.2013 a poslednej 01.11.2017. RPMN úveru - 68,86 %.
Odplata za poskytnutie služby na základe Dohody o poskytnutí služby predstavovala 367,49 Eur, ročná
úroková sadzba úveru 70,01 %. V časti týkajúcej sa revolvingového úveru boli ďalšie údaje týkajúce
sa úverového rámca 795,77 Eur, výšky mesačnej splátky 77,05 Eur, RPMN po vykonaní revolvingu

70,01 %. Celková čiastka, ktorú mal dlžník zaplatiť na poskytnutú sumu 1.500,- Eur, prestavovala sumu
3.698,40 Eur.

38. Podľa ust. s 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“), účinného v čase uzavretia Zmluvy,
spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so

spotrebiteľom.
39. Podľa odseku 2 uvedeného ustanovenia, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky
iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to
na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých
obsahomaleboúčelomjeobchádzanietohtoustanovenia,súneplatné.Navšetkyprávnevzťahy,ktorých

účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by
sa inak mali použiť normy obchodného práva.
40. Podľa odseku 3 uvedeného ustanovenia, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
41. Podľa odseku 4 uvedeného ustanovenia, spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení

spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej
činnosti.

42. Podľa ust. § 53 ods. 1 OZ, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len

"neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu
plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo
ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
43. Podľa odseku 2 uvedeného ustanovenia, za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa
nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol

ovplyvniť ich obsah.
44. Podľa odseku 3 uvedeného ustanovenia, ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia
dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.
45. Podľa odseku 4 písm. a.), k.), v.) uvedeného ustanovenia, za neprijateľné podmienky uvedené v
spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré

a) má spotrebiteľ plniť a s ktorými sa nemal možnosť oboznámiť pred uzavretím zmluvy,
k) požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako
sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku,
v) požadujú od spotrebiteľa uhradenie plnení, o ktorých spotrebiteľ nebol pred uzavretím zmluvy
preukázateľne informovaný, ktorých úhrada nebola upravená v zmluve alebo za ktoré spotrebiteľ

nedostáva dohodnuté protiplnenie.
46. Podľa odseku 5 uvedeného ustanovenia, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.
47. Podľa odseku 6 uvedeného ustanovenia, ak predmetom spotrebiteľskej zmluvy je poskytnutie
peňažných prostriedkov, nesmie odplata prevyšovať najvyššiu prípustnú odplatu, ktorú možno od

spotrebiteľapriposkytnutípeňažnýchprostriedkovpožadovať.Odplatu,podrobnostiostanoveníodplaty,
kritériách jej stanovenia a najvyššiu prípustnú výšku odplaty ustanovuje vykonávací predpis.
48. Podľa odseku 9 uvedeného ustanovenia, ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má
vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov odomeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní
na uplatnenie tohto práva.

49. Podľa odseku 12 uvedeného ustanovenia, neprijateľnosť zmluvných podmienok sa hodnotí so
zreteľom na povahu tovaru alebo služieb, na ktoré bola zmluva uzatvorená, a na všetky okolnosti
súvisiace s uzatvorením zmluvy v dobe uzatvorenia zmluvy a na všetky ostatné podmienky zmluvy alebo
na inú zmluvu, od ktorej závisí.

50. Podľa ust. § 54 ods. 1 OZ, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu
odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich
práv, ktoré mu tento zákon alebo osobitné predpisy na ochranu spotrebiteľa priznávajú, alebo si inak
zhoršiť svoje zmluvné postavenie.
51. Podľa odseku 2 uvedeného ustanovenia, v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí

výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

52. Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že stranami sporu bola uzavretá Zmluva o RÚ, na
základe Žiadosti žalobkyne zo dňa 18.10.2013. Text Žiadosti obsahoval identifikačné údaje žalobkyne a
žalovaného, v bode 5 údaje o požadovanom úvere napísané mechanickým zariadením a v časti bodu 6

boliúdajeoschválenomRÚ.Údajevbode6.bolizapísanéužručne.Výškaposkytnutéhoúveruvzmysle
Zmluvy predstavovala sumu 1.500,- Eur, ktoré mala žalobkyňa zaplatiť v 48 mesačných splátkach po
77,05 Eur. Celková suma, ktorú mala zaplatiť na poskytnutý úver vrátane nákladov, predstavovala výšku
3.698,40 Eur. RPMN predstavovala 68,86 % a ročná úroková sadzba úveru 70,01 %. Ďalšia časť tohto
bodu sa vzťahovala údajom súvisiacim s revolvingom. Keďže podľa vykonaného dokazovania revolving

nebol čerpaný, súd vychádzal z údajov súvisiacich s úverom. Z predloženého Potvrdenia o zrealizovaní
transakcie zo dňa 28.10.2013 (tri po schválení úveru) vyplynulo, že na účet žalobkyne bola prevedená
suma 1.132,51 Eur.

53. V danom prípade bola medzi sporovými stranami uzavretá spotrebiteľská zmluva formou

predformulovanej typovej zmluvy, kde veriteľom bol žalovaný, ktorý konal v rámci predmetu svojej
podnikateľskej činnosti a dlžníčkou žalobkyňa, ktorá nekonala v rámci predmetu podnikania. Postavenie
žalobkyne v zmluvnom vzťahu bol postavením slabšieho partnera v takomto vzťahu, ktorý nedisponoval
potrebnými odbornými znalosťami, niekoľkoročnými skúsenosťami na úverom trhu, čo mohlo viesť
k tomu, že žalobkyňa nedokázala odhaliť v zmluve dojednania, ktoré ju výrazne znevýhodňovali a

spôsobovali značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach vyplývajúcich zo zmluvného vzťahu. Z
týchto dôvodov súd posudzoval uplatnený nárok v súlade s príslušnými ustanoveniami OZ, Zákona o
spotrebiteľskom úvere, Zákona o ochrane spotrebiteľa.

54. Žalovaný pri prvom úkone namietol miestnu nepríslušnosť súdu, s poukazom na to, že uplatňovaný

nárok je nárokom na vydanie bezdôvodného obohatenia, ktorý nie je upravený spotrebiteľským režimom
a je potrebné ho posudzovať podľa ust. § 451 OZ.

55. Podľa ust. § 19 písm. d) Zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“),
poprivšeobecnomsúdežalovanéhojenakonaniemiestnepríslušnýajsúd,vktoréhoobvode máadresu

trvalého pobytu žalobca, ktorý je spotrebiteľom, ak ide o spotrebiteľský spor alebo o konanie v sporoch
týkajúcich sa spotrebiteľského rozhodcovského konania.

56. Podľa ust. § 42 CSP, ak je námietka miestnej nepríslušnosti nedôvodná alebo ak nie je uplatnená
včas, súd na ňu neprihliadne a spor prejedná a rozhodne. Neprihliadnutie na námietku súd odôvodní v

rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

57. Súd dáva do pozornosti žalovaného, že predmetom konania nie je len vydanie bezdôvodného
obohatenia, ale predovšetkým určenie bezúročnosti a bezpoplatkovosti vyššie označenej spotrebiteľskej
zmluvy, alternatívne určenie jej neplatnosti, určenie neprijateľnosti zmluvných podmienok, čo podľa

názoru súdu jednoznačne podlieha osobitnej miestnej príslušnosti v zmysle ust. § 19 písm. d.) CSP.
Nárok sa odvíja od uzavretej zmluvy o spotrebiteľskom úvere, kde bola žalobkyňa v postavení
spotrebiteľa. Súd vyhodnotil námietku miestnej nepríslušnosti za nedôvodnú, z toho dôvodu na ňu
neprihliadol a vec prejednal a rozhodol.58. V konaní žalovaný namietal na nedostatok naliehavého právneho záujmu na určovacej žalobe,
pretože naliehavý právny záujem nie je daný v prípade uvádzania všeobecne definovaných

predpokladov z pohľadu jednej strany.
59. Právny záujem, ktorý je podmienkou procesnej prípustnosti určovacej žaloby v zmysle ust. §
137 písm. c) CSP, musí byť naliehavý. Pri skúmaní existencie naliehavého právneho záujmu ide o
posúdenie, či podaná žaloba je účinným procesným nástrojom ochrany práva žalobcu, či je možné
žalobou dosiahnuť odstránenie spornosti práva, či zbytočne nevyvoláva konanie, po ktorom bude

musieť nasledovať ďalšie súdne konanie alebo konania. Naliehavý právny záujem je potrebné skúmať
so zreteľom na individuálne okolnosti prípadu, predovšetkým so zreteľom na cieľ sledovaný podaním
určovacej žaloby a konečný zmysel žalobkyňou navrhovaného rozhodnutia. Pri skúmaní podmienok
umožňujúcich riešenie práva, resp. právneho vzťahu súdnym rozhodnutím treba vychádzať z toho,
že naliehavý právny záujem na určení práva má žalobca - spotrebiteľ, ktorého špecifické postavenie,
ako slabšej strany v spore, osvedčuje predovšetkým úprava v komunitárnom práve, početná judikatúra

súdov,vnútroštátna právnaúprava.Vdanomprípade,postaveniežalobkyneprivyslovení(ne)existencie
nároku žalovaného na zrážky zo mzdy, nároku žalobkyne na určení bezúročnosti a bezpoplatkovosti
úveru, aj v súvislosti s namietanými neprijateľnými zmluvnými podmienkami, sa stane istejšie, lebo
žalobkyňa nebude vystavená, zo strany žalovaného riziku vymáhania úveru vo výške, ktorá by mu
nenáležala z dôvodu nedodržania zákonných podmienok pre uzavretie zmluvy o spotrebiteľskom úvere,

zvlášť za stavu pokiaľ si žalovaný zabezpečoval úhrady prostredníctvom zrážok zo mzdy žalobkyne.
Žalobkyňa nedokázala ovplyvniť zastavenie zrážok zo mzdy bez súdneho rozhodnutia, pretože jej
zamestnávateľ by vykonával zrážky zo mzdy naďalej, riadiac sa len pokynmi žalovaného. Podľa názoru
súdu je daný naliehavý právny záujem na predmetnej určovacej žalobe .

60. Súd môže v rozsudku, ktorý sa týka sporu zo spotrebiteľskej zmluvy, na návrh ale aj bez návrhu
vysloviť, že určitá podmienka používaná v spotrebiteľských zmluvách dodávateľom je neprijateľná. V
danom prípade žalobkyňa navrhla určenie neplatnosti neprijateľných zmluvných podmienok v časti
týkajúcej sa výšky ročnej úrokovej sadzby , v časti oprávnenia veriteľa vykonávať zrážky zo mzdy
žalobkyne na základe Dohody o zrážkach zo mzdy a v časti zaplatenia zmluvnej pokuty.

61. Podľa ust. 3 ods. 1 Zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, každý spotrebiteľ má právo
na výrobky a služby v bežnej kvalite, uplatnenie reklamácie, náhradu škody, vzdelávanie, informácie,
ochranu svojho zdravia, bezpečnosti a ekonomických záujmov a na podávanie podnetov a sťažností
orgánom dozoru a kontroly (ďalej len "orgán dozoru") a obci pri porušení zákonom priznaných práv

spotrebiteľa.
62. Podľa odseku 3 uvedeného ustanovenia, každý spotrebiteľ má právo na ochranu pred neprijateľnými
podmienkami v spotrebiteľských zmluvách.

63. Podľa ust. § 4 ods. 1 písm. f), g), h) , o ) Zákona č. 129/2010Z.z. o spotrebiteľskom úvere,

veriteľ alebo finančný agent je povinný v dostatočnom časovom predstihu pred uzavretím zmluvy o
spotrebiteľskom úvere alebo pred prijatím ponuky o spotrebiteľskom úvere poskytnúť spotrebiteľovi v
súlade so zmluvnými podmienkami ponúkanými veriteľom alebo požiadavkami spotrebiteľa informácie o
f) úrokovej sadzbe spotrebiteľského úveru, podmienkach, ktoré upravujú jej uplatňovanie, indexe alebo
referenčnej úrokovej sadzbe, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná, ako

aj o časových obdobiach, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru,
podmienkach a spôsobe vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové
sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových
sadzbách spotrebiteľského úveru,
g) celkovej čiastke, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, a o ročnej percentuálnej miere nákladov znázornenej

pomocou reprezentatívneho príkladu, v ktorom sa uvedú všetky predpoklady použité na výpočet tejto
ročnej percentuálnej miery nákladov; pri poskytovaní týchto informácií je veriteľ povinný zohľadniť
1. návrh podmienok poskytnutia spotrebiteľského úveru, ktoré veriteľovi oznámil spotrebiteľ, vrátane
dĺžky trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a celkovú výšku spotrebiteľského úveru,
2. či zmluva o spotrebiteľskom úvere umožňuje rozličné spôsoby čerpania spotrebiteľského úveru s

rôznymi poplatkami alebo úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru a veriteľ používa predpoklad
uvedený v prílohe č. 2 časti II písm. b); v takom prípade musí veriteľ uviesť, že iné mechanizmy čerpania
spotrebiteľského úveru môžu viesť k vyššej ročnej percentuálnej miere nákladov,h) výške, počte a termínoch splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadne o poradí, v ktorom
sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami
spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia,

64. Podľa odseku 2 uvedeného ustanovenia, informácie podľa odseku 1 je veriteľ alebo finančný agent
povinný poskytnúť prostredníctvom formulára pre štandardné informácie o spotrebiteľskom úvere, ktorý
je uvedený v prílohách č. 3 a 4, a to v listinnej podobe alebo v podobe zápisu na inom trvanlivom
médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi. Veriteľ alebo finančný agent je povinný spotrebiteľovi poskytnúť

zrozumiteľnú, stručnú a zreteľnú informáciu o ročnej percentuálnej miere nákladov podľa odseku 1
písm. g) a priemernej hodnote ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver
zverejnenej podľa § 21 ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok v samostatnom dokumente v listinnej
podobe alebo v podobe zápisu na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi, spolu s
formulárom pre štandardné informácie o spotrebiteľskom úvere podľa prvej vety. Všetky dodatočné
informácie iné ako sú uvedené v prvej a druhej vete poskytne veriteľ alebo finančný agent spotrebiteľovi

v ďalšom samostatnom dokumente.
65. Podľa odseku 6 uvedeného ustanovenia, veriteľ alebo finančný agent je povinný poskytnúť
spotrebiteľovi primerané vysvetlenie, aby mohol posúdiť, či ponúkaná zmluva o spotrebiteľskom
úvere spĺňa jeho potreby a zodpovedá jeho finančnej situácii, a to aj objasnením informácií, ktoré
sa poskytujú pred uzavretím zmluvy podľa odseku 1, základných vlastností ponúkaných úverových

produktov a konkrétneho vplyvu, ktorý môžu mať na spotrebiteľa, vrátane dôsledkov neplnenia zmluvy
o spotrebiteľskom úvere spotrebiteľom.

66. Podľa ust. § 9 ods. 1 Zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľskom úvere v účinnom znení ku dňu
uzavretia zmluvy, zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá zmluvná strana

dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je
dostupné spotrebiteľovi.
67. Podľa odseku 2 uvedeného ustanovenia, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných
náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti:
a) druh spotrebiteľského úveru,

b) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko,
miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu;
ak je spotrebiteľský úver ponúkaný alebo zmluva o spotrebiteľskom úvere uzavieraná prostredníctvom
finančného agenta, zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje aj údaje o ňom v rozsahu údajov ako u
veriteľa, podľa toho, či ide o finančného agenta právnickú osobu alebo fyzickú osobu,

c) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť,
d) meno, priezvisko a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa,
e) identifikáciu osoby, ktorej vlastnícke právo k tovaru alebo službe neprechádza na spotrebiteľa
okamihom odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva
k tomuto tovaru alebo službe spotrebiteľom,

f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru,
g) celkovú výšku a konkrétnu menu spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie,
h) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo
služby, ak ide o spotrebiteľský úver vo forme odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu alebo
ak ide o zmluvu o viazanom spotrebiteľskom úvere,

i) úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo
referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná,
ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru,
podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové
sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových

sadzbách spotrebiteľského úveru,
j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané
na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky
predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov,
k) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom

sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami
spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia,l) právo spotrebiteľa vyžiadať si výpis z účtu vo forme amortizačnej tabuľky podľa odseku 5, ak sa
amortizuje istina na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere na dobu určitú, a to bezplatne a kedykoľvek
počas celej doby trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere,

m) súhrnný prehľad, ktorý obsahuje lehoty a podmienky splácania úrokov a súvisiacich pravidelných a
nepravidelných poplatkov, ak sa poplatky a úroky majú platiť bez amortizácie istiny,
n) prípadne poplatky za vedenie jedného alebo viacerých účtov, na ktorých sa zaznamenávajú
platobné transakcie a čerpania, ak je otvorenie účtu povinné, spoločne s poplatkami za používanie
platobných prostriedkov na platobné transakcie a čerpania a inými poplatkami vyplývajúcimi zo zmluvy

o spotrebiteľskom úvere a podmienkami, za akých sa tieto poplatky môžu zmeniť,
o) úrokovú sadzbu, ktorá sa použije v prípade omeškania spotrebiteľa s platením splátok, a spôsob jej
úpravy a prípadné poplatky pri neplnení zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
p) upozornenie týkajúce sa následkov nesplácania spotrebiteľského úveru,
q) veriteľom vyžadované ručenie alebo poistenie,
r) výšku poplatkov hradených spotrebiteľom za úkony notára, ak sú veriteľovi známe,

s) informácie o právach podľa § 15 a podmienky ich uplatnenia,
t) právo na splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti, postup pri takom splatení
spotrebiteľského úveru a spôsob určenia výšky poplatku za splatenie spotrebiteľského úveru pred
lehotou splatnosti podľa § 16,
u) spôsob zániku záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,

v) informáciu o možnosti mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
w) právo na odstúpenie od zmluvy o spotrebiteľskom úvere, lehotu, počas ktorej možno toto právo
uplatniť, a ďalšie podmienky jeho vykonania vrátane informácie o povinnosti spotrebiteľa zaplatiť
čerpanú istinu a príslušný úrok podľa § 13 ods. 3, ako aj o výške úroku za deň alebo o spôsobe jej
výpočtu,

x) názov a adresu príslušného kontrolného orgánu podľa § 23,
y) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu
podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 21 ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok;
platnou priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver
pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej

hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnota
ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny
štvrťrok.
68. Podľa odseku 6 uvedeného ustanovenia, spotrebiteľ sa nemôže vzdať práv, ktoré mu vyplývajú z
tohto zákona.

69. Podľa ust. § 11 ods. 1 citovaného zákona, poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný
a bez poplatkov, ak
a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1,
b) zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y),

c) zmluva o spotrebiteľskom úvere formou povoleného prečerpania, ktorý sa musí splatiť na požiadanie
alebo do troch mesiacov, neobsahuje náležitosti podľa § 10 ods. 1 alebo
d) v zmluve o spotrebiteľskom úvere je uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v
neprospech spotrebiteľa.

70. Žalobkyňa žiadala o určenie, že spotrebiteľský úver na základe Zmluvy o RÚ č. 8500033625 je
bezúročný a bezpoplatkový, alternatívne o určenie že Zmluva o RÚ č. 8500033625 je neplatná.

71. Právna teória pozná alternatívny petit. O alternatívny petit sa jedná, keď žalobca žiada zaviazať
žalovaného na dve plnenia, ktoré sú pre neho rovnocenné. Rozsudok súdu potom zaväzuje dlžníka

na jedno alebo druhé plnenie. V danom prípade sa žalobkyňa domáhala určenia, že vyššie označená
spotrebiteľská zmluva je bezúročná a bezpoplatková, alternatívne neplatná ako celok.

72. V zásade pri určení neplatnosti celej spotrebiteľskej zmluvy, musí táto obsahovať viacero
neprijateľných zmluvných podmienok, prípadne musí byť natoľko neurčitá, že sa z textu zmluvy a

všeobecných obchodných podmienok nedá jednoznačne vyjadriť obsah záväzku, teda to, čo má tá
ktorá strana plniť a na čo má nárok. Na posúdenie ustanovení zmluvy ako individuálne dojednaných,
nestačí len prehlásenie obsiahnuté v texte zmluvy, ale dodávateľ musí náležite dokázať skutočnosti o
vyjednávaní a upravení textu zmluvy pre potreby spotrebiteľa. Samostatným kritériom na posúdenieplatnosti alebo neplatnosti zmluvy tvorí aj hľadisko dobrých mravov. Pojem dobré mravy síce nie je
priamo vysvetlený v zákone, avšak pod týmto pojmom možno chápať základné hodnotové, etické a
morálne zásady spoločnosti, na ktorých je spoločnosť postavená. Rozpor s dobrými mravmi sa v praxi

najčastejšie vyskytuje pri zmluvách o úvere, hlavne pri dojednaniach o RPMN (ročná percentuálna miera
nákladov), o ročnej úrokovej miere, v neprimeranej výške sankcii za porušenie zmluvných dojednaní.

73. Podľa ust. § 39 OZ v platnom znení, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

74. Podľa názoru súdu, vyššie označenú Zmluvu nie je možné považovať za neplatnú ako celok,
pretože Zmluva je dostatočne určitá, obsah záväzku je možné zo Zmluvy vyvodiť, avšak niektoré
zmluvné podmienky nie sú v súlade s citovanými ustanoveniami Občianskeho zákonníka, Zákona o
spotrebiteľskom úvere a Zákona o ochrane spotrebiteľa a tie môžu viesť k vyhláseniu neprijateľnosti
zmluvných podmienok a v tom rozsahu aj ich neplatnosti, prípadne k vyhláseniu bezúročnosti a

bezpoplatkovosti úveru.

75. Žalobkyňa v súvislosti s bezúročnosťou a bezpoplatkovosťou poukázala na nesúlad dojednaní so
Zákonomospotrebiteľskomúverevčastisplátok,pretožeabsentovalodojednanietýkajúcesa splatnosti
splátok istiny, úrokov a iných poplatkov a poradie v akom sa budú priraďovať k nesplateným zostatkom

a tiež dojednanie o konečnej splatnosti. V súvislosti s argumentáciou žalovaného o spôsobe výkladu ust.
§ 9 ods. 2 písm. k.) Zákona o spotrebiteľských úveroch Súdnym dvorom Európskej únie vo veci sp. zn.:
C-42/15,HomeCreditSlovakiaa.s.protiZ.M.,súdkonštatuje,žev obdobípovydanírozsudku Súdneho
dvora Európskej únie bol zvažovaný rozsah aplikácie záverov uvedeného rozsudku v porovnaní s
vnútroštátnou úpravou, a to Zákonom č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch. Výklad obsiahnutý

v rozsudku Súdneho dvora Európskej únie bol v určitom období (po vydaní rozsudku SD) aplikovaný
v rozhodovacej činnosti súdov vo veciach vyplývajúcich zo spotrebiteľských záväzkových vzťahov. Po
prehodnotení účinnosti a aplikovateľnosti uvedeného výkladu pre rozhodovanie vo veciach podľa
právnej úpravy platnej v Slovenskej republike, bolo konštatované, že Súdny dvor Európskej únie vykladá
výlučne právo Európskej únie a ako taký nie je oprávnený poskytovať výklad práva vnútroštátneho.

SúdnydvorEurópskejúnieajvoveciC-42/15poskytolvýlučnevýklad SmerniceEurópskehoparlamentu
a Rady 2008/48/ES z 23. apríla 2008 o zmluvách o spotrebiteľskom úvere a o zrušení Smernice
Rady 87/102/EHS. Nevyjadroval sa k výkladu zákona o spotrebiteľských úveroch. Súdom aplikované
ustanovenia zákona o spotrebiteľských úveroch (§ 9 ods. 2 písm. f.) a § 9 ods. 2 písm. písm. k.)) sú
odlišné od ustanovení Smernice č. 2008/48/ES (článok 10, ods. 2 písm. c).Výklad dotknutých ustanovení

smernice Súdnym dvorom EÚ vo veci C-42/15 nemá vplyv na rozhodovaciu činnosť v spore. Vzhľadom
na existenciu ustálenej judikatúry Súdneho dvora EÚ (C-152/84, C-91/92, C-397/01) na otázku priameho
účinku smerníc v spore medzi jednotlivcami, v zásade platí zákaz horizontálneho priameho účinku
spočívajúceho v tom, že žiadne ustanovenie smernice zaručujúce jednotlivcovi práva alebo ukladajúce
povinnosti sa ako také nemôže použiť v rámci sporu, v ktorom stoja proti sebe výhradne jednotlivci,

v danom spore dodávateľ proti spotrebiteľovi. Z uvedených dôvodov v predmetnom spore rozsudok
Súdneho dvora Európskej únie číslo C-42/15, nemá vplyv na právne posúdenie veci vnútroštátnym
súdom.

76. Vychádzajúc z vnútroštátnej právnej úpravy platnej v čase uzavretia Zmluvy, súd posudzoval nielen

spôsob dojednania splátok úveru, ale aj dojednanie o RPMN a ročnej úrokovej sadzbe.

77. Súd zdôrazňuje, že žalovaný ako veriteľ si nepochybne riadne nesplnil svoju povinnosť v zmysle
ust. § 4 ods. 1 písm. f.), g.), h.), o.) Zákona č. 129/2010Z.z. o spotrebiteľskom úvere, z ktorej vyplynula
povinnosť veriteľa v dostatočnom časovom predstihu pred uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom úvere

alebo pred prijatím ponuky o spotrebiteľskom úvere, poskytnúť spotrebiteľovi v súlade so zmluvnými
podmienkami ponúkanými veriteľom alebo požiadavkami spotrebiteľa informácie o úrokovej sadzbe
spotrebiteľského úveru, o podmienkach, ktoré upravujú jej uplatňovanie, o ročnej percentuálnej miere
nákladov znázornenej pomocou reprezentatívneho príkladu, v ktorom sa uvedú všetky predpoklady
použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov, o výške, počte a termínoch splátok

istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadne o poradí, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým
nesplateným zostatkom. Žalovaný sa nemôže zbaviť tejto povinnosti odkazom na to, že dlžník -
žalobkyňa sa oboznámila s obsahom Zmluvy a Zmluvných dojednaní, pokiaľ nie je zrejmé, kedy sa tak
stalo, v akom rozsahu. Zákon si vyžaduje poskytnutie zrozumiteľnej a zreteľnej informácie o zmluvnýchpodmienkach, aby bolo možné akceptovať ich individuálne dojednanie. Poskytnutie primeraného
vysvetlenia sa musí vykonať pred uzavretím zmluvy.

78. Dojednanie ročnej úrokovej sadzby v Zmluve vo výške 70,01 % je nepochybne neprimerané,
pretože presahuje dvojnásobok priemerných úrokových mier úverov poskytovaných bankami a
uverejnených NBS pri nových obchodoch v roku 2013, platných aj pre spotrebiteľské úvery. Pokiaľ
súd vychádzal z uvedených priemerných úrokových mier, zistil, že v období poskytnutia úveru, v
októbri 2013, bola priemerná miera úrokov pri nových obchodoch v spotrebiteľských úveroch, platná pre

domácnosti pre obdobie 1-5 rokov, vo výške 15,10 %. Keďže najvyššia prípustná miera nesmie prekročiť
dvojnásobok miery, tzn. v danom prípade 30,20 %, je zrejmé, že úroková sadzba v Zmluve túto mieru
niekoľkonásobne prekročila. Naviac si poskytovateľ úveru nesplnil ani svoje povinnosti vyplývajúce z
ust. § 9 ods. 2 písm. i.) Zákona 129/2010 Z.z. a neoboznámil riadne spôsob výpočtu úrokovej sadzby.
Dojednanie neprimerane vysokej úrokovej sadzby, súd považuje za dojednanie v rozpore s dobrými
mravmi, pretože veriteľ takýmto spôsobom zneužíva svoje postavenie a narúša tak princíp dôvery a

právnej istoty vo vzťahu k druhému zmluvnému partnerovi. Pre rozpor s citovanou právnou úpravou a
dobrými mravmi, súd právny úkon posúdil ako absolútne neplatný právny úkon v zmysle ust. § 39 OZ,
podľa ktorého neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo
ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom. Takéto dojednanie predstavuje neprijateľnú zmluvnú
podmienku, použitia ktorej sa má žalovaný vyvarovať. Z toho dôvodu súd uvedenú podmienku určil aj

ako neprijateľnú zmluvnú podmienku, ktorá je neplatná aj podľa ust. § 53 ods. 5 OZ.

79. Riadne oboznámenie zo zmluvnými podmienkami absentovalo aj v prípade dojednania o RPMN,
pretože už samotný fakt, že žalovaný poskytol úver v nižšej sume ako bol schválený, nasvedčuje
tomu, že žalobkyňa nebola informovaná riadne o výške, čo má rozhodne vplyv na výpočet RPMN.

Sám žalovaný zdôraznil, že „RPMN nie je predmetom konsenzu zmluvných strán, nedojednáva sa a
nenavrhuje, ale sa určuje na základe takých údajov, ktoré sú výsledkom dohody medzi stranami. Údaj
o RPMN je možné určiť až po schválení úveru“. Pokiaľ bol teda úver schválený vo výške 1.500,- Eur a
žalobkyni bola fakticky poskytnutá suma 1.132,51 Eur, správnosť výpočtu výšky RPMN je otázna. Súd
preveril výpočet za použitia kalkulačky uverejnenej na stránke Národnej banky Slovenska (NBS) s

odkazom na kalkulačku pre výpočet RPMN a ročného úroku, prostredníctvom „Ekonomika€sme.sk“ a
„FinančnécentrumOpeniazoch.Zoznam.sk“.VZmluve bolaRPMNvovýške68,86%.Prizadaníúdajov
o výške úveru 1.500,- Eur, splátke vo výške 77,05 Eur a dobe splácania 48 mesiacov, RPMN predstavuje
70,01 %. Pri zadaní skutočne poskytnutých peňažných prostriedkov 1.132,51 Eur, predstavuje výška
pri rovnakých splátkach a ich počte, RPMN 112,13 %. Celková suma, ktorú mala žalobkyňa zaplatiť,

bola v oboch výpočtoch 3.698,40 Eur. Evidentne ide teda o nesprávne uvedený údaj o výške RPMN,
čo už znamená bezpoplatkovosť a bezúročnosť poskytnutého úveru.

80. Keďže zníženie sumy poskytnutého úveru žalobkyni má zásadný vplyv na výšku RPMN, súd
posudzoval oprávnenie žalovaného znížiť schválený úver o poplatok za možný odklad splátok. Žalovaný

vo vyjadrení k žalobe zdôraznil započítanie jeho pohľadávky z titulu poskytnutia doplnkovej služby
v zmysle bodu 8. Zmluvy, v ktorom je zahrnutá Dohoda o poskytnutí služby uzavretá podľa ust. § 269
ods. 2 Obchodného zákonníka, tzn. môže byť uzavretá aj zmluva, ktorá nie je upravená ako typ zmluvy.

81. Do bodu 8.1 Zmluvy bola do vopred formulovaného textu, písaného minimalizovaným písmom,

zahrnutá Dohoda o poskytnutí služby, spočívajúca v záväzku veriteľa poskytnúť dlžníkovi možnosť
odkladu maximálne troch akýchkoľvek splátok úveru vo výške 367,49 Eur v prípade poskytnutia úveru.
V zmysle uvedeného textu je veriteľ dokonca oprávnený na základe vlastného uváženia jednostranne
znížiť úver, k čomu mu dlžník údajne udelil súhlas. Veriteľ bol povinný písomne oznámiť dlžníkovi
stanovenú zníženú výšku odplaty, pričom uvedené oznámenie malo tvoriť prílohu Dohody o poskytnutí

služby. Súd pri posudzovaní obsahu tejto časti Zmluvy konštatuje, že spôsob zapracovania uvedeného
textu - Dohody o poskytnutí služby (ktorá mohla a nemusela byť vôbec v budúcnosti poskytnutá)
do Zmluvy, považuje za zavádzanie spotrebiteľa, zvlášť pokiaľ takáto služba mohla byť využitá po
nezaplatení maximálne troch splátok úveru, aj to na žiadosť dlžníka. Naviac z bodu 8.2 Zmluvy
vyplynulo, že žiadosť bola vždy podmienená schválením veriteľa, pričom na odloženie splátok nemá

dlžník právny nárok a dlžník mal povinnosť preukázať žiadosť o odklad relevantnými dokladmi o
dôvodoch odkladu. V zmysle bodu 8.4. Zmluvy malo byť dojednanie o odplate za poskytnutie odkladu
splatnosti splátok splatné vopred, v deň uzavretia Dohody o poskytnutí služby, zahrnutej do textuúverovej zmluvy. V tej súvislosti sa mali veriteľ a dlžníčka dohodnúť na započítaní vzájomných
pohľadávok.

82. Podľa ust. § 580 OZ, ak veriteľ a dlžník majú vzájomné pohľadávky, ktorých plnenie je rovnakého
druhu, zaniknú započítaním, pokiaľ sa vzájomne kryjú, ak niektorý z účastníkov urobí voči druhému
prejav smerujúci k započítaniu. Zánik nastane okamihom, keď sa stretli pohľadávky spôsobilé na
započítanie.

83. K započítaniu nedochádza automaticky, len čo sa pohľadávky stretli. Vyžaduje sa na to právny
úkon niektorého z účastníkov záväzkového právneho vzťahu. Musí ísť o prejav adresovaný druhému
účastníkovi, z ktorého je zrejmé, ktorá pohľadávka a v akom rozsahu sa uplatňuje na započítanie proti
pohľadávke veriteľa. Formu tohto prejavu zákon nepredpisuje, ale nesmie odporovať ustanoveniam §
34 OZ, podľa ktorého právny úkon je prejav vôle smerujúci najmä k vzniku, zmene alebo zániku tých
práv alebo povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú. Započítanie je jednostranný

právny úkon, na ktorý sa nevyžaduje súhlas druhého účastníka, pretože ho možno vykonať aj proti
jeho vôli. Započítaciu námietku možno uplatniť po tom, keď sa pohľadávky stretli, a to od okamihu
zročnosti pohľadávky. Vtedy dôjde k zániku pohľadávok v dôsledku započítania, a to v rozsahu, v
akom sa navzájom kryjú. Dojednanie umožňujúce veriteľovi znížiť poskytnutý úver o poplatok za budúci
možný odklad splátok, už v čase uzavretia Zmluvy, nemá opodstatnenie. Žalovaný si nemohol započítať

takúto pohľadávku v čase uzavretia Zmluvy, pretože v danom čase nemohlo dôjsť k stretu splatných
pohľadávok. Taký postup by prichádzal do úvahy až od podania žiadosti o odklad splátok. Počas
dokazovania nebol predložený žiaden dôkaz o tom, že žalobkyňa žiadala o odklad, že by jej bol
schválený a kedy sa tak stalo. Pokiaľ žalovaný započítal svoju nesplatnú pohľadávku na plnenie voči
žalobkyni, konal v rozpore s ust. 580 OZ. Je potrebné poukázať aj na to, že splatnosť odplaty za odklad

si určil vo vopred formulovaných zmluvných podmienkach sám veriteľ. To znamená, že sa nejednalo
o žiadne individuálne dojednanie a s poukazom na výpoveď žalobkyne, dokonca nebol ani výsledkom
prejavu vôle žalobkyne, ktorá zistila existenciu takéhoto dojednania až po znížení sumy úveru. Bolo
potrebné prihliadať na vôľu konajúcej osoby - žalobkyne pri plnení dlhu, keďže z okolností daného
prípadu vyplýva, že mala v úmysle uhradiť dlh a nie žiadať o neprimerane spoplatnený odklad splátok.

Zároveň nie je možné konštatovať, že by nebola chránená dobromyseľnosť žalovaného, keďže práve
žalovaný bol tým subjektom, ktorý vopred pripravil zmluvné podmienky, a teda si musel byť vedomý
obsahových nedostatkov Zmluvy.

84. V súvislosti s ďalšími neprijateľnými podmienkami, súd posudzoval dojednania týkajúcej sa Dohody

o zrážkach zo mzdy (ďalej len „Dohoda“ v príslušnom gramatickom tvare).

85. Podľa ust. § 551 ods. 1 OZ, uspokojenie pohľadávky možno zabezpečiť písomnou dohodou medzi
veriteľom a dlžníkom o zrážkach zo mzdy; zrážky zo mzdy nesmú byť väčšie, než by boli zrážky pri
výkone rozhodnutia.

86. Podľa odseku 2 uvedeného ustanovenia, proti platiteľovi mzdy nadobúda veriteľ právo na výplatu
zrážok okamihom, keď sa platiteľovi dohoda predložila.

87. Žalovaný tvrdil, že Dohoda bola individuálne dojednaná so žalobkyňou na osobitnom formulári.
Žalobkyňa popiera vedomosti o existencii Dohody, jej obsah nepoznala. Vyjadrila presvedčenie, že

uvedenú listinu jej podstrčila osoba, ktorá jej dala na podpis Zmluvu. Dohoda o zrážkach zo mzdy
predstavuje zabezpečovací prostriedok peňažnej pohľadávky a uzatvára ju veriteľ s dlžníkom. Pre takúto
dohodu platia všeobecné ustanovenia o právnych úkonoch. V čase uzatvárania Dohody o zrážkach zo
mzdy musí byť zabezpečovaná pohľadávka presne a úplne konkretizovaná, inak by dlžník nemohol
platne prejaviť vôľu, uspokojiť pohľadávku veriteľa prostredníctvom uvedeného zabezpečovacieho

prostriedku. Dlžník musí prejaviť vôľu uzavrieť Dohodu. Pokiaľ žalobkyňa nepoznala obsah Dohody,
je zrejmé, že absentoval jej prejav vôle a nie je možné hovoriť o individuálnom dojednaní. Podľa
ust. § 2 ods. 2 OZ, v občiansko-právnych vzťahoch, vrátane zmluvných vzťahoch, majú účastníci
rovnaké postavenie. Veriteľ vo vzťahu k spotrebiteľovi nie je vo vzťahu nadriadenosti a neprislúcha
mu právo jednostranne určovať, pre ktoré pohľadávky a v akej výške, sa budú realizovať úhrady

formou zrážok zo mzdy v prospech veriteľa. Pokiaľ bola žalobkyňa prekvapená vykonávaním zrážok
zo mzdy a žiadala zamestnávateľa o vysvetlenie zrážok, evidentne nevedela o uzavretí Dohody o
zrážkach zo mzdy. Povinnosťou žalovaného bolo v zmysle ust. § 53 ods. 9 OZ uplatniť právo podľa
ust. § 565 OZ najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a súčasneupozorniť spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva. Žalovaný začal so
splátkami pri prvom týždennom omeškaní podľa vyjadrenia žalobkyne v čase jej neprítomnosti na
území SR. Tvrdenie žalobkyne žalovaný nespochybnil. Snahou žalovaného bolo zjavne dosiahnuť

splácanie úveru formou Dohody, kde mal výrazne iné možnosti ovplyvniť platby, pričom zamestnávateľ
žalobkyne sa riadil jeho pokynmi a vykonával by zrážky až do pokynu žalovaného. Dojednanie možnosti
splácať dlh zrážkami zo mzdy zahrnutý do Zmluvných dojednaní, nespĺňal povinnosť individuálneho
dojednania, pretože Zmluvné dojednania neboli súčasťou Zmluvy a úprava zmluvných podmienok
odkazom na všeobecné podmienky alebo dojednania v zmysle OZ nie je možná, pretože takáto

možnosť je daná len podľa ust. § 273 Obchodného zákonníka. Podľa názoru súdu, pokiaľ žalobkyňa
v časti Zmluvy podpisovala určité prehlásenie, v zmysle ktorého sa mala oboznamovať nielen s
obsahom Zmluvy, ale aj s so Zmluvnými dojednaniami, možno dôvodne predpokladať, s poukazom
na bežnú prax veriteľov poskytujúcich spotrebiteľské úvery, že sa v tomto prípade určite nejednalo o
individuálne dojednanie podmienok so žalobkyňou. Významnou mierou k tomu prispel i text Zmluvy
písaný minimalizovaným písmom, ktorý spravidla odrádza spotrebiteľa od lúštenia textu. Predmetná

Dohoda o zrážkach zo mzdy podľa názoru súdu nebola individuálne dojednaná. Svojim obsahom
spôsobuje značnú nerovnováhu v zmluvnom postavení strán v neprospech spotrebiteľa, z toho dôvodu
predstavuje neprijateľnú podmienku postihnutú neplatnosťou.

88. Podľa ust. § 544 ods. 1 OZ, ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú

pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému
účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda.
89.Podľaodseku2uvedenéhoustanovenia,zmluvnúpokutumožnodojednaťlenpísomneavdojednaní
musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.

90. V prípade zmluvnej pokuty súd konštatuje, že je potrebné pri uzavretí zmluvnej pokuty akceptovať
zákonné podmienky vyplývajúce z ust. § 544 ods. 1, 2 OZ. V úverovej zmluve nebola zahrnutá zmluvná
pokuta, bola len súčasťou Zmluvných dojednaní Zmluvy o revolvingovom úvere spoločnosti PROFI
CREDIT Slovakia s.r.o. (v bode 14.1). Tvrdenie žalovaného, že žalobkyňa sa oboznámila so Zmluvnými
dojednaniami, ktoré mali tvoriť neoddeliteľnú súčasť Zmluvy, súd považuje za zavádzajúce, pretože

Zmluvnédojednaniasatechnickynachádzajúzatextomúverovejzmluvy,podpísanábolajedineZmluva.
Odkaz naúverovépodmienkysúdnepovažuje zaprávnerelevantnýzvyššieuvedenýchdôvodov.Podľa
názoru súdu, zmluvná pokuta nebola individuálne dojednaná, absentovala vôľa žalobkyne, v dôsledku
čoho dojednanie bez prejavu vôle žalobkyne je postihnuté neplatnosťou takého úkonu v zmysle ust. § 37
ods. 1 OZ. Takéto dojednanie predstavuje neprijateľnú zmluvnú podmienku spôsobujúcu nevyváženosť

práv a povinností účastníkov zmluvného vzťahu. Z toho dôvodu súd nepriznal ani uplatnenú zmluvnú
pokutu.

91. Súd s poukazom na výsledky dokazovania dospel k záveru, že Zmluvu je potrebné považovať za
bezúročnú a bezpoplatkovú v zmysle ust. § 11 ods. 1 písm. b.) a d.) Zákona č. 129/2010 Z.z.

92. Podľa ust. § 451 ods. 1 OZ, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.
93. Podľa odseku 2 uvedeného ustanovenia, bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný
plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho
dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

94. Podľa ust. § 456 OZ, predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho sa
získal. Ak toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu.

95. Bezdôvodné obohatenie je konštruované ako záväzkový vzťah medzi tým, kto sa na úkor

iného obohatil, a tým, na úkor koho sa niekto obohatil. Podmienkou vzniku záväzkového vzťahu z
bezdôvodného obohatenia je splnenie zákonných predpokladov spočívajúcich v získaní bezdôvodného
obohatenia na strane určitej osoby, protiprávnosť získania bezdôvodného obohatenia, majetková
ujma, ktorá postihuje určitú osobu a príčinná súvislosť medzi protiprávnym získaním bezdôvodného
obohatenia a majetkovou ujmou. Splnenie týchto predpokladov musí preukázať ten, kto tvrdí, že na jeho

úkor bolo bezdôvodné obohatenie získané. Žalobkyňa preukázala splnenie uvedených predpokladov,
pretože v dôsledku bezpoplatkovosti a bezúročnosti úveru, vznikol žalovanému nárok na zaplatenie
sumy, ktorú poskytol žalovanej ako spotrebiteľský úver, zníženej o sumu, ktorú žalobkyňa zaplatila. V
danom prípade súd priznal žalobkyni bezdôvodné obohatenie vo výške 1.410,14 Eur ako rozdiel medziskutočne poskytnutými peňažnými prostriedkami z titulu úveru vo výške 1.132,51 Eur a sumou, ktorú
žalovaná zaplatila vo výške 2.542,65 Eur, o ktorú sa obohatil žalovaný na úkor žalobkyne, z dôvodov
vyššie uvedených.

96. Podľa ust. § 3 ods. 5 Zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa v účinnom znením, proti
porušeniu práv a povinností ustanovených zákonom s cieľom ochrany spotrebiteľa môže sa spotrebiteľ
proti porušiteľovi na súde domáhať ochrany svojho práva. Združenie sa môže na súde proti porušiteľovi
domáhať, aby sa porušiteľ zdržal protiprávneho konania a aby odstránil protiprávny stav, a to aj

vtedy, ak takéto konanie porušiteľa poškodzuje záujmy spotrebiteľov, ktoré nie sú len jednoduchým
súhrnom záujmov jednotlivých spotrebiteľov poškodených porušením spotrebiteľských práv, ale ide o
konanieporušiteľauplatňovanévočivšetkýmspotrebiteľom(ďalejlen"kolektívnezáujmyspotrebiteľov").
Spotrebiteľ,ktorýnasúdeúspešneuplatníporušenieprávaalebopovinnostiustanovenejtýmtozákonom
aosobitnýmipredpismi,máprávonaprimeranéfinančnézadosťučinenieodtoho,ktozaporušeniepráva
alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi zodpovedá.

97. Žalobkyňa si súčasne uplatnila žalobou aj nárok na primerané finančné zadosťučinenie v
sume 1.000,- Eur. Základom pre stanovenie výšky primeraného zadosťučinenia je primeranosť a je
posudzovaná podľa konkrétneho prípadu. Primerané zadosťučinenie môže tvoriť náhrada za prípadnú
morálnu ujmu, náhrada konkrétnych výdavkov spojených s reparáciou daného stav a určitá satisfakcia

za stavu, ktorý žalobkyňa musela trpieť. Pre priznanie peňažného zadosťučinenia nie sú stanovené
žiadne špeciálne podmienky. Účelom a zmyslom citovaného ustanovenia je odškodniť spotrebiteľa za
diskomfort, ktorý nastal z dôvodu, že spotrebiteľ sa rozhodol uplatniť ochranu proti porušeniu práv a
povinností zo strany dodávateľa na súde a v tomto konaní bol úspešný. Nepostačuje však, že dodávateľ
porušil svoje povinnosti (čo bolo konštatované v tomto rozsudku). Z hypotézy citovanej právnej normy

vyplýva, že spotrebiteľ musí byť pri uplatnení tohto práva úspešný. Iba za tohto predpokladu mu vznikne
právo na priznanie finančného zadosťučinenia. V danom prípade úspešnosť žalobkyne bude zrejmá
až na základe právoplatného rozhodnutia súdu, z toho dôvodu uplatňovanie predmetného nároku súd
považujezapredčasné. Ajzapredpokladu,žebybolnárokuplatnenývčas,súdkonštatuje,žežalobkyňa
neprodukovala relevantné dôkazy preukazujúce diskomfort, vznik konkrétnych výdavkov spojených

s reparáciou daného stavu prípadne iné skutočnosti, ktoré by odôvodňovali priznanie finančného
zadosťučinenia.

98. Zhodnotením vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že žalobkyňa sa dôvodne domáhala
určenia bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru poskytnutého na základe Zmluvy č. 8500033625,

určenia neprijateľných zmluvných podmienok uvedených vo výroku rozsudku a vydania bezdôvodného
obohatenia. V tejto časti súd žalobe vyhovel. V časti uplatneného finančného zadosťučinenia žalobu
zamietol ako nedôvodnú.
99. Podľa ust. § 255 ods. 2 Zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „ CSP“), ak
mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví,

že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

100. Pri uplatnení viacerých samostatných nárokov sa musí ich samostatnosť prejaviť aj pri rozhodovaní
o trovách konania (rozhodnutie Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 7 Cdo 39/2011). To znamená, že aj
otázku úspechu a neúspechu v konaní toho ktorého účastníka treba hodnotiť vo vzťahu ku každému

uplatnenému nároku samostatne. Pri číselnom vyjadrení náhrady trov konania (t.j. peňažnou sumou)
treba celkový náklad týkajúci sa celého nároku, ktorý tomu ktorému účastníkovi vznikol, rozdeliť v
pomere k výške uplatňovaných dielčich nárokov a v rámci týchto dielčich nárokov posúdiť mieru úspechu
a podľa nej priznať náhradu úspešnému účastníkovi. (Rozsudok Najvyššieho súdu ČR z 2. marca
2011, sp. zn. 30 Cdo 5210/2009). V danom prípade boli žalobou uplatňované rôzne nároky, vrátane

finančných. Pri prepočte úspešnosti, súd použil výpočet, ktorý zodpovedá plnému úspechu v troch
nárokoch uplatnených žalobou a neúspechu v jednom nároku (4/4 - 1/4 = 3/4). Súd priznal žalobkyni
pomernú časť náhrady trov konania v rozsahu 3/4 - ín, čo zodpovedá v percentuálnemu vyjadreniu 75
%. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa
konaniekončí,samostatnýmuznesením,ktorévydávyššísúdnyúradník,vzmysleust.§262ods.2CSP.

Poučenie:Proti uvedenému rozsudku je prípustné odvolanie v zmysle ust. §§ 355 a 356 CSP.
Odvolanie je možné podať v lehote do 15 dní od doručenia rozhodnutia na Krajský súd v Košiciach,
prostredníctvom Okresného súdu Rožňava.

Podľa ust. § 363 CSP, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa ust. § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa odseku 2 uvedeného ustanovenia, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj
tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má

vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.