Uznesenie Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 21. jún 2017

Súd: Okresný súd Humenné
Spisová značka: 6Er/130/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8317203036
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 06. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Kurucová
ECLI: ECLI:SK:OSHE:2017:8317203036.1

Uznesenie

Okresný súd Humenné v exekučnej veci oprávneného POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom v Bratislave,
Pribinova 25, IČO: 35 807 598, zastúpeného Advocate, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Pribinova 25, IČO:
36 865 141, proti povinnému P. D., L.. XX.XX.XXXX, J. J. XXX, o vymoženie 57,79 eur s prísl., vedenej
súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým, PhD., takto

r o z h o d o l :

I. Súdny exekútor JUDr. Rudolf Krutý, PhD. nie je vylúčený z vykonávania exekúcie vedenej proti

povinnému na jeho exekútorskom úrade pod sp. zn. EX 23815/16.

II. Súd žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamieta.

o d ô v o d n e n i e :

1. Dňa 13.03.2017 bola na tunajší súd doručená žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie, a to na základe návrhu na vykonanie exekúcie zo dňa 20.12.2016 a exekučného

titulu, ktorým je rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného pri Asociácii pre
arbitráž, so sídlom Rusovská cesta 15, Bratislava, IČO: 45 744 971, zo dňa 01.04.2016 sp. zn.
SRSAspA 05469/15.

2. V žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie doručenej súdu dňa 13.03.2017 súdny
exekútor okrem iného uviedol, že: ,,Oznámenie, splnenie povinnosti podľa § 30 Exekučného poriadku.

Ústavný súd Slovenskej republiky rozhodol dňa 13.04.2011 nálezom pod sp. zn.: III ÚS 322/2010
v prípade individuálnej sťažnosti fyzickej osoby v konaní o konkrétnej kontrole ústavnosti, čo malo
vplyv na postavenie účastníkov exekučného konania vedeného pred Okresným súdom Žiar nad
Hronom pod sp.zn.: 5Er 934/2008. Rozhodnutie ústavného súdu zasiahlo aj do môjho právneho
postavenia ako strany exekučného konania a to na tom argumentačnom základe, že ústavný súd
zaradil do odôvodnenia označeného nálezu nad rámec predmetu konania vedeného podľa čl. 127

ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky aj všeobecnú konštatáciu o vylúčení súdneho exekútora z výkonu
exekúcie pre pomer k oprávnenému, ktorý bol jeho bývalým zamestnávateľom. Pretože som bol
pred začiatkom výkonu exekučnej činnosti rádovým zamestnancom spoločnosti POHOTOVOSŤ, s.r.o.
musím reagovať na označený nález ústavného súdu a to nie len z dôvodu môjho záujmu na splnení
povinnosti ustanovenej § 30 ods. 3 Exekučného poriadku, ale aj z toho dôvodu, že tento nález a
na neho nadväzujúce postupy a rozhodnutia ústavne neakceptovateľným spôsobom zasahujú do

mojich základných práv. Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 13.04.2011 sp. zn.: III
ÚS 322/2010 je individuálnym normatívnym právnym aktom, ktorého pôsobnosť je limitovaná, pričom
jej hranice sú určené konaním, ktoré je vedené pred Okresným súdom Žiar nad Hronom pod sp.zn.:
5Er 934/2008. Akékoľvek závery ústavného súdu poňaté do obsahu vyššie citovaného rozhodnutia
nemajú všeobecnú platnosť a zaväzujú len účastníkov konania v okolnostiach prípadu porušovateľa.
To je charakteristická črta konkrétnej kontroly ústavnosti vykonávanej podľa čl. 127 ods. 1 Ústavy

Slovenskej republiky vyjadrená mimo iné aj v obsahu ust. § 56 ods. 6 zákona č. 28/1993 Z.z. Všeobecné
súdy nie sú viazané označeným rozhodnutím ústavného súdu a pri svojej judiciálnej činnosti musíreflektovať ústavnú normu obsiahnutú v čl. 144 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky. Vyššie označené
rozhodnutie ústavného súdu bolo vydané v konaní, ktoré svojim charakterom opomínalo dôsledne
aplikovať zásady spravodlivého súdneho procesu, najmä zásadu ,,rovností zbraní“ a preto takéto

rozhodnutie nie je legitímnym aktom aplikácie súdnej moci, v právnom štáte neobstojí a jeho právne
účinky, ktoré vyvoláva, musia byť negované do času, kým nedôjde k náprave poručených základných
práv,medziinýmajmôjhoprávanaspravodlivésúdnehokonanie(vnímanéhocezjudikatúruEurópskeho
súdu pre ľudské práva vo vzťahu k čl. 6 ods. 1 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a
základných slobôd), práva na pokojné užívanie majetku (vo vzťahu k čl. 1 Protokolu č.1 Európskeho

dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd) a práva nebyť diskriminovaný (vo vzťahu
k čl. 14 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd). Proti označenému
rozhodnutiu, keďže ústavne a medzinárodnoprávne neakceptovateľným spôsobom zasiahlo do mojich
základných práv, som bol nútený podať v zmysle článku 34 Európskeho dohovoru o ľudských právach
a článkov 45 a 47 Rokovacieho poriadku Európskemu súdu pre ľudské práva individuálnu sťažnosť.
Postupy a rozhodnutia všeobecných súdov sledujúce názor, ktorého argumentačný základ nie je právne

udržateľný, sú základom pre posudzovanie hmotnej náhrady pri vyvodzovaní zodpovednosti za škodu
spôsobenú pri výkone verejnej moci. Vzhľadom na to, že podľa môjho názoru súdny exekútor o svojom
vylúčení nerozhoduje a ani svoje vylúčenie nemôže navrhovať, ale len v zmysle § 30 EP je povinný
oznámiť skutočnosti na základe ktorých by potenciálne mohol byť vylúčený z vykonávania exekúcie
nechávam plne na rozhodnutí Okresného súdu či ma z vykonávania exekúcie vylúči alebo nie a či ma

v predmetnom exekučnom konaní poverí vykonávaním exekúcie alebo nie.“

3. Podľa § 243h ods. 1 veta prvá Exekučného poriadku, ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje
inak,exekučnékonaniazačatépred1.aprílom2017sadokončiapodľapredpisovúčinnýchdo31.marca
2017.

4. Podľa ust. § 30 ods. 3 zák. č. 233/1995 Z.z o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný
poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len ,,Exekučný poriadok“), len čo sa exekútor
dozvie o skutočnostiach, pre ktoré je vylúčený, oznámi to bezodkladne súdu. Do rozhodnutia podľa
odseku 7 môže exekútor v konaní robiť len také úkony, ktoré nepripúšťajú odklad.

5. Podľa ust. § 30 ods. 7, 9, 10, 11 Exekučného poriadku, exekútor predloží vec na rozhodnutie súdu
o námietke bez zbytočného odkladu. O tom, či je exekútor vylúčený, rozhodne súd do desiatich dní od
predloženia veci. Rozhodnutie o tom, či je exekútor vylúčený, sa doručí oprávnenému, povinnému a
exekútorovi. Proti rozhodnutiu súdu podľa odseku 7 nie je prípustný opravný prostriedok. Ak súd vylúči

exekútora z vykonávania exekúcie, v exekúcii pokračuje ten exekútor, ktorého navrhne oprávnený a
ktorého vykonaním tejto exekúcie poverí súd.

6. Vzhľadom k vyššie uvedenému oznámeniu súdneho exekútora o splnení si povinnosti podľa ust. § 30
ods. 3 Exekučného poriadku súd rozhodol tak, ako je uvedené v prvej výrokovej vete tohto rozhodnutia,

pretože podľa názoru súdu skutočnosť, že súdny exekútor bol v minulosti zamestnancom účastníka
konania, v tomto prípade oprávneného - spoločnosti POHOTOVOSŤ, s.r.o., nezakladá sama o sebe
pomer k účastníkovi, ktorý by mal za následok pochybnosti o jeho nezaujatosti (porovnaj SJ 34/2000).

7. Ďalej sa súd zaoberal samotnou žiadosťou súdneho exekútora podľa § 44 ods. 2 Exekučného

poriadku. Oprávnený predložil súdu Zmluvu o úvere č. 803104066 zo dňa 09.04.2013 uzavretú
medzi oprávneným a povinným ako aj Rozhodcovskú zmluvu, ktorá bola medzi účastníkmi konania
uzavretá toho istého dňa. Z predloženej Zmluvy o úvere vyplýva, že oprávnený poskytol povinnému
úver vo výške 350 eur, ktorý povinný sa zaviazal vrátiť oprávnenému túto sumu zvýšenú o príslušný
poplatok vo výške 322 eur, úver sa zaviazal splatiť do 09.05.2014, pričom celkovo zaplatiť sumu 672

€. Súd posúdil predmetný právny vzťah ako spotrebiteľský s ohľadom na predmet činnosti dodávateľa
ako aj vzhľadom k tomu, že je súdu z jeho rozhodovacej činnosti známe, že oprávnený vystupuje
v obdobných prípadoch opätovne. S ohľadom na povahu strán zmluvy je zrejmé, že oprávnený pri
uzatváraní zmluvy o úvere konal v rámci svojej podnikateľskej činnosti a zmluvu uzatvoril s povinným ako
fyzickou osobou nepodnikateľom. Na základe uvedeného je na predmetný právny vzťah nutné aplikovať

príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka a zák. č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch.

8. V čl. II - Predmet zmluvy Rozhodcovskej zmluvy sa uvádza, že všetky spory, ktoré vzniknú
z tejto zmluvy o úvere č. 803104066 uzatvorenej dňa 09.04.2013, vrátane sporov o jej platnosť,výklad alebo zrušenie, ako aj spory, ktoré vzniknú z dohody o vyplnení zmeniek zabezpečujúcej
túto úverovú zmluvu a uplatnenia práv a z takto vyplnenej zmenky, vrátane sporov o jej platnosť,
výklad alebo zrušenie, budú riešené: a) pred Stálym rozhodcovským súdom, ak žalujúca zmluvná

strana podá žalobu na Stálom rozhodcovskom súde; rozhodcovské konanie má byť vedené podľa
vnútorných predpisov rozhodcovského sud, a to jedným rozhodcom ustanoveným podľa vnútorných
predpisov rozhodcovského súdu, pričom účastník rozhodcovského konania môže do 15 kalendárnych
dní od doručenia rozhodcovského rozsudku podať Stálemu rozhodcovskému súdu žiadosť o
preskúmanie rozhodcovského rozsudku, rozhodcovský rozsudok preskúma iný rozhodca ustanovený

podľa vnútorných predpisom Stáleho rozhodcovského súdu; b) pred príslušným súdom Slovenskej
republiky, ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na súde. Zmluvné strany sa ďalej dohodli, že pokiaľ
ktorákoľvek zo zmluvných strán podá žalobu o rozhodnutie akéhokoľvek sporu, ktorý vznikne z právnych
vzťahov uvedených v bode 1 tohto článku zmluvy vrátane sporu o platnosť, výklad alebo zrušenie
zmluvy o úvere na všeobecnom súde, považuje sa táto skutočnosť za rozväzovaciu podmienku tejto
rozhodcovskej zmluvy; ustanovenie tejto vety sa nepoužije v prípade, ak pred podaním žaloby na

všeobecnom súde bola podaná žaloba na rozhodcovský súd vo veci, v ktorej je touto rozhodcovskou
zmluvou v súlade s vnútornými predpismi Stáleho rozhodcovského súdu založená právomoc Stáleho
rozhodcovského súdu.

9. Podľa § 44 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene

a doplnení ďalších zákonov (Exekučný poriadok) prvá, druhá a tretia veta, súd preskúma žiadosť o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí
rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo
exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal
exekúciu, táto lehota neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d) a § 39 ods. 4. Ak súd

zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.

10. Podľa § 41 ods. 2 písm. d) Exekučného poriadku možno vykonať exekúciu aj na podklade
vykonateľnýchrozhodnutírozhodcovskýchsúdovarozhodcovskýchkomisiíazmierovnimischválených.

11. Podľa § 4 ods. 1 - 3 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní, rozhodcovská zmluva môže
mať formu osobitnej zmluvy alebo formu rozhodcovskej doložky k zmluve. Rozhodcovská zmluva musí
mať písomnú formu, inak je neplatná. Písomná forma rozhodcovskej zmluvy je zachovaná aj vtedy, ak
je rozhodcovská zmluva obsiahnutá vo vzájomnej písomnej komunikácii strán alebo ak bola uzatvorená

elektronickými prostriedkami, ktoré umožňujú zachytenie obsahu právneho úkonu a osoby, ktorá právny
úkon urobila.

12. Podľa § 4 ods. 6 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní, nedodržanie písomnej formy
rozhodcovskej zmluvy možno nahradiť vyhlásením zmluvných strán do zápisnice pred rozhodcom o

podrobení sa právomoci rozhodcovského súdu. Obsahom zápisnice je rozhodcovská zmluva podľa § 3.

13. Podľa § 25 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách
pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov právne vzťahy, ktoré vznikli pred 11. júnom
2010 na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, sa spravujú podľa doterajších predpisov, ak tento

zákon v odseku 2 neustanovuje inak.

14. Podľa § 25 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách
pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov ustanovenia § 10 ods. 2 a 3, § 12, 14,
17 ods. 1 a 2, a § 18 sa od 11. júna 2010 použijú aj na právne vzťahy vzniknuté na základe zmluvy o

spotrebiteľskom úvere, ktorá bola uzavretá pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona na dobu neurčitú
apodľaktorejsaponadobudnutíúčinnostitohtozákonaposkytujealebomôžeposkytovaťspotrebiteľský
úver.

15. Podľa § 2 písm. a/ a b/ zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch sa na účely tohto zákona

sa rozumie spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o
spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky, úveru alebo v inej právnej forme; zmluvou o
spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úvera spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so
spotrebiteľským úverom.

16. Podľa § 52 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka Spotrebiteľskou zmluvou je každá
zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

17. Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky
iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to

na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých
obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

18. Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka Spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia,
ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú

hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne
a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

19. Podľa § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka, za neprijateľné podmienky uvedené
v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré vyžadujú v rámci dojednanej

rozhodcovskejdoložkyodspotrebiteľa,abysporysdodávateľomriešilvýlučnevrozhodcovskomkonaní.

20. Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.

21. Podľa § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou
sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred
vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.

22. Podľa čl. 6 ods. 1 Smernice Rady 93/13/EHS o nekalých podmienkach spotrebiteľských zmluvách

(ďalej len Smernica Rady 93/13/EHS) Členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v
zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho
práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa, a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre
strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok.

23. Príloha Smernice Rady 93/13/EHS obsahuje indikatívny a nevyčerpávajúci zoznam podmienok,
ktorésamôžupovažovaťzanekalé.Medzinepatrízmysleods.1písm.q)ajneposkytnutiespotrebiteľovi
právo alebo bránenie mu v uplatňovaní práva podať žalobu alebo podať akýkoľvek iný opravný
prostriedok, najmä vyžadovať od spotrebiteľa, aby riešil spory neupravené právnymi ustanoveniami
výhradne arbitrážou, nevhodne obmedzovať prístup k dôkazom alebo ukladať mu povinnosť dôkazného

bremena, ktoré by podľa práva, ktorým sa riadi zmluvný vzťah malo spočívať na inej zmluvnej strane.

24. Použitie ustanovení smernice sa opiera o nepriamy účinok práva EÚ na právne poriadky členských
štátov, ktorý spočíva v povinnosti konformného výkladu. Nejde teda o priame dosiahnutie výsledku
riadnym implementovaním smernice, ale o nepriame dosiahnutie výsledku stanoveného smernicou jej

výkladom prostredníctvom rozhodnutia vnútroštátneho súdu.

25. Podľa rozsudku Súdneho dvora (ES) vo veci C-240/98 zo dňa 27.6.2000 Oceáno Grupo Editorial
SA c/a Roció Murciano Quintero, cieľ článku 6 smernice (93/13/ES), ktorý od členských štátov vyžaduje
stanoviť, že nekalé podmienky nie sú pre spotrebiteľa zaväzujúce, by sa nedosiahol, keby bol spotrebiteľ

sám povinný vystúpiť proti nekalej povahe takých podmienok, t.j. na základe uvedeného rozsudku má
vnútroštátnysúdoprávneniezhodnotiťzúradnejpovinnostinekalosťpodmienkyvspotrebiteľskejzmluve
za účelom dosiahnutia všeobecného efektu súdneho rozhodnutia.

26. Podľa rozsudku Súdneho dvora (ES) vo veci C-168/05 zo dňa 26.10.2006 Elisa María Mostaza

Claro c/a Centro Móvil Milenium SL bod 38, povaha a význam verejného záujmu, z ktorého vychádza
ochrana, ktorú smernica zaisťuje spotrebiteľom, okrem toho odôvodňuje to, že vnútroštátny súd má
posudzovať ex offo nekalú povahu zmluvnej podmienky, a tým vyrovnávať nerovnováhu, ktorá existuje
medzi spotrebiteľom a predajcom alebo dodávateľom.27. Podľa rozsudku Súdneho dvora (ES) vo veci C-40/08 zo dňa 6.10.2009 Asturcom
Telecomunicaciones SL c/a Cristine Rodríguezovej Nogueirovej smernica 93/13 o nekalých

podmienkach v spotrebiteľských zmluvách sa má vykladať v tom zmysle, že vnútroštátny súd, ktorý
rozhoduje o návrhu na výkon právoplatného rozhodcovského rozsudku, ktorý bol vydaný bez účasti
spotrebiteľa, musí hneď, ako sa oboznámi s právnymi a so skutkovými okolnosťami potrebnými na
tento účel, preskúmať ex offo nekalú povahu rozhodcovskej doložky uvedenej v zmluve uzavretej medzi
podnikateľom a spotrebiteľom v rozsahu, v akom podľa vnútroštátnych procesných pravidiel môže

takéto posúdenie vykonať v rámci obdobných opravných prostriedkov vnútroštátnej povahy. Ak je to tak,
prináleží vnútroštátnemu súdu vyvodiť všetky dôsledky, ktoré z toho podľa daného vnútroštátneho práva
vyplývajú, s cieľom zabezpečiť, aby spotrebiteľ nebol uvedenou doložkou viazaný.

28. Podľa rozsudku Súdneho dvora (ES) vo veci C-243/08 zo dňa 4.6.2009 Pannon GSM Zrt. c/
a Erzsébet Sustikné Györfi článok 6 ods. 1 smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých

podmienkach v spotrebiteľských zmluvách sa má vykladať v tom zmysle, že nekalá zmluvná podmienka
nezaväzuje spotrebiteľa a že v tejto súvislosti nie je potrebné, aby spotrebiteľ túto podmienku vopred
úspešne napadol. Vnútroštátny súd je povinný preskúmať ex offo nekalý charakter zmluvnej podmienky,
len čo má k dispozícii právne a skutkové okolnosti potrebné na tento účel. Ak považuje takúto podmienku
za nekalú, zdrží sa jej uplatnenia s výnimkou prípadu, keď spotrebiteľ proti tomu namieta. Vnútroštátny

súd má túto povinnosť tiež vtedy, ak preveruje svoju miestnu príslušnosť. Vnútroštátnemu súdu
prislúcha určiť, či zmluvná podmienka, ako je tá, ktorá je predmetom sporu vo veci samej, spĺňa
kritériá požadované na to, aby ju bolo možné kvalifikovať v zmysle článku 3 ods. 1 smernice 93/13
ako nekalú. V tejto súvislosti musí vnútroštátny súd zohľadniť skutočnosť, že podmienka obsiahnutá v
zmluve uzatvorenej medzi spotrebiteľom a predajcom alebo dodávateľom, ktorá bola do nej vložená bez

osobitného vyjednávania a ktorá priznáva výlučnú právomoc súdu, v ktorého obvode sa nachádza sídlo
predajcu alebo dodávateľa, môže byť považovaná za nekalú.

29. Možnosť súdu skúmať ex offo nekalú povahu podmienky vyplýva aj z rozsudku Súdneho dvora (ES)
vo veci C-473/00 zo dňa 21.11.2002 Cofidis SA c/a Jean-Louis Fredout.

30. Zo Zmluvy vyplýva, že predmetný zmluvný vzťah je vzťahom spotrebiteľským, keďže právny
predchodca oprávneného pri uzatváraní tejto Zmluvy konal v rámci predmetu svojej podnikateľskej
činnosti a uzavrel predmetnú Zmluvu s povinným, ktorý je fyzickou osobou - nepodnikateľom. Ide
o typovú spotrebiteľskú zmluvu, na základe ktorej bol medzi oprávneným a povinným založený

spotrebiteľský vzťah. Rozhodcovská zmluva, ktorú predkladal oprávnený povinnému, bola uzatvorená
vo formulárovej podobe bez možnosti zmeniť jej obsah, pričom z činnosti súdu je známe, že takáto
zmluva bola predložená zmluvným stranám vo viacerých prípadoch. Zmluva teda nebola individuálne
dojednaná a jej obsah povinný nemohol ovplyvniť. Dopĺňali sa v nej len údaje o povinnom ako meno a
priezvisko, bydlisko a dátum narodenia. Veriteľ mohol na základe tejto rozhodcovskej zmluvy predložiť

spor medzi zmluvným stranami na prejednanie rozhodcovskému súdu, ktorý sám určil, a vylúčiť tak
všeobecný súd, ktorý by bol inak príslušný. Spotrebiteľ týmto stratil právo brániť sa voči nárokom
veriteľa na všeobecnom súde v mieste svojho bydliska. V súlade s ustanoveniami rozhodcovskej zmluvy
spočíval výber rozhodcovského súdu na zmluvnej strane podávajúcej žalobný návrh, pričom konanie
pred rozhodcovským súdom inicioval práve veriteľ. Sám veriteľ, ktorý zostavil znenie rozhodcovskej

zmluvy vo svojej vopred pripravenej formulárovej podobe, pritom jednostranne určil, komu, resp.
ktorému rozhodcovskému súdu bude vec predložená. Podľa názoru súdu ide o sofistikované docielenie
stavu, ktorý má formálne indikovať vyňatie rozhodcovskej doložky z režimu súdnej kontroly, čo však
súd hodnotí ako nekalú obchodnú praktiku. Takéto formulárové zmluvy majú vyvolať dojem, že si
ich vyžiadali samotní spotrebitelia. Z pohľadu spotrebiteľa je rovnocenné, či riešenie jeho sporov

prostredníctvom rozhodcovského konania mu vnúti štandardná zmluvná klauzula alebo dodávateľ
svojím konaním (podaním žaloby na rozhodcovský súd), pričom spotrebiteľ má byť chránený pred
oboma spôsobmi. Konanie pred rozhodcovským súdom pritom vo všetkých prípadoch iniciuje práve
veriteľ. Aj keď znenie rozhodcovskej zmluvy neodporuje doslovnému zneniu zákonného ustanovenia
(§ 53 ods. 4 písm. r/ Občianskeho zákonníka), svojimi dôsledkami sleduje ten cieľ, aby predmetné

ustanovenie dodržané nebolo a teda zákon obchádza. Povinný sa v posudzovanej veci reálne vopred
vzdal svojho práva na účinnú ochranu v konaní pred všeobecným súdom, a to v pozícii a situácii,
v ktorej vystupoval ako spotrebiteľ, teda ako slabšia zmluvná strana a pri nemožnosti reálne vplývať
na obsah zmluvy. Rozhodcovskú zmluvu je preto potrebné z vyššie uvedených dôvodov považovať vcelosti za neprijateľnú, spôsobujúcu značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán
v neprospech spotrebiteľa a tým pádom aj za neplatnú. Z dôvodu absolútnej neplatnosti rozhodcovskej
zmluvy nemôže byť na podklade takejto zmluvy vydaný rozhodcovský rozsudok, ktorý by bol spôsobilým

exekučným titulom. Rozhodcovská zmluva uzavretá so spotrebiteľom, ak má byť právom akceptovaná
ako prejav zmluvnej autonómie, musí byť výsledkom slobodnej vôle oboch zmluvných strán. Slobodná
vôľa vyžaduje informácie o možnosti voľby medzi viacerými riešeniami a informácie o tom, čo tá ktorá
voľba konkrétne znamená (porov. uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vo veci 6 MCdo
9/2012). Oprávnený si v tomto smere dôkazné bremeno nesplnil. Kvalifikačným kritériom pre záver,

že nejde o individuálne vyjednanú zmluvnú podmienku je stav, ak zmluvné podmienky boli vopred
pripravené a nebolo možné meniť ich obsah, čo je daný prípad (čl. 3 Smernice Rady 93/13 EHS o
nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách). Súdna kontrola dopadá aj za stavu, že zmluvný
vzťah hlavný a vedľajší bol vyjadrený v samostatných listinách. Niet dôvod vylúčiť súdnu kontrolu
formulárovej zmluvy len preto, že je na samostatnej listine a nebola hodnoverne preukázaná vôľa
spotrebiteľa individuálne vyjednať, aby prípadné spory riešil rozhodca (v danej veci predformulovaný

na tlačive dodávateľa). Inak by aj napríklad záložné zmluvy, ktoré sa nachádzajú na ,,sólo“ tlačivách
boli vylúčené zo súdnej kontroly. Podstatou individuálne nevyjednanej zmluvnej klauzuly je skutočnosť,
že bola vopred dodávateľom naformulovaná bez možnosti zmeny jej obsahu, a to je práve aj prípad
typových rozhodcovských zmlúv, ktoré sa predkladajú spotrebiteľom na podpis a majú vyvolať dojem,
že si ich vyžiadali spotrebitelia.

31. Záver o neprijateľnosti rozhodcovskej zmluvy odvolací súd vidí tiež v geografickom faktore v zmysle
judikatúry. Neprimeraná vzdialenosť od miesta rozhodcovského konania je skutočnosťou, ktorá má
odradzujúce účinky pre spotrebiteľa vo vzťahu k uplatňovaniu práva. Už len samotná vzdialenosť cca
400 km na rozhodcovské konanie je odradzujúca (rozsudok Súdneho dvora EÚ C-240/98 - C-244/98

Océano Grupo Editorial).

32. Ustanovenie rozhodcovskej zmluvy, z ktorého vyplýva, že veriteľ poučil dlžníka o dôsledkoch
uzatvorenia rozhodcovskej zmluvy, a teda, že dôsledkom jej uzatvorenia je možnosť riešenia sporov
v rozhodcovskom konaní, nie je možné považovať za kvalifikované vysvetlenie vážnych dôsledkov

rozhodcovského konania a poukázania na rozdiely oproti rozhodovaniu na všeobecnom súde a
ponechanie spotrebiteľovi za primeraných okolností možnosť sa rozhodnúť vo vzťahu k rozhodcovskej
zmluve.

33. Z uvedených dôvodov súd preto v zmysle ustanovenia § 44 odsek 2 Exekučného poriadku žiadosť

súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol.

Poučenie:

Proti prvej výrokovej vete tohto uznesenia nie je možné podať odvolanie ( § 30 odsek 10 zákona č.
233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení
ďalších zákonov). Proti druhej výrokovej vete tohto uznesenia možno podať odvolanie na Krajský

súd v Prešove prostredníctvom tunajšieho súdu v lehote 15 dní odo dňa doručenia jeho písomného
vyhotovenia ( § 362 ods.1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok /ďalej len „CSP“/ ). V
odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 127 ods.1 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje,vakomrozsahusanapáda,zakýchdôvodov sarozhodnutiepovažujezanesprávne(odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh), ( § 363 CSP).