Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 12. október 2017

Súd: Okresný súd Humenné
Spisová značka: 9Csr/1/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8317200174
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 10. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marianna Hirková

ECLI: ECLI:SK:OSHE:2017:8317200174.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Humenné sudkyňou JUDr. Mariannou Hirkovou v spore žalobcu: J. F., nar. XX.X.XXXX, C.

XXXX/XX, XXX XX Y., práv. zast. JUDr. Lenka Balogová, advokátka so sídlom Kukučínova 7, Košice,
proti žalovanému: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., Pribinova 25, 824 96 Bratislava, IČO: 35 792 752,
práv. zast. Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., Kubániho 16, 811 04 Bratislava, o
zrušenie rozhodcovského rozsudku a vydanie bezdôvodného obohatenia, takto

r o z h o d o l :

I. Zrušuje rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu Victoria Arbiter so sídlom Framborská
3605, Žilina, v spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní pred rozhodcom I.. R. T., zo dňa 26.09.2016 sp.
zn. O.-G.-XXX/XX-R..

II. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni 1.317,93 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05 %
ročne odo dňa 8.9.2016 do zaplatenia v lehote do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

III. Žalobkyňa má nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu proti žalovanému.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa podala dňa 10.1.2017 na tunajší súd žalobu, ktorou žiadala zrušiť rozhodcovský rozsudok
Stáleho rozhodcovského súdu Victoria Arbiter, so sídlom Framborská 3605, Žilina pod spisovou značkou
O.-G.-XXX/XX-R. zo dňa 26.9.2016 a vydania bezdôvodného obohatenia vo výške 1317,93 eur s prísl.

2. Žalobu odôvodnila tak, že zrušenia rozhodcovského rozsudku sa domáha z dôvodov uvedených v §
45 ods. 1 písm. e), i) a j) zákona č. 335/2014 Z. z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní. Žalobkyňa
podpísala dňa 13.2.2013 listinu označenú ako Žiadosť o poskytnutie revolvingového úveru/Zmluva
o revolvingovom úvere, číslo XXXXXXXXXX (ďalej len ,,Žiadosť/Zmluva o revolvingovom úvere"),
ktorou požiadala žalovaného o poskytnutie úveru vo výške 1.170,-Eur. Pri podpisovaní žiadosti jej
boli predložené na podpis aj ďalšie listiny, ktorých obsah nemohla ovplyvniť a nebol jej vysvetľovaný,

avšak bola informovaná o nutnosti ich podpísania ako podmienky získania úveru. Žiadosť/Zmluva
o revolvingovom úvere, ako aj ďalšie žalovaným predkladané zmluvy, sú tzv. typové zmluvy podľa
zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, určené neobmedzenému počtu spotrebiteľov
bez možnosti individuálnych dojednaní. Žalobkyňa podpísala Rozhodcovskú zmluvu č. XXXXXXXXXX
dňa 13.2.2013 (ďalej len „Rozhodcovská zmluva") v dôsledku klamlivej obchodnej praktiky žalovaného
prejavujúcej sa tým, že vždy pri žiadosti o úver musela podpisovať veľké množstvo papierov. Obsah
Rozhodcovskej zmluvy spôsobil značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v jej

neprospech, čo potvrdzuje aj jednostranné určenie rozhodcovských súdov, ktorých sídla (Bratislava,
Banská Bystrica a napokon samotný nástupnícky rozhodcovský súd konajúci v tejto veci so sídlom
v Žiline), sú neďaleko sídla žalovaného, avšak v značnej vzdialenosti od bydliska žalobkyne (Y.É.).
Spôsob, akým došlo k uzavretiu rozhodcovskej zmluvy, aj vzhľadom na jej obsah a skutočnosť, ženebola individuálne dojednaná, je porušením § 52 ods. 2, § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, čo
má za následok neplatnosť rozhodcovskej zmluvy. Predbežnou otázkou pri posudzovaní platnosti
tejto rozhodcovskej zmluvy je však posúdenie platnosti Žiadosti/Zmluvy o revolvingovom podpísanej

úvere toho istého dňa. Žiadosť/Zmluva o revolvingovom úvere svojím obsahom odporuje zákonu o
spotrebiteľských úveroch, zákonu o ochrane spotrebiteľa, ako aj Občianskemu zákonníku, nakoľko
dezorientuje žalobkyňu v otázke skutočnej výšky poskytnutého úveru, zložiek splátky, ako aj celkovej
výšky nákladov, ktoré bude musieť zaplatiť v dôsledku podpísania ďalších dohôd, ktoré samé o sebe
pre ňu nemali žiaden reálny význam a cieľom je len navýšenie zisku žalovaného. Žalobkyňa má za

to, že celý proces uzatvárania Žiadosti/Zmluvy o revolvingovom úvere spolu s nutnosťou podpisovať
ďalšie zmluvy a dohody, o ktoré nemala záujem (napr. Dohoda o poskytnutí služby, na základe ktorej
žalovaný zinkasoval odmenu vo výške takmer 3 splátok úveru za službu - odloženie troch splátok
úveru), ale boli podmienkou poskytnutia úveru, je rozpore s dobrými mravmi podľa § 39 Občianskeho
zákonníka a preto je Žiadosť/Zmluva o revolvingovom úvere neplatná. Ďalším dôvodom jej neplatnosti
je nedodržanie písomnej formy, ako to vyžaduje § 43 a nasl., a najmä § 44 ods. 1 a 2 Občianskeho

zákonníka. Obzvlášť závažným porušením práv žalobkyne spotrebiteľky je skutočnosť, že nemala
možnosť porovnať podmienky poskytnutia úveru s inými obdobnými ponukami z dôvodu, že pri žiadosti
o úver žalovaný vyplnil len časť 2., 5. a 8. Žiadostí/Zmluvy o revolvingovom úvere. Následne takto
vyplnený a žalobkyňou podpísaný dokument žalovaný doplnil dňa 19.2.2013 o údaje v časti 6., a
až táto časť obsahovala údaje schváleného úveru. Ani zo Žiadosti/Zmluvy o revolvingovom úvere sa

však žalobkyňa nedozvedela o výške splátky na istinu, výške splátky na úrok, termíne prvej splátky,
termíne poslednej splátky, ako to vyžaduje zákon o spotrebiteľských úveroch. Predmetné údaje sa
nachádzali v iných samostatných dokumentoch, označených ako Oznámenie veriteľa o schválení
úveru (ďalej len „Oznámenie") a Splátkový kalendár, ktoré Žalobkyňa videla po prvý krát až pri ich
doručení poštou. Za zavádzajúce a klamlivé považuje žalobkyňa vyplnenie údajov o revolvingu pri

spisovaní Žiadosti/Zmluvy o revolvingovom úvere v častí 5. bez toho, aby o neho prejavila záujem.
Po doručení žalovaným podpísanej Žiadosti/Zmluvy o revolvingovom úvere bol revolving vypísaný aj
v časti 6. V Oznámení, oproti sume 616.87 eur uvedenej v časti 5. a 6., žalovaný uviedol výšku
revolvinguaž704,23Eur.ŽalobkyňaažalovanýpretoneuzavreliplatneŽiadosť/Zmluvuorevolvingovom
úvere a nedostatok písomného prejavu vôle žalobkyne byť účastníčkou záväzkovo právneho vzťahu,

za podmienok zmenených žalovaným, zákon sankcionuje neplatnosťou takéhoto právneho úkonu.
Vzhľadom na vyššie uvedené dôvody je podľa názoru žalobkyne Žiadosť/Zmluva o revolvingovom úvere
neplatným úkonom pre nedodržanie písomnej formy, z čoho vyplýva, že neplatným právnym úkonom
je aj Rozhodcovská zmluva ako celok, pretože tá má význam len v spojení so Žiadosťou/Zmluvou o
revolvingovom úvere. Na základe neplatnej Rozhodcovskej zmluvy by preto nemohlo zákonne začať

rozhodcovské konanie, v ktorom bol vydaný rozhodcovský rozsudok, a preto ho žiada zrušiť. Žalobkyňa
už vo svojej žalobnej odpovedi v rozhodcovskom konaní poukazovala na porušenie jej spotrebiteľských
práv v Žiadosti/Zmluve o revolvingovom úvere. Keďže na ne súd neprihliadol, malo to zásadný vplyv
na výsledok sporu. Ohľadom konkrétnych neprijateľných podmienok poukazuje žalobkyňa na obsah
svojejžalobnejodpovede,ktorájeobsahomspisurozhodcovskéhokonania,azároveňdopĺňa;Nemožno

nemať pochybnosti o nestrannosti rozhodcovského súdu, ak tento napriek námietkam žalobkyne priznal
žalovanému nárok v celom rozsahu, bez zmysluplného odôvodnenia, a dokonca sa nezaoberal ani
neurčitosťou uplatnenej sumy 313.22 Eur, ktorú žalovaný označil len ako „súčet neuhradených splátok"
bez akejkoľvek bližšej špecifikácie. Pokiaľ sa týka výšky úrokov pri spotrebiteľských úveroch, v zmysle
ustálenej judikatúry a súdnej praxe je výška ročnej úrokovej sadzby úveru 70,02 % považovaná za

úžernícku, v príkrom rozpore s dobrými mravmi a preto je neplatným dojednaním. Napriek tomu
rozhodcovský súd Žiadosť/Zmluvu o revolvingovom úvere ani v tejto časti nepovažoval za neplatnú,
dokonca vágnymi argumentmi ich výšku obhajoval. V súlade s vyššie uvedenými tvrdeniami potom
rozhodca v rozhodcovskom konaní v konečnom dôsledku priznal žalovanému nároky na plnenie,
ktoré treba považovať za plnenie nemožné a právom nedovolené z neplatnej Žiadosti/Zmluvy o

revolvingovom úvere, t.j. z neplatného právneho úkonu. Žalobkyňa sa touto žalobou domáhala tiež
vydania bezdôvodného obohatenia, ktoré si uplatňuje vo výške 1.317,93 Eur, predstavujúcej rozdiel
medzi úverom vyplateným žalovaným a sumou, ktorú doteraz uhradila (1.001,83 Eur - 2.319,76 Eur). Už
v žalobnej odpovedi pre rozhodcovský súd žalobkyňa namietala skutočnosť, že žalovaný nepreukázal
vyplatenie úveru 1.170,-Eur tak, ako to vo svojej žalobe tvrdil. V skutočnosti totiž poskytol žalobkyni

len 1.001,83 Eur, ktorá suma sa neuvádza nikde v Žiadosti/Zmluve o revolvingovom úvere, ani v
ďalších následne doručených dokumentoch. Žalobkyňa má za to, že zmluva o spotrebiteľskom úvere
je neplatný právny úkon. Žalobkyňa zaplatila žalovanému od 11.3.2013 do 14.3.2016 spolu 2.319.76
Eur, t.j. o 1.317,93 Eur viac, ako jej žalovaný poskytol. Zaplatila žalovanému viac ako dvojnásobokreálne poskytnutého úveru. Žalobou preto navrhovala, aby súd zaviazal žalovaného k povinnosti zaplatiť
sumu 1.317,93 Eur, ktorá predstavuje prijaté bezdôvodné obohatenie bez právneho dôvodu, ktoré získal
žalovanýnajejúkor.Vovzťahukpríslušenstvusižalobkyňauplatnilazákonnýúrokzomeškaniavovýške

5,05% ročne zo sumy 1.317,93 Eur od 8.9.2016 do zaplatenia. Dátum počiatku omeškania žalobkyňa
stanovila ku dňu, ku ktorému najneskôr disponoval žalovaný žalobnou odpoveďou v rozhodcovskom
konaní, ktorou žalobkyňa prvý krát namietala neplatnosť Žiadosti/Zmluvy o revolvingovom úvere.

3. Súd sa oboznámil so žalobou a jej prílohami a to detailom pohybu, výpisom z mailu, vyjadreniami

strán sporu, rozhodcovským spisom zn. O.-G.-XXX/XX-R. a zistil nasledovný skutkový stav:

4. Medzi žalobkyňou ako dlžníkom a žalovaným ako veriteľom bola dňa 19.2.2013 uzatvorená Zmluva
o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXXX. Na základe tejto zmluvy bol poskytnutý žalobkyni úver vo
výške 1170,- eur s počtom splátok 42 vo výške 62,69 eur, celkovou čiastkou, ktorú musí dlžník zaplatiť
2632,98 eur, RPMN 65,52 %, ročnou úrokovou sadzbou 70,02 %, priemernou RPMN 47,29 %.

5. Medzi stranami sporu spolu s úverovou zmluvou bola uzatvorená aj rozhodcovská zmluva zo dňa
19.2.2013.

6. Dňa 26.9.2016 Stály rozhodcovský súd Victoria Arbiter rozhodol rozhodcovským rozsudkom pod

sp.zn. O.-G.-XXX/XX-R..

7. Žalovaný v písomnom vyjadrení zo dňa 27.3.2017 uviedol, že namieta nedodržanie lehoty pre
podanie žaloby o zrušenie rozhodcovského rozsudku v zmysle § 46 ods. 1 zákona č. 335/2014
Z.z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní. Rozhodcovská zmluva je samostatnou zmluvou a

listinou, ktorá nie je súčasťou inej štandardnej zmluvy a ktorá nemôže predstavovať neprijateľnú
zmluvnú podmienku. Uzatvorenie rozhodcovskej zmluvy nie je podmienkou uzatvorenia a vykonávania
zmluvy o revolvingovom úvere a dlžník nie je povinný prijať návrh danej rozhodcovskej zmluvy.
Dlžník mohol odstúpiť od rozhodcovskej zmluvy v lehote 14 dní od jej uzavretia. Rozhodcovská
zmluva nikdy nebola podmienkou revolvingového úveru. Jej uzavretie je možnosťou nie povinnosťou.

Európske právo nepribližuje chápanie spotrebiteľa na úroveň subjektu zbaveného či obmedzeného v
spôsobilosti na právne úkony, nespôsobilého a neschopného chápať význam a dôsledky vlastného
konania, poučenia daného tretím subjektom a pod.. Upozornil na rozhodnutia Krajských súdov v
Žiline, Banskej Bystrici a v Prešove i na rozhodnutie Najvyššieho súdu, kde uviedol, že klient má
právo odmietnuť rozhodcovskú doložku. Priemerný spotrebiteľ je definovaný ako osoba, ktorá je

v primeranom rozsahu rozhľadená, informovaná a obozretná. Rozhodcovské konanie je ex lege v
zásade písomné. Rozhodcovská zmluva uzavretá pred 1.1.2015 sa spravuje predpismi účinnými v čase
uzavretia a platnosť či neplatnosť právneho úkonu možno posudzovať len so zreteľom na okolnosti,
ktoré existovali v čase jej vzniku. Ohľadom námietky nestrannosti rozhodcovského súdu uviedol, že
rozhodcovský súd preskúmal skutkový stav a predložené listinné dôkazy a nezistil žiadne porušenie

právnych predpisov v oblasti spotrebiteľského práva. Dohoda o poskytnutí služby je uvedená ako
samostatný dokument. Podľa nej veriteľ vyhlasuje, že uzavretie tejto dohody o poskytnutí služby
nie je podmienkou uzavretia zmluvy o revolvingovom úvere. Žalobkyňa nebola k uvedenej dohode
nútená a vedela o aký úkon ide. Upozornil na rozhodnutie Najvyššieho súdu sp.z. 3Cdo 81/2011.
Žalobkyňa spochybňuje vlastný prejav vôle. Z podanej žaloby nevyplýva, že by pred podpisom zmluvy

nevedela akú zmluvu uzatvára a čo je jej obsahom. V rámci výpočtov RPMN sa upravuje určitý
špecifický mechanizmus pre výpočet uvedeného údaju pre revolvingový úver. Určovanie RPMN sa
neurčujeprepodnikateľskévzťahy,aleprespotrebiteľské.Zákonodarcapriamopredpokladáúvery,ktoré
budú obnovované, navyšované, opakovane poskytované. RPMN v čase uzavretia zmluvy žalobkyni
vyhovovalo.Zákonospotrebiteľskýchúverochúčinnývčaseuzavretiazmluvymedziúčastníkmikonania

nevyžadoval, aby boli sumy tvoriace splátku uvedené jednotlivo popri sebe. Takáto požiadavka by mala
reálne a praktické opodstatnenie len vtedy, ak by sa istina, úroky alebo poplatky uhrádzali v iných
termínoch splatnosti, v rôznych počtoch splátok a podobne. Zmluva obsahuje výšku (62,69 eur), počet
(42 splátok) a termín splatnosti splátky ( k 15. dňu v mesiaci). Poukázal na rozhodnutie Krajského
súdu v Prešove sp.zn. 13Co/111/2014 a Súdneho dvora EU vo veci C-42/15. Na uzavretú zmluvu sa

môžu použiť len tie predpisy z Obč. zákonníka, ktoré v roku 2013 osobitne upravili otázky neregulované
Obchodným zákonníkom. Právne vzťahy vzniknuté pred 1. aprílom 2015 sa preto majú posudzovať
podľa dovtedy platných predpisov z roku 2013. Poukázal na skutočnosť, že v zmysle § 502 ods. 2 Obch.
zákonníka nie je v prípade úverovej zmluvy možné vysloviť neplatnosť celého dojednania o odplate aniv prípade, ak by tieto boli v rozpore so zákonom. Výška odplaty bola upravená v § 53 ods. 6 Obč. zák.
V zákone bolo určené, že pri porovnávaní sa má brať do úvahy hodnota obvyklej odplaty, aj spôsob a
miera zabezpečenia záväzku, objem poskytnutých prostriedkov a lehota splatnosti. Hodnota priemernej

odplaty určovanej ministerstvom financií SR bola pre túto zmluvu 47,29%. Dohodnutá odplata v zmluve
teda neprevyšovala priemernú odplatu na finančnom trhu podstatným spôsobom. Žalovaný vzniesol
aj námietku premlčania. Žalobca žiadnym spôsobom nepristúpil k preukázaniu požadovaného nároku
na vydanie bezdôvodného obohatenia, t.j. momentu, v ktorom sa dozvedel o bezdôvodnom obohatení.
Poskytnutím úveru sa v zmysle úpravy a obchodnej praxe rozumie nielen vyplatenie prostriedkov úveru,

ale každá zákonom uznaná forma splnenia záväzku, teda aj započítanie.

8. Žalobkyňa v podaní zo dňa 19.6.2017 uviedla, že za neprijateľnú zmluvnú podmienku považuje
aj začiatok plynutia 14 dňovej lehoty na odstúpenie od rozhodcovskej zmluvy a to ,,od jej
uzavretia“. Žalobkyni bola zmluva podpísaná žalovaným doručená s časovým odstupom minimálne
3 týždňov. Lehota na odstúpenie od rozhodcovskej zmluvy jej preto márne uplynula v dobe, kedy

ňou ešte fyzicky nedisponovala. Uvedené však môže konštatovať až spätne, nakoľko žalobkyňa
o podpísaní rozhodcovskej zmluvy popri žiadosti o úvere netušila. Upozornila na rozhodnutia
Krajského súdu v Prešove sp. zn. 18Co/345/2015, 8Co/227/2016 a 5Co/160/2015, ktoré potvrdili
zrušenie rozhodcovských rozsudkov proti žalovanému. Žalobkyňa nesúhlasí s tvrdením žalovaného,
že rozhodcovský súd skúmal porušenie predpisov na ochranu spotrebiteľa. Rozhodcovský súd

sa nevyjadril k úroku 70,02%, ktorý je v rozpore s dobrými mravmi. Konanie pred rozhodcovským
súdom prebehlo písomne, účastníci konania vypočutí neboli a vysvetlenie podmienok uplatnenia
sankcií vo svojej žalobe netvrdí ani žalovaný. Odôvodnenie rozhodcovského rozsudku nasvedčuje
nezákonnosti celého konania. Nekalou obchodnou praktikou bolo aj vnútenie služieb, o ktoré žalobkyňa
nežiadala. Pokiaľ žalobkyňa o revolving nežiadala, nemal žalovaný právo vyplniť príslušné údaje na jeho

poskytnutie. V zmluve chýba termín konečnej splatnosti úveru. Obsahom námietky ohľadne výšky úroku
70,02% bol rozpor s dobrými mravmi nie niekoľko násobné prevýšenie úrokových sadzieb bankových
subjektov ako to uvádza žalovaný. Za počiatok bezdôvodného obohatenia možno považovať dátum,
kedy bola žalobkyňou zaplatená splátka dňa 13.10.2014, kedy 1,21 eur predstavovalo bezdôvodné
obohatenie. Podľa jej tvrdenia teda bola zachovaná aj subjektívna aj objektívna lehota.

9. Žalovaný v podaní zo dňa 27.7.2017 uviedol, že popiera tvrdenia žalobcu, pokiaľ ide o márne
uplynutie lehoty na odstúpenie od rozhodcovskej zmluvy. S jej obsahom bola žalobkyňa oboznámená už
pred podpisom zmluvy. Oznámenie veriteľa o schválení úveru dlžníkovi predstavuje nielen potvrdenie
akceptácie predloženého návrhu na uzavretie zmluvy, ale je súčasťou zmluvy ako takej ( takýto názor

vyjadril aj Krajský súd v Prešove sp. zn. 13Co/111/2014). Údaj o dni splatnosti poslednej splátky vyplýva
pritom nielen zo spomenutého splátkového kalendára, ale aj z Oznámenia veriteľa o schválení úveru
dlžníkovi. Žalovaný preto tvrdí, že termín konečnej splatnosti úveru je vymedzený dňom splatnosti
poslednej splátky. Upozornil aj na rozhodnutie Súdneho dvora vo veci C-42/15. Žalovaný zotrval na
vznesenej námietke premlčania a začiatkom plynutia subjektívnej premlčacej doby je okamih, keď

žalobca prvý raz plnil nad rámec istiny 14.10.2014 a z toho dôvodu považuje nárok za premlčaný.

10. V danom prípade je nesporné, a to vzhľadom na povahu účastníkov tejto zmluvy, že predmetný
zmluvný vzťah je vzťahom spotrebiteľským, keďže žalovaný ako dodávateľ pri uzatváraní zmluvy konal
v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti a uzavrel predmetnú zmluvu so žalobkyňou, ktorá

je fyzickou osobou - nepodnikateľom (žalobkyňa je označená identifikačnými znakmi typickými pre
fyzické osoby - nepodnikateľov, t.j. menom, priezviskom, bydliskom, rodným číslom). Zo žiadneho
dôkazu nevyplýva, žeby sa jednalo o poskytnutie úverových prostriedkov žalobkyni, či už na podnikanie,
povolanie alebo jej zamestnanie. Súd má zato, že zmluvný vzťah medzi žalobkyňou a žalovaným je
vzťahom spotrebiteľským.

11. Podľa § 45 ods. 1 zákona č. 335/2014 Z.z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní (ďalej
len ,,Zákon o rozhodcovskom konaní“), účastník spotrebiteľského rozhodcovského konania sa môže
žalobou podanou proti druhému účastníkovi na súde domáhať zrušenia rozhodcovského rozsudku, ak
a) účastník spotrebiteľského rozhodcovského konania nemal spôsobilosť uzavrieť spotrebiteľskú

rozhodcovskú zmluvu,
b) účastník spotrebiteľského rozhodcovského konania nebol riadne upovedomený o ustanovení
rozhodcu alebo o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní alebo mu nebolo umožnené sa zúčastniť na
spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní,c) rozhodcovským rozsudkom sa rozhodol spor, ktorý spotrebiteľská rozhodcovská zmluva
nepredvídala, alebo sa ním rozhodlo o veci, ktorá je podľa tohto zákona vylúčená zo spotrebiteľského
rozhodcovského konania,

d) stály rozhodcovský súd nebol ustanovený v súlade s týmto zákonom, v spotrebiteľskom
rozhodcovskom konaní sa nepostupovalo v súlade s ustanoveniami tohto zákona a uvedený nedostatok
mohol mať vplyv na výsledok sporu,
e)spotrebiteľskározhodcovskázmluvaneobsahujenáležitostipodľa§3alebojetuinýdôvodneplatnosti
spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy,

f) stály rozhodcovský súd nenariadil ústne pojednávanie, hoci spotrebiteľ jeho nariadenie navrhoval
podľa § 34 ods. 2 a z okolností uvedených v návrhu na nariadenie ústneho pojednávania vyplývala
potreba jeho nariadenia najmä z dôvodu, že bez ústneho pojednávania sa nebolo možné vysporiadať s
návrhmi a tvrdeniami spotrebiteľa, a toto pochybenie mohlo mať vplyv na výsledok sporu,
g) v konaní nebol správne zistený skutkový stav tým, že stály rozhodcovský súd nesprávne vyhodnotil
predložené dôkazy, nevykonal navrhované dôkazy alebo neumožnil spotrebiteľovi predložiť dôkazy, a

toto pochybenie mohlo mať vplyv na výsledok sporu,
h) vo veci rozhodoval zaujatý rozhodca,
i)stályrozhodcovskýsúdrozhodolvrozporesustanoveniamivšeobecnezáväznýchprávnychpredpisov
na ochranu práv spotrebiteľa, a toto porušenie mohlo mať vplyv na výsledok sporu,
j) rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka spotrebiteľského rozhodcovského konania na plnenie,

ktoré je svojou povahou objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom,
k) výkon rozhodcovského rozsudku by bol v rozpore s verejným poriadkom Slovenskej republiky,
l) rozhodcovský rozsudok vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

12. Podľa § 45 ods. 3 Zákona o rozhodcovskom konaní, súd v konaní o žalobe o zrušenie

rozhodcovského rozsudku vždy preskúma, či sú dôvody na zrušenie rozhodcovského rozsudku podľa
odseku 1 písm. c), e) a i) až l). Ak sa dôvod zrušenia rozhodnutia vzťahuje len na časť rozhodcovského
rozsudku, súd zruší rozhodcovský rozsudok len v dotknutej časti, ak je dotknutú časť možné oddeliť od
nedotknutej časti výroku rozhodcovského rozsudku.

13. Podľa § 46 ods. 1 Zákona o rozhodcovskom konaní, Žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku
možno podať v lehote troch mesiacov odo dňa doručenia rozhodcovského rozsudku účastníkovi
spotrebiteľského rozhodcovského konania. Ak účastník spotrebiteľského rozhodcovského konania
požiadal o opravu rozhodcovského rozsudku a rozhodcovský rozsudok bol opravený podľa § 42, lehota
začína plynúť od doručenia rozhodnutia o oprave rozhodcovského rozsudku.

14. Žalobkyňa podala žalobu včas, keďže rozhodcovský rozsudok jej bol doručený dňa 10.10.2016 a
žalobkyňa podala žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku dňa 9. januára 2017, teda v lehote 3
mesiacov.

15. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách
pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, spotrebiteľským úverom na účely tohto
zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere
vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom
spotrebiteľovi.

16. Podľa § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, zmluva o spotrebiteľskom
úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti:
a) druh spotrebiteľského úveru,
b) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko,

miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu;
ak je spotrebiteľský úver ponúkaný alebo zmluva o spotrebiteľskom úvere uzavieraná prostredníctvom
finančného agenta, zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje aj údaje o ňom v rozsahu údajov ako u
veriteľa, podľa toho, či ide o finančného agenta právnickú osobu alebo fyzickú osobu,
c) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť,

d) meno, priezvisko a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa,
e) identifikáciu osoby, ktorej vlastnícke právo k tovaru alebo službe neprechádza na spotrebiteľa
okamihom odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva
k tomuto tovaru alebo službe spotrebiteľom,f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru,
g) celkovú výšku a konkrétnu menu spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie,
h) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo

služby, ak ide o spotrebiteľský úver vo forme odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu alebo
ak ide o zmluvu o viazanom spotrebiteľskom úvere,
i) úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo
referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná,
ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru,

podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové
sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových
sadzbách spotrebiteľského úveru,
j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané
na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky
predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov,

k) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom
sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami
spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia,
l) právo spotrebiteľa vyžiadať si výpis z účtu vo forme amortizačnej tabuľky podľa odseku 5, ak sa
amortizuje istina na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere na dobu určitú, a to bezplatne a kedykoľvek

počas celej doby trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
m) súhrnný prehľad, ktorý obsahuje lehoty a podmienky splácania úrokov a súvisiacich pravidelných a
nepravidelných poplatkov, ak sa poplatky a úroky majú platiť bez amortizácie istiny,
n) prípadne poplatky za vedenie jedného alebo viacerých účtov, na ktorých sa zaznamenávajú
platobné transakcie a čerpania, ak je otvorenie účtu povinné, spoločne s poplatkami za používanie

platobných prostriedkov na platobné transakcie a čerpania a inými poplatkami vyplývajúcimi zo zmluvy
o spotrebiteľskom úvere a podmienkami, za akých sa tieto poplatky môžu zmeniť,
o) úrokovú sadzbu, ktorá sa použije v prípade omeškania spotrebiteľa s platením splátok, a spôsob jej
úpravy a prípadné poplatky pri neplnení zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
p) upozornenie týkajúce sa následkov nesplácania spotrebiteľského úveru,

q) veriteľom vyžadované ručenie alebo poistenie,
r) výšku poplatkov hradených spotrebiteľom za úkony notára, ak sú veriteľovi známe,
s) informácie o právach podľa § 15 a podmienky ich uplatnenia,
t) právo na splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti, postup pri takom splatení
spotrebiteľského úveru a spôsob určenia výšky poplatku za splatenie spotrebiteľského úveru pred

lehotou splatnosti podľa § 16,
u) spôsob zániku záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
v) informáciu o možnosti mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
w) právo na odstúpenie od zmluvy o spotrebiteľskom úvere, lehotu, počas ktorej možno toto právo
uplatniť, a ďalšie podmienky jeho vykonania vrátane informácie o povinnosti spotrebiteľa zaplatiť

čerpanú istinu a príslušný úrok podľa § 13 ods. 3, ako aj o výške úroku za deň alebo o spôsobe jej
výpočtu,
x) názov a adresu príslušného kontrolného orgánu podľa § 23,
y) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu
podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 21 ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok;

platnou priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver
pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej
hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnota
ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny
štvrťrok.

17. Podľa § 11 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, poskytnutý spotrebiteľský
úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak
a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1,
b) zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y),

c) zmluva o spotrebiteľskom úvere formou povoleného prečerpania, ktorý sa musí splatiť na požiadanie
alebo do troch mesiacov, neobsahuje náležitosti podľa § 10 ods. 1 alebo
d) v zmluve o spotrebiteľskom úvere je uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v
neprospech spotrebiteľa.18. V zmysle § 39 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len ,,Občiansky zákonník“),
neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo

sa prieči dobrým mravom.

19. Podľa § 52 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka účinného v čase uzavretia zmluvy sa uvádza,
že spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ
so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce

právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany,
ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je
obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

20. Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia,
ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech

spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú
hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne
a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

21. Ako vyplýva z ustanovenia § 53 ods. 2, ods. 3 Občianskeho zákonníka za individuálne

dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť
sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné
ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

22. Podľa § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka, za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej

zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré
a) má spotrebiteľ plniť a s ktorými sa nemal možnosť oboznámiť pred uzavretím zmluvy,
b) dovoľujú dodávateľovi previesť práva a povinnosti zo zmluvy na iného dodávateľa bez súhlasu
spotrebiteľa, ak by prevodom došlo k zhoršeniu vymožiteľnosti alebo zabezpečenia pohľadávky
spotrebiteľa,

c) vylučujú alebo obmedzujú zodpovednosť dodávateľa za konanie alebo opomenutie, ktorým sa
spotrebiteľovi spôsobila smrť alebo ujma na zdraví,
d) vylučujú alebo obmedzujú práva spotrebiteľa pri uplatnení zodpovednosti za vady alebo
zodpovednosti za škodu,
e) umožňujú dodávateľovi, aby spotrebiteľovi nevydal ním poskytnuté plnenie aj v prípade, ak spotrebiteľ

neuzavrie s dodávateľom zmluvu alebo od nej odstúpi,
f) umožňujú dodávateľovi odstúpiť od zmluvy bez zmluvného alebo zákonného dôvodu a spotrebiteľovi
to neumožňujú,
g) oprávňujú dodávateľa, aby bez dôvodov hodných osobitného zreteľa vypovedal zmluvu uzavretú na
dobu neurčitú bez primeranej výpovednej lehoty,

h)prikazujúspotrebiteľovi,abysplnilvšetkyzáväzkyajvtedy,akdodávateľnesplnilzáväzky,ktorévznikli,
i) umožňujú dodávateľovi jednostranne zmeniť zmluvné podmienky bez dôvodu dohodnutého v zmluve,
j) určujú, že cena tovaru alebo služieb bude určená v čase ich splnenia, alebo dodávateľa oprávňujú
na zvýšenie ceny tovaru alebo služieb bez toho, aby spotrebiteľ mal právo odstúpiť od zmluvy, ak cena
dohodnutá v čase uzavretia zmluvy je podstatne prekročená v čase splnenia,

k) požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako
sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku,
l) obmedzujú prístup k dôkazom alebo ukladajú spotrebiteľovi povinnosti niesť dôkazné bremeno, ktoré
by podľa práva, ktorým sa riadi zmluvný vzťah, mala niesť iná zmluvná strana,
m) v prípade čiastočného alebo úplného nesplnenia záväzku zo strany dodávateľa neprimerane

obmedzujú alebo vylučujú možnosť spotrebiteľa domáhať sa svojich práv voči predávajúcemu vrátane
práva spotrebiteľa započítať pohľadávku voči predávajúcemu,
n)spôsobujú,žeplatnosťzmluvyuzatvorenejnadobuurčitúsapouplynutíobdobia,naktorúbolazmluva
uzavretá, predĺži, pričom spotrebiteľovi priznávajú neprimerane krátke obdobie na prejavenie súhlasu
s predĺžením platnosti zmluvy,

o) ktoré oprávňujú dodávateľa rozhodnúť o tom, že jeho plnenie je v súlade so zmluvou, alebo ktoré
priznávajú právo zmluvu vykladať iba predávajúcemu,
p) obmedzujú zodpovednosť dodávateľa, ak bola zmluva uzavretá sprostredkovateľom, alebo vyžadujú
uzavretie zmluvy prostredníctvom sprostredkovateľa v osobitnej forme,r) vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil
výlučne v rozhodcovskom konaní.

23. Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.

24. Ako vyplýva z § 54 ods. 1, ods. 2, Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené
spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa

najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon alebo osobitné predpisy na ochranu
spotrebiteľa priznávajú, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu
spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

25. Podľa § 3 ods. 3 a ods. 5 vety prvej zák. č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa každý spotrebiteľ
má právo na ochranu pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách ( s odkazom na §

52 až 54 Občianskeho zákonníka). Proti porušeniu práv a povinností ustanovených zákonom s cieľom
ochrany spotrebiteľa môže sa spotrebiteľ proti porušiteľovi na súde domáhať ochrany svojho práva.

26. Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní platného a účinného v čase
uzatvorenia rozhodcovskej zmluvy, rozhodcovská zmluva je dohoda medzi zmluvnými stranami o tom,

že všetky alebo niektoré spory, ktoré medzi nimi vznikli alebo vzniknú v určenom zmluvnom alebo v inom
právnom vzťahu, sa rozhodnú v rozhodcovskom konaní.

27. Podľa § 4 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní platného a účinného v čase
uzatvorenia rozhodcovskej zmluvy, rozhodcovská zmluva môže mať formu osobitnej zmluvy alebo formu

rozhodcovskej doložky k zmluve.

28. V danej právnej veci je nesporné a preukázané, že medzi stranami sporu bola dňa 19.2.2013
uzatvorená zmluva o úvere a v ten istý deň bola medzi nimi uzatvorená aj rozhodcovská zmluva. Ďalej
je zrejmé, že žalobkyňa v tomto vzťahu vystupuje ako fyzická osoba - spotrebiteľ a žalovaný vystupuje

v rámci svojej podnikateľskej činnosti ako dodávateľ. Úverová zmluva uzavretá medzi stranami sporu
je spotrebiteľskou zmluvou, ide o štandardnú formulárovú zmluvu.

29. Pre spotrebiteľskú zmluvu je charakteristické, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s
dodávateľom, ktorým je najčastejšie predávajúci, za zmluvných podmienok, ktoré si vopred určil

dodávateľ, pričom spotrebiteľ nemá možnosť tieto podmienky individuálne ovplyvniť. Občiansky
zákonník podrobnejšie špecifikuje všeobecné pravidlá pre dojednanie podmienok v spotrebiteľských
zmluvách a výslovne ustanovuje, že takéto ustanovenia v zmluvách, ktoré spôsobujú nerovnováhu v
právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa sú neprijateľné, a preto neplatné. Vychádza sa z
toho,žepredovšetkýmspotrebiteľvdobrejviereuzatvárazmluvusdodávateľom,odktoréhosaočakáva,

že vzhľadom na jeho podnikanie a ponúkaný tovar a služby koná profesionálne a v súlade s poctivým
prístupom k podnikaniu. Predpokladá sa, že dodávateľ má vedomosti a skúsenosti a oproti spotrebiteľovi
vystupuje ako zvýhodnený účastník zmluvného vzťahu založeného spotrebiteľskou zmluvou.

30. Základnou črtou spotrebiteľských zmlúv je to, že sú pre spotrebiteľa vopred pripravené a nie je

vytvorený priestor na dojednávanie obsahu zmluvy alebo jej zmeny. Úver poskytnutý žalovaným túto
charakteristiku spĺňa. Súčasťou zmluvy o úvere zo dňa 19.2.2013 boli podmienky poskytnutia úveru,
ktoré žalobkyňa ovplyvniť nemohla, nakoľko boli už vopred pripravené pre veľký počet spotrebiteľov.
Žalovaný má v predmete svojej činnosti poskytovanie úverov a v priebehu konania nebolo žalovaným
preukázané, že úver poskytol žalobkyni za účelom výkonu obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej

činnosti. Vzhľadom na uvedené je žalobkyni dôvodné priznať postavenie spotrebiteľa.

31. Podľa uzatvorenej rozhodcovskej zmluvy zo dňa 19.2.2013, akékoľvek spory, nezrovnalosti alebo
nároky medzi zmluvnými stranami vyplývajúce alebo súvisiace s ust. zmluvy o RÚ, s porušením,
ukončením či neplatnosťou zmluvy o RÚ budú riešené cestou príslušného súdu v súdnom konaní alebo

v rozhodcovskom konaní.

32. Podanie žaloby na všeobecnom súde malo síce povahu rozväzovacej podmienky vo vzťahu k
rozhodcovskej zmluve, avšak toto dojednanie neplatilo, ak pred podaním žaloby na súde bola podanážaloba na rozhodcovský súd. S prihliadnutím na uvedené, ak spor vyvolal dodávateľ podaním žaloby na
rozhodcovskom súde, spotrebiteľ sa takto začatému rozhodcovskému konaniu musel podrobiť. Podanie
žaloby na rozhodcovskom súde má totiž rovnaké účinky, ako keby bola žaloba podaná na súde, pričom

po začatí rozhodcovského konania nemožno v tej istej veci konať a rozhodovať na súde.

33. Občiansky zákonník za neprijateľnú podmienku v ust. § 53 ods. 4 písm. r) považuje aj dojednanie
vyžadujúce v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil
výlučne v rozhodcovskom konaní. Vychádzajúc z tohto ustanovenia, zmluvná podmienka spotrebiteľom

individuálne nedojednaná, ktorá vyžaduje od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v
rozhodcovskom konaní bráni prejednaniu a rozhodnutiu veci rozhodcovským súdom v rozhodcovskom
konaní. O takúto zmluvnú podmienku ide aj vtedy, ak spotrebiteľ nemal možnosť vybrať si medzi
rozhodcovským a všeobecným súdom, nakoľko túto možnosť skôr využil dodávateľ. Z pohľadu
spotrebiteľa je totiž rovnocenné, či riešenie jeho sporov prostredníctvom rozhodcovského konania mu
vnúti štandardná zmluvná klauzula alebo dodávateľ svojím konaním podaním žaloby na rozhodcovskom

súde. Ust. § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka len demonštratívne vymenováva niektoré neprijateľné
podmienky, a teda charakter neprijateľnej podmienky môžu mať aj iné podmienky spôsobujúce značnú
nerovnováhu v právach a v povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Občiansky
zákonník s takýmito neprijateľnými podmienkami spôsobujúcimi značnú nerovnováhu v právach a v
povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa spája v ust. § 53 ods. 5 sankciu neplatnosti.

34. Keďže ust. § 53 Občianskeho zákonníka nikdy nebolo zaradené medzi prípady relatívnej neplatnosti
(§40a Občianskeho zákonníka) išlo o neplatnosť absolútnu pôsobiacu bez ďalšieho priamo zo zákona,
na ktorú musel súd prihliadať z úradnej povinnosti. Ak teda dojednaná podmienka ukladajúca
spotrebiteľovi podrobiť sa rozhodcovskému konaniu vyvolanému dodávateľom je pre jej neprijateľnosť

neplatná,vrozhodcovskomkonaníuplatnenýnárokrozhodcovskýmsúdomvôbecnemalbyťprejednaný
a rozhodnutý. Rozhodcovský súd môže totiž vec v rozhodcovskom konaní prejednať len vtedy, ak medzi
zmluvnými stranami bola uzatvorená platná rozhodcovská zmluva. Bez takejto platnej zmluvy majúcej
buď formu osobitnej zmluvy alebo formu rozhodcovskej doložky k zmluve rozhodcovskému súdu chýba
základný predpoklad pre rozhodnutie sporu v rozhodcovskom konaní.

35. Zásadnou právnou otázkou v predmetnej veci bola otázka, či Rozhodcovská zmluva k úveru č.
XXXXXXXXXX zo dňa 19.2.2013, na základe ktorej rozhodcovský súd založil svoju právomoc, je platná.

36. Podľa dojednanej Rozhodcovskej zmluvy, spory mohli byť riešené aj v súdnom konaní. Ak jedna z

alternatív riešenia sporov spočíva na navrhovateľovi, spotrebiteľ podľa nej má možnosť vybrať si medzi
rozhodcovským a štátnym súdom, ale ak by podľa tejto Rozhodcovskej zmluvy začalo rozhodcovské
konanie na návrh dodávateľa, spotrebiteľ je nútený nezvratne podrobiť sa rozhodcovskému konaniu.
Z pohľadu spotrebiteľa je totiž rovnocenné, či riešenie jeho sporov prostredníctvom rozhodcovského
konania mu vnúti štandardná zmluvná klauzula, alebo dodávateľ svojim konaním. Spotrebiteľ má byť

chránený pred oboma. Práve proti možnosti dodávateľa diktovať svoju vôľu v zmluvnom vzťahu bol
vytvorený celý mechanizmus spotrebiteľsko-právnej ochrany pred štandardnými zmluvami.

37. Rozhodcovská zmluva uzatvorená so spotrebiteľom, ak má byť právom akceptovateľná ako prejav
zmluvnej autonómie, musí byť aj prejavom slobodnej vôle oboch zmluvných strán. Slobodná vôľa

vyžaduje informácie o tom, čo tá ktorá voľba konkrétne znamená. Z uzatvorenej rozhodcovskej
zmluvy ani z iných listinných dôkazov žiadne informácie o rozdieloch medzi riešením sporu pred
rozhodcovským súdom a všeobecným súdom nevyplývajú. Žalovaný sa svojej zodpovednosti za
uzatvorenie neprijateľnej zmluvnej podmienky nemohol zbaviť ani poukazom na princíp "ignorantia iuris
non excusat" (neznalosť zákona neospravedlňuje) uplatnením jeho dôsledkov v neprospech žalobkyne.

Kým rešpektovanie tohto princípu v spotrebiteľských právnych vzťahoch zo strany dodávateľa treba
vyžadovať v najvyššej možnej miere, jeho uplatnenie v neprospech spotrebiteľa bude prichádzať do
úvahy len výnimočne, ak to budú odôvodňovať konkrétne okolnosti prípadu. Aj v prípade tohto princípu
totiž platí, že v konkrétnych súvislostiach ustupuje na strane spotrebiteľa dôležitejšiemu princípu,
ktorým je princíp ochrany spotrebiteľa. Preto neinformovanosť spotrebiteľa resp. jeho nedostatočná

informovanosť v tejto oblasti mu nemôže byť na ujmu. Žalovaný ničím právne významným nepreukázal,
že žalobkyni poskytol jasné a zrozumiteľné informácie o tom, čo znamená riešenie sporov v
rozhodcovskom konaní.38. Ak by dodávateľ inicioval konanie na rozhodcovskom súde, je klauzula neprijateľná, ak nie je
alternatíva daná pre spotrebiteľa, aby rozhodcovské konanie zastavil, alebo odsunul. Spotrebiteľ môže
svoje práva uplatňovať nie iba v zmysle dojednanej rozhodcovskej zmluvy, ale ak sa tak rozhodne,

aj v občianskoprávnom konaní a zmluvná podmienka, ktorá by mu v tom bránila, bude v zmysle
citovanéhoustanoveniapovažovanázaneprijateľnú.Pokiaľideotzv.nevýhradnúrozhodcovskúzmluvu,
možnosť voľby pre spotrebiteľa je len iluzórna, pretože takmer s pravidelnosťou rozhodcovské žaloby
podávajú veritelia, čo možno odôvodniť aj rozsahom nárokov plynúcich zo štandardne formulovanej
zmluvy. Naopak, ak niektorý spotrebiteľ výnimočne uplatňuje svoje práva, tak využíva - pre neho

transparentný štátny súd. Súd pritom nepochybuje o tom, že spotrebiteľ, ktorý sa rozhodne osobitne
individuálne vyjednať rozhodcovskú zmluvu, by aj reálne rozhodcovské konanie využil, pretože inak by
jeho individuálne vyjednávanie nedávalo zmysel. Je na úvahu, či spotrebiteľa by napadla myšlienka
namietať neprijateľnosť rozhodcovskej zmluvy. Tu je nutné objektívne posúdenie rozhodcovskej zmluvy
a nie je rozhodujúca vôľa účastníka zmluvného vzťahu a v tomto zmysle ani jeho aktivita.

39. Neprijateľná rozhodcovská doložka je absolútne neplatná (§ 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka) a
je povinnosťou nielen súdu, ale rozhodcu z tohto právneho posúdenia vyvodiť všetky právne dôsledky,
a poskytnúť náležitú ochranu pred neprijateľnými zmluvnými podmienkami. Neuniklo pozornosti
súdu, že rozhodca iba zriedkavo pristupuje k posúdeniu platného založenia vlastnej právomoci,
resp. túto iba formalisticky skonštatuje ako danú. Aj toto konanie je právom nerešpektovania práv

spotrebiteľov a absencia nestrannosti a nezaujatosti rozhodcu. Akceptovateľnosť rozhodcovského
konania v spotrebiteľských veciach je treba zvoliť osobitným vyjednaním a nie nanútením arbitráže
spotrebiteľovi. Na individuálne dojednanie je však potrebné rešpektovať a zachovať proces tvorby
zmluvy ustanovený v Občianskom zákonníku. Predkladanie rozhodcovských doložiek spotrebiteľom
za stavu, keď nepoznajú pravidlá arbitráže a prirodzene nevenujú dostatočnú pozornosť tejto časti

formuláru, sa zneužíva k záverom o individuálnom vyjednaní zo strany spotrebiteľov, pričom na tomto
nič nemení ani vyhotovenie štandardnej rozhodcovskej zmluvy na samostatnom liste papiera.

40. Evidentne je možné konštatovať, že ide o vopred dodávateľom naformulované zmluvné klauzuly a
je zrejmé, že spotrebiteľ nemôže takúto formulárovú zmluvu meniť. Na strane žalovaného je dôkazné

bremeno preukázať, že spotrebiteľ - v danom prípade žalobkyňa, si individuálne vyjednala rozhodcovské
konanie. V tomto smere neboli doložené žiadne relevantné listinné dôkazy, podporujúce záver o
individuálnom vyjednaní rozhodcovskej zmluvy. Nie žalobkyňa má dokázať, že nedošlo k individuálnemu
vyjednaniu, ale žalovaného zaťažovalo dôkazné bremeno túto situáciu preukázať. Ak by si žalobkyňa
individuálne vyjednala rozhodcovskú zmluvu, potom by muselo platiť, že si individuálne vyjednala aj

podmienky arbitráže. Žalovaný si dôkazné bremeno o individuálnom vyjednaní rozhodcovskej zmluvy
nesplnil. Ak spotrebiteľ mal vyjednať na základe rozhodcovskej zmluvy súkromný proces, mal by
nepochybne tieto pravidlá poznať. V spise však nie sú o tom žiadne dôkazy.

41. Individuálne dojednanie je také, kde spotrebiteľ má reálnu možnosť ho neprijať, odmietnuť, hoci

ho pripravil dodávateľ. V tomto prípade však súd nemá preukázané, že neprijatím, odmietnutím
rozhodcovskej zmluvy by nedošlo k zhoršeniu postavenia žalobkyne. Súd sa neuspokojil so
skutočnosťou, že rozhodcovská zmluva bola uzatvorená na samostatnom papieri, že v zmluve bolo
uvedené, že žalobkyňa má právo do 14 dní odstúpiť od zmluvy resp. vôbec ho nemusí podpísať. Zo
súdnej praxe v obdobných sporoch považuje súd za pravdepodobné, že neuzatvorením rozhodcovskej

zmluvy by žalobkyni úver poskytnutý nebol. Nebolo teda preukázané, či by žalobkyňa v prípade,
nepodpísania rozhodcovskej zmluvy získala žiadaný úver. Vyhlásenie veriteľa v rozhodcovskej zmluve
o tom, že uzavretie rozhodcovskej zmluvy nie je podmienkou spotrebiteľského úveru nepovažuje súd
za preukázané, považuje ho iba za nepreukázané tvrdenie. Predmetná rozhodcovská zmluva podľa
názoru súdu spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech

spotrebiteľa a to tým, že v prípade podania žalobného návrhu dodávateľom núti spotrebiteľa podrobiť
sa rozhodcovskému konaniu pred rozhodcovským súdom, ktorý vopred vybral dodávateľ a zbavuje ho
možnosti riešiť spor pred štátnym súdom. V rozhodcovskej zmluve je síce uvedené, že svoje právo môžu
strany uplatniť aj pred všeobecným súdom, čo však už po podaní žaloby na rozhodcovský súd nie je
možné. Z praxe je zrejmé, že návrhy na začatie konanie podávajú výlučne dodávatelia, čím je spotrebiteľ

zbavený možnosti obrátiť sa na všeobecný súd

42. Predkladanie rozhodcovských doložiek spotrebiteľom za stavu, keď nepoznajú pravidlá arbitráže
(predmet rozhodcovskej zmluvy) a prirodzene nevenujú dostatočnú pozornosť tejto časti formuláru,sa zneužíva k záverom o individuálnom vyjednaní zo strany spotrebiteľov, pričom na tomto nič
nemení technika predkladania - inkorporovanie doložky do všeobecných zmluvných podmienok
versus vyhotovenie štandardnej rozhodcovskej zmluvy na samostatnom liste (hárku) papiera (porovnaj

rozsudok Krajského súdu v Prešove sp.zn. 16Co/2/ 2014).

43. Pokiaľ sa jedná o žalovaným uvádzanú skutočnosť, že žalobkyňa aj po podpise rozhodcovskej
zmluvy mala možnosť ju ukončiť a to formou odstúpenia, súd poukazuje, že ustanovenie § 48
Občianskehozákonníkaumožňujeúčastníkovikonaniaodstúpiťodzmluvy,akjetovzákoneustanovené

alebo účastníkmi dohodnuté. Odstúpením od zmluvy sa zmluva od počiatku zrušuje. Základnou
podmienkou odstúpenia od zmluvy je platnosť uzavretej zmluvy. V spotrebiteľských sporoch je súd
povinný ex offo skúmať platnosť rozhodcovskej zmluvy. Pokiaľ dospeje k záveru, že rozhodcovská
zmluva je v rozpore so zákonom a spĺňa podmienky neprijateľnej zmluvnej podmienky (§ 53 ods. 4
písm. r/ Občianskeho zákonníka), vyvoláva v zmysle odseku 5 citovaného ustanovenia neplatnosť
rozhodcovskej zmluvy a to neplatnosť absolútnu. Preto nie je možné odstúpiť od neplatného právneho

úkonu, ktorý nikdy nenastal.

44. Vzhľadom na vykonané dokazovanie súd predloženú rozhodcovskú zmluvu považuje za absolútne
neplatnú a preto zrušil rozhodcovský rozsudok v zmysle § 45 ods. 1 písm. e) Zákona o spotrebiteľskom
rozhodcovskom konaní.

45. Žalobca žalobou žiadal aj vydať bezdôvodné obohatenie. Podľa § 47 zákona o spotrebiteľskom
rozhodcovskom konaní, súd pokračoval aj o tomto nároku žalobu.

46. Súd je tiež toho názoru, že rozhodcovský súd rozhodol v rozpore s ustanoveniami všeobecne

záväzných právnych predpisov na ochranu práv spotrebiteľa a toto porušenie mohlo mať vplyv na
výsledok sporu (§ 45 ods. 1, písm. i) zák. č.335/2014 Z.z).

47.Úrokyzaposkytovaniepeňažnýchprostriedkovpodliehajúsúdnejkontrolevosvetleprincípudobrých
mravov(§ 39 Občianskeho zákonníka). Doterajšia judikatúra súdov nespochybnila, že neprimerané

úroky sú v rozpore s pravidlami správania sa, ktoré sú v spoločnosti v prevažnej miere uznávané a
predstavujú základný hodnotový poriadok. Cena plnenia tak teda nie je vyňatá zo súdnej kontroly,
pokiaľ ide o rozsah jej primeranosti a ani kontroly podľa generálnej klauzuly (§ 53 ods. 1 Občianskeho
zákonníka). Neprimeranou a preto odporujúcou dobrým mravom je taká výška úrokov, ktorá podstatne
presahuje úrokovú mieru v dobe dojednania obvyklú určenú najmä s prihliadnutím k najvyšším

úrokových sadzbám uplatňovaným bankami pri poskytovaní úverov alebo pôžičiek. Pri nebankových
subjektoch, ktoré sú taktiež súčasťou finančného trhu sa vzhľadom na vyššiu mieru rizika vo
všeobecnosti dajú akceptovať vyššie úroky, rozhodne nie však viac ako o 100 % oproti priemeru bánk.
Výška zmluvných úrokov, pokiaľ tieto úroky prevýšia priemer úrokov na trhu pri porovnateľnom úvere
o viac ako 100 % je neprijateľná a odporuje dobrým mravom. Rozsudok Krajského súdu v Prešove sp.

zn. 19Co/312/2015 zo dňa 24.05.2016.

48. Vychádzajúc zo štatistických údajov zverejnených na webovej stránke Národnej banky Slovenska
boli priemerné úrokové sadzby pri úveroch (spotrebiteľské a iné úvery) so začiatočnou fixáciou úrokovej
sadzby od 1 do 5 rokov vo februári 2013, kedy bola predmetná zmluva uzavretá, v sadzbe 10,73%.

Úverová zmluva uzavretá medzi žalobcom a žalovaným dňa 19.02.2013 bola so splatnosťou 42
mesiacov. Úroková sadzba predmetného úveru je tak viac ako 6-násobkom priemernej sadzby úverov
poskytovaných v rovnakom období.

49. V zmluve absentuje údaj o konečnej splatnosti úveru. Zákon o spotrebiteľských úveroch explicitne

vyjadruje ako jednu z obligatórnych náležitostí termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru. Tento
údaj musí byť v zmluve výslovne uvedený, nemožno ho vyvodzovať z ďalších zmluvných náležitostí
(napr. z počtu splátok úveru, nejednoznačne určený deň stanovený počtom dní od uzavretia zmluvy).
Počet a výška splátok úveru je samostatnou zmluvnou náležitosťou, ktorú nemožno stotožňovať s
chýbajúcim údajom o konečnej splatnosti úveru. Dôsledkom absencie údaja o konečnej splatnosti úveru

je, že úver treba považovať za bezúročný a bez poplatkov.

50. Z úverovej zmluvy ďalej nevyplýva výška jednotlivých zložiek mesačnej splátky, t.j. aká je výška
splátok istiny, aká je výška splátok úrokov a aká je výška splátok ďalších poplatkov, ani termíny ichsplatnosti. Z celkovej splátky nie je možné zistiť jej jednotlivé zložky. Spotrebiteľ v čase uzatvárania
zmluvy ani v priebehu trvania zmluvného vzťahu nemal vedomosť o tom z akých položiek, v akej výške
pozostáva navýšenie úveru.

51. Na základe vyššie uvedeného súd zistil, že zmluva nemá náležitosti podľa zákona o spotrebiteľských
úveroch. Nie je uvedený termín konečnej splatnosti podľa písm. f), a rozpis splátok podľa písm. k). Súd
preto považoval zmluvu za bezúročnú a bez poplatkov. Žalobkyni boli poskytnuté finančné prostriedky
žalovaným vo výške 1.001,83 eur a žalobkyňa splatila sumu 2.319,76 eur, teda o 1.317,93 eur viac,

ako jej bolo vyplatené.

52. Podľa § 451 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí
obohatenie vydať. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho
dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako
aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

53. Podľa § 517 ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka, dlžník ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní,
je v omeškaní.

Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ

právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

54. Týmto predpisom je nariadenie vlády SR č.87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia

Občianskeho zákonníka. Podľa § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. výška úrokov z omeškania je
o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k
prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

55. Keďže došlo k bezdôvodnému obohateniu žalovaného na úkor žalobkyne a žalovaný sa dostal s

plnením aj do omeškania, súd priznal žalobkyni aj úrok z omeškania od 8.9.2016, teda kedy najneskôr
žalovaný disponoval žalobnou odpoveďou žalobkyne v rozhodcovskom konaní, ktorou namietala
neplatnosť zmluvy o úvere.

56. Podľa § 107 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka právo na vydanie plnenia z bezdôvodného

obohatenia sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému
obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil. Najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného
obohatenia premlčí za tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa,
keď k nemu došlo.

57. Čo sa týka námietky premlčania vznesenej žalovaným súd uvádza, že predmetný nárok nepovažuje
za premlčaný, nakoľko za premlčaciu lehotu považuje plynutie 10-ročnej lehoty podľa § 107 ods.2
Občianskeho zákonníka, ktorá začína plynúť odo dňa, keď došlo k úmyselnému bezdôvodnému
obohateniu. Žalovaný poznal skutkové okolnosti, z ktorých vychádzal a poznal ich aj v čase vzniku,
napriek tomu, že vedel, že takáto zmluva nie je v poriadku prijal finančné prostriedky nad poskytnutý

úver, čím sa dopustil bezdôvodného obohatenia. Konal tak úmyselne. Je dôvodné predpokladať, že
spotrebiteľ sa nedozvie o tom, že zmluva má vady predtým, než sa bude dopytovať subjektu znalého
veci, ktorým sú spotrebiteľské združenia a takto postupovala aj žalobkyňa, ktorá až po oboznámení s
touto zmluvou a jej vyhodnotení právnou zástupkyňou dozvedela o vzniku bezdôvodného obohatenia.
Keďže zmluva nemala náležitosti podľa zák. o spotrebiteľských úveroch, konanie žalovaného preto

nemožno hodnotiť inak ako konanie zamerané na získanie bezdôvodného obohatenia bez právneho
dôvodu, minimálne s nepriamym úmyslom získať majetkový prospech. (porov. rozsudok Krajského
súdu v Prešove z 12. decembra 2011, sp. zn. 7Co/84/2011, tiež rozsudok Krajského súdu v Prešove
z 21.1.2013, sp. zn. 2Co 9/2012). Zákonodarca pri úmyselnom bezdôvodnom obohatení počíta s
desaťročnou objektívnou premlčacou dobou, ktorá sa počíta odo dňa, keď došlo k bezdôvodnému

obohateniu. Pri uzavretí zmluvy dňa 19.2.2013 a podaní žaloby dňa 10.1.2017, je zrejmé že k uplynutiu
objektívnej premlčacej doby nedošlo. Z rozhodcovského spisu vyplýva, že dňa 25.07.2016 žalobkyňa
udelila právnej zástupkyni plnomocenstvo na jej zastupovanie v rozhodcovskom konaní. Najskôr týmto
dňom mohla žalobkyňa sa ako spotrebiteľka dozvedieť o bezdôvodnom obohatení, a keďže žalobabola podaná dňa 10.01.2017, nemohla uplynúť ani dvojročná subjektívna premlčacia doba. Z vyššie
uvedených dôvodov súd nepovažuje námietku premlčania vznesenú žalovaným za dôvodnú.

58.Podľa§255ods.1zákonač.160/2015Z.z.Civilnéhosporovéhoporiadku,súdpriznástranenáhradu
trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

59. V danom prípade mala žalobkyňa vo veci plný úspech, preto jej súd priznal náhradu nárok trov
konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia
prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)

a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v predchádzajúcom odseku,
ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred

súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo

d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia
domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.