Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 15. február 2017

Súd: Okresný súd Vranov nad Topľou
Spisová značka: 13T/121/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8816010452
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 02. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Anna Monoková

ECLI: ECLI:SK:OSVT:2017:8816010452.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Vranov nad Topľou samosudkyňou Mgr. Annou Monokovou v trestnej veci proti

obžalovanému S. N., J.. X.X.XXXX, Y. G. I. J. Y., G.Á. XXXX/XX pre prečin krádeže podľa § 212 ods. 2
písm. a), ods. 3 písm. b) Trestného zákona na hlavnom pojednávaní konanom dňa 15. februára 2017
takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný S. N., J.. X.X.XXXX I. I. J. Y., Y. G. I. J. Y., G. XXXX/XX, nezamestnaný,

u z n á v a s a z a v i n n é h o, ž e

dňa 17.4.2016 v čase okolo 15.00 hod. vo Vranove nad Topľou, ulici Ondavskej, v areáli Mestského
trhoviska, po príchode ku skladu predajne textilu „TOMMY“, na ktorom na ľavej spodnej časti plášťa
vyhol trapézový plech a cez takto vzniknutý otvor zo skladu predajne povyťahoval a následne odcudzil
8 ks teplákov rôznych farieb a veľkosti a 8 ks bielych tričiek rôznych veľkostí, ktoré sa naložil do vreca,
ktoré našiel pri predajni v kontajneri, čím týmto konaním spoločnosti TOMMY DIADE s.r.o., so sídlom

Čemernianska118/55,VranovnadTopľou,IČO:48223727škodukrádežoupodľaodbornéhovyjadrenia
v sume 198,40 eur, pričom čin spáchal, hoci bol trestným rozkazom Okresného súdu Vranov nad Topľou
sp. zn. 2T/32/2014 zo dňa 27.10.2014, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 12.11.2014 odsúdený pre
prečin krádeže podľa § 212 ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného zákona a pre prečin neoprávneného
používania cudzieho motorového vozidla podľa § 216 ods. 1 Trestného zákona

t e d a

prisvojil si cudziu vec tým, že sa jej zmocnil a čin spáchal vlámaním a spáchal čin, hoci bol za taký čin
v predchádzajúcich dvadsiatich štyroch mesiacoch odsúdený

t ý m s p á ch a l

prečin krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. a), ods. 3 písm. b) Trestného zákona

z a t o m u u k l a d á

podľa § 212 ods. 3 Trestného zákona s použitím § 38 ods. 3 Trestného zákona, § 36 písm. l) Trestného
zákona trest odňatia slobody v trvaní 12 ( dvanásť ) mesiacov nepodmienečne.Podľa 48 ods. 2 písm. b) Trestného zákona ju na výkon trestu odňatia slobody zaraďuje do ústavu na
výkon trestu so stredným stupňom stráženia.

Podľa § 287 ods. 1 Trestného poriadku ukladá mu povinnosť nahradiť poškodenej spoločnosti TOMMY
DIADE s.r.o., so sídlom Čemernianska 118/55, Vranov nad Topľou, IČO: 48 223 727 škodu v sume
198,40 eur.

o d ô v o d n e n i e :

Prokurátor Okresnej prokuratúry Vranov nad Topľou podal na obžalovaného obžalobu pre skutok
uvedený vo výroku tohto rozhodnutia, ktorý po právnej stránke kvalifikoval ako prečin krádeže podľa §

212 ods. 2 písm. a), ods. 3 písm. b) Trestného zákona.

Na pojednávaní vykonanom dňa 15.2.2017 obžalovaný po poučení podľa § 257 Trestného poriadku
urobil vyhlásenie, že je vinný zo spáchania skutku uvedeného v obžalobe.

Súd uznesením podľa § 257 ods. 7 Trestného poriadku vyhlásenie obžalovaného o spáchaní skutku
uvedeného v obžalobe prijal a súčasne v zmysle § 257 ods. 8 Trestného poriadku vyhlásil, že
dokazovanievrozsahupriznanianevykonáavykonálendôkazysúvisiacesvýrokomotresteanáhradou
škody.

Obžalovaný uviedol, že toho času je nezamestnaný, aj keď som pracoval na základe pracovnej zmluvy,
ktorú súdu predložil, podmienky práce, ako aj mzda neboli také aké boli dohodnuté a sľúbené, tak teraz
už nepracuje. Je stále slobodný, má však družku, s ktorou majú už dve maloleté deti, mladšie sa narodilo
v júni 2016. Iné vyživovacie povinnosti nemá. Je evidovaný na úrade práce, no keďže nemá ešte 25
rokov, tak nevznikol mu nárok na žiadne dávky, iba v prípade, že by vykonával aktivačné práce. K trestu

uloženému v trestnom rozkaze uviedol, že tento sa mu zdá prísny a taktiež nesúhlasil s tým, že by ho mal
vykonať v ústave so stredným stupňom stráženia. Bol už vo výkone, no bol som aj amnestovaný. Nikdy
nebol ešte podmienečne odsúdený a preto si myslí, že ak by mu súd v tomto konaní uložil podmienku,
tak by to bolo dostačujúce alebo keby mu bol uložený napr. trest povinnej práce.
V záverečnej reči odsúdený uviedol, že si uvedomuje, že sa dopustil protiprávneho konania, že nie svätý

a že trest mu patrí, ale napriek tomu považuje trest v trvaní jedného roka a so zaradením do stredného
stupňa za prísny, preto žiadal, aby mu súd buď trest zmiernil, alebo ho zaradil do minimálneho stupňa
stráženia, nakoľko potom by mal lepšie podmienky na podmienečné prepustenie. Tiež uviedol, že si je
vedomý toho, že ako mladý sa dopúšťal zlých vecí, ale teraz sa chce polepšiť, chce žiť lepšie, starať sa
o družku, ktorá má aj zdravotné problémy, ako aj zabezpečovať starostlivosť svojim deťom.

Podľa odpisu z registra trestov bol obžalovaný sedemkrát súdne trestaný, pričom ostatné odsúdenie
bolovkonanívedenomnaOkresnomsúdeVranovnadTopľoupodsp.zn.12T/199/2013,kdeboluznaný
rozsudkom Krajského súdu v Prešove sp. zn. 3To/46/2015 vinným z prečinu porušovania domovej
slobody podľa 194 ods. 1 Tr. zák., prečinu krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. a) Tr. zák. a prečinu

poškodzovania cudzej veci podľa § 245 ods. 1 Trestného zákona formou spolupáchateľstva podľa §
20 Tr. zák. ako aj z prečinu krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. a) Tr. zák. v štádiu pokusu podľa §
14 Tr. zák., pričom súd upustil od uloženia súhrnného trestu vzhľadom na odsúdenie Okresného súdu
Vranov nad Topľou sp. zn. 2T/32/2014. V konaní sp. zn. 2T/23/2014 bol obžalovaný uznaný za vinného
z prečinu podľa § 216 ods. 1 Tr. zák. a podľa § 212 ods. 1, ods. 2 písm. a) Tr. zák., bol mu uložený trest

odňatia slobody v trvaní 10 mesiacov nepodmienečne so zaradením so ústavu na výkon trestu odňatia
slobody s minimálnym stupňom stráženia, ktorý trest vykonal dňa 22.8.2015, uložený trest bol ukladaný
ako súhrnný trest za súčasného zrušenia trestu uloženého obžalovaného rozsudkom Okresného súdu
Vranov nad Topľou sp. zn. 0T/21/2014, v ktorom konaní mu bol uložený trestným rozkazom zo dňa
22.4.2014 uložený za prečin podľa § 348 ods. 1 písm. a) Tr. zák. trest odňatia slobody nepodmienečne

na 5 mesiacov v ústave na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

Z výpisov z registra priestupkov súd zasa zistil, že obžalovaný bol za obdobie od júla 2011 priestupkovo
postihnutý celkovo šesťkrát, pričom ostatné dve postihnutia boli za skutok zo dňa 17.9.2015 a to za
dopravnú nehodu, kde bola obžalovanému uložená pokuta a zákaz vedenia motorových vozidiel a zaskutok zo dňa 3.2.2016, kedy sa obžalovaný dopustil priestupku proti občianskemu spolunažívaniu a
bola mu uložená bloková pokuta.

Zo spisu tunajšieho súdu sp. zn. 0T/21/2014 súd zistil, že trestným rozkazom zo dňa 22.4.2014 bol
obžalovaný uznaný za vinného zo spáchania prečinu marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa 348
ods. 1 písm. a) Trestného zákona za čo mu bol uložený trest odňatia slobody v trvaní 5 mesiacov so
zaradením na jeho výkon do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia. Trestný rozkaz
nadobudol právoplatnosť dňa 1.5.2014.

Vo veci vedenej na tunajšom súde pod sp. zn. 2T/32/2014 bol obžalovaný trestným rozkazom zo dňa
27.1.2014 uznaný za vinného z prečinu neoprávneného používania cudzieho motorového vozidla podľa
§ 216 ods. 1 Trestného zákona a pokračovacieho prečinu krádeže podľa § 212 ods. 1, ods. 2 písm.
a) Trestného zákona a bol mu uložený úhrnný a súhrnný trest odňatia slobody v trvaní 10 mesiacov
nepodmienečne a podľa § 48 ods. 4 Trestného zákona bol obžalovaný na jeho výkon zaradený do

ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia. Súčasne bol zrušený výrok
o treste trestného rozkazu Okresného súdu Vranov nad Topľou sp. zn. 0T/21/2014 ako aj všetky ďalšie
rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce.

Ostatné odsúdenie obžalovaného je v konaní tunajšieho súdu sp. zn. 12T/199/2013 a to rozsudkom

Krajského súdu v Prešove sp. zn. 3To/46/2015, ktorým zrušil rozsudok Okresného súdu Vranov nad
Topľou sp. zn. 12T/199/2013 zo dňa 12.11.2014 a uznal obžalovaného vinným z prečinu porušovania
domovej slobody podľa 194 ods. 1 Tr. zák. v jednočinnom súbehu s prečinom krádeže podľa § 212 ods.
2 písm. a) Tr. zák. v štádiu pokusu podľa § 14 ods. 1 Tr. zákona a prečinom poškodzovania cudzej veci
podľa § 245 ods. 1 Trestného zákona formou spolupáchateľstva podľa § 20 Tr. zák. ako aj z prečinu

krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. a) Tr. zák. v štádiu pokusu podľa § 14 Tr. zák.. Podľa § 44 Tr. zák.
súd upustil od uloženia súhrnného trestu vzhľadom na trest uložený obžalovanému trestným rozkazom
Okresného súdu Vranov nad Topľou sp. zn. 2T/32/2014, ktorým mu bol uložený trest odňatia slobody vo
výmere 10 mesiacov, pre výkon ktorého bol zaradený do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom
stráženia, vzhľadom na to, že tento trest považoval za dostatočný

Mesto I. J. Y. vo svojej správe uviedlo, že obžalovaný v meste nezastáva žiadne verejné funkcie.
Na mestskom úrade v evidencii priestupkov vedú záznam o tom, že dňa 27.2.2014 a 17.3.2016 sa
dopustil porušenia VZN č. 70/2005 požívaním alkoholických nápojov na verejnosti, ktoré konanie bolo
riešené mestskou políciou dohovorom. Podľa udania mesta je slobodný a bezdetný a nie je im známe

skutočnosť, či je v pracovnom pomere.

Spoločnosť K. U. N..V..Q.. so sídlom v K. oznámila, že obžalovaný bol v spoločnosti zamestnaný
od 1.5.2016 do 15.5.2016 ako pomocný manipulačný robotník, svoje pracovné povinnosti si plnil k
spokojnosti nadriadených, hrubé porušenie pracovnej disciplíny nemal, k pridelenej práci pristupoval

kladným spôsobom a voči jeho správaniu neboli žiadne výhrady.

Zástupca za poškodenú spoločnosť uplatnil nárok na náhradu škody v sume 198,40 eur, ktorá suma
predstavuje cenu za 8 kusov teplákov po 12,90 eur a 8 kusov tričiek po 11,90 eur, tak ako škoda bola
vyčíslená aj v odbornom vyjadrení vystavenom poškodenou spoločnosťou za tepláky zn. Atlantic rôzne

veľkosti a tričká bielej farby s malým ornamentom.

Pri rozhodovaní o treste súd vychádzal zo základných zásad ukladania trestov uvedených v § 34 Tr.
zák., pričom prihliadol najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, pomer
priťažujúcich a poľahčujúcich okolností a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy.

Pri úvahách aký druh a výmera trestu by spravodlivo zohľadňovali konanie obžalovaného, jeho
zavinenie, následok, pohnútku, osobu, pomery a možnosti jeho nápravy a v neposlednom rade aj
poľahčujúce a priťažujúce okolnosti, vychádzal súd zo zásady, že trest je právnym následkom trestného
činu a teda musí byť úmerný k spáchanému trestnému činu. Trest je jedným z prostriedkov na

dosiahnutie účelu Trestného zákona. Tým je určená aj jeho funkcia v tých smeroch, v ktorých má pôsobiť
zákon na ochranu spoločnosti, jednak pred páchateľom trestného činu, voči ktorému sa prejavuje prvok
represie ( zabránenie v trestnej činnosti ) a prvok individuálnej prevencie ( výchova k riadnemu životu ) a
jednak aj voči ďalším občanom - potenciálnym páchateľom, voči ktorým sa prejavuje prvok generálnejprevencie ( výchovné pôsobenie trestu na ostatných členov spoločnosti ). Trest samozrejme musí
vyjadrovať aj morálne odsúdenie páchateľa.

V rámci úvah o druhu trestu a jeho výmere súd prihliadol aj na pomer a mieru závažnosti poľahčujúcich a
priťažujúcich okolností v zmysle ust. § 38 ods. 2 Tr. zák. U obžalovaného súd vyhodnotil ako poľahčujúcu
okolnosť,žesapriznal kspáchaniutrestnéhočinuatrestnýčinúprimneoľutoval(§36písm.l)Trestného
zákona ), inú poľahčujúcu okolnosť súd nevzhliadol.

Vzhľadom na skutočnosť, že obžalovaný trest uložený mu v konaní vedenom na tunajšom súde pod
sp. zn. 2T/32/2014 uložený vykonal, pričom trest mu bol ukladaný ako mladistvému a súčasne týmto
rozhodnutím bol zrušený výrok o treste uložený mu v konaní sp. zn. 0T/21/2014 a v konaní sp. zn.
12T/199/2013, kde bol rovnako obžalovaný uznaný za vinného ako mladistvý, pričom bolo upustené
od uloženia súhrnného trestu, vzhľadom na zahladzujúce účinky, ktoré nastlali v zmysle ust. § 121
Trestného zákona a u ostatných odsúdení rovnako nastali účinky zahladenie, neboli splnené podmienky

pre pričítanie priťažujúcej okolností podľa § 37 písm. m) Tr. zák, teda že obžalovaný bol už za trestný
čin odsúdený. Taktiež vo vzťahu k odsúdeniu pod sp. zn. 2T/32/2014 nemohol súd prihliadať na toto
ako priťažujúcu okolnosť, nakoľko v zmysle § 38 ods. 1 Tr. zák. na okolnosť, ktorá je zákonným znakom
trestného činu, nemožno prihliadať ako v danom prípade na priťažujúcu okolnosť, ktorá podmieňuje
použitie vyššej trestnej sadzby, keďže obžalovaný bol uznaný za vinného z prečinu krádeže podľa § 212

ods. 3 písm. b) Tr. zák. a predmetné odsúdenie je zákonným znakom skutkovej podstaty spĺňajúcim
podmienku odsúdenia v predchádzajúcich dvadsiatich štyroch mesiacoch.

Takto postupom podľa § 38 ods. 3 Trestného zákona pri prevahe zistených poľahčujúcich upravil hornú
hranicu trestnej sadzby, ktorá pri prečine krádeže podľa § 212 ods. 3 Trestného zákona, z ktorého bol

obžalovaný uznaný za vinného, je v rozpätí 6 mesiacov až 3 roky a postupom podľa ods. 4 uvedeného
paragrafu znížil hornú hranicu o 10 mesiacov ( 1/3 z rozdielu hornej a dolnej hranice, t.j. 36 - 6 mesiacov,
t.j. 30 mesiacov ) a ukladal trest v takto upravenej trestnej sadzbe v rozpätí 6 mesiacov - 26 mesiacov
a jednak vo vzťahu k osobe obžalovaného ako aj vo vzťahu k okolnostiam tejto trestnej veci považoval
za primeraný trest odňatia slobody vo výmere 12 mesiacov.

Súčasne však súd vzhľadom na vyššie uvedené mal súd za to, že nie sú splnené podmienky pre
podmienečný odklad výkonu uloženého trestu odňatia slobody, ale že na zabezpečenie ochrany
spoločnosti a na nápravu obžalovaného je nevyhnutné uloženie nepodmienečného trestu odňatia
slobody, keďže na tohto nepôsobili dostatočne preventívne ani predchádzajúce odsúdenia a v nich

uložené nepodmienečné tresty odňatia slobody, keď skutku v tejto trestnej veci sa obžalovaný dopustil
len osem mesiacov po vykonaní trestu vo veci 2T/32/2014 ( vykonanie trestu 22.8.2015 a skutok
17.4.2016 ) a taktiež ani necelé dva mesiace potom, čo bolo rozsudkom krajského súdu skončené
trestné stíhanie vo veci 12T/199/2013, aj keď súd rozhodol o upustení od uloženia súhrnného trestu.
Súd pozitívne vníma prehlásenia obžalovaného o snahe polepšiť sa a viesť riadny život, zabezpečovať

starostlivosť svojim maloletým deťom, no na druhej strane musí brať do úvahy vyššie uvedené ohľadom
predchádzajúcich odsúdení, výkonu trestu a opätovného protiprávneho konania, či priestupkového
konania, preto ak by boli prehlásenia obžalovaného vážne myslené, mal takúto možnosť už po vykonaní
trestu v auguste 2015, no napriek tomu sa už v septembri 2015 dopustil priestupku na úseku cestnej
dopravy, vo februári 2016 priestupku proti občianskemu spolunažívaniu a taktiež bol riešený dohovorom

aj za porušenie VZN mesta v marci 2016.

Obžalovaný bol v predchádzajúcich desiatich rokoch pred spáchaním trestného činu vo výkone trestu
odňatia slobody, ktorý mu bol uložený za úmyselný trestný čin, preto ho súd v zmysle § 48 ods. 2 písm.
b) Trestného zákona zaradil na výkon trestu do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.

Súd nemohol brať do úvahy námietky obžalovaného v súvislosti so zaradením do ústavu na výkon trestu.

Trestný zákon v ust. § 48 ods. 4 pozná možnosť zaradenia do iného ústavu na výkon trestu odňatia
slobody, než do ktorého má byť odsúdený podľa ods. 2 zaradený, no súčasne vyžaduje splnenie ďalších

podmienok a to ak súd má za to, že so zreteľom na závažnosť trestného činu a mieru narušenia
páchateľa za to, že v ústave na výkon trestu iného stupňa stráženia bude jeho náprava lepšie zaručená.
Takto môže do ústavu na výkon trestu minimálneho stupňa stráženia zaradiť páchateľa aj vtedy, ak bol
v posledných desiatich rokoch pred spáchaním trestného činu vo výkone trestu za úmyselný prečin.V danom prípade však súd splnenie podmienok pre takéto rozhodnutie nevzhliadol a to najmä vzhľadom
na vyššie uvedené ohľadom skorších odsúdení obžalovaného, ale aj berúc do úvahy, že už pri

zaraďovaní páchateľa do ústavu na výkon trestu odňatia slobody vo veci 2T/32/2014 súd obžalovaného
zaradil do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia postupom podľa
uvedeného ustanovenia § 48 ods. 4 Tr. zák. a obžalovaný sa po prepustení z výkonu tohto trestu dopustil
skutku v tomto konaní.

Keďže boli splnené podmienky pre rozhodnutie súdu podľa § 287 ods. 1 Trestného poriadku, súd
zaviazal obžalovaného aj na náhradu spôsobenej škody poškodenej spoločnosti.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho oznámenia na Okresnom súde
Vranov nad Topľou. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok
doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku.

Rozsudok môže odvolaním napadnúť prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku, obžalovaný
pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka, okrem výroku o vine v rozsahu, v ktorom súd prijal
jeho vyhlásenie, že je vinný alebo vyhlásenie, že nepopiera spáchanie skutku uvedeného v obžalobe,
poškodený pre nesprávnosť výroku o náhrade škody, zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o
zhabaní veci. Osoba oprávnená podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môže ho napadnúť

aj preto, že taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo
rozsudku, ak toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba. Po vyhlásení
rozsudku sa môže oprávnená osoba odvolania výslovne vzdať.