Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 26. júl 2018

Súd: Okresný súd Liptovský Mikuláš
Spisová značka: 7P/52/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5614207747
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 07. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Podhorcová
ECLI: ECLI:SK:OSLM:2018:5614207747.9

Uznesenie

Okresný súd Liptovský Mikuláš vo veci starostlivosti o maloleté deti K. P., nar. XX. X. XXXX, a T. P., nar.
10. 11. 2009, obidvaja bytom pri matke, zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych
vecí a rodiny Liptovský Mikuláš, deti rodičov: otca J. P., nar. XX. X. XXXX, trvale bytom C. L. XX, okres
K. R., a matky O. Q., nar. XX. X. XXXX, trvale bytom C. L. XXX, okres K. R., zastúpenej JUDr. Jiřím
Martausom, advokátom so sídlom Ul. 1. mája 113/19, Liptovský Mikuláš, v konaní o návrhu otca na

zmenu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom a o návrhu matky na úpravu styku
otca s maloletými deťmi, o trovách štátu, takto

r o z h o d o l :

Štát n e m á nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Otec podal na Okresný súd Liptovský Mikuláš dňa 9. 9. 2014 návrh na zmenu úpravy výkonu
rodičovských práv a povinností k maloletým deťom K. P., nar. XX. X. XXXX, a T. P., nar. XX. XX. XXXX.

2. V priebehu konania, dňa 16. 9. 2014, súd na návrh otca nariadil predbežné opatrenie, na základe
ktorého bola matka povinná odovzdať deti do starostlivosti otca.

3. Dňa 10. 9. 2014 podala matka návrh na úpravu styku otca s maloletými deťmi. Na základe toho
súd uznesením zo dňa 18. 9. 2014 spojil na spoločné konanie návrh otca s návrhom matky. Spoločné

konanie sa vedie pod sp. zn. 7P/52/2014.

4. Uznesením č. k. 7P/52/2014-99 zo dňa 13. 11. 2014 súd nariadil ďalšie predbežné opatrenie, ktorým
matke uložil povinnosť platiť výživné na maloleté deti v sume minimálneho výživného.

5. Súd uznesením zo dňa 20. 1. 2015 pribral do konania súdnu znalkyňu MUDr. S. Š., ktorá

mala predovšetkým posúdiť psychický zdravotný stav matky maloletých detí. Preddavky na znalecké
dokazovanie neboli účastníkom konania uložené, preto súd uznesením zo dňa 12. 11. 2015 rozhodol o
vyplatení priznaného znalečného vo výške 278,88 eur z rozpočtových prostriedkov tunajšieho súdu.

6. Z dôvodu späťvzatia návrhov účastníkov súd uznesením č. k. 97/52/2014-310 zo dňa 14. 1. 2016
konanie o zmene osobnej starostlivosti a úprave styku otca s deťmi zastavil a žiadnemu z účastníkov

nepriznal náhradu trov konania. O trovách štátu rozhodol tak, že o nich bude rozhodnuté samostatným
uznesením do 30 dní od právoplatnosti uznesenia o zastavení konania. Predmetné rozhodnutie
nadobudlo právoplatnosť dňa 29. 1. 2016.

7. Po právoplatnosti uznesenia o zastavení konania rozhodol súd uznesením zo dňa 22. 3. 2016 o
trováchštátutak,žeprávonaichnáhradupriznalštátuprotimatkemaloletýchdetí,ktorejuložilpovinnosť

zaplatiť trovy štátu na účet tunajšieho súdu vo výške 278,88 eur. Proti tomuto rozhodnutiu podala matka
odvolanie, o ktorom rozhodol Krajský súd v Žiline uznesením č. k. 8CoP/4/2017-333 zo dňa 31. 1. 2018tak, že napadnuté uznesenie o trovách štátu zrušil a vec vrátil tunajšiemu súdu na ďalšie konanie.
Odvolací súd uviedol, že nebolo rozhodujúce, v záujme koho bolo znalecké dokazovanie nariadené.
Záujem účastníka konania na znaleckom dokazovaní by mohol byť rozhodujúci pre zloženie preddavku

na trovy znaleckého dokazovania, nie však pre rozhodnutie o náhrade trov konania štátu. Súd prvého
stupňa mal prihliadať na výsledok konania, ktorým bolo konanie zastavené pre späťvzatie návrhov
účastníkov a vyslovené, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

8. Podľa § 2 ods. 1 a 2 Civilného mimosporového poriadku (ďalej len „CMP“), na konania podľa tohto

zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak. Na
účely tohto zákona sa pojmy žaloba, strana a spor vykladajú ako návrh na začatie konania, účastník
konania (ďalej len „účastník“) a konanie podľa tohto zákona, ak z povahy veci nevyplýva inak.

9. Podľa § 470 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), ak nie je ustanovené inak, platí
tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

10. Podľa § 391 ods. 2 CSP, ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a
nové rozhodnutie, súd prvej inštancie je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu.

11. Podľa § 251 CSP, trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky,

ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.

12. Podľa § 58 CMP, o nároku na náhradu a o výške trov konania rozhoduje súd v rozhodnutí, ktorým
sa konanie končí.

13. Podľa § 57 CMP, o povinnosti nahradiť trovy konania, ak nejde o trovy konania štátu, rozhoduje súd
len na návrh.

14. Z vyššie citovaných ustanovení vyplýva, že rozhodovanie súdu o trovách konania štátu sa realizuje
aj bez návrhu. Sudca má o nároku na náhradu trov konania štátu a o výške týchto trov rozhodnúť

v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Vzhľadom na to, že v predmetnom konaní bolo rozhodnutie
o trovách štátu odvolacím súdom zrušené, rozhodoval o nároku trov štátu tunajší súd opätovne
samostatným uznesením.

15. Predmetné konanie je konaním nesporovým, kde nie je možné vychádzať zo zásady úspechu, tak

ako je tomu v konaniach sporových. Špecifickosť nesporového konania je teda daná tým, že otázka
úspechu či neúspechu účastníkov konania je ťažko určiteľná, pretože najdôležitejší je záujem maloletých
detí. Preto v tomto nesporovom konaní ani jeden z účastníkov nie je úspešný, resp. neúspešný. Navyše
konanie sa skončilo zastavením v dôsledku späťvzatia návrhov účastníkov. Z uvedeného však vyplýva,
že v nesporových konaniach má štát nárok na náhradu trov konania proti každému z účastníkov, a to

v rovnakom rozsahu.

16. Trovami konania sú aj trovy štátu. Trovy štátu v predmetnej veci pozostávajú z trov znaleckého
dokazovania. Výška odmeny a náhrad ustanovenej znalkyne MUDr. S. Š. bola určená uznesením súdu
č. k. 7P/52/2014-283 zo dňa 12. 11. 2015, právoplatným dňa 18. 12. 2015. Ustanovenej znalkyni bola

priznaná odmena a náhrada hotových výdavkov celkom v sume 278,88 eur vyplatená z rozpočtových
prostriedkov tunajšieho súdu, pretože tieto trovy dôkazu neboli v konaní kryté preddavkami. Trovy štátu
sú teda vo výške 278,88 eur. Znalecké dokazovanie bolo nariadené na základe ústnych prednesov
účastníkov konania na pojednávaní konanom dňa 14. 10. 2014. Zo zápisnice z tohto pojednávania je
zrejmé, že otec navrhol vyšetrenie zdravotného stavu matky a matka s vyšetrením jej zdravotného stavu

súhlasila. Vykonanie znaleckého dokazovania nariadil súd za účelom zistenia psychického stavu matky
a so súhlasom matky, predovšetkým v záujme ochrany práv maloletých detí, nakoľko to považoval za
potrebné na úplne zistenie skutočného stavu veci. Zo spisu mal súd preukázané, že preddavky na trovy
znaleckého dokazovania neboli žiadnemu z účastníkov uložené.

17. Súd pri rozhodovaní o trovách konania štátu zohľadnil aj výšku príjmu a výdavkov otca, ako aj
výšku príjmu a výdavkov matky. Lustráciou v Sociálnej poisťovni súd zistil, že matka nie je poberateľkou
dôchodkovej dávky, nemocenskej dávky, úrazovej dávky ani dávky v nezamestnanosti. Pracovala na
základe dohody o vykonaní práce od 13. 2. 2017 do 12. 5. 2017. Stará sa o dve maloleté deti. Otec je od1. 10. 2016 samostatne zárobkovo činnou osobou s vymeriavacím základom 456,- eur v roku 2018. Vo
vzťahu k maloletým deťom má vyživovaciu povinnosť. S ohľadom na uvedené skutočnosti a finančnú
situáciu matky a otca, nie je spravodlivé od žiadneho účastníka konania požadovať náhradu trov konania

štátu, ktoré platil v súvislosti s vykonaním znaleckým dokazovaním, a preto súd rozhodol tak, ako je
uvedené vo výroku tohto uznesenia. Súd má za to, že je v záujme maloletých detí, aby rodičia nehradili
trovy konania štátu vynaložené na znalecké dokazovanie.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa doručenia na Okresnom súde
Liptovský Mikuláš (písomne v 2 vyhotoveniach). Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo

rozhodnutie vydané (§ 355 ods. 2, § 357 ods. 1 písm. m/, § 359, § 362 ods. 1 CSP).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods.
1 CSP).

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na

podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP).