Rozhodnutie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 14. august 2018

Súd: Okresný súd Trenčín
Spisová značka: 13C/237/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3113211370
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 08. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Gabriela Chudovská
ECLI: ECLI:SK:OSTN:2018:3113211370.8

Rozhodnutie

Okresný súd Trenčín v konaní pred sudkyňou Mgr. Gabrielou Chudovskou v právnej veci žalobcov: 1/ T.
B., nar. XX.XX.XXXX, bytom L. XX, 2/ mal. L. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom L. XX, žalobca 2/ zastúpený
zákonným zástupcom - otcom : T. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom L. XX, 3/ T. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom
L. XX, všetci žalobcovia právne zastúpení: JUDr. Juraj Klimčo, advokát, so sídlom Bobot 176, proti
žalovaným : 2/ BENEFIT GROUP, a.s., so sídlom Hasičská 3855, Trenčín, IČO: 43 874 851, žalovaný

2/ právne zastúpený: JUDr. Pavol Čičmanec, advokát, so sídlom Bavlnárska 312/9, Trenčín, 3/ Reinoo
Apartments, s.r.o., so sídlom Murgašova 2/243, Žilina, IČO: 46 796 398, žalovaný 3/ právne zastúpený:
Šoltýs & Korniet, s.r.o., so sídlom Račianska 69, Bratislava, o neplatnosť dražby, takto

r o z h o d o l :

Súd určuje, že dobrovoľná dražba nehnuteľností zapísaných na LV č. XXXX pre okres I., obec R. nad
F., k.ú. R. nad F., ako byt č. XX na 4. poschodí, vo vchode č. XXX, v obytnom dome súpisné číslo XXXX,
postavenom na pozemku - parcela reg. C, par.č. XXXX/XX v podiele o veľkosti 1/1, vrátane podielu

priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach obytného domu o veľkosti 36/6219, ktorá sa
konala dňa 15.3.2013, a ktorej priebeh bol osvedčený notárkou Zuzanou B., so sídlom notárskeho úradu
U. XX, A., notárskou zápisnicou č. N/XXX/XXXX, NZ XXXX/XXXX, M. XXXX/XXXX zo dňa 15.3.2013
je n e p l a t n á .

Žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov konania.

Štát má nárok na náhradu trov štátu, a to voči žalobcom 1/ až 3/ spoločne a nerozdielne v rozsahu 50
% a voči žalovaným 2/ a 3/ spoločne a nerozdielne v rozsahu 50%.

o d ô v o d n e n i e :

1.Pôvodná žalobkyňa sa žalobou doručenou súdu dňa 03.05.2013 domáhala a/ určenia neplatnosti
zmluvy o úvere č.XXXX/XXX zo dňa XX.XX.XXXX a neplatnosti zmluvy o zriadení záložného práva zo

dňa 24.03.2010 a b/ určenia neplatnosti dobrovoľnej dražby zo dňa 15.3.2013.

2. Žalobu skutkovo odôvodnila tým, že dňa 24.3.2010 uzatvorila s právnym predchodcom žalovaného
1/ (pozn.: voči žalovanému 1/ bolo konanie neskôr zastavené, preto v čase vyhlásenia tohto rozsudku
už nie je stranou v spore) zmluvu o úvere č. XXXX/XXX, ktorej predmetom bola istina poskytnutá v
sume 8.700,- eur s tým, že sa zaviazala úver splatiť v mesačných splátkach po 208,- eur v čase od

24.4.2010 do 24.3.2020 v celkovej sume 24.960,- eur. V ten istý deň uzatvorili uvedené subjekty aj
zmluvu o zriadení záložného práva, ktorej predmetom bol byt pôvodnej žalobkyne č.XX v bytovom dome
s.č.XXXX, ako aj spoluvlastnícky podiel na spoločných častiach a spoločných zariadeniach daného
bytového domu v k.ú. Dubnica nad Váhom, nehnuteľnosti zapísané na LV Č. XXXX. Touto zmluvou
pôvodná žalobkyňa zabezpečila svoj záväzok voči veriteľovi. Listom zo dňa 17.8.2011 oznámil právny
predchodca žalovaného 1/ žalobkyni, že pohľadávku titulom danej zmluvy o úvere postúpil žalovanému

1/. Titulom zmluvy o úvere zaplatila pôvodná žalobkyňa veriteľovi ku dňa 28.1.2013 celkovú sumu
vo výške 23.000,- eur. Cestou dražobníka - žalovaného 2/ vydražil žalovaný 3/ na dobrovoľnejdražbe, konanej dňa 15.3.2013 v notárskom úrade notárky S., predmet záložného práva - byt č. 84 s
príslušenstvom do svojho vlastníctva. Právny predchodca žalovaného 1/ obchodná spoločnosť AUTÁ
PLUS s.r.o. uzatvoril s pôvodnou žalobkyňou dňa 24.3.2010 zmluvu o úvere a poskytol jej úver vo

výške 8.700,- eur a záložnú zmluvu, a to napriek tomu, že táto nemala žiaden reálny príjem a zdroje,
z ktorého by mohla tento úver splatiť, keďže v čase poskytnutia úveru bola nezamestnaná, evidovaná
v evidencii nezamestnaných na úrade práce soc. veci a rodiny a nevykonávala žiadnu pracovnú či inú
činnosť,zktorejbypoberalaakýkoľvekpríjem.Menovanávčasedanýchprávnychúkonovbolakrátkopo
rozvode (november 2009), kedy prišla o istoty a príjmy spoločnej domácnosti a následne nato stratila aj

zamestnanie. Rozsudkom o rozvode manželstva bola zaviazaná platiť aj výživné na svoje maloleté deti
Michala a T.. M. mnohým snahám nepodarilo sa jej nájsť žiadne zamestnanie, a to ani len v brigádnickej
forme, a tak zostala úplne bez príjmov. Úver si vzala v podstate preto, aby mala z čoho žiť a hradiť svoje
výdavky na jedlo, ošatenie, výživné svojich detí a na plnenia za byt (elektrina, voda, plyn a pod.) Pôvodná
žalobkyňa sa pokúsila vybaviť si úver v niektorom peňažnom ústave, avšak všade bola v dôsledku jej
sociálnej situácie a absencie akéhokoľvek príjmu odmietnutá. Rovnako sa snažila získať pôžičku od

svojich známych, nikto však nebol ochotný požičať jej a pomôcť jej preklenúť ťažkú životnú situáciu.
Pristúpila preto k tomu, čo jej navrhol právny predchodca žalovaného 1/ a ani sa nesnažila zjednávať
podmienky úveru a zálohu, nakoľko bola morálne a sociálne tak dezorganizovaná a vykorenená, že
na to nemala ani odvahu. V podstate akceptovala to, čo jej bolo predložené a bez toho, aby si zmluvu
o úvere a zmluvu o záložnom práve riadne prečítala, s podmienkami zmlúv sa riadne oboznámila

a im rozumela, tieto podpísala. Sociálna situácia pôvodnej žalobkyne bola právnemu predchodcovi
žalovaného 1/ zrejmá a možno dôvodne predpokladať, že úver jej poskytol práve s úmyslom cestou
záložného práva k bytu menovanej sa tohto zmocniť. Napriek tomu, že pôvodná žalobkyňa právnemu
predchodcovi žalovaného 1/ i žalovanému 1/ zaplatila na danú úverovú zmluvu k termínu 28.1.2013
sumu v celkovej výške 23.000.- eur, veriteľ dal návrh na dražbu jej bytu. Pôvodná žalobkyňa chcela

doplatiť ešte ním určenú dlžnú sumu vo výške 7.000.- eur, len nech jej ponechá byt, veriteľ však toto
neakceptoval. Nato sa pôvodná žalobkyňa v ten istý deň (28.1.2013) psychicky zrútila a bola tri týždne
hospitalizovaná v nemocnici v Trenčíne a v Ilave. V dôsledku jej tiesnivej osobnej a sociálnej situácie
sa tu uplatňuje § 37 ods.1 OZ, keďže pôvodná žalobkyňa neučinila tieto právne úkony slobodne (strata
tzv. vnútornej slobody) a tiež § 39 OZ a § 265 ObZ, keďže tento právny úkon je v rozpore zo zákonom a

je zjavne v rozpore s dobrými mravmi i so zásadami poctivého obchodného styku. Právny predchodca
žalovaného 1/ dojednal s pôvodnou žalobkyňou, že táto mu vráti celkovú sumu 24.960,- eur, pričom
z obsahu zmluvy nie je zrejmé, čo rozdiel medzi sumou 8.700,- eur a sumou 24.960,- eur tvorí, čo je
v rozpore s § 37 ods. l OZ pre jej neurčitosť a nezrozumiteľnosť. Výška sumy poskytnutého úveru je
v pomere k výške plnenia, ku ktorému sa zaviazala pôvodná žalobkyňa v núdzi, v tiesni a v danom

duševnom rozpoložení, v zjavnom nepomere a evidentne zakladá trestný čin úžerníctva a takýto právny
úkon i úkon naň nadväzujúci nemá ochranu práva, je v rozpore so zákonom i s dobrými mravmi.
Predmetné zmluvy podliehajú režimu spotrebiteľských zmlúv v § 52 OZ a neprijateľné podmienky v nich
obsiahnuté podliehajú aplikácii § 53 ods.5 ,ods.6 a ods.9 OZ. Ak je predmetom spotrebiteľskej zmluvy
poskytnutie peňažných prostriedkov, nesmie odplata podstatne prevyšovať odplatu obvykle požadovanú

na finančnom trhu za spotrebiteľské úvery, čo v danom prípade dodržané nebolo. Pôvodnej žalobkyni
nebolo doručené oznámenie o dražbe, ani znalecký posudok zásielkou do vlastných rúk, v dôsledku
čoho mal dražobník podľa zákona upustiť od dražby, čo však neurobil, a preto je aj dražba neplatná.

3. Súd rozhodol čiastočným rozsudkom č.k. 13C/237/2013-94 zo dňa 20.11.2013 tak, že žalobu v časti

o určenie neplatnosti úverovej zmluvy č. XXXX/XXX zo dňa 24.03.2010 a neplatnosti zmluvy o zriadení
záložného práva zo dňa 24.03.2010 zamietol. Na odvolanie Krajský súd v Trenčíne rozsudkom č.k.
19Co/300/2014-160 zo dňa 14.05.2015 čiastočný rozsudok okresného súdu zmenil tak, že zmluva o
úvere č. XXXX/XXX. zo dňa 24.03.2010 je neplatná v časti zmluvy o ročnom úroku z úveru a v časti
zmluvy o poplatku za poskytnutie a spracovanie úveru, tj, nad sumu istiny úveru 8.700,- eur a vo zvyšnej

časti rozsudok potvrdil. Krajský súd v odôvodnení svojho rozsudku konštatoval, že v zmluve o úvere si
zmluvné strany dohodli úročenie a splácanie celej istiny úveru 8.700,- eur pri úrokovej sadzbe 11,1%
ročne. Podľa znaleckého posudku spracovaného v odvolacom konaní vyčíslená výška úrokov za 10
rokov pri úrokovej sadzbe 11,1% ročne predstavuje sumu 5.746,18 eur, čím by celková splatená suma
bola 14.446,18 eur + 700,- eur poplatok. Predmetná zmluva však obsahuje celkovú sumu úveru 24.960,-

eur a za daných okolností je preto údaj o výške úrokovej sadzby 11,1% ročne zavádzajúci a takáto
zmluva v dotknutej časti týkajúcej sa ročnej úrokovej sadzby nemôže požívať právnu ochranu a je
absolútne neplatná pre rozpor s § 39 Občianskeho zákonníka. Odvolací súd konštatoval, že predmetná
zmluva je spotrebiteľská zmluva, riadi sa zákonom č. 258/2001 Z.z., ako aj úpravou týkajúcou saspotrebiteľských zmlúv v Občianskom zákonníku. Čo sa týka poplatku za poskytnutie a spracovanie
úveru, žalovaný 1/ nevedel vysvetliť, z čoho tento poplatok pozostáva, nevedel vyšpecifikovať spôsob
jeho výpočtu a odvolací súd dospel k záveru, že poplatok je neurčitý, lebo nie je zrejmé, za čo bol

dojednaný, a preto je s poukazom na § 37 Občianskeho zákonníka neplatný.

4. Po právoplatnosti tohto rozsudku tak predmetom konania ostal nárok o určenie neplatnosti dražby.
Následne z dôvodu zániku žalovaného 1/ bez právneho nástupcu (v dôsledku ex offo výmazu
z obchodného registra), súd uznesením č.k. 13C/237/2013-185 zo dňa 27.04.2017 konanie voči

žalovanému 1/ zastavil. Na strane žalovaných tak ostali už len žalovaní 2/ a 3/, pričom súd pre
prehľadnosť ponechal toto číslovanie žalovaných aj po zastavení konania voči žalovanému 1/, aby
v dôsledku prečíslovania žalovaných nedošlo k akejkoľvek zámene subjektov a aby aj v čiastočnom
rozsudku, ako aj v tomto rozsudku boli totožní žalovaní číslovaní rovnako. Okrem toho počas konania
zomrela pôvodná žalobkyňa, a preto súd totožným uznesením s poukazom na § 63 Civilného sporového
poriadku (CSP) rozhodol, že bude ďalej v konaní na strane žalobcov pokračovať s dedičmi po pôvodnej

žalobkyni, a preto v tomto štádiu konania sú žalobcami 3 deti pôvodnej žalobkyne označení ako
žalobcovia 1/ až 3/.

5. Čo sa týka nároku na určenie neplatnosti dražby, pôvodná žalobkyňa a následne jej dedičia ako
žalobcovia 1/ až 3/ dôvodili tým, že pôvodnej žalobkyni nebolo doručené oznámenie o dražbe, ani

znalecký posudok zásielkou do vlastných rúk, ďalej na poslednom pojednávaní 14.08.2018 bolo
žalobcami uvedené, že si dražobník nesplnil povinnosť zverejniť oznámenie o dražbe v periodickej tlači
a takisto nebola splnená povinnosť v zákonnej lehote označiť predmet dražby spôsobom uvedeným
v prílohe zákona, teda predpísanou páskou v šírke 15 cm s označením „dražba“. Týmto došlo k
opakovanému porušeniu ustanovenia zákona o dražbách z tohto dôvodu dražbu považovali žalobcovia

za neplatnú. Žalobcovia poukázali na to, že už pôvodná žalobkyňa sa v konaní pred súdom vyjadrila
tak, že znalecký posudok jej nebol doručený, bol jej doručený iba list, ktorý bol vhodený do schránky, o
tom, kedy bude dražba, ale tento nebol poslaný doporučene, čím neboli dodržané ustanovenia zákona
o spôsobe doručovania písomností. Okrem toho, na poslednom pojednávaní žalobcovia uvádzali,
že aj s poukazom na rozsudok krajského súdu, vyhlásenie navrhovateľa dražby podľa § 7 ods. 2

zákona o dobrovoľných dražbách sa rozchádzalo s realitou, keďže uvádzalo sumu aj napriek tomu,
že úroky a ostatné príslušenstvo bolo vyhlásené za neplatné. Navyše toto vyhlásenie podľa žalobcov
neobsahovalo žiadnu špecifikáciu pohľadávky, ani vymedzenie konkrétneho príslušenstva. Žalobcovia
namietli predloženú doručenku o doručovaní znaleckého posudku, z dôvodu, že šlo len o fotokópiu,
namietli jej pravosť a autenticitu a poukázali na to, že vzhľadom na veľkosť a rozsah znaleckého posudku

je zrejmé, že tento nemohol byť doručený v jednej malej obálke s oznámením o dobrovoľnej dražbe.

6. Žalovaný 2/ ani žalovaný 3/ nesúhlasili s tvrdeniami pôvodnej žalobkyne, resp. aktuálnych žalobcov
o tom, že by boli porušené ustanovenia zákona týkajúce sa doručovania listín pôvodnej žalobkyni.
Namietali, že na poslednom pojednávaní dňa 14.08.2018 žalobcovia rozšírili dôvody neplatnosti dražby,

ktoré uvádzali v žalobe aj o ďalšie dôvody pôvodne neuvedené, učinili tak až po uplynutí zákonnej lehoty
na podanie žaloby, a preto by súd na takto dodatočne doplnené dôvody nemal prihliadnuť. Znalecký
posudok bol podľa žalovaného 2/ pôvodnej žalobkyni doručovaný zároveň s doručením oznámenia o
dražbe v jednej obálke, tak ako to vyplýva z doručenky, pričom žalovaný 2/ súčasne predložil listinné
dôkazy až na poslednom pojednávaní, nakoľko skôr sa tieto listiny nepodarilo doručiť súdu z dôvodu

sťaženej komunikácie s navrhovateľom dražby. Žalovaný 2/ súčasne uviedol, že dodatočne môže
preukázať fotografiami to, že predmet dražby bol riadne označený páskou tak, ako to vyžaduje zákon a
tiež môže doložiť doklad o inzerovaní oznámenia o dražbe v tlači. Poukázal na to, že súčasťou zmluvy o
vykonanídražbybolovyhlásenienavrhovateľadražbypodľa§7ods.2zákonaodobrovoľnýchdražbách,
pričom pri vyhlásení výšky pohľadávky záložného veriteľa bolo vychádzané z údajov uvedených v

zmluve o úvere, a teda určite bolo v tomto vyhlásení uvedené, že výška pohľadávky zahŕňala aj
príslušenstvo, ktoré bolo neskôr právoplatným rozsudkom vyhlásené za neplatné. Poukázal na to, že
pri koncipovaní tohto vyhlásenia sa vychádzalo z preukázaných úhrad žalobkyne vo výške 5.600,-
eur, žalobkyňa počas konania tvrdila, že uhradila minimálne 20.000,- eur, čo sa ale nepreukázalo. V
každom prípade však teda zostala dlžná minimálne časť istiny úveru, a preto bol dôvod na draženie,

keďže nezaplatená istina mala činiť cca 3.000,- eur a teda boli splnené podmienky na vykonanie dražby
aj podľa aktuálne účinného sprísneného ustanovenia zákona o dobrovoľných dražbách. Žalovaný 3/
poukázal ešte aj na to, že ešte v roku 2013 v súlade so zákonom predmet dražby vydražil, riadne cenu
uhradil, ale nikdy mu nebolo umožnené užívať byt. Mal za to, že zmluva o zriadení záložného práva jeplatná, táto nebola zo strany žalobcov nikdy namietaná pred priebehom samotnej dražby, preto záložné
právo riadne vzniklo. Žalobkyňa ani aktuálni žalobcovia nepreukázali namietané nedostatky v procese
dobrovoľnej dražby, naopak pôvodná žalobkyňa potvrdila, že o dobrovoľnej dražbe vedela zo zásielky,

ktorú si našla v poštovej schránke. Napriek tomu, že právoplatným čiastočným rozsudkom bola úverová
zmluva vyhlásená za bezúročnú, táto zmluva ako aj záložná zmluva sú platné a mal za to, že ani
nepravdivé vyhlásenie navrhovateľa dražby ohľadom výšky pohľadávky nie je dôvodom, prečo by mohol
súd určiť neplatnosť dražby.

7. Súd po vykonanom dokazovaní dospel k nasledovným skutkovým zisteniam:

8. Z predloženej zmluvy o úvere č. XXXX/XX zo dňa 24.03.2010 súd zistil, že túto zmluvu uzatvorila
spol. AUTÁ PLUS, s.r.o., IČO: 44 661 207 (právny predchodca žalovaného 1/) ako veriteľ a pôvodná
žalobkyňa ako dlžník. Na základe nej sa veriteľ zaviazal poskytnúť dlžníkovi úver vo výške 8.700,- eur,
ktorý sa dlžník zaviazal splácať v 120 mesačných splátkach po 208,- eur, s konečnou splatnosťou dňa

24.03.2020. Celková suma k zaplateniu bola 24.960,- eur, RPMN 30,13%, úrok 11,1% ročne, priemerná
hodnota RPMN 18,23%. Úver bol poskytnutý na základe žiadosti pôvodnej žalobkyne ( č.l. 90). V ten
istý deň bola za účelom zabezpečenia pohľadávky z predmetnej úverovej zmluvy uzatvorená medzi
totožnými subjektmi aj zmluva o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti, ktorou bol byt č. 84 na 4.
poschodí, vo vchode č. XXX, v obytnom dome súpisné číslo XXXX, postavenom na pozemku - parcela

reg. C, par.č. XXXX/XX v podiele o veľkosti 1/1, vrátane podielu priestoru na spoločných častiach a
spoločných zariadeniach obytného domu o veľkosti 36/6219 vo vlastníctve pôvodnej žalobkyne. Týmto
spôsobom došlo podľa čl. II. bod 1 a 2 k zabezpečeniu pohľadávky z uvedenej úverovej zmluvy vo
výške 24.960,- eur, ako aj pohľadávok, ktoré v budúcnosti vzniknú záložnému veriteľovi voči záložcovi
z titulu poskytnutia ďalšieho úveru alebo pôžičky, na základe zmluvy, ktorá môže byť medzi totožnými

subjektmi uzatvorená v budúcnosti, z titulu poskytnutia v budúcnosti zo strany záložného veriteľa
peňažných prostriedkov v akejkoľvek forme na žiadosť záložcu formou vyplatenia tretím osobám alebo
vyplatenia záväzkov záložcu za účelom výkonu záložného práva s najvyššou hodnotou istiny, do ktorej
sazabezpečujúpohľadávkyvsume10.000,-eur.Ďalejzáložnéprávopodľačl.IIbodu3zmluvyslúžilona
zabezpečenie uvedených pohľadávok vrátane úrokov z omeškania, zmluvných pokút, nákladov účelne

a preukázateľne vynaložených záložným veriteľom súvisiacich s predmetom zabezpečenia a výkonom
záložného práva. Podľa čl. V bod 1. písm. c/ záložnej zmluvy záložný veriteľ je oprávnený predať
nehnuteľnosť predajom zálohu na dobrovoľnej dražbe podľa zák. č. 527/2002 Z.z. o dobrovoľných
dražbách.

9. Z čestného vyhlásenia zo dňa 24.03.2010 vyplýva, že pôvodná žalobkyňa prehlásila, že je schopná
splácať uvedený úver a súhlasí so splátkou 208,- eur mesačne. Listom zo dňa 27.09.2010 veriteľ vyhlásil
predčasnú splatnosť celého úveru s lehotou na splatenie v trvaní 10 dní od doručenia listu z dôvodu,
že veriteľ eviduje viac ako dve po sebe idúce omeškané splátky. Uvádza sa v nej, že zostatok úveru
s príslušenstvom k dňu vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru činí 24.960,- eur. Uvedená listina bola

pôvodnej žalobkyni doručená dňa 29.09.2010.

10. Listom „Oznámenie o realizácii záložného práva“ zo dňa 02.09.2010 bolo pôvodnej žalobkyni
oznámené začatie výkonu záložného práva k vyššie uvedenému zálohu - bytu s tým, že výkon sa bude
realizovať formou predaja bytu na dobrovoľnej dražbe. Keďže listinu predložil právny zástupca pôvodnej

žalobkyne, je zrejmé, že táto jej musela byť doručená do vlastných rúk.

11. Z oznámenia o dražbe č. XX/XXXX zo dňa 05.02.2013 vyplýva, že žalovaný 2/ ako dražobník
na návrh žalovaného 1/ spol. ALLORA REAL, s.r.o. ako navrhovateľa dražby oznámil konanie prvého
kola dražby na Notárskom úrade notárky S. B., U. XX, A. dňa 15.03.2013 o 9,00 hod s vymedzením

predmetu dražby (bytu vo vlastníctve pôvodnej žalobkyne, ku ktorému bolo zriadené záložné právo v
prospech záložného veriteľa), pričom oznámenie o dražbe obsahuje opis predmetu dražby, technický
popis stavby, údaje o dátumoch ohliadok, o právach a záväzkoch viaznucich na predmete dražby, o
cenepredmetudražby,vrátaneuvedenianajnižšiehopodania,minimálnehoprihodenia,výškedražobnej
zábezpeky, údaje o spôsobe zloženia dražobnej zábezpeky, o účastníkoch dražby, jej prístupnosti

verejnosti za predpísané vstupné, ďalej upravovalo podmienky úhrady ceny dosiahnutej vydražením,
podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva k predmetu dražby, podmienky odovzdania predmetu
dražby vydražiteľovi, ako aj poučenie o práve podať žalobu o neplatnosť dražby. Oznámenie o dražbe
bolo zverejnené v Obchodnom vestníku č. OV XX/XXXX z 18.02.2013.12. Priebeh dobrovoľnej dražby bol osvedčený notárskou zápisnicou N 171/2013, NZ8515/2013, NCRIs
8773/2013 zo dňa 15.03.2013 spísanou notárkou Zuzanou Karasovou, z ktorej vyplýva, že účastníkom

č. 3 bolo urobené najnižšie podanie vo výške 21.300,- eur, ktorému licitátor udelil príklep, pričom týmto
účastníkom bol žalovaný 3/ spol. Reinoo Apartments, s.r.o.. Zoznam účastníkov dražby č. 23/2013 z
15.03.2013 mal súd k dispozícii na osobitnej listine ( č.l. 204).

13. Žalovaný 2/ ďalej predložil fotokópiu doručenky, pričom z údajov na nej vyplýva, že dňa 12.02.2013

mala pôvodná žalobkyňa prevziať poštovú zásielku s označením predmetu ako Ozn. o DD 23/2013 +
znalec. Z fotokópií doručeniek na č.l. 202 vyplýva, že poštou mali byť doručované ozn. o DD 23/2013
(zrejme oznámenie o dobrovoľnej dražbe) aj Okresnému stavebnému bytovému družstvu, SNP 1936,
Považská Bystrica, Mestskému úradu Dubnica nad Váhom, Slovenskej záručnej a rozvojovej banke a
Exekútorskému úradu Mgr. Oľga Hlucháňová, Považská Bystrica.

14. Z listiny označenej ako pohľadávka na úhradu pre prípad upustenia od DD/23/2013 s poznámkou,
že túto listinu prevzala dňa 13.03.2013 pôvodná žalobkyňa vyplýva, že celková výška pohľadávky bola
ku dňu konania dražby vyčíslená nasledovne: pohľadávka navrhovateľa dražby 14.648,52 eur, náklady
dražobnej spoločnosti 1178,78 eur a odmena dražobnej spoločnosti 1757,82 eur, spolu: 17.585,12 eur.

15. Z prehlásenia navrhovateľa zo dňa 11.01.2013 vyplýva, že žalovaný 1/ spol. ALLORA REAL, s.r.o.
ako navrhovateľ dražby prehlásil, že má voči pôvodnej žalobkyni splatnú pohľadávku v celkovej výške
12.986,- eur k 11.01.2013. Keďže pohľadávka nebola uhradená, pristupuje sa k výkonu záložného práva
formou dobrovoľnej dražby, ktorej predmetom je vyššie špecifikovaný byt vrátane k nemu prináležiaceho
podielu priestoru na spoločných častiach a zariadeniach obytného domu vo vlastníctve pôvodnej

žalobkyne.

16. Zákonné ustanovenia:
Podľa § 7 ods. 1 a 2 zákona č. 527/2002 Z.z. o dobrovoľných dražbách ( v znení účinnom ku dňu
konania dražby), (1) Navrhovateľom dražby je vlastník predmetu dražby, osoba, ktorá vykonáva záložné

právo (ďalej len „záložný veriteľ"), alebo iná osoba, ktorá je oprávnená navrhnúť vykonanie dražby podľa
osobitného zákona. (2) Navrhovateľ dražby je povinný písomne vyhlásiť, že predmet dražby je možné
dražiť. Ak je navrhovateľom dražby záložný veriteľ, je povinný písomne vyhlásiť aj pravosť, výšku a
splatnosť pohľadávky, pre ktorú sa navrhuje výkon záložného práva podľa tohto zákona (§ 16 ods. 3
).

Podľa § 10 ods. 1 zákona č. 527/2002 Z.z. o dobrovoľných dražbách ( v znení účinnom ku dňu konania
dražby), Písomnosti sa doručujú poštou formou listovej zásielky do vlastných rúk, a ak to nie je možné
alebo účelné, doručujú sa iným preukázateľným spôsobom do vlastných rúk osobe, ktorej sú určené.
Na doručovanie sa primerane použijú ustanovenia osobitného predpisu.(pozn.: Občianskeho súdneho

poriadku).

Podľa § 11 ods. 4 a 5 zákona č. 527/2002 Z.z. o dobrovoľných dražbách ( v znení účinnom ku
dňu konania dražby), (4) Ak je predmetom dražby byt, dom, iná nehnuteľnosť, podnik alebo jeho
časť, dražobník je povinný najmenej 15 dní pred konaním dražby zverejniť oznámenie o dražbe alebo

oznámenie o opakovanej dražbe na úradnej tabuli obce, na ktorej území sa predmet dražby nachádza.
V rovnakej lehote zverejní oznámenie o dražbe aj v periodickej tlači s pôsobnosťou minimálne pre obec,
na ktorej území sa predmet dražby nachádza, základné údaje o čase, mieste, predmete a najnižšom
podaní dražby alebo opakovanej dražby. Obec je povinná bezodkladne a bezodplatne takéto oznámenie
zverejniť.

(5) Dražobník umiestni na predmet dražby podľa odseku 4 najmenej 15 dní pred konaním dražby
označenie podľa prílohy. Zároveň v tejto lehote na viditeľné miesto na predmet dražby umiestni
oznámenie o dražbe alebo oznámenie o opakovanej dražbe. Vlastník predmetu dražby je povinný strpieť
umiestnenie takéhoto označenia.

Podľa § 12 ods. 4 zákona č. 527/2002 Z.z. o dobrovoľných dražbách ( v znení účinnom ku dňu konania
dražby), Ak je navrhovateľom dražby záložný veriteľ, dražobník zašle vlastníkovi predmetu dražby
znalecký posudok, a to najneskôr 30 dní pred dňom konania dražby.Podľa § 16 ods. 1, 2, 3 zákona č. 527/2002 Z.z. o dobrovoľných dražbách ( v znení účinnom ku dňu
konania dražby), (1) Dražbu je možné vykonať len na základe písomnej zmluvy o vykonaní dražby,
ktorú uzavrie navrhovateľ dražby s dražobníkom; to neplatí, ak ide o majetok štátu, ak je dražobníkom

orgán štátnej správy, alebo ak ide o majetok územného samosprávneho celku, ak je dražobníkom tento
územný samosprávny celok alebo ak je dražobníkom navrhovateľ dražby. (2)Zmluva o vykonaní dražby
musí obsahovať označenie navrhovateľa dražby, dražobníka, predmetu dražby, najnižšie podanie,
predpokladané náklady dražby a výšku odmeny dražobníka alebo spôsob jej určenia alebo dohodu
o tom, že dražba bude vykonaná bezplatne. Prílohou zmluvy je aj písomné vyhlásenie navrhovateľa

dražby, že predmet dražby je možné dražiť (§ 7 ods. 2 ). (3) Ak navrhovateľom dražby je záložný veriteľ, zmluva o vykonaní
dražby musí ďalej obsahovať dôvod konania dražby a meno, priezvisko, trvalý pobyt vlastníka predmetu
dražby, ak je fyzickou osobou; ak je vlastník predmetu dražby právnická osoba, zmluva o vykonaní
dražby musí obsahovať názov alebo obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo, ak je pridelené.

Podľa § 17 ods. 5 písm. a/ zákona č. 527/2002 Z.z. o dobrovoľných dražbách ( v znení účinnom ku
dňu konania dražby), V lehotách ustanovených v odsekoch 2 až 4 zašle dražobník oznámenie o dražbe
navrhovateľovi dražby, dlžníkovi záložného veriteľa, vlastníkovi predmetu dražby, ak nie je totožný s
dlžníkom záložného veriteľa.

Podľa § 21 ods. 2, 4 zákona č. 527/2002 Z.z. o dobrovoľných dražbách ( v znení účinnom ku dňu
konania dražby), (2) V prípade, ak boli porušené ustanovenia tohto zákona, môže osoba, ktorá tvrdí,
že tým bola dotknutá na svojich právach, požiadať súd, aby určil neplatnosť dražby. Právo domáhať
sa určenia neplatnosti dražby zaniká, ak sa neuplatní do troch mesiacov odo dňa príklepu okrem
prípadu, ak dôvody neplatnosti dražby súvisia so spáchaním trestného činu a zároveň ide o dražbu domu

alebo bytu, v ktorom má predchádzajúci vlastník predmetu dražby v čase príklepu hlásený trvalý pobyt
podľa osobitného predpisu; v tomto prípade je možné domáhať sa neplatnosti dražby aj po uplynutí
tejto lehoty. V prípade spoločnej dražby bude neplatná len tá časť dražby, ktorej sa takýto rozsudok
týka (§ 23 ). (4) Účastníkmi
súdneho konania o neplatnosť dražby podľa odseku 2 sú navrhovateľ dražby, dražobník, vydražiteľ,

predchádzajúci vlastník a dotknutá osoba podľa odseku 2.

Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka (účinného v čase uzavretia úverovej zmluvy), Spotrebiteľskou
zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Podľa § 53 ods. 1, 2, 3 a 5 Občianskeho zákonníka (účinného v čase uzavretia úverovej zmluvy), (1)
Spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach
a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). To
neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny,
ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné

podmienky individuálne dojednané. (2) Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú
také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť
ich obsah. (3) Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom
a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané. (5) Neprijateľné podmienky upravené v
spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

Podľa § 53 ods. 4 písm. k/ Občianskeho zákonníka (účinného v čase uzavretia úverovej zmluvy),
Za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré
požadujúodspotrebiteľa,ktorýnesplnilsvojzáväzok,abyzaplatilneprimeranevysokúsumuakosankciu
spojenú s nesplnením jeho záväzku,

Podľa § 544 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka (účinného v čase uzavretia úverovej zmluvy), (1)
Ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto
povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti
nevznikne škoda. (2) Zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená výška

pokuty alebo určený spôsob jej určenia.

17. Súd konštatuje, že žaloba o neplatnosť dražby je žalobou určovacou, na ktorú dopadá § 137 písm.
d/ CSP. Teda ide o žalobu o určenie právnej skutočnosti, pričom možnosť domáhať sa takéhoto určeniavyplýva priamo z osobitného predpisu (§ 21 ods. 2 zákona o dobrovoľných dražbách), a preto takáto
žaloba je procesne prípustná a súd ju musí meritórne prejednať. Súd tiež konštatuje, že pôvodná
žalobkyňa (resp. po jej smrti jej dedičia) sú v konaní aktívne vecne legitimovaní, keďže ide o osoby,

ktoré boli vykonaním dražby na svojich právach dotknutí s tým, že rovnako je úplný okruh aj na strane
žalovaných, kde žalovaný 2/ je dražobník a žalovaný 3/ je vydražiteľ. Žalovaný 1/ ako navrhovateľ
dražby zanikol bez právneho nástupcu, z ktorého dôvodu súd konanie voči nemu musel zastaviť, a teda
napriek tomu, že tento subjekt nie je už v čase vyhlásenia rozsudku účastníkom sporu, nie je ním pre
objektívnu skutočnosť, ktorú ani pôvodná žalobkyňa, ani aktuálni žalobcovia nezapríčinili. Pôvodne bol

aj navrhovateľ dražby správne označený ako žalovaný 1/, a to že zanikol a nemá právneho nástupcu,
nemôže byť na ujmu práv žalobcov, a teda nemožno konštatovať, že by z tohto dôvodu na strane
žalovaných neboli účastníkmi všetky subjekty, ktoré nimi zo zákona majú byť a majú tvoriť nerozlučné
spoločenstvo, čo by bolo za iných okolností samo osebe dôvodom pre zamietnutie žaloby. Preto súd
konštatuje, že v prípade, ak žalovaný 1/ zanikol bez právneho nástupcu, okruh subjektov, voči ktorým
má smerovať žaloba, sa zužuje už len na dražobníka a vydražiteľa. Potom je v tomto smere daný aj

úplný okruh subjektov na strane žalovaných.

18. Žaloba o určenie neplatnosti dražby bola podaná včas, keďže príklep bol udelený dňa 15.03.2013
a žaloba bola podaná dňa 03.05.2013, a teda v zákonnej 3-mesačnej prekluzívnej lehote. Pokiaľ
žalovaní namietali, že je neprípustné po uplynutí uvedenej 3- mesačnej prekluzívnej lehoty rozširovať

dôvody neplatnosti dražby uvedené vo včas podanej žalobe o ďalšie pôvodne neuvedené dôvody
neplatnosti dražby, s touto argumentáciou sa súd nestotožnil. Pôvodná žalobkyňa v žalobe ako
dôvod neplatnosti uviedla, že jej nebol doručený znalecký posudok ani oznámenie o dražbe a tiež
uviedla, že zmluva o úvere a zmluva o zriadení záložného práva sú neplatné (určenia čoho sa
domáhala aj samostatným výrokom), že obsahujú neprijateľné zmluvné podmienky. Na poslednom

pojednávaní žalobcovia uvádzali nad rámec uvedeného aj pochybenia pri označení predmetu dražby
predpísanou páskou, absenciu oznámenia dražby v periodickej tlači a vychádzajúc z čiastočného
rozsudku, namietali správnosť vyhlásenia navrhovateľa dražby podľa § 7 ods. 2 zákona o dobrovoľných
dražbách. Dôvodnosť uvedenej námietky súd vyhodnotil v kontexte rozhodnutia Krajského súdu v Žiline
sp. zn. 6 Co 2/2015 z 24. júna 2015, ktorý prešiel aj prieskumom Ústavného súdu SR (rozhodnutie č.k. I.

ÚS539/2015-17z09.12.2015).KrajskýsúdvŽilinekonštatoval,že„zustálenejjudikatúrysúdovvyplýva,
že ak bol návrh na začatie konanie podaný v lehote stanovenej hmotným právom, v priebehu konania
doplnený tak, že spĺňa zákonom stanovené náležitosti, sú tým vady pôvodného podania odstránené,
a podanie má účinky uplatnenia práva na súde. V danom prípade preto argumentácia odvolateľov o
tom, že navrhovateľ svoj návrh na určenie neplatnosti dražby podal na súd po zákonom stanovenej

lehote, nie je dôvodná. V tomto smere odvolací súd poukazuje aj na rozhodnutie Ústavného súdu SR
I. ÚS 139/02, z ktorého vyplýva, že občianske súdne konanie sa musí v každom jednotlivom prípade
stať zárukou zákonnosti a slúžiť na jej upevňovanie a rozvíjanie. Prílišný formalizmus pri posudzovaní
úkonov účastníkov občianskeho súdneho konania a nadmerný tlak na dopĺňanie takých náležitostí
do procesných úkonov účastníkov, ktoré nemajú oporu v zákone, ktoré idú nad rámec zákona, alebo

nemajú základný význam pre ochranu zákonnosti, nie sú v súlade s ústavnými princípmi spravodlivého
procesu... Zároveň odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že zákon č. 527/2002 Z. z. o dobrovoľných
dražbáchaniObčianskysúdnyporiadokneobsahujúustanovenie,zktoréhobyvyplývalo,ženavrhovateľ
v priebehu konania o neplatnosť dobrovoľnej dražby nemôže rozšíriť svoje skutkové tvrdenia o ďalšie
dôvody neplatnosti dražby. Pokiaľ zákonodarca takýto úmysel mal, bol by to učinil obdobne ako je tomu

napríklad v ust. § 205 ods. 3 O. s. p. a § 250h ods. 1 O. s. p. V danom prípade navrhovateľ teda mohol
doplniť v priebehu konania svoj návrh, v ktorom uviedol ďalšie dôvody neplatnosti dražby, ktorá bola
predmetom tohto konania.“ Ústavný súd odmietol sťažnosť žalovaného - vydražiteľa, ktorý namietal,
že uvedeným rozhodnutím, ktorým bolo ako vecne správne potvrdené rozhodnutie okresného súdu,
ktorý určil dražbu za neplatnú, mu bola odňatá možnosť konať pred súdom a zároveň bolo porušené jej

právo na spravodlivý proces, právo na prístup k súdu, právo na účinný opravný prostriedok, ako aj právo
vlastniť majetok. Jednou z námietok sťažovateľa bol práve poukaz na nesprávny záver odvolacieho
súduohľadommožnostidodatočnéhodopĺňaniadôvodovneplatnostidražby.Ústavnýsúdvšakvýslovne
konštatoval, že nezistil taký výklad zákonných predpisov rozhodných pre vec samu, ktorý by viedol k
porušeniu tvrdených ústavných práv sťažovateľa. Poukázal na to, že v napadnutom rozhodnutí krajský

súd zohľadnil všetky jeho zákonné náležitosti a tieto pri jeho tvorbe aj prakticky aplikoval. Závery, ku
ktorýmkrajskýsúddospel,pretonemožnooznačiťzasvojvoľné(arbitrárne)alebozjavneneodôvodnené,
pretože majú oporu v zákone a sú jasne a dostatočne právne zdôvodnené a vyslovil, že všeobecné
súdy v posudzovaných prípadoch ústavne konformným spôsobom interpretovali a aplikovali príslušnéprávne normy. S uvedenými právnymi závermi sa aj súd v prejednávanej veci plne stotožnil, tieto
sú plne použiteľné aj za znenia zákona o dobrovoľných dražbách účinného v čase konania dražby,
ktorá je predmetom konania, a rovnako aj za účinnosti nového Civilného sporového poriadku. Súd

preto opierajúc sa aj o vyššie uvedený názor, ktorého správnosť a ústavná konformnosť prešla „testom
ústavnosti“zostranyÚstavnéhosúduSR,uvádza,žejemožnéprihliadnuťajnadôvody,ktoréžalobcovia
uviedli počas konania nad rámec dôvodov uvedených v podanej žalobe.

19. Aj keby však súd vychádzal výlučne len zo skutočností, ktoré pôvodná žalobkyňa vylíčila v

žalobe, keď poukázala i na neplatnosť zmluvy o úvere, ktorá ma charakter spotrebiteľskej zmluvy,
porušenie ustanovení na ochranu spotrebiteľa a existenciu neprijateľných zmluvných podmienok v
nej, že už aj len takéto vymedzenie skutku (aj nebyť žiadnych iných neskôr uvádzaných dôvodov)
by bolo nutné preskúmať z toho hľadiska, či môžu mať tieto skutočnosti dopad na platnosť dražby.
Bolo totiž judikované, že v konaní o neplatnosť dražby podľa § 21 ods. 2 zákona o dobrovoľných
dražbách súdu nič nebráni vysloviť neplatnosť dražby aj na základe takej skutkovej okolnosti, ktorú

síce žalobca v žalobe uviedol (pôvodná žalobkyňa uviedla neplatnosť úverovej zmluvy, existenciu
neprijateľných zmluvných podmienok, porušenie práv spotrebiteľa), hoci výslovne nenamietal jej rozpor
so zákonom, ani ju výslovne neoznačil za dôvod neplatnosti dražby (pôvodná žalobkyňa ju tvrdila,
aj keď výslovne v žalobe neuviedla, že práve toto je ten dôvod, pre ktorý by súd mal dražbu určiť
za neplatnú). Takýto postup nenarúša kontradiktórnosť konania a s tým spojenú zásadu rovnosti

účastníkov konania, pretože súd tu nepomáha jednému z účastníkov v uplatňovaní jeho práv (nedopĺňa
jeho žalobný prednes a nevyhľadáva zaňho rozhodujúce skutočnosti, ani nemení ním uplatnené
právo), ale vykonáva to, čo je jeho výlučnou úlohou, teda aplikáciu práva na ten skutkový stav, ktorý
v konaní vyšiel najavo (Rozhodnutie Krajského súdu v Prešove z 22. novembra 2011 č. k. 6Co
108/2011 ). To znamená, že aj keby súd neprihliadol na dodatočne doplnené dôvody
neplatnosti dražby prednesené na pojednávaní dňa 14.08.2018, keď právny zástupca žalobcov
neplatnosť dražby oprel výslovne aj o vadnosť vyhlásenia navrhovateľa dražby podľa § 7 ods. 2 zákona
o dobrovoľných dražbách, súd by bol povinný aj bez takto výslovne formulovaného dôvodu neplatnosti

dražby posúdiť, či má a ak áno, aký vplyv má tvrdená (a neskôr právoplatne judikovaná) čiastočná
neplatnosť úverovej zmluvy a nedodržanie ustanovení na ochranu spotrebiteľa na priebeh a výsledok
dobrovoľnej dražby, keďže takúto okolnosť pôvodná žalobkyňa v žalobe uviedla, aj keď ju v žalobe
výslovne neuviedla ako dôvod neplatnosti dražby. V žiadnom prípade potom nemôže obstáť námietka
žalovaných v tom smere, že by súd vyslovil neplatnosť dražby na základe dôvodu neskoro uplatneného,

resp. vôbec neuplatneného.

20. Aj s poukazom na to, čo súd už vyššie načrtol, je zrejmé, že v prvom rade súd skúmal skutočnosť,
či vyhlásenie záložného veriteľa o pravosti, výške a splatnosti pohľadávky, pre ktorú sa záložné právo
vykonalo (§ 7 ods. 2 zákona o dobrovoľných dražbách) bolo pravdivé, resp. či výšku jeho pohľadávky

netvoria aj plnenia z neprijateľných zmluvných podmienok, a to, ako vplýval obsah tohto vyhlásenia na
dražbu samotnú.
21. Súd sa preto opieral o obsah samotnej zmluvy o úvere, pretože len jej posúdením možno vyhodnotiť,
či boli alebo neboli porušené ustanovenia o ochrane spotrebiteľa a či pohľadávka uplatnená v spornej
dobrovoľnej dražbe, nemá základ neplatnej, neprijateľnej zmluvnej podmienke. Ustálená súdna prax

(vrátane relevantnej judikatúry ESD) ukladá súdu v spotrebiteľskej veci skúmať existenciu neprijateľných
zmluvných podmienok bez ohľadu na konkrétnu fázu alebo typ konania (nevynímajúc ani vykonávacie,
resp. exekučné konanie) alebo prípadnú pasivitu spotrebiteľa s cieľom zamedziť, aby sa od spotrebiteľa
vymohli plnenia, ktoré majú základ v neprijateľných zmluvných podmienkach, keď na neprijateľnosť
zmluvných podmienok je súd povinný prihliadať z úradnej povinnosti. Zmluva o úvere zo dňa 24.03.2010

je spotrebiteľskou zmluvou ( § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka), pretože pôvodná žalobkyňa pri
jej uzavieraní nekonala v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti; z tohto
dôvodu bolo potrebné na túto zmluvu aplikovať ustanovenia právneho poriadku o ochrane spotrebiteľa,
pretože bolo nevyhnutné posúdiť, či obsahuje neprijateľné zmluvné podmienky a či plnenia na základe
týchto podmienok boli uplatnené (a vymožené) v rámci spornej dobrovoľnej dražby.

22. Súdna prax dospela k záveru, že samotná právna úprava dobrovoľných dražieb, resp. možnosť
vymoženia plnení zo spotrebiteľských zmlúv touto formou, nie je v rozpore s Ústavou SR, resp. s
ochranou spotrebiteľa vyplývajúcou z práva únie; tento záver vyplýva z rozhodovacej praxe SúdnehodvoraEurópskejúnie(pozrirozsudokzn.C-43/2013MonikaKušionováprotiSMARTCapital,a.s.,zodňa
10.09.2014) ako aj Ústavného súdu Slovenskej republiky (pozri uznesenie sp. zn. PL.ÚS 23/2014 zo dňa
24.09.2014); v obidvoch prípadoch však tieto súdne orgány dospeli k tomuto záveru len za predpokladu,

že príslušná právna úprava umožňuje zabezpečenie ochrany práv spotrebiteľa, resp. ju aspoň prakticky
neznemožňuje. Vo veci sp. zn. PL.ÚS 23/2014 posudzoval ústavný súd súlad ustanovenia § 7 ods. 2
zákona č. 527/2002 Z. z. o dobrovoľných dražbách s príslušnými článkami Ústavy Slovenskej republiky,
keď návrh okresného súdu síce odmietol z procesných dôvodov, avšak v odôvodnení svojho rozhodnutia
okrem iného uviedol, že je úlohou všeobecného súdu, aby posúdil vplyv pravdivosti vyhlásenia veriteľa

podľa § 7 ods. 2 zákona č. 527/2002Z. z. o dobrovoľných dražbách na platnosť dobrovoľnej dražby (z
hľadiska posúdenia, či bol porušený zákon č. 527/2002 Z. z. o dobrovoľných dražbách).

23. Pri rozhodovaní v prejednávanej veci preto súd vychádzal z právneho názoru, že pokiaľ veriteľ vo
vyhlásení podľa ustanovenia § 7 ods. 2 zákona č. 527/2002 Z. z. o dobrovoľných dražbách uplatnil aj
pohľadávku, ktorá má základ v neprijateľnej zmluvnej podmienke v spotrebiteľskej zmluve, dochádza

k porušeniu tohto ustanovenia, pretože veriteľ uplatnil pohľadávku, ktorá neexistuje, čo spôsobuje
porušenie ustanovení zákona č. 527/2002 Z. z. o dobrovoľných dražbách zakotvujúce možnosť domáhať
sa neplatnosti dobrovoľnej dražby podľa § 21 ods. 2 zákona č. 527/2002 Z. z. o dobrovoľných dražbách,
pretože tým neprípustným spôsobom dochádza k porušeniu práv spotrebiteľa, od ktorého veriteľ
prostredníctvom dobrovoľnej dražby vymáha aj nároky bez právneho základu.

24. Z dokazovania pritom vyplynulo, že pôvodnej žalobkyni bol poskytnutý spotrebiteľský úver vo
výške 8.700,- eur, pričom sa zaviazala splatiť 24.960,- v 120 mesačných splátkach po 208,- eur za
spracovateľskýpoplatokzaposkytnutieaspracovanieúveruvovýške700,-eur.Zvyhláseniapredčasnej
splatnosti úveru vyplýva, že k 27.09.2010 mala byť dlžná suma 24.960,- eur, teda celkom zrejme

uvedená listina vychádzala z toho, že pôvodná žalobkyňa do okamihu jej vyhotovenia neuhradila
ani jednu mesačnú splátku. V prehlásení navrhovateľa dražby zo dňa 11.01.2013 je už pritom
uvedené, že tento má voči pôvodnej žalobkyni splatnú pohľadávku vo výške 12.986,- eur k 11.
01.2013. Porovnaním uvedených listín vystavených veriteľom potom možno jednoznačne vyvodiť, že
od 27.09.2010 (vyhlásenie predčasnej splatnosti), kedy dlžný zostatok úveru činil podľa veriteľa sumu

24.960,- eur, do 11.01.2013 (kedy došlo k vydaniu prehlásenia navrhovateľa dražby), kedy dlžný
zostatok činil podľa veriteľa sumu 12. 986,- eur, pôvodná žalobkyňa musela uhradiť na úvere celkovo
aspoň 11.974,-eur(rozdieluvedenýchdvochsúm),keďdošlovtomtomedziobdobíkponíženiudlžného
úverovéhozostatku.Topotomvyvraciatvrdeniažalovaného1/vkonaní,keďtvrdil,žežalobkyňauhradila
iba 5.656,- eur a aj námietku žalovaného 2/ vznesenú na poslednom pojednávaní, podľa ktorej bol

dražobník oprávnený dražiť nehnuteľnosť, pretože ostala nezaplatená časť úverovej istiny.

25. V tomto konaní čiastočným rozsudkom bola pritom úverová zmluva vyhlásená na neplatnú v
časti nad rámec istiny vo výške 8.700,- eur, teda v časti celého úroku a poplatku za poskytnutie a
spracovanie úveru. Súd konštatoval, že v časti dojednaného úroku je vychádzajúc zo znaleckého

posudku spracovaného v konaní neplatná zmluva preto, že veriteľ neprípustne v zmluve uviedol
zavádzajúci údaj o výške úrokovej sadzby. Ten totiž uviedol zavádzajúco sadzbu len vo výške 11,1%
ročne, hoci zo znaleckého posudku vyplynulo, že pri zohľadnení navýšenia istiny 8.700,- eur na sumu
24.960,- eur by správne mala byť uvedená úroková sadzba vo výške 26,63%, teda o 15,52% viac,
než veriteľ uviedol v zmluve. Súd konštatuje, že takéto zavádzajúce konanie, kedy veriteľ uvedie v

úverovejzmluveúrokovúsadzbunesprávnu,nižšiu(atooviacnežraztoľko),nemôževžiadnomprípade
požívať ochranu. Takýmto konaním veriteľ neposkytuje dlžníkovi pravdivú informáciu o dôležitom
parametre úveru, udáva hrubo skresľujúci údaj o cene úveru, ktorý môže ovplyvniť spotrebiteľa pri
rozhodovaní v tom, či využije služby tohto alebo iného poskytovateľa úverov. Uvedená praktika je
klamaním spotrebiteľa, keďže značne ovplyvňuje správanie spotrebiteľa a jeho rozhodnutie o danej

obchodnej transakcii (teda či využije daný úverový produkt daného dodávateľa alebo využije služby
iného dodávateľa) tým, že spotrebiteľa uvádza do omylu. Požadovanie akéhokoľvek peňažného nároku
od spotrebiteľa z takto formulovaného zmluvného ustanovenia potom predstavuje plnenie bez právneho
základu. Ďalej bolo uvedené, že neplatný je aj poplatok vo výške 700,- eur, keď ani samotný veriteľ
nevedel uviesť, z čoho tento pozostáva a čo ho tvorí a toto nevyplývalo ani zo zmluvy. Takýto

vedľajší predmet plnenia súd považuje jednoznačne za neprijateľnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve
spôsobujúcu značnú nerovnováhu v postavení zmluvných strán, keďže ide o poplatok za vedľajšie
plnenie, ktoré si spotrebiteľ neobjednal a slúži výlučne ku prospechu dodávateľa. Tento poplatok nemá
rozumný ekonomický základ, ktorý by opodstatňoval jeho znášanie spotrebiteľom. Každý poplatok,ktorý by mal spotrebiteľ platiť by mal korešpondovať nejakému predmetu plnenia a je nevyhnutné,
aby sa týmto poplatkov platilo skutočné plnenie poskytované spotrebiteľovi a v jeho záujme. Súd
považuje za neprijateľnú zmluvnú podmienku, ktorej zodpovedá poplatok za poskytnutie úveru, teda

za vedľajšie plnenie, ktoré slúži výlučne v prospech dodávateľa (Rozhodnutie Vrchného krajinského
súdu v Brandenburgu (Brandenburgisches Oberlandesgericht) z 21. júna 2006 č. k. 7 U 17/06 ). Súd posúdil tento poplatok za neprijateľný, a teda je neplatný.

26. Vychádzajúc z týchto záverov, jediné, na čo by mal veriteľ zo zmluvy o úvere nárok, je vrátenie istiny

8.700,- eur a všetky platby dlžníkom vykonané, museli byť započítané iba na úhradu tejto istiny, ktorá ale
bola celkom zrejme v celom rozsahu uhradená, keď (ako súd uviedol vyššie v ods. 24), zo samotných
listín vystavených veriteľom vyplýva, že úhrady pôvodnej žalobkyne museli byť realizované aspoň v
sume 11.974,- eur (keď z neuhradenej dlžnej sumy 24.960,- eur bola nakoniec neuhradená dlžná suma
12.986,- eur), a to ešte v čase do vydania prehlásenia navrhovateľa dražby podľa § 7 ods. 2 zákona
o dobrovoľných dražbách. Potom v celom rozsahu bola uhradená istina úveru vo výške 8.700,- eur a

nebolo žiadneho neuhradeného dlhu, na ktorý by bol mal navrhovateľ dražby nárok. Aj keby súd pripustil,
že v čase vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru bola dlžná celá istina 8.700,- eur, na ktorú ako jedinú
mal veriteľ nárok a ak by aj až po vyhlásení predčasnej platnosti došlo k jej uhradeniu uvedenou sumou
11.974,- eur, potom táto suma úhrad by pokryla aj prípadné zákonné úroky z omeškania (9% ročne
zo sumy 8.700,- eur od 28.09.2010 do 11.01.2013 je 1.795,54 eur), a potom už naozaj niet žiadneho

zákonného príslušenstva, na ktoré by mohol mať veriteľ nárok, keďže aj zákonné úroky z omeškania
museli byť v každom prípade zaplatené.

27. Žiadne iné nároky zo zmluvy o úvere nemohli platne vytvoriť pohľadávku veriteľa, pričom súd tým má
namysli najmä na to, ak by prípadne za pohľadávku, pre ktorú sa mala viesť dražba vo výške 12.986,-

eur, vyhlásil navrhovateľ dražby pohľadávku titulom zmluvných pokút zakotvených v zmluve o úvere.
Súd sa totiž musí pre úplnosť a pre istotu vysporiadať aj s takou alternatívou, že by veriteľ do svojej
pohľadávky zahrnul aj túto sankciu, keďže z vyhlásenia navrhovateľa dražby vôbec nevyplýva, čo všetko
sumu 12.986,- eur tvorí, a preto je nutné sa vysporiadať aj s tým, či by sa mohla viesť dražba v prípade,
ak by sumu obsiahnutú vo vyhlásení navrhovateľa dražby podľa § 7 ods. 2 zákona o dobrovoľných

dražbách predstavovali zmluvné pokuty. Aj túto alternatívu treba vylúčiť, nakoľko všetky zmluvné pokuty
zakotvené v zmluve o úvere považuje súd z dôvodu ich neprijateľnosti za neplatné.

28. Podľa bodu 15 všeobecných obchodných podmienok dlžníci sa zaväzujú veriteľovi zaplatiť zmluvnú
pokutu vo výške 0,05% denne za každý deň omeškania z nesplatenej časti úveru s príslušenstvom.

Dlžníci sa zaväzujú uhradiť veriteľovi zmluvnú pokutu vo výške 0,25% denne z dlžnej sumy, v prípade,
ak si do lehoty určenej vo výzve veriteľa dlžné splátky úveru s príslušenstvom riadne a včas neuhradí
a jednorazovú zmluvnú pokutu vo výške 0,5% z výšky úveru, v prípade, že v celom texte tejto zmluvy
uvedie nepravdivé skutočnosti alebo ak porušil niektorú zo, v zmluve uvedených povinností, okrem hore
uvedenej. Dlžník sa zaväzuje zaplatiť zmluvnú pokutu vo výške 0,05% denne za každý deň omeškania z

nesplatenej časti dlhu. Ak dlžník neoznámi veriteľovi zmenu trvalého pobytu či zmenu korešpondenčnej
adresy, do 15 dní od vzniku zmeny, je veriteľ oprávnený účtovať zmluvnú pokutu vo výške 70,- eur.
Ak dlžník neoznámi akékoľvek zmeny týkajúce sa jeho účastníckych telefónnych staníc v pevnej alebo
mobilnej siete do 15 dní od vzniku zmeny, je veriteľ oprávnený účtovať zmluvnú pokutu vo výške 35,- eur.

29. Súd konštatuje, že uvedené zmluvné pokuty v spotrebiteľskej zmluve nemôžu obstáť. V prvom
rade, tieto pokuty boli súčasťou bodu II. zmluvy nazvaného ako Všeobecné obchodné podmienky,
teda boli včlenené do husto písaného textu popri iných vedľajších dojednaniach, zmluvné pokuty boli
do zmluvy celkom jednoznačne včlenené jednostranne veriteľom a neboli výsledkom individuálnych
rokovaní, a teda neboli výsledkom obojstrannej dohody zmluvných strán tak, ako to vyžaduje § 544 ods.

2 Občianskeho zákonníka. Pre bežného spotrebiteľa takýmto spôsobom ustanovené zmluvné pokuty
sú len ťažko zistiteľné, keďže sú včlenené do obchodných podmienok a nie sú uvedené viditeľne v tej
časti zmluvy, ktorá pojednávala o hlavnom predmete zmluvy upravujúcej hlavné parametre úveru, na
ktorú časť spotrebiteľ logicky svoju pozornosť upriamuje. Veriteľ pritom už vopred kalkuluje s tým, že
takéto zmluvné pokuty resp. iné sankcie spotrebiteľovej pozornosti uniknú. Naviac je celkom zrejmé,

že sa s nimi spotrebiteľ môže len veľmi ťažko pri podpise zmluvy podrobne oboznámiť, preto možno
usudzovať aj na nedostatok vôle dlžníka pristúpiť na „dohodu“ o zmluvnej pokute, a to podľa § 37
ods. 1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a
zrozumiteľne; inak je neplatný. Skutočnosť, že pôvodná žalobkyňa podpísala každý list vlastnoručnena spodnej strane ešte neznamená, že zmluvná pokuta bola dohodnutá stranami obojstranne písomne.
Dokiaľ jednoznačne nebolo veriteľom v konaní preukázané, že bola táto podmienka individuálne
dojednaná, prípadne spotrebiteľom výslovne vymienená, potom sa považuje vždy za podmienku, ktorá

nebola dohodnutá individuálne.

30. Súd však vidí neplatnosť týchto zmluvných pokút aj v inom smere. V žiadnom prípade nemôže
voči spotrebiteľovi obstáť duplicitné sankcionovanie porušenia tej istej povinnosti viacerými zmluvnými
pokutami. Podľa bodu 15 všeobecných obchodných podmienok dlžníci sa zaväzujú veriteľovi zaplatiť

zmluvnú pokutu vo výške 0,05% denne za každý deň omeškania z nesplatenej časti úveru s
príslušenstvom (sankcionovanie omeškania so splácaním dlhu prvýkrát), dlžníci sa zaväzujú uhradiť
veriteľovi zmluvnú pokutu vo výške 0,25% denne z dlžnej sumy, v prípade, ak si do lehoty určenej vo
výzve veriteľa dlžné splátky úveru s príslušenstvom riadne a včas neuhradí (sankcionovanie omeškania
so splácaním dlhu druhýkrát). Dlžník sa zaväzuje zaplatiť zmluvnú pokutu vo výške 0,05% denne
za každý deň omeškania z nesplatenej časti dlhu (sankcionovanie omeškania so splácaním dlhu

tretíkrát).Tromirôznymiustanoveniamitedaveriteľsámsebeposkytolmožnosťpostihovaťdlžníka(popri
zákonných úrokoch z omeškania ) za nesplácanie splátok riadne a včas, navyše, ako vyplýva zo znenia
bodu 15, dvakrát v ňom je zakotvená zmluvná pokuta vo výške 0,05% denne z nesplatenej časti úveru,
čo veriteľovi dáva možnosť ( hrubom nepomere vo vzťahu k spotrebiteľovi) požadovať od spotrebiteľa
dvakrát úplne totožnú zmluvnú pokutu v totožnej výške za porušenie presne tej istej povinnosti s

odôvodnením, že prvý raz ide o zmluvnú pokutu podľa prvej vety bodu 15 a druhýkrát podľa ďalšieho
totožne znejúceho ustanovenia tohto bodu. Nad rámec toho, ešte veriteľ má možnosť žiadať aj zmluvnú
pokutu 0,25% denne, ak nedôjde k zaplateniu dlhu ani na výzvu súdu. To znamená, že porušenie
splácania splátok je tak celkovo sankcionované pokutami vo výške 0,35% denne (0,05% + 0,25%
+0,05%), čo je 127,75% ročne. Súd musí aj vzhľadom na extrémnu výšku tejto sankcie jednoznačne

konštatovať, že uvedené dojednanie o zmluvných pokutách obsiahnuté v bode 15 všeobecných
obchodných podmienok má povahu neprijateľnej zmluvnej podmienky v zmysle ustanovenia § 53 ods.
1, 4 písm. k/ a 5 Občianskeho zákonníka. Ak je totižto splnenie niektorej povinnosti zabezpečené v
zmluve viacerými právnymi inštitútmi, je nevyhnutné v takej zmluve, ktorej obsah jedna strana nemá
možnosť ovplyvniť, posúdiť primeranosť použitia viacnásobného zabezpečenia povinnosti. Súd je k

tomu vo veciach spotrebiteľských zmlúv povolaný aj z úradnej povinnosti. Ak splnenie povinnosti
zaplatiť splátky úveru je zabezpečené ex lege úrokmi z omeškania, dojednanie troch zmluvných pokút
popri tom vo výške (v súčte) 127,75% ročne z dlžnej sumy je tak zmluvnou podmienkou, ktorá
zakladá značný nepomer medzi právami a povinnosťami strán. Z hľadiska jej kauzy (t.j. ekonomického
dôvodu, ktorý vedie k jej zakotveniu do zmluvy) nie je toto ustanovenie ničím iným ničím iným ako

obchádzanímkogentnéhoustanovenia§517ods.2OZonajvyššejprípustnejvýškeúrokovzomeškania
v občianskoprávnych vzťahoch (aj tento právny inštitút je tiež vo svojej podstate paušalizovanou
náhradou škody vzniknutej porušením právnej povinnosti vyplývajúcej zo zmluvného záväzku škodcu,
ktorý má povahu peňažného plnenia). Vychádzajúc z uvedeného potom takéto právo na zaplatenie
zmluvnej pokuty nemôže podľa názoru súdu v zmysle ust. § 3 ods. 1 OZ požívať právnu ochranu, a teda

ani keby sa žalovaní bránili tým, že suma 12.986,- eur by bola tvorená uvedenými sankciami, ktoré ostali
pôvodnou žalobkyňou neuhradené, a pre ktorú pohľadávku sa dražba viedla, potom aj pohľadávka z
tohto titulu je pohľadávkou bez právneho základu.

31. Navrhovateľ dražby i napriek tomu, čo bolo vyššie uvedené, navrhol vykonanie dražby, dražba

prebehla a bola v nej vydražená nehnuteľnosť vo vlastníctve pôvodnej žalobkyne, ktorá tak prišla
o svoje obydlie, i napriek tomu, že žiadny dlh už voči veriteľovi v tom čase nemala. Napriek tomu
všetkému navrhovateľ dražby klamlivo vyhlásil, že mal voči pôvodnej žalobkyni splatnú pohľadávku,
pre ktorú navrhuje vykonať dražbu. V danom prípade nejde len o nezanedbateľný rozdiel vo výške
skutočnej pohľadávky a pohľadávky obsiahnutej vo vyhlásení, ale ide o prípad, kedy navrhovateľ dražby

deklaruje, že má nemalú pohľadávku voči pôvodnej žalobkyni, hoci v skutočnosti mu žiadny peňažný
nárok z dotknutej úverovej zmluvy v čase podania tohto vyhlásenia už nesvedčí. Nesprávnosť obsahu
vyhlásenia čo do výšky deklarovanej pohľadávky potvrdil aj žalovaný 2/, ktorý na pojednávaní uviedol,
že toto vyhlásenie vychádzalo z obsahu zmluvy o úvere a zahŕňalo aj príslušenstvo, ktoré neskôr bolo
rozsudkom súdu vyhlásené ako neplatné. Takéto uplatnenie neexistujúcej pohľadávky predstavuje na

základe vyššie uvedeného porušenie ustanovenia § 7 ods. 2 zákona č. 527/2002 Z. z. o dobrovoľných
dražbách, ktoré zakladá dôvodnosť žaloby na určenie neplatnosti spornej dobrovoľnej dražby podľa§ 21
ods.2zákonač.527/2002Z.z.odobrovoľnýchdražbách.Súdpreto určilneplatnosťspornejdobrovoľnejdražby, pretože jej prostredníctvom vymohol žalovaný 1/ od pôvodnej žalobkyne v nezanedbateľnom (v
celom) rozsahu aj pohľadávku, ktorá neexistovala.

32. S poukazom na tieto zistenia súd považoval za nadbytočné zaoberať sa tým, či tu boli dané
iné dôvody neplatnosti dražby, a preto ani nepovažoval za hospodárne doplniť dokazovanie v tom
smere, že by žalovaný 2/ predložil dodatočne fotodokumentáciu označenia predmetu dražby páskou
predpísanou zákonom, doklad o zverejnení oznámenia o dražbe v periodiku, vrátane predkladania
originálov doručeniek. Už len samotný vyššie opísaný dôvod totiž sám osebe bez ďalšieho spôsobuje

neplatnosť predmetnej dražby.

33. Súd rozhodoval týmto rozsudkom ešte aj o trovách konania, a to o trovách celého konania, teda
jednak v časti o neplatnosť úverovej zmluvy (o ktorej súd rozhodol čiastočným rozsudkom), a jednak o
neplatnosť dražby, ktorej súd rozhodol týmto rozsudkom. Pre úplnosť súd podotýka, že o náhrade trov
konania vo vzťahu k žalovanému 1/ už bolo rozhodnuté, a to uznesením zo dňa 27.04.2017, ktorým

súd voči nemu konanie zastavil, a to tak, že žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov zastavanej
časti konania.

34. Podľa § 255 ods. 2 Civilného sporového poriadku (CSP), Ak mala strana vo veci úspech len
čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na

náhradu trov konania právo.

35. V časti o neplatnosť úverovej zmluvy súd žalobu zamietol vo vzťahu k žalovaným 2/ a 3/ z dôvodu
nedostatku ich pasívnej vecnej legitimácie, a teda v tejto časti boli úspešní žalovaní 2/ a 3/. Naopak,
v časti o určenie neplatnosti dražby, v ktorej časti súd žalobe vyhovel, boli žalovaní 2/ 3/ neúspešní a

úspešní boli žalobcovia 1/ až 3/. Z uvedeného je zrejmé, že úspech na oboch stranách sporu je presne
rovnaký, keďže každý nich bol úspešný čo do jedného z dvoch uplatnených nárokov. Z tohto dôvodu
súd žiadnej zo strán nepriznal nárok na náhradu trov konania.

36. Štát je v časti civilného procesu, v ktorej sa rozhoduje o nároku a výške jeho trov, tiež stranou konania

a má nárok na náhradu trov konania, ktoré počas konania vyplatil z vlastných prostriedkov z dôvodu,
že tieto neboli kryté preddavkami strán. V konaní vznikli trovy, platené z rozpočtových prostriedkov
KrajskéhosúduvTrenčíne,atotitulomznalečnéhovovýške144,08eur,ktorébolopriznanéznalcoviIng.
Ľuborovi Ochodnickému uznesením č.k. 19Co/300/2014-150 zo dňa 21.04.2015 (pozn. súdu v konaní
pred odvolacím súdom). Nárok na náhradu trov štátu s poukazom na cit. ust. § 255 ods. 2 CSP súd

priznal štátu po polovici voči žalobcom 1/ až 3/ a po polovici voči žalovaným 2/ a 3/, keďže každý z nich
bol v polovici neúspešný, a teda každý z nich sa v rozsahu svojho neúspechu v konaní musí podieľať
na úhrade trov štátu hradených z rozpočtových prostriedkov súdu. O výške trov štátu rozhodne súdny
úradník samostatným uznesením podľa § 262 ods. 2 CSP.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde
Trenčín.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ( t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa

napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ
domáha (odvolací návrh).

Podľa ustanovenia § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa ustanovenia § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré
neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo

d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh

na súdny výkon rozhodnutia.