Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 28. november 2017

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 11Co/235/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5114227436
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 11. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Kotrčová

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2017:5114227436.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Kotrčovej

a členov senátu JUDr. Evy Malíkovej a JUDr. Romana Tichého, v právnej veci žalobcu: Prima banka
Slovensko, a. s., so sídlom Hodžova 11, 010 11 Žilina, IČO: 31 575 951, proti žalovanému: I. Q., nar.
XX.XX.XXXX, bytom L. L. XXX/X, N., o zaplatenie 1.723,11 eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu
proti rozsudku Okresného súdu Žilina č. k. 13C/13/2015-56 zo dňa 23.05.2017, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok prvoinštančného súdu vo výroku, ktorým vo zvyšnej časti žalobu zamietol, p o t v r d z u j e .

Vo výrokoch, odvolaním strán sporu nenapadnutých, ponecháva rozsudok prvoinštančného súdu

nedotknutý.

Žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom prvoinštančný súd konanie v časti o zaplatenie istiny vo výške 30,- eur
zastavil, žalovanému uložil zaplatiť žalobcovi 1.077,01 eur spolu s príslušným úrokom z omeškania, vo
zvyšku žalobu zamietol, žalovanému nárok na náhradu trov konania nepriznal. V dôvodoch rozhodnutia
uviedol, že z vykonaného dokazovania považoval za preukázané že medzi stranami sporu bola
uzatvorená úverová zmluva č. 9462 dňa 23.10.2012, na podklade ktorej žalobca poskytol žalovanému

spotrebiteľský úver vo výške 2.000,- eur pri dojednanej úrokovej sadzbe 12,90 % ročne, RPMN bola
dojednaná na 15,80 % a priemerná RPMN na 19,08 %. Žalovaný sa zaviazal úver splácať v 120
pravidelných anuitných mesačných splátkach vo výške 29,89 eur, vždy k 15. dňu kalendárneho mesiaca.
Prvá splátka bola splatná 15.11.2012, konečná splatnosť pripadla na deň 17.10.2022. Celková čiastka k
zaplateniu bola určená na sumu 3.825,60 eur. Výzvou na predčasné splatenie úveru zo dňa 16.07.2014
žalobca žalovaného vyzval na splatenie dlžnej čiastky zo zmluvy o úvere v lehote do 17.08.2014.
Žalovaný po vyčerpaní úveru v sume 2.000,- eur v zmysle výpisu z účtu uhradil celkovo sumu 892,99 eur

a podľa tvrdení žalobcu po podaní žaloby uhradil ešte sumu 30,- eur. Celkovo tak žalovaný na úhradu
úveru uhradil 922,99 eur. Vzťah medzi stranami sporu vzniknutý na podklade predmetnej úverovej
zmluvy súd posúdil ako vzťah spotrebiteľský. Úverová zmluva je typickou zmluvou o spotrebiteľskom
úvere v zmysle zákona č. 129/2010 Z. z., na podklade čoho súd najskôr zisťoval, či obsahuje všetky
povinné náležitosti v zmysle § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. platnom ku dňu uzatvorenia zmluvy.
Po preskúmaní úverovej zmluvy uzatvorenej medzi stranami sporu dospel k záveru, že táto neobsahuje
náležitosť uvedenú v § 9 ods. 2 písm. k) zákona, teda výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a

iných poplatkov. V zmluve sa uvádza iba, že žalovaný je povinný zaplatiť 120 mesačných splátok po
29,89 eur. Uviedol, že primárnemu účelu právnej úpravy zodpovedá len taký výklad ust. § 9 ods. 2 písm.
k) zákona, podľa ktorého každý z atribútov vyjadrených v zákone slovami „výška, počet a termíny splátok
istiny, úrokov a iných poplatkov“ sa viaže ku každej z tam uvedených zložiek spotrebiteľského úveru,ktoré sa majú v konečnom dôsledku zaplatiť, teda tak istine, ako i úrokom a prípadným poplatkom.
Nemôže stačiť, ak je v zmluve uvedená len celková suma splátky pozostávajúcej z istiny, úrokov a
poplatkov,nakoľkoztaktouvedenéhovymedzenianiejemožnézistiť,ktoráčasťzkaždejsplátkypripadá

na splatenie vyčerpanej istiny, na splatenie úrokov, čo by mohlo spôsobiť, že hoci žalovaný spláca
úver, istina prakticky jeho splátkami splácaná nie je, a tieto sa použijú v celom rozsahu na úhradu
príslušenstva. S poukazom potom na ust. § 11 ods. 1 písm. a) zákona č. 129/2010 Z. z. v platnom znení
ustálil, že úver sa považuje z dôvodu absencie náležitosti uvedenej v § 9 ods. 2 písm. k) zákona za
bezúročný a bez poplatkov. Zohľadniac, že žalovaný vyčerpal celkovo sumu 2.000,- eur a na úhradu

úveru poskytol 922,90 eur, zostatok nesplatenej istiny ustálil sumou 1.077,01 eur. V tejto časti žalobe
žalobcu vyhovel a vo zvyšku žalobu zamietol. Pokiaľ požadoval žalobca úroky z omeškania vyčíslené
sumou 3,25 eur, uviedol, že tieto úroky boli vyčíslené z každej jednotlivej nezaplatenej splátky až do
podania žaloby (v zmysle špecifikácie žalobcu na č. l. 38), boli vyčíslené v celej splátke skladajúcej sa
z istiny a úrokov, a teda aj z iných častí, na ktoré nárok pre bezúročnosť úveru nevznikol, preto tento
nárok posúdil ako nedôvodný. Vychádzajúc však z ust. § 517 ods. 2 OZ v súvislosti s ust. § 3 ods. 1 a §

10c nariadenia Vlády SR č. 87/95 Z. z. priznal žalobcovi i úroky z omeškania odo dňa 08.08.2014 až do
zaplatenia,atotak,abyzohľadňovaliivykonanieúhradyvovýške30,-eur.Ďalejuviedol,ževecnemohol
posúdiť vo svetle rozsudku Súdneho dvoru EÚ C-42/15 z 09.11.2016, ktorý sa týkal výkladu Smernice
2008/48/ES z 23.04.2008. Uviedol, že pri konflikte smernice a vnútroštátneho zákona členského štátu
musí vnútroštátny súd v prvom rade skúmať, či môže smernici priznať priamy účinok. V spore medzi

jednotlivcami je priamy účinok smernice v zásade vylúčený. Vnútroštátny súd musí skúmať, či môže
smernici priznať aspoň účinok nepriamy, teda či môže Zákon o spotrebiteľských úveroch vykladať
eurokonformne, avšak i nepriamy účinok smernice nie je absolútny, pretože eurokonformný výklad
nemôže nahradiť výslovne znenie zákona, ani eurokonformným výkladom nemožno porušiť ústavný
princíp právnej istoty. V tejto súvislosti poukázal na čl. 2 ods. 2 CSP. Vychádzajúc potom z pomeru

úspechu a neúspechu strán v spore, dospel k záveru, že žalovaný bol v konaní úspešnejší, vznikol by
mu proti žalobcovi nárok na pomernú náhradu trov konania, avšak nakoľko zo spisu nezistil, že by mu
nejaké účelne vynaložené výdavky v súvislosti s predmetným konaním vznikli, žalovanému v konečnom
dôsledku náhradu trov konania nepriznal.

2. Proti rozsudku prvoinštančného súdu v zákonnej lehote doručil odvolanie žalobca. So závermi
vyslovenými prvoinštančným súdom v odôvodnení rozhodnutia sa nestotožnil, napadnutý rozsudok
považoval za nesprávny, odvolanie odôvodnil tým, že rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho
právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm. h/ CSP). K absencii náležitosti uvedenej v § 9 ods.
2 písm. k) zákona č. 129/2010 Z. z. v platnom znení uviedol, že neoddeliteľnou súčasťou zmluvy o

úvere sú aj obchodné podmienky banky (VOP), pričom výška, počet, termíny splátok istiny a úrokov sú
uvedené v samotnom texte zmluvy tak, že výška anuitnej splátky bola určená sumou 29,89 eur, termín
splatnosti prvej anuitnej splátky 15.11.2012, počet anuitných splátok 120, periodicita a termín splatnosti
anuitnej splátky mesačne v 15. deň kalendárneho mesiaca. Naviac banka bezplatne a kedykoľvek
počas celej doby trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere poskytne spotrebiteľovi výpis z účtu vo forme

amortizačnej tabuľky, ktorá uvádza splátky, ktoré sa majú zaplatiť a lehoty a podmienky ich úhrady,
vrátane rozpisu každej splátky s uvedením amortizácie istiny a úrokov vypočítaných na základe úrokovej
sadzby spotrebiteľského úveru. V tejto súvislosti poukázal na bod 2.3. zmluvy, podľa ktorého klient
je oprávnený požadovať od banky bezplatne a kedykoľvek počas trvania úverovej zmluvy výpis z
úverového účtu formou amortizačnej tabuľky. Ďalej uviedol, že v prospech argumentácie banky svedčí

aj rozsudok Európskeho súdneho dvora z 09.11.2016 vo veci C-42/15 Home Credit Slovakia, a. s.
proti Kláre Bíróovej, v zmysle ktorého čl. 10 ods. 2 písm. h) Smernice Európskeho parlamentu a Rady
2008/48/ES z 23. apríla 2008 zmluva o spotrebiteľskom úvere a o zrušení Smernice
Rady 87/102/EHS v spojení s čl. 3 písm. m) tejto smernice sa má vykladať v tom zmysle, že zmluva o
úvere nemusí byť nevyhnutne vyhotovená ako jediný dokument. Všetky náležitosti uvedené v čl. 10 ods.

2 smernice musia byť vyhotovené písomne alebo na inom trvalom nosiči. Čl. 10 ods. 2 písm. h) a písm.
i) smernice sa majú vykladať v tom zmysle, že zmluva o úvere na dobu určitú stanovujúca amortizáciu
istiny po sebe nasledujúcimi splátkami nemusí vo forme amortizačnej tabuľky spresňovať, aká časť
každej splátky bude započítaná na vrátenie tejto istiny. Tieto ustanovenia v spojení s čl. 22 ods. 1 tejto
smernice bránia tomu, aby členský štát stanovil takúto povinnosť vo svojej vnútroštátnej právnej úprave.

Povinnou náležitosťou úverovej zmluvy teda nie je podrobný rozpis výšky, počtu a termínov každej zo
splátok a nie je nevyhnutné, aby zmluva o úvere uvádzala splatnosť splátok spotrebiteľa s odkazom
na konkrétny dátum, pokiaľ podmienky tejto zmluvy umožňujú spotrebiteľovi bez ťažkosti a s istotou
identifikovať dátumy týchto splátok. V tejto súvislosti ďalej odkázal na judikatúru, konkrétne uznesenieKrajského súdu v Prešove sp. zn. 12Co 149/2016 zo dňa 15.02.2017, rozhodnutie Krajského súdu v
Trenčíne sp. zn. 6Co 68/2017 zo dňa 28.02.2017, stanovisko NBS a žiadal rozsudok prvoinštančného
súdu zmeniť, žalobe v celom rozsahu vyhovieť a priznať mu nárok na náhradu trov konania.

3.Krajskýsúd,akosúdodvolací(§34CSP),preskúmalvecvrozsahuvymedzenomvpodanomodvolaní
a súc viazaný odvolacími dôvodmi (§ 379, § 380 CSP) postupom bez nariadenia pojednávania podľa §
385 CSP a contrario odvolaním napadnutý rozsudok prvoinštančného súdu ako správny, podľa § 387
ods. 1, 2 CSP potvrdil.

4. Po preskúmaní veci odvolací súd dospel k záveru, že prvoinštančný súd vykonal vo veci
dostatočné dokazovanie, dospel k správnym skutkovým zisteniam, vyvodil správny právny záver, svoje
rozhodnutie náležitým, vyčerpávajúcim spôsobom odôvodnil.

5. Podľa § 387 ods. 2 CSP, ak odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého

rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

6. Vychádzajúc z uvedeného zákonného ustanovenia, odvolací súd sa plne stotožnil s odôvodnením
napadnutého rozhodnutia, nakoľko prvoinštančný súd dostatočne podrobne vyargumentoval, na

podklade akých skutočností, akých skutkových zistení za použitia platnej právnej úpravy odôvodnenosť
nároku žalobcu posudzoval, aké dôkazy vo veci vykonal, k akým skutkovým zisteniam dospel, akými
úvahami sa pri rozhodovaní v predmetnej veci riadil. Napokon z hľadiska ustálenia bezúročnosti a
bezpoplatkovosti úveru poskytnutého žalobcom žalovanému na podklade ním predloženej úverovej
zmluvy sa prvoinštančný súd neodklonil od ustálenej rozhodovacej praxe, vysvetlil dôvody, pre ktoré

nemohol priznať priamy, ba dokonca i nepriamy účinok žalobcom namietanej Smernice 2008/48/EHS.
Ani v podanom odvolaní žalobca neuviedol skutočnosti, s ktorými by sa prvoinštančný súd vo svojom
rozhodnutí nevyporiadal, v dôsledku čoho ani odvolací súd nepovažoval za potrebné dať odpoveď na
každú z ním poukázaných námietok.

7. Žalovaný bol v odvolacom konaní úspešný, avšak ani z obsahu spisu nebolo zistené, že by mu v
súvislosti s odvolaním podaným zo strany žalobcu účelne vynaložené výdavky vznikli, na podklade čoho
odvolací súd žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.

8. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Žiline pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 C. s. p.)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C. s. p.).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 C. s. p.)Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 C. s. p.)

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 C. s . p.)
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde. (§ 427 ods. 1 a 2 C. s. p.)

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 C. s. p. (ktorému

súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 C. s. p.)

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom.
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa. (§ 429 C. s. p.)

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania. (§ 430 C. s. p.)