Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 31. október 2017

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 3Co/137/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1110231100
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 10. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Blanka Podmajerská
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1110231100.1

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Blanky Podmajerskej
a členov senátu JUDr. Mariany Harvancovej a Mgr. Adely Unčovskej, v právnej veci žalobcu: C.
Y., nar. XX.X.XXXX, bytom H. Č.. XX, F., zastúpený: JUDr. Ján Krnáč, Nám. SNP 70/36, 960 01
Zvolen, proti žalovanému: Allianz - Slovenská poisťovňa, a.s,. IČO: 00151700, Dostojevského rad
č. 4, Bratislava, zastúpeného: Mgr. Marcel Drgon, Jesenského 2, Bratislava, o návrhu na vydanie

bezdôvodného obohatenia, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu I zo dňa 3.12.2013,
č.k. 19C/126/2010-112, jednomyseľne takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie sa vo výroku, ktorým zamietol návrh žalobcu na prerušenie konania do
právoplatného skončenia dovolacieho konania sp.zn. 1Cdo 217/2012, p o t v r d z u j e.

Vo zvyšnej časti sa rozsudok súdu prvej inštancie z r u š u j e a v rozsahu zrušenia sa v r a c i a

na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie v napadnutom rozhodnutí návrh žalobcu na prerušenie konania do právoplatného
skončenia dovolacieho konania sp.zn. 1Cdo 217/2012 zamietol, žalobu o zaplatenie bezdôvodného
obohatenia vo výške 2 889,49 eur s príslušenstvom zamietol a žalovanému nepriznal náhradu trov
konania.

2. Výrok o zamietnutí návrhu žalobcu na prerušenie konania do právoplatného skončenia dovolacieho
konania sp.zn. 1Cdo 217/2012 právne odôvodnil § 109 ods. 2 písm. c) zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky
súdny poriadok (ďalej len „ O.s.p.“) a vecne tým, že konanie na Najvyššom súde Slovenskej republiky
vedené pod sp.zn. 1Cdo 217/2012 nie je konaním v zmysle ust. §109 ods. 2 písm. c) O.s.p.. Mal za
to, že sa jedná o riešenie otázky predbežnej a to takej, ktorú si súd pre svoje rozhodnutie môže posúdiť

sám. Vychádzajúc z toho, že konanie, ktoré prebiehalo na Okresnom súde Bratislava I pod sp.zn. 10
Ct 11/2003 v spojení s konaním na Krajskom súde v Bratislava vedenom pod sp. zn. 2Co 351/2011 je
právoplatne skončené konštatoval, že neprebieha konanie, v ktorom je riešená otázka, ktorá by mohla
byť rozhodujúca pre predmetné konanie .

3. Výrok, ktorým zamietol žalobu vo veci samej súd prvej inštancie právne odôvodnil ust. § 451 ods.

1, 2, § 456 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „Občiansky zákonník“), § 132, § 153
ods. 1 O.s.p. a vecne tým, že žaloba bola voči žalovanému podaná nedôvodné a najmä predčasne.
Vychádzal z právneho stavu, že Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením zo dňa 31.7.2009, sp.zn.
1Cdo74/2008zrušilrozsudokKrajskéhosúduvBratislaveč.k.10Co73/2006-189,ktorýzmenilrozsudok
Okresného súdu Bratislava I zo dňa 10.10.2005, č.k. 10Ct 11/2003-161 vo výroku o náhrade trov konania
a v časti, ktorou rozhodol o náhrade trov odvolacieho konania a vec vrátil Krajskému súdu v Bratislave

v rozsahu zrušenia na ďalšie konanie. Výrok rozsudku súdu prvej inštancie č.k. 10Ct 11/2003-161
vo veci samej, ktorým bola žaloba v časti o zaplatenie sumy 6.080.933,- Sk zamietnutá nadobudolprávoplatnosť, nakoľko v tejto časti bolo dovolanie Najvyšším súdom Slovenskej republiky odmietnuté.
Mal tak za to, že takmer plne procesné úspešnému žalovanému v konaní vedenom na Okresnom
súde Bratislava I pod sp.zn. 10Ct/11/2003 nemohol odpadnúť právny dôvod na prijatie plnenia voči

procesné neúspešnému žalobcovi, tak ako to predpokladá ustanovenie § 451 ods. 2 Občianskeho
zákonníka. Vyvodil tak, že nakoľko nedošlo k zrušeniu rozhodnutí súdov prvej a druhej inštancie aj
vo veci samej, konanie vo vecí samej vedené pod sp.zn. 10Ct/11/2003 je právoplatne skončené v
neprospech žalobcu. Keďže do rozhodnutia súdu prvej inštancie bolo žalobcovi exekvovaných len 2
889,49 eur (zo sumy 5 185,24 eur), a na základe následného rozhodnutia Krajského súdu v Bratislave

č.k. 2Co/351/2011-262 zo dňa 30.5.2012 bol žalobca povinný zaplatiť žalovanému sumu 5 185,24 eur,
posúdilsúdprvejinštanciežalobužalobcuakonedôvodnúapodanúpredčasne.Ustálil,žeexekúciaproti
žalobcovi bola začatá dôvodne na základe Poverenia vydaného Okresným súdom Zvolen, na základe
právoplatného a vykonateľného exekučného titulu, preto exekútorovi vznikol nárok na účtovanú odmenu
podľa príslušných ustanovení Exekučného poriadku. Mal tak za to, že ak túto odmenu prijal súdny
exekútor, nemohol sa bezdôvodne obohatiť žalovaný.

4. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol v súlade s ustanovením § 142 ods. 1 O.s.p. a plne
procesné úspešnému žalovanému priznal náhradu trov konania. Nakoľko si žalovaný trovy konania
nevyčíslil v lehote uvedenej v ust. § 151 ods. 1 O.s.p., ale až písomným podaním doručeným súdu
prvej inštancie do podateľne dňa 11.12.2013 a z obsahu spisu iné trovy konania ako trovy právneho

zastúpenia nevyplývali, súd prvej inštancie nebol viazaný rozhodnutím o prisúdení náhrady trov konania
vyhláseným dňa 3.12.2013, preto v písomnom vyhotovení rozsudku procesné úspešnému žalovanému
náhradu trov konania nepriznal s odkazom na § 151 ods. 2 O.s.p..

5. Proti rozhodnutiu podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca podaním doručeným súdu prvej inštancie

dňa 6.2.2014 namietajúc, že v konaní došlo k vadám uvedeným v ust. § 221 ods. 1 O.s.p., nakoľko
súd prvej inštancie pre nesprávne a nenáležité ustálenie skutkového a právneho stavu veci, na základe
vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej
inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 písm. a), b),
c), d/ a f) O.s.p.).

6. Odvolateľ namietal, že súd prvej inštancie nesprávne rozhodol, keď nevyhovel jeho návrhu na
prerušenie konania do právoplatného skončenia dovolacieho konania vedeného Najvyšším súdom
Slovenskej republiky pod sp. zn. 1Cdo 217/2012, s odôvodnením, že konanie vedené
na Najvyššom súde Slovenskej republiky nie je konaním v zmysle ustanovenia § 109 ods. 2 písm.

c/ O.s.p.. Účelom tohto návrhu bolo prerušiť konanie predovšetkým z toho dôvodu, že na Najvyššom
súde Slovenskej republiky prebiehalo dovolacie konanie iniciované jeho dovolaním, ktoré podal po tom,
ako Krajský súd Bratislava uznesením č.k. 2Co 351/2011-262 uznesenie Okresného súdu Bratislava
I zmenil tak, že žalobcovi uložil povinnosť zaplatiť žalovanému sumu 5 185,24 eur ako náhradu trov
konania vo veci vedenej na Okresnom súde Bratislava I pod sp.zn. 10Ct 11/2003. Keďže ku dňu

rozhodnutiavoveci(3.12.2013)neboloeštezostranyNajvyššiehosúduSlovenskejrepublikyodovolaní
rozhodnuté, mal za to, že boli splnené podmienky na to, aby konajúci (prvoinštančný) súd prerušil
konanie až do právoplatného skončenia veci na dovolacom súde.

7. Pokiaľ ide o výrok o zamietnutí žaloby vo veci samej uviedol, že dôvodnosť žaloby odvodzoval

z toho, že uznesením zo dňa 31.7.2009, sp. zn. 1Cdo 74/2008 Najvyšší súd Slovenskej republiky
rozhodujúc o dovolaní žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave z 21.11.2007, sp. zn. 10Co
73/2006 napadnutým v časti, ktorou zmenil rozsudok Okresného súdu Bratislava I. zo dňa 10.10.2005
č.k. 10Ct 11/2003-161 vo výroku o náhrade trov konania a v časti, ktorou rozhodol o náhrade trov
odvolacieho konania, vec zrušil a vrátil Krajskému súdu v Bratislave v rozsahu zrušenia na ďalšie

konanie. Nárok žalovaného voči jeho osobe titulom náhrady trov konania tým stratil svoje právne
účinky a odpadnutím právneho dôvodu sa poskytnuté plnenie stalo bezdôvodným obohatením. Rovnako
tak bolo zastavené exekučné konanie vedené proti nemu na Okresnom súde vo Zvolene pod sp.zn.
28Er/105/2008. Za nespornú považoval skutočnosť, že v exekučnom konaní mu ako povinnému bola
prikázaním pohľadávky z bankového účtu, vedeného v Poštovej banke a.s. a zrážkami z invalidného

dôchodku, zexekvovaná suma 2 889,49 eur. Mal tak za to, že osobou povinnou vydať majetkový
prospech získaný plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, je výlučne osoba, ktorej plnenie bolo
adresované (viď rozsudok Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 4 Cdo 46/2009 zo dňa 30. júna 2010), v tomto
prípade je touto povinnou osobou žalovaný.8. Odvolateľ nesúhlasil s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, že mal pristúpiť k uplatneniu nároku
na vrátenie bezdôvodného obohatenia voči súdnemu exekútorovi. Trval na tom, že bezdôvodné

obohatenie mal vydať žalovaný, ako pôvodne oprávnená osoba z exekučného konania, ktorý sa na úkor
žalobcu bezdôvodne obohatil, pretože zrušením časti rozhodnutia o náhrade trov predchádzajúceho
konania v dovolacom konaní, odpadol dôvod pôvodne oprávnenej osoby na vymoženie a ponechanie
si náhrady trov konania vrátane žalovanej čiastky. Exekúcia bola vedená v prospech subjektu, ktorým
bol práve žalovaný (a nie exekútor, ktorý nevystupoval ako oprávnený subjekt ) a v jeho prospech boli

aj vykonávané príslušné zrážky. Súčasťou pohľadávky žalovaného v zmysle exekučných rozhodnutí a
súdnych exekučných rozhodnutí boli aj trovy exekúcie, preto následná dispozícia žalovaného (spôsob
naloženia) s exekvovanými peňažnými prostriedkami (t.zn. či sa časť týchto prostriedkov ponechá a
časť prostriedkov použije na úhradu trov exekútora) bola vo vzťahu k pasívnej legitimácii žalovaného
irelevantnou.

9.Zprocesnéhohľadiskaodvolateľvytýkalsúduprvejinštancieajnepredvídateľnýpostuparozhodnutie,
nekorešpondujúce s procesnou právnou úpravou, keď zákonný sudca nepostupoval podľa ust. § 118
ods. 1 O.s.p. a konanie pred súdom prvej inštancie bolo postihnuté aj tzv. inou vadou, spočívajúcou v
nerešpektovaní procesných práv účastníka konania.

10. Odvolateľ namietal aj nepreskúmateľnosť napadnutého rozhodnutia, nakoľko mu bola odňatá
možnosť konať pred súdom, a to právo účastníka na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré
je súčasťou práva na spravodlivý proces (viď napr. rozsudok KS v B. Bystrici č. 15Co/56/2010 ). S
poukazom na konštatované mal za to, že návrh na prerušenie konania bol podaný dôvodne a vo vzťahu
k napadnutému výroku vo veci samej žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil

súdu prvej inštancie na opätovné prejednanie a rozhodnutie a žalobcovi priznal nárok na náhradu trov
odvolacieho konania.

11. K odvolaniu žalobcu sa vyjadril žalovaný podaním doručeným prvoinštančnému súdu dňa 12.3.2014
a žiadal, aby odvolací súd odvolanie žalobcu ako nedôvodné zamietol a priznal mu nárok na náhradu

trov konania. Uviedol, že právnym dôvodom, kvôli ktorému bola exekúcia vedená, neodpadol a už
ani odpadnúť nemôže, pretože vo veci samej súdy už právoplatne rozhodli tak, že žalobu žalobcu v
konaní vedenom pred Okresným súdom Bratislava I č.k. 10Ct 11/2003, zamietli. Žalovanému tak ako
úspešnému účastníkovi konania vznikol nárok na náhradu trov voči neúspešnému účastníkovi konania
(žalobcovi). Tento nárok je daný ex lege a jeho výška bola právoplatnými rozhodnutiami súdov prvej a

druhej inštancie riadne určená. Mal za to, že žalobca si v žalobe ako aj v odvolaní zamieňa inštitúty
exekučného titulu a právneho dôvodu existencie pohľadávky. Súd prvej inštancie skutkovo správne
ustálil, že právny dôvod existencie pohľadávky nikdy neodpadol (nezanikol) ako to expresis verbis
požaduje príslušná skutková podstata bezdôvodného obohatenia, ale trvá, a to z dôvodu právoplatného
rozhodnutia súdov vo veci samej.

12. Žalovaný ďalej uviedol, že súd prvej inštancie sa v konaní nedopustil žalobcom vytýkaných vád a
správnesavysporiadalajsnávrhomžalobcunaprerušeniekonania.Vdanomprípadeneboloprerušenie
konania povinnosťou ale možnosťou súdu prvej inštancie a to len za predpokladu, že prebieha konanie v
ktorom sa rieši otázka, ktorá mohla mať pre rozhodnutie súdu prvej inštancie význam. Bolo by odopretím

práva na jeho súdnu ochranu a porušením zásady rovnosti zbraní na zjavný prospech žalobcu, ak by súd
prvej inštancie svojvoľne odňal týmto rozhodnutiam ich právoplatnosť a vykonateľnosť a nerešpektoval
ich. Vady uvádzané žalobcom v podanom odvolaní nemali vplyv na rozhodnutie súdu prvej inštancie
vo veci a nie sú vadami, ktoré by zakladali ktorýkoľvek z odvolacích dôvodov. Súd prvej inštancie
podľa názoru žalovaného postupoval v súlade s ust. § 118 O.s.p., ktoré poukazuje na zhodnotenie

skutkových okolností a tvrdení. Tieto však v plnej miere závisia od právoplatných a vykonateľných
súdnych rozhodnutí, a teda rozhodnutie súdu prvej inštancie v konečnom dôsledku spočívalo na
posúdení právnej otázky, či došlo k naplneniu skutkovej podstaty bezdôvodného obohatenia. Žalovaný
navrhol, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdil a
návrh žalobcu na prerušenie zamietol.

13. K vyjadreniu žalovaného k odvolaniu žalobcu sa žalobca vyjadril podaním zo dňa 27.10.2014
uvádzajúc, že v celom rozsahu zotrváva na skutkových a právnych dôvodoch a argumentoch v
podanom odvolaní. Uviedol, že vyjadrenie žalovaného je založené na nesprávnych a nekorektnýchtvrdeniach a úvahách produkovaných všeobecne k inštitútu bezdôvodného obohatenia, ako aj osobitne
k posudzovanému prípadu vrátane otázky prípustnosti dovolania voči uzneseniu Krajského súdu v
Bratislave zo dňa 30.5.2012, sp. zn. 2Co 351/2011-262 ( ktorým odvolací súd zmenil uznesenie súdu

prvého stupňa tak, že žalobca je povinný zaplatiť žalovanému 5 185,24 eur na náhradu trov konania).
Opodstatnenosť odvolacích námietok zosilnila aj skutočnosť, že Najvyšší súd Slovenskej republiky
uznesením zo dňa 29.9.2014, č.k. 1Cdo 217/2012 - 310 zrušil uznesenie Krajského súdu v Bratislave
zo dňa 30.5.2012, č.k. 2Co 351 /2011 -262 a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Mal za to, že došlo i k
naplneniu úvahy súdu prvej inštancie vyslovenej v napadnutom rozhodnutí v tom, že kladné posúdenie

návrhu žalobcu na prerušenie konania by prichádzalo do úvahy len vtedy, ak by Najvyšší súd zrušil
predošlé rozhodnutia ohľadom náhrady trov konania. Opätovne žiadal, aby odvolací súd odvolaniu
v plnom rozsahu vyhovel, napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na opätovné
prejednanie a rozhodnutie a priznal mu nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

14. Odvolací súd ako prvoradé konštatuje, že v prejednávanej veci súd prvej inštancie postupoval

v konaní a pri rozhodovaní s použitím ustanovení O.s.p., v znení účinnom do 30.6.2016. O odvolaní
žalobcu rozhodoval odvolací súd po nadobudnutí účinnosti zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový
poriadok (ďalej len „C.s.p.“ ).

15. Odvolací súd preskúmal vec, v ktorej je viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 a §

380 ods. 1 C.s.p.), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 C.s.p.) keďže sa nejednalo
o prípad, v ktorom by bolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie a nariadenie pojednávania
si nevyžadoval ani dôležitý verejný záujem s použitím § 378 ods. 1 v spojení s § 470 C.s.p. a dospel k
záveru, že odvolanie žalobcu je dôvodné.

16. Podľa § 470 ods. 1 C.s.p. ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo
dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

17. Podľa § 470 ods. 2 C.s.p. právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia
účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom

nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom
prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli
v neprospech strany.

18. V prejednávanej veci z obsahu súdneho spisu vyplýva, že Okresný súd Bratislava I rozsudkom zo

dňa 10.10.2005, sp. zn. 10Ct 11/2003 zamietol žalobu žalobcu, ktorou sa domáhal zvýšenia bolestného
a sťaženia spoločenského uplatnenia voči žalovanému vo výške 6.080.933,- Sk a zaviazal žalobcu
zaplatiť žalovanému náhradu trov konania vo výške 138.324,- Sk (4 591,51 eur). Na základe odvolania
žalobcu Krajský súd v Bratislave rozsudkom zo dňa 21.11.2007, č.k. 10Co/73/2006-189 rozsudok súdu
prvej inštancie vo veci samej potvrdil a v napadnutej časti trov konania zmenil tak, že uložil žalobcovi

povinnosť zaplatiť žalovanému náhradu trov prvostupňového konania v sume 131.326,- Sk (4 359,22
eur) a trovy odvolacieho konania v sume 50.400,- Sk (1 661,02 eur). Rozhodnutie Krajského
súdu v Bratislave zo dňa 21.11.2007, č.k. 10Co/73/2006-189 nadobudlo právoplatnosť
dňa 19.3.2008 a vykonateľnosť dňa 26.3.2008. Dňa 7.5.2008 podal žalovaný na základe vykonateľného
exekučného titulu návrh na vykonanie exekúcie. Okresný súd Zvolen dňa 4.6.2008 poveril vykonaním

exekúcie súdneho exekútora H.. K. Y. ( exekúcia bola vedená pod sp. zn. Ex 49/2008). Súdny exekútor
vykonával exekúciu voči žalobcovi ako povinnému prikázaním pohľadávky z jeho bankového účtu
zrážkami z invalidného dôchodku, pričom celkom od žalobcu vymohol sumu 2 889,49 eur. Následne
Najvyšší súd SR uznesením zo dňa 31.7.2009, sp. zn. 1 Cdo 74/2008 rozsudok Krajského súdu v
Bratislavez21.12.2007,sp.zn.10Co/73/2006včasti,ktorouzmenilrozsudokOkresnéhosúduBratislava

I z 10.10.2005, č.k. 10Ct/11/2003-161 vo výroku o náhrade trov konania a v časti, ktorou rozhodol o
náhrade trov odvolacieho konania zrušil a vec v rozsahu zrušenia vrátil na ďalšie konanie. Okresný súd
Zvolen uznesením zo dňa 5.5.2010, č.k. 28Er/105/2008-44 exekúcie v súlade s ust. § 57 ods. 1 písm.
b) Exekučného poriadku zastavil a súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie nepriznal.

19. Podľa § 109 ods. 2 písm. c) O.s.p., pokiaľ súd neurobí iné vhodné opatrenia, môže konanie prerušiť,
ak prebieha konanie, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu, alebo ak
súd dal na takéto konanie podnet.20. Odvolací súd posudzujúc odvolanie žalobcu proti výroku súdu prvej inštancie, ktorým zamietol návrh
na prerušenie konania konštatuje, že súd prvej inštancie návrh na prerušenie konanie správne právne
posúdil. Ustanovenie § 109 ods. 2 O.s.p. upravuje situácie, kedy súd na základe vlastnej úvahy môže

rozhodnúť o prerušení konania, ak vzniknú v konaní určité prekážky. Na rozdiel od ustanovenia § 109
ods. 1 O.s.p., ktorý taxatívne vymenúva prekážky konania, v prípade ktorých je súd povinný konanie
prerušiť, ustanovenie § 109 ods. 2 vymenúva prekážky, kedy je posúdenie opodstatnenosti prerušenia
konania ponechané na úvahu konajúceho súdu. Ust. § 109 ods. 2 O.s.p. upravuje tzv. fakultatívne
prerušenie konania, to znamená prerušenie konania, ktoré nie je pre samotné konanie nevyhnutné.

Predmetné ustanovenie dopadá na procesné situácie, v ktorých súd môže konanie prerušiť, no nemusí
takurobiť.Prerušeniekonaniajetunaúvahevecprejednávajúcehosúduajeupravenélenakoprocesná
možnosť tohto súdu, nie však ako jeho povinnosť. Súd pri rozhodovaní o návrhu na prerušenie konania
musí zvážiť možnosť iných vhodných opatrení a až keď tieto zlyhajú, môže konanie prerušiť. Výber
vhodného opatrenia (napr. spojenie vecí, prerušenie konania, vyriešenie predbežnej otázky) slúžiaceho
účelu racionálnej organizácie postupu pri vedení príslušného konania musí súd podriadiť aj zákonnej

požiadavke rýchlej a účinnej ochrany práv účastníkov v súdnom konaní (§ 6 O. s. p.) a spomedzi
viacerých opatrení použiť to, ktorým sa ochrana práv účastníkov konania zabezpečí čo najrýchlejšie a
najúčinnejšie. Rozhodujúcim hľadiskom je hospodárnosť konania, s prihliadnutím na ktorú prerušenie
konania predstavuje vo všeobecnosti skôr výnimku ako pravidlo.

21. Odvolací súd má za to, že rozhodnutie súdu prvej inštancie, ktorým návrh žalobcu na prerušenie
konania zamietol, je v súlade s právnou úpravou týkajúcou sa tzv. fakultatívneho prerušenia konania.
Pokiaľ súd prvej inštancie rozhodnutie založil na závere, že prerušenie konania nie je najvhodnejším
opatrením súdu, odvolací súd konštatuje, že prijaté rozhodnutie nie je v danom prípade v rozpore s
požiadavkou spravodlivosti a so zásadou hospodárnosti konania.

22. Uvedené rozhodnutie nemožno považovať ani za odňatie možnosti konať pred súdom, nakoľko
odňatie možnosti konať pred súdom súvisí s faktickou procesnou činnosťou súdu, nie s právnym
hodnotením veci zaujatým v napadnutom rozhodnutí. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej
zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový

stav. Samo právne posúdenie veci je realizáciou rozhodovacej činnosti súdom a nezakladá bez ďalšieho
prípustnosť dovolania podľa § 237 písm. f/ O.s.p., keď právnym posúdením veci (rozhodnutím) súd
neporušuje žiadnu procesnú povinnosť, ani procesné práva účastníka konania. Či už teda súd prvej
inštancie napadnuté rozhodnutie týkajúce sa prerušenia konania založil na správnej alebo nesprávnej
aplikácii a interpretácii ustanovenia § 109 ods. 1, 2 písm. c/ O.s.p., neodňal tým žalobcovi možnosť pred

súdom konať.

23. Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý výrok súdu prvej inštancie, ktorým zamietol
návrh žalobcu na prerušenie konania do právoplatného skončenia dovolacieho konania vedenom na
Najvyššom súde SR pod sp.zn. 1 Cdo 217/2012 (majúceho charakter uznesenia), podľa ust. § 387

ods. 1,2 ako vecne správny potvrdil.

24. K námietkam odvolateľa, týkajúcim sa zamietajúceho výroku o žalobe vo veci samej, odvolací súd
udáva nasledovné.

25. Podľa § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí
obohatenie vydať.

26. Podľa § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka, bezdôvodným obohatením je majetkový prospech
získanýplnenímbezprávnehodôvodu,plnenímzneplatnéhoprávnehoúkonualeboplnenímzprávneho

dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

27. Podľa § 456 Občianskeho zákonníka, predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na
úkor koho sa získal. Ak toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu.

28. K odvolateľom uplatnenému odvolaciemu dôvodu podľa § 205 ods. 2 písm. d/ O. s. p. v znení
účinnom do 30.6.2016 ( t.j. že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam) odvolací súd konštatuje, že citovaný odvolací dôvod je v súdnej praxi vykladaný
tak, že musí ísť o také skutkové zistenia, na základe ktorých súd prvej inštancie spor posúdil po právnejstránke a ktoré nemajú v podstatnej časti oporu vo vykonanom dokazovaní. K námietke odvolateľa,
že napadnutý rozsudok prvoinštančného súdu spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci (§ 205
ods. 2 písm. f/ O. s. p. v znení účinnom do 30.6.2016) treba uviesť, že právnym posúdením je činnosť

súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na
zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený
skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny
predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo
správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. Odvolací súd konštatuje, že uvedené

odvolacie dôvody boli naplnené.

29. Odvolací súd sa nestotožňuje s právnym záverom súdu prvej inštancie, že na strane žalovaného
nedošlo k vzniku bezdôvodného obohatenia, nakoľko rozhodnutie prvoinštančného a odvolacieho súdu
nebolo zrušené vo veci samej a v čase rozhodovania súdu prvej inštancie vo veci, bolo opätovne
rozhodnuté odvolacím súdom (uznesenie Krajského súdu v Bratislave zo dňa 30.5.2012 č.k. 2Co

351/2011-262). Posúdenie, či medzi účastníkmi ide o vzťah z bezdôvodného obohatenia, závisí od
naplnenia znakov skutkovej podstaty hmotnoprávnej normy - ust. § 451 ods. 1a 2 Občianskeho
zákonníka. Týmito znakmi je jednak skutočnosť, že obohatený získal majetkový prospech, t.j. že v
jeho majetku došlo buď k zvýšeniu alebo zníženiu pasív, prípadne sa jeho majetkový stav nezmenšil,
hoci by sa tak za bežných okolností stalo a ďalej, že právny dôvod plnenie buď na jeho strane od

začiatku neexistoval alebo dodatočne odpadol, či mu bolo plnené z neplatného právneho úkonu alebo
získal majetkový prospech z nepoctivých zdrojov. Pri naplnení obidvoch týchto znakov mu vzniká
povinnosť vydať to, o čo sa bezdôvodne obohatil, a právo toho, na úkor ktorého k obohateniu došlo,
požadovať vydanie tohto plnenia. Skutková podstata bezdôvodného obohatenia získaného plnením z
právneho dôvodu, ktorý odpadol, dopadá na tie prípady, keď v okamžiku poskytnutia plnenia existoval

právny dôvod plnenia, ktorý však následne, v dôsledku ďalšej právnej skutočnosti, stratil svoje právne
účinky (odpadol). Okamžikom odpadnutia právneho dôvodu sa poskytnuté plnenie stáva bezdôvodným
obohatením. Inštitút bezdôvodného obohatenia vyjadruje totiž zásadu občianskeho práva, že nikto sa
nesmie bezdôvodne obohatiť na úkor iného, a pokiaľ k tomu dôjde, je povinný takto získaný prospech
vrátiť. V danom prípade bolo rozhodujúcim právne posúdiť či a kedy došlo k získaniu bezdôvodného

obohatenia na strane žalovaného. Odvolací súd uvádza, že zaplatená náhrada trov konania podľa
právoplatného súdneho rozhodnutia, ktoré bolo neskoršie zrušené, nie je už súčasťou trov súdneho
konania pokračujúceho po tomto zrušení rozhodnutia. Zrušením skoršieho rozhodnutia a vrátením veci
súdu nižšej inštancie na ďalšie konanie dochádza k obnoveniu všetkých účinkov pôvodne začatého
konania. Z uvedeného vyplýva, že súd sa v novom rozhodnutí musí vysporiadať so všetkými trovami

tohto konania od jeho začiatku až do rozhodnutia vo veci samej. Ak teda došlo k zaplateniu trov konania
podľa nezákonných a už zrušených rozhodnutí, ide o plnenie z právneho dôvodu, ktorý neskôr odpadol
a je možné požadovať ich vrátenie ako bezdôvodné obohatenie. Odvolací súd dáva do pozornosti, že
nárok na náhradu trov konania vzniká až rozhodnutím súdu a jedná sa tak o nárok v zmysle procesného
práva. Rozhodovanie o trovách konania na rozdiel od rozhodovania o nároku, ktorý má oporu v hmotnom

práve, nie je rozhodnutím deklaratórnym.

30. Nakoľko v prejednávanej veci žalobca plnil žalovanému na základe právoplatného a vykonateľného
rozhodnutia súdu prvej inštancie č.k. 10Ct/11/2003-161 zo dňa 10.10.2005 v spojení s rozsudkom
Krajského súdu v Bratislave č.k. 10Co 73/2006-189 zo dňa 21.11.2007, ktoré bolo zrušené uznesením

Najvyššieho súdu SR sp.zn. 1Cdo 74/2008 zo dňa 31.7.2009, odpadol právny dôvod (titul) na základe
ktorého žalobca žalovanému plnil. Ust. § 458 ods. 1 Občianskeho zákonníka upravuje, že ten kto
sa bezdôvodne obohatil, musí vrátiť všetko, čo dostal. Nakoľko žalovaný prijal od žalobcu plnenie v
exekučnom konaní, prijal tak plnenia na základe právneho dôvodu, ktorý odpadol a vznikla mu tak
povinnosť takto prijaté plnenie žalobcovi vrátiť.

31. Pri stanovovaní výšky bezdôvodného obohatenia je však v danom prípade potrebné prihliadnuť na
skutočnosť, že žalobca neplnil v lehote stanovenej právoplatným a vykonateľným rozhodnutím, ale v
exekučnom konaní v súlade s ust. zákona č. 233/1995 Z.z. o exekútoroch a exekučnej činnosti(ďalej
len „Exekučný poriadok“). Preto výlučne žalobca zavinil (zapríčinil) vznik ďalších nákladov spojených

s exekúciou, k vzniku ktorých by nedošlo, ak by žalobca plnil dobrovoľne a včas, a ak žalovanému v
príčinnej súvislosti, v danom čase s dôvodne podaným návrhom na vykonanie exekúcie, s exekučným
konaním vznikli odôvodnené a preukázané trovy exekúcie, je potrebné na nich pri rozhodovaní vo veci
prihliadnuť.32. Na základe uvedeného (zistené rozpory) odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie vo výroku,
v ktorom zamietol žalobu o veci samej a v závislom výroku o trovách konania podľa § 389 ods. 1

písm. c) C.s.p. zrušil a podľa § 391 ods. 1 C.s.p. vec vrátil v rozsahu zrušenia súdu prvej inštancie na
ďalšie konanie. Úlohou súdu prvej inštancie bude riadiac sa právnym názorom vysloveným odvolacím
súdom v tomto rozhodnutí (§ 391 ods.2 C.s.p.), že žalobca plnil žalovanému z právneho dôvodu, ktorý
neskôr odpadol, preto žalobcovi vznikol nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia, v ďalšom konaní
preskúmať, či žalovanému vznikli v príčinnej súvislosti s exekučným konaním odôvodnené a preukázané

trovy exekúcie (nakoľko súdny exekútor si náhradu trov exekúcie v exekučnom konaní vedenom na
Okresnom súde Zvolen sp.zn. 28Er/105/2008-44 neuplatnil), vo veci opätovne rozhodnúť a odôvodniť
rozhodnutie tak, aby zodpovedalo ust. § 220 ods. 2 C.s.p., t.zn. v ňom uviesť stručný a jasný výklad o
tom,oktorédôkazyoprelsvojeskutkovézisteniaaakýmiúvahamisariadilpri posúdenížaloby,vysvetliť,
ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považoval za
preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo

nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy.

33. V novom rozhodnutí o veci súd prvej inštancie rozhodne o náhrade trov konania (§
396 ods. 3 C.s.p.).

34. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods.
2 C.s.p.).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon
pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods.
1 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).