Uznesenie ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 24. apríl 2018

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 10CoE/16/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8815204422
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 04. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marek Kohút
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2018:8815204422.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mareka Kohúta a členov senátu
JUDr. Anny Ilčinovej a JUDr. Jozefa Angeloviča v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o.,
Pribinova 25, Bratislava 811 09, IČO: 35 807 598, zastúpeného Advocate s.r.o., Pribinova 25, Bratislava
811 09, IČO: 36 865 141, proti povinnému: R. F., W.. XX.X.XXXX, M. F. C. XXX, o vymoženie
86,- eur s prísl., o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Vranov nad Topľou č. k.

9Er/441/2015-19 zo dňa 16.6.2016, takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j uznesenie súdu prvej inštancie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením vydaným vyšším súdnym úradníkom Okresný súd Vranov nad Topľou (ďalej
len „súd prvej inštancie“) zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie dôvodiac, že rozhodcovská doložka, ktorá mala založiť legitimitu pre exekučný titul v

predmetnom konaní, znemožňuje voľbu spotrebiteľa dosiahnuť rozhodovanie sporu všeobecným
súdom, ak dodávateľ už pred spotrebiteľom podal žalobu na rozhodcovskom súde. V rámci modelu
spotrebiteľskej zmluvy je to zvyčajne veriteľ, kto dá návrh na začatie konania proti spotrebiteľovi, ktorý
získal služby. Veriteľ môže na základe predmetnej rozhodcovskej doložky vec predložiť na prejednanie
rozhodcovskému orgánu, ktorý si sám zvolil a vylúčiť tak súd, ktorý by bol inak príslušný. Na základe
tejto rozhodcovskej doložky spotrebiteľ ešte pred vznikom akéhokoľvek sporu stráca právo brániť sa

voči takýmto nárokom na riadnom súde v mieste svojho bydliska. Ak rozhodcovská doložka dáva
na výber medzi štátnym a rozhodcovským súdom, ale pre prípad vyvolania rozhodcovského konania
dodávateľom sa musí spotrebiteľ podrobiť rozhodcovskému konaniu, nie je možné poskytnúť súdnu
ochranu v rámci exekúcie, ak je exekučným titulom rozhodcovský rozsudok a oprávneným je dodávateľ.
Súd prvého stupňa sa zaoberal prijateľnosťou rozhodcovskej zmluvy a konštatoval, že v danom prípade
neboli splnené podmienky prijateľnosti rozhodcovskej zmluvy. Súd prvého stupňa preskúmal podľa § 44

ods. 2 Exekučného poriadku žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie
exekúcie a exekučný titul a dospel k názoru, že rozhodcovská doložka v znení ako je uvedená v
rozhodcovskej zmluve, v zmysle ktorej môže byť spotrebiteľovi nanútená právomoc rozhodcovského
súdu je neplatná, nakoľko spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech
spotrebiteľa. Nakoľko neplatná rozhodcovská doložka nemôže založiť právomoc rozhodcovského súdu,
predstavuje rozhodcovský rozsudok nulitný právny akt. Týmto je daný rozpor exekučného titulu so

zákonom podľa ust. § 44 ods. 2 Exekučného poriadku.

2. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený. Namietal, že prvostupňový
súd nesprávne právne posúdil vec, keď na správne zistený skutkový stav nesprávne aplikoval právny
predpis. Na zistený skutkový stav súd správne aplikoval § 45 zákona o rozhodcovskom konaní,
pretože pri skúmaní materiálnej stránky exekučného titulu môže súd skúmať hmotnoprávne predpoklady

(dovolenosť, možnosť a súlad s dobrými mravmi). Nemôže však skúmať samotné rozhodcovské
konanie. V rámci exekučného konania súd nemôže zaujímať právne stanoviská a úvahy k výrokusamotného exekučného titulu. Aplikovaním ustanovenia § 45 zákona o rozhodcovskom konaní súd
ukrátil účastníkov o ich práva a to hlavne o právo na prejednanie veci pred príslušným súdom. Postupom
súdu došlo k nahradeniu konania o žalobe o zrušenie rozhodcovských rozsudkov exekučným konaním,

čo je v rozpore s obsahom a účelom zákona o rozhodcovskom konaní. Odvolateľ taktiež poukázal na
nedostatočne zistený skutkový stav prvostupňovým súdom, keď súd konštatoval, že nebola dojednaná
žiadna rozhodcovská zmluva/rozhodcovská doložka. On však uzatvára samostatné rozhodcovské
zmluvy a v niektorých prípadoch sú rozhodcovské zmluvy obsiahnuté v rámci všeobecných obchodných
podmienok, ktoré sú pre zmluvné strany záväzné. Súd to však nezisťoval a zaťažil konanie vadou

nesprávne zisteného skutkového stavu. Na základe uvedeného žiadal, aby odvolací súd napadnuté
uznesenie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

3. Sudca, ktorému bola vec daná po podaní odvolania na vybavenie, podanému odvolaniu nevyhovel
a postúpil vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu.

4. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací (§ 34 zák. č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok účinný
od 1.7.2016 - ďalej len „CSP“) prejednal odvolanie podané oprávneným v zmysle ustanovení § 378 a
nasl. CSP, riadiac sa tým, že a) podľa § 470 ods. 1 CSP ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon
aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti, b) podľa § 470 ods. 2 veta prvá CSP
právneúčinkyúkonov,ktorévkonanínastalipredodňomnadobudnutiaúčinnostitohtozákona,zostávajú

zachované.

5. Pre devolutívne účinky spojené s realizáciou opravného prostriedku, má relevantný význam práve
cit. ust. § 470 ods. 2 CSP. Obsahom princípu vyjadreného v tomto ustanovení je skutočnosť, že
procesné úkony subjektov civilného súdneho konania vykonané počas platnosti a účinnosti skoršieho

procesného predpisu sa vo sfére svojich účinkov prejavujú s relevanciou pre konanie samotné aj počas
účinnosti nového procesného predpisu. Justifikujú sa účinky všetkých procesných úkonov realizovaných
nielen stranami, ale aj samotného súdu. Procesný úkon vyvoláva procesnoprávne následky (účinky) do
budúcnosti, a v tejto procesnej budúcnosti sa následky úkonu uznávajú aj vtedy, ak novšia procesná
úprava už s takýmto následkom nepočíta. Predmetné, opravným prostriedkom napadnuté uznesenie

súdu prvej inštancie, bolo vydané vyšším súdnym úradníkom za účinnosti predchádzajúcej procesnej
normy (O.s.p.). Rozhodnutie obsahuje i poučenie o opravnom prostriedku zodpovedajúce vtedy účinnej
procesnoprávnej norme. Niet preto dôvodu, aby sa pri vyššie uvedenej aplikácii neakceptoval pri
uplatnenom opravnom prostriedku postup podľa vtedy účinného ust. § 374 ods. 4 O.s.p.. Ak sudca
súdu prvej inštancie vyjadril, že nemieni podanému opravnému prostriedku vyhovieť a predložil vec

odvolaciemu súdu, nebolo prekážok, aby s podaným opravným prostriedkom boli spojené i devolutívne
účinky zakladajúce oprávnenie odvolacieho súdu rozhodnúť o podanom odvolaní.

6. Krajský súd v Prešove ako odvolací súd, preskúmal napadnuté rozhodnutie spolu s konaním, ktoré mu
predchádzalo v súlade s § 379 a § 380 CSP, v spojení s § 243h, § 9a Exekučného poriadku účinného do

31.03.2017 a § 470 ods. 1 a 2 CSP, bez nariadenia pojednávania, pričom dospel k záveru, že odvolanie
oprávneného nie je dôvodné.

7. Rozhodujúcou právnou otázkou, ktorú správne súd prvej inštancie, aj bez návrhu prioritne riešil,
je otázka platnosti rozhodcovskej zmluvy. Najvyšší súd už vo viacerých rozhodnutiach konštatoval

oprávnenie exekučného súdu preskúmať existenciu rozhodcovskej zmluvy. Vo veci XCdo XXX/XXXX
najvyšší súd judikoval, že cit.: ,,Pokiaľ oprávnený v návrhu na vykonanie exekúcie označí za exekučný
titul rozsudok rozhodcovského súdu, je exekučný súd oprávnený a zároveň povinný skúmať, či
rozhodcovské konanie prebehlo na základe uzavretej rozhodcovskej zmluvy. Ak nedošlo k uzavretiu
rozhodcovskej zmluvy, nemohol spor prejednať rozhodcovský súd a v takom prípade ani nemohol

vydať rozhodcovský rozsudok. Pri riešení otázky, či rozhodcovský rozsudok vydal rozhodcovský súd s
právomocouprejednaťdanýspor,niejeexekučnýsúdviazanýtým,akotútootázkuvyriešilrozhodcovský
súd. Exekučný súd je povinný zamietnuť žiadosť súdneho exekútora o vydanie poverenia na vykonanie
exekúcie, ak už pri postupe podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku vyjde najavo existencia relevantnej
okolnosti, so zreteľom na ktorú je nútený výkon rozhodnutia neprípustný“. Obdobne porov. aj uznesenie

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vo veci XCdo XXX/XXXX, XCdo XXX/XXXX, uznesenia
Ústavného súdu Slovenskej republiky vo veciach K.. Ú. XX/XXXX, K.. Ú. XX/XXXX a nález Ústavného
súdu Českej republiky sp. zn. K.. Ú. XXXX/XX zo dňa 1.11.2011.8. Odvolací súd konštatuje, že oprávnený a povinný uzavreli dňa 23.4.2012 (t. j v rovnaký deň, ako
zmluvuoúvere),rozhodcovskúzmluvuvyhotovenúnasamostatnomtlačive(č.l.6spisu),vzmyslektorej
spory zo zmluvy majú byť rozhodované buď pred Stálym rozhodcovským súdom, alebo všeobecným

súdom, pričom výber spočíva na strane podávajúcej žalobu.

9. Podľa § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka, v znení účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy
o úvere a rozhodcovskej zmluvy (23.4.2012), za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej
zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od

spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní.

10. Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách, sú neplatné.

11. Odvolací súd nevidí dôvod na odklon od spoločného stanoviska občianskoprávneho a

obchodnoprávneho kolégia Krajského súdu v Prešove z 27.9.2010, ani právneho názoru, ktorý by
mal byť oprávnenému známy z uznesení odvolacieho súdu sp. zn. XCoE XXX/XXXX, XCoE XXX/
XXXX,XCoEXXX/XXXX,XCoEXXX/XXXX,XCoEXXX/XXXX,XXCoEXXX/XXXX,XXCoEXXX/XXXX,
XXCoE XXX/XXXX, XXCoE XXX/XXXX (porov. uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky vo
veci K.. Ú. XXX/XXXX). Rozhodcovský rozsudok bol založený na neprijateľnej rozhodcovskej zmluve.

Neprijateľná zmluvná podmienka je neplatná, a teda nevyvoláva právne účinky obdobne, ako keď
rozhodcovskej zmluvy niet (porov. uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. XCdo X/
XXXX, uznesenie Krajského súdu v Prešove vo veci XCoE XX/XXXX, XCoE XXX/XXXX).

12. Povinný ako spotrebiteľ pri predmetnej rozhodcovskej zmluve nemá na výber, ak bude žalovaný na

rozhodcovskom súde. Odvolací súd zastáva názor, že možnosť voľby pre spotrebiteľa je len iluzórna,
pretože takmer s pravidelnosťou podávajú rozhodcovské žaloby veritelia. V prípade, že výnimočne
uplatňuje svoje právo spotrebiteľ, využíva štátny súd.

13. Pokiaľ odvolateľ poukázal na to, že rozhodcovská zmluva bola v tomto prípade samostatná a

individuálne dohodnutá, a účastníci ju uzatvorili slobodne a po zvážení všetkých náležitostí, tak k tomu
odvolací súd poznamenáva, že rovnako ako samotná zmluva o úvere, aj rozhodcovská zmluva zo dňa
23.4.2012, je spísaná na predpísanom tlačive, ktorého obsah nemohol dlžník ovplyvniť, a musel sa mu
podriadiť.

14. Kvalifikačným kritériom pre záver, že nejde o individuálne vyjednanú zmluvnú podmienku, je stav,
ak zmluvné podmienky boli vopred pripravené, a nebolo možné meniť ich obsah, čo je daný prípad (čl.
3 Smernice Rady 93/13 EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách). Súdna kontrola
dopadá aj za stavu, že zmluvný vzťah hlavný a vedľajší, bol vyjadrený v samostatných listinách. Niet
dôvod vylúčiť súdnu kontrolu formulárovej zmluvy len preto, že je na samostatnej listine a nebola

hodnoverne preukázaná vôľa spotrebiteľa individuálne vyjednať, aby prípadné spory riešil rozhodca
(v danej veci predformulovaný na tlačive dodávateľa). Inak by aj napríklad záložné zmluvy, ktoré sa
nachádzajú na ,,sólo“ tlačivách, boli vylúčené zo súdnej kontroly. Podstatou individuálne nevyjednanej
zmluvnej klauzuly je skutočnosť, že bola vopred dodávateľom naformulovaná bez možnosti zmeny jej
obsahu, a to je práve aj prípad typových rozhodcovských zmlúv, ktoré sa predkladajú spotrebiteľom na

podpis a majú vyvolať dojem, že si ich vyžiadali spotrebitelia.

15. Rozhodcovskú zmluvu dohodnutú za daných okolností, považuje odvolací súd za neprimeranú
zmluvnú podmienku, ktorá je v rozpore s platným právom. Rozhodcovský rozsudok bol založený na
neprijateľnej rozhodcovskej zmluve, preto podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, účinného v

čase uzavretia zmluvy, je neprijateľná zmluvná podmienka neplatná, a teda nevyvoláva právne účinky
obdobne, ako keď rozhodcovskej zmluvy niet. Neprijateľná rozhodcovská doložka, resp. zmluva, sa
prieči dobrým mravom a výkon práv a povinností z takejto doložky, resp. zmluvy, odporuje dobrým
mravom.

16. Keďže ust. § 53 Občianskeho zákonníka nikdy nebolo zaradené medzi prípady relatívnej neplatnosti
(§ 40a Obč. zák.), išlo o neplatnosť absolútnu, pôsobiacu bez ďalšieho priamo zo zákona, na ktorú musel
súd prihliadať z úradnej povinnosti. Ak teda dojednaná podmienka ukladajúca spotrebiteľovi povinnosť
podrobiť sa rozhodcovskému konaniu vyvolanému dodávateľom, je pre jej neprijateľnosť neplatná,pre vykonanie exekúcie chýba základný predpoklad, a to právoplatný a vykonateľný exekučný titul.
Rozhodcovský súd totiž môže vec v rozhodcovskom konaní prejednať len vtedy, ak medzi zmluvnými
stranami bola v súlade s ust. § 3 zákona č. 244/2002 Z. z. v znení neskorších predpisov uzatvorená

platnározhodcovskázmluvaotom,ževšetkyaleboniektoréspory,ktorémedzinimivzniklialebovzniknú
v určenom zmluvnom alebo v inom právnom vzťahu, sa rozhodnú v rozhodcovskom konaní. Bez takejto
platnej zmluvy, majúcej buď formu osobitnej zmluvy, alebo formu rozhodcovskej doložky k zmluve (§
4 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z. z. v znení neskorších predpisov), akýkoľvek rozhodcovský rozsudok
nemôže byť podkladom pre exekučné konanie.

17. Neexistencia právoplatného a vykonateľného exekučného titulu navyše predstavuje neodstrániteľný
nedostatok podmienky konania, na ktorý sa musí prihliadať v každom štádiu konania. Jednou z
podmienok pre vedenie exekúcie je bez akýchkoľvek pochybností exekučný titul, ktorý musí byť
vykonateľný. Rozhodcovský rozsudok opierajúci sa o neplatnú rozhodcovskú zmluvu, alebo o neplatnú
rozhodcovskú doložku, túto vlastnosť mať nemôže. Súdna exekúcia môže byť nariadená len na základe

titulu, ktorý je vykonateľný po stránke formálnej a materiálnej. Ak bude exekúcia podľa titulu, ktorý tieto
požiadavky nespĺňa, aj napriek tomu nesprávne nariadená, musí byť v každom štádiu konania, i bez
návrhu zastavená. Všeobecný súd je preto povinný v priebehu celého exekučného konania ex offo
skúmať, či sú splnené všetky predpoklady na vedenie takéhoto konania.

18. Vnútroštátnemu súdu prislúcha určiť, či zmluvná podmienka spĺňa kritériá požadované na to, aby
ju bolo možné kvalifikovať v zmysle článku 3 ods. 1 Smernice Rady 93/13/EHS ako nekalú (Rozsudok
Súdneho dvora európskej únie C-243/08 Pannon).

19. Je potrebné zdôrazniť, že Európska únia vzhľadom na význam ochrany spotrebiteľa, a v záujme

vyššej kvality života ľudí, podporuje v rozhodcovských veciach zbavenie účinku rozhodcovského
rozsudku v záujme dosiahnutia ochrany spotrebiteľa pred neprijateľnými podmienkami, a to aj keď
spotrebiteľ v rozhodcovskom konaní nenamietal rozhodcovskú doložku s poukazom na tzv. geografickú
neprijateľnosť miesta konania (Rozsudok Súdneho dvora C-240/98 -C-244/98 Oceano Grupo Editorial,
tiež C-40/08 Asturcom).

20. Judikatúra súdov, vrátane európskeho súdu nevyžaduje, aby na každý argument strany (účastníka)
bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia (porov. rozsudok Georgiadis proti Grécku z 29. mája
1997, sťažnosť č. 21522/93, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1997-III; rozsudok Higginsová a ďalší
proti Francúzsku z 19. februára 1998, sťažnosť č. 20124/92, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1998-I;

uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky z 23. júna 2004 sp. zn. K.. Ú. XXX/XX). Odvolací súd so
zreteľom na neplatnú rozhodcovskú zmluvu nepovažoval za potrebné zaoberať sa ostatnými odvolacími
námietkami.

21. Z uvedených dôvodov odvolací súd potvrdil uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne (§

387 ods. 1 CSP).

22. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Prešove pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Podľa § 420 CSP, dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej
alebo ktorým sa konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebof) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Podľa § 421 ods. 1 CSP, dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo
alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Podľa § 421 ods. 2 CSP, dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd
rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n).

Podľa § 423 CSP, dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.

Podľa § 424 CSP, dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Podľa § 427 ods. 1 CSP, dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia
odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané

opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej
opravy.

Podľa § 427 ods. 2 CSP, dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom
odvolacom alebo dovolacom súde.

Podľa § 428 CSP, v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Podľa § 429 ods. 1 CSP, dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a
iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.

Podľa § 429 ods. 2 CSP, povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické
vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.