Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 23. júl 2018

Súd: Okresný súd Stará Ľubovňa
Spisová značka: 3Er/359/2010

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8510203922
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 07. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Oľga Bitalová
ECLI: ECLI:SK:OSSL:2018:8510203922.3

Uznesenie

Okresný súd Stará Ľubovňa v exekučnej veci oprávneného: Slovenská konsolidačná, a.s., Cintorínska
21, 814 99 Bratislava, IČO: 35 776 005 proti povinnému: Q. S., nar. X.X.XXXX, bytom Q. XXX, XXX XX
Q. v konaní o vymoženie sumy 528,47 eur takto

r o z h o d o l :

I. Súd exekúciu z a s t a v u j e.

II. Žiaden z účastníkov n e m á p r á v o na náhradu trov konania.

III. Súd p r i z n á v a trovy exekúcie súdnemu exekútorovi Mgr. MVDr. Pavlovi Kovaľovi, Exekútorský
úrad Bardejov, Radničné námestie 15, 085 01 Bardejov vo výške 43,13 eur a u k l a d á oprávnenému,
aby tieto trovy uhradil súdnemu exekútorovi v lehote 15 dní od právoplatnosti tohto uznesenia.

o d ô v o d n e n i e :

1. Dňa 9. 9. 2010 bola tunajšiemu súdu doručená žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie, a to na základe návrhu pôvodného oprávneného na vykonanie exekúcie zo dňa
2. 9. 2010 a exekučného titulu - platobného výmeru Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou,
č. k. PV 701/01032/2010 zo dňa 15.3.2010. Pôvodný oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie
domáhal proti povinnému vymoženia 528,47 eur s príslušenstvom a trov exekúcie.

2. Súd vydal súdnemu exekútorovi Mgr. MVDr. Pavlovi Kovaľovi, Exekútorský úrad Bardejov, Radničné
námestie 15, 085 01 Bardejov, dňa 13. 9. 2010 poverenie pod číslom 5710 * 019471. Uznesením č. k.
3Er/359/2010-13 zo dňa 17.7.2013 súd pripustil zmenu účastníka konania na strane oprávneného tak,
že do konania na miesto pôvodného oprávneného vstúpila spoločnosť Slovenská konsolidačná, a.s.,
Cintorínska 21, 814 99 Bratislava, IČO: 35 776 005.

3. Dňa 2.2.2018 bol súdu doručený podnet súdneho exekútora na zastavenie exekúcie. V tomto podnete
súdny exekútor žiadal, aby tunajší súd v zmysle § 57 ods. 1 písm. h) zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych
exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení
neskorších predpisov (ďalej len "Exekučný poriadok") zastavil exekúciu. Dôvodom mala byť skutočnosť,
že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, keďže súdny exekútor vykonaným šetrením
nezistil žiaden zexekvovateľný majetok vo vlastníctve povinného. Súdny exekútor zároveň v podnete

na zastavenie exekúcie uviedol, že si trovy exekúcie uplatňuje vo výške 49,15 eur. Súdny exekútor tiež
predložil spisový materiál sp. zn. EX 1166/10 za účelom preverenia zisťovania nemajetnosti povinného.

4. Súd následne zaslal podnet súdneho exekútora na vyjadrenie oprávnenému. Vo vyjadrení doručenom
dňa 26.2.2018 oprávnený vyjadril nesúhlas s podnetom súdneho exekútora na zastavenie exekučného
konania podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku, pretože naďalej trvá na vymáhaní pohľadávky.

Poukázal na to, že u osoby povinného sa dá predpokladať, že nadobudne určitý majetok alebo bude
poberať príjem, dôchodok, či niektorú z foriem sociálnych dávok.5. Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku, exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.

6. Podľa § 243h ods. 1 zákona NR SR č. 233/1995 Z. z. a súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
(Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších právnych predpisov
(ďalej len ,,EP“), ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred
1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017. Pravidlá pre prideľovanie
vecí exekútorom podľa § 55 ods. 4 a 5 sa použijú len s ohľadom na veci pridelené podľa predpisov

účinných po 1. apríli 2017.

7. Podľa § 57 ods. 1 písm. h) EP v znení účinnom do 31. 3. 2017, exekúciu súd zastaví, ak majetok
povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.

8. Súd mal z ex. spisu sp. zn. EX 1166/10 za preukázané, že súdny exekútor v rámci výkonu

exekúcie úkonmi exekučnej činnosti zisťoval prijímové a majetkové pomery povinného. Súdny exekútor
vykonal viacnásobne zisťovanie prostredníctvom písomného dopytu na Sociálnu poisťovňu a Okresný
dopravný inšpektorát. Ďalej súdny exekútor zisťoval majetok povinného opätovne prostredníctvom
elektronickej lustrácie v Sociálnej poisťovni a prostredníctvom elektronickej lustrácie v rámci webového
sídla www.katasterportal.sk. Zistil, že povinný nie je vlastníkom žiadneho nehnuteľného majetku na

území SR, nie je vlastníkom ani držiteľom motorového vozidla a nemá vedené účty v žiadnej z
preverovaných bánk.

9. Súd pri rozhodovaní o zastavení exekúcie vychádzal jednak zo zistení súdneho exekútora, ako aj
z výsledkov vlastného dokazovania existencie dôvodov tvrdených súdnym exekútorom. Súd zisťoval

majetkové pomery povinného z jemu dostupných lustrácii. Lustráciou v Katastri nehnuteľností s
výsledkom ,,negatívne“ súd nezistil, či povinný je vlastníkom nejakej nehnuteľnosti v rámci celého
územia SR a lustráciou v Sociálnej poisťovni súd zistil, že povinný nie je zamestnaný, nepoberá
nemocenské dávky ani podporu v nezamestnanosti. Súčinnosťou s Okresným riaditeľstvom PZ v Starej
Ľubovni súd zistil, že povinný nie je držiteľom ani vlastníkom žiadneho motorového vozidla. Šetrením

u Generálneho riaditeľstva Zboru väzenskej a justičnej stráže sa súdu nepodarilo zistiť evidovanie
povinného vo výkone väzby alebo vo výkone trestu odňatia slobody v príslušných ústavoch na výkon
väzby a výkon trestu odňatia slobody na území Slovenskej republiky, kde by mohol byť zaradený na
pracovnú činnosť a poberať pracovnú odmenu.

10. Vzhľadom na podnet súdneho exekútora, vyššie uvedené skutočnosti a citované zákonné
ustanovenia súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia a exekúciu zastavil, a
to aj napriek nesúhlasu oprávneného so zastavením exekúcie. Súd mal z exekútorského spisu sp. zn.
EX 1166/10, ako aj z vlastného dokazovania preukázanú nemajetnosť povinného zistenú súdnym
exekútorom. Úkonmi exekučnej činnosti súdny exekútor ako jediná štátom poverená a splnomocnená

osoba v exekučnom konaní prešetril osobné, prijímové a majetkové pomery povinného a zistil
nemajetnosť povinného. Súd mal z listín založených v exekútorskom spise objektívne preukázanú
nemajetnosť povinného, ktorá pretrváva po dlhšiu dobu a nie je žiaden predpoklad, že by sa uvedený
stav zmenil. Prípadné úvahy o možnom budúcom zlepšení majetkových pomerov povinného, a to aj
vzhľadom na výšku vymáhanej pohľadávky a doterajšiu dĺžku exekučného konania, by nemali reálne

opodstatnenie a právnu relevanciu, keďže podľa názoru súdu ďalšie pokračovanie v exekúcii by bolo
neúčelné a v rozpore so zásadou hospodárnosti konania. Exekučný poriadok ani nedáva podklad pre
právny záver o povinnosti súdneho exekútora počas nešpecifikovaného obdobia vyčkávať na prípadné
zlepšenie majetkových pomerov povinného. Súd pri rozhodovaní vzal do úvahy aj dispozičný princíp,
ktorýmjeovládanéexekučnékonanie.Dispozícianávrhomvexekučnomkonanívšakniejebezhraničná,

najmä vo vzťahu k povinnosti exekučného súdu zastaviť exekúciu v každom štádiu konania, a to aj bez
návrhu z úradnej povinnosti, pokiaľ vzhliadne jeden zo zákonných dôvodov uvedených v § 57 ods. 1
Exekučného poriadku, eventuálne § 57 ods. 2 Exekučného poriadku pre zastavenie exekúcie.

11. Súd pritom podotýka, že pre rozhodovanie o zastavení exekúcie pre nemajetnosť povinného

podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku je určujúci stav a majetkové pomery povinného ku
dňu rozhodovania, resp. vydania rozhodnutia. Nie je preto možné vziať do úvahy eventuálnu zmenu
majetkových pomerov povinného v budúcnosti. Uvedená skutočnosť by bola významná iba z toho
hľadiska, že oprávnený v budúcnosti môže podať nový návrh na vykonanie exekúcie v prípade, žepovinný nadobudne majetok, z ktorého je možné vymáhanú pohľadávku, resp. jej zvyšok, uspokojiť,
lebo zastavenie exekúcie z dôvodu nedostatku majetku povinného netvorí prekážku rozhodnutej veci.
Majetkové pomery povinného sa zisťujú v čase vedenia exekúcie a nie do budúcnosti, pretože takýto

spôsobzisťovaniamajetkuaniniejemožný.Aktedamalsúdpreukázanýnedostatokmajetkupovinného,
exekúciu zastavil.

12. O trovách exekučného konania súd rozhodol analogicky podľa § 256 Civilného sporového poriadku
tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

13. O trovách exekúcie súd rozhodol v súlade s § 203 ods. 2 EP v znení účinnom do 31. 3. 2017 a
§ 14, 22 vyhl. MS SR č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov tak, že priznal
exekútorovi trovy exekúcie vo výške 43,13 eur a zaviazal oprávneného, aby ich uhradil exekútorovi v
lehote 15 dní od právoplatnosti tohto uznesenia.

Tieto trovy pozostávajú z:
1/ § 14 cit. vyhl.
- minimálna odmena 33,19 eur

2/ § 22 cit. vyhl. - náhrada hotových výdavkov

- poštovné 1,60 eur
- náklady za služby el. komunikácií (banky, register obyvateľov) 1,15 eur

3/ 20% DPH 7,19 eur
Trovy exekúcie celkom: 43,13 eur

14. Súdny exekútor si v časti náhrady hotových výdavkov uplatnil odmenu za náklady na kancelárske
potreby vo výške 3,32 eur. Otázku náhrady hotových výdavkov, konkrétne náhrady za kancelársky
materiál rieši stanovisko Ústavného súdu SR I. ÚS 157/08-16 z 29. apríla 2008, kde je vyslovený

názor, že „bežný režijný kancelársky materiál“ nie je výdavok hodný samostatného zreteľa medzi ktoré
zákon demonštratívne zaraďuje cestovné, poštovné a telekomunikačné výdavky, či znalecké náhrady a
poplatky.Zuvedenéhopohľadubežnýkancelársky materiál,akými by mohli byť aj iné veci prirodzene
potrebné pri vedení exekučnej administratívy, napr. perá, ceruzky, sponky, obalové prostriedky
atď., sú síce výdavkami, avšak sa predpokladá, že náklady na ich obstaranie sú kryté práve výškou

odmeny za výkon exekučnej činnosti najmä v paušálnej sume náhrad pri výkone jednotlivých úkonov
exekučnej činnosti. Bežné náklady kancelárskych vecí preto ani zákonodarca nezaradil do výpočtu
náhrad hotových výdavkov. Takými by sa mohli stať za predpokladu, že by dosiahli úroveň práve
nie bežných a pritom nie nezanedbateľných, jasne identifikovateľných výdavkov nevyhnutných a
teda aj účelových pri výkone konkrétnej exekučnej činnosti, alebo jej úkonov. Súd súdnemu exekútorovi

preto nepriznal odmenu za kancelárske potreby vo výške 3,32 eur.

15. Súd nepriznal súdnemu exekútorovi nevyhnutné náhrady trov za činnosť, ktorú musí súdny exekútor
vykonať po zastavení exekúcie, a to za zaslanie vyúčtovania oprávnenému a povinnému, z dôvodu,
že tieto vzniknú až v budúcnosti a ich vynaloženie nie je možné preskúmať. Súd môže priznať iba

náhradu trov, ktorú má preukázanú v čase vydania rozhodnutia alebo náhradu, ktorá bez akýchkoľvek
pochybností musí súdnemu exekútorovi vzniknúť a reálne aj vznikne. Nie je možné preskúmať, či súdny
exekútor bude zasielať zásielky na doručenku alebo obyčajnou poštou. Súd preto priznal poverenému
súdnemu exekútorovi iba náhradu poštovného, ktorú mal v čase rozhodovania z exekučného spisu za
preukázanú.

Poučenie:

Proti tomu uzneseniu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní od
doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje.V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody),
čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).