Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 10. máj 2018

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 17CoE/23/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8815203741
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 05. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Burešová
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2018:8815203741.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z JUDr. Jany Burešovej a sudkýň JUDr. Gabriely Klenkovej,
PhD. a JUDr. Moniky Juskovej v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o., Pribinova 25, 811
09 Bratislava, IČO: 35 807 598, právne zastúpený Advocate, s.r.o., Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO:
36 865 141 proti povinnej: U. Q., K.. XX.XX.XXXX, O. Č. XXX, o vymoženie 8 Eur s príslušenstvom, o
odvolaní Okresného súdu Vranov nad Topľou č.k. 13Er/364/2015-16 zo dňa 11.07.2016 takto

r o z h o d o l :

V r a c i a vec súdu prvej inštancie ako predloženú predčasne.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia
zamietol. V odôvodnení uviedol, že v predmetnom konaní sa vymáha plnenie zo spotrebiteľskej
zmluvy zo dňa 31.07.2012 na základe rozhodcovského rozsudku vydaného Stálym rozhodcovským
súdom zriadeným Slovenskou rozhodcovskou, a.s. sp. zn. SR 09402/14 zo dňa 29.10.2014, pričom

rozhodcovská zmluva nebola spotrebiteľom individuálne dojednaná a znemožňuje voľbu spotrebiteľa
dosiahnuť rozhodovanie sporu všeobecným súdom, ak dodávateľ už pred spotrebiteľom podal žalobu na
rozhodcovskom súde. Rozhodcovská zmluva je teda neprijateľná, neplatná a rozhodcovský súd nemal
právomoc spor rozhodovať
2. V zákonom stanovenej lehote podal proti uzneseniu odvolanie oprávnený. Namietal, že súd prvej
inštancie nesprávne právne posúdil vec, keď na správne zistený skutkový stav nesprávne aplikoval

právny predpis. Na zistený skutkový stav súd správne aplikoval § 45 zákona o rozhodcovskom konaní,
pretože pri skúmaní materiálnej stránky exekučného titulu môže súd skúmať hmotnoprávne predpoklady
(dovolenosť, možnosť a súlad s dobrými mravmi). Nemôže však skúmať samotné rozhodcovské
konanie. V rámci exekučného konania súd nemôže zaujímať právne stanoviská a úvahy k výroku
samotného exekučného titulu. Aplikovaním ustanovenia § 45 zákona o rozhodcovskom konaní súd
ukrátil účastníkov o ich práva a to hlavne o právo na prejednanie veci pred príslušným súdom. Postupom

súdu došlo k nahradeniu konania o žalobe o zrušenie rozhodcovských rozsudkov exekučným konaním,
čo je v rozpore s obsahom a účelom zákona o rozhodcovskom konaní. Odvolateľ taktiež poukázal na
nedostatočne zistený skutkový stav súdom prvej inštancie, keď súd konštatoval, že nebola dojednaná
žiadna rozhodcovská zmluva/rozhodcovská doložka. On však uzatvára samostatné rozhodcovské
zmluvy a v niektorých prípadoch sú rozhodcovské zmluvy obsiahnuté v rámci všeobecných obchodných
podmienok, ktoré sú pre zmluvné strany záväzné. Súd to však nezisťoval a zaťažil konanie vadou

nedostatočne zisteného skutkového stavu. Na základe uvedeného žiadal, aby odvolací súd napadnuté
uznesenie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.
3. Krajský súd v Prešove (ďalej len odvolací súd) príslušný na rozhodnutie o odvolaní v zmysle § 34
zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku, účinného od 01.07.2016, v znení neskorších
predpisov (ďalej len CSP) v zmysle ustanovenia § 470 ods. 1 a 2 CSP, vzhľadom na včas podané
odvolanie, osobou oprávnenou (§ 362 ods. 1, § 359 CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj

konanie, ktoré mu predchádzalo v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a § 380 CSP, vec prejednalbez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) a dospel k záveru, že vec bola odvolaciemu
súdu predložená predčasne.

4. Po oboznámení sa s obsahom súdneho spisu odvolací súd zistil, že súd prvej inštancie nesprávne
postupoval, keď prioritne nerozhodol o oznámených skutočnostiach, týkajúcich sa dôvodov na vylúčenie
súdneho exekútora v predmetnom exekučnom konaní. V žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie súdny exekútor JUDr. Rudolf Krutý, PhD. v zmysle § 30 ods. 3 Exekučného poriadku oznámil,
že bol pred začiatkom výkonu exekučnej činnosti radovým zamestnancom spoločnosti POHOTOVOSŤ,

s.r.o., Bratislava. Ústavný súd Slovenskej republiky v rozhodnutí sp. zn.: III.ÚS 322/2010 zo dňa
13.04.2011 zaradil do odôvodnenia aj všeobecnú konštatáciu o vylúčení súdneho exekútora z výkonu
exekúcie pre pomer k oprávnenému, ktorý bol jeho bývalým zamestnávateľom. Poukázal na skutočnosť,
ženálezústavnéhosúdujeindividuálnymnormatívnymprávnymaktom,ktorýnemávšeobecnúplatnosť,
ale zaväzuje len účastníkov konania. Predmetné rozhodnutie bolo vydané v konaní, ktoré svojim
charakterom opomínalo dôsledne aplikovať zásady spravodlivého súdneho procesu, najmä zásadu

„rovnosti zbraní“, a preto nie je legitímnym aktom aplikácie súdnej moci, v právnom štáte neobstojí a
jeho právne účinky, ktoré vyvholáva, musia byť negované do času, kým nedôjde k náprave porušených
základných práv, medzi inými aj právo súdneho exekútora na spravodlivé súdne konanie.

5. Súd prvej inštancie bez toho, aby o tejto skutočnosti rozhodol v zmysle § 30 ods. 7 Exekučného

poriadku, napadnutým uznesením zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia. Odvolací
súd v tejto v súvislosti poukazuje na to, že podľa § 30 ods. 3 Exekučného poriadku, len čo sa súdny
exekútor dozvie o skutočnostiach, pre ktoré je vylúčený, oznámi to bezodkladne súdu, pričom do
rozhodnutia podľa ods. 7 môže v konaní robiť len také úkony, ktoré nepripúšťajú odklad. Podľa § 30 ods.
7 Exekučného poriadku, súdny exekútor predloží vec na rozhodnutie súdu o námietke bez zbytočného

odkladu a o tom, či je exekútor vylúčený, rozhodne súd do 10 dní od predloženia veci. Podľa § 30 ods.
11 Exekučného poriadku, ak súd vylučuje exekútora z vykonávania exekúcie, v exekúcii pokračuje ten
súdny exekútor, ktorého následne navrhne oprávnený a ktorého vykonaním tejto exekúcie poverí súd.

6. Rozhodovanie o tom, či súdny exekútor je vylúčený z vykonávania exekúcie, je súčasťou práva na

spravodlivýproceszaručenýčl.6ods.1Dohovoruoochraneľudskýchprávazákladnýchslobôd.Úlohou
súdu prvej inštancie bolo teda rozhodnúť podľa § 30 ods. 7 Exekučného poriadku o oznámení súdneho
exekútora a potom zvoliť postup v zmysle § 30 ods. 11 Exekučného poriadku. Až následne mal pristúpiť
k rozhodnutiu podľa § 44 Exekučného poriadku o žiadosti súdneho exekútora o udelení poverenia na
vykonanieexekúcie.Napadnutérozhodnutiepodľa§44ods.2Exekučnéhoporiadkujepretopredčasné.

Z tohto dôvodu odvolací súd vrátil vec súdu prvej inštancie ako predčasne predloženú.

7. Po vrátení veci je úlohou súdu prvej inštancie rozhodnúť o vylúčení, respektíve o nevylúčení súdneho
exekútora z vykonávania exekúcie v zmysle § 30 ods. 7 Exekučného poriadku, doručiť rozhodnutie
účastníkom a následne vec opätovne predložiť odvolaciemu súdu na odvolacie konanie (§ 377 CSP).

8. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Podľa § 420 CSP, dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej
alebo ktorým sa konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebof) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Podľa § 421 ods. 1 CSP, dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo
alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Podľa § 421 ods. 2 CSP, dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd
rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n).

Podľa § 423 CSP, dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.

Podľa § 424 CSP, dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Podľa § 427 ods. 1 CSP, dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia
odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané

opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej
opravy.

Podľa § 427 ods. 2 CSP, dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom
odvolacom alebo dovolacom súde.

Podľa § 428 CSP, v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Podľa § 429 ods. 1 CSP, dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a
iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.

Podľa § 429 ods. 2 CSP, povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické
vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.