Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 7. jún 2017

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 7Co/91/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5909204758
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 06. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Katarína Beniačová

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2017:5909204758.10

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Kataríny

Beniačovej a členov senátu Mgr. Márie Kašíkovej a Mgr. Františka Dulačku, v právnej veci žalobcov:
1/ O. K., rod. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom I. G. XXXX/XX, X., 2/ O. K., rod. K., nar. XX.XX.XXXX,
bytom I. G. XXXX/XX, X., 3/ P. G. K., rod. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom I. G. XXXX/XX, X., 4/ W. K.,
nar. XX.XX.XXXX, bytom I. G. XXXX/XX, X., 5/ P. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom I. G. XXXX/XX, X.,
žalobcovia v rade 1/ až 5/ právne zastúpení JUDr. Miroslavom Lehotským, advokátom so sídlom M. Z.
XXX/XX, P. A., proti žalovanému: Alojz Illés - ILLI TRANZ, s miestom podnikania Zemné 712, IČO: 33
795 916, v konaní o náhradu nemajetkovej ujmy spôsobenej trestným činom, na odvolanie žalovaného

proti rozsudku Okresného súdu Ružomberok č. k. 2C/137/2009-545 zo dňa 7. septembra 2016, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku, ktorým bolo žalobe vyhovené a vo výroku o trovách konania,
p o t v r d z u j e .

Žalobcom v rade 1/ až 5/ p r i z n á v a proti žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania
v plnom rozsahu.

Výroku, ktorým bola žaloba žalobcov v rade 1/ až 5/ vo zvyšnej časti zamietnutá, s a rozsudku súdu
prvej inštancie n e d o t ý k a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom (v poradí druhým) súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť zaplatiť
žalobkyni v rade 1/ sumu 10.000 Eur, žalobcom v rade 2/, 3/, 4/ a 5/ každému vo výške 5.000 Eur, a
to všetko v lehote do 30 dní od právoplatnosti výroku tohto rozsudku. Vo zvyšnej časti žalobu zamietol,
žalobcom v rade 1/ až 5/ priznal proti žalovanému nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu.
Uvedená suma predstavuje náhradu nemajetkovej ujmy, ktorá bola spôsobená úmrtím P. K., manžela
žalobkyne v rade 1/ a otca žalobcov v rade 2/ až 5/ pri dopravnej nehode. Prevádzkovateľom nákladného

motorovéhovozidla,ktorýnarazildocyklistuP.K.bolžalovaný.Súdprvejinštanciepriprávnomposúdení
veci vychádzal z právneho záveru krajského súdu uvedeného v uznesení zo dňa 28.10.2013, ktorým
bolo predchádzajúce rozhodnutie súdu prvej inštancie vydané v tejto veci zrušené. Pri dopravnej nehode
predmetné nákladné vozidlo viedol vodič Z. Z., ktorý v tom čase plnil pracovné úlohy pre žalovaného
ako jeho zamestnanec. Žalovaný tak prostredníctvom svojho povereného zamestnanca zasiahol do
osobnostných práv žalobcov v rade 1/ až 5/ a vznikla mu povinnosť nahradiť im nemajetkovú ujmu v
zmysle ust. § 13 Občianskeho zákonníka. Pri určení výšky nemajetkovej ujmy okresný súd prihliadal

na skutočnosť, že pri dopravnej nehode bola spôsobená smrť človeka v produktívnom veku, ktorý mal
založenú plnohodnotne fungujúcu rodinu. Jeho smrťou došlo k silným citovým a sociálnym otrasom, ako
aj k nenavrátiteľnému následku. Zosnulý zabezpečoval všetky potreby rodiny a jeho smrťou došlo aj
k poklesu jej životnej úrovne. Prihliadajúc na rozsah poskytovania nemajetkovej ujmy v rozhodnutiachEurópskehosúdupreľudsképrávaokresnýsúdpovažovalzaprimeranúvýškunemajetkovejujmysumu,
ktorá bola priznaná napadnutým súdnym rozhodnutím. O trovách konania rozhodol s poukazom na ust.
§ 255 ods. 1 CSP.

2. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný a žiadal, aby odvolací
súd rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie, prípadne tento zmenil
tak, že žalobu zamietne. Namietal, že súd prvej inštancie vychádzal iba z tvrdení žalobcov a výška
nemajetkovej ujmy nebola podložená žiadnymi relevantnými skutočnosťami. Súd prvej inštancie mal pri

určení výšky nemajetkovej ujmy dôsledne rešpektovať zásadu jej primeranosti. Ďalej žalovaný tvrdil,
že súd prvej inštancie mu nesprávnym procesným postupom znemožnil realizovať procesné práva v
takej miere, že došlo k porušeniu jeho práva na spravodlivý proces. Uviedol, že dňa 07.09.2016 bol
pred okresným súdom vynesený napadnutý rozsudok, avšak tohto pojednávania sa nezúčastnil, ale
požiadal elektronickým podaním o jeho odročenie, a to z vážnych osobných dôvodov. Okresný súd však
jeho ospravedlnenie neakceptoval a elektronicky mu oznámil, že neuviedol žiaden dôležitý dôvod pre

odročenie pojednávania. Opätovne namietal nedostatok svojej vecnej pasívnej legitimácie z dôvodu,
že do osobnostných práv žalobcov priamo zasiahol vinník dopravnej nehody vodič motorového vozidla
Z. Z.. Ide o jeho výlučne osobnú povinnosť podľa § 13 Občianskeho zákonníka poskytnúť primerané
zadosťučinenie, ktorá neprechádza na ďalšiu osobu.

3. Žalobcovia vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného navrhli rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne
správny potvrdiť. Uviedli, že okresný súd pri určení výšky náhrady nemajetkovej ujmy vychádzal
zo zákonných kritérií pre jej určenie vyplývajúcich z ust. § 13 Občianskeho zákonníka. Zohľadnil
všetky relevantné skutočnosti a výšku náhrady určil primeranú. Rovnako nepovažovali za odôvodnenú
námietkužalovanéhooporušeníjehoprocesnýchpráv.Poukázalinato,žežalovanýodsaméhozačiatku

konania sa na súdnych pojednávaniach osobne nezúčastňoval a bol pasívny. V súvislosti s nedostatkom
vecnej legitimácie žalovaného poukázali na právne závery odvolacieho súdu, ktorými bol súd prvej
inštancie viazaný a z ktorých pri rozhodnutí správne vychádzal.

4. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 zák. č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, ďalej „CSP“)

bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) preskúmal rozsudok súdu
prvej inštancie v rozsahu danom ust. § 379 CSP, viazaný odvolacími dôvodmi podľa § 380 CSP a tento
rozsudok podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil.

5. Odvolací súd podrobne preskúmal všetky rozhodujúce otázky, ktoré boli vo veci vznesené a v plnom

rozsahu sa stotožnil so skutkovými a právnymi závermi súdu prvej inštancie. Ten v dostatočnom rozsahu
zistil skutočnosti rozhodné pre posúdenie danej veci, vecne správne rozhodol a svoje rozhodnutie
odôvodnil v súlade s ust. § 220 ods. 2 CSP. Odôvodnenie rozhodnutia okresného súdu je vecne správne,
pričom v jednotlivostiach naň poukazuje aj odvolací súd. Z uvedených dôvodov sa v odvolacom konaní
obmedzil iba na konštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia (§ 387 ods. 2 CSP).

6. Krajský súd sa vzhľadom na vznesené odvolacie námietky zaoberal preskúmaním správnosti výšky
priznaného plnenia. Aktuálna súdna prax i právna teória považujú za náležité občianskoprávne sankcie
za zásah do osobnosti fyzickej osoby (spočívajúci napríklad aj v usmrtení blízkej osoby pri dopravnej
nehode), priznanie náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch, zatiaľ neboli dostatočne jasne ustálené ani

(aspoň) základné medze, v rámci ktorých by sa mala pohybovať výška tejto peňažnej náhrady. Súd
prvej inštancie správne za základ svojich úvah vzal verdikt Európskeho súdu pre ľudské práva v prípade
D. proti Slovenskej republike. V predmetnom rozhodnutí ESĽP priznal sťažovateľke nemajetkovú ujmu
v sume 25.000 Eur, pričom neoprávneným zásahom (nekonaním štátnych orgánov, ktoré v konečnom
dôsledku viedlo k nezabráneniu trestného činu) do osobnostných práv pani D. bolo zasiahnuté

usmrtením jej oboch maloletých detí (vo veku 5 a 1 rok). Pokiaľ súd prvej inštancie zvolil dotknuté
rozhodnutie za východisko pre určenie výšky nároku žalobcov, postupoval podľa názoru krajského súdu
správne, nakoľko v kategóriách nemajetkovej ujmy v rodinných, emocionálnych vzťahoch je prakticky
nedosiahnuteľné bližšie vymedzenie všeobecnejších kritérií. Takmer každá (aj maximálne) racionálna
a logická úvaha môže byť totiž interpretovaná rozlične, možno až protichodne. Napríklad nedá sa nič

namietať proti konštatovaniu, že hodnota usporiadaného rodinného života, resp. hodnota žiaľu, smútku
a bolesti pri narušení rodinných vzťahov úmrtím/usmrtením blízkej osoby je nevyčísliteľná v peniazoch.
Uvedené konštatovanie však automaticky neznamená, že súvisiaca výška náhrady za nemajetkovú
ujmu je prakticky z hľadiska hornej hranice neobmedzená. Rovnako možno z daného konštatovaniadedukovať, že nevyčísliteľnosť vedie k záveru o „nulovom“ základnom východisku. Ako už bolo uvedené
vyššie náhrada nemajetkovej ujmy priznaná ESĽP v prípade D. za zásah do práva na súkromie,
zahrňujúce právo na rodinný život, činila 25.000 Eur. Išlo pritom o zásah spočívajúci v absolútnom

rozvrátení a deštrukcii rodinného života menovanej, nakoľko došlo k súčasnému usmrteniu oboch
(jediných) jej detí; deti boli zastrelené ich otcom, manželom pani D., ktorý následne spáchal samovraždu.
Použitím hraničného zjednodušenia možno konštatovať, že vo vzťahu k jednému dieťaťu by sa jednalo o
čiastku 12.500 Eur. Krajský súd v pomerovaní s okolnosťami súdenej veci zistil, že zo strany žalovaného
nebola preukázaná ani spochybňovaná pravdivosť tvrdení žalobcov týkajúca sa rodinných vzťahov. Po

zvážení všetkých súvislostí považoval za primeranú satisfakciu výšku nemajetkovej ujmy tak, ako ju určil
aj súd prvej inštancie.

7. Na záver odvolací súd dáva do pozornosti rozhodnutie ESĽP vo veci D. c/a Slovenská republika aj v
súvislosti s odôvodnením priznanej výšky náhrady nemajetkovej ujmy. ESĽP v danej otázke v bode 72
svojho rozhodnutia konštatoval len: „súd sa domnieva, že sťažovateľka určite utrpela nemajetkovú ujmu.

Uskutočňujúc odhad na spravodlivom základe, priznáva jej z toho titulu 25.000 Eur“. Hoci je zrejmé, že
funkcia i pozícia ESĽP je výrazne odlišná od statusu vnútroštátnych všeobecných súdov, aj z citovanej
formulácie je zrejmé, že voľnú úvahu ohľadne výšky nemajetkovej ujmy v prípade zásahu do práva na
rodinný život je len veľmi ťažko zdôvodňovať konkrétnejšími východiskami a závermi, než „odhadom
na spravodlivom základe“. Krajský súd tak nepovažoval za opodstatnenú námietku žalovaného, že súd

prvej inštancie rozhodnutie o výške priznanej nemajetkovej ujmy riadne neodôvodnil.

8. Za nenáležitú považoval aj ďalšiu odvolaciu námietku žalovaného o nesprávnom procesnom postupe
súdu prvej inštancie, keď vo veci pojednával a rozhodol dňa 07.09.2016 bez jeho prítomnosti. Z
obsahu spisu mal odvolací súd preukázané, že žalovaný bol na termín pojednávania určený na deň

07.09.2016 riadne predvolaný, o čom svedčí doručenka o prevzatí predvolania zo dňa 16.08.2016.
Dňa 05.09.2016 bolo Okresnému súdu Ružomberok doručené e-mailové podanie žalovaného, ktorým
žiadal odročiť pojednávanie určené na deň 07.09.2016, pretože sa z osobného dôvodu pojednávania
nemôže zúčastniť. Zo strany okresného súdu bolo žalovanému rovnako e-mailom oznámené, že
jeho žiadosť na odročenie pojednávania nebude akceptovaná. Dôvody, pre ktoré je možné odročiť

pojednávanie upravuje ust. § 183 ods. 1 CSP. Musí ísť o dôležité dôvody a od strany alebo jej zástupcu
zároveň nemožno spravodlivo žiadať, aby sa na pojednávaní nechali zastúpiť. Strana sporu má teda
procesné právo zúčastniť sa pojednávania, avšak súd nemá povinnosť vždy, keď strana sporu požiada
o odročenie pojednávania tejto žiadosti vyhovieť. Ten, kto žiada pojednávanie odročiť je povinný tvrdiť
a preukázať existenciu dôležitých dôvodov pre takýto postup súdu. Žalovaný v žiadosti na odročenie

pojednávania uviedol iba všeobecne bez bližšej konkretizácie „osobné dôvody“. Z obsahu takejto
žiadosti okresný súd dospel správne k záveru, že iba všeobecné tvrdenie o existencii osobných dôvodov
nie je dostatočným preukázaním splnenia zákonných podmienok vyššie citovaného ustanovenia pre
odročenie pojednávania. Žalovaný ani v rámci podaného odvolania tieto dôvody nekonkretizoval a
nepreukázal. Odvolací súd preto zhodne so súdom prvej inštancie dospel k záveru, že uvedená žiadosť

žalovaného neobsahovala také dôvody, pre ktoré by mal súd prvej inštancie postupovať podľa § 183
ods. 1 CSP a pojednávanie určené na deň 07.09.2016 odročiť.

9. Pokiaľ ide o námietku žalovaného o nedostatku jeho pasívnej vecnej legitimácie, okresný súd
v tomto prípade vychádzal dôsledne z právneho záveru krajského súdu, ktorý vyslovil vo svojom

uznesení 7Co/328/2012-287 zo dňa 28. októbra 2013. Opätovne odvolací súd zdôrazňuje, že pri
činnosti, ktorou došlo k zásahu do osobnostných práv žalobcov (pri dopravnej nehode), sledoval vodič
motorového vozidla, ktoré dopravnú nehodu spôsobilo z objektívneho aj subjektívneho hľadiska plnenie
úloh zamestnanca pre zamestnávateľa v jeho prospech, resp. v jeho záujme. O exces, ktorý by vylučoval
pasívnu vecnú legitimáciu žalovaného by išlo vtedy, ak by k zásahu došlo pri takej činnosti vodiča

nákladnéhomotorovéhovozidla,ktoroubysledovalvýlučneuspokojovanieosobnýchzáujmovčipotrieb,
poprípade záujmov tretích osôb odlišných od žalovaného. V prejednávanom prípade však takýto exces
preukázaný nebol. Súd prvej inštancie tak vec správne právne posúdil, keď pri riešení otázky určenia
subjektuzaťaženéhopovinnosťamivyplývajúcimizneoprávnenéhozásahudoprávžalobcovnaochranu
osobnosti vychádzal v zmysle § 853 ods. 1 Občianskeho zákonníka, analogicky z ust. § 420 ods.

2 Občianskeho zákonníka, nakoľko právna úprava ochrany osobnosti neobsahuje osobitné riešenie
problematiky zásahu vykonaného zamestnancom.10. O trovách odvolacieho konania rozhodol krajský súd podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods.
1 CSP. Žalobcovia v rade 1/ až 5/ boli v odvolacom konaní v celom rozsahu úspešný, preto im prináleží
nárok na náhradu trov odvolacieho konania proti žalovanému, ktorý v konaní úspech nemal.

11. Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 CSP)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. (§ 420 CSP)

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému

súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP)

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom.Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

(§ 429 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania. (§ 430 CSP)