Rozsudok ,
Zmenené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 15. marec 2017

Súd: Okresný súd Trenčín
Spisová značka: 26C/141/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3111215092
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 03. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubica Balalová

ECLI: ECLI:SK:OSTN:2017:3111215092.24

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín sudkyňou JUDr. Ľubicou Balalovou v spore žalobcu X.. R.. B. B., H.., štátneho

občana Slovenskej republiky, bytom K. XX/XX, X. M. proti žalovanému Trenčianska univerzita Alexandra
Dubčeka v Trenčíne, so sídlom v Trenčíne, Študentská 2, IČO: 31 118 259, zastúpenému Advokátskou
kanceláriouJUDr.MartinBartko-JUDr.SilviaBartková,sosídlomPiaristická6667,Trenčín,oneplatnosť
výpovede a o náhradu mzdy takto

r o z h o d o l :

U r č u j e s a, že výpoveď žalovaného z pracovného pomeru zo dňa 07.02.2011 podľa § 63 ods.
1 písm. b) Zákonníka práce, ktorá bola doručená žalobcovi dňa 08.02.2011, j
e n e p l a t n á.

Žaloba v časti o zaplatenie náhrady mzdy s a v y l u č u j e na samostatné konanie.

Žalobca má proti žalovanému právo na náhradu trov konania vo výške 100 %.

Štát má proti žalovanému právo na náhradu trov konania vo výške 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa podanou žalobou domáhal proti žalovanému určenia neplatnosti výpovede zo dňa
07.02.2011, na základe ktorej s ním žalovaný skončil pracovný pomer a náhrady mzdy. Uviedol, že so

žalovaným uzatvoril pracovnú zmluvu na pracovné miesto: docent v študijnom odbore Dopravné stroje
a zariadenia so zameraním na metrológiu, manažérstvo kvality a projektový manažment organizačne
zaradený na Katedre metrológie a manažérstva kvality Fakulty mechatroniky (ďalej len FM) Trenčianskej
univerzity Alexandra Dubčeka v Trenčíne (ďalej len TnUAD). Dohodou zo dňa 31.01.2010 sa zmenilo
jeho pracovné miesto na docent v študijnom odbore Priemyselné inžinierstvo s účinnosťou od
01.02.2010. Dohodou o zmene pracovnej zmluvy s účinnosťou od 01.07.2010 bola pracovná zmluva
uzatvorená na dobu určitú do 31.12.2014. Dňa 08.02.2011 mu bola doručená výpoveď v zmysle §

63 ods. 1 písm. b/ Zákonníka práce (ďalej len ZP) datovaná dňom 7.2.2011 z dôvodu nadbytočnosti.
Nadbytočnosť bola vo výpovedi zdôvodnená tak, že na základe rozhodnutia rektora č. 1/2011 zo dňa
19.1.2011 o znížení stavu zamestnancov sa dňom 30.04.2011 ruší funkčné miesto vysokoškolský
učiteľ - docent v odbore Priemyselné inžinierstvo, organizačne zaradené na Katedre metrológie a
manažérstva kvality FM. Výpoveď bola odôvodnená aj tým, že k zníženiu počtu zamestnancov na FM
dochádza z dôvodu zabezpečenia požadovanej kvality uskutočňovania a rozvoja študijného programu
Manažérstvo kvality produkcie v študijnom odbore 5.2.57 Kvalita produkcie v súlade s jeho personálnym

zabezpečením s cieľom zvýšiť efektívnosť práce a v dôsledku uvedenej organizačnej zmeny sa stal
nadbytočným. Vo výpovedi ďalej žalovaný uviedol, že ho nemá možnosť ďalej zamestnávať, a to ani
na kratší pracovný čas v mieste, ktoré bolo dohodnuté ako miesto výkonu práce a ani nemá pre neho
inú vhodnú prácu. Výpoveď považoval za neplatnú. Dôvod neplatnosti videl v nedostatku právomocirektora na podpísanie výpovede, nakoľko rektor nemal žiadnu právomoc výpoveď podpísať. Výpoveď
z pracovného pomeru mohol podpísať iba dekan FM. Domnieval sa, že rektor si prisvojil právomoc dať
a podpísať výpoveď na základe zavedenia tzv. "krízového manažmentu" na FM, ktoré považoval za

nezákonné. Zavedením krízového manažmentu na FM rektor porušil článok 10 odsek 5 vtedy platného
štatútu TnUAD, keďže na FM nedošlo k porušeniu rozpočtových pravidiel a na zavedenie takéhoto
kroku nebol žiadny dôvod. Rektor porušil článok 10 odsek 5 štatútu platného od 26.01.2011, keď
aplikoval mimoriadne opatrenia na FM pri absencii akéhokoľvek porušenia rozpočtových pravidiel zo
strany fakulty a zavedenie mimoriadnych opatrení po 26.01.2011 neprejednal v kolégiu rektora, ani v

správnej rade univerzity. Tzv. "krízový" manažment na FM bol rektorom vyhlásený dňom 16.12.2010.
Postup na zavedenie "krízového" manažmentu vtedy platný štatút TnUAD riešil v článku 10, ods. 5:
"... V prípade porušenia rozpočtových pravidiel ... má (rektor) právo zaviesť mimoriadne opatrenia
(krízový manažment). Akademický senát FM konštatoval, že na základe schválenej výročnej správy
o hospodárení FM za rok 2010 a na základe stavu hospodárenia predkladaného na kolégiu rektora
fakulta vykazuje prebytok v hospodárení. Zavedenie takéhoto kroku je v priamom rozpore s platným

štatútom TnUAD. Podľa dodatku k štatútu č. 1 účinného od 26.01.2011 v prípade závažného porušenia
rozpočtovýchpravidielniektorouzosúčastímárektorprávopoprerokovanívkolégiurektoraavsprávnej
rade univerzity zaviesť na danej súčasti mimoriadne opatrenia. Počas rokov 2010 a 2011 nedošlo
na FM k porušeniu rozpočtových pravidiel, táto hospodárila s prebytkom, čo potvrdzujú materiály z
kolégia rektora a aj schválená výročná správa o hospodárení FM. Od účinnosti dodatku č. 1 rektor

neprerokoval zavedenie mimoriadnych opatrení na kolégiu rektora, ani v správnej rade univerzity. Z listu
hlavného kontrolóra zo dňa 19.04.2011 vyplýva, že zavedenie tzv. krízového manažmentu je v rozpore s
ustanoveniamiplatnéhoštatútuTnUAD.Rektorbolnasvojenelegitímnekrokyopakovaneupozorňovaný
a napriek tomu nezjednal vo veci nápravu. Žalovaný sa vo výpovedi odvolával na organizačné zmeny,
ktoré boli vykonané na základe rozhodnutia rektora č. 1/2011 zo dňa 19.01.2011. Mal za to, že rektor

nemá žiadnu právomoc vykonávať organizačné zmeny na FM. Vnútorná organizácia fakulty, určovanie
počtu a štruktúry pracovných miest zamestnancov zaradených na fakulte v rozsahu určenom v štatúte
verejnej vysokej školy patria medzi zákonom garantovaný rozsah samosprávnej pôsobnosti a práv
fakulty podľa § 23 bod 2, písm. a) a e) zákona č. 131/2002 Z.z. o vysokých školách. Podľa čl. 1
bod 8 štatútu TnUAD štruktúra a počet pracovných miest sa určuje v súlade s potrebami plnenia úloh

v oblasti vzdelávania, vedy, výskumu a zabezpečovania administratívneho a hospodárskeho chodu
univerzity a jej súčastí. Štruktúru a počet pracovných miest všetkých súčastí univerzity okrem fakúlt
určuje rektor. Štruktúru a počet pracovných miest fakúlt určuje dekan fakulty podľa čl. 29 tohto štatútu.
Podľa čl. 29 bod 2 písm. e) štatútu do samosprávnej pôsobnosti fakulty ďalej patrí určovanie počtu
a štruktúry pracovných miest zamestnancov zaradených na fakulte v súlade s potrebami plnenia úloh

v oblasti vzdelávania, vedy, výskumu a zabezpečovania administratívneho a hospodárskeho chodu
fakulty a v závislosti od pridelených finančných prostriedkoch fakulte pre jednotlivé rozpočtové obdobia;
o náraste počtu pracovných miest vyššom ako 5% oproti schválenej štruktúre rozhoduje rektor v súlade
s dlhodobým zámerom. Podľa čl. 27, bod. 1 štatútu FM počet a organizačnú štruktúru pracovných
miest na FM schvaľuje na návrh dekana Akademický senát FM. V zmysle § 28 zákona o vysokých

školách dekan zodpovedá rektorovi za svoju činnosť vo veciach, v ktorých koná v mene vysokej školy.
Za vnútornú organizáciu fakulty, určovanie počtu a štruktúry pracovných miest zamestnancov dekan
nezodpovedá rektorovi, ale Akademickému senátu FM. V súlade s § 23 zákona o vysokých školách
počet a štruktúra pracovných miest ako súčasť organizačného poriadku fakulty, podlieha schváleniu
v akademickom senáte fakulty a bez tohto súhlasu ju nie je možné meniť rozhodnutím dekana ani

rektora. Schváleniu v akademickom senáte fakulty, resp. v akademickom senáte verejnej vysokej školy
podľa § 23 ods. 5 zákona o vysokých školách podliehajú všetky vnútorné predpisy fakulty (okrem
rokovacieho poriadku vedeckej rady fakulty). Z toho vyplýva, že zo svojvôle rektora nie je možné
bez súhlasu akademického senátu zmeniť, ani inak upraviť žiadny vnútorný predpis fakulty. Obmedziť
pôsobnosť Akademického senátu FM v zmysle § 104 zákona o vysokých školách môže iba minister

po vyjadrení orgánov reprezentácie vysokých škôl, t.j. Rady vysokých škôl, Študentskej rady vysokých
škôl, Slovenskej rektorskej konferencie, a to so súhlasom najmenej dvoch z nich. Ďalej uviedol, že od
01.01.2009 pracoval na Katedre metrológie a manažérstva kvality FM a prednášal, viedol seminárne
cvičenia, semestrálne projekty, bakalárske a diplomové práce študentov odboru Manažérstvo kvality
produkcie. Dňa 01.10.2010 bol dekanom FM poverený vedením Katedry metrológie a manažérstva

kvality. Na katedre garantoval priebeh a odbornú úroveň štátnych záverečných skúšok a obhajob
diplomovýchabakalárskychprác.Katedranebolaaniejezrušená,miestovedúcehotejtokatedrynebolo
zrušené a v rámci študijného programu Manažérstvo kvality produkcie mal najvyšší pedagogický úväzok
na fakulte. Uvedený študijný program má stále študentov a FM je ich výukovým miestom. Poukázalna to, že viac ako 20 rokov pracuje v oblasti spoľahlivosti kvality procesov, systémov a produktov a
v uvedenej oblasti publikoval desiatky prác, vrátane monografií. Napriek uvedeným skutočnostiam ho
evidentne neoprávnene žalovaný odvolal z funkcie vedúceho Katedry metrológie a manažérstva kvality

a vo výpovedi uviedol nadbytočnosť z dôvodu zabezpečovania požadovanej kvality uskutočňovania a
rozvojaštudijnéhoprogramuManažérstvokvalityprodukcievštudijnomodbore5.2.57Kvalitaprodukcie.
Žalovaný mu neponúkol v zmysle § 63 ods. 2 ZP pre neho vhodnú prácu v mieste výkonu práce, aj keď
takýmito miestami disponoval. Vzhľadom na jeho kvalifikáciu, docent v odbore "Materiály a technológie
elektrotechniky s vedeckou kvalifikáciou v odbore "Fyzikálna metalurgia a medzné stavy materiálov"

s dlhoročnou praxou v oblasti spoľahlivosti a kvality procesov a produktov, je presvedčený, že spĺňa
všetky kvalifikačné predpoklady na obsadenie pracovných miest docentov a profesorov v príbuzných
odboroch etablovaných na všetkých troch technických fakultách žalovaného. Okrem toho žalovaný
počas plynutia výpovednej doby vyhlásil výberové konania na obsadenie miest niekoľkých profesorov
a docentov v príbuzných odboroch. Výpoveď bola odôvodnená tým, že k zníženiu počtu zamestnancov
na FM dochádza z dôvodu zabezpečenia požadovanej kvality uskutočňovania a rozvoja študijného

programu Manažérstvo kvality produkcie v študijnom odbore 5.2.57 Kvalita produkcie v súlade s jeho
personálnym zabezpečením s cieľom zvýšiť efektívnosť práce a v dôsledku uvedenej organizačnej
zmeny sa stal nadbytočným. V letnom semestri školského roka 2010/2011 si plnil úlohy v oblasti
kontaktnej pedagogiky, kde prednášal predmety Nástroje a metódy manažérstva kvality, 3 ročník denní
študenti (85 študentov), externí študenti (58 študentov) a Systémy manažérstva kvality, 2 ročník

denného a externého štúdia (cca 130 študentov), opakovane zapísaný predmet Manažérstvo výrobného
procesu a je členom, predsedom a podpredsedom komisií pre štátne záverečné skúšky v odbore
Manažérstvo kvality produkcie. Ďalej realizoval skúšanie cca 280 študentov z uvedených predmetov,
viedol desiatky semestrálnych, bakalárskych a diplomových prác. Súčasne vykonával prácu spojenú s
vedením profilovej katedry odboru Manažérstvo kvality produkcie. Listom zo dňa 13.05.2011 sa domáhal

riešenia nezákonných postupov zo strany žalovaného. Napriek tomu, že ukončenie pracovného pomeru
výpoveďou bolo stanovené na 30.04.2011, prácu vyplývajúcu z pracovnej zmluvy vykonával riadne do
31.05.2011. Dňa 16.05.2011 dostal od rektora odpoveď potvrdzujúcu výpoveď v podobe, v akej bola
skoncipovaná dňa 07.02.2011.

2. V písomnom vyjadrení zo dňa 24.11.2011 žalovaný uviedol, že zavedeniu mimoriadnych opatrení
predchádzalo niekoľko závažných skutočností: Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu SR
(ďalej len "Ministerstvo") podľa § 83 ods. 9 zákona o vysokých školách (ďalej len ZoVŠ) rozhodnutím
č. CD-2009-35060/36468-1:071 zo dňa 30.10.2009 pozastavilo FM právo udeľovať absolventom
študijného programu Mechatronika a študijného programu Manažérstvo kvality produkcie akademické

tituly. Ministerstvo rozhodnutím č. 2010-12758-07 zo dňa 06.08.2010 s účinnosťou od 10.09.2010
odňalo FM právo udeľovať absolventom študijného programu Mechatronika akademické tituly a súčasne
zamietlo žiadosť FM o akreditáciu študijného programu Inteligentné elektromechanické systémy. V
dôsledku týchto rozhodnutí došlo k poklesu počtu študentov FM z 1159 (stav k 31.10.2009) na 438 (stav
k 31.10.2010), t.j. o 721 študentov. Podľa § 10 ods. 1 ZoVŠ rektor je štatutárnym orgánom verejnej

vysokej školy, riadi ju, koná v jej mene a zastupuje ju navonok; rektor za svoju činnosť zodpovedá
akademickému senátu verejnej vysokej školy, ak zákon neustanovuje inak. V dôsledku uvedených
skutočností rektor univerzity prikázal príkazom č. 7/2010 zo dňa 14.09.2010 v bode 12 dekanovi FM v
organizačno - personálnej oblasti okrem iného pracovnoprávne riešiť nadbytočných zamestnancov FM,
vykonať organizačné a personálne opatrenia tak, aby bola zachovaná katedra metrológie a manažérstva

kvality, ktorá zabezpečuje študijný program manažérstvo kvality produkcie, podľa personálneho návrhu
garanta študijného programu prof. R.. N. E., B.. s tým, že na zabezpečenie administratívneho chodu
FM ponechá pracovné miesta dekana fakulty, prodekana pre výchovu a vzdelávanie, tajomníka fakulty,
sekretárku dekana, študijnú referentku referátu akademických činností fakulty v termíne do 16.09.2010
a aby dekan vopred konzultoval všetky organizačné, personálne a ekonomické úkony na vykonanie

tohto príkazu s rektorom a realizoval ich až po jeho súhlase. Na uvedený príkaz reagoval dekan fakulty
zaslaním správy zo dňa 08.12.2010 č. 4-FM/D-228/2010, v ktorej rektora okrem iného informoval, že
odhaduje deficit FM v roku 2011 v sume 52.112,94 €. Z uvedenej správy jednoznačne vyplýva, že
situáciu na fakulte dekan fakulty neriešil tak, aby sa eliminovali negatívne dopady na jej hospodárenie,
práve naopak priznal, že v budúcom roku očakáva hospodárenie s deficitom, a to napriek tomu, že v

zmysle článku 16 ods. 5 písm. c) štatútu dekan fakulty zodpovedal rektorovi za hospodárenie fakulty
v rámci rozpočtových limitov fakulty v súlade s jej schváleným rozpočtom. Rektor po prerokovaní v
kolégiu rektora dňa 15.12.2010 oznámil listom č. 1527/R/2010 dekanovi FM zavedenie mimoriadnych
opatrení - krízového manažmentu a s tým spojené prevzatie rozhodovacích právomocí v ekonomickej,organizačnej a personálnej oblasti s účinnosťou od 16.12.2010. Mal za to, že zavedenie mimoriadnych
opatrení a prevzatie pracovnoprávnych kompetencií rektorom univerzity bolo legitímne a v súlade s
splatnými právnymi predpismi. Následne rektor v dôsledku zrušenia študijného programu mechatronika

a s tým súvisiacim poklesom počtu študentov na FM, ako aj z dôvodu zabezpečenia požadovanej
kvality uskutočňovania a rozvoja študijného programu Manažérstvo kvality produkcie v študijnom odbore
5.2.57 kvalita produkcie v súlade s jeho schváleným personálnym zabezpečením, rozhodnutím rektora
č. 1/2011 zo dňa 19.01.2011 znížil stav zamestnancov s cieľom zvýšiť efektívnosť práce a zrušil funkčné
miesta na FM. Na základe uvedeného rektor za účelom zabezpečenia zodpovedného hospodárenia FM

pristúpil k rozviazaniu pracovného pomeru so žalobcom.

3. Na pojednávaní dňa 13.02.2013 žalobca uviedol, že skončenie pracovného pomeru považuje za
protiprávne, predovšetkým z dôvodu, že žalovaný výpoveď odôvodnil znížením stavu zamestnancov
na FM z dôvodu, že uvedenej fakulte bolo odňaté právo udeľovať akademické tituly Bc., Ing., PhD.,
absolventom študijného programu mechatronika. Nikdy nemal výuku v tomto študijnom programe. Bol

vedúcim katedry garantujúcej stále živý študijný program v oblasti kvality produkcie. Jeho akreditácia
bola predĺžená do konca septembra 2011. Boli schválené všetky podklady pre zavedenie nového
študijného programu priemyselné inžinierstvo. Vedeckou radou, ktorá ho schválila a odporučila, bol
vyhodnotený ako jeden z najlepších programov predložených vedeckej rade fakulty. Tento program však
nebol zo strany rektora predložený akreditačnej komisii. Nestotožnil sa s argumentáciou žalovaného

o tom, že v pracovnoprávnych vzťahoch je rektor univerzity štatutárnym orgánom, tento je
štatutárnym orgánom univerzity, avšak fakulty sú samosprávnymi jednotkami, za ktoré navonok koná
ich dekan. Zavedenie krízového manažmentu zo strany rektora univerzity bolo, podľa neho, v
rozpore so zákonom a štatútom univerzity. Z uvedeného dôvodu boli všetky nasledujúce právne kroky
rektora irelevantné. Domnieval sa, že k skončeniu jeho pracovného pomeru viedli iné dôvody ako

pracovnoprávne. Vo vzťahu k svojej osobe to pociťuje ako diskrimináciu, ktorá sa však v praxi veľmi
ťažko dokazuje, preto neargumentoval týmto v spore. Výpoveď považoval za nezákonnú aj z dôvodu,
že žalovaný mu neponúkol iné vhodné pracovné miesta, pričom v čase skončenia pracovného pomeru
takéto miesta boli na Fakulte špeciálnej techniky, a to v odbore Aplikovaná mechatronika v špeciálnej
technike a v odbore Kvalita produkcie strojárskej techniky. Boli vyhlasované výberové konania, na ktoré

boli prijatí noví zamestnanci, a to v roku 2011 L.. X. Q., R.. G. U., R.. O. J. na študijný program Aplikovaná
mechatronika v špeciálnej technike a R.. O. H. na študijný program Kvalita produkcie strojárskej techniky.
Na uvedené výberové konanie sa neprihlásil z dôvodu, že z prejavu bývalého zamestnávateľa pri
skončení pracovného pomeru bolo zrejmé, že o neho nemá záujem. Bolo však v zmysle zákona,
aby mu uvedené voľné pracovné pozície ponúkol a aj napriek tomu, že mal dostatok odborníkov z

vlastných zdrojov, prijímal nových zamestnancov na základe uvedených výberových konaní. Jednalo sa
o zamestnancov s nižšou kvalifikáciou a bez praxe, resp. s minimálnou praxou v predmetnom odbore.

4. Na pojednávaní dňa 16.05.2013 žalobca uviedol, že netrvá na opätovnom zamestnávaní žalovaným,
ktorý nemá možnosť, vzhľadom na situáciu, ktorá je u neho v dôsledku poklesu študentov, aby ho

naďalej zamestnával. Navyše, žiadny program v odbore elektro žalovaný nemá. Zavinením rektora, ktorý
nepredložil akreditačný spis akreditačnej komisii, spôsobil problémy na FM, pričom zo strany dekana
fakulty boli vytvorené všetky predpoklady pre ďalšie fungovanie fakulty.

5. V podaní zo dňa 30.10.2012 žalovaný uviedol, že oprávnenie rektora rozhodnúť o organizačnej

zmene na fakulte, ako aj oprávnenie podať výpoveď zamestnancovi zaradenému na fakulte odvodzoval
z § 2 ods. 3 ZoVŠ, pričom ZoVŠ, ani zákon o výkone práce vo verejnom záujme neriešia
problematiku skončenia pracovného pomeru, ktorú preto treba skúmať podľa ZP. Podľa § 9 ods. 1
ZP v pracovnoprávnych vzťahoch robí právne úkony za zamestnávateľa, ktorý je právnická osoba,
štatutárny orgán alebo člen štatutárneho orgánu; zamestnávateľ, ktorý je fyzická osoba, koná osobne.

Namiesto nich môžu robiť právne úkony aj nimi poverení zamestnanci. Iní zamestnanci zamestnávateľa,
najmä vedúci jeho organizačných útvarov, sú oprávnení ako orgány zamestnávateľa robiť v mene
zamestnávateľa právne úkony vyplývajúce z ich funkcií určených organizačnými predpismi. Podľa §
10 odseku 1 ZoVŠ rektor je štatutárnym orgánom verejnej vysokej školy, riadi ju, koná v jej mene a
zastupuje ju navonok; rektor za svoju činnosť zodpovedá akademickému senátu verejnej vysokej školy,

ak zákon neustanovuje inak. Rektor verejnej vysokej školy bol oprávnený rozhodnúť o organizačných
zmenách na fakulte, ako aj podpísať a podať výpoveď žalobcovi. Oprávnenie rektora ako štatutárneho
orgánu verejnej vysokej školy konať v jej mene v pracovnoprávnych vzťahoch nemožno obmedziť napr.
vnútorným predpisom. Mal za to, že nie je dôvod, aby sa súd v konaní zaoberal otázkou, či bolozavedenie krízového manažmentu dôvodné alebo nie. Napriek tomu už vo vyjadrení zo dňa 23.11.2011
opísal dôvody, ktoré viedli k prijatiu predmetného rozhodnutia, aby sa eliminovali negatívne dopady na
hospodárenie a boli dodržané zákonné povinnosti pri hospodárení s verejnými prostriedkami. V zmysle

§ 31 ods. 1 zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy porušenie finančnej
disciplíny je nehospodárne, neefektívne a neúčinné vynakladanie verejných prostriedkov. Hoci ZoVŠ
zakladá oprávnenie dekana fakulty rozhodovať a konať v pracovnoprávnych vzťahoch v rozsahu a za
podmienok určených v štatúte verejnej vysokej školy, nemožno z toho vyvodzovať názor, že rektor
verejnej vysokej školy toto oprávnenie nemá. Samosprávnu pôsobnosť fakulty možno v situáciách

predvídaných v štatúte verejnej vysokej školy obmedziť tak, ako tomu bolo v prípade zavedenia
mimoriadnych opatrení (krízového manažmentu). Právomoc rektora univerzity zaviesť mimoriadne
opatrenia vyplývala z článku 10 štatútu žalovaného účinného od 13.03.2009, podľa ktorého rektor má
právo zaviesť mimoriadne opatrenie (krízový manažment) v prípade porušenia rozpočtových pravidiel
niektorou zo súčastí univerzity. Dodatok č. 1 k štatútu žalovaného účinný od 26.01.2011 v súlade s § 15
ods. 3 a § 103 ZoVŠ doplnil v čl. 29 ods. 1 písm. d) štatútu žalovaného tak, že v prípade zavedenia

mimoriadnych opatrení prechádzajú kompetencie v pracovnoprávnych vzťahoch v plnom rozsahu na
rektora. Ďalej uviedol, že ku dňu podania výpovede nemal pre žalobcu žiadnu prácu, čo preukazujú
vyjadrenia jednotlivých fakúlt. Výpoveď daná žalobcovi bola vopred riadne prerokovaná so zástupcami
zamestnancov, o čom svedčí zápisnica z rokovania výboru Základnej organizácie odborového zväzu
pracovníkov školstva a vedy pri TnUAD zo dňa 26.01.2011. V predmetnej zápisnici sa

konštatuje, že na základe spoločných rokovaní s vedením TnUAD výbor rešpektuje obsah žiadosti o
prerokovanie výpovedí zamestnancov v zmysle organizačných zmien, súhlasí s ním a o tejto skutočnosti
prijal uznesenie. Odborový orgán mal vedomosť o organizačnej zmene, aj o tom, že v dôsledku nej sa
žalobca stal nadbytočným, a že s ním bude rozviazaný pomer výpoveďou podľa § 63 ods. 1 písm. b) ZP.

6. V podaní zo dňa 03.03.2014 žalovaný nesúhlasil s podanou žalobou, túto považoval za skutkovo
neopodstatnenú a právne nedôvodnú. Uviedol, že rozhodnutím rektora po prerokovaní v kolégiu
rektora boli zavedené mimoriadne opatrenia - krízový manažment na FM s účinnosťou od 16.12.2010.
Zavedením mimoriadnych opatrení - krízového manažmentu rektor odňal rozhodovacie právomoci
dekana FM v ekonomickej, organizačnej a personálnej oblasti. Toto rozhodnutie orgánu akademickej

samosprávy nie je oprávnený preskúmavať okresný súd v konaní o určenie neplatnosti skončenia
pracovného pomeru. Podľa čl. 46 ods. 2 Ústavy SR kto tvrdí, že bol na svojich právach ukrátený
rozhodnutím orgánu verejnej správy, môže sa obrátiť na súd, aby preskúmal zákonnosť takéhoto
rozhodnutia, ak zákon neustanoví inak. Z právomoci súdu však nesmie byť vylúčené preskúmanie
rozhodnutítýkajúcichsazákladnýchprávaslobôd.Podľačl.48ods.1ÚstavySRnikohonemožnoodňať

jeho zákonnému sudcovi. Príslušnosť súdu stanoví zákon. Podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy SR každý má
právo,abysajehovecverejneprerokovalabezzbytočnýchprieťahovavjehoprítomnostiaabysamohol
vyjadriť ku všetkým vykonávaným dôkazom. Verejnosť možno vylúčiť len v prípadoch ustanovených
zákonom. V občianskom súdnom konaní súdy preskúmavajú aj zákonnosť rozhodnutí
orgánov verejnej správy a zákonnosť rozhodnutí, opatrení alebo iných zásahov orgánov verejnej moci a

rozhodujú o súlade všeobecne záväzných nariadení orgánov územnej samosprávy vo veciach územnej
samosprávy so zákonom a pri plnení úloh štátnej správy aj s nariadením vlády a všeobecne záväznými
právnymipredpismiministerstievaostatnýchústrednýchorgánovštátnejsprávy,pokiaľichpodľazákona
neprejednávajú a nerozhodujú o nich iné orgány. Podľa § 244 ods. 1 O.s.p. v správnom súdnictve
preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov

orgánu verejnej správy. Podľa § 244 ods. 2 O.s.p. v správnom súdnictve preskúmavajú súdy zákonnosť
rozhodnutí a postupov orgánov štátnej správy, orgánov územnej samosprávy, ako aj orgánov záujmovej
samosprávy a ďalších právnických osôb, ako aj fyzických osôb, pokiaľ im zákon zveruje rozhodovanie o
právach a povinnostiach fyzických a právnických osôb v oblasti verejnej správy (ďalej len "rozhodnutie
správneho orgánu"). Podľa § 246 ods. 1 O.s.p. na preskúmavanie rozhodnutí a postupov

sú vecne príslušné krajské súdy, ak zákon neustanovuje inak. Na základe uvedeného je presvedčený
o tom, že vecne príslušným na prejednanie a rozhodnutie veci preskúmania zákonnosti rozhodnutia
rektora je krajský súd a nie okresný súd. Postup súdu, ktorý preskúmava zákonnosť rozhodnutia rektora
o zavedení mimoriadnych opatrení - krízového manažmentu na FM, je podľa jeho názoru porušením
jeho ústavného práva upraveného v článku 48 ods. 1 Ústavy SR, t.j. práva nebyť odňatý svojmu

zákonnému sudcovi. Ústava SR základné právo na zákonného sudcu upravuje v čl. 48 ods. 1 tak,
že "nikoho nemožno odňať jeho zákonnému sudcovi. Príslušnosť súdu stanoví zákon." Uvedeným
zákonom je v danom prípade O.s.p. v znení neskorších predpisov a tento ustanovuje, ktorý súd je
vecne, miestne a funkčne príslušný na prejednanie a rozhodnutie veci, čo je prvým predpokladom preurčenie zákonného sudcu, keďže označené základné právo sa výslovne spája s osobou sudcu, nie
so súdom. So sústavou súdov priamo súvisí aj príslušnosť súdu o veci rozhodovať upravená O.s.p.
a tým aj osoba zákonného sudcu, za ktorého je treba pokladať sudcu v súlade s rozvrhom práce

vecne a miestne príslušného súdu. Nevyhnutným predpokladom toho, aby účastník konania nebol
odňatý svojmu zákonnému sudcovi, je rozhodovanie o jeho veci tým súdom, ktorý je podľa zákona (v
danom prípade O.s.p.) na rozhodovanie o nej vecne, miestne i funkčne príslušný. Je presvedčený o
tom, že preskúmanie zákonnosti rozhodnutia rektora o zavedení mimoriadnych opatrení - krízového
manažmentu na FM s účinnosťou od 16.12.2010 je prípustné jedine postupom podľa časti piatej O.s.p., a

keďžetútozákonnosťokresnýsúdpreskúmavavkonaníourčenieneplatnostivýpovede,odnímahojeho
zákonnému sudcovi. Rozhodnutím rektora o zavedení mimoriadnych opatrení - krízového manažmentu
na FM s účinnosťou od 16.12.2010, rektor odňal rozhodovacie právomoci dekanovi FM v ekonomickej,
organizačnej a personálnej oblasti. V čase vydania rozhodnutia rektora č. 1/57/2011 zo dňa 19.01.2011 o
zrušení funkčných miest na FM, ako aj v čase doručenia výpovede žalobcovi dňa 08.02.2011 dekan FM
nemal kompetencie v oblasti personálnej, organizačnej a ekonomickej, a teda nebol oprávnený konať

vo vzťahu k žalobcovi v pracovnoprávnych vzťahoch a konať mohol jedine rektor ako jediný štatutárny
orgán žalovaného. Keďže je právnickou osobou, v zmysle § 9 ods. 1 ZP za takéhoto zamestnávateľa
v pracovnoprávnych vzťahoch robí právne úkony štatutárny orgán. Namiesto štatutárneho orgánu
môžu robiť právne úkony aj poverení zamestnanci. Iní zamestnanci zamestnávateľa najmä vedúci jeho
organizačných útvaroch, sú oprávnení ako orgány zamestnávateľa robiť v mene zamestnávateľa právne

úkony vyplývajúce z funkcií určených organizačnými predpismi. V zmysle citovaného ustanovenia §
9 ods. 1 ZP za zamestnávateľa, ktorý je právnickou osobou, sú oprávnené robiť právne úkony v
pracovnoprávnych vzťahoch nasledovné osoby: - štatutárne orgány, ktoré sú oprávnené vykonávať
v mene zamestnávateľa všetky právne úkony, ďalšie (iné) orgány, vedúci jednotlivých organizačných
útvarov, ktorí sú oprávnení vykonávať v mene zamestnávateľa právne úkony len v rozsahu svojho

funkčného oprávnenia stanoveného organizačnými predpismi, zamestnanci, ktorí sú písomne poverení
vykonávať v mene zamestnávateľa určité právne úkony. Podľa § 10 ods. 1 ZoVŠ rektor je štatutárnym
orgánom verejnej vysokej školy, riadi ju, koná v jej mene a zastupuje ju navonok. Rektor za svoju činnosť
zodpovedá akademickému senátu verejnej vysokej školy, ak tento zákon neustanovuje inak. V zmysle
§ 84 ods. 1 ZP zamestnávateľ môže vydať pracovný poriadok, po predchádzajúcom súhlase zástupcov

zamestnancov, inak je neplatný. Podľa § 84 ods. 2 ZP pracovný poriadok bližšie konkretizuje v súlade
s právnymi predpismi ustanovenia ZP podľa osobitných podmienok zamestnávateľa. V zmysle § 84
ods. 3 ZP pracovný poriadok je záväzný pre zamestnávateľa a pre všetkých jeho zamestnancov. Podľa
čl. 2 pracovného poriadku účinného od 01.01.2004 právne úkony v pracovnoprávnych vzťahoch, na
základe ktorých žalovaný nadobúda práva a povinnosti, vykonáva štatutárny orgán, ktorým je rektor.

Namiesto rektora môžu robiť právne úkony v pracovnoprávnych vzťahoch ním poverení zamestnanci v
určenomrozsahu,ato:prorektor,ktorýjezároveňzástupcomštatutárnehoorgánu,kvestor,dekanifakúlt,
riaditeľ ÚPHV, iní zamestnanci, ktorých písomne poverí rektor. Na základe uvedeného je zrejmé, že
oprávnenie rektora ako štatutárneho orgánu verejnej vysokej školy konať v pracovnoprávnych vzťahoch
nie je obmedzené a právo dekanov fakúlt konať v prípade zamestnancov zaradených na fakultách je

len právom delegovaným. Avšak aj v tomto prípade zostáva zachované právo rektora ako štatutárneho
orgánu verejnej vysokej školy konať v pracovnoprávnych vzťahoch, pretože rektor verejnej vysokej
školy nemá obmedzený rozsah kompetencií v pracovnoprávnych vzťahoch, ani voči zamestnancom,
ktorí sú zaradení na fakultách. Právnu subjektivitu má len žalovaný, ktorého štatutárnym orgánom je
rektor. Fakulty sú len organizačnými jednotkami žalovaného bez právnej subjektivity. Z uvedeného

vyplýva, že rektor, ako štatutárny orgán verejnoprávnej a samosprávnej inštitúcie, akou žalovaný je,
môže v rámci svojich kompetencií ukončiť pracovný pomer s ktorýmkoľvek zamestnancom verejnej
vysokej školy. Taktiež rektor verejnej vysokej školy je, ako štatutárny orgán, oprávnený rozhodnúť o
organizačných zmenách. V tejto súvislosti poukazuje na Metodický pokyn k postupu žalovaného pri
realizácii organizačných zmien č. 5-002-001 zo dňa 01.04.2008, ktorý upravuje postup pri organizačných

zmenách. Podľa uvedeného pokynu sa pri organizačných opatreniach postupuje nasledovne:
- príslušný vedúci zamestnanec vypracuje návrh na realizáciu organizačnej zmeny
- návrh na organizačnú zmenu tento vedúci zamestnanec predloží svojmu priamemu nadriadenému
zamestnancovi - dekanovi, kvestorovi, prorektorovi, podľa toho, ktorého organizačného útvaru sa týka,
ktorý sa k nemu vyjadrí a v prípade kladného stanoviska návrh postúpi na schválenie rektorovi

rektor ako štatutárny orgán žalovaného vydá písomné rozhodnutie zamestnávateľa o organizačných
zmenách zamestnávateľa. Súd v konaní o určenie neplatnosti výpovede danej podľa § 63 ods. 1
písm. b) ZP v znení neskorších predpisov nemôže preskúmavať platnosť rozhodnutia zamestnávateľa,
o organizačnej zmene, pretože rozhodnutie zamestnávateľa o organizačnej zmene nemá povahuprávneho úkonu v zmysle § 34 Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov, ktorý má
v tomto prípade subsidiárnu pôsobnosť. Rozhodnutie zamestnávateľa o organizačných zmenách je
skutočnosťou (faktickým úkonom), ktorá je hmotnoprávnym predpokladom pre samotný úkon skončenia

pracovného pomeru a súd v konaní o určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru je oprávnený
skúmať len samotnú existenciu organizačnej zmeny, ktorá v danom prípade je evidentne preukázaná
a daná. Právny názor žalobcu, že rektor nebol oprávnený konať v pracovnoprávnych vzťahoch, t.j.
nebol oprávnený prijať rozhodnutie o organizačných zmenách a podpísať výpoveď zamestnanca fakulty,
považuje za nesprávny. Na základe uvedeného navrhol, aby súd žalobu ako právne nedôvodne a

skutkovo neopodstatnenú v celom rozsahu zamietol a žalobcu zaviazal k náhrade trov konania.

7. Na pojednávaní dňa 07.03.2014 žalobca uviedol, že nežiada o prieskum rozhodnutia samosprávneho
orgánu. Odňatie právomoci dekana rektorom, potvrdené samosprávnym orgánom, bolo porušením
ZoVŠ, kde je taxatívne určené, kedy k takémuto kroku môže rektor pristúpiť, resp. samosprávny
orgán sa vyjadriť. Zákon jasne stanovuje podmienky, kedy k obmedzeniu akademickej samosprávy

fakulty môže univerzita pristúpiť, a to pri porušení finančnej disciplíny, pri neoprávnenom nakladaní
s verejnými zdrojmi. Nikdy nebol vyčíslený, ani dokázaný rozpor pri vynakladaní s rozpočtovými
prostriedkami a deklarovaný deficit rozpočtu FM. Keďže nikdy nežiadal prieskum orgánov verejnej
správy, je irelevantné dôvodiť Ústavou a O. s. p., a to vo veci príslušnosti zákonného sudcu. Žalobný
petit v žiadnej svojej časti neobsahuje návrh spojený s osobou. Žalovaná je inštitúcia, a nie rektor.

Požaduje rozsudok vo veci nezákonnosti výpovede danej inštitúciou svojmu zamestnancovi spojenou
s odôvodnením vo výpovedi uvedenej. O organizačných zmenách zamestnávateľa spolu rozhodujú
a hlasovaním potvrdzujú samosprávne orgány vysokej školy. Rektor iným spôsobom takúto zmenu
právoplatne nemôže vykonať. Nikdy nežiadal prieskum organizačnej zmeny. Túto záležitosť podľa neho
jednoznačne rieši ZoVŠ a pokiaľ boli tieto ustanovenia porušené, sú preskúmateľné, teda logicky,

žalovateľné. ZP definuje účinnosť niektorých svojich paragrafov len v prípade, že nie sú regulované
inak, teda inej zákonnej normy. Nedá sa to riešiť len podľa ZP. Navyše, v čase podania výpovede
nebolavykonanážiadnaformálnaorganizačnázmenazákonnýmorgánompotvrdená.Jednouzosúčastí
univerzity zostala FM, nezmenila sa jej vnútorná štruktúra, teda ani žiadna z vtedy existujúcich katedier.
Katedra, ktorú viedol, bola naďalej jednou z organizačných zložiek FM, a to až do jej zrušenia, čo bolo

v roku 2012 uznesením Akademického senátu TnUAD.

8. Rozsudkom č. k. 26C/141/2011-339 zo dňa 15.05.2014 tunajší súd určil, že výpoveď žalovaného z
pracovného pomeru zo dňa 07.02.2011 podľa § 63 ods. 1 písm. b) ZP, ktorá bola doručená žalobcovi
dňa 08.02.2011, je neplatná. Ďalej určil, že pracovný pomer žalobcu u žalovaného založený pracovnou

zmluvou zo dňa 31.12.2008 sa skončil dohodou ku dňu 31.05.2011. Žalobu v časti o zaplatenie náhrady
mzdy vylúčil na samostatné konanie.

9. Proti citovanému rozsudku podali odvolanie obe strany sporu.

10. Uznesením č. k. 6Co/719/2014-394 zo dňa 30.06.2015 Krajský súd v Trenčíne zrušil rozsudok
okresného súdu a vec mu vrátil na ďalšie dokazovanie. Dôvodom zrušenia rozhodnutia súdu prvej
inštancie bola skutočnosť, že postupom okresného súdu bola žalovanému odňatá možnosť konať pred
súdom.

11. Na pojednávaniach dňa 17.02.2016, 19.10.2016, 25.01.2017, 15.03.2017 žalobca uviedol, že jeho
zaradenie súviselo so zmenami vyplývajúcimi z potreby zaistenia nového študijného programu, ktorý
na rozdiel od užšie špecializovaného Manažérstva kvality, bola katedra fakulty schopná akreditovať.
Pripravila akreditačný spis a štrukturálne zmeny tomu odpovedajúce. Z podmienok
akreditačnej komisie vyplýva, že nový študijný program musí fakulta pripraviť s dostatočným predstihom

pred podaním akreditačného spisu a musí ho mať personálne zabezpečený. Pretože pripravili študijný
program priemyselné inžinierstvo, na ktorý musia byť personálne garancie a on ako navrhovaný garant
študijného programu, logicky musel byť zaradený do odboru priemyselné inžinierstvo. Podotkol, že
kvalita produkcie je podprocesom alebo subsystémom priemyselného inžinierstva. Nie je pravda, že
by katedra zameraná na kvalitu produkcie a človek s týmto zameraním a špecializáciou nemohol

vykonávať vedúceho katedry, či mať pedagogický úväzok, o čom svedčí jeho nadpriemerný pedagogický
úväzok. Dôkazom jeho zaradenia je akreditačný spis pre študijný program priemyselné inžinierstvo pre
oblasť elektrotechnického priemyslu a výberové konanie, ktorého výsledok je potom zmena pracovného
zaradenia. Akreditačné podmienky vyžadujú, aby pri podaní akreditačného spisu a jeho spracovanívšetci rozhodujúci alebo kľúčoví pracovníci študijného programu mali pracovný úväzok alebo väčšinu
úväzkov v tomto študijnom programe. Z toho vyplývala práve tá nutná zmena, ktorá bola opodstatnená
a zdôvodnená výberovým konaním. Konštatoval, že argument o neakreditovaní tohto programu je

účelový a tendenčný, nakoľko práve pán N. ako vtedajší rektor nedoručil kompletný akreditačný spis
akreditačnej komisii napriek tomu, že spĺňal všetky zákonné požiadavky, bol schválený vedeckou
radou a akademickým senátom. Toto konanie rektora bolo účelové a zámerne likvidačné, nakoľko v
období prípravy a schvaľovania tohto študijného programu mohol a dokonca mal vyjadriť svoj názor,
nakoľko bol členom vedeckej rady fakulty. Vedeckých rád fakulty sa nezúčastňoval, neposkytol svoje

pozitívne, či negatívne vyjadrenie ako člena vedeckej rady alebo rektora ku kvalite študijného programu,
neakceptoval zákonných garantov študijného programu, vrátane vedeckej rady a akademického senátu
a napriek tomu svojvoľne nedoručil akreditačný spis akreditačnej komisii. Toto bol dôvod, prečo tento
študijný program nebol akreditovaný, nakoľko akreditačná komisia ani nemala možnosť z tohto titulu
sa k uvedenému študijnému programu vyjadriť. Tento čin bol nedôvodný a pre FM likvidačný a tým
pádomajprejejpracovníkov.Jednanierektoraboloúčelové,diskriminačnéavočizamestnancomfakulty

charakterizované ako bossing. Nie je pravda, že by FM nemala disponibilný objem študentov, pretože
v tom čase bol živý, fungujúci, existujúci študijný program kvalita produkcie, ktorý zabezpečovala práve
uvedená katedra, ktorú viedol. Fakulta i katedra v tomto študijnom programe mala dostatok študentov,
aby dotácia štátu vykryla fungovanie nového študijného programu v nasledujúcom akademickom roku,
nakoľko táto sa prideľuje na základe predchádzajúceho účtovného roku. Teda tam existovali študenti

v rokoch 2011 a 2012, bola pridelená dotácia na týchto študentov, ktorá vykryla týchto študentov novo
otvoreného programu, ktorú vlastne univerzita zneužila v roku 2012 na sanáciu svojho dlhu, pretože
zrušením fakulty je interná záležitosť univerzity a nemá vplyv na dátové podklady k rozpočtu pre ďalší
rok. Teda formálne Ministerstvo školstva pridelilo dotáciu na študentov napriek tomu, že na FM už
nebol jediný študent, pretože došlo k jej rozpusteniu. Opäť manažment univerzity to zneužil tým, že

napriek tomu, že fakulta nemala učiteľov, ani študentov formálne akademicky senát univerzity zrušil
túto fakultu po dlhšom období. V tom preklenovacom finančnom období jedného akademického roka,
to je ten priestor, kedy nový študijný program, ktorý bol predtým akreditovaný, mohol byť zaradený do
sústavy študijných programov fakulty. Zdôraznil, že nikdy nebol zámer fakulty žiadať od kohokoľvek
dotáciu na neakreditovaný študijný program. Ten dôvod je, že fakulta odoslala zákonom požadovanou

formou akreditačný spis v dostatočnom predstihu a dôvod neakreditovania bolo konanie rektora. Pokiaľ
by program bol akreditovateľný, bolo by zaradené riešenie fakulty do programu akreditačnej komisie
a pokiaľ by bol akreditovaný, čo z vyjadrení mnohých sa dá predpokladať, tak by nebola pravda to,
čo tvrdí protistrana, že by fakulta v ďalšom akademickom roku žiadala dotáciu na neakreditovaný
študijný program na ďalší akademický rok. Takýto mechanizmus akreditácie je štandardný na všetkých

univerzitách a vysokých školách SR. Nevedel posúdiť, či k 08.02.2011 bola nejaká ponuková možnosť
na univerzite, ale ďalšie 4 mesiace bol pracovníkom univerzity a v tom čase prebehli výberové konania,
ktoré boli zrealizované bez takejto ponuky pre neho. Za pravý dôvod jeho výpovede považoval osobnú
nevraživosť rektora, generovanú voľbami rektora, keď bol protikandidátom a v prvom kole získal väčší
počet hlasov senátorov. Poukázal na volebný program kandidáta, ktorý poukazuje na racionalitu a

efektívnosť budovania rozvoja univerzity a opak protikandidáta, krátkodobého rektora Dr. N. dokazuje
špatné manažovanie univerzity, nespokojnosť pracovníkov, zlé hospodárenie univerzity, čo vyústilo v
jeho odvolanie. Svoje vyjadrenie o zámernosti alebo tendenčnosti tohto konania podporil hodnotením
FM, ktorá sa ako jediná z fakúlt žalovaného zaradila do top 20. slovenských fakúlt, ktorých absolventi
sa tešili najväčšiemu záujmu zamestnancov, čo je účel vysokoškolského vzdelania. Uviedol, že v

hodnotení určitých študijných programov pod spoločnou štrukturálnou väzbou strojárske odbory bola FM
na prvom mieste zo všetkých slovenských fakúlt, preto spochybnil zdôvodnenie univerzity o nekvalite
FM. Uviedol, že FM hodlala akreditovať odbor priemyselné inžinierstvo, ktorý musí mať na fakulte
materiálne i personálne zabezpečenie, čoho dôkazom je prijatie na základe výberového konania a
zmluva na dobu určitú do 31.12.2014. Napriek zrušeniu jeho relevantného pracovného miesta aj v

odbore kvalita produkcie, univerzita udeľovala akademické tituly v tomto odbore bez relevantného
dostatočne robustného personálneho zabezpečenia. Z uvedeného je zrejmé, že po tom, ako dostal
výpoveď, naďalej FM udeľovala akademické tituly študentom programu manažérstvo kvality. Napriek
tomu, že dostal výpoveď, naďalej sa zúčastňoval štátnych záverečných skúšok. Z uvedeného je
teda zrejmá nedôvodnosť jeho výpovede s poukazom na prebiehajúci študijný program. Nesúhlasil s

výpoveďou z pracovného pomeru zo strany žalovaného, pretože nikdy nepracoval v študijnom odbore
mechatronika. V študijnom odbore, v ktorom pracoval, v tom čase zrušený nebol. Uvedený
postup žalovaného považoval za účelový s cieľom poškodiť ho. Zneužil formálne právo, aby poškodil
nie len jeho, ale aj ostatných zamestnancov FM, teda niektorých ďalších. Poukázal na to, že vnútornákontrola univerzity už v r. 2011 spolu s Ministerstvom školstva odhalila nezákonnosti aj v súvislosti
so zavedením krízového manažmentu, ktorý bolo dôvodom štrukturálnych zmien na FM. Takže všetky
ďalšie kroky univerzity po vyhlásení krízového manažmentu boli, podľa jeho názoru, nezákonné, a teda

aj neplatné. Ak by mal rektor nejaké výhrady voči akreditačnému spisu, tieto by určite konkretizoval a
poslal vedeckej rade FM, ktorá jediná má právo posúdiť kvalitu pripraveného akreditačnému materiálu.
Konanie rektora je v rozopre s vyhláškou ministerstva školstva o mechanizme akreditovania študijných
programov, kde sa hovorí, že k novému študijnému programu sa vyjadruje senát fakulty a doporučuje,
resp. ho nedoporučuje druhý samosprávny orgán fakulty vedecká rada tento materiál na schválenie.

Keby to bolo tak, ako žalovaný tvrdí, tak už z logiky veci tento postup je zbytočný, ak by sa ku kvalite
tohto materiálu mala vyjadrovať ďalšia individuálna osoba, napr. aj rektor. K tomuto posúdeniu slúžia len
samosprávne kolektívne orgány. Ohľadne účelovosti konania rektora poukázal na výpoveď svedka, keď
svedok prof. N. v rámci svojej výpovede jasne formuloval, že tento spis bol neformálne posúdený členmi
pracovnej skupiny akreditačnej komisie, podľa názoru ktorých bol akreditačný spis akreditovateľný a
nemal väčšie formálne či neformálne chyby.

12. Na pojednávaniach dňa 17.02.2016, 19.10.2016, 25.01.2017, 15.03.2017 zástupca žalovaného
uviedol, že nový študijný program na FM, o ktorom sa zmieňoval žalobca, nikdy akreditovaný
nebol. Univerzita nemôže prijímať študentov na neakreditovaný študijný program a ani zamestnávať
zamestnancov na študijné programy, ktoré sa pripravujú a nie sú akreditované, pretože na takéto

študijné programy nemá žalovaný ani pridelené dotácie zo ŠR. Dotácie zo ŠR sú účelovo viazané a
nie je možné poskytnúť dotáciu Ministerstvom školstva na študijný program, ktorý neexistuje, ale sa
len pripravuje. Čo sa týka ponukovej povinnosti upravenej v § 63 ods. 2 ZP, táto sa skúma
ku dňu doručenia výpovede, teda v danom prípade ku dňu 08.02.2011, k čomu predložil potvrdenie
zamestnanca personálneho oddelenia o tom, že k uvedenému dátumu nebolo zverejnené žiadne nové

výberové konanie, ani žalovaný nedisponoval inou vhodnou prácou pre žalobcu. Skutočnosť, že u
žalovanéhoboliprijatízamestnanci,naktorýchpoukazovalžalobcavčaseod01.05.2011do12.07.2011,
nepreukazuje, že žalovaný disponoval ku dňu 08.02.2011 vhodným pracovným miestom pre žalobcu.
Pokiaľ žalobca tvrdí opak, je na ňom, aby túto skutočnosť preukázal. V prípade tvrdenia žalobcu o
osobnej averzii bývalého rektora prof. N. voči jeho osobe sa jedná o subjektívne domnienky žalobcu,

ničím nepodložené. Na FM nedošlo len k zrušeniu pracovného miesta žalobcu, ale táto fakulta zanikla
celá. Žalobca sám uviedol vo svojich podaniach, že nežiada dokazovať diskrimináciu. Žalobca účelovo
opomína skutočnosť, že Ministerstvo školstva 30.10.2009 pozastavilo FM právo udeľovať absolventom
študijnému programu mechatronika a študijnému programu manažérstvo kvality produkcie akademické
tituly. V dôsledku tejto skutočnosti došlo na FM k radikálnemu poklesu študentov, kedy sa znížil počet

študentov z 1159 na 438, t. j. došlo k poklesu o 721 študentov, na čo žalovaný samozrejme musel
reagovať. Rozhodnutím rektora zo dňa 19.01.2011 sa zrušilo funkčné miesto vysokoškolského učiteľa
docent v odbore priemyselné inžinierstvo organizačne zaradené na katedre metrológie a manažérstva
kvality FM, na ktorom bol pracovno-právne zaradený žalobca. Žalovaný nepopiera a v tomto smere
predložil aj listinný dôkaz, a to rozhodnutie ministra školstva zo dňa 30.03.2011 o tom, že bola obnovená

platnosť práva udeľovať akademické tituly absolventom študijného programu manažérstvo kvality
produkcie v študijnom odbore kvalita produkcie, a to do 31.08.2011. Čiže v danom študijnom programe a
študijnom odbore na FM sa vykonávali v roku 2011 štátne záverečné skúšky, avšak v danom študijnom
programe a študijnom odbore nebol pracovno-právne zaradený žalobca. Rozhodnutie ministra školstva
zo dňa 31.03.2011, z ktorého vyplýva, že FM boli aj v rámci študijného programu manažérstvo kvality

produkcie, študijný odbor kvalita produkcie pozastavené práva udeľovať absolventom akademické tituly
od 30.10.2009 až do uvedeného rozhodnutia ministra školstva dňa 30.03.2011. Je teda zrejmé aj z
vykonaného dokazovania, že na FM bolo menej študentov v obidvoch študijných programoch. Ďalej
uviedol, že akreditačný spis nebol nikdy predložený akreditačnej komisii, ale nie v dôsledku svojvôle
bývalého rektora, ako uvádza žalobca, ale z dôvodu, že bývalý rektor mal obsahové aj formálne výhrady

voči akreditačnému spisu. Rektor nezodpovedá vedeckej rade FM za to, či predloží alebo nepredloží
akreditačnýspisakreditačnejkomisii.Rektorjejedinouosobou,ktorámôžeakreditačnýspisakreditačnej
komisii predložiť, touto osobou nie je ani dekan FM, ktorý pôvodne tento spis akreditačnej komisii
predložil, ale bolo to vyhodnotené ako podanie neoprávnenou osobou. Rektor má právo sa rozhodnúť,
či akreditačný spis predloží alebo nie akreditačnej komisii a nikde nie je upravená jeho povinnosť o tom

písomne informovať vedeckú radu FM alebo zdôvodňovať svoje rozhodnutie. Rektor týmto postupom
neporušilžiadnysamosprávnyprincíp.Akajakreditačnýspisschváliaorgányfakulty,rektorjeoprávnený
uplatniť svoje výhrady voči predloženiu spisu a spis nepredloží akreditačnej komisii a nikto na to
oprávnený nie je. Tvrdenia žalobcu, že zo svedeckej výpovede prof. V. N. nevyplývajú, tento uviedol lento, že má vedomosť o tom, že sa pripravoval akreditačný spis a že rektor ho nepostúpil akreditačnej
komisii, ale k obsahu akreditačného spisu sa nevyjadroval.

13. Súd vykonal dokazovanie výsluchom strán sporu, svedkov X.. R.. X. G., R.. V. G., B..,
R.. W. K., B.., R.. V. E., W. N., V. N., R.. F. V., prof. R.. B.. N. E., oboznámením žaloby, vrátane
jej doplnenia, pracovnej zmluvy, dohôd o zmene pracovnej zmluvy, výpovede z pracovného pomeru,
upozorneniananezákonnosťpostupuzamestnávateľaažiadosťourýchlenézákonnériešenievýpovede
žalobcu, oznámenia zo dňa 16.05.2011, oznámenia prekážky v práci na strane zamestnávateľa,

povereniazodňa01.10.2010,odvolaniazodňa25.01.2011,písomnévyjadreniažalovaného,oznámenia
o plate, potvrdenia o dĺžke zamestnania, potvrdenia zamestnávateľa na účely nároku na dávku v
nezamestnanosti, rozhodnutia ministra školstva, vedy, výskumu a športu SR, oznámenia o zavedení
mimoriadnych opatrení, zápisnice č. 10/KR/2010 zo dňa 15.12.2010, príkazu rektora č. 7/2010,
vzoru činností vysokej školy po odňatí priznaných práv, mailovej komunikácie o zisťovaní voľných
pracovných miest, oznámení zo dňa 25.01.2011, zo dňa 24.01.2011, žiadosti o prerokovanie výpovedí

zamestnancov, vrátane prílohy, zápisnice z rokovania výboru ZO OZ, programu rokovania výboru
odborovej organizácie, uznesenia rokovania výboru ZO OZ zo dňa 26.01.2011, prezenčnej listiny zo dňa
26.01.2011, zoznamu zamestnancov, dohody o urovnaní, zápisnice č. 8/KR/2010 zo dňa 27.10.2010,
listu R.. W. K., B.. zo dňa 26.04.2010 adresovaného rektorovi, odmietnutia dohody o urovnaní, emailu
zo dňa 30.08.2010, listu rektorovi zo dňa 30.08.2010, súboru opatrení z porady u rektora konaného

dňa 10.09.2010, zápisnice č. 7/OPV/2010 zo dňa 13.09.2010, listu zo dňa 08.12.2010, správy o
plnení úloh v organizačno-personálnej oblasti na FM po odňatí práv, listu adresovaného kvestorovi
zo dňa 21.03.2011, listu adresovaného rektorovi zo dňa 22.03.2011, poverenia zo dňa 10.01.2011,
výročnej správy o plnení úloh o hospodárení FM za rok 2010, rozsudku Okresného súdu Trenčín č.k.
21C/124/2009-203 zo dňa 27.03.2013, rozsudku Krajského súdu v Trenčíne č.k. 17Co/319/2013-247

zo dňa 23.10.2013, pracovného poriadku žalovaného, metodického pokynu k postupu žalovaného
pri realizácii organizačných zmien rozsudku Okresného súdu Trenčín č.k. 21C/142/2011-190 zo dňa
21.10.2013, rozhodnutia rektora č. 1/57/2011, pracovnej zmluvy R.. W. K., B.., poverenia na výkon
funkcie kvestora, dohody o zmene pracovnej zmluvy R.. G. K., žiadosti o prerokovanie výpovedí,
zápisnice z rokovania ZO OZ zo dňa 19.01.2011, prezenčnej listiny zo dňa 19.01.2011, programu

rokovania výboru, uznesenia z rokovania výboru zo dňa 19.01.2011, rozhodnutia rektora č. 1/2011,
zoznamu funkčných miest, pracovných zmlúv X.. R.. G. U., H.., doc.
R.. O. J., H.., doc. L.. X. Q., B.., doc. R.. O. H., H.., štatútu žalovaného účinného od 13.03.2009,
dodatku k štatútu účinného od 26.01.2011, štatútu FM, organizačného a vnútorného poriadku FM,
poriadku FM o výberovom konaní, zásady hospodárenia FM, študijného a skúšobného poriadku FM,

potvrdenia žalovaného zo dňa 25.01.2016, správu - hodnotenie vysokých škôl a ich fakúlt, záujem
zamestnávateľov o absolventov VŠ, programové vyhlásenie kandidáta na rektora TnUAD, žiadosti o
vyjadrenie akreditačnej komisie k zrušeniu fakulty, rozhodnutia ministra školstva o obnovení platnosti
priznaného práva, zápisnice z riadneho zasadnutia AS žalovaného, obsahu časti akreditačného spisu,
rozhodnutia rektora Českého vysokého učení technického v Prahe, rozhodnutia ministra školstva o

uznaní odborných kvalifikácií žalobcu, pozvánku na výberové konanie, žiadosti o zabezpečenie zákazu
vstupu na pracovisko, prihlášku žalobcu do výberového konania, upozornenia na zistené nedostatky,
trestného oznámenia, žiadostí o sprístupnenie informácií, odvolania žalobcu zo dňa 26.04.2011 proti
rozhodnutiu OPR/33/2011 - Ká z 20.04.2011, charakteristiky priemyselného inžinierstva, oznámenia
o poskytnutí informácií, rozhodnutia o sprístupnení informácií, sprístupnenia informácií, zápisnice zo

zasadnutia Správnej rady žalovaného, výberové konanie - oznámenie, zmluvy o budúcej pracovnej
zmluve, vyjadrenia žalovaného k výsluchu svedkov, záznamu agenta ŠTB a zistil tento skutkový stav
veci:

14. Žalobca uzavrel so žalovaným dňa 31.12.2008 pracovnú zmluvu č. 2/2009, ktorá bola dojednaná na

dobu určitú do 31.12.2011 a pracovný čas zamestnanca bol 37,5 hodín týždenne. Miestom výkonu práce
bol Trenčín, TnUAD. Dohodnutým druhom práce bolo spolugarantovanie študijných programov v odbore
Dopravné stroje a zariadenia (prípadne v inom odbore), tvorivé riešenie najzložitejších úloh rozvoja vedy
a techniky zamerané na rozvíjanie poznania v študijnom odbore, tvorivá aplikácia výsledkov výskumu do
pedagogickej činnosti, vedenie prednášok, vedenie doktorantov, výskumná činnosť a zverejňovanie jej

výsledkov, vedenie výskumných tímov, ktoré vykonáva učiteľ vysokej školy na funkčnom mieste docent.
Dohodou o zmene pracovnej zmluvy zo dňa 31.10.2010 bol s účinnosťou od 01.02.2010 dohodnutý druh
práce: tvorivé riešenie najzložitejších úloh rozvoja vedy a techniky zamerané na rozvíjanie poznania v
študijnom odbore, tvorivá aplikácia výsledkov výskumu do pedagogickej činnosti, vedenie prednášok,vedenie doktorantov, výskumná činnosť a zverejňovanie jej výsledkov, vedenie výskumných tímov, ktoré
vykonáva učiteľ vysokej školy na pracovnom mieste docent v študijnom odbore Priemyselné inžinierstvo.
Dohodou o zmene pracovnej zmluvy zo dňa 16.10.2010 bol zmenený pracovný čas zamestnanca na

dobu určitú, a to do 31.12.2014.

15. Dňom 01.10.2010 bol žalobca poverený výkonom funkcie vedúceho Katedry metrológie a
manažérstva kvality, FM. Dňom 31.01.2011 bol žalobca odvolaný z tejto funkcie.

16. Rozhodnutiami ministra školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky zo dňa 06.08.2010
bolo FM odňaté právo udeľovať akademické tituly bakalár (Bc.), inžinier (Ing.), doktor (PhD.) v študijnom
odbore Mechatronika. Rozhodnutím ministra školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky zo
dňa 06.08.2010 bola zamietnutá žiadosť o priznanie práva FM udeľovať akademický titul bakalár (Bc.)
v študijnom programe inteligentné elektromechanické systémy. Rozhodnutiami ministra školstva, vedy,
výskumu a športu Slovenskej republiky zo dňa 30.03.2010 bola obnovená platnosť priznaného práva

FM udeľovať akademické tituly bakalár (Bc.), inžinier (Ing.), v študijnom programe manažérstvo kvality
produkcie

17. Príkazom rektora č. 7/2010 zo dňa 14.09.2010 prikázal rektor dekanovi FM predložiť rektorovi návrh
na zrušenie pracovných miest na FM, ktoré boli vytvorené na zabezpečenie výučby študijného programu

Mechatronika,predložiťrektorovizoznamzamestnancovpreFMnadbytočných,tentopredložiťdekanovi
Fakulty špeciálnej techniky na výber zamestnancov potrebných pre zabezpečenie výučby a ostatným
súčastiam TnUAD s cieľom splnenia povinnosti zamestnávateľa podľa § 63 ods. 2 ZP.

18. Zo správy o plnení úloh v organizačno-personálnej oblasti na FM po odňatí práv vyplýva, že v období

od 01.01.2010 do 31.12.2010 bolo ukončených 28 pracovných pomerov, u 4 zamestnancov bol znížený
pracovný úväzok a jeden zamestnanec čerpá neplatené voľno. Prijatými opatreniami sa znížil počet
profesorov o 6. Uvedeným znížením počtu zamestnancov došlo k úspore mzdových prostriedkov v roku
2010 v sume 97.742,96 € a absolútny medziročný prínos zrealizovaných opatrení je 240.293,68 €. Zo
správy vyplýva, že fakulta ukončí kalendárny rok 2010 s prebytkom 107.887,06 €. K 31.08.2011 po

ukončení všetkých úloh súvisiacich so vzdelávacím procesom dôjde k ďalšiemu poklesu zamestnancov
o 14, a teda celkový stav zamestnancov na FM bude 27. V správe sa poukazuje na položky v sume
108.656,- €, s ktorými sa počíta pri navýšení finančných prostriedkov. V správe sa odhaduje, že v roku
2011 bude FM hospodáriť s odhadovaným deficitom v sume 52.112,94 €.

19. Listom zo dňa 15.12.2010 rektor žalovaného oznámil dekanovi FM, že po prerokovaní v kolégiu
rektora dňa 15.12.2010 zavádza s účinnosťou od 16.12.2010 v súlade s článkom 10 ods. 5 platného
štatútu žalovaného mimoriadne opatrenie - krízový manažment ako dôsledok písomne oznámeného
očakávaného deficitu hospodárenia v roku 2011 v sume 52.112,94 € na FM. Zavedením krízového
manažmentu rektor prebral rozhodovanie právomoci v ekonomickej, organizačnej a personálnej oblasti

dekana FM.

20. Zo zápisnice č. 10/KR/2010 zo dňa 15.12.2010 je zrejmé, že kolégium rektora vzalo na vedomie
informáciu rektora o zavedení krízového režimu na FM s účinnosťou od 16.12.2010.

21. Poverením č. 30/R/2011 rektor poveril doc. R.. X. G., H.., v súvislosti so zavedením krízového
manažmentu na FM realizáciou úlohy č. 7 vyplývajúcej z príkazu rektora č. 7/2010, t.j. predložiť rektorovi
návrh na zrušenie pracovných miest na fakulte manažmentu, ktoré boli vytvorené na zabezpečenie
výučby študijného programu Mechatronika.

22. Z pracovného poriadku univerzity čl. 2 vyplýva, že právne úkony v pracovnoprávnych vzťahoch, na
základe ktorých univerzita nadobúda práva a povinnosti, vykonáva štatutárny orgán, ktorým je rektor
univerzity. Namiesto rektora môžu robiť právne úkony v pracovnoprávnych vzťahoch ním poverení
zamestnanci v určenom rozsahu, a to prorektor, ktorý je zároveň zástupcom štatutárneho orgánu,
kvestor, dekani fakúlt, riaditeľ UPHV a iní zamestnanci, ktorých písomne rektor poverí.

23. Z metodického pokynu, ktorý upravuje postup pri realizácii organizačných zmien č. 5-002-01
účinného od 01.04.2008 vyplýva, že rektor ako štatutárny orgán univerzity vydá písomné rozhodnutiezamestnávateľa o organizačných zmenách, v ktorých uvedie konkrétne organizačné zmeny, termín
realizácie, menný zoznam zamestnancov, ktorých sa organizačná zmena týka.

24. Rozhodnutím rektora č. 1/57/2011 zo dňa 19.01.2011 bolo zrušených sedemnásť funkčných miest na
FM, z ktorých bolo zrušené jedno funkčné miesto docent v odbore Priemyselné inžinierstvo na KMaMK
(katedre metrológie a manažérstva kvality).

25. Dňa 21.01.2011 rektor požiadal Základnú organizáciu odborového zväzu pracovníkov školstva a

vedy žalovaného o prerokovanie výpovedí zamestnancov v zmysle organizačných zmien.

26. Zo zápisnice z rokovania výboru Základnej organizácie odborového zväzu pracovníkov školstva a
vedypriTnUADzodňa26.01.2011vyplýva,ževýborprerokovalžiadosťrektoraoprerokovanievýpovedí
zamestnancov a konštatoval stanovisko, že vzhľadom k skutočnostiam uvedeným v predmetnej žiadosti,
ako aj na základe spoločných rokovaní s vedením TnUAD a rokovaniami v Akademickom senáte TnUAD

plnerešpektujeobsahuvedenejžiadostirektoraasúhlasísním.Výborvzalnavedomieaschválilžiadosť
o prerokovanie výpovedí zamestnancov v zmysle organizačných zmien. Z prezenčnej listiny z rokovania
rady odborovej organizácie žalovaného nie je zrejmá prítomnosť zástupcu zamestnávateľa.

27. Dňa 07.02.2011 dal žalovaný v zastúpení rektorom žalobcovi výpoveď z pracovného pomeru pre

nadbytočnosť podľa § 63 ods. 1 písm. b) ZP. Ako dôvod výpovede uviedol, že na základe rozhodnutia
rektora č. 1/2011 zo dňa 19.01.2011 o znížení stavu zamestnancov TnUAD sa dňom 30.04.2011 ruší
funkčné miesto vysokoškolský učiteľ - docent v odbore Priemyselné inžinierstvo, organizačne zaradené
na Katedre metrológie a manažérstva kvality FM. Vo výpovedi žalovaný uviedol, že k zníženiu stavu
zamestnancov na FM dochádza z dôvodu zabezpečenia požadovanej kvality uskutočňovania a rozvoja

študijnéhoprogramuManažérstvokvalityprodukcievštudijnomodbore5.2.57Kvalitaprodukcievsúlade
s jeho personálnym zabezpečením s cieľom zvýšiť efektívnosť práce a v dôsledku uvedenej zmeny sa
žalobca stal nadbytočným. Žalovaný vo výpovedi uviedol, že nemá možnosť žalobcu ďalej zamestnávať,
a to ani na kratší pracovný čas v mieste, ktoré bolo dohodnuté ako miesto výkonu práce a nemá ani
inú vhodnú prácu. Podľa žalobcu bolo skončenie pracovného pomeru prerokované so ZO OZ PŠaV pri

TnUAD dňa 26.01.2011. Žalobca výpoveď prevzal dňa 08.02.2011.

28. Z oznámenia o plate zo dňa 01.10.2010 je zrejmý funkčný plat žalobcu vo výške 1.349,50 € mesačne
s účinnosťou od 01.10.2010.

29. Listom zo dňa 26.04.2011 žalovaný oznámil žalobcovi, že jeho pracovný pomer končí dňom
30.04.2011. Zároveň ho vyzval, aby sa do 29.04.2011 dostavil na personálny referát OPaM k vykonaniu
výstupných formalít.

30. Listom zo dňa 05.05.2011 oznámil žalovaný žalobcovi, že vzhľadom k tomu, že ku dňu 30.04.2011

bolo na základe rozhodnutia rektora č. 1/2011 zo dňa 19.01.2011 zrušené funkčné miesto docent
organizačne zaradené na Katedre metrológie a manažérstva kvality FM, na ktorom je žalobca
pracovnoprávne zaradený, nemá možnosť mu v období od 01.05.2011 prideľovať prácu podľa pracovnej
zmluvy. Od uvedeného dňa nevyžadoval jeho prítomnosť na pracovisku. Podľa § 142 ods. 3 ZP mu
bude v období od 01.05.2011 do 31.05.2011, teda do dňa skončenia pracovného pomeru, vyplácaná

náhrada mzdy v sume jeho funkčného platu pre inú prekážku na strane zamestnávateľa s výnimkou
doby, na ktorú mu bude nariadené vyčerpanie zostatku dovolenky. Zároveň žalobcu vyzval, aby si pred
31.05.2011 prišiel vysporiadať náležitosti týkajúce sa skončenia pracovného pomeru.

31. Listom zo dňa 13.05.2011 žalobca oznámil žalovanému, že vo februári 2011 obdržal výpoveď

z pracovného pomeru z titulu nadbytočnosti spojenú so zrušením pracovného miesta docenta pre
oblasť priemyselného inžinierstva. V tom čase bol pracovníkom Katedry metrológie a manažérstva
kvality FM vo funkcii vedúceho katedry, pričom katedra nebola zrušená. Podľa zmienenej výpovede bol
pracovníkom žalovaného do 30.04.2011. Uvedenú výpoveď považoval za nezákonnú z titulu dôvodu
výpovede. Rovnako za porušenie ZP považoval neakceptovanie dĺžky odpracovanej doby u žalovaného

a tomu zodpovedajúce podmienky výpovednej doby a odstupného. Uviedol, že žalovaný porušuje ZP
aj v § 76 ods. 1 z titulu nedodržania požiadavky zákonom stanoveného termínu výplaty odstupného.
Navrhol stiahnutie predošlej výpovede a vystavenie novej výpovede so začiatkom výpovednej doby kudňu 10.06.2011, rešpektujúcej zákonné výpovedné lehoty, t. j. 3 + 4 mesačné odstupné s ukončením
pracovného pomeru ku dňu 31.08.2011.

32. Listom zo dňa 16.05.2011 žalovaný oznámil žalobcovi, že pri skončení jeho pracovného pomeru
výpoveďou postupoval podľa platnej legislatívy a výpoveď považoval za platnú. Uviedol, že pracovný
pomer končí dňa 31.05.2011.

33. Z potvrdenia o dĺžke zamestnania a o zápočte dôb zamestnania je zrejmé, že žalobca bol u

žalovaného zamestnaný od 01.01.2009 do 31.05.2011.

34. Svedok doc. R.. V. G., B.., k veci uviedol, že od roku 2010 do roku 2011 pôsobil na FM vo funkcii
dekana. Uviedol, že má so žalovaným spory pracovnoprávne, nakoľko bol protiprávne prepustený. Zo
strany bývalého rektora prof. R.. N. a vedenia univerzity dochádzalo doslova k šikanovaniu fakulty.
Rektor nemal rovnaký prístup ku všetkým pracoviskám. Dôvodom šikanovania zo strany rektora bola,

podľa jeho názoru, skutočnosť, že na predmetnej fakulte pracovali pre neho nepohodlní pracovníci. Kvôli
tejto skutočnosti sa osobne zúčastnil rokovania s rektorom, ktorý mu povedal, aby ukončil pracovný
pomer so žalobcom a s prof. W., čo odmietol a, podľa neho, z tohto dôvodu došlo k prepusteniu
niektorých zamestnancov a následne k celkovej likvidácii fakulty. Žalobca pôsobil na katedre metrológie
a kvality a zabezpečoval študijný program kvalita produkcie. Tento študijný program mal riadne udelenú

akreditáciu, mal študentov a dokonca žalobca ako garant študijného programu pripravil študijný program
priemyselnéinžinierstvo.Tentoštudijnýprogrambolriadneschválenývedeckouradoufakultyapožiadali
rektoraozaslanieštudijnéhoprogramunaakreditáciu.Rektorajnapriekpredbežnéhoprísľubuneodoslal
študijný program, a keď ho odoslal z pozície dekana na akreditačnú komisiu, tento nebol na akreditačnej
komisii prerokovaný. FM ako bolo konštatované vo výročnej správe na rok 2010, hospodárila s kladným

hospodárskym výsledkom a mala dostatok prostriedkov na fungovanie v ďalšom období. Fakulta mala
dostatok finančných prostriedkov na pokrytie prevádzkových a mzdových nákladov aj na rok 2011.
Nezakladá sa na pravde, že zamestnanci fakulty boli nadbytoční, že fakulta nemala dostatok finančných
prostriedkov pre pokrytie mzdových nákladov, lebo jednotliví zamestnanci sa podieľali na príprave
nových študijných programov. V prípade, ak fakulta príde o akreditáciu v jednom študijnom programe,

má právo pripraviť nové študijné programy, požiadať o akreditáciu a k tomu, aby to mohla urobiť,
musí mať vo svojom pracovnom pomere zamestnancov, ktorí jej umožnia tieto študijné programy
rozbehnúť,čižegarantovavysokoškolskýchpedagógov.Kugarantompripravovanýchnovýchštudijných
programov patril aj žalobca. V dôsledku šikanovania zo strany žalovaného ako dekan mal obavy z
ďalšieho fungovania fakulty. Tieto obavy sa však nenaplnili, pretože v roku 2010, 2011 po prijatých

opatreniach dekanom fakulty, fakulta hospodárila s kladným hospodárskym výsledkom, čo potvrdila aj
ročná správa o hospodárení FM. FM každý rok vyhotovovala výročnú správu o svojom hospodárení.
Správu o hospodárení fakulty zaslal na vedomie predsedovi správnej rady a predsedovi akademického
senátu žalovaného a zároveň ich požiadal o zrušenie protizákonných mimoriadnych opatrení. FM v roku
2010 hospodárila s kladným hospodárskym výsledkom. Fakulta mala dostatok finančných prostriedkov

na ďalší rok. Okrem toho fakulta v roku 2011 dostala dotáciu od MŠ SR. K vypracovaniu uvedenej
správy ho viedlo šikanózne správanie vedenia žalovaného voči FM, čím chcel vedenie fakulty upozorniť
na neštandardné konanie a zabrániť nepriaznivému dopadu na FM. Mal vedomosť o tom, že fakulta
špeciálnej techniky v roku 2010 hospodárila s deficitom. Proti tejto fakulte však neboli zo strany vedenia
žalovaného vyvodené dôsledky. FM mala okrem dotácií z MŠ SR aj zdroje zo svojej podnikateľskej

činnosti, napr. z organizovania školení.

35. Svedok R.. W. K., B.., bývalý zamestnanec žalovaného, uviedol, že so žalovaným vo veci skončenia
pracovného pomeru vedú súdny spor. So žalobcom sú v priateľskom vzťahu. Uviedol, že v roku 2010
nebola FM udelená akreditácia v študijnom programe Mechatronika. Fakulta sa snažila podať opravný

prostriedok na akreditačnú komisiu, ktorý rektor odmietol akreditačnej komisii zaslať. Neakreditovanie
študijného programu Mechatronika spôsobilo, že študenti, ktorí študovali na danom študijnom programe,
nemohli ukončiť toto štúdium a museli byť preradení na príbuzné študijné programy na iné VŠ,
resp. fakulty. Následne s tým vyplynul prvok relatívnej nadbytočnosti pedagogických zamestnancov
zabezpečujúcich výučbu v danom študijnom programe. Táto nadbytočnosť bola relatívna z dôvodu, že

pokiaľ by sa fakulta znova pokúsila o reakreditovanie študijného programu, tak ani nadbytočnosťou
by nebola. Na základe toho vyplynula požiadavka rektora, aby zabezpečil 91.000,- € mzdových
prostriedkov, vrátane odvodov na zriadenie novej katedry mechatroniky na Fakulte špeciálnej techniky,
malo sa jednať o 17 zamestnancov. Táto situácia mala nastať k 01.09.2010. Dňa 10.09.2010sa konala porada u rektora, kde sa riešilo organizačné zabezpečenie postupu vykonania opatrení u
žalovaného vyplývajúcich z rozhodnutia MŠ SR, týkajúcich sa odňatia práv v odbore Mechatronika.
Jeden z bodov, bod 6 hovoril, že s ohľadom na predpokladaný vývoj rozpočtu. Následne na FM pre

rok 2011 rektor zavádza v súlade s čl. 10 ods. 5 mimoriadne opatrenie krízový manažment, čo v
danom prípade znamenalo, že dekan FM musí všetky organizačné, personálne a ekonomické úkony
vykonané na fakulte vopred konzultovať s rektorom a realizovať ich až po jeho súhlase. Mimoriadne
opatrenie vyhlásil rektor písomne formou príkazu rektora, v ktorom boli určené personálne a organizačné
opatrenia do 13.09.2010. Následne 13.09. bola operatívna porada vedenia o opatreniach v súvislosti s

neúspešnou akreditáciou FM. V tomto prípade kvestor zdôraznil potrebu citlivého prístupu pri prepúšťaní
zamestnancov FM, aby boli ukončené pracovné pomery v prvom rade dôchodcom, externistom a
dohodárom. Mal vedomosť o tom, že dekan FM zaslal dňa 08.12.2010 list rektorovi ohľadne plnenia
príkazu č. 7 z roku 2010. V liste sú návrhy riešení na zachovanie FM spolu s potrebou mzdových
prostriedkov na rok 2011, ktorá by prekročila predpokladaný rozpočet fakulty o 52.112,- €. Na základe
avizovaného prekročenia rozpočtu v roku 2011, rektor oznámil listom zo dňa 15.12.2010 dekanovi, že

zavedením krízového manažmentu preberá jeho rozhodovacie právomoci v ekonomickej, organizačnej
a v personálnej oblasti a o konkrétnych mimoriadnych opatreniach bude priebežne informovaný. Dekan
FM viacerými listami upozorňoval rektora, že nedošlo k porušeniu rozpočtových pravidiel a že mu
nemôže odňať právomoci v personálnej oblasti. Uviedol, že študijný program Kvalita produkcie k tomu
obdobiu nebol zrušený, mal sa reakreditovať pod garantom prof. E.. Zoznamy pracovníkov, ktorí mali

byť prepustení, vyhotovoval prorektor R.. G., ktorý bol poverený splnením úlohy č. 7 z príkazu rektora č.
7/2010. FM do roku 2008 bola jediným subjektom, ktorý nevykazoval deficit. Ostatné subjekty TNUAD
vykazovali deficit. Následne FM v roku 2009 hospodárila so zanedbateľnou stratou. Každý mesiac sa
sledovalo čerpanie finančných prostriedkov jednotlivých súčastí univerzity v rozboroch hospodárenia,
ktoré boli zasielané vedeniu fakúlt a univerzity.

36. Pri opätovnom výsluchu dňa 19.10.2016 svedok uviedol, že bol kvestorom univerzity od marca 2008
do mája 2011. So žalovaným mal viacero sporov, a to neplatnosť výpovede a nezaplatenie odstupného.
Od 01.02.2016 nie je zamestnancom žalovaného. Dal výpoveď u žalovaného a ako výpovedný dôvod
uviedol diskriminačné konanie žalovaného a bossing. Nemá žiaden pomer k žalovanému. Má len

vnútorný pocit krivdy. Žalobcu pozná dlhý čas, pracovali spolu na jednom pracovisku u žalovaného
a aj v E. univerzite. Nenavštevujú sa, ale ich názory sú na rovnakej línii. Vzhľadom na odstup času
si presne nepamätal názov katedry, ale myslel si, že žalobca pracoval u žalovaného ako vedúci
katedry kvality. Nevedel sa presne vyjadriť k tomu, či to bolo aj v čase skončenia pracovného
pomeru. Myslel si, že pracovný pomer žalobcu na fakulte FM skončil v prvých piatich mesiacoch

v roku 2011. Príkaz rektora určoval, ako sa má postupovať vo vzťahu k zamestnancom FM, pri
skončení pracovného pomeru z nadbytočnosti. Nevedel sa vyjadriť, dokedy bol žalobca vedúcim katedry
kvality. Ohľadne skutočnosti, koľko akreditovaných študijných programov mala FM v čase skončenia
pracovného pomeru so žalobcom, uviedol, že čo si pamätal, študijný program mechatronika mal
odňaté práva udeľovať akademické tituly študentom cca v septembri 2010. Študijný program kvalita

mal pozastavené právo udeľovať akademické tituly študentom a mal sa reakreditovať v rovnakom
smere, aby mohol získať nových študentov, aby mohli plnohodnotne uskutočňovať študijný program,
pretože ak je študijný program pozastavený, výučba doterajších študentov prebieha naďalej, zostáva
právo udeľovať akademické tituly, avšak neprijímajú sa noví študenti. Garantom študijného programu
kvality, ktorá taktiež mala zabezpečovať reakridatáciu, bola profesorka E. v zmysle príkazu rektora.

Uviedol, že na rovnakej fakulte ako žalobca pôsobil profesor Z., ako externý pracovník. Rovnako tam
pôsobila aj prof. E., ktorá bola garantom študijného programu. Uviedol, že si spravil v roku 2008-2009
z titulu pozície kvestora, analýzu študijných programov na univerzite, a to z toho dôvodu, že univerzita
vykazovala v predchádzajúcich obdobiach stratu, aby zistil, koľko finančných prostriedkov prináša
ktorý študijný program. Z tejto analýzy zistil, že FM bola druhou najväčšou fakultou univerzity a jej

hospodárenie bolo kladné, ako jedinej fakulty. Ak mala niekedy v minulosti stratu, táto strata bola
zanedbateľná oproti ostatným fakultám. Z tejto analýzy zistil závery, z ktorých je zrejmé, že FM mala v
študijnom programe mechatronika zhruba 400 študentov a študijný program kvalita mal 800 študentov.
V následnom období došlo k problémom, a to s odňatím práva udeľovať akademické tituly na študijnom
programe mechatronika a pozastavením prijímania študentov na študijnom programe kvality. Z tohto

dôvodu bolo potrebné zakreditovať uvedené študijné programy. Bolo vypracovaných viac akreditačných
spisov, ktoré boli predložené rektorovi. Tieto boli riadne schválené akademickým senátom a vedeckou
radou.Rektorvšakvyužilsvojeprávoatietospisynepredložilakreditačnejkomisii,pretožemalobsahové
a formálne výhrady. Z tohto dôvodu sa fakultu nepodarilo udržať a proces, ktorý bol naštartovaný, viedolk jej zániku. Fakulta sa snažila svoju činnosť rozvíjať. Snažila sa vytvárať aj nové študijné programy
ako priemyselné inžinierstvo. Myslel si, že aj mechatroniku akreditovali pod iným názvom, tento si však
nepamätal. Keďže sa pripravovali nové študijné programy, vzhľadom na doterajšiu prax žalobcu, ktorý

pôsobil v E. univerzite, na katedre priemyselného inžinierstvo, bolo logické, že sa snažil zaviesť takýto
študijný program aj na FM. S tým, že tento program mal pokrývať kvalitu, skúšobníctvo a metrológiu.
Bolo logické, že tento študijný program mal zastrešovať žalobca. Domnieval sa, že spolu so žalobcom
nový študijný program mechatronika predkladal doc. G., ktorý bol dekanom FM, jednalo sa asi obdobie
posledný štvrťrok 2010 a prvý štvrťrok 2011. Akreditačný spis by mal obsahovať aj nový študijný program

FM a aj zaradenie jednotlivých pedagogických pracovníkov. Toto bola jeho všeobecná informácia, on
akreditačný spis nevidel. Akreditačný spis by mal vidieť rektor, akademický senát, vedecká rada, dekan
FM, doc. G., ktorej sa týkal tento spis.

37. Svedkyňa R.. V. E. u žalovaného pracovala do 31.10.2011 ako tajomník FM, zabezpečovala
prevádzku fakulty, hospodárenie fakulty a personálnu agendu. Uviedla, že žalobca pracoval FM v odbore

Kvalita produkcie. Tento študijný program nebol zrušený. Uviedla, že FM vždy hospodárila s prebytkom.
Potom, čo FM nedostala akreditáciu, začali vznikať na fakulte problémy, ktoré sa rektor nesnažil riešiť.
Dekan fakulty dával rôzne návrhy na nové študijné programy, všetky tieto návrhy boli zo strany rektora
zamietnuté. Všetko vyvrcholilo zavedením krízového manažmentu a v likvidácii zamestnancov. Dekan
fakulty avizoval rektorovi deficit v hospodárení z dôvodu, že fakulta pripravovala nové študijné programy

na rok 2011 a boli to zdroje na personálne zabezpečenie pripravovaných študijných programov. Napriek
ukončeniu študijného programu FM mala zaistenú dotáciu z MŠ SR na predtým absolvujúcich študentov,
minimálne na dĺžku jedného akademického roka, ktorým bol rok 2011. Dekan každej súčasti univerzity
pravidelne mesačne zvoláva kolégium dekana, kde boli riešené prevádzka a fungovanie fakulty (náklady
na mzdy, na prevádzku). Pravidelne mesačne kvestor zvolával poradu tajomníkov, kde sa preberalo

hospodárenie jednotlivých fakúlt, pričom kvestor mal prehľad o hospodárení fakúlt a v spolupráci s
tajomníkmi fakúlt pripravovali podklady pre výročnú správu za príslušný rok, ktorá po schválení senátu
sa posielala na MŠ SR.

38. Svedkyňa pri svojom opätovnom výsluchu dňa 19.10.2016 uviedla, že je bývalá zamestnankyňa

žalovaného. Pracovala ako tajomník FM v období asi od roku 2006-2011. Pracovný pomer bol s ňou
ukončený dohodou. So žalovaným sa nesúdi. Žalobca je jej bývalý kolega, má s ním normálny vzťah.
Uviedla, že žalobca pracoval, nevedela však presne, v akom období na FM, katedre metrológie kvality.
Pracovný pomer žalobcu u žalovaného skončil niekedy v roku 2011, presne si to nepamätala. Myslela
si, že v čase skončenia pracovného pomeru bol žalobca na katedre metrológia kvality. Nevedela sa

vyjadriť, aké študijné odbory boli v rámci študijného programu manažérstvo kvality produkcie v roku
2011 na FM. Nevedela sa vyjadriť k obdobiu, ale myslela si, že na katedre metrológie a manažérstva
kvality na FM v čase skončenia pracovného pomeru žalobcu u žalovaného okrem neho pôsobila
profesorka E. Nepamätala si študijný odbor, na ktorom bol žalobca zaradený na predmetnej katedre,
nevedela sa vyjadriť,koľko akreditovaných študijných programov mala FM v čase skončenia pracovného

pomeru so žalobcom. Uviedla, že zamestnanci v roku 2009-2011 sa na FM, katedru metrológie a
manažérstva kvality, prijímali cez výberové konanie. Bola stanovená výberová komisia, ktorá posúdila
hodnosť kandidátov výberového konania. Takýmto spôsobom bol prijímaný aj žalobca. Mala vedomosť
o tom, že FM pripravovala akreditačný spis. Myslela si, že sa to volalo priemyselné technológie.

39. Svedkyňa W. N., manželka bývalého rektora prof. R. N., bývalá zamestnankyňa žalovaného, u neho
pracovala od 01.07.2001 do 30.09.2013, od 01.07.2008 vykonávala funkciu vedúcej oddelenia práce a
miezd. Uviedla, že pracovný pomer žalobcu skončil z dôvodu jeho nadbytočnosti, ktorá bola zapríčinená
odňatím práv prideľovať tituly v študijnom odbore Mechatronika, následkom čoho vznikol veľký pokles
počtu študentov FM a z dôvodu, že zamestnávateľ pre žalobcu nemal žiadne iné voľné pracovné

miesta. Žalobca pracoval vo funkcii docenta na katedre metrológie a manažérstva kvality FM. Ak sa
zníži počet študentov na fakulte, zamestnávateľ je povinný riešiť prezamestnanosť vysokoškolských
učiteľov. Uviedla, že vedúcou oddelenia práce a miezd sa stala dňa 01.08.2008 a jej manžel bol
poverený výkonom funkcie rektora až 01.03.2010 a vymenovaný do funkcie bol 28.06.2010. Nebola
členkou odborovej organizácie, ale ako personalistka mala vedomosť o postupe predkladania žiadostí

o prerokovanie výpovedí odborovej organizácii. Žiadosti sa predkladali písomne. V prílohe žiadosti bolo
vždy znenie výpovede, dôvody výpovede, možnosti ďalšieho zamestnávania atď... Nie vždy pozvala
odborová organizácia zástupcu zamestnávateľa na prerokovanie výpovede. Bolo to na jej zvážení, a to
z dôvodu, že predseda odborovej organizácie je členom vedenia žalovaného a bol vždy informovanýo všetkých krokoch, plánoch, zámeroch atď... Mala vedomosť o tom, že odborová organizácia mala
kompletné informácie aj podklady na prerokovanie skončení pracovných pomerov zamestnancov, čo
je zrejmé aj z osobných spisov a agendy personálneho oddelenia. V čase doručenia výpovedí nemal

žalovaný voľné vhodné pracovné miesto pre zamestnancov, ktorí dostali výpovede.

40. Svedok doc. R.. X. G., H.., bývalý zamestnanec žalovaného, uviedol, že v dobe skončenia
pracovného pomeru so žalobcom z poverenia rektora univerzity pôsobil ako krízový manažér na FM. V
súvislosti s tým, že akreditačná komisia neudelila akreditácie tejto fakulte, došlo k situácii, kedy fakulta

stratila študentov, čím padli výkony jej zamestnancov. Nakoľko ako verejnoprávnej inštitúcii cez MŠ SR
tiekli finančné a peňažné toky iba účelovo, t. j. v tomto prípade iba na akreditované študijné programy,
nebolo možné bez porušenia zákona ďalej čerpať finančné a peňažné toky na zamestnancov tejto
fakulty. Vtedajšie vedenie fakulty situáciu neriešilo. Nakoľko po 01.09.2010 dochádzalo k nezákonnému
konaniu na FM, rektor rozhodol o zavedení krízového manažmentu. Prioritou bolo riešenie dôsledkov
odňatia akreditácie FM. O konaní FM v rozpore so zákonom rozhodol rektor, kolégium rektora,

akademický senát a vedenie univerzity. Rektor v súlade so zákonom musel riešiť pracovnoprávne
vzťahy zamestnancov na FM. Rozhodnutia rektora niesli postupné kroky, ktorými sa rektor najskôr
obrátil na jednotlivé fakulty a celouniverzitné pracoviská získať možnosť uplatniť zamestnancov FM
v rámci univerzity. Na základe odpovedí vedúcich fakúlt rektorovi boli niektorí pracovníci umiestnení
a tam, kde súčasti nepotvrdili, neakceptovali ponuku, bolo rozhodnuté uvoľniť týchto pracovníkov zo

zamestnaneckého pomeru. Medzi týchto pracovníkov patril aj žalobca. S
poverením rektora predložil tieto návrhy aj na prerokovanie odborovej organizácii TNUAD, ktorého sa
osobne zúčastnil. Záležitosť uvoľnenia pracovníkov FM z pracovnoprávneho vzťahu bola viackrát a do
dôsledkov konzultovaná v podmienkach tejto fakulty z jeho strany ako povereného krízového manažéra
od 10.01.2011, pretože do tohto dátumu príkaz rektora vedenie FM nerešpektovalo. V čase skončenia

pracovného pomeru so žalobcom bol písomne poverený rektorom na výkon funkcie krízového manažéra
na riešenie pracovnoprávnych vzťahov na FM. Prerokovania skončenia pracovného pomeru sa zúčastnil
viackrát z poverenia rektora. Minimálne dvakrát sa zúčastnil v priestoroch zasadačky Fakulty sociálno-
ekonomických vzťahov, kde zasadala odborová organizácia. Na týchto zasadnutiach sa preberalo
ukončenie pracovných pomerov so zamestnancami FM. Potom sa zúčastnil priamo na FM, kde osobne

zvolal akademickú obec a dotknuté osoby. Tam ich oboznámil s rozhodnutím rektora.

41. Svedok V. N., bývalý kolega žalobcu, pracoval na FM. So žalovaným nemá žiaden pomer, je jeho
bývalým zamestnancom. Pracovný pomer skončil v dobrom v r. 2011 alebo prípadne v r. 2012. So
žalovaným pracovný pomer uzatvoril v r. 2009 alebo v r. 2010. Bol na funkčnom mieste profesor,

pripravovali nové študijné programy pre priemysel, presný názov už uviesť nevedel. K akreditácii
týchto študijných programov nedošlo, preto aj on ukončil pracovný pomer u žalovaného. Žalobca
pracoval na funkčnom mieste docent na FM. Vedel, že žalobca zabezpečoval u žalovaného výuku
akreditovaných študijných programov. Nepamätal si, aký konkrétny študijný program to bol. Žalobca
pre žalovaného pripravoval akreditačný spis, pretože absolventi mechatroniky boli žiadaní na trhu

práce, bolo teda v záujme žalovaného a aj v záujme absolventov rozvíjať nové študijné programy a
prispôsobovať ich požiadavkám trhu práce. Pamätal si, že žalobca bol garantom nového študijného
programu priemyselné inžinierstvo. Študijný program bol schválený vedeckou radou, ktorá postúpila
schválený študijný program rektorovi. Rektor ho však nepostúpil akreditačnej komisii. Nevidel text
výpovede žalobcu, ale uvedené malo vplyv na skončenie pracovného pomeru teoreticky každého

zamestnanca, pretože ak skončili staré študijné programy a neboli akreditované nové študijné programy,
tak zamestnanci nemali prácu, univerzita nedostávala dotáciu na uskutočňovanie nového študijného
programu a nedostala teda finančné prostriedky napríklad na mzdy a prevádzku fakulty. Uviedol, že
bol členom vedeckej rady FM. Ako člen vedeckej rady, ako neformálny člen akademickej komunity
oslovil niektorých členov akreditačnej komisie, a to konkrétne tej pracovnej skupiny, do ktorej pôsobnosti

spadalo odbor priemyselné inžinierstvo, či akreditačný spis spĺňa kritériá akreditácie. Spis im aj ukázal
a dostal neoficiálnu odpoveď, že to spĺňa kritériá pre akreditáciu. Toto však nie je relevantná informácia
pre ukončenie akreditačného konania. V prípade, že by boli zo strany akreditačnej skupiny avizované
nedostatky, tak by sa tieto snažili odstrániť, dovtedy by to nepredkladali. Prof. N. bol členom vedeckej
rady FM. Bol presvedčený, ale presne si to nepamätal, že pracovný pomer žalobcu u žalovaného skončil

neskôr, než jeho. Nepamätal si pracovné zaradenie žalobcu. Uviedol, že nepracoval na rovnakej katedre
ako žalobca u žalovaného, presne si nepamätal, na akej katedre bol u žalovaného zaradený vzhľadom
na odstup času. Uviedol, že FM mala tri akreditované študijné programy v 1., 2. a 3. stupni, ale nevedel
uviesť, či to bolo k uvedenému dátumu, vzhľadom na odstup času. Vysvetlil, že vyšší pojem je študijnýodbor a študijné programy sa tvoria v rámci študijných odborov alebo aj v kombinácii dvoch študijných
odborov, takému sa potom hovorí medziodborový študijný program. Presne si nepamätal, ale ak to bol
inžiniersky alebo doktorantský študijný program, musel byť garantom študijného programu profesor, ak

to bol bakalársky, tak mohol byť docent alebo profesor, ale bližšie to uviesť nevedel. Mal vedomosť o tom,
že nejaké práva boli fakulte odňaté. Toto vyvodil z toho, že študenti museli odísť z fakulty študovať na iné
fakulty. Jediným dôvodom, prečo boli odňaté práva FM, a to udeľovať akademické tituly, je skutočnosť,
že sa nepodarilo reakreditovať daný študijný program, pretože nedošlo k splneniu požadovaných kritérií.
V minulosti určite vedel, prečo rektor nepostúpil akreditačný spis akreditačnej komisii, ale vzhľadom na

odstup času si tento postup nepamätal.

42. Svedkyňa R.. F. V., bývalá zamestnankyňa žalovaného a bývalá kolegyňa žalobcu, pracovný pomer
ukončila dohodou v 10/2011, pretože jej bolo zrušené pracovné miesto na FM. Na univerzite pracovala
od jej vzniku od r. 1997, celý čas bola na FM ako odborný asistent na katedre informatiky a od r.
2004 bola na FM ako prodekan pre bakalárske štúdium, a to až do 10/2011. Žalobca bol zaradený na

katedre manažérstva kvality. Nebola si istá, či tento názov manažérstvo kvality je presný. Vedela, že na
tejto katedre žalobca pracoval na funkčnom mieste docent a viac si nepamätala. Mala pocit, že bol aj
vedúcimkatedrynejakéobdobie,alenebolasipresneistá.Vedela,žežalobcovibolaukončenápracovná
zmluva, nevedela presne kedy, ale mohlo to byť v 5/2011. K dôvodom skončenia pracovného pomeru
žalobcu u žalovaného sa vyjadriť nevedela. Potvrdila, že sa pripravoval akreditačný spis pre nové

študijné odbory. Bolo to v oblasti materiálového inžinierstva, presne to pomenovať nevedela, pretože
si to nepamätala. Pamätala si, že mali 1. a 2. stupeň študijného odboru mechatronika, potom 1. a 2.
stupeň študijného odboru manažérstvo kvality produkcie. Nebola si istá, ale pravdepodobne mali v tom
čase aj akreditovaný 3. stupeň študijného odboru mechatronika, a to by malo byť všetko. Nepamätala
si, kto bol v r. 2011 garantom študijného programu manažérstvo kvality produkcie. Pamätala si, že boli

pozastavené práva, ale nepamätala si, na ktorý z typov a stupňov študijných programov. Nevedela sa
vyjadriť, z akého dôvodu k tomu došlo.

43. Svedkyňa prof. R.. B.. N. E., pracovala u žalovaného od r. 2006 asi do r. 2010, presný
dátum si nepamätala. Pracovný pomer skončila na vlastnú žiadosť bez uvedenia dôvodu. Žalobcu

poznala z videnia, osobne jej nebol predstavený. V r. 2007-2009 bola zaradená na rektoráte univerzity
ako prorektor pre stratégiu. V r. 2010 si nepamätala presne svoje zaradenie. Nevedela sa vyjadriť k
okolnostiam skončenia pracovného pomeru žalobcom u žalovaného. Vedela, že žalobca pracoval na
FM. Myslela si, že bol zaradený na katedru kvality. Vedela, že na starosti nemal žiadny študijný odbor.
Na FM bola garantom študijného programu od r. 2006. Presný dátum, do kedy bola zaradená na FM, si

nepamätala. Jednalo sa o študijný program kvalita produkcie, ktorý bol zaradený v oblasti výskumu 11 -
metalurgia a montánne vedy, prípadne naopak. Myslela si, že FM pre študijný program v odbore kvalita
produkcie boli odňaté práva poskytovať vzdelávanie v tomto programe a o akreditáciu sa univerzita
snažila ako o univerzitný program. Myslela si, že univerzite boli poskytnuté práva na poskytovanie
vzdelávania v študijnom odbore kvalita produkcie a fakulte tieto práva zanikli. Tieto práva nemohli byť

fakulteanipriznané,pretožesaonenežiadalo,zdôvodu,žetobolopreuniverzitunevýhodné.Univerzita
mala v tom období asi 5 fakúlt. Každá fakulta je hodnotená samostatne, na základe hodnotení fakúlt je
hodnotená celá univerzita. V prípade, ak má fakulta dve oblasti výskumu, pričom v oboch musí mať veľmi
dobré hodnotenie a kvalita produkcie na FM mala relatívne nízke hodnotenie a druhá oblasť výskumu,
a to študijný odbor mechatroniky mala lepšie výsledky, to znamená, že keby to takto ďalej zostalo,

pre univerzitu by to bolo nevýhodné, pretože univerzita by sa dostala do pozície nižšie zaradených
univerzít. Práve z tohto dôvodu nevýhodne zaradená oblasť výskumu, metalurgia a montánne vedy,
bola na nevýhodnej fakulte a na fakulte žalovaného v B. mali rovnakú oblasť výskumu. Keď sa sčítali
výsledky v tejto oblasti výskumu, zistilo sa, že by bolo výhodnejšie poskytovať tento program v B..
Lenže nevedeli sa dekani fakúlt dohodnúť, preto bolo rozhodnuté, že sa o akreditáciu bude žiadať ako

o celouniverzitný študijný program. Finančne aj čo do pracnosti to bolo najvýhodnejšie. Uviedla, že
žalobca nebol garantom študijného programu na FM, ani nemohol byť, pretože požiadavky na garanta
sú stanovené tak, že musí byť docentom alebo profesorom v konkrétnom študijnom odbore 5.2.57
kvalita produkcie alebo príbuznom a žalobca to nespĺňal. Pôvodne bola garantom tohto programu
ona a po zaniknutí práv už nebol nikto. Je stanovené, že garantom študijného programu môže byť

len jeden garant, ktorý spĺňa stanovené kritériá na garantovanie daného študijného programu. Kým
boli práva pridelené, ona to dokončila do dokonca akreditačného obdobia, a potom sa požiadalo o
priznanie uvedených práv ako univerzity. Poukázala na to, že senát fakulty sa musí vyjadriť k študijnému
programu v prípade, ak chceli dať nový. Nevedela sa vyjadriť, ako sa senát fakulty k novému študijnémuprogramu vyjadril, potom to muselo prejsť vedeckou radou fakulty, ktorej vtedy nebola členom. Následne
to vedecká rada schvaľovala, a potom sa to predkladá univerzitnému senátu, ktorý sa k tomu len vyjadrí.
Potom sa to prekladá veľkej vedeckej rade univerzity, táto to už musí schváliť, na základe toho rektor

požiada akreditačnú komisiu o schválenie žiadosti o akreditáciu. Bola členkou veľkej vedeckej rady a
pokiaľ sa pamätala, takýto program tam nebol predkladaný. Aj keď bol predkladaný, nebol schválený
z dôvodu jeho nevýhodnosti. Rektor po splnení všetkých týchto krokov by bol žiadosť o akreditáciu
predložil akreditačnej komisii. Uvedené sa týka študijného programu v odbore kvalita produkcie FM.
Myslela si, že študijný program kvalita produkcie fungoval na FM asi 6 rokov, možno dlhšie, presne

si to nepamätala. Spomenula si, že z FM dostala výpoveď, ale v tom čase bola zamestnaná aj na
rektoráte ako prorektor. Z tohto titulu nemohla garantovať študijný program, pretože nebola zaradená na
FM. Uviedla, že po r. 2009 nemala žiadny pracovný úväzok na FM. FM nemohla požiadať o predĺženie
akreditácie, prípadne o akreditáciu študijného programu kvalita produkcie, keďže tento študijný program
nemal garanta. Nevedela, kedy skončil pracovný pomer žalobcu u žalovaného, preto sa nevedela
vyjadriť k tomu, či v čase tohto skončenia pracovného pomeru mala univerzita, prípadne jej súčasti stále

živý študijný program kvalita produkcie.

44.Zpracovnýchzmlúvdoc.R..G.U.,H..,doc.R..O.J.,H..,doc.L..X.Q.,B..,doc.R..O.H.,H..vyplýva,
že pracovné pomery týchto zamestnancov u žalovaného vznikli v čase od 01.05.2011 do 12.07.2011 s
dohodnutým druhom práce vysokoškolského učiteľa na funkčnom mieste docent v odbore Mechatronika

(doc. R.. G. U., H.., doc. L.. X. Q., B..) v odbore Strojárstvo (doc. R.. O. J., H..) a
v odbore Kvalita produkcie (doc. R.. O. H., H..).

45. Podľa článku 10 ods. 5 štatútu TnUAD v znení účinnom od 13.03.2009 rektor predkladá správnej
rade univerzity na schválenie návrh rozpočtu univerzity po jeho schválení akademickým senátom

univerzity. Zodpovedá za dodržiavanie schváleného rozpočtu. V prípade porušenia rozpočtových
pravidiel niektorou zo súčastí má právo zaviesť mimoriadne opatrenie (krízový manažment).

46. Podľa článku 10 ods. 12 štatútu TnUAD v znení účinnom od 13.03.2009 rektor uzatvára, mení a ruší
pracovno-právne vzťahy so zamestnancami univerzity, ktorí nie sú zaradení na fakultách.

47. Podľa článku 16 ods. 1 štatútu TnUAD v znení účinnom od 13.03.2009 dekan je predstaviteľ fakulty,
riadi ju, zastupuje a koná v jej veciach.

48. Podľa článku 16 ods. 11 veta prvá štatútu TnUAD v znení účinnom od 13.03.2009 dekan uzatvára,

mení a ruší pracovno-právne vzťahy so zamestnancami zaradenými na fakulte.

49. Podľa článku 29 ods. 1 písm. d) štatútu TnUAD v znení účinnom od 13.03.2009 orgány akademickej
samosprávy fakulty majú v súlade s týmto štatútom právo v mene univerzity rozhodovať alebo konať v
týchto veciach patriacich do samosprávnej pôsobnosti univerzity (čl. 6) uzatváranie, zmeny a zrušovanie

pracovnoprávnych vzťahov zamestnancov, ktorí sú pracovnoprávne zaradení na fakulte.

50. Podľa dodatku č. 1 štatútu TnUAD v znení účinnom od 26.01.2011 článok 5 ods. 10 uvádza, že
rektor predkladá správnej rade univerzity na schválenie návrh rozpočtu univerzity po jeho schválení
akademickým senátom univerzity. Zodpovedá za dodržiavanie schváleného rozpočtu. V prípade

závažného porušenia rozpočtových pravidiel niektorou zo súčastí má právo po prerokovaní v kolégiu
rektora a v správnej rade univerzity zaviesť na danej súčasti mimoriadne opatrenia. Podmienky a spôsob
ich uplatnenia upravuje vnútorný predpis (čl. 20 ods. 1 písm. n/).

51. Podľa dodatku č. 1 štatútu TnUAD v znení účinnom od 26.01.2011 článok 10 ods. 12 uvádza, že

rektor uzatvára, mení a ruší pracovno-právne vzťahy so zamestnancami univerzity, ktorí nie sú zaradení
na fakultách, s výnimkou uvedenou v čl. 29 ods. 1 písm. d).

52. Podľa dodatku č. 1 veta prvá štatútu TnUAD v znení účinnom od 26.01.2011 článok 16 ods. 10
uvádza, že dekan uzatvára, mení a ruší pracovno-právne vzťahy so zamestnancami zaradenými na

fakulte, s výnimkou uvedenou v čl. 29 ods. 1 písm. d).

53. Podľa dodatku č. 1 veta prvá štatútu TnUAD v znení účinnom od 26.01.2011 článok 29 ods. 1 písm.
d) uvádza, že orgány akademickej samosprávy fakulty majú v súlade s týmto štatútom právo v meneuniverzity rozhodovať alebo konať v týchto veciach patriacich do samosprávnej pôsobnosti univerzity (čl.
6) uzatváranie, zmeny a zrušovanie pracovnoprávnych vzťahov zamestnancov, ktorí sú pracovnoprávne
zaradení na fakulte; v prípade zavedenia mimoriadnych opatrení na danú súčasť podľa čl. 10 ods. 5

prechádzajú kompetencie v pracovno-právnych vzťahoch v plnom rozsahu na rektora.

54. Podľa čl. 2 ods. 3 písm. c) Štatútu FM účinného od 17.12.2008 do samosprávnej pôsobnosti FM ďalej
patria určovanie počtu a štruktúry pracovných miest zamestnancov zaradených na FM. Táto štruktúra
je uvedená v Organizačnom poriadku FM.

55. Podľa čl. 19 ods. 2 Štatútu FM účinného od 17.12.2008 pôsobnosť Akademického senátu FM je
daná § 26 a 27 zákona.

56. V zmysle čl. 20 ods. 1 písm. a) Štatútu FM účinného od 17.12.2008 Akademický senát FM schvaľuje
na návrh dekana vnútorné predpisy FM podľa čl. 54 ods. 2 písm. a) (štatút) a písm. b) (organizačný

poriadok), schvaľuje na návrh predsedu AS FM vnútorné predpisy FM podľa čl. 51 ods. 2 písm. c) a d).

57. Podľa čl. 21 ods. 1) Štatútu FM účinného od 17.12.2008 dekan je predstaviteľom FM, riadi ju,
zastupuje a koná vo veciach fakulty. Dekan zodpovedá za svoju činnosť AS FM.

58. Podľa čl. 21 ods. 10 Štatútu FM dekan vykonáva právne úkony v pracovnoprávnych vzťahov u
zamestnancov TnUAD zaradených na FM v rozsahu a za podmienok určených v štatúte TnUAD (čl.
15 ods. 9).

59. Podľa čl. 27 Štatútu FM účinného od 17.12.2008 počet a organizačnú štruktúru pracovných miest na

FM schvaľuje na návrh dekana AS FM v zmysle čl. 2 ods. 3 písm. c) tohto štatútu. Organizačná štruktúra
pracovných miest na FM je súčasťou organizačného poriadku FM a obsahuje najmä počet súčastí
na fakulte a počet systemizovaných pracovných miest profesorov, docentov, odborných asistentov,
asistentov, lektorov a výskumných pracovníkov v rámci jednotlivých súčastí fakulty.

60. Podľa § 1 ods. 1 ZP, ak tento zákon v prvej časti neustanovuje inak, vzťahujú sa na tieto právne
vzťahy všeobecné ustanovenia Občianskeho zákonníka.

61. Podľa § 9 ods. 1 ZP účinného v čase doručenia výpovede žalobcovi v pracovnoprávnych vzťahoch
robí právne úkony za zamestnávateľa, ktorý je právnická osoba, štatutárny orgán; zamestnávateľ,

ktorý je fyzická osoba, koná osobne. Namiesto nich môžu robiť právne úkony aj nimi poverení
zamestnanci. Iní zamestnanci zamestnávateľa, najmä vedúci jeho organizačných útvarov, sú oprávnení
ako orgány zamestnávateľa robiť v mene zamestnávateľa právne úkony vyplývajúce z ich funkcií
určených organizačnými predpismi.

62. Podľa § 17 ods. 2 ZP účinného v čase doručenia výpovede žalobcovi neplatnosť právneho
úkonu nemôže byť zamestnancovi na ujmu, ak neplatnosť nespôsobil sám. Ak vznikne zamestnancovi
následkom neplatného právneho úkonu škoda, je zamestnávateľ povinný ju nahradiť.

63. Podľa § 42 ods. 1 ZP účinného v čase doručenia výpovede žalobcovi pracovný pomer sa zakladá

písomnou pracovnou zmluvou medzi zamestnávateľom a zamestnancom. Jedno písomné vyhotovenie
pracovnej zmluvy je zamestnávateľ povinný vydať zamestnancovi.

64.Podľa§40ods.3Občianskehozákonníkapísomnýprávnyúkonjeplatný,akjepodpísanýkonajúcou
osobou; ak právny úkon robia viaceré osoby, nemusia byť ich podpisy na tej istej listine, ibaže právny

predpis ustanovuje inak. Podpis sa môže nahradiť mechanickými prostriedkami v prípadoch, keď je to
obvyklé.

65. Podľa § 2 ods. 3 zákona č. 131/2002 Z.z. o vysokých školách účinného do 30.04.2011
pracovnoprávne vzťahy zamestnancov verejných vysokých škôl a štátnych vysokých škôl so

zamestnávateľom upravuje osobitný predpis, ak tento zákon neustanovuje inak.

66. Podľa § 23 ods. 2 zákona č. 131/2002 Z.z účinného do 30.04.2011 do samosprávnej pôsobnosti
fakulty ďalej patría) vnútorná organizácia fakulty,
b) určovanie počtu prijímaných uchádzačov o štúdium spôsobom určeným v štatúte verejnej vysokej
školy [§ 15 ods. 2 písm. f)],

c) organizácia štúdia v súlade so študijným poriadkom verejnej vysokej školy,
d) určovanie zamerania a organizovanie výskumnej, vývojovej, umeleckej alebo ďalšej tvorivej činnosti,
e) určovanie počtu a štruktúry pracovných miest zamestnancov zaradených na fakulte v rozsahu
určenom v štatúte verejnej vysokej školy [§ 15 ods. 2 písm. b)],
f) voľba členov orgánov akademickej samosprávy fakulty,

g) uskutočňovanie zahraničných vzťahov a aktivít v oblastiach, v ktorých fakulta pôsobí,
h) nakladanie s finančnými prostriedkami pridelenými fakulte vysokou školou a s finančnými
prostriedkami, ktoré fakulta inak získala na plnenie svojich úloh; fakulta sa tiež vyjadruje k nakladaniu
s majetkom, ktorý slúži na plnenie jej úloh (§ 17 ods. 2).

67. Podľa § 27 ods. 1 písm. a) zákona č. 131/2002 Z.z účinného do 30.04.2011 akademický senát

fakulty schvaľuje na návrh dekana vnútorné predpisy fakulty podľa § 33 ods. 2 písm. a), b) a f) a
vnútorné predpisy fakulty podľa § 33 ods. 3, ak sa na návrh dekana nerozhodne, že fakulta sa bude riadiť
príslušnými vnútornými predpismi verejnej vysokej školy [§ 15 ods. 1 písm. b), d), i) a j)]; schvaľuje na
návrh predsedu akademického senátu fakulty vnútorné predpisy fakulty podľa § 33 ods. 2 písm. c) a d).

68. Podľa § 33 ods. 1, 2 písm. a), b) zákona č. 131/2002 Z. z. účinného do 30.04.2011 vnútorné predpisy
fakulty upravujú záležitosti fakulty, ktoré patria do jej samosprávnej pôsobnosti, a jej vzťah k verejnej
vysokej škole, ak nie sú upravené zákonom. Fakulta vydáva tieto vnútorné predpisy:
a) štatút fakulty,
b) organizačný poriadok fakulty.

69. Podľa § 1 ods. 4 zákona č. 552/2003 Z.z. o výkone práce vo verejnom záujme na pracovnoprávne
vzťahy zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme sa vzťahuje Zákonník práce, ak tento zákon
alebo osobitný predpis neustanovuje inak.

70. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 552/2003 Z.z. o výkone práce vo verejnom záujme zamestnanec podľa
tohto zákona je fyzická osoba, ktorá je v pracovnoprávnom vzťahu k zamestnávateľovi uvedenému v
§ 1 ods. 2 pri výkone práce vo verejnom záujme, ako aj štatutárny orgán, ktorý je v pracovnoprávnom
vzťahu k zamestnávateľovi.

71. Podľa § 59 ods. 1 písm. b) ZP pracovný pomer možno skončiť výpoveďou.

72. Podľa § 61 ods. 1, ods. 2, ods. 3 ZP v znení účinnom do 31.08.2011 výpoveďou môže
skončiť pracovný pomer zamestnávateľ aj zamestnanec. Výpoveď musí byť písomná a doručená,
inak je neplatná. Zamestnávateľ môže dať zamestnancovi výpoveď iba z dôvodov ustanovených v

tomto zákone. Dôvod výpovede sa musí vo výpovedi skutkovo vymedziť tak, aby ho nebolo možné
zameniť s iným dôvodom, inak je výpoveď neplatná. Dôvod výpovede nemožno dodatočne meniť. Ak
zamestnávateľ dal zamestnancovi výpoveď podľa § 63 ods. 1 písm. b), nesmie počas troch mesiacov
znovu utvoriť zrušené pracovné miesto a prijať po skončení pracovného pomeru na toto pracovné miesto
iného zamestnanca.

73. Podľa § 62 ods. 1 ZP v znení účinnom do 31.08.2011, ak je daná výpoveď, pracovný pomer sa
skončí uplynutím výpovednej doby. Výpovedná doba je rovnaká pre zamestnávateľa aj zamestnanca
a je najmenej dva mesiace. Ak je daná výpoveď zamestnancovi, ktorý odpracoval u zamestnávateľa
najmenej päť rokov, je výpovedná doba najmenej tri mesiace.

74. Podľa § 63 ods. 1 písm. b) ZP účinného v čase doručenia výpovede žalobcovi zamestnávateľ môže
dať zamestnancovi výpoveď iba z dôvodov, ak sa zamestnanec stane nadbytočný vzhľadom na písomné
rozhodnutie zamestnávateľa alebo príslušného orgánu o zmene jeho úloh, technického vybavenia, o
znížení stavu zamestnancov s cieľom zvýšiť efektívnosť práce alebo o iných organizačných zmenách.

75. Podľa § 63 ods. 2 písm. a) ZP účinného v čase doručenia výpovede žalobcovi zamestnávateľ môže
dať zamestnancovi výpoveď, ak nejde o výpoveď pre neuspokojivé plnenie pracovných úloh, pre menej
závažné porušenie pracovnej disciplíny alebo z dôvodu, pre ktorý možno okamžite skončiť pracovnýpomer, iba vtedy, ak zamestnávateľ nemá možnosť zamestnanca ďalej zamestnávať, a to ani na kratší
pracovný čas v mieste, ktoré bolo dohodnuté ako miesto výkonu práce.

76. Podľa § 74 ZP účinného v čase doručenia výpovede žalobcovi výpoveď alebo okamžité skončenie
pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa je zamestnávateľ povinný vopred prerokovať so
zástupcami zamestnancov, inak je neplatná. Zástupca zamestnancov je povinný prerokovať výpoveď
alebo okamžité skončenie pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa do desiatich kalendárnych dní
odo dňa doručenia písomnej žiadosti zamestnávateľom. Ak v uvedenej lehote nedôjde k prerokovaniu,

platí, že k prerokovaniu došlo.

77. Podľa § 77 ZP účinného v čase doručenia výpovede žalobcovi neplatnosť skončenia pracovného
pomeru výpoveďou, okamžitým skončením, skončením v skúšobnej dobe alebo dohodou môže
zamestnanec, ako aj zamestnávateľ uplatniť na súde najneskôr v lehote dvoch mesiacov odo dňa, keď
sa mal pracovný pomer skončiť.

78. Výpoveď je jednostranný právny úkon a podmienkou jeho platnosti je písomná forma, jej
doručenie druhej strane pracovnoprávneho vzťahu a ak ide o výpoveď zo strany zamestnávateľa,
zákon vyžaduje presné skutkové vymedzenie dôvodov výpovede. Výpoveď musí byť daná konajúcou
osobou. Za právnickú osobu, bez ohľadu na jej právnu formu, v pracovnoprávnych vzťahoch zásadne

koná štatutárny orgán ustanovený zákonom alebo určený na základe zákona alebo ustanovený
do funkcie zakladateľskou listinou, vnútorným predpisom (napr. stanovami, štatútom, spoločenskou
zmluvou) alebo rozhodnutím príslušného orgánu (napr. vládou SR, Národnou radou SR, správnou
radou, predstavenstvom, členskou schôdzou, generálnou radou) alebo inštitucionalizovanou autoritou
(napr. prezidentom SR). Zákonník práce v prípade výpovede danej z dôvodu podľa § 63 ods.

1 písm. b) vyžaduje, aby rozhodnutie zamestnávateľa o znížení stavu počtu zamestnancov za
účelom zabezpečenia efektívnosti práce malo písomnú formu. Ak zamestnávateľ z dôvodu zvýšenia
efektívnosti práce ruší určité pracovné miesto (funkciu), môže dať výpoveď z dôvodu § 63 ods. 1
písm. b) ZP iba zamestnancovi pracujúcemu na zrušenom pracovnom mieste (funkcii). Hmotnoprávnou
podmienkou platnosti výpovede je, že dôvod musí existovať najneskôr v čase dania výpovede.

Predpokladom výpovedného dôvodu nadbytočnosti je, že v dôsledku realizácie organizačnej zmeny
v dohľadnom čase (spravidla vo výpovednej dobe) stratí zamestnávateľ možnosť zamestnanca
zamestnávať. Uplatnenie výpovedného dôvodu nadbytočnosti je teda možné už vtedy, keď sa o
organizačnej zmene rozhodne. Pri výpovedi podľa tohto dôvodu musia byť splnené viaceré predpoklady,
a to nadbytočnosť zamestnanca vzhľadom na písomné rozhodnutie zamestnávateľa, nemožnosť

zamestnávateľa zamestnanca zamestnávať inou vhodnou prácou a splnenie ostatných hmotnoprávnych
predpokladov platnej výpovede. Súd má skúmať, či sa zamestnanec stal v dôsledku zníženia stavu
zamestnancov za účelom zabezpečenia efektívnosti práce skutočne nadbytočným, pričom je na
zamestnávateľovi, aby v konaní preukázal, že po skončení pracovného pomeru počas obdobia
troch mesiacov znovu neutvoril zrušené pracovné miesto a na toto pracovné miesto neprijal iného

zamestnanca. Ustanovením § 63 ods. 2 ZP je zamestnávateľovi daná tzv. ponuková povinnosť, ktorá
je hmotnoprávnou podmienkou platnosti výpovede a zamestnávateľ je povinný ju uskutočniť pred
daním výpovede. O výbere zamestnanca, ktorý sa má stať nadbytočným, rozhoduje zamestnávateľ.
Výpovedný dôvod podľa § 63 ods. 1 písm. b) ZP nebude daný, ak nadbytočnosť nevznikla v dôsledku
vnútorných organizačných zmien u zamestnávateľa, ale v príčinnej súvislosti s uzavieraním pracovných

pomerov s novými zamestnancami. Súd dôsledne skúma a posudzuje všetky skutkové okolnosti,
ktoré skončeniu pracovného pomeru z dôvodu nadbytočnosti predchádzali. Pred výpoveďou alebo
okamžitým skončením pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa je zamestnávateľ povinný tieto
zamýšľané opatrenia prerokovať so zástupcom zamestnancov. Predmetom prerokovania je právny úkon
- výpoveď, ktorý zamestnávateľ prejavil vôľu vykonať. Materiálny predpoklad platnosti na tento právny

úkon predstavuje okrem iného aj jeho prerokovanie so zástupcami zamestnancov. Prerokovanie je preto
jedným z čiastkových úkonov, ktoré musí zamestnávateľ vykonať, aby privodil vznik platného, resp.
perfektného právneho úkonu. Ak tak zamestnávateľ prerokovanie neurobí, výpoveď je z tohto dôvodu
neplatná. Zákon zástupcom zamestnancov ustanovuje lehotu, dokedy sú povinní prerokovať výpoveď
alebo okamžité skončenie pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa. Sú povinní tak urobiť do

desiatich kalendárnych dní odo dňa doručenia písomnej žiadosti zamestnávateľom. Ak v tejto lehote
nedôjde k prerokovaniu výpovede alebo okamžitého skončenia pracovného pomeru, platí zákonný
predpoklad, že k ich prerokovaniu došlo. Pri hodnotení všetkých týchto okolností prihliada súd aj na čl.2 ZP, zakotvujúci pozitívny príkaz výkonu práv a povinností vyplývajúcich z pracovnoprávnych vzťahov,
ktorým je súlad s dobrými mravmi.

79. Pracovnoprávny vzťah strán sporu bol založený pracovnou zmluvou zo dňa 31.12.2008. Podľa
písomnej dohody o zmene pracovnej zmluvy bol žalobca zaradený na pracovné miesto docent v
študijnom odbore Priemyselné inžinierstvo a pracovný pomer bol dojednaný na dobu určitú, a to do
31.12.2014. Žalobca v spore tvrdil, že reálne bol zaradený na pracovné miesto docent v študijnom
odbore Kvalita produkcie na FM. Pracovný pomer so žalobcom ukončil žalovaný v zastúpení rektorom

výpoveďou zo dňa 07.02.2011, doručenou žalobcovi dňa 08.02.2011. Výpoveď bola žalobcovi daná
podľa § 63 ods. 1 písm. b) ZP z dôvodu nadbytočnosti. Výpovedná doba začala plynúť dňa 01.03.2011.
Žalobca s výpoveďou nesúhlasil a listom zo dňa 13.05.2011 rektorovi oznámil, že ju považuje za
neplatnú. Zároveň navrhol stiahnutie predošlej a vystavenie novej výpovede so začiatkom výpovednej
doby ku dňu 10.06.2011, rešpektujúcej zákonné výpovedné lehoty, t. j. 3 + 4 mesačné odstupné s
ukončením pracovného pomeru ku dňu 31.08.2011. Žalobou doručenou súdu dňa 28.06.2011 v lehote

stanovenej v § 77 ZP uplatnil žalobca svoje právo na určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru
na súde.

80. Z dôvodu očakávaného deficitu hospodárenia na FM v roku 2011 v sume 52.112,94 € rozhodol
rektor žalovaného o zavedení mimoriadneho opatrenia - krízového manažmentu podľa čl. 10 ods. 5

štatútu univerzity účinného v čase jeho zavedenia, v zmysle ktorého mal právo v prípade porušenia
rozpočtových pravidiel niektorou zo súčastí zaviesť mimoriadne opatrenie (krízový manažment). V
spore nebolo preukázané, že by iný vnútorný predpis upravoval podmienky, dôsledky a prechod práv a
povinností z dekana fakulty na rektora univerzity v prípade zavedenia mimoriadneho opatrenia. Rektor
žalovaného v oznámení o zavedení mimoriadneho opatrenia - krízového manažmentu rozhodol o jeho

prebratí rozhodovacích právomocí dekana FM v ekonomickej, organizačnej a personálnej oblasti s
účinnosťou od 16.12.2010. Štatút univerzity v čl. 10 ods. 12 v znení účinnom od 13.03.2009 priznával
rektorovi univerzity právo rozhodovať o pracovnoprávnych vzťahoch so zamestnancami univerzity, ktorí
nie sú zaradení na fakultách a v čl. 16 ods. 1 účinnom od 13.03.2009 a v čl. 21 ods. 10 Štatútu FM
štatút priznával právo dekanovi fakulty rozhodovať o pracovnoprávnych vzťahoch so zamestnancami

zaradenými na fakulte. Štatút TnUAD účinný v čase vyhlásenia krízového manažmentu neupravoval,
a teda neumožňoval prechod práva rozhodovať v pracovnoprávnych vzťahoch so zamestnancami
zaradenými na fakulte z dekana fakulty na rektora univerzity, nakoľko oprávnenia rektora a dekana v
týchto vzťahoch upravovali čl. 10 ods. 12 a čl. 16 ods. 1 štatútu TnUAD a čl. 21 Štatútu FM. Rozhodnutie
č. 1/57/2011 zo dňa 19.01.2011 o zrušení sedemnástich funkčných miest na FM vydal rektor. Rovnako

žiadosť o prerokovanie výpovedí zamestnancov zo dňa 21.01.2011 (vrátane výpovede danej žalobcovi)
v zmysle organizačných zmien, podal rektor. V spore nebolo preukázané, že by pracovný pomer
so žalobcom ukončil dekan fakulty v rámci svojej právomoci a ani že by zo strany dekana fakulty
bola podaná žiadosť o prerokovania výpovede odborovému orgánu, v dôsledku čoho, podľa názoru
súdu, nemohlo dôjsť k platnému skončeniu pracovného pomeru so žalobcom. Rektor žalovaného preto

vydal rozhodnutie č. 1/57/2011 zo dňa 19.01.2011 o zrušení sedemnástich funkčných miest na FM
ako neoprávnená osoba, nakoľko rozhodnúť o zrušení miest mal právomoc v zmysle čl. 16 ods. 1
Štatútu TnUAD a čl. 21 ods. 1 Štatútu FM dekan fakulty. Rovnako žiadosť o prerokovanie výpovedí
zamestnancov zo dňa 21.01.2011 (vrátane výpovede žalobcovi danej žalovaným zastúpeným rektorom
univerzity v zmysle organizačných zmien) podal rektor univerzity ako neoprávnená osoba, nakoľko túto

právomoc v zmysle čl. 16 ods. 1 Štatútu žalovaného a čl. 21 Štatútu FM mal dekan fakulty.

81. V predmetnej veci súd zastáva názor, že posúdením právomoci rektora univerzity konať v
pracovnoprávnych vzťahov týkajúcich sa FM ako súčasti univerzity nedošlo k preskúmavaniu postupu
zákonnosti rozhodnutia rektora podľa § 6 ods. 1, 2 Správneho súdneho poriadku, keďže v správnom

súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy,
opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred
nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.
Správne súdy rozhodujú v konaniach o správnych žalobách, správnych žalobách vo veciach správneho
trestania, správnych žalobách v sociálnych veciach, správnych žalobách vo veciach azylu, zaistenia

a administratívneho vyhostenia, žalobách proti nečinnosti orgánu verejnej správy, žalobách proti
inému zásahu orgánu verejnej správy, žalobách vo volebných veciach, žalobách vo veciach územnej
samosprávy, žalobách vo veciach politických práv, kompetenčných žalobách, návrhoch v iných veciach.
Rozhodnutie správneho orgánu musí mať zákonom stanovené náležitosti (§ 46 a § 47 zák. č. 71/1967Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov). Podľa ustanovenia § 108 ods. 1 zákona č.
131/2002 Z. z. o vysokých školách, na rozhodovanie podľa tohto zákona sa nevzťahuje všeobecný
predpis o správnom konaní (zák. č. 71/1967 Zb.) okrem a) rozhodovania o uložení pokuty podľa §

2a, b) rozhodovania o zastavení konania alebo rozhodovanie o prerušení konania podľa § 47, c)
rozhodovania o udelení oprávnenia podľa § 49a, d) rozhodovania o priznaní sociálneho štipendia podľa
§ 96, e) rozhodovania o uznaní dokladov o vzdelaní. Rozhodovanie o organizačnej zmene nespadá pod
taxatívne vymenované rozhodnutia, na ktoré sa vzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní, a teda
aj zákonná možnosť preskúmania tohto rozhodnutia podľa § 6 ods. 1, 2 Správneho súdneho poriadku,

t. j. v správnom súdnictve. Rozhodnutie o organizačnej zmene, vzhľadom na vymedzené rozhodnutia,
kde sa postupuje podľa predpisov v správnom konaní, nie je individuálnym správnym aktom, ale ide
o individuálny akt riadenia, ktorý súd posudzuje v rámci konania o neplatnosť skončenia pracovného
pomeru výpoveďou zamestnávateľa v dôsledku rozhodnutia zamestnávateľa o organizačnej zmene.
Rektor verejnej vysokej školy navrhuje konkrétne individuálne akty riadenia, ktoré podľa § 27 ods. 1 v
spojení s ust. § 33 ods. 2 písm. b) ZoVŠ, ktoré podľa čl. 20 ods. 1, čl. 27 ods. 1 Štatútu FM podliehajú

schváleniu akademického senátu verejnej vysokej školy. Z uvedeného je zrejmé, že v prípade, ak by
súd pripustil možnosť, že by bol rektor oprávnený rozhodovať o organizačnej zmene na FM, podlieha
takéto jeho rozhodnutie schváleniu AS FM. Z výsledkov dokazovania je zrejmé, že rozhodnutiu rektora
nepredchádzal takýto zákonný postup, a teda nemohol takýto administratívny akt riadenia nadobudnúť
účinky, t. j. nemohlo dôjsť k zníženiu počtu zamestnancov na FM, čo je hmotnoprávnym predpokladom

pre výpoveď podľa § 63 ods. 1 písm. b) ZP.

82. Na podporu svojich tvrdení súd poukazuje na dôvodovú správu k § 21 a § 22 zákona č.
131/2002 Z.z. o vysokých školách, z ktorej vyplýva, že fakulta je významnou tradičnou súčasťou
verejnej vysokej školy. Fakultám ako jediným súčastiam verejnej vysokej školy zákon priznáva právo

uskutočňovať študijné programy (inak môže študijné programy uskutočňovať len vysoká škola ako
celok). Návrh zákona priniesol podstatnú zmenu spočívajúcu v tom, že nepredpokladal, že fakulty budú
mať právnu subjektivitu. Na efektívne uskutočňovanie študijných programov zákon garantuje fakultám,
ako náhradu za doterajšiu právnu subjektivitu fakúlt, potrebné práva, vrátane práva rozhodovať o
vnútornej organizácii fakulty, určovať počet a štruktúru pracovných miest zamestnancov zaradených

na fakulte, vykonávať podnikateľskú činnosť a ďalšie. Právo na uzatváranie, zmeny a zrušovanie
pracovnoprávnych vzťahov so zamestnancami verejnej vysokej školy zaradenými na fakulte sa fakulte
priznáva v rozsahu delegovanom rektorom vysokej školy. Ďalšie kompetencie môže stanoviť fakulte
vnútorný predpis verejnej vysokej školy. To, že fakulta uskutočňuje študijný program znamená, že ho
zabezpečuje po odbornej i organizačnej stránke. Do odborného zabezpečenia patrí najmä personálne

zabezpečenie jednotlivých foriem vzdelávania v rámci študijného programu, rozvoj študijného programu
po stránke obsahovej, zabezpečenie tém diplomových prác, zabezpečenie obsahu štátnych skúšok.
Do organizačného zabezpečenia patria úkony spojené so zápisom a evidenciou študentov, evidenciou
plnenia ich študijných povinností a ich sociálnych náležitostí. Fakulta zabezpečuje i potrebné technické
zariadenia (posluchárne, počítačové učebne, laboratória a pod.), tvorbu rozvrhu a pod. Fakulta

zabezpečuje časť z uvedených povinností zamestnancami zaradenými na fakulte a časť na základe
dohôd so zamestnancami iných súčastí vysokej školy. O týchto súčastiach sa potom uvádza, že sa
podieľajú na uskutočňovaní študijných programov. Z uvedeného možno vyvodiť výlučné oprávnenie
fakulty vo veciach vnútornej organizácie fakulty a určovania počtu a štruktúry pracovných miest
zamestnancov zaradených na fakulte v rozsahu určenom v štatúte verejnej vysokej školy.

83. Žalovaný považoval výpoveď danú žalobcovi za vopred riadne prerokovanú so zástupcami
zamestnancov. V predmetnej veci však nemal súd preukázané splnenie hmotnoprávnej podmienky
platnosti výpovede, a to jej riadne prerokovanie zamestnávateľom so zástupcami zamestnancov. V tejto
súvislosti súd poukazuje na ustanovenie § 74 ZP v znení účinnom v čase doručenia výpovede žalobcovi,

ktorý určuje povinnosť zamestnávateľa vopred prerokovať so zástupcami zamestnancov výpoveď alebo
okamžité skončenie pracovného pomeru ako hmotnoprávnu podmienku platnosti uvedených právnych
úkonov zo strany zamestnávateľa, nesplnenie ktorej v nadväznosti na ustanovenie § 17 ods. 2 ZP
spôsobuje ich neplatnosť, t. j. neplatnosť výpovede alebo okamžitého skončenia pracovného pomeru.
Zároveň súd uvádza, že objektívne právo predpokladá, že výkon subjektívneho práva smeruje k cieľu

sledovanému právnou normou. Ak však účastník právneho úkonu síce formálne koná v medziach
svojho práva, ale prostredníctvom jeho realizácie sleduje poškodenie druhého účastníka právneho
vzťahu, ide síce o výkon práva, ale o chybný výkon práva. Takéto konanie sa totiž realizuje nie na
dosiahnutie výsledkov, ktoré má pozitívne právo v úmysle chrániť, ale len preto, aby sa formálnedosiahol súlad so zákonom, preto treba takýto výkon práva považovať, aj keď je formálne v súlade
so zákonom, za zdanlivý výkon práva. Účelom takéhoto konania nie je totiž výkon práva, ale snaha
poškodiť druhého účastníka právneho vzťahu. Na základe uvedeného dospel súd k záveru, že nedošlo

k splneniu hmotnoprávnej podmienky platnosti výpovede uvedenej v ustanovení § 74 ZP, ktorá má za
následok neplatnosť tohto právneho úkonu. Za prerokovanie výpovede totiž nemožno považovať len
predloženie žiadosti o prerokovanie ukončenia pracovného pomeru a návrhu výpovede odborovému
orgánu. Takúto žiadosť rektora možno vyhodnotiť len ako jeho oznámenie odborovému orgánu o
úmysle rozviazať pracovný pomer so žalobcom. Ustanovenie § 74 ZP o účasti zástupcov zamestnancov

pri skončení pracovného pomeru nemožno totiž vykladať izolovane, ale v nadväznosti na ďalšie
ustanovenia ZP. Citované zákonné ustanovenie nie je totiž samoúčelné, ale smeruje na ochranu
zamestnanca, aby zamestnávateľ nezneužil svoje postavenie a bez dôvodu neprepúšťal zamestnancov
z pracovného pomeru. Účasť príslušného odborového orgánu pri skončení pracovného pomeru
nemožno považovať len za formálny úkon bez materiálneho obsahu. Opačný záver by viedol k tomu, že
povinnosť zamestnávateľa vopred prerokovať s odborovým orgánom výpoveď z pracovného pomeru,

ktorej nesplnenie je sankcionované jej neplatnosťou, by bola výlučne formálna, bez reálnej možnosti
odborového orgánu prerokovať so zamestnávateľom takúto výpoveď a vyjadriť sa k nej (uznesenie
NS SR sp. zn. 5Cdo 255/2008). Prerokovaním sa rozumie taká forma spolupráce medzi príslušným
odborovým orgánom a zamestnávateľom, ktorá spočíva v tom, že zamestnávateľ má povinnosť predložiť
vymenované okruhy otázok príslušnému odborovému orgánu na prerokovanie, či prekonzultovanie, a

to pred tým, než vo veci rozhodne s tým, že forma prerokovania nie je zákonom stanovená, preto sa
môže uskutočniť ústne, ale aj písomne. Za takú sa však nepovažuje iba jednostranné oznámenie rektora
univerzity o zamýšľanom rozhodnutí tak, ako sa to v prejednávanej veci udialo, čo je zrejmé zo zápisnice
z rokovania odborovej organizácie žalovaného konaného dňa 26.01.2011, z ktorej vyplýva, že prítomní
na zasadnutí boli len členovia výboru odborového orgánu podľa prezenčnej listiny zo dňa 26.01.2011.

Navyše súd nepovažoval zápisnicu z rokovania výboru odborovej organizácie zo dňa 26.01.2011 za
dôkaz o prerokovaní výpovede danej žalovaným žalobcovi aj s poukazom na to, že z jej obsahu
vyplýva len konštatovanie, že vzhľadom k skutočnostiam uvedeným v predmetnej žiadosti, ako aj na
základe spoločných rokovaní s vedením TnUAD a rokovaniami v Akademickom senáte TnUAD výbor
plne rešpektuje obsah uvedenej žiadosti rektora a súhlasí s ním, pričom z uvedeného vôbec nie je

zrejmé, čo bolo predmetnom uvedených rokovaní a kto sa ich zúčastnil. Svedok X.. R.. X. G. vo svojej
výpovedi tvrdil, že sa prerokovania osobne zúčastnil. Z prezenčnej listiny, ani zo zápisnice z rokovania
výboru odborovej organizácie účasť svedka ako povereného zástupcu žalovaného na rokovaniach
odborového orgánu, nevyplýva. Vzhľadom na uvedené súd dospel k záveru, že výpoveď svedka je v
rozpore s vykonaným dokazovaním, a to s prezenčnou listinou a aj zo zápisnicou z rokovania výboru

odborovej organizácie žalovaného, a preto skutočnosti tvrdené svedkom nemal preukázané. Súd ďalej
poukazuje na skutočnosť, že z vykonaného dokazovania nevyplýva, že zástupcom zamestnancov bola
v súlade s § 74 ZP v znení účinnom v čase doručenia výpovede žalobcovi, daná na prerokovanie
samotná výpoveď ako písomný právny úkon v zmysle § 61 ods. 1 ZP. Zo žiadosti o prerokovanie
a jej prílohy, ani zo zápisnice z rokovania nevyplýva, že sa výbor odborovej organizácie žalovaného

oboznámil s výpoveďou, ktorú žalovaný zamýšľal dať žalobcovi, ale iba vyjadril rešpektovanie obsahu
žiadosti rektora a vyjadril s ňou súhlas. Dôkazom prerokovania výpovede danej žalobcovi nie je ani
zápisnica z rokovania výboru odborovej organizácie žalovaného zo dňa 19.01.2011 a ani prezenčná
listina zo dňa 19.01.2011, nakoľko z predmetnej zápisnice je zrejmé, že predseda informoval výbor,
že s predsedom AS žalovaného už pred rokovaním výboru prejednal celú oblasť bodov, ktorá bola

predmetom rokovania výboru a zastáva rovnaké postoje ako ZO OZ PŠaV žalovaného. Ďalej zo
zápisnice vyplýva, že výbor prerokoval rozhodnutia R č. 1/2011 s nasledovným stanoviskom: výbor plne
rešpektuje obsah uvedeného rozhodnutia a súhlasí s ním. Z uvedených dôkazov však nie je zrejmé, že
sa rokovania zúčastnil zástupca zamestnávateľa. Zo zápisnice nie je vôbec zrejmé, čo bolo predmetom
tohto prejednania, najmä to, či bolo predmetom tohto prejedania skončenie pracovného pomeru so

žalobcom. Aj z tohto dôvodu mal súd za preukázané, že k riadnemu prerokovaniu výpovede podľa §
74 ZP nedošlo.

84. Žalobca považoval výpoveď zo strany žalovaného za neplatnú i z dôvodu, že jeho pracovné miesto
nebolo žalovaným zrušené. Uviedol, že bol pracovne zaradený v odbore kvalita produkcie na FM, a nie v

odborepriemyselnéinžinierstvo.Nazákladepísomnejdohodyuzatvorenejmedzižalobcomažalovaným
o zmene pracovnej zmluvy zo dňa 31.10.2010 mal žalobca s účinnosťou od 01.02.2010 dohodnutý druh
práce: tvorivé riešenie najzložitejších úloh rozvoja vedy a techniky zamerané na rozvíjanie poznania v
študijnom odbore, tvorivá aplikácia výsledkov výskumu do pedagogickej činnosti, vedenie prednášok,vedenie doktorantov, výskumná činnosť a zverejňovanie jej výsledkov, vedenie výskumných tímov, ktoré
vykonáva učiteľ vysokej školy na pracovnom mieste docent v študijnom odbore Priemyselné inžinierstvo.
Rozhodnutím rektora č. 1/57/2011 zo dňa 19.01.2011 bolo zrušených sedemnásť funkčných miest na

FM, medzi ktorými bolo zrušené jedno funkčné miesto docent v odbore Priemyselné inžinierstvo na
KMaMK (katedre metrológie a manažérstva kvality), na ktorom mal byť pracovne zaradený žalobca.
Žalovanýpracovnézaradenietvrdenéžalobcomnamietal.Napreukázaniesvojhopracovnéhozaradenia
žalobca navrhol v spore vypočuť svedkov doc. R.. V. G., B.., R.. W. K., B.., R.. V. E., V. N., R.. F.
V.. M. R.. V. E. pôvodne vo svojej výpovedi na pojednávaní dňa 12.09.2013 potvrdila, že žalobca

pracoval u žalovaného v odbore kvalita produkcie. Pri svojom opätovnom výsluchu dňa 19.10.2016 si
už nepamätala študijný odbor, do ktorého bol žalobca zaradený. Svedok V. N. uviedol, že žalobca bol
garantom nového študijného programu priemyselné inžinierstvo. K pracovnému zaradeniu žalobcu u
žalovaného sa nevedela vyjadriť svedkyňa R.. F. V.. Naproti tomu svedkyňa prof. R.. B.. N. E. uviedla, že
žalobca nemal na starosti žiadny študijný odbor. Žalobca tvrdil, že jeho pracovné zariadenie možno zistiť
z akreditačného spisu. V spore však takýto dôkaz nepredložil, pretože na pojednávaní dňa 19.10.2016

predložil len niektoré listy akreditačného spisu. Ani obsah akreditačného spisu, ktorý žalobca predložil
súdu v elektronickej podobe, nebol dôkazom o jeho inom pracovnom zaradení ako mal žalobca uvedené
v pracovnej zmluve, pretože takto predložený dôkaz nemohol súd považovať za akreditačný spis.
Vzhľadom na uvedené súd nemal v spore preukázané iné pracovné zaradenie žalobcu ako uvedené v
pracovnej zmluve zo dňa 31.12.2008 a jej dodatku zo dňa 31.10.2010.

85. Žalobca v konaní namietal neplatnosť výpovede aj z dôvodu, že žalovaný si nesplnil ponukovú
povinnosť v zmysle § 63 ods. 2 ZP. Dôkazné bremeno o splnení ponukovej povinnosti zaťažuje
žalovaného. Žalovaný v spore na preukázanie skutočnosti, že si v prípade žalobcu splnil túto povinnosť,
predložil vyjadrenia súčastí univerzity z 24.01.2011 a 25.01.2011 (čl. 64 - 68 spisu), z ktorých je zrejmé,

že žalovaný nemal možnosť zamestnávať žalobcu na inom, pre neho vhodnom pracovnom mieste.
Žalobca v konaní navrhol vykonanie dôkazov oboznámením pracovných zmlúv uzatvorených medzi
žalovaným ako zamestnávateľom a doc. R.. G. U., H.., doc. R.. O. J., H.. a doc. L.. X. Q., B.., doc. R..
O. H., H.. ako zamestnancami. Pracovné pomery týchto zamestnancov u žalovaného vznikli v čase od
01.05.2011 do 12.07.2011 s dohodnutým druhom práce vysokoškolského učiteľa na funkčnom mieste

docent v odbore Mechatronika (doc. R.. G. U., H.., doc. L.. X. Q., B..) v odbore Strojárstvo (doc. R.. O. J.,
H..) a v odbore Kvalita produkcie (doc. R.. O. H., H..). Z uvedeného je zrejmé, že žalovaný jednoznačne
a bez akýchkoľvek pochybností nepreukázal, že v čase doručenia výpovede žalobcovi dňa 08.02.2011
nedisponoval vhodným pracovným miestom pre žalobcu i s poukazom na to, že žalovaný zisťoval voľné
pracovné miesta ešte v januári 2011 a žalobcovi bola daná výpoveď dňa 08.02.2011. Žalovaný v spore

predložil i potvrdenie zo dňa 25.01.2016 podpísané V. Z. OPaM o tom, že v čase doručenia výpovede
žalobcovi dňa 08.02.2011 nebolo u žalovaného nové výberové konanie a k tomuto dátumu nemali pre
menovaného inú vhodnú prácu, pričom toto potvrdenie považoval súd za účelové, keďže žalovaný v
spore žiadnym spôsobom nepreukázal zisťovanie voľných pracovných miest v čase doručenia výpovede
dňa 08.02.2011 i s poukazom na to, že vyjadrenia súčastí univerzity boli z 24.01.2011 a 25.01.2011.

Ponuka vhodnej práce je hmotnoprávnou podmienkou platnosti výpovede zo strany zamestnávateľa,
jej nesplnenie spôsobuje neplatnosť výpovede. Súd zastáva názor, že žalovaný jednoznačne a bez
akýchkoľvek pochybností nepreukázal, že dňa 08.02.2011 nedisponoval vhodným pracovným miestom
pre žalobcu s poukazom na to, že voľné pracovné miesta u súčastí univerzity zisťoval ešte v januári 2011
a výpoveď doručil žalobcovi až dňa 08.02.2011 a aj s poukazom uzatvorenie nových pracovných zmlúv

s doc. R.. G. U., H.., doc. R.. O. J., H.., doc. L.. X. Q., B.., doc. R.. O. H., H... I vzhľadom na uvedené
súd považoval výpoveď zo dňa 07.02.2011 za neplatnú.

86. Vzhľadom na uvedené skutkové zistenia a právne zdôvodnenie súd považoval žalobu o určenie
neplatnosti skončenia pracovného pomeru žalobcu u žalovaného za dôvodnú, a preto jej vyhovel.

87. Žalovaný navrhol v spore ako dôkaz výsluch svedkyne R.. G. K., B... Keďže R.. G. K., B.. vystupovala
v konaní ako poverená zástupkyňa žalovaného a na základe poverenia rektora univerzity sa osobne
zúčastnila pojednávania dňa 16.05.2013, nebolo možné z dôvodu jej účasti na predmetnom pojednávaní
vykonať jej výsluch ako svedkyne.

88. Návrh dôkazu žalobcu ohľadne pridelenia dotácií pre žalovaného na akademické roky 2011-2014 z
ministerstva školstva a návrh dôkazu žalovaného dopytom na ministerstvo ohľadne poskytovania dotáciína neakreditované študijné programy súd nevykonal, pretože tieto považoval za irelevantné vzhľadom
k predmetu sporu.

89. Vierohodnosť svedkyne W. N. znižuje skutočnosť, že sa jedná o manželku bývalého rektora, ktorý
prijal opatrenia, ktoré sú základom tohto sporu a navyše sa jedná o bývalú zamestnankyňu žalovaného.
Vzhľadom na uvedené mal súd dôvodné pochybnosti o vierohodnosti výpovedi svedkyne, preto na ňu
neprihliadal.

90. O vierohodnosti výpovedí svedkov R.. V. G., B.. a R.. W. K., B.. mal súd dôvodné pochybnosti z
dôvodu, že svedkovia viedli so žalovaným súdne spory ohľadne ukončenia ich pracovných pomerov a z
uvedeného možno vyvodiť záver, že majú z tohto dôvodu snahu privodiť svojimi výpoveďami pre žalobcu
priaznivejšie rozhodnutie veci. Vzhľadom na uvedené mal súd pochybnosti o vierohodnosti uvedených
svedkov, a preto na ich výpovede neprihliadal.

91. V zmysle ustanovenia § 166 ods. 2 Civilného sporového poriadku súd žalobu o zaplatenie náhrady
mzdy vylúčil na samostatné konanie.

92. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

93. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

94. Vzhľadom na skutočnosť, že žalobca bol v spore úspešný v celom rozsahu, priznal mu súd náhradu
trov konania proti žalobcovi vo výške 100 %.

95. Podľa § 259 CSP, ak pri dokazovaní vznikne povinnosť, ktorá je spojená s výdavkami inej osoby,
má táto osoba tie isté práva a povinnosti pri ich uplatnení ako svedok. Súd pri náhrade trov konania
štátu analogicky postupoval podľa § 259 CSP, podľa ktorého, ak pri dokazovaní vznikne povinnosť, ktorá
je spojená s výdavkami inej osoby (teda aj štátu), má táto osoba (štát) tie isté práva a povinnosti pri

ich uplatnení ako svedok. S poukazom na uvedené skutočnosti a citované zákonné ustanovenie súd
rozhodol tak, že v konaní neúspešného žalovaného zaviazal na náhradu trov konania štátu vo výške
100 %. O výške náhrady trov konania rozhodne súd samostatným uznesením.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom

Okresného súdu Trenčín v dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie (ktorému súdu je určené, kto ho robí,
ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka konania), proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie

dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada

mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.